Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 390/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej Advokátska kancelária Perhács s.r.o., Jelenec 353, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Uznesením č. k. -15 z 29. júla 2026 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavnú sťažnosť sťažovateľky,

doručenú ústavnému súdu 23. januára 2026, ktorou sa sťažovateľka domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhla, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou z 29. júna 2020 domáha zaplatenia náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Po podaní žaloby prvoinštančný súd zabezpečoval doručovanie podaní a 10. septembra 2020 sťažovateľke doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe. Replika sťažovateľky zo 14. septembra 2020 bola doručená žalovanému, ktorý sa k nej vyjadril duplikou z 20. októbra 2020 doručenou sťažovateľke 4. novembra 2020.

3. Predbežné prejednanie sporu bolo nariadené na 10. november 2021 s tým, že ďalšie termíny pojednávaní boli nariadené na 25. február 2022, 15. jún 2022, 13. január 2023 a 8. marec 2023. S výnimkou predbežného prejednania sporu (10. novembra 2021) sa pojednávanie v žiadnom z uvedených termínov neuskutočnilo.

II. Argumentácia sťažovateľky

4. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namieta celkovú dĺžku trvania napadnutého konania, ktorá presahuje päť rokov bez toho, aby súd vo veci rozhodol. Poukazuje na obdobie absolútnej nečinnosti súdu trvajúce viac ako dva roky, a to od posledného nariadeného pojednávania 8. marca 2023 až do podania ústavnej sťažnosti (23. januára 2026, pozn.). Považuje za neospravedlniteľné, že od predbežného prejednania sporu 10. novembra 2021 do podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci vykonané žiadne pojednávanie. Uvažujúc o základných kritériách posudzovaných ústavným súdom pri skúmaní porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, uvádza, že vec nie je právne ani fakticky zložitá. Domnieva sa, že svojím správaním k dĺžke trvania napadnutého konania nijako neprispela. Pokiaľ ide o postup súdu v napadnutom konaní, jeho nečinnosť v trvaní niekoľkých rokov považuje za dôvod vzniknutých prieťahov. Svoj vyšší vek vníma ako dôvod na uprednostnenie konania v zmysle jeho rýchlejšieho vybavenia.

III. Vyjadrenie mestského súdu

5. Mestský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. z 12. augusta 2026 opísal priebeh napadnutého konania z hľadiska jeho chronológie. Po zabezpečení písomnej časti súdneho konania, ktorá prebiehala od podania žaloby 29. júna 2020 do 4. novembra 2023, keď bola duplika žalovaného doručená na vedomie sťažovateľke, súd nariadil predbežné prejednanie sporu na 10. november 2023. Následne boli nariadené viaceré termíny pojednávaní, a to na 25. február 2022, 15. jún 2022, 13. január 2023 a 8. marec 2023.

6. Spis bol následne pridelený novému zákonnému sudcovi 26. júna 2023, ktorý po naštudovaní veci nariadil termín pojednávania na 11. september 2026 (ktoré bolo podľa zistení ústavného súdu odročené na účel vyhlásenia rozsudku na 9. október 2026).

7. Predsedníčka mestského súdu uznáva vznik prieťahov v napadnutom konaní a dôvodí objektívnymi prekážkami týkajúcimi sa pandemickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Zároveň však má za to, že dôvody spočívali aj na strane sťažovateľky, kvôli ktorej došlo k odročeniam dvoch termínov pojednávaní.

8. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

9. Ústavný súd podľa upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

10. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

13. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen jeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou.

14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

15. Ústavný súd sa zaoberal právnou a faktickou zložitosťou veci ako jedným z dôvodov, ktoré je potrebné vyhodnocovať pri posudzovaní, či v konkrétnom konaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vo veci rozhodujúci zákonný sudca v rámci vyjadrenia k ústavnej sťažnosti uviedol, že vec je náročná po právnej aj faktickej stránke, pričom poukázal na to, že súčasťou spisu je aj rozsiahly trestný vyšetrovací spis. Ústavný súd k tomuto uvádza, že dôvod vzniku prieťahov v konaní vylučuje, aby povaha veci mala na dĺžku trvania konania akýkoľvek vplyv. Opakujúce sa obdobia dlhotrvajúcej nečinnosti nemali súvis s povahou sporu, jeho skutkovou či právnou zložitosťou.

16. Pokiaľ ide o hodnotenie správania účastníka konania, ústavný súd neidentifikoval úkony, resp. takú nečinnosť sťažovateľky, ktoré by mohli ovplyvniť dĺžku trvania napadnutého konania. Je síce pravdou, že z dôvodov na strane sťažovateľky boli dve pojednávania odročené, z pohľadu konania ako celku vrátane jednotlivých období jeho absolútnej nečinnosti ide však o zanedbateľný príspevok k dĺžke napadnutého konania.

17. Naopak, práve na strane mestského súdu nastali také okolnosti, ktoré priebeh napadnutého konania zásadným spôsobom ovplyvnili v negatívnom zmysle. Ústavný súd identifikoval v napadnutom konaní dve obdobia nečinnosti. Prvým obdobím nečinnosti bolo obdobie od doručenia žaloby do vykonania prvého úkonu mestského súdu, ktorý sťažovateľku vyzval na zaplatenie súdneho poplatku až 15. júla 2023, pričom žaloba bola podaná 29. júna 2020. Po vykonaní úkonov mestského súdu súvisiacich s doručovaním žaloby a podaní súd nariadil predbežné prejednanie sporu. Od jeho uskutočnenia 10. novembra 2023 nastalo druhé obdobie absolútnej nečinnosti trvajúce do 7. augusta 2026.

18. Odkazujúc na už uvedené, ústavný súd tak nemohol v prípade tejto ústavnej sťažnosti z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať postup mestského súdu ako súladný s právom sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov a konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

19. V súlade s v spojení s ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, pričom napadnuté konanie nie je právoplatne ukončené (pojednávanie bolo na účel vyhlásenia rozsudku odročené na 9. október 2026), mestskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza (bod 2 výroku nálezu).

20. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou

sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala priznanie zadosťučinenia 10 000 eur, čo odôvodňovala neprimeranou dĺžkou napadnutého konania.

21. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

22. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal okrem dĺžky napadnutého konania aj na jeho charakter a skutočnosť, že sa v jeho priebehu sťažovateľka nedomáhala žiadosťou, urgenciou ani iným úkonom o jeho rýchlejší priebeh. V kontexte uvedeného sa javí, že význam konania pre sťažovateľku nedosahoval úroveň, ktorú na účely žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia deklaruje. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 3 000 eur (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd v súlade s a nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).

VI. Trovy konania

23. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).

24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „“); , , ]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396, eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľky zvýšil podľa o daň z pridanej hodnoty, pretože jej právny zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.

25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) označeného v záhlaví nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2026

Libor Duľa

predseda senátu