Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 323/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym, Vojenská 1333/5, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2018

doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. Ing. Petrom Holéczym, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na okresnom súde je pod sp. zn.

vedené exekučné konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení

povinného, resp. zástupcu povinného na základe generálnej plnej moci. Exekučná vec nie je

právoplatne skončená ani po vyše 2 rokoch.

Pretože sťažovateľ má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov a nemohol

ho dosiahnuť, podal 21. mája 2018 predsedovi okresného súdu „sťažnosť pre úmyselné

(zbytočné) prieťahy v súdnom konaní“.

Dňa 1. júna 2018 dostal sťažovateľ od predsedu okresného súdu odpoveď, v ktorej

predseda okresného súdu uznal sťažnosť za dôvodnú s tým, že „vo veci konajúcim

zákonným sudcom bolo neprávoplatne rozhodnuté o zamietnutí námietok proti exekúcii,

námietkam povinného proti trovám exekúcie a zastavení exekúcie až uznesením zo dňa

22. 05. 2018.“.

Pretože sťažovateľ má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov a mohol

ho dosiahnuť až po tretej písomnej sťažnosti, podáva sťažnosť ústavnému súdu.

Navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1.Základné právo pána menom , zastúpený na základe Generálnej

plnej moci pánom menom , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.: / 2016 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje aby v konaní vedenom na OS Košice II pod

sp. zn.: / 2016, pokiaľ medzitým vec nebola právoplatne skončená, konal bez

zbytočných prieťahov.

3. Pánovi menom , zastúpený na základe Generálnej plnej moci pánom

menom , priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1200.- € slovom

jeden tisíc dvesto eur, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do štyroch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť pánovi menom , zastúpený

na základe Generálnej plnej moci pánom menom , trovy konania vo výške

312,34 € slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov na účet právneho zástupcu

sťažovateľa advokáta menom Mgr. ING. Peter Holéczy, so sídlom na adrese 04001

Košice 1, Vojenská 5... do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Ustanovenie sa v celom rozsahu

vzťahuje aj na sťažnosť podľa a nasl. .

K sťažnosti bola pripojená plná moc na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. udelená advokátovi

Mgr. Ing. Petrovi Holéczymu, ktorú nepodpísal sťažovateľ, ale jeho otec ,

ktorý v texte sťažnosti tvrdil, že disponuje generálnou plnou mocou udelenou mu jeho

synom .

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

, resp. alebo Trestného

poriadku.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a a nasl. zákona o ústavnom

súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti.

Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci

nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4

).

V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred

ústavným súdom je základným procesným prameňom práva § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym

predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho

zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené.

Sťažnosť podanú ústavnému súdu v namietanom konaní nepodpísal sám sťažovateľ,

ktorý údajne udelil generálnu plnú moc svojmu otcovi, ktorý udelil plnú moc advokátovi

Mgr. Ing. Petrovi Holéczymu, čo je v konaní pred ústavným súdom vylúčené. Oprávnenosť

advokáta vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa, ktorý ho na to výslovne

nesplnomocnil, nemožno v konaní podľa pred ústavným súdom

akceptovať.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že vzhľadom na nerešpektovanie

lex specialis ( ) treba považovať substitučné

splnomocnenie pripojené k sťažnosti prima facie za zákonne neprípustné, pretože

predložená sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom, ktorého

nesplnomocnil priamo sťažovateľ na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

v súlade s požiadavkou uvedenou v . Návrh, ktorý nemá

všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto

náležitosťou nepochybne je, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie konania. Ústavný súd

má právo taký návrh odmietnuť (obdobne ).

Ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľ disponuje kvalifikovaným právnym

zastúpením – advokátom. Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu (napr. , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, ...).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , , ). Ak v čase, keď došla

sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na okresnom súde bolo skončené

uznesením sp. zn. z 22. mája 2018.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 12. júna 2018, teda v štádiu konania, keď

porušenie označených práv na všeobecnom súde, ktorý bol označený za účastníka konania,

už netrvalo a konanie o sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48

ods. 2 a k právu zaručenému v dohovoru (obdobne ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj

pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018