Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 103/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Ivetou Orlíkovou, Kapitulská 6, Trnava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 365,30 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur a tridsať centov)

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ivety Orlíkovej, Kapitulská 6, Trnava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -11 z 13. marca 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Sťažovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu podal dňa 29.04.2014 návrh na vykonanie exekúcie

na Exekútorskom úrade , so sídlom v Trnave, ako oprávnený proti

povinnému - , , bytom

pri Piešťanoch, v súvislosti s výkonom rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky z titulu

zmeškaného výživného na mal. deti a bežného výživného na mal. deti, toto konanie je vedené

u exekútora pod č. EX 346/2014 a na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. .

Dňa 05.06.2014 na základe mailovej komunikácie s konajúcim exekútorom bol podaný

návrh upravený v súvislosti s vyčíslením zmeškaného výživného.

Dňa 10.07.2014 zo strany exekútora bolo vydané Upovedomenie povinného

a oprávneného o začatí exekúcie. Dňa 01.10.2014 zo strany OS v Piešťanoch bola

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená výzva na vyjadrenie k podaným námietkam.

Dňa 09.10.2014 právny zástupca sťažovateľa zaslal konajúcemu súdu vyjadrenie zo dňa

08.10.2014 k podaným námietkam.

Dňa 29.4.2015 bol povinný vyzvaný prostredníctvom exekútora, aby doložil alebo

iným relevantným spôsobom preukázal splnomocnenie otca na splnenie dlhu povinného

na výživnom.

Súd vyzval právneho zástupcu dňa 16.11.2015, aby sa vyjadril k námietkam

a predložil dôkazy. Dňa 02.03.2016 opätovne vyzval právneho zástupcu na predloženie

vyjadrenia a dôkazov pod hrozbou poriadkovej pokuty. Podaním zo dňa 23.03.2016 právny

zástupca preložil potvrdenie o zaplatení výživného za 1/2014 vo výške 260,00 EUR

a uviedol, že vyjadrenie starého otca o plnení povinnosti výživného nedokáže zabezpečiť

a žiadal, nech ho zabezpečí súd.

Až dňa 9.6.2016 (t.j. od 16.11.2015 do 9.6.2016 súd nekonal, len vyzýval) vydal súd

Uznesenie o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii.

Podaním zo dňa 28.06.2016 doručeným súdu 4.7.2016 podal právny zástupca

odvolanie voči vydanému Uzneseniu.

Odvolanie bolo dňa 16.8.2017 zaslané právnemu zástupcovi na vyjadrenie t.j. viac

ako 15 mesiacov po jedno doručení dňa 4.7.2016 zo strany práv. zástupcu otca. V tejto časti

je rovnako potrebné upresniť. že konajúci súd túto výzvu doručil právnemu zástupcovi

matky až dňa 15.11.2017 t.j. od vyhotovenia výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu s dátumom

16.8.2017 do jeho doručenia právnemu zástupcovi matky dňa 15.11.2017 prebehlo viac

ako 3mesiace na doručovanie. Dňa 16.11.2017 som ako právny zástupca matky zaslala

súdu vyjadrenie, ktoré mu bolo doručené dňa 21.11.2017. Od tohto momentu opätovne

konajúci súd nevykonal žiadne úkony.

Dňa 10.02.2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanom

konajúcemu súdu. Dňa 01.03.2016 zo strany konajúceho súdu bolo písomne oznámené

sťažovateľovi, že jeho sťažnosť je opodstatnená a za vzniknuté prieťahy sa predsedníčka

súdu ospravedlňuje. Matka podala sťažnosť na Ústavný súd za prieťahy v konaní, ktoré

bolo vedené pod č. , pričom dňa 04.05.2016 Ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorý sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Aj napriek tomu, že na základe predchádzajúcej sťažnosti doručenej Ústavnému

súdu ST zo strany sťažovateľky, ktorá bola odmietnutá ako neopodstatnená, máme zato,

že konajúci súd odo dňa 4.7.2016 do dňa 16.8.2017 (čo je viac ako 1 rok) až dodnes

nekonal a nekoná tak, aby neboli prieťahy v konaní. Nekonanie súdu spôsobuje, že nemôže

ani exekútor vykonávať výkon rozhodnutia na peňažné plnenie, ktoré má byť určené

na výživu maloletých deti, a je neúnosné že toto konanie sa vedie od momentu podania

návrhu na výkon exekúcie dňa 29.04.2014 dodnes 11.1.2018 a nie je umožnené zabezpečiť

výživné pre mal. deti.“

3. Keďže napadnuté konanie nebolo do podania sťažnosti ústavnému súdu

právoplatne skončené, sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné právo p. , , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp.zn. , porušené bolo.

2.Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp.zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3.Sťažovateľke p. , , priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 6.000,00 EUR (slovom: šesťtisíc euro), ktoré je Okresný súd

Piešťany povinný vyplatiť jej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť p. ,

, trovy konania v sume 365,30EUR na účet advokáta Ivety Orlíkovej,

č.ú. 4012171051/7500, IBAN: SK34 7500 0000 0040 1271 1051, v lehote do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 200/18 doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2018, v ktorom predsedníčka

okresného súdu okrem iného uviedla: „K rozhodovaniu súdu o námietkach povinného

doručených súdu dňa 22.8.2014 treba uviesť, že súd musel od oprávnených – maloletých

detí (zastúpených matkou, ktorá bola zastúpená advokátkou) aj povinného – otca zisťovať

skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik vymáhaného

nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná, pričom v danom prípade išlo o vymáhanie výživného, kde sa vymáhalo

aj bežné výživné splatné každý mesiac a bolo potrebné k týmto skutočnostiam zistiť

stanovisko o úhrade, resp. čiastočnej úhrade výživného od oboch rodičov, teda zástupkyne

oprávnených - matky aj povinného - otca.

V danom prípade, súd po vyjadrení právnej zástupkyne matky, ako zákonnej

zástupkyne oprávnených doručenom súdu 13.10.2014 žiadal o súčinnosť súdneho exekútora

v súvislosti zo zisťovaním stanoviska povinného k tomuto vyjadreniu, avšak súdny exekútor

v tomto smere len formálne podaním doručeným súdu 26.2.2015 a 1.6.2015 oznámil v akej

výške výživné vymáha, avšak k tvrdeniam povinného neuviedol žiadne relevantné

skutočnosti, ani tieto u povinného neprešetroval, napriek tomu, že ho súd k súčinnosti

vyzýval. Preto sa musel súd obrátiť priamo na právneho zástupcu povinného, ktorý súdu

odpovedal až na opakované urgencie, pričom výzva mu bola doručená 22.12.2015

aj 1.2.2016, pričom táto bola doručovaná aj priamo povinnému pre nereagovanie jeho

právneho zástupcu. Bez týchto vyjadrení súd nemal dostatok informácií pre rozhodnutie

o podaných námietkach. Následne dňa 9.6.2016 bolo súdom o podaných námietkach

rozhodnuté s tým, že boli zamietnuté.

Mám za to, že v tejto časti konania neprišlo zo strany súdu k neprimeraným

prieťahom v konaní, nakoľko nemožnosť skôr vo veci rozhodnúť bola z časti spôsobená

neadekvátnou súčinnosťou exekútora a nekomunikáciou zo strany právneho zástupcu

povinného, bez ktorých informácií nemohol súd rozhodnúť.

Voči vydanému uzneseniu súdu z 9.6.2016 podal včas právny zástupca povinného

sťažnosť a to podaním doručeným súdu 4.7.2016.

V období od 2.9.2016 do 11.4.2017 došlo v senáte 14Er k trom zmenám v poverených

vyšších súdnych úradníkov a to z dôvodu personálnych zmien v obsadení vyššími súdnymi

úradníkmi na Okresnom súde Piešťany (materská dovolenka a ukončenie

štátnozamestnaneckého pomeru dohodou), čo malo za následok, že spisy senátu 14Er

prevzali v priebehu uvedeného viac ako pol roka traja vyšší súdny úradníci, ktorí nestihli

všetky prevzaté spisy pozrieť a urobiť v nich úkony potrebné pre skončenie veci, pričom

v senáte 14Er v danom čase bolo okolo 1.500 spisov, v ktorých bolo potrebné vykonať

nejaký úkon. Dňa 11.4.2017 bola do senátu 14Er zaradená vyššia súdna úradníčka

, ktorá dňa 16.8.2017 dala doručiť podanú sťažnosť na vyjadrenie právnej

zástupkyni oprávnených, ktoré vyjadrenie bolo doručené 21.11.2017, pričom neskoršie

doručenie tejto výzvy bolo spôsobené tým, že na exekučnom oddelení bola z personálnych

dôvodov zaradená len jedna asistentka, ktorá vybavovala všetok opis tohto oddelenia

a musela spisy vybavovať podľa poradia, v akom jej boli úpravy predkladané na realizáciu.

Poverená vyššia súdna úradníčka po doručení vyjadrenia právnej zástupkyne

oprávnených 21.11.2017 pripravila koncept uznesenia, ktorý predložila sudkyni 28.12.2017,

ale tento jej bol vrátený 21.1.2018 na prepracovanie. Dňa 16.03.2018 bol sudkyni

predložený ďalší koncept uznesenia, ktorý bol ňou čiastočne prepracovaný a následne bolo

toto rozhodnutie s dátumom 06.04.2018 vyhotovené a dňa 11.4.2018 expedované

účastníkom.

K namietanej nečinnosti súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o námietkach povinných

si dovoľujem uviesť, že súd s prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia,

nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany tak sudcami ako

aj administratívnym personálom, rotáciu vyšších súdnych úradníkov v rámci jednotlivých

súdnych oddelení, konal vo všetkých exekučných veciach v dlhších časových intervaloch,

a teda aj v predmetnej exekučnej veci. Z dôvodu potreby konať vo všetkých pridelených

veciach primerane rýchlo sú časové obdobia medzi jednotlivými úkonmi súdu dlhšie

s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti.

Už samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek

podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je

objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony v kratších časových

intervaloch.

Ako predsedníčka súdu som pre zefektívnenie a skvalitnenie práce súdnych

tajomníčok a asistentiek senátu exekučného oddelenia vykonala opatrenia smerujúce

k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný

medzi jednotlivými zamestnancami súdu a čo najrýchlejšie sa prešetril neznámy pobyt

účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,

č.k. -91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať,

aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným

stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal

svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 3. mája 2018, v ktorom okrem iného uviedla:

„K predmetnému vyjadreniu zo strany Okresného súdu v Piešťanoch sa žiaľ nemám

ako vyjadriť, pretože jednoznačne potvrdil, že v konaní nastali prieťahy, ktoré boli

spôsobené rôznymi personálnymi zmenami, nedostatkom administratívnych pracovníkov,

rotáciou vyšších súdnych úradníkov a preto dochádza k týmto prieťahom v konaní a zvlášť

v rámci exekučného konania. Ja sa pridržiavam nášho podaného návrhu, ktorý sme podali

v tejto veci už ako druhé podanie na Ústavný súd SR. a aj napriek tomu, že naše prvé

podanie zo dňa 16.03.2016 bolo odmietnuté ako zjavne neopodstatnené, zo strany

konajúceho súdu zotrvali prieťahy v konaní až do podania návrhu v tomto konaní.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného

pod sp. zn. zistil, že priebeh napadnutého konania bol takýto:

- 29. apríl 2014 – sťažovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor

následne podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2014 požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie,

- 28. máj 2014 – súdny exekútor na základe výzvy okresného súdu podaním

doručeným okresnému súdu 13. júna 2014 opravil žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie,

- 25. jún 2014 – okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie

„na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku vydaného Okresným súdom

Piešťany“,

- 18. august 2014 – povinný podal námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor

predložil 22. augusta 2014 okresnému súdu,

- 13. október 2014 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala

vyjadrenie k námietkam povinného,

- 29. apríl 2015 – okresný súd prípisom žiada súdneho exekútora, aby v súčinnosti

s právnym zástupcom povinného predložil prehľadnú tabuľku prijatých a zmeškaných

platieb výživného,

- 16. november 2015 – okresný súd prípisom vyzýva právneho zástupcu povinného,

aby preukázal úhrady výživného za jednotlivé mesiace a aby predložil vyjadrenie starého

otca, či plnil za povinného,

- 1. február 2016 – okresný súd urgoval právneho zástupcu povinného, aby predložil

požadované údaje,

- 2. marec 2016 – okresný súd pod hrozbou uloženia pokuty opätovne urgoval

právneho zástupcu povinného, aby predložil požadované údaje, na čo právny zástupca

reagoval podaním doručeným okresnému súdu 24. marca 2016,

- 9. jún 2016 – okresný súd uznesením námietky povinného proti exekúcii zamietol,

- 4. júl 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie povinného proti uzneseniu

z 9. júna 2016,

- 16. august 2017 – okresný súd prípisom vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky,

aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrila k odvolaniu zo 4. júla 2016, čo bolo

realizované podaním doručeným okresnému súdu 21. novembra 2017,

- 6. apríl 2018 – okresný súd uznesením námietkam povinného proti exekúcii v časti

zaplatenia zmeškaného výživného za obdobie od júna 2012 do 31. januára 2014 vyhovel

a vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol.

8. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že proti uzneseniu okresného súdu

zo 6. apríla 2018 odvolanie podané nebolo, napadnuté konanie bolo teda 10. mája 2018

právoplatne skončené.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe [(v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

18. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. , , ).

20. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (, ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

(, ), pričom v takéto konania z povinnosti

súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu

pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny

poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej

zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť

procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

22. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd

uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, je potrebné uviesť, že rozhodovanie

o návrhoch na odklad exekúcie a návrhoch na zastavenie exekúcie tvorí štandardnú súčasť

agendy okresných súdov, a preto nemožno napadnuté konanie hodnotiť z právneho hľadiska

ako zložité. V súvislosti s hodnotením faktickej zložitosti veci ústavný súd po preskúmaní

na vec sa vzťahujúcej spisovej dokumentácie, ako aj doterajšieho priebehu napadnutého

konania dospel k záveru, že ani z faktického hľadiska nemožno považovať napadnuté

konanie za zložité. Pri tomto konštatovaní ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že ani

predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti neargumentovala zložitosťou

veci.

23. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu označených práv. Ústavný súd z uvedeného hľadiska v správaní sťažovateľky

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jej ťarchu.

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu sťažovateľkou označeného práva v napadnutom konaní, bol postup samotného

okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že postup okresného súdu v doterajšom priebehu napadnutého konania nebol optimálny.

Zásadným pochybením, v dôsledku ktorého došlo k bezdôvodnému spomaleniu exekučného

konania, bola skutočnosť, že po podaní odvolania (4. júl 2016) proti uzneseniu okresného

súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom z 9. júna 2016, ktorým boli zamietnuté námietky

povinného proti exekúcii, okresný súd rozhodol uznesením zákonného sudcu až 16. augusta

2017, teda viac ako po 1 roku.

Uvedenú skutočnosť potvrdila aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

k sťažnosti zo 16. apríla 2018. Okrem toho vo vyjadrení prieťahy v konaní tiež

ospravedlňovala „zaťaženosťou exekučného oddelenia a nedostatočným personálnym

obsadením okresného súdu“, čo ústavný súd nemohol akceptovať, keď v súvislosti

s uvedeným vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. , )

poukázal na to, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako

aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Ústavný súd pri celkovom posúdení veci zohľadnil aj skutočnosť, že exekučné

konanie sa týka peňažného plnenia, ktoré je určené na výživu maloletých detí, z čoho

vyplýva, že napadnuté konanie je potrebné vyhodnotiť ako konanie mimoriadne citlivé.

25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

26. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , neprikázal okresnému súdu, aby konal

vo veci bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo uznesením

okresného súdu zo 6. apríla 2018 skončené, pričom právoplatnosť nadobudlo 10. mája 2018.

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

30. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti

danej veci, najmä to, čo je pre sťažovateľku „v stávke“, ústavný súd považoval priznanie

sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou

JUDr. Ivetou Orlíkovou. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá

bola 921 €.

33. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu vykonané v roku 2018 v sume 365,30 € nepresahuje sumu

vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal

sťažovateľke úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnou zástupkyňou.

34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky advokátky JUDr. Ivety Orlíkovej, Kapitulská 6, Trnava, v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2018