Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 308/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HOTEL PARTIZÁN, s. r. o.,

Bystrá 108, Tále, zastúpenej advokátkou Mgr. Ninou Hríbikovou, Kukučínova 20, Banská

Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti HOTEL PARTIZÁN, s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HOTEL PARTIZÁN, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným

okresnému súdu 22. augusta 2016 sa sťažovateľka domáhala, aby okresný súd na základe

doložených podkladov zaviazal dlžníka k úhrade dlžnej sumy vo výške 6 848,18 € spolu

s príslušenstvom a aby sťažovateľke priznal náhradu trov súdneho konania, ako aj právneho

zastúpenia. Podľa tvrdenia sťažovateľky „odo dňa doručenia výzvy na úhradu súdneho

poplatku zo strany OS Bratislava I. (3. októbra 2016, pozn.) nebol vo veci vykonaný žiaden

úkon a to napriek niekoľkým urgenciám zo strany právneho zástupcu sťažovateľa...“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 14. septembra 2017 podala predsedovi

okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorá „bola súdu zasielaná tak poštou ako i prostredníctvom e-mailu,

avšak taktiež do dnešného dňa ostala bez odozvy.“.

4. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného konštatuje:

„Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu ubehlo už 17 mesiacov, pričom

jediným úkonom zo strany súdu bolo doručenie výzvy na úhradu súdneho poplatku.

Vydanie platobného rozkazu je vecou bežnou, nejedná sa o vec skutkovo či právne

zložitú, pričom zo strany sťažovateľa došlo k naplneniu všetkých podmienok, od ktorých

vydanie platobného rozkazu závisí.

Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu z dôvodu nečinnosti súdu došlo

aj k výraznej zmene na strane dlžníka, ktorý podľa informácií verejne dostupných na portáli

www.finstat.sk dlží na odvodoch sociálnej poisťovni...

Aj vzhľadom na uvedené, v dôsledku nečinnosti okresného súdu sa významne znížila

vymožiteľnosť pohľadávky sťažovateľa, v tomto smere je vzhľadom na zadlženosť dlžníka

nepravdepodobné, že by sťažovateľ niekedy v budúcnosti svoju pohľadávku dokázal

vymôcť.“

5. Sťažovateľka, poukazujúc na celkovú neprimeranú dĺžku napadnutého konania

a tiež na nečinnosť okresného súdu, sa domnieva, že bolo porušené jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I.

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. HOTELU PARTIZÁN, s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný mu zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť HOTELU PARTIZÁN, s.r.o. trovy

právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu, Mgr. Niny Hríbikovej, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

III.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány

na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom

procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné

efektívne a vecne správne využívať.

11. Je však prirodzené, a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé

namietané porušenie základného práva podľa sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu a ústavný súd akcentuje tri základné kritériá v súvislosti

s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci, správanie

účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. alebo ). Medzi kritériá,

na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu

v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. alebo

). Napokon, ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania

konania (porov. napr. ), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.

).

12. Ústavný súd však poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (pozri napr. alebo

) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(pozri napr. , alebo , prípadne ).

Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,

keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku

súdneho konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v alebo

).

13. Na základe záverov deklarovaných v predchádzajúcom bode ústavný súd

napríklad v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu v sporovom konaní

po uplynutí jedného roka od podania žaloby na tomto súde do podania sťažnosti ústavnému

súdu za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy v konaní

takej intenzity, ktorá by zakladala porušenie práva zaručeného v

(pozri ). Z najnovšej judikatúry možno odkázať na uznesenie

sp. zn. , ktorým ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosť na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže

vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu od 11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania

sťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30 mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie

označeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol:

„Pri rozhodovaní ústavný súd vychádza aj z charakteru... konania... Skutočnosť, že

v posudzovanej veci nedošlo dosiaľ k fakultatívnemu nariadeniu pojednávania, resp. k iným

úkonom zistiteľným z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd je

vo veci úplne nečinný. Ústavný súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku odvolacieho

konania od predloženia veci odvolaciemu súdu (11. marca 2015, pozn.) do podania tejto

sťažnosti (22. septembra 2017, pozn.) za nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48

ods. 2 a právom podľa dohovoru. K takémuto záveru ústavný súd dospel

aj s prihliadnutím na krajským súdom oznámený predpokladaný termín rozhodnutia vo veci

(december 2017, pozn.)... Po preskúmaní sťažnosti a postupu krajského súdu v napadnutom

konaní ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého odvolacieho konania

nesignalizuje nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.“

14. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu (ústavnú) sťažnosť 23. januára 2018

a v nej žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré (ku dňu podania sťažnosti,

pozn.) trvá 17 mesiacov.

15. Zo zisťovania ústavného súdu a z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že

zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 6. december 2017, ktorého sa však ani žalobca,

ani žalovaný nezúčastnili. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 23. február 2018,

na ktorom už bol prítomný právny zástupca sťažovateľky (žalobcu). Okresný súd na ňom

vyhlásil uznesenie č. k. -51 z 23. februára 2018, ktorým pripustil zmenu

petitu žaloby a odročil pojednávanie na neurčito vzhľadom na to, že je potrebné doručiť

žalovanému uznesenie o zmene žaloby.

16. Aplikujúc popísané východiská na vec sťažovateľky, ústavný súd hodnotil

z pohľadu potenciálnych prieťahov (resp. nečinnosti) obdobie konania pred okresným

súdom od 22. augusta 2016 (začatie konania) do júna 2018 (čas rozhodovania o tejto

sťažnosti), teda spolu obdobie 22 mesiacov. Ústavný súd nepokladá celé vymedzené

obdobie za obdobie nečinnosti okresného súdu, keďže vo veci okresný súd vyzval žalobcu

na zaplatenie súdneho poplatku, nariadil dva termíny pojednávania a konal s cieľom

vysporiadať sa s návrhom žalobcu na opravu petitu žaloby.

17. Zohľadniac (i) sťažovateľkou opísaný skutkový stav, (ii) charakter skutkového

stavu, (iii) posudzované kritériá v konaní o sťažnosti pre namietané porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, (iv) okresným súdom nevyhnutne

vykonané úkony v predmetnom konaní a (v) ustálenú judikatúru ústavného súdu, ústavný

súd konštatuje, že výslednú namietanú dĺžku konania pred okresným súdom (17, resp.

22 mesiacov) v predmetnom konaní nemožno posúdiť ako prieťahy (resp. nečinnosť) takej

intenzity, ktoré by zakladali porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

18. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľky

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

19. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018