Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 152 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (157)III. ÚS 103/2018
PDF · 276.92 KB
No categories available
III. ÚS 103/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Ivetou Orlíkovou, Kapitulská 6, Trnava, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Er 249/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 249/2014 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 365,30 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur a tridsať centov)
na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ivety Orlíkovej, Kapitulská 6, Trnava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
uznesením č. k. III. ÚS 103/2018-11 z 13. marca 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Er 249/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Sťažovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podal dňa 29.04.2014 návrh na vykonanie exekúcie
na Exekútorskom úrade , so sídlom v Trnave, ako oprávnený proti
povinnému - , , bytom
pri Piešťanoch, v súvislosti s výkonom rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky z titulu
zmeškaného výživného na mal. deti a bežného výživného na mal. deti, toto konanie je vedené
u exekútora pod č. EX 346/2014 a na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. 14Er/249/2014.
Dňa 05.06.2014 na základe mailovej komunikácie s konajúcim exekútorom bol podaný
návrh upravený v súvislosti s vyčíslením zmeškaného výživného.
Dňa 10.07.2014 zo strany exekútora bolo vydané Upovedomenie povinného
a oprávneného o začatí exekúcie. Dňa 01.10.2014 zo strany OS v Piešťanoch bola
právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená výzva na vyjadrenie k podaným námietkam.
Dňa 09.10.2014 právny zástupca sťažovateľa zaslal konajúcemu súdu vyjadrenie zo dňa
08.10.2014 k podaným námietkam.
Dňa 29.4.2015 bol povinný vyzvaný prostredníctvom exekútora, aby doložil alebo
iným relevantným spôsobom preukázal splnomocnenie otca na splnenie dlhu povinného
na výživnom.
Súd vyzval právneho zástupcu dňa 16.11.2015, aby sa vyjadril k námietkam
a predložil dôkazy. Dňa 02.03.2016 opätovne vyzval právneho zástupcu na predloženie
vyjadrenia a dôkazov pod hrozbou poriadkovej pokuty. Podaním zo dňa 23.03.2016 právny
zástupca preložil potvrdenie o zaplatení výživného za 1/2014 vo výške 260,00 EUR
a uviedol, že vyjadrenie starého otca o plnení povinnosti výživného nedokáže zabezpečiť
a žiadal, nech ho zabezpečí súd.
Až dňa 9.6.2016 (t.j. od 16.11.2015 do 9.6.2016 súd nekonal, len vyzýval) vydal súd
Uznesenie o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii.
Podaním zo dňa 28.06.2016 doručeným súdu 4.7.2016 podal právny zástupca
odvolanie voči vydanému Uzneseniu.
Odvolanie bolo dňa 16.8.2017 zaslané právnemu zástupcovi na vyjadrenie t.j. viac
ako 15 mesiacov po jedno doručení dňa 4.7.2016 zo strany práv. zástupcu otca. V tejto časti
je rovnako potrebné upresniť. že konajúci súd túto výzvu doručil právnemu zástupcovi
matky až dňa 15.11.2017 t.j. od vyhotovenia výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu s dátumom
16.8.2017 do jeho doručenia právnemu zástupcovi matky dňa 15.11.2017 prebehlo viac
ako 3mesiace na doručovanie. Dňa 16.11.2017 som ako právny zástupca matky zaslala
súdu vyjadrenie, ktoré mu bolo doručené dňa 21.11.2017. Od tohto momentu opätovne
konajúci súd nevykonal žiadne úkony.
Dňa 10.02.2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanom
konajúcemu súdu. Dňa 01.03.2016 zo strany konajúceho súdu bolo písomne oznámené
sťažovateľovi, že jeho sťažnosť je opodstatnená a za vzniknuté prieťahy sa predsedníčka
súdu ospravedlňuje. Matka podala sťažnosť na Ústavný súd za prieťahy v konaní, ktoré
bolo vedené pod č. I.ÚS 280/2016 , pričom dňa 04.05.2016 Ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorý sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“
Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Aj napriek tomu, že na základe predchádzajúcej sťažnosti doručenej Ústavnému
súdu ST zo strany sťažovateľky, ktorá bola odmietnutá ako neopodstatnená, máme zato,
že konajúci súd odo dňa 4.7.2016 do dňa 16.8.2017 (čo je viac ako 1 rok) až dodnes
nekonal a nekoná tak, aby neboli prieťahy v konaní. Nekonanie súdu spôsobuje, že nemôže
ani exekútor vykonávať výkon rozhodnutia na peňažné plnenie, ktoré má byť určené
na výživu maloletých deti, a je neúnosné že toto konanie sa vedie od momentu podania
návrhu na výkon exekúcie dňa 29.04.2014 dodnes 11.1.2018 a nie je umožnené zabezpečiť
výživné pre mal. deti.“
3. Keďže napadnuté konanie nebolo do podania sťažnosti ústavnému súdu
právoplatne skončené, sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto
nálezom:
„1. Základné právo p. , , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp.zn. 14Er/249/2014, porušené bolo.
2.Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp.zn. 14Er/249/2014 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3.Sťažovateľke p. , , priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 6.000,00 EUR (slovom: šesťtisíc euro), ktoré je Okresný súd
Piešťany povinný vyplatiť jej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4.Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť p. ,
, trovy konania v sume 365,30EUR na účet advokáta Ivety Orlíkovej,
č.ú. 4012171051/7500, IBAN: SK34 7500 0000 0040 1271 1051, v lehote do 1 mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. Spr 200/18 doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2018, v ktorom predsedníčka
okresného súdu okrem iného uviedla: „K rozhodovaniu súdu o námietkach povinného
doručených súdu dňa 22.8.2014 treba uviesť, že súd musel od oprávnených – maloletých
detí (zastúpených matkou, ktorá bola zastúpená advokátkou) aj povinného – otca zisťovať
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná, pričom v danom prípade išlo o vymáhanie výživného, kde sa vymáhalo
aj bežné výživné splatné každý mesiac a bolo potrebné k týmto skutočnostiam zistiť
stanovisko o úhrade, resp. čiastočnej úhrade výživného od oboch rodičov, teda zástupkyne
oprávnených - matky aj povinného - otca.
V danom prípade, súd po vyjadrení právnej zástupkyne matky, ako zákonnej
zástupkyne oprávnených doručenom súdu 13.10.2014 žiadal o súčinnosť súdneho exekútora
v súvislosti zo zisťovaním stanoviska povinného k tomuto vyjadreniu, avšak súdny exekútor
v tomto smere len formálne podaním doručeným súdu 26.2.2015 a 1.6.2015 oznámil v akej
výške výživné vymáha, avšak k tvrdeniam povinného neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ani tieto u povinného neprešetroval, napriek tomu, že ho súd k súčinnosti
vyzýval. Preto sa musel súd obrátiť priamo na právneho zástupcu povinného, ktorý súdu
odpovedal až na opakované urgencie, pričom výzva mu bola doručená 22.12.2015
aj 1.2.2016, pričom táto bola doručovaná aj priamo povinnému pre nereagovanie jeho
právneho zástupcu. Bez týchto vyjadrení súd nemal dostatok informácií pre rozhodnutie
o podaných námietkach. Následne dňa 9.6.2016 bolo súdom o podaných námietkach
rozhodnuté s tým, že boli zamietnuté.
Mám za to, že v tejto časti konania neprišlo zo strany súdu k neprimeraným
prieťahom v konaní, nakoľko nemožnosť skôr vo veci rozhodnúť bola z časti spôsobená
neadekvátnou súčinnosťou exekútora a nekomunikáciou zo strany právneho zástupcu
povinného, bez ktorých informácií nemohol súd rozhodnúť.
Voči vydanému uzneseniu súdu z 9.6.2016 podal včas právny zástupca povinného
sťažnosť a to podaním doručeným súdu 4.7.2016.
V období od 2.9.2016 do 11.4.2017 došlo v senáte 14Er k trom zmenám v poverených
vyšších súdnych úradníkov a to z dôvodu personálnych zmien v obsadení vyššími súdnymi
úradníkmi na Okresnom súde Piešťany (materská dovolenka a ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou), čo malo za následok, že spisy senátu 14Er
prevzali v priebehu uvedeného viac ako pol roka traja vyšší súdny úradníci, ktorí nestihli
všetky prevzaté spisy pozrieť a urobiť v nich úkony potrebné pre skončenie veci, pričom
v senáte 14Er v danom čase bolo okolo 1.500 spisov, v ktorých bolo potrebné vykonať
nejaký úkon. Dňa 11.4.2017 bola do senátu 14Er zaradená vyššia súdna úradníčka
, ktorá dňa 16.8.2017 dala doručiť podanú sťažnosť na vyjadrenie právnej
zástupkyni oprávnených, ktoré vyjadrenie bolo doručené 21.11.2017, pričom neskoršie
doručenie tejto výzvy bolo spôsobené tým, že na exekučnom oddelení bola z personálnych
dôvodov zaradená len jedna asistentka, ktorá vybavovala všetok opis tohto oddelenia
a musela spisy vybavovať podľa poradia, v akom jej boli úpravy predkladané na realizáciu.
Poverená vyššia súdna úradníčka po doručení vyjadrenia právnej zástupkyne
oprávnených 21.11.2017 pripravila koncept uznesenia, ktorý predložila sudkyni 28.12.2017,
ale tento jej bol vrátený 21.1.2018 na prepracovanie. Dňa 16.03.2018 bol sudkyni
predložený ďalší koncept uznesenia, ktorý bol ňou čiastočne prepracovaný a následne bolo
toto rozhodnutie s dátumom 06.04.2018 vyhotovené a dňa 11.4.2018 expedované
účastníkom.
K namietanej nečinnosti súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o námietkach povinných
si dovoľujem uviesť, že súd s prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia,
nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany tak sudcami ako
aj administratívnym personálom, rotáciu vyšších súdnych úradníkov v rámci jednotlivých
súdnych oddelení, konal vo všetkých exekučných veciach v dlhších časových intervaloch,
a teda aj v predmetnej exekučnej veci. Z dôvodu potreby konať vo všetkých pridelených
veciach primerane rýchlo sú časové obdobia medzi jednotlivými úkonmi súdu dlhšie
s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti.
Už samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek
podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je
objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony v kratších časových
intervaloch.
Ako predsedníčka súdu som pre zefektívnenie a skvalitnenie práce súdnych
tajomníčok a asistentiek senátu exekučného oddelenia vykonala opatrenia smerujúce
k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný
medzi jednotlivými zamestnancami súdu a čo najrýchlejšie sa prešetril neznámy pobyt
účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu
Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej
dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,
č.k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov
v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho
previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať,
aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným
stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal
svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“
5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko
v podaní doručenom ústavnému súdu 3. mája 2018, v ktorom okrem iného uviedla:
„K predmetnému vyjadreniu zo strany Okresného súdu v Piešťanoch sa žiaľ nemám
ako vyjadriť, pretože jednoznačne potvrdil, že v konaní nastali prieťahy, ktoré boli
spôsobené rôznymi personálnymi zmenami, nedostatkom administratívnych pracovníkov,
rotáciou vyšších súdnych úradníkov a preto dochádza k týmto prieťahom v konaní a zvlášť
v rámci exekučného konania. Ja sa pridržiavam nášho podaného návrhu, ktorý sme podali
v tejto veci už ako druhé podanie na Ústavný súd SR. a aj napriek tomu, že naše prvé
podanie zo dňa 16.03.2016 bolo odmietnuté ako zjavne neopodstatnené, zo strany
konajúceho súdu zotrvali prieťahy v konaní až do podania návrhu v tomto konaní.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
7. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 14 Er 249/2014 zistil, že priebeh napadnutého konania bol takýto:
- 29. apríl 2014 – sťažovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor
následne podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2014 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie,
- 28. máj 2014 – súdny exekútor na základe výzvy okresného súdu podaním
doručeným okresnému súdu 13. júna 2014 opravil žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie,
- 25. jún 2014 – okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
„na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku vydaného Okresným súdom
Piešťany“,
- 18. august 2014 – povinný podal námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor
predložil 22. augusta 2014 okresnému súdu,
- 13. október 2014 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala
vyjadrenie k námietkam povinného,
- 29. apríl 2015 – okresný súd prípisom žiada súdneho exekútora, aby v súčinnosti
s právnym zástupcom povinného predložil prehľadnú tabuľku prijatých a zmeškaných
platieb výživného,
- 16. november 2015 – okresný súd prípisom vyzýva právneho zástupcu povinného,
aby preukázal úhrady výživného za jednotlivé mesiace a aby predložil vyjadrenie starého
otca, či plnil za povinného,
- 1. február 2016 – okresný súd urgoval právneho zástupcu povinného, aby predložil
požadované údaje,
- 2. marec 2016 – okresný súd pod hrozbou uloženia pokuty opätovne urgoval
právneho zástupcu povinného, aby predložil požadované údaje, na čo právny zástupca
reagoval podaním doručeným okresnému súdu 24. marca 2016,
- 9. jún 2016 – okresný súd uznesením námietky povinného proti exekúcii zamietol,
- 4. júl 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie povinného proti uzneseniu
z 9. júna 2016,
- 16. august 2017 – okresný súd prípisom vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky,
aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrila k odvolaniu zo 4. júla 2016, čo bolo
realizované podaním doručeným okresnému súdu 21. novembra 2017,
- 6. apríl 2018 – okresný súd uznesením námietkam povinného proti exekúcii v časti
zaplatenia zmeškaného výživného za obdobie od júna 2012 do 31. januára 2014 vyhovel
a vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol.
8. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že proti uzneseniu okresného súdu
zo 6. apríla 2018 odvolanie podané nebolo, napadnuté konanie bolo teda 10. mája 2018
právoplatne skončené.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe [(v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117
ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
18. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP opredbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
20. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti
súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu
pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny
poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej
zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť
procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
22. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd
uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je potrebné uviesť, že rozhodovanie
o návrhoch na odklad exekúcie a návrhoch na zastavenie exekúcie tvorí štandardnú súčasť
agendy okresných súdov, a preto nemožno napadnuté konanie hodnotiť z právneho hľadiska
ako zložité. V súvislosti s hodnotením faktickej zložitosti veci ústavný súd po preskúmaní
na vec sa vzťahujúcej spisovej dokumentácie, ako aj doterajšieho priebehu napadnutého
konania dospel k záveru, že ani z faktického hľadiska nemožno považovať napadnuté
konanie za zložité. Pri tomto konštatovaní ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že ani
predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti neargumentovala zložitosťou
veci.
23. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje
pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu označených práv. Ústavný súd z uvedeného hľadiska v správaní sťažovateľky
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jej ťarchu.
24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu sťažovateľkou označeného práva v napadnutom konaní, bol postup samotného
okresného súdu.
Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 14 Er 249/2014 ústavný súd zistil,
že postup okresného súdu v doterajšom priebehu napadnutého konania nebol optimálny.
Zásadným pochybením, v dôsledku ktorého došlo k bezdôvodnému spomaleniu exekučného
konania, bola skutočnosť, že po podaní odvolania (4. júl 2016) proti uzneseniu okresného
súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom z 9. júna 2016, ktorým boli zamietnuté námietky
povinného proti exekúcii, okresný súd rozhodol uznesením zákonného sudcu až 16. augusta
2017, teda viac ako po 1 roku.
Uvedenú skutočnosť potvrdila aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
k sťažnosti zo 16. apríla 2018. Okrem toho vo vyjadrení prieťahy v konaní tiež
ospravedlňovala „zaťaženosťou exekučného oddelenia a nedostatočným personálnym
obsadením okresného súdu“, čo ústavný súd nemohol akceptovať, keď v súvislosti
s uvedeným vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06)
poukázal na to, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako
aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
Ústavný súd pri celkovom posúdení veci zohľadnil aj skutočnosť, že exekučné
konanie sa týka peňažného plnenia, ktoré je určené na výživu maloletých detí, z čoho
vyplýva, že napadnuté konanie je potrebné vyhodnotiť ako konanie mimoriadne citlivé.
25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 249/2014 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
26. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, neprikázal okresnému súdu, aby konal
vo veci bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo uznesením
okresného súdu zo 6. apríla 2018 skončené, pričom právoplatnosť nadobudlo 10. mája 2018.
IV.
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
28. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
30. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti
danej veci, najmä to, čo je pre sťažovateľku „v stávke“, ústavný súd považoval priznanie
sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde.
31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou
JUDr. Ivetou Orlíkovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá
bola 921 €.
33. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby
vrátane režijného paušálu vykonané v roku 2018 v sume 365,30 € nepresahuje sumu
vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal
sťažovateľke úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnou zástupkyňou.
34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky advokátky JUDr. Ivety Orlíkovej, Kapitulská 6, Trnava, v lehote
uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.
35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2018