Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-33Cb/87/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: SIMAT Services s.r.o., Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO: 50 889 729, zast. Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: APROCON s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 36 704 407, zast. Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, o zaplatenie 1.920 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -212 zo dňa 8. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -212 zo dňa 8. decembra 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalovanému 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 3.500 eur z nasledujúcich dôvodov: na základe ústnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako poskytovateľom, ktorá bola písomne potvrdená mailom zo dňa 08.06.2018 sa žalovaný zaviazal pripraviť pre žalobcu podklady pre Deutsche Bank 1. kolo vrátane prekladu do anglického jazyka, na základe ktorých malo dôjsť k poskytnutiu úveru. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že za prípravu uvedených podkladov zaplatí žalobca odmenu vo výške 1.600 eur bez DPH, t.j. 1.920,00 eur. Termín dodania uvedenej služby bol dohodnutý do 15.11.2018. Žalovaný vystavil dňa 11.06.2018 faktúru, ktorú žalobca uhradil 12.06.2018. Žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť, keďže do dohodnutého termínu plnenia nedošlo k poskytnutiu žiadnych podkladov. Z dôvodu porušenia uvedenej zmluvnej povinnosti žalobca listom zo dňa 16.11.2018 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na vrátenie sumy 1.920 eur. Vzhľadom na to, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného spočívajúcej v neposkytnutí služieb, žalobca bol nútený expresne objednať vypracovanie predmetných podkladov v spoločnosti MARION za odmenu vo výške 3.500 eur, ktorá bola aj riadne uhradená. Žalobca listom zo dňa 11.06.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 1.580 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zaplatenou cenu za poskytnuté služby a cenou, ktorú by žalobca zaplatil za rovnaké služby žalovanému, ak by nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.

3. Výzvou Okresného súdu v Banskej Bystrici súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti 1.920 eur s príslušenstvom. Nakoľko žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu len v časti 1.920 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti (1.580 eur s príslušenstvom) sa konanie v zmysle zastavilo.

4. Z dokladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu, následných vyjadrení procesných strán, ako i z nesporných tvrdení strán sporu súd zistil skutkový stav nasledovne:

- Žalobca a žalovaný uzatvorili v mesiaci jún 2018 ústnu zmluvu, predmetom ktorej bolo vypracovanie podkladov za cenu 1.600 eur bez DPH;

- Žalovaný vystavil zálohovú faktúru č. 3062018, ktorú žalobca uhradil 11.06.2018;

- Z emailovej korešpondencie - č. listu 195 vyplýva, že žalobca a žalovaný komunikovali 15.06.2018 o poskytnutí podkladov k vypracovaniu projektu;

- Emailom zo dňa 26.09.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že ,,robil zámer pre investora na posúdenie pred DD, nie pre banku a investor to posúdil pozitívne….“;

- Z dokladu označeného ,,Projekt - Baňa Troska - 4,4 mil. ton a jej spracovanie“ č. listu 154 predloženého žalovaným vyplýva, že žalovaný Projekt vypracoval, nie je zrejmé k akému dátumu, komu ho odovzdal, či bol vyhotovený v súlade s požiadavkami žalobcu;

- Žalobca listom zo dňa 16.11.2018 odstúpil od zmluvy z dôvodu ,,neposkytnutia uvedenej služby k dnešnému dňu i napriek výzve k dodaniu“;

- Žalobca si u žalovaného uplatnil nároky vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy a požiadal o vrátenie vyplatenej zálohy, ako i nárok na náhradu škody spôsobený tým, že bol nútený osloviť inú spoločnosť za účelom vypracovania projektu, ktorá si uplatnila vyššiu odmenu z dôvodu požiadavky expresného termínu dodania;

- Z listu spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o. je zrejmé, že na žalobcu bola spätne postúpená pohľadávka voči žalovanému (bez dátumu);

- Z faktúry 38/2018 vyplýva, že spoločnosť MARION dodala vypracovaný finančný plán žalobcovi dňa 15.11.2018;

- Z mailu zo dňa 15.11.2018 vyplýva, že žalobca dňa 15.11.2018 vyzval žalovaného na zaslanie projektu pre banku;

- Z podnikateľského zámeru zo dňa 23.11.2018 vyplýva, že Y.. T. A. (konateľ žalobcu) spracoval uvedený zámer ,,prepracovanie a likvidácia trosky z ferozliatinovej výroby“; Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nesumarizoval, nakoľko je vo vzťahu k rozhodnutiu nadbytočný. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že a) Žalobca nie je aktívne legitimovaný, keďže pohľadávku si uplatnila spoločnosť JUSTICIA Legis s.r.o. tvrdiac, že na ňu bola postúpená; b) Žalobca a žalovaný sa nedohodli na dodaní podkladov žalobcovi ani banke, ale investorovi (o čom svedčí mail zo dňa 26.09.2018); c) Žaloba a žalovaný sa nedohodli na termíne plnenia do 15.11.2018; d) Žalobca neodstúpil od zmluvy platne, keďže tak neučinil bez zbytočného odkladu, ale až 16.11.2018, hoci už z mailu zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že žalovaný plnil investorovi; e) Keby aj prišlo k porušeniu povinností žalovaného - nešlo o podstatné porušenie zmluvy, keďže žalobca mal záujem aj na neskoršom plnení zmluvy - keďže tvrdí, že zadal vypracovanie podkladov spoločnosti MARION.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“).

6. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný: predovšetkým žalobca nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o obsahu ústnej zmluvy o dielo, ktorú procesné strany uzavreli. Vykonaným dokazovaním nemal súd prvej inštancie za preukázané, že dohodnutou dobou dodania diela bol termín 15.11.2018, rovnako nemal za preukázané komu mal žalovaný dojednané dielo odovzdať, dokonca nie je zrejmý ani predmet diela (v čom konkrétne mali podklady spočívať). Tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné, a žiadnym vykonaným dôkazom ich súd prvej inštancie nemal za preukázané. Čo sa týka obrany žalovaného, súd prvej inštancie uviedol: K obrane a): Žalobca nie je aktívne legitimovaný, keďže pohľadávku si uplatnila spoločnosť JUSTICIA Legis s.r.o. tvrdiac, že na ňu bola postúpená: nakoľko žalobca dodatočne preukázal spätné postúpenie

pohľadávky (bez dátumu), nemal súd nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu za preukázaný. Keďže zo spisu nie je zrejmý dátum postúpenia pohľadávky na spoločnosť JUSTICIA Legis s.r.o., ani dátum spätného postúpenia pohľadávky na žalobcu, dospel k záveru, že nemožno vyvodiť záver, že žalobca nie je aktívne legitimovaný (nebolo preukázané, že v čase podania žaloby bola pohľadávka postúpená na JUSTICIA Legis s.r.o.). Uvedenú obranu žalovaného preto vyhodnotil ako nedôvodnú, resp. v konaní nepreukázanú. K obrane b): Žalobca a žalovaný sa nedohodli na dodaní podkladov žalobcovi, ani banke, ale investorovi (o čom svedčí mail zo dňa 26.09.2018): súd v konaní mal za nepreukázané, komu mal žalovaný plniť. Je pravda, že vo faktúre aj v emailovej komunikácii je uvedené ,,vypracovanie podkladov pre banku“. Z emailovej komunikácie zo dňa 26.09.2018 však vyplýva, že žalovaný robil zámer pre investora (na tento mail žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a toto tvrdenie obsiahnuté v maile rozporoval až po odstúpení od zmluvy). Rovnako z mailu od adresáta B. I. (z vyjadrenia zástupcu žalobcu vyplýva, že vystupovala za žalobcu) zo dňa 15.11.2018 vyplýva, že žalobca (pani I.) žiada projekt zaslať. Dôkazy založené v spise teda nevyvrátiteľne nepreukazujú, že žalovaný mal plniť banke, žalobcovi alebo investorovi. K obrane c): Žalobca a žalovaný sa nedohodli na termíne plnenia do 15.11.2018: uvedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú. Nie je preukázané, že žalovaný mal plniť do 15.11.2018. Súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na dôkaz predložený žalobcom - fa spoločnosti MARION 38/2018, z ktorej vyplýva, že spoločnosť MARION dodala (ak dodala - toto nevyplýva z vykonaného dokazovania) vypracované dielo už 15.11.2018. Je teda zrejmé, že žalobca už pred uvedeným dátumom dohodol vypracovanie projektu s ďalším subjektom bez toho, aby žalovaného vyzval na plnenie a poskytol mu lehotu na plnenie (žalovaného vyzval na plnenie až v rovnaký deň, ako už prijal plnenie od MARION - táto výzva sa teda súdu javila ako účelová). K obrane d): Žalobca neodstúpil od zmluvy platne, keďže tak neučinil bez zbytočného odkladu, ale až 16.11.2018, hoci už z mailu zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že žalovaný plnil investorovi - keďže z vykonaného dokazovania nevyplýva dohodnutý dátum plnenia, nie je možné vyhodnotiť obranu žalovaného v tomto smere. K obrane e): Keby aj prišlo k porušeniu povinností žalovaného - nešlo o podstatné porušenie zmluvy, keďže žalobca mal záujem aj na neskoršom plnení zmluvy - keďže tvrdí, že zadal vypracovanie podkladov spoločnosti MARION: ako už vyplýva z vyššie uvedeného, je zrejmé, že spoločnosť MARION dodala (ak dodala - túto skutočnosť nemá súd za nespochybniteľne preukázanú) projekt 15.11.2018 (dátum zdaniteľného plnenia). Súd však obranu žalovaného v tom smere, že prípadné porušenie povinnosti žalovaného nebolo podstatné, hodnotil ako dôvodnú. Je zrejmé, že žalobca žalovanému neposkytol primeranú lehotu na plnenie, hoci už po doručení mailu žalovaného zo dňa 26.09.2018 tak mohol urobiť (ak dospel k záveru, že nebude poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu a za dohodnutých podmienok). To však neurobil, až dňa 15.11.2018 odstúpil od zmluvy s požiadavkou na vrátenie vyplatenej sumy, bez možnosti vyhotoviť projekt v dodatočnej primeranej lehote. Vzhľadom na uvedené závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle , CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

8. Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu subjektu, pre ktorý mal byť projekt vypracovávaný žalovaným určený. Mal za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, na akých miestach v rámci komunikácie sporových strán, v akej koncentrácii a z koho strany bolo uvedené, že projekt má byť vypracovaný pre banku, resp. nejakého neurčitého investora (pozn. za investora možno považovať aj financujúcu banku). Mal za to, že súd prvej inštancie sa na tomto mieste nechal zaviesť tvrdením žalovaného, že označenie fakturovaných služieb ako „vypracovanie podkladov pre banku“ je len chybou v písaní. Žalobca dal do pozornosti, že táto tzv. chyba v písaní, ako ju označuje žalovaný, sa počas existencie záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami nevyskytla len raz a nielen na faktúre, ale opakovane aj v mailovej komunikácii medzi sporovými stranami. O uvedenom svedčí napríklad e-mail zo dňa 08.06.2018, ktorý odoslal konateľ žalovaného z mailovej adresy M..K., v ktorom tvrdí, cit.: „Ahoj, Priprava podkladov pre Deutsche Bank 1.kolo (Istebne) Cena: 1600 Eur bez DPH vratane prekladu do AJ Posli mi fakturacne udaje, Dik“. Takisto poukázal na e-mail zo dňa 09.05.2018, adresovaný z e-mailovej adresy B..J. konateľovi žalovaného, prílohou ktorého bol okrem

iného dokument označený ako „Doplňujúce info k žiadosti o úver.docx“, čo opätovne potvrdzuje, aj keď len nepriamo, že celá komunikácia medzi sporovými stranami a záväzok žalovaného smeroval k vypracovaniu dokumentácie pre banku. Ďalej e-mail zo dňa 15.11.2018, adresovaný konateľovi žalovaného z adresy B..J., podľa ktorého, cit.: „Dobrý večer prajem, pán M., obraciam sa na Vás so žiadosťou o zaslanie projektu pre banku, ktorý ste vypracovali pre spoločnosť Simatservices s.r.o. pre získanie úveru. Prosím Vás, pošlite mi ho v elektronickej forme / v slovenskej aj anglickej verzii/. Ďakujem a prajem pekný zvyšok večera.“ Na základe uvedeného je možné identifikovať najmenej 4 situácie, ktoré preukazujú, že záväzkom žalovaného bolo vypracovanie dokumentácie pre banku, nie pre akéhosi neznámeho investora, o ktorého existencii nemá žalobca žiadnu vedomosť, konkrétne samotná faktúra, e-mail konateľa žalovaného, e-mail zamestnankyne žalobcu a existencia prílohy „Doplňujúce info k žiadosti o úver.docx“. Priam absurdne preto vyznieva tvrdenie, že sa malo jednať o chyby v písaní a pôvodným zámerom bolo vypracovanie dokumentácie pre investora. Opakovaná existencia týchto „chýb v písaní“ práve naopak preukazuje, že sa o žiadnu chybu v písaní nejedná, ale žalovanému bolo od samého počiatku zrejmé, že jeho záväzok smeruje k vypracovaniu dokumentácie pre banku, nie pre akéhosi investora. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že tvrdenie, že projekt mal byt pripravený pre investora uviedol práve žalovaný ako zhotoviteľ a nie žalobca ako objednávateľ. Naproti tomu za subjekt, pre ktorý mal byť projekt určený označili banku aj žalobca, aj žalovaný (a to niekoľkokrát). Namietal tiež nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k určeniu, či žalovaný vôbec plnil. Ak by aj nebolo možné z vykonaných dôkazov ustáliť, komu mal žalovaný plniť, určite bolo možné ustáliť, že žalovaný ničím nepreukázal, ktorému subjektu konkrétne bolo plnené a či vôbec bolo plnené. Absencia hoc aj nepodloženého tvrdenia o tom, ktorému konkrétnemu subjektu malo byť zo strany žalovaného plnené je neprehliadnuteľnou medzerou v obrane žalovaného, ktorej súd prvej inštancie nevenoval pozornosť a neustálil, že nebolo preukázané, či a komu vôbec žalovaný plnil (bez ohľadu na to, komu reálne plniť mal).

9. Žalobca ďalej namietal nesprávnu aplikáciu . Nerozumel, prečo súd prvej inštancie v tomto smere považoval jeho argumentáciu za účelovú a prečo by preferoval vypracovanie projektu v sume 3.500 eur naproti projektu v žalovanej sume. Naopak, uvedené len dosvedčuje to (ako aj bolo v priebehu konania preukázané), že žalobca potreboval projekt a žalovanému bolo zrejmé, že žalobca potreboval projekt do časového horizontu dní okolo 15.11.2018. Keďže žalovaný mal a mohol vedieť o tom, že bez plnenia z jeho strany do 15.11.2018 by žalobca nemal záujem na plnení vôbec (nakoľko by preň nemalo význam), mal súd prvej inštancie aplikovať tak, že sa v predmetnej veci jednalo o podstatné porušenie zmluvy a v zmysle mal žalobca právo na od zmluvy odstúpiť, ak to oznámil žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel - t.j. až v deň 15.11.2018, kedy mu bolo zrejmé, že žalovaný plnenie včas neposkytne. Okrem toho poukazoval na nesprávnu aplikáciu ustanovení o povinnosti tvrdení a dôkaznej povinnosti, rovnako ako ustanovení hmotného práva kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno. Uviedol, že žiadnym spôsobom nad rozsah dôkazov predložených žalobcom v prvostupňovom konaní nebolo možné dokázať, že druhá strana nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a nedodala predmet zmluvy. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.09.2014. Nakoľko žalovaný svoje plnenie (t.j. tvrdenú skutočnosť) nepreukázal a súčasne by mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal neplnenia, znamená to, že plnenie nebolo preukázané. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2010, sp. zn. zo dňa 30.07.2002, sp. zn. zo dňa 28.07.2008 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. . Na základe uvedeného mal za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nesprávny a právne neudržateľný. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré boli pre konanie rozhodujúce a kľúčové a následne vec nesprávne právne posúdil, pričom nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a ustálenou rozhodovacou praxou. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 16.02.2023. K námietke žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach vo vzťahu k určeniu subjektu, pre ktorý mal byť projekt vypracovávaný žalovaný uviedol, že žalovaný e-mailom zo dňa 26.09.2018 informoval žalobcu, že subjektom, ktorému plnil, bol investor. V predmetnom e-maile žalovaný uviedol, že faktúra, ktorá bola žalovaným vystavená dňa 12.06.2018 žalobcovi, obsahovala chybný popis a fakturovaná suma bola za vypracovanie zámeru pre investora, nie pre banku: „Istebné - ohľadom faktúry na SIMAT - robili sme zámer pre investora na posúdenie pre DD - nie pre banku. Investor to posúdil pozitívne“. Po oboznámení

sa s týmto e-mailom nedošlo zo strany žalobcu k žiadnemu rozporovaniu jeho obsahu. Z e-mailu žalovaného zo dňa 26.09.2018 jednoznačne a bez pochýb vyplýva, že dielo bolo dodané investorovi a túto skutočnosť žalobca nikdy nerozporoval, nežiadal si k nej vysvetlenie od žalovaného, neurobil žiadny iný úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že z dôkazov predložených žalobcom nebolo nevyvrátiteľne preukázané, že žalovaný mal plniť výlučne banke. K námietke žalobcu k určeniu, či žalovaný vôbec plnil, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť bola žalovaným preukázaná dokumentom označeným ako „Projekt - Baňa Troska - 4,4 mil. ton a jej spracovanie“. Ďalej bola táto skutočnosť preukázaná žalovaným e-mailom zo dňa 26.09.2018 adresovaným žalobcovi, v ktorom žalovaný uviedol, že „robil zámer pre investora na posúdenie pred DD, nie pre banku a investor to posúdil pozitívne.“ V rámci prvostupňového konania však žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného, že plnil investorovi a robí tak len v rámci odvolacieho konania, čo žalovaný považoval za rozporné s a tento prostriedok procesného útoku považoval za novotu uplatnenú žalobcom až v odvolacom konaní.

11. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii na daný prípad, žalovaný súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo zo strany žalovaného. Pre úplnosť uviedol, že žalobcom predložený projekt od dodávateľa bol v skutočnosti len „Podnikateľský zámer - názov činnosti: Prepracovanie a likvidácia trosky z ferozliatinovej výroby“, ktorý spracoval Y.. T. A. (spoločník a konateľ žalobcu), nie spoločnosť MARION. Predloženie tohto projektu vypracovaného konateľom a spoločníkom žalobcu ako náhradného plnenia sa tiež javí účelovo. Žalovaný zdôraznil, že ak by došlo k porušeniu zmluvy žalovaným podstatným spôsobom, nemohol žalobca odstúpiť od zmluvy platne, keďže tak neučinil bez zbytočného odkladu (t.j. po doručení e-mailu žalovaného zo dňa 26.9.2018, kedy sa dozvedel, že žalovaný plnil investorovi). Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že ak by aj došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, nešlo o podstatné porušenie zmluvy, keďže žalobca mal záujem aj na neskoršom plnení zmluvy, keďže tvrdí, že zadal vypracovanie podkladov spoločnosti MARION, ktorá podľa faktúry č. 38/2018 dodala projekt žalobcovi dňa 15.11.2018. V prípade nepodstatného porušenia zmluvy však žalobca nesplnil zákonnú povinnosť poskytnúť žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie, hoci tak mohol urobiť už po doručení e-mailu žalovaného 26.09.2018, z ktorého mohol dospieť k názoru, že plnenie žalovaného nebude poskytnuté v dohodnutom rozsahu a za dohodnutých podmienok. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že k plneniu žalovaného malo dôjsť do 15.11.2018. Pri absencii akýchkoľvek dôkazov je potom možné ustáliť len to, že lehota na plnenie mohla byť dohodnutá na ktorýkoľvek deň odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, pričom žalovaný preukázal, že k plneniu z jeho strany došlo už pred 26.09.2018. Žalobca je stranou sporu, ktorý existenciu dohody o lehote na plnenie tvrdí a vyvodzuje z nej svoje práva, preto ho zaťažuje v tejto časti aj dôkazné bremeno, ktoré by malo naväzovať na bremeno tvrdenia, čo však žalobca nesplnil, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.07.2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.03.2023. Úvodom sa pridržal svojej doterajšej argumentácie. Uviedol, že z dôkazu, na ktorý žalovaný odkazuje - e-mailu zo dňa 26.09.2018 nevyplýva, že žalovaný vôbec plnil a už vôbec nie ktorému konkrétnemu subjektu plnil. Z tohto dôkazu, zo žiadneho iného dôkazu a ani zo žiadneho z hoc aj nepodložených tvrdení žalovaného nevyplýva, ktorý konkrétny subjekt je tým tajomným „investorom“, na ktorého sa bez bližšej špecifikácie žalovaný odvolával počas celého konania. Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu prvostupňového konania explicitne rozporoval tvrdenie žalovaného, že plnil investorovi. O tejto skutočnosti svedčí minimálne zápisnica z pojednávania, kde právny zástupca žalobcu zdôrazňoval, že žalovaný neidentifikoval subjekt „investora“, dožadoval sa tejto identifikácie a v nadväznosti na neschopnosť právneho zástupcu žalovaného podotýkal, že žalovaný nebol schopný hoc aj nepodložene určiť, komu konkrétne plnil, a teda ani preukázať svoje tvrdenie o tom, že plnil. Predmetný prostriedok procesnej obrany tak nemožno považovať za novotu uplatnenú žalobcom až v odvolacom konaní a rozporný s . Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že plnil, dôkazné bremeno spočíva na jeho pleciach, žalobca nemá objektívnu možnosť a nemožno od neho požadovať, aby preukázal, že žalovaný vôbec neplnil. Nakoľko žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal plnenie, nemožno sa stotožniť s názorom, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo zo strany žalovaného. Poukázal tiež na to, že žalovaný opätovne tvrdí, že tvrdenie žalobcu o potrebe prijatia plnenia žalovaného do 15.11.2018 je účelové, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadava s

tvrdeniami žalobcu v jeho odvolaní. Žalobca tak považoval argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení za účelovo mätúcu a odvádzajúcu pozornosť súdu od podstaty veci.

13. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.04.2023, v ktorom sa pridržal svojej doterajšej argumentácie. Uviedol, že obsah emailu zo dňa 26.09.2018 je nutné interpretovať v celom kontexte vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. K tvrdeniu žalobcu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vôbec plnil, žalovaný uviedol, že ak by aj bola táto hypotéza pravdivá, ani v takomto prípade by nemohla byť žaloba úspešná. V tomto kontexte je potrebné zaoberať sa právnymi následkami žalobcom tvrdeného neplnenia zo strany žalovaného, t.j. či údajné omeškanie žalovaného znamenalo podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy podľa (porušenie zmluvy podstatným spôsobom). Ďalej zdôraznil, že v doterajšom konaní nebol žalobcom predložený žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil dohodu účastníkov o dobe plnenia do 15.11.2018 hoci žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Žalovanému nebolo zrejmé, na základe čoho mal vedieť, že žalobca potrebuje projekt do 15.11.2018. Takáto dohoda medzi stranami neexistovala, nevyplýva zo žiadneho dokumentu predloženého účastníkmi. Pri absencii akýchkoľvek dôkazov vo vzťahu k termínu plnenia je možné ustáliť len to, že lehota na plnenie mohla byť dohodnutá na ktorýkoľvek deň odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, pričom z predloženého dôkazu - emailu zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že k plneniu zo strany žalovaného došlo už pred 26.09.2018. Tým, že si žalobca dal vypracovať projekt tretiemu subjektu, preukázal, že o splnenie povinnosti mal stále záujem. Následne, ak mal žalobca za to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy, pričom jeho záujem o splnenie povinnosti žalovaného stále pretrvával (keďže si objednal plnenie u tretej osoby), mohlo sa jednať len o nepodstatné porušenie zmluvy a v tom prípade bol žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy len po poskytnutí primeranej lehoty na plnenie žalovanému. Uvedenú povinnosť si však nesplnil, a teda jeho odstúpenie zo dňa 16.11.2018 nie je možné považovať za platné a účinné. Vzhľadom na uvedené zákonné predpoklady platného odstúpenia od zmluvy, či už pre podstatné porušenie zmluvy alebo nepodstatné, je námietka žalobcu k nedostatočnej pozornosti súdu k preukázaniu či a komu žalovaný plnil, nedôvodná. Konanie žalobcu pri odstúpení od zmluvy nie je možné považovať za súladné so zákonnými ustanoveniami a a priznať mu právne účinky. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre uplatnenie jeho nároku žalobou, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k osobe, ktorej mal žalovaný plniť, neuniesol dôkazné bremeno ani k dohode o termíne dokedy mal žalovaný plniť, nakoľko od tejto dohody o termíne plnenia potom odvíja svoje právo na odstúpenie od zmluvy.

14. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -212 zo dňa 8. decembra 2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

19. Žalobca sa v konaní (po zastavení konania v časti sumy 1.580 eur s príslušenstvom) proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.920 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 100 % trov konania keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie z dôvodov podľa , h) .

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. . Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

21. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dôvodne konštatoval, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, predovšetkým žalobca nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o obsahu ústnej zmluvy o dielo, ktorú procesné strany uzavreli, taktiež vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že dohodnutou dobou dodania diela bol termín 15.11.2018 a rovnako nebolo preukázané komu mal žalovaný dojednané dielo odovzdať, dokonca nie je zrejmý ani predmet diela (v čom konkrétne mali podklady spočívať), ktoré skutočnosti boli medzi stranami sporné. Z tohto dôvodu nebolo zo zisteného skutkového stavu možné jednoznačne ustáliť, či je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi plnenie spočívajúce v zaplatenej sume 1.920 eur.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak vecou žalobcu a žalovaného.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

24. Žalobca v žalobe uviedol, že svoj nárok v časti istiny opiera o ust. , keď čiastka 1.920 eur (uhradená žalobcom dňa 12.06.2018 na základe faktúry vystavenej žalovaným) nebola zo strany žalovaného doposiaľ vrátená, a to napriek skutočnosti, že žalobca z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom od zmluvy odstúpil, keďže do dohodnutého termínu plnenia nedošlo zo strany žalovaného k poskytnutiu žiadnych dokladov za účelom úveru z Deutsche Bank AG, Frankurt am Main 1. kolo (Istebné).

25. Odstúpenie od zmluvy je jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Od zmluvy je možné tiež odstúpiť vtedy, keď to umožňuje alebo iný zákon. Základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy. Ustanovenie ods.

2 následne upravuje vysporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením. Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Žalobca bol pre úspech v spore povinný preukázať dôvodnosť uplatňovaného nároku, a to, okrem iného, že riadne odstúpil od zmluvy, čo sa mu však nepodarilo.

26. V odvolaní žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k určeniu subjektu, pre ktorý mal byť projekt vypracovávaný žalovaným určený. Mal za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, na akých miestach v rámci komunikácie sporových strán, v akej koncentrácii a z koho strany bolo uvedené, že projekt má byť vypracovaný pre banku, resp. nejakého neurčitého investora. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu , ktoré mal podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie aplikovať tak, že sa jedná o podstatné porušenie zmluvy a žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť, ak to oznámil žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení dozvedel, t.j. až v deň 15.11.2018, kedy mu bolo zrejmé, že žalovaný plnenie včas neposkytne. Namietal i nesprávnu aplikáciu ustanovení o povinnosti tvrdení a dôkaznom bremene. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami žalobcu nestotožnil.

27. Vzhľadom na to, že nestanovuje obligatórne písomnú formu pre niektoré druhy zmlúv, je v takýchto prípadoch zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy, pričom v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu, alebo pre písomnú úpravu len niektorých aspektov ich zmluvného vzťahu. K platnosti ústnej zmluvy totiž postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitostí zmluvy, ktoré nemusia byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu (obdobne k zmluve o dielo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -54 zo dňa 12. júla 2018). Keďže v danom prípade je žalobca tou sporovou stranou, ktorá z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, dôkazné bremeno v tomto prípade znášal práve žalobca, ktorý však dôkazné bremeno v tomto ohľade v konaní neuniesol.

28. Čo sa týka žalobcom namietaných nesprávnych skutkových zistení vo vzťahu k určeniu subjektu, pre ktorý mal byť projekt vypracovávaný žalovaným určený, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo relevantným spôsobom preukázané, komu mal žalovaný plniť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že hoci vo faktúre aj v emailovej komunikácii je uvedené ,,vypracovanie podkladov pre banku“, z emailovej komunikácie zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že žalovaný robil zámer pre investora. Súd prvej inštancie pritom dôvodne poukazoval na skutočnosť, že žalobca na tento email žiadnym spôsobom nereagoval a toto tvrdenie obsiahnuté v maile rozporoval až po odstúpení od zmluvy. V stranami predloženej emailovej komunikácii tak existujú rozpory, ktoré neboli odstránené vykonaným dokazovaním. V danom prípade sa nejedná o nesprávne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie, ako nedôvodne namietal odvolateľ, ale o neunesenie dôkazného bremena v konaní zo strany žalobcu.

29. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak by aj žalobca v konaní preukázal, že záväzkom žalovaného bolo vypracovanie dokumentácie pre banku, neviedlo by to automaticky k jeho úspechu v spore. Žalobca totiž nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne dohodnutého dátumu plnenia, t.j. že by žalovaný mal plniť do 15.11.2018. Súd prvej inštancie v tomto kontexte poukázal na to, že z dôkazu predloženého žalobcom

- fa spoločnosti MARION 38/2018 vyplýva, že spoločnosť MARION dodala (ak dodala - toto nevyplýva z vykonaného dokazovania) vypracované dielo už 15.11.2018, z čoho je zrejmé, že žalobca už pred uvedeným dátumom dohodol vypracovanie projektu s ďalším subjektom bez toho, aby žalovaného vyzval na plnenie a poskytol mu lehotu na plnenie (žalovaného vyzval na plnenie až v rovnaký deň, ako už prijal plnenie od MARION). Súd prvej inštancie preto dôvodne konštatoval, že takáto výzva sa mu javí ako účelová.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že ust. mal súd prvej inštancie aplikovať tak, že sa jedná o podstatné porušenie zmluvy a žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť, ak to oznámil žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení dozvedel, t.j. až v deň 15.11.2018, kedy mu bolo zrejmé, že žalovaný plnenie včas neposkytne. Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že tým, že si žalobca dal vypracovať projekt tretiemu subjektu, je zrejmé, že o splnenie (údajne nesplnenej) povinnosti mal stále záujem, v ktorom prípade sa jedná o nepodstatné porušenie zmluvy a žalobca nebol oprávnený bez ďalšieho od zmluvy odstúpiť, teda bez toho, aby

žalovanému poskytol dodatočnú primeranú lehotu na splnenie jeho povinnosti. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca žalovanému neposkytol primeranú lehotu na plnenie, hoci už po doručení mailu žalovaného zo dňa 26.09.2018 tak mohol urobiť (ak dospel k záveru, že nebude poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu a za dohodnutých podmienok). To však neurobil, až dňa 15.11.2018 odstúpil od zmluvy s požiadavkou na vrátenie vyplatenej sumy, bez možnosti vyhotoviť projekt v dodatočnej primeranej lehote. Odvolací súd tak nemal preukázané platné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, v dôsledku ktorého by sa zmluva podľa okamihom odstúpenia (ex nunc) zrušila, a teda nemal preukázaný zánik zmluvy a s ňou spojených práv a povinností zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené nebolo v tomto konaní možné prijať záver, že žalovaný je povinný fakturovanú sumu vrátiť žalobcovi.

31. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

32. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -212 zo dňa 8. decembra 2022 potvrdil v zmysle ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).