Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu DuGas s. r. o., so sídlom Istebné 194, 027 53 Istebné, IČO: 48 098 264 právne zast. JUDr. Jozef Polák, advokát, Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému TESBAU s. r. o., so sídlom SNP 1802/39, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 51 217 139 právne zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 9.047,98 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -157 zo dňa 31. októbra 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -157 zo dňa 31. októbra 2019 vo výroku I. m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.206,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.206,84 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia a zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur z a m i e t a .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -157 zo dňa 31. októbra 2019 vo výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -157 zo dňa 31. októbra 2019 vo výroku III. m e n í tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.206,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.206,84 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 6%.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobou doručenou v upomínacom konaní dňa 10.04.2019 si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 9.047,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 01.11.2018 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur titulom zostatku ceny diela fakturovanej žalovanému spoločnosťou STREŽO s. r. o., Sedliacka Dubová, IČO: 47 212 349 faktúrou č. 2018/44 na sumu

18.047,98 Eur, splatnou do 31. 10. 2018, z ktorej žalovaný uhradil len časť v sume 9.000,- Eur, keď pohľadávka bola žalobcovi postúpená zmluvou zo dňa 20.03.2019.

3. Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi spoločnosťou STREŽO, s. r. o., Sedliacka Dubová, IČO: 47 212 349 ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa ustanovení . Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu najprv uviedol, že zmluva o dielo neexistovala, ale následne v odpore uviedol, že zmluva o dielo síce existovala, ale zhotoviteľ si vo faktúre č. 2018/44 vyúčtoval práce, ktoré si žalovaný neobjednal, riadne nedodal a ktoré vyúčtoval už v predchádzajúcich faktúrach. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaplatil za všetky predchádzajúce práce, ktoré boli vyúčtované vo faktúrach č. 2018/15 za mesiac apríl 2018, č. 2018/18 za mesiac máj 2018, č. 2018/25 za mesiac jún 2018, č. 2018/28 za mesiac júl 2018 a č. 2018/33 za mesiac august 2018. Žalovaný v dokumente označenom ako oprava fa 2018/44 z 17.10.2018, ktorý dostal zhotoviteľ emailom, uviedol, že žiada o opravu faktúry č. 2018/44 - zlé objemy. Konkrétne išlo o položku 7 - debnenie stropov odstránenie, ktoré už malo byť raz fakturované v mesiaci august v objeme 548,70 m2. Položka 16 a 17 - steny zhotovenie a odstránenie mala byť skutočná výmera 62,92 m2. Zároveň bola zaslaná aj faktúra č. 2018/44, v ktorej boli zvýraznené položky, ktoré boli žalovaným uhradené. Šlo o položky: 4, 5, 14 -29. Položku 2, 3 a 7 žalovaný uhradil iba sčasti pre sporný rozsah vykonaných prác a namiesto sumy 8.325,33 Eur, uhradil iba 4.139,087 Eur. Takto upravené položky spolu s ostatnými položkami predstavovali vyplatenú sumu 9.000,- Eur. Súd prvej inštancie mal aj z tohto konania žalovaného preukázané, že medzi žalovaným a zhotoviteľom existoval právny vzťah na základe ústne dohodnutej zmluvy o dielo. Preto aj tvrdenia žalovaného o neplatnom postúpení z dôvodu neexistujúcej pohľadávky a následnom tvrdení o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie považoval za nedôvodné.

4. Podľa súdu prvej inštancie vo faktúre č. 2018/44 ostali nevyplatené položka 1 - betón steny a atik v rozsahu 57,155 m3 v sume 342,93 Eur, položka 6 - odstránenie podpornej konštrukcie v rozsahu 548,70 m2 v sume 219,48 Eur, položka 8 - debnenie nosníkov odstránenie v rozsahu m2 v sume 153,99 Eur, položka 9 - debnenie stropov - zhotovenie v rozsahu 548,70 m2 v sume 2 743,50 Eur, položka 10 - debnenie nosníkov - zhotovenie v rozsahu 43,997 m2 v sume 307,98 Eur, položka 11 - podporná konštrukcia - zhotovenie v rozsahu 548,70 m2 v sume 438,96 Eur. K týmto položkám neboli uvedené žiadne poznámky zo strany žalovaného, nenamietal ich nedodanie, resp. duplicitné uplatnenie alebo že boli vykonané v inom rozsahu. Naopak, žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal duplicitnú fakturáciu v prípade položky betón steny mesiac 5, 6, 7, 8, ktorú však v plnom rozsahu uhradil.

5. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný v konaní nepreukázal, že by uvedené položky neboli predmetom ústnej zmluvy o dielo, resp. že by boli vykonané v inom než dojednanom rozsahu, inak by ich, tak ako aj pri iných položkách, bol opravil. Taktiež nebolo preukázané, že by v tomto rozsahu bolo poskytnuté vadné plnenie. Žalovaný síce predložil ním vyhotovenú listinu z 16.11.2018 o nedostatkoch po zhotoviteľovi a nákladoch spojených s ich odstránením, avšak šlo o zoznam, ktorý sa týkal prác vykonaných v iných mesiacoch, pričom predmetom konania sú iba práce za mesiac október 2018, kde bola popísaná ako závada „výťahová šachta sekanie brúsenie stien a spojov stien + strop od 2np-8np“. Svedok I. F. však vo výpovedi uviedol, že zhotoviteľ vykonával iba práce od 3. nadzemného podlažia a navyše práce, ktoré boli uvedené ako závady, neboli uvedené vo faktúre ako práce, ktoré by si bol žalovaný objednal alebo na vykonaní ktorých by sa zmluvné strany dohodli, preto súd prvej inštancie nepovažoval tento dôkaz za relevantný a hodnoverný. Rovnako tak súd prvej inštancie nepovažoval za hodnoverný dôkaz žalovaným predloženú listinu „Oznámenie o odstránení závad BD Kukučínová ulica Sereď“, keďže z tejto listiny nie je zrejmé, či ide o vady na objekte, na ktorom pracoval zhotoviteľ, resp. či ide o vady ním vykonaného diela a taktiež uvedená listina neobsahuje podpis osoby, ktorá ju mala údajne vyhotoviť. Dôkazné bremeno o existencii vád diela v čase jeho odovzdania pritom znášal žalovaný ako objednávateľ.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že vady diela mala preukazovať aj listina označená ako odstraňovanie závad na bytovom dome SO-06 Kukučínova Sereď, bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia, ktorú podpísal Z. L. za TEXO group s. r. o. a P. M. za AGS s. r. o. Prievidza P. M.. Z jej obsahu vyplýva, že práce vykonávali aj pracovníci žalovaného, pretože zhotoviteľ nemal mať dostatok pracovníkov na vykonávanie prác. Uvedená listina však nepreukazuje, aké konkrétne vady spôsobil zhotoviteľ v mesiaci október, ani to, či ich zhotoviteľ odstránil a dielo bolo následne riadne odovzdané. Medzi stranami sporu nebolo sporné, či vznikli vady diela, čo napokon nepoprel ani svedok I. F., ale to či tieto vady boli odstránené zhotoviteľom. Žalovaný nepreukázal, že by ich zhotoviteľ neodstránil, ani nepreukázala

existenciu dohody, na základe ktorej by nebol povinná uhradiť cenu diela v prípade jeho prevzatia aj s vadami. Ustanovenia Obchodného neumožňujú, aby objednávateľ bez dohody so zhotoviteľom sám odstránil alebo nechal odstrániť vady diela. Taký postup je možný, len pokiaľ objednávateľ uplatnil právo na zľavu z ceny alebo ak odstúpil od zmluvy, čo v danom prípade taktiež nebolo preukázané.

7. Svedok I. F. síce priznal, že sa vady vyskytli, ale všetky vady boli následne zhotoviteľom odstránené a dielo bolo riadne odovzdané, o čom svedčí napokon aj vyjadrenie žalovaného, ktorý uhradil všetky faktúry vystavené zhotoviteľom za predchádzajúce mesiace a polovicu sumy vyúčtovanej faktúrou č. 2018/44. Žalovaným namietané vady sa netýkali položiek 1, 6, 8 - 11, čím vznikol nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny za vykonané a odovzdané dielo. Navyše, podľa ohľadom položiek, voči ktorým žalovaný nevzniesol žiadne výhrady, možno usudzovať, že ich čiastočným plnením faktúry č. 2018/44 uznal. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu v tejto časti žalovaný výslovne nepoprel a nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, súd prvej inštancie považoval za dôvodný nárok žalobcu vo výške 4 206,84 Eur za položky 1, 6, 8 - 11.

8. Pokiaľ ide o položky, pri ktorých bol sporný rozsah vykonaných prác, t.j. položka 2 - debnenie stien a atik - zhotovenie, položka 3 - debnenie stien a priečok - odstránenie a položka 7 - debnenie stropov - odstránenie, podľa súdu prvej inštancie bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že zhotoviteľom vyúčtovaný rozsah bol skutočne vykonaný rozsah prác a že ide o rozsah prác, ktorý bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý v rámci ústne dojednanej zmluvy o dielo. Napriek výpovedi svedka I.a F., ktorý bol konateľom zhotoviteľa, že existoval denník prác odsúhlasený konateľom žalovaného, ktoré podľa tohto denníka následne fakturoval, resp. že mal k dispozícii faktúry, ktoré žalovaný fakturoval v prospech hlavného investora stavby, na základe ktorých zistil, že žalovaný preukazoval nižšie objemy prác, než ako boli v skutočnosti realizované, žiadne dôkazy na podporu týchto tvrdení predložené súdu neboli. Je povinnosťou žalobcu preukázať opodstatnenosť svojej pohľadávky, vrátane sporných položiek, ktoré žalovaný spochybnil. Vzhľadom na to, že časť týchto prác žalovaný uhradil, nebolo sporné, že tieto práce zhotoviteľ vykonal, sporný ostal iba rozsah prác, pričom žalobca nepreukázal, na akom rozsahu prác sa zhotoviteľ dohodol so žalovaným, preto súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

9. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z 12. 7. 2018, v ktorom uviedol, že „...Vzhľadom na to, že nestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o dielo, je zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy, pričom v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu, alebo pre písomnú úpravu len niektorých aspektov ich zmluvného vzťahu. K platnosti ústnej zmluvy totiž postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitosti zmluvy, ktoré nemusia byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu.“ Aj v danom prípade je s poukazom na tieto závery možné konštatovať, že u žalobcu pokiaľ ide o dohodu o rozsahu prác, nastala dôkazná núdza a v tejto otázke nebola preukázaná zhodná vôľa zmluvných strán na tom rozsahu prác, ako ich fakturoval žalovaný pri položkách 2, 3 a 7. Ani žalobcom navrhnutý svedok nevyvrátil pochybnosti ohľadom dohody o rozsahu prác vykonaných zhotoviteľom pre žalovaného. Svedok síce tvrdil, že práce boli konateľom žalovaného vždy odsúhlasené za prítomnosti zamestnanca zhotoviteľa a následne bol tento zoznam prác svedkovi odoslaný za účelom fakturácie, avšak sám svedok uviedol, že vo faktúre č. 2018/44 vyúčtoval aj práce, ktoré nevychádzali z takto odsúhlaseného rozsahu prác, ale z údajného rozdielu medzi prácami, ktoré fakturoval žalovaný hlavnému investorovi stavby a prácami, ktoré mal zhotoviteľ vykonať pre žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že svedok nebol prítomný na stavbe v čase realizácie prác a vychádzal len z údajov, ktoré mu zaslal jeho zamestnanec, preto nebol priamym svedkom ohľadom skutočností, ktoré sa mali v tomto konaní preukázať. Jeho výpoveďou však bolo preukázané, že nie všetky položky uvedené vo faktúre boli vyúčtované na základe dohody medzi zhotoviteľom a žalovaným, avšak neozrejmil, pri ktorých položkách účtoval nad reálny rozsah vykonaných prác vychádzajúc z porovnania faktúr žalovaného pre hlavného investora stavby a jeho výpoveďou tak nebolo možné preukázať, aký bol skutočne dojednaný objem prác medzi zmluvnými stranami.

10. Súd prvej inštancie odmietol hodnotenie svedka I.a Streža žalovaným ako zaujatého z dôvodu jeho finančného záujmu na výsledku konania. Súd prvej inštancie mal za to, že k by hodnotil svedka z tohto pohľadu, za rovnako nedôveryhodné by musel považovať aj vyjadrenia strán sporu, pretože tiež

majú svoj finančný záujem na výsledku konania. Súd prvej inštancie nezaznamenal, že by si svedok vo výpovedi protirečil, resp. zámerne uvádzal nepravdu, na jednotlivé otázky odpovedal spontánne. Navyše, pohľadávku ako konateľ zhotoviteľa postúpil na žalobcu, a teda nemá priamy záujem na výsledku sporu. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že o tom či dôkaz bude vykonaný a jeho následne hodnotenie vykonáva iba súd, nie strany sporu. Výpoveď svedka môže byť ktorúkoľvek stranou v konaní spochybnená na základe konkrétnych preukázaných skutočnosti, čo však žalovaný neurobil.

11. Žalovaný si v závere pojednávania uplatnil „započítaciu námietku v rozsahu uplatnenej škody“. Ako vyplýva z predložených listín, žalovaný si listom z 07.02.2019 uplatnil proti zhotoviteľovi nárok na náhradu škody vo výške 14.991,01 Eur. Vzhľadom na to, že nárok žalovaného na náhradu škody prevyšuje žalobou uplatnený nárok a žalovaný tento nárok popiera, nemôže ísť o kompenzačnú námietku, ale ide o vzájomnú žalobu v súlade s . Vzájomná žaloba z hľadiska formy musí byť podaná písomne, nie je možné podať ju ústne do zápisnice, preto vzhľadom na nedodržanie formy v súlade s , súd prvej inštancie na takto uplatnenú vzájomnú žalobu žalovanej neprihliadol.

12. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania v zákonnej výške, a to od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2018/44 a priznal mu aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

13. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 47%, žalovaný v rozsahu 53%, teda žalovaný dosiahol celkový pomerný úspechu v rozsahu 6%, preto mu v uvedenom rozsahu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti všetkým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa , , , , , h) (ďalej len „“). Žalobca mal za to, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalobca v odvolaní uviedol, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že došlo k vykonaniu prác v celom rozsahu v zmysle vystavenej faktúry. Podľa žalobcu tieto jeho tvrdenia boli jasne preukázané výsluchom I.a F., z ktorého výsluchu vyplýva, že boli práce vykonané tak, ako boli fakturované. Žalovaný tvrdil, že neuhradí práce z dôvodu, že vznikla škoda údajne spôsobená zhotoviteľom, ktorú musel údajne žalovaný opraviť. Tieto tvrdenia však žalovaný nijako nepreukázal a ani si nezapočítal voči žalobcovi ako postupníkovi predmetnú náhradu škody.

16. Podľa žalobcu žalovaný ako dlžník v zmysle neoznámil bez zbytočného odkladu svoju pohľadávku voči postupcovi postupníkovi, pričom v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.06.2008 je lehota bez zbytočného odkladu vymedzená 8 dňami. Pre vymedzenie pojmu „bez zbytočného dokladu“ žalobca poukázal aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.08.2018 a sp. zn. z 28.06.2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 10.06.2010.

17. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch navrhnutého svedka G. X., aj napriek jeho prítomnosti v budove súdu v deň prvého pojednávania. Súd prvej inštancie taktiež neprihliadal na žalobcom predložený listinný dôkaz na pojednávaní, a to Čestné vyhlásenie P.a M.a

z 02.10.2019. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol. Žalobca má za to, že tieto dôkazy boli spôsobilé preukázať dôvodnosť jeho procesnej obrany.

18. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuskutočnil výklad , , a a v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do úvahy ústavný aspekt danej veci.

19. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

20. Podľa žalobcu právny záver súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Jeho aplikácia práv a bola plná rozporov a v podstate viedla k vylúčeniu možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv, pričom v prípade potvrdenia nezákonného názoru súdu prvej inštancie by došlo k obmedzeniu práv žalobcu ako veriteľa. Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený aj princíp spravodlivosti zakotvený v SR.

21. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že v konaní na súde prvej inštancie šlo nielen o vecnú nesprávnosť, ale aj o nedostatky v skutkových zisteniach, pretože v tomto konaní nebol riadne zistený skutkový stav. Dokazovanie v podstatných smeroch nebolo na súde prvej inštancie riadne vykonané, resp. skutkový stav, ktorý bol v priebehu konania zistený, bol pri aplikácii práva ignorovaný a ignorované boli aj príslušné ustanovenia . Súd prvej inštancie tak vydal rozhodnutie, ktoré nie je z hľadiska procesného, ani z hľadiska hmotnoprávneho udržateľné.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol ( ), že zo skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní nesúhlasí, nakoľko sa nezakladajú na pravde, ani na vykonanom dokazovaní.

23. Podľa žalovaného zo súdom vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný a predchodca žalobcu boli dohodnutí na vykonávaní konkrétnych stavebných prác, ktoré boli v mesačných intervaloch predchodcom žalobcu zrealizované, v mesačných intervaloch bol medzi stranami spoločne vykonaný ich súpis a následne po uplynutí toho-ktorého kalendárneho mesiaca, boli predchodcom žalobcu podľa vzájomne schváleného súpisu vyfakturované a žalovaným uhradené. Rovnako je nesporné, že dohodnutý a zaužívaný postup nebol dodržaný v prípade poslednej faktúry, na základe ktorej bol uplatnený sporný nárok. Svedok F. svojvoľne a jednostranne vyfakturoval aj položky, ktoré neboli uvedené v žiadnom zo vzájomne odsúhlasených súpisov vykonaných prác. Z výsluchu svedka F., ktorý na stavbe nebol, nemôže vyplývať a ani nevyplýva tvrdenie žalovaného, že boli všetky práce vykonané tak, ako boli vyfakturované.

24. K poukazu žalobcu na žalovaný uviedol, že si uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 14.991,01 Eur výzvou predchodcovi žalobcu zo dňa 07.02.2019. Dňa 05.04.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že postúpenú pohľadávku neuznáva a dňa 27.05.2019 v odpore proti platobnému rozkazu len z právnej opatrnosti oznámil žalobcovi aj svoje nároky z titulu nároku na náhradu škody. Vzhľadom na to, že žalovaný popiera existenciu postúpenej pohľadávky žalobcovi a tým existenciu platného postúpenia, relevantný dôvod na oznámenie svojej pohľadávky voči právnemu predchodcovi vznikol až pri prvom úkone žalovaného v súdnom konaní. Žalovaný má za to, že uplatnil svoje práve voči žalobcovi bez zbytočného odkladu. Nakoľko však

súd prvej inštancie započítaciu námietku žalovaného nesprávne právne posúdil a započítanie vôbec neakceptoval, argumentácia žalobcu v tomto smere uvedená v odvolaní je absolútne irelevantná.

25. Žalovaný má za to, že nevykonanie dôkazov, ktoré navrhol žalobca až na pojednávaní, nemožno hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu. Žalobca od začiatku konania svoj nárok preukazoval výlučne len faktúrou. Žalovaný, práve z dôvodu koncentračnej zásady už v podanom odpore rozsiahlou argumentáciou a množstvom listinných dôkazov preukazoval neexistenciu a nedôvodnosť nároku žalobcu. Vo vyjadrení k odporu žalobca navrhol len výsluch svedka F., ktorý bol aj vykonaný. Pokiaľ by súd za takéhoto stavu a priebehu konania akceptoval nové dôkazy, produkované žalobcom až na pojednávaní, bola by nepochybne porušená koncentračná zásada sporového konania, a práve vtedy by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a princípu spravodlivosti, na ktoré žalobca nedôvodne v odvolaní poukazuje.

26. Dňa 18.12.2019 súd prvej inštancie doručoval žalobcovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu a umožnil mu, aby sa ku nemu vyjadril v lehote 10 od doručenia ( ). Písomnosti boli doručované právnemu zástupcovi žalobcu ( ) do jeho elektronickej schránky ( v spojení s o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente)) a podľa elektronickej doručenky boli doručené dňa 02.01.2020 ( ).

27. Žalobca ako odvolateľ sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 01.04.2020. Žalobca považoval za účelové a nepravdivé tvrdenie žalovaného, že právny predchodca žalobcu svojvoľne a jednostranne fakturoval aj položky, ktoré neboli uvedené v žiadnom zo vzájomne odsúhlasených súpisov vykonaných prác. Podľa žalobcu zo strany právneho predchodcu žalobcu boli fakturované iba skutočne odvedené a odovzdané práce.

28. Ako účelové a zvádzajúce žalobca hodnotil aj tvrdenia žalovaného, ktorý na jednej strane čiastočne plnil spornú faktúru bez námietok a na druhej strane spochybňuje oprávnenosť je vystavenia. Žalobca poukázal na ustanovenie s tým, že v čase čiastočnej úhrady faktúry žalovaný nárok právneho predchodcu na zaplatenie predmetnej faktúry nijako nespochybňoval. Spochybňovať ho začal až po oznámení postúpenia pohľadávky, čo svedčí o účelovosti tvrdení a konania žalovaného.

29. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil najmä v otázke uznania záväzku zo strany žalovaného čiastočnou úhradou faktúry, ktoré spôsobilo presun dôkazného bremena na žalovaného. Nesprávne posúdenie dôkazného bremena je nutné považovať za vadu právneho posúdenia veci a odlišné posúdenie dôkazného bremena oprávňuje odvolací súd k odlišným skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 6. mája 2010.

30. Podaním zo dňa 27.04.2020 žalovaný k odvolacej replike žalobcu uviedol, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal vykonanie sporných prác, ani to kde a komu boli sporné práce odovzdané. žalovaný neplnil faktúru, ale nárok žalobcu na zaplatenie výlučne v rozsahu v akom bol so žalovaným dohodnutý, a teda dôvodný. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.10.2018, ktorým spornú faktúru vrátil právnemu predchodcovi žalobcu na prepracovanie, je nepochybne zrejmé, že nemožno z takéhoto konania žalovaného usudzovať uznanie zvyšku záväzku, preto je nepravdivé aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný v čase čiastočnej úhrady faktúry nárok právneho predchodcu žalobcu nijako nerozporoval.

31. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. a výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie aj žalovaný, a to z dôvodov podľa , . Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a žalobu zamietol a súčasne žiadal priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

32. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhodnotil položky na spornej faktúre č. 2018/44, ktoré boli žalovaným v celom rozsahu červenou farbou

preškrtnuté, ako položky, ktoré boli žalovaným uhradené. Naopak, vo vzťahu k položkám, ktoré neboli žalovaným ani preškrtnuté, ani neboli inak upravené, bez akéhokoľvek opodstatnenia a logického zdôvodnenia svojvoľne skonštatoval, že tieto uhradené neboli. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je ničím podložený a je v priamom rozpore so skutkovým tvrdením žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu. Položky na faktúre č. 2018/44, ktoré žalovaný odmietol uhradiť z dôvodu duplicity, pritom v odpore jasne špecifikoval poukazom na názov týchto položiek, ktorý obsahoval odkaz na predchádzajúce kalendárne mesiace „5, 6, 7, 8“. Z toho dôvodu žalovaný všetky tieto položky vo faktúre č. 2018/44 označené poradovým číslom 14 až 29 a položky 4, 5 ako neoprávnené v celosti červenou fixkou vyškrtol a odmietol ich uhradiť.

33. V rozpore so skutkovými tvrdeniami žalovaného, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal a žalovaným predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalobca účinne nepoprel, súd prvej inštancie vyhodnotil ako sporné položky vo faktúre č. 2018/44 tie, ktoré žalovaný nijako neopravil, neškrol, ani inak neoznačil (položka 1, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13) a ktoré žalovaný bez výhrad spolu s upravenými položkami (položka 2, 3, 7) v celkovej sume 9.000,- Eur uhradil. Súd prvej inštancie tak nerozhodol o merite sporu, ale rozhodol o úhrade iného plnenia ako toho, ktoré bolo medzi stranami sporné.

34. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k uvedeným mylným a zmätočným záverom aj z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov a procesných vyjadrení účastníkov v ich vzájomných súvislostiach.

35. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie mal mal žalobou uplatnený nárok zamietnuť v celom rozsahu vzhľadom na dôkaznú núdzu na strane žalobcu, ako aj s poukazom na súdom prvej inštancie vyslovený právny názor uvedený v odseku 35 odôvodnenia. Napriek tomu, že žalobca v konaní predložil jediný listinný dôkaz, ktorý má preukazovať existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným, a to len jeho právnym predchodcom vystavenú faktúru, súd prvej inštancie nedôvodne a v rozpore so zákonom preniesol na žalovaného dôkaznú povinnosť o neexistencii zmluvného vzťahu k položkám, ktoré boli svojvoľne (bez dohody) vyfakturované právnym predchodcom žalobcu.

36. Žalovaný považuje za neudržateľný právny názor súdu prvej inštancie, keď neobjektívne porovnával relevanciu výpovede a právne postavenie svedka s pozíciou a relevanciou výpovede účastníka civilného súdneho konania. Navyše tvrdenie súdu, že žalovaným namietaný svedok nemá priamy záujem na výsledku sporu je v priamom rozpore s listinným dôkazom - Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2019, na základe ktorej svedok postúpil spornú pohľadávku na žalobcu za dohodnutú odplatu 9.047,98 Eur, ktorá má byť svedkovi vyplatená do 3 dní od úplného vymoženia pohľadávky voči žalovanému, tea v priamej príčinnej súvislosti s výsledkom tohto súdneho konania. Súd prvej inštancie sa s obsahom zmluvy o postúpení nezaoberal a bez akéhokoľvek zdôvodnenia arbitrárne skonštatoval, že svedok nemá priamy záujem na výsledku sporu.

37. Podľa žalovaného zo strany súdu prvej inštancie nebolo správne ani právne posúdenie započítacej námietky žalovaného, nakoľko nezodpovedá jasne a zrozumiteľne vykonanému prejavu vôle žalovaného. Žalovaný svoj úkon jasne označil ako započítaciu námietku, teda hmotnoprávnu námietku spôsobujúcu zánik práva protistrany z titulu započítania pohľadávok podľa , teda v rozsahu v akom sa vzájomné pohľadávky kryjú. Zo žiadneho vyjadrenia žalovaného v konaní, ani z obsahu vznesenej započítacej námietky nevyplýva súdom prvej inštancie tvrdený zámer žalovaného uplatniť si v tomto konaní akýkoľvek nárok navyše, ktorý by presahoval nárok uplatnený žalobcom.

38. Dňa 26.11.2019 súd prvej inštancie doručoval žalobcovi odvolanie žalovaného a vyzval ho, aby sa k odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní od doručenia ( ). Písomnosti boli doručované právnemu zástupcovi žalobcu ( ) do jeho elektronickej schránky ( v spojení s o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente)) a podľa elektronickej doručenky boli doručené dňa 05.12.2019 ( ).

39. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 01.04.2020 a uviedol, že tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé a vychádzajú z takého výkladu zákonných ustanovení, ktoré nemajú oporu v jazykovo-gramatickom výklade príslušných právnych noriem ( , a ).

40. Podľa žalobcu nemôže obstáť názor žalovaného v odvolaní, že v konaní nepodal vzájomnú žalobu, ale len kompenzačnú námietku. Žalobca v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že uplatnenie kompenzačnej námietky ústnou formou na pojednávaní vo výške presahujúcej nárok žalovaný žalobcom treba považovať za vzájomnú žalobu, ktorá však nebola uplatnená relevantným spôsobom, nemohla preto vyvolať žalovaným zamýšľané procesnoprávne dôsledky. Žalobca popiera akúkoľvek pohľadávku žalovaného titulom náhrady škody, list zo dňa 07.02.2019 nebol žalobcovi doručený, žalovaný nesplnil ani povinnosť tvrdenia, nie to ešte dôkaznú povinnosť.

41. Podaním zo dňa 27.04.2020 sa žalovaný ako odvolateľ vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že úkon žalovaného bol jasne označený ako „započítacia námietka“, a teda predstavoval hmotnoprávnu námietku spôsobujúcu zánik práva protistrany z titulu započítania, a to v rozsahu v akom sa vzájomné pohľadávky kryjú.

42. Po nariadení pojednávania odvolacím súdom žalovaný podaním zo dňa 10.06.2020 uviedol, že spoločnosť STREŽO s.r.o. vystavila žalovanému spornú faktúru č. 2018/44 za stavebné práce, ktoré údajne vykonala pre žalovaného. Žalovaný spornosť faktúry bezodkladne po jej doručení namietal, pričom priamo v predmetnej faktúre vyškrtol položky č. 5, 4, 14 - 25, pretože šlo o stavebné práce, za vykonanie ktorých už žalovaný predchodcovi žalobcu zaplatil v predchádzajúcich mesiacoch; vyškrtol položky č. 26 - 29, pretože šlo o stavebné práce, ktoré predchodcom žalobcu neboli pre žalovaného nikdy riadne vykonané a opravil položky č. 2, 3 a 7, nakoľko rozsahy dotknutých stavebných prác uvedené v predmetnej faktúre nezodpovedali skutočne vykonanému rozsahu týchto stavebných prác v mesiaci september 2018, za ktorý bola vystavená sporná faktúra. Po zohľadnení uvedených výhrad zaplatil žalovaný sumu 9.000,- Eur. Žalovaný teda riadne zaplatil predchodcovi žalobcu za rozsah ním vykonaných stavebných prác, v súlade s ich ústnou dohodou v znení: „čo predchodca žalovaného spraví, to žalovanému vyfakturuje“, tak ako to uviedol svedok I. F. na pojednávaní dňa 02.10.2019.

43. Žalovaný k Čestnému vyhláseniu P.a M.a zo dňa 02.10.2019 uviedol, že P. M. bol stavbyvedúcim generálneho dodávateľa na predmetnej stavbe, nebol účastníkom ústnej dohody medzi žalovaným a predchodcom žalobcu, a preto sa ani nemohol pravdivo vyjadriť k rozsahu dohodnutých prác medzi žalovaným a predchodcom žalobcu. Navyše, Čestné vyhlásenie zo dňa 02.10.2019 ako ďalšie v poradí je v rozpore s predchádzajúcim Čestným vyhlásením, v ktorom P. M. spolu s Z.om L.om, stavbyvedúcim spoločnosti Texo group s. r. o., vyhlásil, že „práce boli vykonané pracovníkmi firmy TESBAU s. r. o., nakoľko firma STREŽO s.r.o. nemala na stavbe dostatočný počet pracovníkov na vykonanie spomínaných prác“. P. M. teda vyhlásil v uvedených čestných vyhláseniach navzájom protirečivé skutočnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje Čestné vyhlásenie P.a M.a zo dňa 02.10.2019 za nepravdivé a nedôveryhodné.

44. Žalovaný poukázal aj na to, že predchodca žalobcu vystavil žalovanému všetky faktúry, s výnimkou poslednej spornej faktúry, na základe súpisu prác vykonaných v danom mesiaci pracovníkmi predchodcu žalobcu. Súpis prác za jednotlivé mesiace vyhotovil žalovaný vždy osobne v súčinnosti s povereným pracovníkom predchodcu žalobcu - p. G. (svedkom I.om F.m označovaným na pojednávaní dňa 02.10.2019 ako „parťák G.“) a Z.om L.om, stavbyvedúcim hlavného dodávateľa, pričom takto vykonané súpisy prác, ako aj ich obsah neboli zo strany predchodcu žalobcu nikdy namietané. Uvedené skutočnosti potvrdil Z. L. v Čestnom vyhlásení zo dňa 10.06.2020, ktoré žalovaný prikladá k vyjadreniu. Sporná faktúra nebola vystavená na podklade odsúhlaseného súpisu prác v súlade s dovtedy zaužívanou praxou medzi zmluvnými stranami. Vzhľadom na uvedené sú akékoľvek podozrenia predchodcu žalobcu o tom, že žalovaný ho mal údajne pri súpise vykonaných a fakturovaných prác oklamať, nedôvodné.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného viazaný rozsahom odvolaní ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie, na prejednanie odvolania odvolací súd nariadil pojednávanie

na deň 18.06.2020 ( ). Na pojednávanie sa dostavili právni zástupcovia žalobcu aj žalovaného.

46. Odvolací súd zopakoval dokazovanie daňovým dokladom - faktúrou č. 2018/44 zo dňa 01.10.2018, listom žalovaného zo dňa 17.10.2018, výpisom z účtu spoločnosti STREŽO, s.r.o., Sedliacka Dubová ( ), doplnil dokazovanie Čestným vyhlásením P.a M.a zo dňa 02.10.2019, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, hoci ho žalobca navrhol ( ) a pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

47. Daňovým dokladom - faktúrou č. 2018/44 zo dňa 01.10.2018 spoločnosť STREŽO, s. r. o., Sedliacka Dubová ako dodávateľ fakturovala žalovanému ako odberateľovi za tesárske a betonárske práce na stavbe Bytový komplex Kukučínova ulica Sereď, objekt SO-6 celkom sumu 18.047,98 Eur. Fakturovaných bolo celkom 29 položiek prác. Každá položka bola označená názvom vykonanej práce, množstvom v metroch kubických alebo metroch štvorcových, jednotkovou cenou bez DPH a cenou spolu za položku. Položkou č. 1 bolo fakturované betón steny+atik; položkou č. 2 debnenie stien a atik

- zhotovenie; položkou č. 3 debnenie stien a atik - odstránenie; položkou č. 4 debnenie stien šachty 1 st. - zhotovenie; položkou č. 5 debnenie stien šachty 1 st. - odstránenie; položkou č. 6 podporná konštrukcia - odstránenie; položkou č. 7 debnenie stropov - odstránenie; položkou č. 8 debnenie nosníkov - odstránenie; položkou č. 9 debnenie stropov - zhotovenie; položkou č. 10 debnenie nosníkov

- zhotovenie; položkou č. 11 podporná konštrukcia - zhotovenie; položkou č. 12 betón strop; položkou č. 13 HZS; položkou č. 14 betón steny mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 15 betón strop 5, 6, 7, 8; položkou č. 16 steny zhotovenie mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 17 steny odstránenie mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 18 strop zhotovenie mesiac 6, 7, 8; položkou č. 19 strop odstránenie mesiac 6, 7, 8; položkou č. 20 podporná konštrukcia zhot. mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 21 podporná konštrukcia odstr. mesiac 5, 6, 7; položkou č. 22 debnenie šachty 1. st. zhot. mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 23 debnenie šachty 1 st. odstr. mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 24 debnenie nosníkov zhot. mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 25 debnenie nosníkov odstr. mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 26 stĺp betón mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 27 stĺp zhot. mesiac 5, 6, 7, 8; položkou č. 28 stĺp odstr. mesiac 5, 6, 7, 8 a položkou č.-29 schodisko mesiac 5, 6, 7, 8.

48. Dňa 18.10.2018 bola na účet spoločnosti STREŽO, s. r. o., Sedliacka Dubová pripísaná od žalovaného suma 9.000,- Eur s poznámkou - čiastočná úhrada fa 201844.

49. V Čestnom vyhlásení zo dňa 02.10.2019 P. M. uviedol, že ako stavbyvedúci spoločnosti AGS- STAV, s.r.o., IČO: 47 497 726 čestne prehlasuje, že spoločnosť STREŽO, s.r.o. riadne a včas vykonala a odovzdala všetky objednané stavebné práce, ktoré vykonávala ako subdodávateľ pre spoločnosť TESBAU, s.r.o., Banská Štiavnica, IČO: 51 217 139. Spoločnosť AGS-STAV, s.r.o. je generálny dodávateľ na stavbe bytového domu Meander Sereď SO 06, na ktorej spoločnosť STREŽO, s.r.o. vykonávala tieto práce.

50. Dňa 20.03.2019 spoločnosť STREŽO, s. r. o., Sedliacka Dubová ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom podľa čl. II. bola pohľadávka vo výške 9.047,98 Eur proti žalovanému ako dlžníkovi, ktorá vznikla titulom zmluvy o dielo (objednávky), kedy postupca dodal dlžníkovi stavebný materiál a vykonal stavebné práce, za ktoré mu vystavil faktúru č. 2018/44 na sumu 18.047,98 Eur, postupca dielo riadne a včas vyhotovil a riadne odovzdal dlžníkovi, ktorý uhradil lan časť faktúry vo výške 9.000,- Eur dňa 18.10.2018. Podľa čl. III. postupca postupuje postupníkovi pohľadávku za odplatu vo výške 9.047,98 Eur a zmluvné strany sa dohodli, že odmenu za postúpenie uhradí postupník postupcovi najneskôr do 3 dní od úplného vymoženia pohľadávky.

51. Svedok I. F. v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že v čase vykonávania prác bol konateľom zhotoviteľa. S konateľom žalovaného p. U. robili na zákazke v Seredi, dohodli sa iba ústne, k písomnému uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo. S konateľom žalovaného sa ústne dohodli na cenách za jednotlivé práce, ktoré sú uvedené aj v jednotlivých faktúrach. Práce, ktoré boli vyfakturované vo faktúre č. 2018/44 boli všetky vykonané a riadne odovzdané žalovanému. Všetky chyby, ktoré boli žalovaným vytknuté, zhotoviteľ odstránil, po odovzdaní stavby bol spísaný aj odovzdávací protokol, ku ktorému sa však svedok nedostal. Rozsah prác bol dohodnutý ústne pred nastúpením zhotoviteľa. Splatnosť bola vždy dohodnutá na 30 dní s tým, že ku koncu každého mesiaca sa spísali práce, ktoré následne boli fakturované. Pokiaľ ide o čas, kedy mali byť práce uskutočnené na tom sa so žalovaným nedohodli, pretože nevedeli uviesť, kedy sa práce dokončia. Ku skutočnosti, že na spornej faktúre boli vyúčtované

aj tie položky, ktoré boli vykonávané za iné mesiace ako je máj, jún, júl, august, svedok uviedol, že to bolo preto, lebo na konci zistil, že ho chce konateľ žalovaného oklamať. Keď si svedok porovnal svoje faktúry s faktúrami pre spoločnosť TEXO group s. r. o., ktoré fakturoval žalovaný pre uvedenú spoločnosť, zistil nezrovnalosti, pretože reálne zhotoviteľ urobil 1 000 m2, tak to bolo aj vyfakturované žalovaným spoločnosti TEXO group s. r. o., ale zhotoviteľovi bolo vyfakturovaných iba 800 m2. Faktúry za zhotoviteľa vyhotovoval svedok, pričom konateľ žalovaného poslal svedkovi papier s vykonanými prácami, resp. svedkov parťák G. a svedok tak vyhotovil faktúru. Svedok bol na stavbe aspoň dvakrát do týždňa, pričom súpis prác za každý deň vyhotovoval jeho zamestnanec spolu s konateľom žalovaného, pričom svedkovi prišiel tento súpis práce SMS správou a na základe toho vystavoval jednotlivé faktúry. Stavbu dokončili približne v septembri, kedy bola vystavená aj posledná faktúra. Doklad o odstraňovaní jednotlivých vád na stavbe svedok nemá, o tom sa žiaden doklad nevyhotovoval.

52. Žalovaný ako dôkaz v konaní označil a predložil aj List zo dňa 17.10.2018, ktorým žiadal spoločnosť STREŽO s.r.o. o opravu faktúry č. 2018/44. v liste žalovaný uviedol, že žiada o opravu faktúry č. 2018/44

- zlé objemy a zasiela aj faktúru zhotoviteľa s opravenými objemami. Položka 7 už bola započítaná v mesiaci august v objeme 548,70 m2, položka 16 a 17 skutočnosť je 62,92 m2 a ostatné výmery posiela prefotené vo faktúre, tie už nie sú vo veľkých rozmeroch.

53. Spolu s listom zo dňa 17.10.2018 mal žalovaný zasielať aj kópiu faktúry č. 2018/44, v ktorej boli farebne zvýraznené/prečiarknuté položky č. 4, 5, 14-29. Pri položke č. 2 bol rukou dopísaný rozsah 347,039 m2 a prečiarknutá pôvodná suma a dopísaná suma 1.735,195 Eur, pri položke č. 5 rukou dopísaný rozsah 347,039 m2 a prečiarknutá pôvodná suma a dopísaná suma 867,597 Eur, pri položke č. 7 rukou dopísaný rozsah 548,70 m2 a prečiarknutá pôvodná suma a dopísaná suma 1.536,36 Eur a pri sume celkom bolo rukou dopísané: Zostatok = 8.999,992 Eur. Na faktúre bol aj rukou dopísaný text: Žiadam opravu fa 2018/44, zle zaúčtované položky, úhrada fa 2018/44 v sume 9.000,- Eur a odtlačok pečiatky spoločnosti žalovaného a nečitateľný podpis.

54. Na tvrdenie o doručení listu zo dňa 17.10.2018 a spolu s ním kópie faktúry č. 2018/44 žalovaný v konaní žiadny dôkaz nenavrhol.

55. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

56. Podľa zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

57. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

58. Vykonané dôkazy súd v zmysle hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom podľa vyhodnotenie vykonaných dôkazov je aj obsahovou náležitosťou rozsudku súdu prvej inštancie. Ak súd nesprávne vyhodnotí vykonané dôkazy, súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami.

59. Súd prvej inštancie z dokazovania vykonaného z listu žalovaného zo dňa 17.10.2018 a z kópie faktúry č. 2018/44 pripojenej ku listu žalovaného zo dňa 17.10.2018 vyhodnotil, že položky č. 4, 5, 14-29, ktoré žalovaný na kópii faktúry farebne zvýraznil, predstavovali položky, ktoré žalovaný uhradil. Položky č. 2, 3, 7 vyhodnotil súd prvej inštancie ako uhradené čiastočne a položky, ku ktorým žalovaný na kópii faktúry neuviedol žiadne poznámky, t.j. položky č. 1, 6, 8-11, vyhodnotil ako položky, ktoré žalovaný neuhradil.

60. Ak bol listinný dôkaz v priebehu konania strane sporu doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené, súd podľa nemusí vykonať dôkaz listinou tak, že listinu alebo

jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah, čo však nezbavuje súd povinnosti vyhodnotiť listinný dôkaz v kontexte tvrdení strán sporu, resp. strany, ktorá dôkaz navrhla.

61. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že: „faktúrou č. 2018/44 si právny predchodca žalobcu vyúčtoval aj práce, ktoré vyúčtoval voči žalovanému už v predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch a za ktoré mu žalovaný už raz riadne zaplatiť, viď názov položky na faktúre č. 2018/44 za mesiac september „Betón steny mesiac 5, 6, 7, 8“ a na vadnosť faktúry a neoprávnenosť vyúčtovania právneho predchodcu žalobu upozornil listom zo dňa 17.10.2018.“. Žalovaný teda v odpore nešpecifikoval duplicitné položky s poukazom na názov, ktorý obsahoval odkaz na predchádzajúce kalendárne mesiace „5, 6, 7, 8“, tak ako to tvrdil v odvolaní, ale žalovaný v odpore uviedol len názov jednej položky, konkrétne položky č. 14. Rovnako žalovaný neuviedol v odpore, ani v inom podaní alebo na pojednávaní vo veci samej, ktoré konkrétne položky uhradil, keď právnemu predchodcovi žalobcu poskytol dňa 18.10.2018 úhradu v sume 9.000,- Eur. Súd prvej inštancie však s poukazom na mal možnosť požiadať žalovaného o ďalšie skutkové tvrdenia. Na základe čoho teda dospel súd prvej inštancie k skutkovým zisteniam, ktoré položky žalovaný uhradil a ktoré nie, nie je z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmé a nie je to dostatočne zrejmé ani zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 02.10.2019, vrátane záznamu z pojednávania vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku ( ). Pretože odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zopakoval dokazovanie listom žalovaného zo dňa 17.10.2018 a kópiou faktúry č. 2018/44 pripojenou k listu žalovaného zo dňa 17.10.2018.

62. Medzi základné princípy civilného sporového konania s poukazom na patrí aj povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Súd pritom podľa môže odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. 63. Jedným z inštitútov, ktorého účelom je dosiahnuť rýchlosť a hospodárnosť konania, je aj sudcovská koncentrácia konania, na základe ktorej strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť.

64. Súd prvej inštancie na prejednanie veci samej nariadil termín pojednávania na deň 09.09.2019. Právnemu zástupcovi žalobcu ( ) bolo predvolanie doručené dňa 06.09.2020. Termín pojednávania určený na deň 09.09.2019 bol bez prejednania veci odročený (zmenený) na deň 02.10.2019 a zmena termínu pojednávania bola právnemu zástupcovi žalobcu oznámená dňa 09.09.2020. Dňa 30.09.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh právneho zástupcu žalobcu na výsluch svedka G. X. s tým, že jeho účasť na pojednávaní dňa 02.10.2019 zabezpečí a dňa 02.10.2019 bolo právnym zástupcom žalobcu doručené súdu prvej inštancie Čestné prehlásenia P.a M.a zo dňa 02.10.2019.

65. Zákonodarca v ustanovil, že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Uplatnenie diskrečného práva súdu teda závisí od okolností konkrétneho prípadu a oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych alebo subjektívnych kritérií. Napokon, podľa zákonnej koncentrácie konania upravenej v prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

66. Žalobca v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu, ako dôkaz neuviedol výsluch svedka G. X. a Čestné prehlásenia P.a M.a, hoci podľa prostriedkami procesného procesného útoku sú aj návrhy na vykonanie dôkazov.

67. Žalobca o skutočnosti, že na termín pojednávania na deň 02.10.2019 zabezpečí prítomnosť svedka G. X., upovedomil súd prvej inštancie podaním doručeným dňa 30.09.2019, teda 2 dni pred termínom pojednávania. Žalobca pritom nepreukázal, že o zabezpečení prítomnosti svedka vopred upovedomil aj

žalovaného ako protistranu, tak ako mu to ukladá . Keďže podľa predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať, odvolací súd má za to, že súčasťou prípravy na pojednávanie je aj príprava strany alebo jej zástupcu na výsluch svedka za účelom možnosti svedkovi klásť otázky, tak ako to umožňuje . Preto, ak by aj bol žalobca upovedomil dňa 30.09.2019 žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, že na termín pojednávania dňa 02.10.2019 zabezpečí prítomnosť svedka G. X., žalovaný by nemal zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie za účelom výpovede svedka, keďže o prítomnosti svedka by nebol upovedomený viac ako päť dní predo dňom, keď sa malo pojednávanie konať. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2019 teda dôkaz výsluchom svedka G. X. nebolo možné vykonať a vykonanie tohto dôkazu vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Odvolací súd preto súhlasí s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania dôkaz výsluchom svedka G. X. nevykonal.

68. Pokiaľ ide o Čestné vyhlásenie P.a M.a zo dňa 02.10.2019 z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, čo na pojednávaní konanom dňa 02.10.2019 bránilo vykonaniu tohto dôkazu, keďže podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania totiž nepostačuje len samotné oneskorené predloženie dôkazov, ale aj potreba nariadenia ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonaním dôkazu Čestným vyhlásením zo dňa 02.10.2019 znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Pretože tento nedostatok bolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd vykonal na pojednávaní dôkaz prečítaním Čestného vyhlásenia zo dňa 02.10.2019.

69. Pojmovým znakom zmluvy o dielo podľa ustanovení je odplatné zhotovenie diela. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela, je splnený ukončením a odovzdaním diela. Pokiaľ zo zmluvy alebo z nevyplýva niečo iné, vykonaním diela vzniká aj povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela.

70. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že medzi spoločnosťou STREŽO, s.r.o, Sedliacka Dubová ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli stavebné (tesárske a betonárske) práce na stavbe Bytový komplex, Kukučínova ul., Sereď a sporná nebola ani skutočnosť, že v období mesiacov máj až august 2018 zhotoviteľ formou mesačných faktúr vyúčtoval žalovanému cenu vykonaných prác a žalovaný takto fakturovanú cenu aj uhradil. Podanou žalobou sa žalobca ako postupník domáhal úhrady časti ceny diela, ktoré mala pre žalovaného vykonať spoločnosť STREŽO, s.r.o, Sedliacka Dubová, keď z ceny fakturovanej daňovým dokladom - faktúrou č. 2018/44 v sume 18.047,98 Eur žalovaný uhradil časť v sume 9.000,- Eur.

71. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že zhotoviteľom vyúčtovaný rozsah prác predstavuje rozsah, ktorý bol zmluvnými stranami dojednaný a že predstavuje rozsah, ktorý bol skutočne vykonaný. Súd prvej inštancie však takýto procesný postup uplatnil len pri položkách, pri ktorých žalovaný na kópii faktúry č. 2018/44, zasielanej zhotoviteľovi spolu s listom zo dňa 17.10.2018, napísal iné výmery a sumy, t.j. pri položkách č. 2, 3, 7. Pri položkách, pri ktorých žalovaný na kópii faktúry neuviedol žiadne poznámky a ani ich farebne nezvýraznil (neprečiarkol), súd prvej inštancie preniesol na žalovaného dôkazné bremeno, že neboli predmetom zmluvy o dielo, resp. že boli vykonané v inom ako dojednanom rozsahu, pričom farebne zvýraznené položky vyhodnotil súd prvej inštancie ako uhradené.

72. „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. )

73. Bolo preto na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že medzi spoločnosťou STREŽO, s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k dohode o vykonaní prác v rozsahu uvedenom vo faktúre č. 2018/44 a najmä, aby preukázal, že zhotoviteľ práce vo fakturovanom rozsahu vykonal. Až potom, ako by žalobca preukázal rozsah dohodnutých a vykonaných prác, bolo by na žalovanom, aby preukázal, že dielo nebolo vykonané riadne, t. j. že malo vady.

74. Pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom na odvolacom súde dňa 18.06.2020 uviedol, že s poukazom na namieta nesprávne právne posúdenie čiastočného plnenia faktúry č. 2018/44, odvolací súd uvádza, že žalobca síce v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva aj z dôvodu podľa , ale v odvolaní neuviedol, že nesprávne právne posúdenie namieta práve s poukazom na účinky uznania záväzku v dôsledku čiastočného plnenia.

75. Je to vždy odvolateľ, ktorý v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Preto je na odvolateľovi, aby dostatočne špecifikoval naplnenie jednotlivých ním uvádzaných odvolacích dôvodov. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie totiž podľa možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, pričom na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva ( veta druhá ) a odvolací súd pri rozhodovaní prihliada len na odvolacie dôvody, ktoré boli riadne a včas uplatnené ( ). Odvolací súd nemá vyhľadávať skutočnosti pre naplnenie toho ktorého odvolacieho dôvodu. Ak odvolateľ namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolateľ musí v odvolaní uviesť v čom konkrétne nesprávnosť právneho posúdenia namieta. Žalobca preto na pojednávaní na odvolacom súde, ale ani v odvolacej replike, ktorú navyše urobil po uplynutí lehoty vyplývajúcej z , nemohol už uvádzať nové tvrdenia a dôkazy pre naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov.

76. Napriek uvedenému, odvolací súd poukazuje na to, že hoci žalovaný doručenie listu zo dňa 17.10.2018 nepreukázal, pričom žalobca túto okolnosť namietol, tak ako to vyplýva aj z výpisu z účtu singulárneho právneho predchodcu žalobcu, dňa 18.10.2018 bola na účet spoločnosti STREŽO, s. r. o., Sedliacka Dubová pripísaná od žalovaného suma 9.000,- Eur s poznámkou - čiastočná úhrada fa 201844 . Takáto poznámka dlžníka pri platbe rozhodne nenapĺňa zákonnú dikciu , podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

77. Ak dlžník veriteľovi uvedie, že záväzok plní čiastočne, znamená to, že ho plní len v časti. Z informácie, že záväzok je plnený v časti následne nie je možné zistiť, z akého dôvodu je plnený len v časti a z akého dôvodu nie je splnená aj zvyšná časť záväzku. Ohľadom zvyšnej časti záväzku dlžník ani jazykovým výkladom nie je možné dospieť k záveru, že dlžník uznáva aj zostatok dlhu. Je možné vyhodnotiť iba to, že zvyšok dlhu zaplatený nie je, avšak nie je možné dospieť k záveru, že neuhradený zvyšok dlhu uznáva dlžník celý. Preto, ak by aj bol žalobca včas uplatnil námietku faktického uznania zostatku dlhu, odvolací súd by sa s ňou nestotožnil, a mal by za to, že čiastočným plnením nedošlo k účinkom uznania zvyšku dlhu (, ), a teda ani k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného o neexistencii záväzku.

78. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 18.06.2020 mienil predložiť ďalšie listiny ako dôkazy (faktúry a rozpočty na ozrejmenie ako dospel zhotoviteľ k fakturovanej sume vo faktúre č. 2018/44). Hoci súd prvej inštancie určité dôkazy žalobcu nevykonal, zo zápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie a ani zo záznamu technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku však nevyplýva, že práve tieto dôkazy žalobca navrhol už v konaní na súde prvej inštancie. Šlo preto o novotu, ktorú podľa nemožno v odvolacom konaní použiť a navyše šlo o dôkazy predložené po uplynutí lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolací súd vychádzal zo všetkých faktúr v takej podobe, v akej boli predložené do spisu v priebehu konania pred okresným súdom. Ako novotu, ktorú nemožno v odvolaní použiť, vyhodnotil odvolací súd aj Čestné vyhlásenie Z.a L.a zo dňa 10.06.2020 navrhnuté žalovaným podaním zo dňa 10.06.2020, teda navrhnuté po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu ( ). Týmito navrhovanými dôkazmi preto dokazovanie v odvolacom konaní nevykonal.

79. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno o dôvodnosti svojho nároku neuniesol. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku ako dôkaz označil faktúru č. 2018/44. Faktúra je len daňový, resp. účtovný doklad, ktorý nie je spôsobilý preukázať, že práce, cena ktorých bola fakturovaná, boli skutočne aj vykonané. Faktúra totiž v súdnom konaní nemôže mať viac účinku než má. Žalobca preto faktúrou č. 2018/44 dôvodnosť svojho nároku nepreukázal.

80. Dôvodnosť nároku žalobcu nebola preukázaná ani výsluchom svedka I.a F.. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, aj odvolací súd poukazuje na to, že hoci svedok uviedol, že žalovaný práce odsúhlasoval so zamestnanom zhotoviteľa a odsúhlasený zoznam prác bol odoslaný svedkovi za účelom fakturácie, sám svedok tiež uviedol, že vo faktúre č. 2018/44 vyúčtoval aj práce, ktoré nevychádzali z takto odsúhlaseného rozsahu prác, ale z údajného rozdielu medzi prácami, ktoré fakturoval žalovaný hlavnému investorovi stavby a prácami, ktoré mal zhotoviteľ vykonať pre žalovaného. Svedok pritom neuviedol, pri ktorých položkách vo faktúre č. 2018/44 účtoval odsúhlasený rozsah prác vykonaných prác a pri ktorých položkách účtoval nad odsúhlasený rozsah prác. Skutočnosť, že svedok mal zistiť, že žalovaný hlavnému investorovi fakturoval väčší rozsah vykonaných prác, než žalovanému fakturovala spoločnosť STREŽO, s.r.o., ešte neznamená, že rozsah prác fakturovaných žalovaným hlavnému investorovi zodpovedá rozsahu vykonaných prác, a najmä že zodpovedá rozsahu prác, ktoré mala pre žalovaného vykonať spoločnosť STREŽO, s.r.o.. Svedok pritom ani nebol prítomný na stavbe v čase realizácie prác a vychádzal len z údajov, ktoré mu zaslal jeho zamestnanec, resp. z fakturácie žalovaného hlavnému investorovi. Výpoveďou svedka preto nebolo preukázané, že boli vykonané všetky práce tak, ako boli fakturované.

81. Dôvodnosť nároku žalobcu nebola preukázaná ani Čestným vyhlásením P.a M.a zo dňa 02.10.2019. P. M. len prehlásil, že spoločnosť STREŽO, s.r.o. riadne a včas vykonala a odovzdala všetky objednané stavebné práce, ktoré vykonávala pre žalovaného. Všeobecné vyhlásenie P.a M.a nie je preukázaním druhu a rozsahu vykonaných prác, pričom v konaní nebolo sporné, či spoločnosť STREŽO, s.r.o. pre žalovaného práce vykonávala, ale sporný bol rozsah vykonaných prác. Navyše, hodnotenie, či práce boli vykonané riadne a včas je právnym hodnotením, ktoré v konaní vykonáva len súd. Skutočnosť, že spoločnosť STREŽO, s.r.o. žalovanému práce odovzdala, nepreukazuje v akom rozsahu boli práce odovzdané a najmä nepreukazuje, že práce boli odovzdané, a teda aj vykonané v rozsahu uvedenom vo faktúre č. 44/2018.

82. Pretože žalobca nepreukázal rozsah objednaných a vykonaných prác, dospel odvolací súd k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

83. K argumentácii žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuskutočnil výklad , , a a v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do úvahy ústavný aspekt danej veci, odvolací súd uvádza, že podľa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

84. Úlohou súdu podľa je prejednať a rozhodnúť spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv. Súd teda nevykonáva výklad ktorýchkoľvek právnych noriem, ale podľa konkrétnych okolností danej veci rozhoduje a právne posudzuje konkrétny spor. Hoci odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých považoval za nevyhnutné pre právne posúdenie daného sporu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva ako právne vec posúdil, a to aj s odkazom na príslušné právne normy. 85. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní o garantovaných právach, ktoré žalobca uzavrel s tým, že právny záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a jeho aplikácia práva bola plná rozporov a v podstate viedla k vylúčeniu možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv, odvolací súd znovu zdôrazňuje, že je to vždy odvolateľ, ktorý v podanom odvolaní musí dostatočne

skutkovo a obsahovo vymedziť jednotlivé ním uvádzané odvolacie dôvody. Všeobecné tvrdenia žalobcu, uvedené bez toho, aby ich žalobca konkretizoval na daný spor, však neumožňovali odvolaciemu súdu, aby na ich základe napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie podrobil prieskumu, pričom vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, odvolací súd v prejednávanej veci nezistil ( ). Navyše, hoci právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranou sporu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.07.2010, sp. .zn. ).

86. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa výsluchu svedka I.a F. z dôvodu, že je konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá odplatne postúpila žalobcovi pohľadávku proti žalovanému uplatnenú v tomto súdnom konaní, pričom odplatu za postúpenie má žalobca vyplatiť postupcovi do 3 dní od úplného vymoženia pohľadávky proti žalovanému, táto skutočnosť môže u žalovaného vzbudzovať dojem, že svedok má priamy záujem na výsledku sporu. Okrem tohto tvrdenia však žalovaný výpoveď svedka z iných konkrétnych a preukázaných dôvodov nespochybnil.

87. „Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“ (nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. -29)

88. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bola výpoveď svedka spochybnená, pričom z výpovede svedka I.a F. nevyplývalo, že by si protirečil, resp. zámerne uvádzal nepravdu. Navyše, súd prvej inštancie výpoveď svedka I.a F. vyhodnotil ako dôkaz, ktorým žalobca nepreukázal skutočne dohodnutý objem prác a práve z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu žalobcu čiastočne zamietol.

89. K hodnoteniu výpovede svedka I.a F. však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z pohľadu finančného záujmu na výsledku konania by musel za nedôveryhodné považovať aj vyjadrenia strán sporu, pretože tiež majú svoj finančný záujem na výsledku konania. Svedok a strana majú v civilnom sporovom konaní rozdielne postavenie. Výsluch svedka je dôkazným prostriedkom a svedok má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu ( ). Strana sporu ako subjekt, o ktorého ohrozených alebo porušených právach sa rozhoduje, má zákonnú povinnosť označiť skutkové tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi, pričom tvrdenia strán sporu súd nevyhodnocuje ako dôveryhodné alebo nedôveryhodné, ale ako preukázané alebo nepreukázané. Snahou strán sporu je teda v závislosti od ich procesného postavenia v konaní úspešné uplatňovanie svojich práv alebo úspešné bránenie svojich práv. Hoci v konečnom dôsledku, ak je v spore o splnenie peňažnej povinnosti úspešný žalobca, dosiahne zvýšenie svojich aktív a naopak, ak je úspešný žalovaný, nedôjde u neho k úbytku pasív, nie je možné úspech alebo neúspech v spore vyhodnocovať len ako finančný záujem na výsledku konania.

90. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil prejav vôle žalovaného uplatniť kompenzačnú námietku, odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.11.2010, podľa ktorého: „Vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou v zmysle ustanovenia je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať.“ Z procesného hľadiska je teda za vzájomnú žalobu

považované iba uplatnenie pohľadávky v časti prevyšujúcej pohľadávku žalobcu. Preto aj súd prvej inštancie prejav žalovaného mal do výšky žalobcovho nároku posudzovať ako prostriedok procesnej obrany, teda ako kompenzačnú námietku. Navyše, žalovaný svoj prejav urobil ako „započítaciu námietku v rozsahu uplatnenej škody“, pričom výšku uplatneného nároku neuviedol. Súd prvej inštancie nemal nahradiť procesnú aktivitu žalovaného a sám si dovodiť, že žalovaný uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 14.991,01 Eur, ale presnú výšku uplatnenej pohľadávky mal súdu prvej inštancie uviesť žalovaný. Pretože odvolací súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu, odpadol dôvod na posudzovanie kompenzačnej námietky žalovaného.

91. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že žalobca v odvolaní uviedol, že napáda celé rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda aj výrok I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel, ale na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že šlo o zrejmú nesprávnosť a odvolanie mienil podať len proti výroku II. a výroku III. rozhodnutia okresného súdu.

92. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.206,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.206,84 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia a zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur zamietol a vo výroku II. podľa potvrdil.

93. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil aj vo výroku III. a o trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol podľa , a tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní na súde prvej inštancie plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100%.

94. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

95. Podľa o výške trov konania na súde prvej inštancie a o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

96. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).