Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 299/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, t. č. v Ústave na výkon väzby ,

zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Ribárom, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec,

v časti namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s dĺžkou rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu a takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa a 5

a jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Galanta p o v i n n ý zaplatiť v sume 300 € (slovom

tristo eur) a Krajský súd v Trnave v sume 200 € (slovom dvesto eur) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Galanta a Krajský súd v Trnave s ú p o v i n n é uhradiť

trovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť

centov) spoločne a nerozdielne na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Ribára,

Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 2. júla 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ,,“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), z 25. marca 2019 v časti

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“)

v súvislosti s dĺžkou rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Vo zvyšnej

časti ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu jej oneskorenosti a zjavnej neopodstatnenosti.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ

je obžalovaný zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)

v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ bol vzatý

do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. augusta 2016 z dôvodov

podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Sťažovateľ podal 20. decembra 2018 okresnému súdu žiadosť o nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku a následne mu 25. decembra 2018 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

podľa a alternatívne jej nahradenie dohľadom probačného

a mediačného úradníka podľa . Okresný súd

uznesením sp. zn. z 30. januára 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)

rozhodol, že sťažovateľa prepúšťa z väzby na slobodu, pričom jeho väzbu nahrádza

dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti označenému uzneseniu podal sťažnosť

prokurátor.

4. Krajský súd uznesením sp. zn. zo 14. marca 2019 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“) rozhodol, že uznesenie okresného súdu zrušuje v celom

rozsahu, žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 Trestného

poriadku zamieta a rovnako zamieta aj jeho žiadosť o nahradenie väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka podľa .

5. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že okresný súd a krajský súd

rozhodovali o jeho žiadosti z 20. decembra 2018, resp. o jeho žiadosti z 25. decembra 2018

neprimerane dlho, a to celkovo 91 dní.

II.

Vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu a replika sťažovateľa

6. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu

prípisom sp. zn. Spr 390/2019 z 8. augusta 2019, ku ktorému je pripojený prehľad úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní. Podpredsedníčka okresného súdu poukázala na to,

že sťažovateľ podľa pečiatky Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon

väzby odovzdal svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu do pošty

27. decembra 2018, pričom tá bola okresnému súdu doručená 31. decembra 2018, a teda nie

25. decembra 2018, ako to tvrdí sťažovateľ. Je pravdou, že žiadosť obhajcu o nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka bola prijatá 20. decembra 2018

(štvrtok) a spracovaná podateľňou okresného súdu 27. decembra 2018, pričom však

je potrebné zohľadniť to, že od 23. decembra 2018 do 26. decembra 2018 vrátane boli dni

pracovného voľna, pokoja a štátne vianočné sviatky. Záverečná správa k predbežnému

šetreniu bola probačnou a mediačnou úradníčkou podaná 14. januára 2019. Je pravdou,

že senát okresného súdu rozhodoval o sťažovateľových žiadostiach na hlavnom pojednávaní

31. januára 2019, ktorého termín bol určený už 31. októbra 2018.

6.1 Podpredsedníčka okresného súdu nepovažuje postup okresného súdu

v napadnutom konaní za ústavne neakceptovateľný, teda za taký, ktorý by mal za následok

porušenie sťažovateľom označených práv. Zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania.

7. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril predseda

krajského súdu prípisom sp. zn. Spr 380/19 z 5. augusta 2019, v ktorom zrekapituloval

priebeh konania pred krajským súdom a uviedol, že zákonná sudkyňa bola v období

od 4. februára do 14. februára 2019 a následne od 25. februára 2019 do 8. marca 2019

práceneschopná. Neverejné zasadnutie vo veci sťažovateľa bolo určené na 14. marec 2019

po návrate sudkyne z práceneschopnosti. Podľa predsedu krajského súdu patrí právna vec

sťažovateľka do štandardnej rozhodovacej agendy, avšak v tomto prípade je potrebné

komplexne vyhodnotiť rozsah spisového materiálu (spis má dosiaľ 1061 strán). Predseda

krajského súdu poukázal na to, že dĺžku konania pred krajským súdom ovplyvnila

predovšetkým práceneschopnosť zákonnej sudkyne.

7.1 Predseda krajského súdu považuje sťažovateľovu ústavnú sťažnosť

za nedôvodnú. Zároveň vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd v danej veci upustil od

ústneho pojednávania.

7.2 K prípisu krajského súdu bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne,

ktorá poukázala na svoju práceneschopnosť a doplnila, že po neverejnom zasadnutí

14. marca 2019 bolo uznesenie krajského súdu vypracované 18. marca 2019 a expedované

19. marca 2019.

8. Sťažovateľ vo svojej replike k prípisom okresného súdu a krajského súdu uviedol,

že námietky okresného súdu a krajského súdu týkajúce sa vnútornej organizácie súdu

je nutné označiť za skutočnosti netvoriace objektívnu prekážku brániacu konaniu vo veci.

Vnútornú organizáciu súdov totiž sťažovateľ nemá možnosť ovplyvniť, a teda nemá ani

možnosť predpokladať existenciu vzniknutých prekážok. Celková doba rozhodovania o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu bola 91 dní, pričom sťažovateľ osobitne

poukazuje na to, že v jeho prípade ide o opakované porušenie jeho práv v konaní o väzbe.

Sťažovateľ zároveň súhlasil s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v jeho

veci.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov podľa

upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

13. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu

14. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

15. Z ustanovení a dohovoru, ktorými sa zaručuje

osobná sloboda, možno vyvodiť aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná (, ).

16. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe

obvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla

lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (,

). V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby súd

bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle

a čl. 5 ods. 4 dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto

požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom

stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (,

, ).

17. Článok 5 ods. 4 dohovoru predstavuje habeas corpus ustanovenie dohovoru.

Toto ustanovenie poskytuje zadržanej osobe právo aktívne sa domáhať súdneho

preskúmania pozbavenia slobody [pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“) z 28. 10. 2003 vo veci Rakevich proti Rusku, sťažnosť č. 58973/00, bod 43].

18. Podľa judikatúry ESĽP má mať väzba striktne obmedzené trvanie, a preto má byť

zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý

anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „bref délai“ (v slovenskom preklade

„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.

Otázka rýchlosti rozhodovania sa musí posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu (pozri rozsudok z 28. 11. 2000 vo veci Rehbock proti Slovinsku,

sťažnosť č. 29462/95, bod 84).

19. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(už citovaný Rehbock proti Slovinsku, bod 84; tiež ). Vzhľadom na to,

že „v stávke“ je osobná sloboda jednotlivca, zmluvný štát musí zabezpečiť, aby sa v konaní

postupovalo tak rýchlo, ako to je možné (pozri rozsudok Veľkého senátu vo veci Khlaifia

a ďalší proti Taliansku z 15. 12. 2016, sťažnosť č. 16483/12, bod 131).

20. ESĽP už v súvislosti s rýchlosťou rozhodovania o väzbe judikoval, že nadmerná

pracovná zaťaženosť sudcov a ani dovolenkové obdobie nemôžu ospravedlniť obdobia

nečinnosti súdu (pozri rozsudok vo veci E. proti Nórsku z 29. 8. 1990, bod 66, rozsudok

vo veci Bezicheri proti Taliansku z 25. 10. 1989, sťažnosť č. 11400/85, bod 25;

tiež ).

21. Akékoľvek výnimky z požiadavky „rýchleho“ preskúmania vyplývajúce

z čl. 5 ods. 4 dohovoru si vyžadujú striktný výklad (pozri rozsudok vo veci Lavrentiadis

proti Grécku z 22. 9. 2015, sťažnosť č. 29896/13, bod 45).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

A.

Priebeh napadnutého konania okresného súdu a napadnutého konania krajského súdu

22. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu a dospel

k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

- 20. decembra 2018 podal sťažovateľ prostredníctvom Ústredného portálu verejnej

správy žiadosť o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka,

- 27. decembra 2018 bolo podanie sťažovateľa predložené zákonnému sudcovi, ktorý

28. decembra 2018 udelil písomný pokyn probačnej a mediačnej úradníčke na realizáciu

inštitútu predbežného šetrenia v súvislosti s kontrolou výkonu rozhodnutia technickými

prostriedkami,

- 27. decembra 2018 podal sťažovateľ v ústave na výkon väzby žiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu. Táto žiadosť bola okresnému súdu doručená 31. decembra 2018,

- 14. januára 2019 bola okresnému súdu predložená záverečná správa k predbežnému

šetreniu probačným a mediačným úradníkom,

- 30. januára 2019 rozhodol okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením tak,

že sťažovateľa prepúšťa z väzby na slobodu, pričom jeho väzbu nahrádza dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Prokurátor zahlásil proti uzneseniu okresného súdu

sťažnosť,

- 7. februára 2019 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie okresného súdu,

- 12. februára 2019 prokurátor odôvodnil svoju sťažnosť proti uzneseniu,

- 15. februára 2019 bola sťažnosť prokurátora expedovaná sťažovateľovi a jeho

obhajcovi,

- 18. februára 2019 bol súdny spis predložený krajskému súdu,

- 21. februára 2019 bola sťažnosť prokurátora doručená sťažovateľovi. Ten sa k nej

vyjadril 26. februára 2019,

- 14. marca 2019 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil napadnuté

uznesenie v celom rozsahu a zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby

na slobodu, ako aj žiadosť o nahradenie väzby dohľadom mediačného a probačného

úradníka,

- 18. marca 2019 bolo vypracované uznesenie krajského súdu a nasledujúc deň bolo

expedované.

- 21. marca 2019 bolo uznesenie krajského súdu doručené sťažovateľovi.

23. Z uvedeného vyplýva, že konanie na okresnom súde trvalo od 20. decembra 2018

do 18. februára 2019, teda celkovo 60 dní. Konanie na krajskom súde následne trvalo

do 21. marca 2019, keď bolo uznesenie krajského súdu doručené sťažovateľovi, teda

celkovo 31 dní.

24. Ústavný súd zároveň konštatuje, že nálezom č. k. -41

z 2. mája 2018 už rozhodol okrem iného o porušení sťažovateľových základných práv

podľa a 5 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, a to v súvislosti s rýchlosťou rozhodovania o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2017.

B .

Vyhodnotenie postupu okresného súdu a krajského súdu

25. Ústavný súd konštatuje, že lehota rozhodovania o žiadostiach sťažovateľa

predstavovala na okresnom súde i na krajskom súde samostatne viac ako mesiac a celkovo

viac ako tri mesiace. Navyše, doba 60 dní, ktoré potreboval okresný súd na rozhodnutie

a následne predloženie spisu krajskému súdu, signalizuje už na prvý pohľad neprimeranú

dĺžku konania o väzbe.

26. Podpredsedníčka okresného súdu poukázala v súvislosti s dĺžkou napadnutého

konania na okresnom súde na dni pracovného pokoja od 23. decembra 2018

do 26. decembra 2018. Zároveň neuviedla, že by sa na predĺžení napadnutého konania

podieľal sťažovateľ.

27. Predseda krajského súdu poukázal v súvislosti s dĺžkou napadnutého konania na

krajskom súde na práceneschopnosť zákonnej sudkyne a rozsah spisového materiálu.

Zároveň nepoukázal na žiadnu skutočnosť, ktorú by pri vyhodnocovaní postupu krajského

súdu bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

28. Ústavný súd dáva v nadväznosti na argumentáciu okresného súdu a krajského

súdu do pozornosti záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z dohovoru. ESĽP

konštantne judikuje, že zmluvné štáty si majú právny poriadok organizovať tak, aby súdy

mohli naplniť rôzne požiadavky, ktoré z dohovoru vyplývajú. Je zodpovednosťou štátu

a úlohou súdov zabezpečiť organizáciu práce tak, aby sa väzobné konanie viedlo

čo najrýchlejšie (pozri rozsudok Veľkej komory vo veci Khlaifia a ďalší proti Taliansku

z 15. 12. 2016, sťažnosť č. 16483/12, bod 131). Preto je ich úlohou prijať potrebné

administratívne opatrenia na zabezpečenie rýchleho vybavenia naliehavých vecí, obzvlášť

v prípadoch týkajúcich sa osobnej slobody jednotlivca, a to aj počas dovolenkového

obdobia či napriek nadmernej pracovnej zaťaženosti sudcov (pozri už citované rozsudky

E. proti Nórsku a Bezicheri proti Taliansku, tiež , kde ústavný súd

neakceptoval „mimoriadnu rodinnú udalosť“ ako relevantnú okolnosť, ktorá by mohla

ospravedlniť celkové predĺženie väzobného konania).

29. Ústavný súd vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní

poukazuje na to, že úlohou okresného súdu po predložení záverečnej správy k predbežnému

šetreniu probačného a mediačného úradníka (14. januára 2019) bolo vzhľadom na dátum

podania žiadosti sťažovateľa (20. decembra 2019) bezodkladne o nej rozhodnúť,

nie vyčkávať viac ako dva týždne na hlavné pojednávanie (30. januára 2019).

30. Podobne, úlohou krajského súdu bolo zabezpečiť organizáciu práce tak,

aby (opakovaná) práceneschopnosť zákonnej sudkyne zbytočne nepredlžovala napadnuté

konanie. Ústavný súd akceptuje, že objektívnu okolnosť na strane sudcu

(práceneschopnosť) nemožno vopred vylúčiť, avšak ak nastane, jej dôsledky nemôže znášať

obvinený či obžalovaný (sťažovateľ). Riešenie takejto situácie spočíva v organizácii práce

súdu a konkrétneho sudcu.

31. Ústavný súd poukazuje na to, že súdny spis bol krajskému súdu predložený

týždeň pred začiatkom práceneschopnosti zákonnej sudkyne (druhej v poradí). Keďže

na krajskom súde pravdepodobne neexistovali administratívne opatrenia na zabezpečenie

plynulosti väzobného konania v čase jej neprítomnosti, bolo po jej návrate potrebné

o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu rozhodnúť bezodkladne a rovnako

bezodkladne prijaté rozhodnutie vypracovať a expedovať.

32. Pokiaľ krajský súd poukazuje na rozsah spisového materiálu, ústavný súd

konštatuje, že túto okolnosť možno pri posudzovaní rýchlosti konania zvážiť, avšak

v prípade sťažovateľa nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku konania pred krajským súdom.

Napokon, aj predseda krajského súdu uviedol, že dĺžku konania pred krajským súdom

ovplyvnila predovšetkým práceneschopnosť zákonnej sudkyne.

33. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že okresný súd ani krajský súd

neidentifikovali predĺženie konania, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

34. Uvedomujúc si záväzky Slovenskej republiky plynúce z dohovoru, ústavný súd

konštatuje, že okresný súd a ani krajský súd svojím postupom v napadnutých konaniach

nevyhoveli prísnym požiadavkám na urýchlenosť väzobného konania vyplývajúcim z čl. 5

ods. 4 dohovoru, ako aj z .

35. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní a krajský súd

v napadnutom konaní porušili sťažovateľove základné práva podľa a 5

a právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

36. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie (obdobne ).

37. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

38. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

39. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia

sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

40. Sťažovateľ požadoval priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €,

čo odôvodňuje dôležitosťou práv podľa a 5 a dohovoru,

ich opakovaným porušením v danom trestnom konaní a intenzitou tohto porušenia.

41. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v a 5 a práva

zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti a urýchlenosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní je dôvodné priznať

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

42. Vo veci sťažovateľa s prihliadnutím na všetky jej konkrétne okolnosti (nečinnosť

okresného súdu i krajského súdu) ústavný súd v súlade so zásadou spravodlivosti považoval

za primerané, aby okresný súd zaplatil sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie

za utrpenú nemateriálnu ujmu sumu 300 € a krajský súd sumu 200 eur (bod 2 výroku tohto

nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia

nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

43. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 519,39 € za tri úkony

právnej služby.

44. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov.

45. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie písomného vyhotovenia sťažnosti ústavnému súdu) v sume 346,26 € vrátane

režijného paušálu, ktorú ústavný súd sťažovateľovi priznal (bod 3 výroku tohto nálezu).

46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné

spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s

v znení neskorších predpisov).

47. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2019