Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 323/2018
PDF · 148.78 KB
No categories available
II. ÚS 323/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym, Vojenská 1333/5, Košice, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 2712/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2018
doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
Mgr. Ing. Petrom Holéczym, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na okresnom súde je pod sp. zn. 35 Er 2712/2016
vedené exekučné konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení
povinného, resp. zástupcu povinného na základe generálnej plnej moci. Exekučná vec nie je
právoplatne skončená ani po vyše 2 rokoch.
Pretože sťažovateľ má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov a nemohol
ho dosiahnuť, podal 21. mája 2018 predsedovi okresného súdu „sťažnosť pre úmyselné
(zbytočné) prieťahy v súdnom konaní“.
Dňa 1. júna 2018 dostal sťažovateľ od predsedu okresného súdu odpoveď, v ktorej
predseda okresného súdu uznal sťažnosť za dôvodnú s tým, že „vo veci konajúcim
zákonným sudcom bolo neprávoplatne rozhodnuté o zamietnutí námietok proti exekúcii,
námietkam povinného proti trovám exekúcie a zastavení exekúcie až uznesením zo dňa
22. 05. 2018.“.
Pretože sťažovateľ má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov a mohol
ho dosiahnuť až po tretej písomnej sťažnosti, podáva sťažnosť ústavnému súdu.
Navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1.Základné právo pána menom , zastúpený na základe Generálnej
plnej moci pánom menom , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.: 35 Er 2712 / 2016 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice II prikazuje aby v konaní vedenom na OS Košice II pod
sp. zn.: 35 Er 2712 / 2016, pokiaľ medzitým vec nebola právoplatne skončená, konal bez
zbytočných prieťahov.
3. Pánovi menom , zastúpený na základe Generálnej plnej moci pánom
menom , priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1200.- € slovom
jeden tisíc dvesto eur, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do štyroch
mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť pánovi menom , zastúpený
na základe Generálnej plnej moci pánom menom , trovy konania vo výške
312,34 € slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov na účet právneho zástupcu
sťažovateľa advokáta menom Mgr. ING. Peter Holéczy, so sídlom na adrese 04001
Košice 1, Vojenská 5... do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu
vzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
K sťažnosti bola pripojená plná moc na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 35 Er 2712/2016 udelená advokátovi
Mgr. Ing. Petrovi Holéczymu, ktorú nepodpísal sťažovateľ, ale jeho otec ,
ktorý v texte sťažnosti tvrdil, že disponuje generálnou plnou mocou udelenou mu jeho
synom .
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku alebo Trestného
poriadku.
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom
súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti.
Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci
nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4
V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred
ústavným súdom je základným procesným prameňom práva § 20 ods. 2 zákona o ústavnom
súde. Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym
predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho
zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené.
Sťažnosť podanú ústavnému súdu v namietanom konaní nepodpísal sám sťažovateľ,
ktorý údajne udelil generálnu plnú moc svojmu otcovi, ktorý udelil plnú moc advokátovi
Mgr. Ing. Petrovi Holéczymu, čo je v konaní pred ústavným súdom vylúčené. Oprávnenosť
advokáta vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa, ktorý ho na to výslovne
nesplnomocnil, nemožno v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom
akceptovať.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že vzhľadom na nerešpektovanie
lex specialis (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) treba považovať substitučné
splnomocnenie pripojené k sťažnosti prima facie za zákonne neprípustné, pretože
predložená sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom, ktorého
nesplnomocnil priamo sťažovateľ na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
v súlade s požiadavkou uvedenou v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Návrh, ktorý nemá
všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto
náležitosťou nepochybne je, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie konania. Ústavný súd
má právo taký návrh odmietnuť (obdobne I. ÚS 449/2017).
Ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľ disponuje kvalifikovaným právnym
zastúpením – advokátom. Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti
ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,
I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,
IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 449/2017...).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, III. ÚS 317/2017). Ak v čase, keď došla
sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na okresnom súde bolo skončené
uznesením sp. zn. 35 Er 2712/2016 z 22. mája 2018.
Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 12. júna 2018, teda v štádiu konania, keď
porušenie označených práv na všeobecnom súde, ktorý bol označený za účastníka konania,
už netrvalo a konanie o sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48
ods. 2 ústavy a k právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj
pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2018