Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 320/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Zárecký Zeman, Medená 18, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát Mgr. Michal Zeman, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisového materiálu vo veci vyplýva, že sťažovateľ –

žalobca podal na okresnom súde žalobu z 23. mája 2014, doplnenú 26. mája 2014, ktorou

inicioval konanie so sp. zn. , v ktorom sa domáhal vrátenia rezervačného

poplatku vo výške 2 000 € od žalovaného –

3. Okresný súd vydal vo veci rozsudok č. k. -74 z 23. októbra 2014

(ďalej len „prvý rozsudok okresného súdu“), ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel

a proti ktorému podal žalovaný odvolanie.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zrušil prvý rozsudok

okresného súdu uznesením č. k. -94 zo 17. marca 2016 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

5. Okresný súd v rámci ďalšieho konania vydal vo veci rozsudok

č. k. -211 z 31. mája 2016 (ďalej len „druhý rozsudok okresného súdu“),

ktorým žalobu zamietol a uložil sťažovateľovi zaplatiť žalovanému trovy konania a proti

ktorému podal sťažovateľ odvolanie.

6. Odvolací súd zrušil aj druhý rozsudok okresného súdu uznesením

č. k. -229 z 23. januára 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. V ďalšom konaní vydal okresný súd uznesenie č. k. -270

z 20. marca 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2018 a ktorým schválil zmier

medzi sťažovateľom a žalovaným a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov

konania.

8. Okresný súd vydal uznesenie č. k. -275 z 3. mája 2018, ktorým

vrátil sťažovateľovi krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 60 €, vrátil žalovanému

krátený súdny poplatok za odvolanie vo výške 60 € a zrušil uznesenie č. k. 19 C 135/2014-

225 z 23. augusta 2016 v časti zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie vo výške 60 €.

Ako zo spisového materiálu vo veci vyplýva, okresný súd toto uznesenie sťažovateľovi

a žalovanému dosiaľ nezaslal, čiže nenadobudlo právoplatnosť.

9. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Zo skutkového a právneho hľadiska išlo o veľmi

jednoduchú vec, pričom reálne dňa 20. 3. 2018 pred pojednávaním (t. j. takmer

po 4 rokoch) bola vec úplne na začiatku. Žalovaný stratil nádej, že získa v tejto veci

rozhodnutie, ktoré bude riadne odôvodnené a ktoré by mohol ďalej využiť pre svoju činnosť,

pričom bolo zrejmé, že v prípade vydania rozhodnutia dôjde k odvolaniu a že prvostupňové

rozhodnutie bude opäť zrušené pre nepreskúmateľnosť. Preto pred pojednávaním právny

zástupca navrhol právnemu zástupcovi sťažovateľovi zmier (úhrada 50 %). Keď sa

sťažovateľ dostavil na súd a jeho právny zástupca mu túto ponuku prezentoval, sťažovateľ

sa ju rozhodol prijať, keďže v danom čase už dávno stratil ilúzie o spravodlivom a rýchlom

súdnom konaní... Uznesením zo dňa 20. 3. 2018 súd vyššie uvedený zmier schválil.

... je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie ako také stále neskončilo. Sťažovateľ

za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 120.- Eur; to je zrejmé aj z rozsudku

súdu zo dňa 23. 10. 2014 (ktorý bol neskôr zrušený), kedy súd žalobcovi priznal náhradu

zaplateného súdneho poplatku 120,- Eur. Súd taktiež vydal daň 23. 8. 2016 uznesenie,

ktorým sťažovateľovi uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 120.- Eur za podané odvolanie

(potvrdené uznesením súdu zo dňa 16. 11. 2016).

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak konanie skončia strany schválením

zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov,

pričom pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie

a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Z praxe súdov, ako aj z § 12 ods. 1 predmetného zákona vyplýva, že prvostupňový

súd v týchto prípadoch má vydať bez návrhu rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku

(ako aj rozhodnutie o zrušení uloženej poplatkovej povinnosti). Prvostupňový súd tak

do dnešného dňa nespravil.

Pre úplnosť poukazujeme na skutočnosť, že aj keby súd chcel prehodnotiť svoje

stanovisko v tom zmysle, že sťažovateľ je ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov,

bolo povinný ex offo rozhodnúť o vrátení zaplateného súdneho poplatku podľa § 11 ods. 1

predmetného zákona, ako aj o zrušení nesprávneho uznesenia, ktorým sťažovateľovi uložil

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, v zmysle § 12 ods. 3 predmetného zákona.“

10. K prieťahom konaní sťažovateľ uvádza: «Súd (okresný súd, pozn.) svojou

neefektívnou a nesprávnou činnosťou dosiahol, že dňa 20. 3. 2018. t. j. po takmer 4 rokoch

bolo celé konanie na začiatku. Tým, že súd vydával nepreskúmateľné rozsudky

a nerešpektoval ani rozhodnutie Odvolacieho súdu, zodpovedá aj za prieťahy spôsobené

tým, že o odvolaniach proti jeho rozsudkoch musel rozhodovať Odvolací súd, t. j. súd

zodpovedá aj za to, že muselo zbehnúť odvolacie konanie a čas tohto konania predstavuje

zbytočné prieťahy spôsobené súdom vydávaním nepreskúmateľných rozsudkov.

Ak by strany sporu neuzatvorili zmier, celé konanie by trvalo minimálne ďalší rok.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu), resp. neefektívna

činnosť môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ).

Táto činnosť súdu po takmer 4 rokoch vyvolala u sťažovateľa pocit bezradnosti,

apatia a v stratu v dôveru v súdny systém, že na celú vec rezignoval a prijal dňa 20. 3. 2018

žalovaným ponúknutý zmier, nakoľko neveril, že inak by sa v dohľadnej dobe dočkal

konečného rozhodnutia, ktoré bude zodpovedať požiadavkám právneho štátu.

Navyše, súd doteraz nerozhodol o súvisiacich otázkach (vrátenie súdnych poplatkov,

zrušenie uznesení o súdnych poplatkoch), a preto do dnešného dňa nedošlo k odstráneniu

prieťahov. Sťažovateľ teda namieta celkovú dĺžku súdneho konania, vrátane konania

o opravných prostriedkoch, ako aj konania o rozhodovaní o vrátení súdnych poplatkov

a zrušení uznesení o súdnych poplatkoch.

Tieto „jednotlivé konania“ treba posudzovať ako celok, ako to opakovane

zdôrazňuje aj Európsky súd pre ľudské práva - viď napr. rozsudok ESĽP v prípade

Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. 6. 2016 (sťažnosť č. 65302/11).»

11. Sťažovateľ uviedol, že «... nevyužil sťažnosť adresovanú predsedovi Okresného

súdu Bratislava II. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti poukázal

na to, že sťažnosť predsedovi súdu nie je účinný prostriedok nápravy.

... sťažnosť adresovaná predsedovi Okresného súdu Bratislava II by v tomto prípade

nemohla už vôbec slúžiť ako činný a efektívny prostriedok nápravy, a to najmä z dôvodu,

že súd aj odignoroval záväzné pokyny Odvolacieho súdu a navyše ani predseda súdu

nemohol docieliť správne rozhodnutie veci, keďže súd sa „tváril“, že koná (avšak konal

nesprávne), a v dôsledku nesprávneho konania súdu bola vec na Odvolacom súde, kedy

predseda súdu nemá možnosť uložiť prvostupňovému sudcovi, aby konal.

Aj vzhľadom k tomu, že súd nerešpektoval ani záväzné pokyny Odvolacieho súdu,

sťažnosť predsedovi súdu nemožno považovať za efektívny prostriedok nápravy. Navyše,

spôsobené prieťahy sú tak rozsiahle, že vyžadujú priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktoré nie je možné dosiahnuť sťažnosťou predsedovi súdu...

Napriek tomu, že súd schválil súdny zmier, do dnešného dňa nerozhodol o súdnych

poplatkoch (o ich vrátení) a zrušení poplatkovej povinnosti. Na sťažovateľa v podstate stále

pôsobí hrozba exekúcie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie, hoci toto uznesenie malo byť buď celé zrušené, resp. malo dôjsť k jeho

zrušeniu v rozsahu 50 % a zároveň mu mal byť vrátený súdny poplatok za podanú žalobu

v rozsahu 50 %.».

12. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel a vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a na rozhodnutie v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. (ako celku, t. j. vrátane odvolacieho konania

a súvisiacich konaní) bolo porušené.

II. Okresnému súdu Bratislava II v konaní pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500.-

Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi voči Okresnému súdu Bratislava II náhradu

trov právneho zastúpenia.“

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

15. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

16. Ústavný súd preskúmal postup okresného súdu z hľadiska jeho ústavnej

akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom sťažovateľom označeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že okresný súd vydaním prvého

rozsudku okresného súdu, ktorý odvolací súd zrušil pre nepreskúmateľnosť, a druhého

rozsudku okresného súdu, ktorý odvolací súd zrušil pre nesprávny procesný postup

okresného súdu, ktorým znemožnil obom stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, mal svojou

nesprávnou činnosťou zapríčiniť dve odvolacie konania, a tým prieťahy v konaní ako celku.

18. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo veci samej bolo rozhodnuté

uznesením č. k. -270 z 20. marca 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť

28. marca 2018. Dosiaľ nedoručeným uznesením č. k. -275 z 3. mája 2018

zas okresný súd rozhodol vo vzťahu k súdnym poplatkom a zrušil uznesenie

č. k. -225 z 23. augusta 2016 v časti zaplatenia súdneho poplatku za

odvolanie vo výške 60 €. V zmysle uvedeného stav právnej neistoty týkajúci sa práv, kvôli

ktorým sa sťažovateľ obrátil na všeobecný súd, už netrvá. Časový úsek od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej do vydania dosiaľ neprávoplatného uznesenia o poplatkoch

z 3. mája 2018 možno považovať za akceptovateľný.

19. Zároveň ústavný súd uvádza, že napriek tomu, že prvý aj druhý rozsudok

okresného súdu boli odvolacím súdom zrušené pre už uvedené dôvody, dĺžku konania

od mája 2014, zohľadňujúc, že okresný súd vydal celkovo tri rozhodnutia vo veci samej

a vec bola dvakrát v odvolacom konaní, nemožno považovať za takú, ktorá by porušovala

práva, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha.

20. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

21. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

22. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)

pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam (napr. , , ).

24. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, príloh k sťažnosti týkajúcich sa

predmetnej veci, ako aj spisového materiálu vo veci, pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018