Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 308/2018
PDF · 157.23 KB
No categories available
II. ÚS 308/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HOTEL PARTIZÁN, s. r. o.,
Bystrá 108, Tále, zastúpenej advokátkou Mgr. Ninou Hríbikovou, Kukučínova 20, Banská
Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2016
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti HOTEL PARTIZÁN, s. r. o., o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HOTEL PARTIZÁN, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným
okresnému súdu 22. augusta 2016 sa sťažovateľka domáhala, aby okresný súd na základe
doložených podkladov zaviazal dlžníka k úhrade dlžnej sumy vo výške 6 848,18 € spolu
s príslušenstvom a aby sťažovateľke priznal náhradu trov súdneho konania, ako aj právneho
zastúpenia. Podľa tvrdenia sťažovateľky „odo dňa doručenia výzvy na úhradu súdneho
poplatku zo strany OS Bratislava I. (3. októbra 2016, pozn.) nebol vo veci vykonaný žiaden
úkon a to napriek niekoľkým urgenciám zo strany právneho zástupcu sťažovateľa...“.
3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 14. septembra 2017 podala predsedovi
okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorá „bola súdu zasielaná tak poštou ako i prostredníctvom e-mailu,
avšak taktiež do dnešného dňa ostala bez odozvy.“.
4. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného konštatuje:
„Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu ubehlo už 17 mesiacov, pričom
jediným úkonom zo strany súdu bolo doručenie výzvy na úhradu súdneho poplatku.
Vydanie platobného rozkazu je vecou bežnou, nejedná sa o vec skutkovo či právne
zložitú, pričom zo strany sťažovateľa došlo k naplneniu všetkých podmienok, od ktorých
vydanie platobného rozkazu závisí.
Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu z dôvodu nečinnosti súdu došlo
aj k výraznej zmene na strane dlžníka, ktorý podľa informácií verejne dostupných na portáli
www.finstat.sk dlží na odvodoch sociálnej poisťovni...
Aj vzhľadom na uvedené, v dôsledku nečinnosti okresného súdu sa významne znížila
vymožiteľnosť pohľadávky sťažovateľa, v tomto smere je vzhľadom na zadlženosť dlžníka
nepravdepodobné, že by sťažovateľ niekedy v budúcnosti svoju pohľadávku dokázal
vymôcť.“
5. Sťažovateľka, poukazujúc na celkovú neprimeranú dĺžku napadnutého konania
a tiež na nečinnosť okresného súdu, sa domnieva, že bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I.
v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 25Cb/126/2016 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
25Cb/126/2016 konať bez zbytočných prieťahov.
3. HOTELU PARTIZÁN, s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný mu zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť HOTELU PARTIZÁN, s.r.o. trovy
právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu, Mgr. Niny Hríbikovej, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
III.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil
ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány
na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom
procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné
efektívne a vecne správne využívať.
11. Je však prirodzené, a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé
namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu a ústavný súd akcentuje tri základné kritériá v súvislosti
s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci, správanie
účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá,
na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu
v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. II. ÚS 32/02 alebo
I. ÚS 19/00). Napokon, ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania
konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.
12. Ústavný súd však poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých
opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. III. ÚS 91/04 alebo
II. ÚS 129/06) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(pozri napr. I. ÚS 46/01, III. ÚS 92/03 alebo I. ÚS 149/02, prípadne III. ÚS 372/09).
Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,
keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku
súdneho konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v III. ÚS 199/02 alebo
13. Na základe záverov deklarovaných v predchádzajúcom bode ústavný súd
napríklad v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu v sporovom konaní
po uplynutí jedného roka od podania žaloby na tomto súde do podania sťažnosti ústavnému
súdu za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy v konaní
takej intenzity, ktorá by zakladala porušenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
(pozri IV. ÚS 147/04). Z najnovšej judikatúry možno odkázať na uznesenie
sp. zn. II. ÚS 715/2017, ktorým ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosť na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže
vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu od 11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania
sťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30 mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie
označeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol:
„Pri rozhodovaní ústavný súd vychádza aj z charakteru... konania... Skutočnosť, že
v posudzovanej veci nedošlo dosiaľ k fakultatívnemu nariadeniu pojednávania, resp. k iným
úkonom zistiteľným z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd je
vo veci úplne nečinný. Ústavný súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku odvolacieho
konania od predloženia veci odvolaciemu súdu (11. marca 2015, pozn.) do podania tejto
sťažnosti (22. septembra 2017, pozn.) za nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K takémuto záveru ústavný súd dospel
aj s prihliadnutím na krajským súdom oznámený predpokladaný termín rozhodnutia vo veci
(december 2017, pozn.)... Po preskúmaní sťažnosti a postupu krajského súdu v napadnutom
konaní ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého odvolacieho konania
nesignalizuje nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“
14. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu (ústavnú) sťažnosť 23. januára 2018
a v nej žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré (ku dňu podania sťažnosti,
pozn.) trvá 17 mesiacov.
15. Zo zisťovania ústavného súdu a z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že
zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 6. december 2017, ktorého sa však ani žalobca,
ani žalovaný nezúčastnili. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 23. február 2018,
na ktorom už bol prítomný právny zástupca sťažovateľky (žalobcu). Okresný súd na ňom
vyhlásil uznesenie č. k. 25 Cb 126/2016-51 z 23. februára 2018, ktorým pripustil zmenu
petitu žaloby a odročil pojednávanie na neurčito vzhľadom na to, že je potrebné doručiť
žalovanému uznesenie o zmene žaloby.
16. Aplikujúc popísané východiská na vec sťažovateľky, ústavný súd hodnotil
z pohľadu potenciálnych prieťahov (resp. nečinnosti) obdobie konania pred okresným
súdom od 22. augusta 2016 (začatie konania) do júna 2018 (čas rozhodovania o tejto
sťažnosti), teda spolu obdobie 22 mesiacov. Ústavný súd nepokladá celé vymedzené
obdobie za obdobie nečinnosti okresného súdu, keďže vo veci okresný súd vyzval žalobcu
na zaplatenie súdneho poplatku, nariadil dva termíny pojednávania a konal s cieľom
vysporiadať sa s návrhom žalobcu na opravu petitu žaloby.
17. Zohľadniac (i) sťažovateľkou opísaný skutkový stav, (ii) charakter skutkového
stavu, (iii) posudzované kritériá v konaní o sťažnosti pre namietané porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, (iv) okresným súdom nevyhnutne
vykonané úkony v predmetnom konaní a (v) ustálenú judikatúru ústavného súdu, ústavný
súd konštatuje, že výslednú namietanú dĺžku konania pred okresným súdom (17, resp.
22 mesiacov) v predmetnom konaní nemožno posúdiť ako prieťahy (resp. nečinnosť) takej
intenzity, ktoré by zakladali porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
18. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľky
pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
19. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť
sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom
konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2018