Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 280/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou Ivetou Orlíkovou, Kapitulská 6, Trnava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva:

„Sťažovateľ... podal... 29.04.2014 návrh na vykonanie exekúcie... ako oprávnený

proti povinnému - ... v súvislosti s výkonom rozhodnutia na uspokojenie

pohľadávky z titulu zmeškaného výživného na mal. deti a bežného výživného na mal. deti,

toto konanie je vedené u exekútora pod č. EX 346/2014 a na Okresnom súde v Piešťanoch

pod č. 14Er/249/20I4... 05.06.2014... bol podaný návrh upravený v súvislosti s vyčíslením

zmeškaného výživného.

... 10.07.2014 zo strany exekútora bolo vydané Upovedomenie povinného

a oprávneného o začatí exekúcie... 01.10.2014 zo strany OS v Piešťanoch bola právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručená výzva na vyjadrenie k podaným námietkam... 09.10.2014

právny zástupca sťažovateľa zaslal konajúcemu súdu vyjadrenie zo dňa 08.10.2014

k podaným námietkam. Od tohto momentu t.j. 09.10.2014 zo strany konajúceho súdu

v uvedenej veci neboli vykonané žiadne procesné úkony, do dnešného dňa konajúci súd

nerozhodol o námietkach podaných povinným.

... 10.02.2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanom

konajúcemu súdu... 01.03.2016 zo strany konajúceho súdu bolo písomne oznámené

sťažovateľovi, že jeho sťažnosť je opodstatnená a za vzniknuté prieťahy sa predsedníčka

súdu ospravedlňuje.

... vyššie popísaným konaním resp. nekonaním Okresného súdu v Piešťanoch došlo

a dochádza k porušovaniu základných práv sťažovateľa a to ústavného práva podľa čl. 48

odst. 2...

Konajúci súd od momentu zaslania vyjadrenia zo strany právneho zástupcu

oprávneného t.j. dňa 09.10.2014 žiadnym spôsobom nekonal v prospech oprávneného čo je

viac ako16 mesiacov. V konaní vedenom pod č. ide o neplatenie súdom

stanoveného výživného zo strany povinného na maloleté deti, ktorých starostlivosť a výživu

musí matka-sťažovateľka poskytovať každý deň. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd nekonal

a nekoná, nemôže ani exekútor vykonávať výkon rozhodnutia na peňažné plnenie, ktoré má

byť určené na výživu maloletých deti. ...

Stav právnej a faktickej neistoty, ktorá pretrváva viac ako 16 mesiacov, je pre

sťažovateľa ťažký vzhľadom k tomu, že všetky potreby maloletých detí musia byť

zabezpečené a on ich musí zabezpečovať sám.

Sťažovateľ požaduje finančné zadosťučinenie priznať vo výške 6.000,00 EUR, čo je

podľa jeho názoru primeraná náhrada a to s ohľadom na spomínanú dĺžku predmetného

súdneho konania a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu, tak

i rozhodovacej praxe ÚS SR.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo p. ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume

6.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia,

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť p. ... trovy konania

v sume 363,80 EUR na účet advokáta Ivety Orlíkovej... v lehote do 1 mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . K namietanému

porušeniu označeného základného práva mal dôjsť tým, že okresný súd v období od

9. októbra 2014 vo veci nekonal.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

vyjadrenie sťažovateľky k námietkam povinného bolo doručené okresnému súdu

13. októbra 2014. Okresný súd výzvou zo 14. mája 2015 žiadal súdnu exekútorku, aby sa

spoločne s právnym zástupcom povinného vyjadrila k vyjadreniu sťažovateľky. Na túto

výzvu súdna exekútorka nereagovala, ale podaním z 1. júna 2015 žiadala o doručenie

rozhodnutia o námietkach. Vzhľadom na to, že súdna exekútorka na výzvu okresného súdu

zo 14. mája 2014 nereagovala, okresný súd výzvou zo 16. decembra 2015 žiadal právneho

zástupcu povinného, aby sa vyjadril k podaniu sťažovateľky z 13. októbra 2015. Právny

zástupca povinného na túto výzvu okresného súdu nereagoval, preto jeho vyjadrenie urgoval

okresný súd výzvou z 1. februára 2016. Vzhľadom na to, že právny zástupca povinného ani

na ďalšiu výzvu okresného súdu z 1. februára 2016 nereagoval, okresný súd ho opätovne

výzvou z 2. marca 2016 vyzval na zaslanie vyjadrenia pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že tvrdenia sťažovateľky o tom, že

okresný súd od 9. októbra 2014 nevykonal žiadne procesné úkony, sa nezakladajú na

pravde. Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu zistil obdobia nečinnosti, a to

v čase od 13. októbra 2014 do 14. mája 2015 a od júna 2015 do 16. decembra 2015.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že od 16. decembra 2015 koná okresný súd vo veci

sťažovateľky plynule, pričom v prípade sťažovateľky využitie sťažnosti na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v okolnostiach

posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný

prostriedok nápravy.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju judikatúru, podľa

ktorej ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí

ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (, ), a tiež na skutočnosť, že pri

sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa podľa

ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa (), resp.

ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie

(, ).

Ústavný súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že hoci celková doba

konania vo veci sťažovateľky nie je uspokojivá (od doručenia námietok povinného

22. augusta 2014 do podania sťažnosti ústavnému súdu 21. marca 2016 uplynulo obdobie

19 mesiacov), je možné ju s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu ešte považovať

za ústavne akceptovateľnú. Preto podľa názoru ústavného súdu nemožno kvalifikovať

postup okresného súdu v posudzovanom období ako taký, ktorý by mohol spôsobiť

porušenie základného práva sťažovateľky podľa .

Ústavný súd v závere uvádza, že opakovaná nečinnosť okresného súdu by mohla

spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , a preto nie je vylúčené, aby sa sťažovateľka

v budúcnosti na ústavný súd opakovane so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátila.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016