Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 388/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti postupu Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trebišov p r i k a z u j e v konaní sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 750 eur, ktoré j e Okresný súd Trebišov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trebišov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Uznesením č. k. -12 z 29. júla 2026 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavnú sťažnosť sťažovateľky, doručenú ústavnému súdu 8. decembra 2025, ktorou sa sťažovateľka domáhala vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhla, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 750 eur, ako aj náhradu trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení povinnej v exekučnom konaní o vymoženie 839,93 eur s príslušenstvom. Sťažovateľke bola 8. júna 2022 doručená výzva okresného súdu, aby sa vyjadrila k odvolaniu oprávneného doručenému okresnému súdu 29. septembra 2014. K odvolaniu sa sťažovateľka vyjadrila podaním doručeným súdu 23. júna 2022. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu sa sťažovateľka obrátila na okresný súd so žiadosťou o rozhodnutie 22. júla 2023. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti sťažovateľka neevidovala rozhodnutie vo veci.

3. Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd predložil spis po podaní odvolania na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd uznesením z 13. marca 2023 vec vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú s odôvodnením, že o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nerozhoduje inštančne nadriadený súd, ale sudca.

II. Argumentácia sťažovateľky

4. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namieta celkovú dĺžku trvania napadnutého konania, ktorej podstatnú časť charakterizuje nečinnosť okresného súdu. Poukazuje na to, že v exekučných konaniach súd spravidla rozhoduje ex cathedra, o to výraznejšie vníma to, že okresný súd vo veci nekonal a nerozhodol 12 rokov od podania odvolania.

III. Vyjadrenie okresného súdu

5. Okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. 1SprV/204/2026 z 20. augusta 2026 opísal priebeh napadnutého konania v jeho časovej postupnosti. Poukázal na to, že sťažovateľka doručila súdnemu exekútorovi 3. februára 2014 námietky, o ktorých rozhodol uznesením č. k. -20 zo 14. apríla 2014 tak, že námietky sťažovateľky zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. mája 2014. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 19. mája 2014 návrh na zastavenie exekúcie a 20. júna 2014 návrh na odklad exekúcie. Okresný súd uznesením č. k. -40 z 28. augusta 2014 rozhodol, že odklad exekúcie nepovolil, exekúciu zastavil a rozhodol tiež o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala odvolanie 7. septembra 2014, ktoré doplnila elektronickým podaním z 9. septembra 2014. Odvolanie proti nemu podal aj oprávnený podaním zo 16. septembra 2014.

6. Zákonný sudca v úradnom zázname z 22. júla 2022 uviedol, že odvolaniam sťažovateľky ani oprávneného proti uzneseniu z 28. augusta 2014 nevyhovie a spis bol na základe predkladacej správy z 22. júla 2022 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

7. Krajský súd uznesením č. k. -108 z 13. marca 2023 vrátil vec súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú. Rozhodnutie bolo okresnému súdu doručené 29. marca 2023. Okresný súd vyzval súdneho exekútora 30. júna 2026 na predloženie exekučného spisu a na vyčíslenie trov exekúcie, následne uznesením č. k. -121 z 13. augusta 2026 rozhodol o povolení odkladu exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

8. Predseda okresného súdu poukazuje na to, že od vydania poverenia v tejto veci súd konal plynule a bez zbytočných prieťahov až do 22. júla 2022, keď bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pričom spis bol na odvolacom súde do 30. júna 2026. Poukazuje na opakované zmeny v osobe zákonného sudcu, súdnych tajomníčok a vyšších súdnych úradníkov, ktoré mohli mať vplyv na priebeh napadnutého konania. Argumentuje množstvom nevybavených a nerozhodnutých vecí, ktoré nebolo ani pri vynaložení maximálneho úsilia možné vybavovať bezodkladne.

9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd podľa upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

11. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

14. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen jeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

16. Posudzujúc kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že z obsahu ústavnej sťažnosti ani z predsedom okresného súdu predloženého stanoviska nemožno usudzovať akúkoľvek právnu ani faktickú náročnosť konania. S prihliadnutím na dĺžku trvania konania ústavný súd dodáva, že ani nadmerná faktická a právna zložitosť veci neodôvodňuje nečinnosť súdu v tejto právnej veci.

17. Pokiaľ ide o hodnotenie správania účastníka konania, ústavný súd nevzhliadol v aktivite sťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní také prvky, ktoré by svedčili o negatívnom vplyve na dĺžku trvania napadnutého konania a tieto okolnosti netvrdil ani okresný súd. Ústavný súd však eviduje pasivitu zo strany sťažovateľky v období niekoľko rokov trvajúcej nečinnosti okresného súdu, a to až do podania urgencie 22. júla 2024. Táto okolnosť nie je ústavným súdom hodnotená ako dôvod vzniku prieťahov v konaní, ale môže byť zohľadnená v rámci rozhodnutia o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

18. Postup okresného súdu v napadnutom konaní je jediným dôvodom vzniku prieťahov v napadnutom konaní, a to najmä s ohľadom na jeho absolútnu pasivitu v trvaní niekoľkých rokov. Prvým obdobím významnej nečinnosti okresného súdu bolo obdobie trvajúce od roku 2014 do 8. júna 2022, keď okresný súd zaslal sťažovateľke na vyjadrenie odvolanie oprávneného z 29. septembra 2014. Okresnému súdu trvalo viac ako 8 rokov zaslať odvolanie na vyjadrenie, a teda vykonať úkon zabezpečujúci priebeh odvolacieho konania. Toto obdobie súd neidentifikoval ako čas absolútnej nečinnosti, ale ako obdobie súvisiace so zabezpečovaním úkonov odvolacieho konania. Ústavný súd považuje obdobie v trvaní 8 rokov za extrémne neprimerané, pokiaľ ide o zabezpečenie úkonov v odvolacom konaní. Úloha súdu sa v tomto štádiu redukuje na zabezpečovanie korešpondencie medzi účastníkmi konania a vrcholí predložením veci na rozhodnutie (v tomto prípade zákonnému sudcovi, pozn.). Takto vymedzená činnosť môže trvať niekoľko mesiacov. Trvanie v rozsahu niekoľkých rokov je prejavom úplnej rezignácie súdu, ktorého povinnosťou je dbať na plynulý priebeh konania.

19. Ďalšie obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu sa v napadnutom konaní vyskytlo od 29. marca 2023 až do 30. júna 2026. Ide v poradí o druhé viac rokov trvajúce obdobie absolútnej nečinnosti súdu v jednom konaní. Takýto postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný.

20. Napokon ústavný súd na ťarchu okresného súdu zohľadnil aj vrátenie veci krajským súdom bez rozhodnutia s vyjadrením, že okresný súd nemal vôbec vec predkladať na rozhodnutie krajskému súdu, a to ako prejav nesústredeného postupu okresného súdu s negatívnym vplyvom na dĺžku trvania napadnutého konania.

21. Odkazujúc na už uvedené, ústavný súd tak nemohol v prípade tejto ústavnej sťažnosti z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať postup okresného súdu ako súladný s právom sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov a konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

22. V súlade s v spojení s ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza (bod 2 výroku nálezu).

23. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala priznanie zadosťučinenia 750 eur, čo odôvodňovala neprimeranou dĺžkou napadnutého konania.

24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

25. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal okrem dĺžky napadnutého konania aj na jeho charakter a správanie sťažovateľky, ako aj na samotný postup okresného súdu. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sťažovateľkou požadovanej sume 750 eur (bod 3 výroku nálezu).

VI. Trovy konania

26. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 949,17 eur (bod 4 výroku nálezu).

27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „“); , , ]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu trov

sťažovateľky zvýšil podľa o daň z pridanej hodnoty, pretože jej právny zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.

28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) označeného v záhlaví nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2026

Libor Duľa

predseda senátu