Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

12. Poukázal na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2018 zo dňa 12.7.2018, použiteľný z hľadiska výkladu ne/platnosti zmluvy o dielorozhodnutí taktiež prihliadal na právny názor ÚS SR vyjadrený v náleze sp. zn. IV. ÚS 142/2018 zo dňa 12.07.2018 (ďalej len „Nález“). Mali za to, že predmetný Nález, nazotrval. Za nesprávnu považoval námietku žalobcov, že nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 142/2018 zo dňa 12.07.2018, je na posúdenie (ne)platnosti ZoD, neaplikovateľný z dôvodu

súd žalovanému do pozornosti nález ústavného súdu z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 142/2018, v ktorom ústavný súd uviedol, že vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nestanovuje

zn. 23Cdo/1940/2009 a 23Cdo/4262/2011 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 142/2018. 7.1. Dovolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie v rozhodnutí priznal23Cdo/1940/2009 a 23Cdo/4262/2011 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 142/2018. Ďalej namieta, že 2./ súd prvej inštancie v rozhodnutí priznal žalobcoviSúdneho dvora EÚ, najvyšší súd k dovolateľom uvedenému nálezu ÚS SR sp. zn. IV ÚS 142/2018 uviedol, že tento taktiež nemožno na vec aplikovať, nakoľko vychádza z odlišného

odklonil od judikatúry Ústavného súdu vyjadrenej v nálezoch I. ÚS 242/07, IV. ÚS 142/2018, I. 243/07 a od rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2019, sp. zn. 4Cdo/165/20184Cdo/165/2018, nálezy ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 142/2018 ktorého právne závery odvolací súd nepovažoval za aplikovateľné pri posudzovaní

odklonil od judikatúry Ústavného súdu vyjadrenej v nálezoch I. ÚS 242/07, IV. ÚS 142/2018, I. ÚS 243/07 a od rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2019, sp. zn4Cdo/165/2018, nálezy ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 142/2018 ktorého právne závery odvolací súd nepovažoval za aplikovateľné pri posudzovaní

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrenej v nálezoch I. ÚS 242/07, IV. ÚS 142/2018, I. 243/07 a od rozhodnutia najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. aprílaÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 142/2018 ktorého právne závery odvolací súd nepovažoval za aplikovateľné pri posudzovaní

opaku. Na podporu svojich tvrdení citovali z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 142/2018. Namietali, že žalobca žiadnym spôsobom netvrdil ani nepreukázal, kedy maliodvolaní poukazovali na Nález Ústavného súdu SR z 12. júla 2018 pod sp.zn. IV. ÚS 142/2018, tak odvolací súd sa dôsledne oboznámil s týmto rozhodnutím a ak žalovaní

prospech jej platnosti (nález Ústavného súdu SR z 12. júla 2018 sp. zn. IV. ÚS 142/2018). 8. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a hodnotiac vykonané dôkazy

ako aj vyslovený právny názor Ústavného súdu SR (rozhodnutia I. ÚS 242/07, IV. ÚS 142/2018) podľa ktorého „vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nestanovuje obligatórnu

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. júla 2018 sp. zn. IV. ÚS 142/2018 „... Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nestanovuje obligatórne písomnú