Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (63)2e4/375045.453d16.pdf
PDF · 134.15 KB
No categories available
4Obdo/32/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obdo 32/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej
veci žalobcu: S., s.r.o., G.X., K., proti žalovanému: T., spol. s r.o., N.X., N., zast.
JUDr. M.Š., advokátkou, F.X., N., o zaplatenie 929.110,10 Sk s prísl., o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 9. mája 2007 č.k. 15 Cob 54/2007-
183, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 5. decembra 2006 č.k. 9 C 119/2006-157
žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy
titulom nezaplatených pohľadávok, ktoré žalobca získal od postupcu V., s.r.o., B.B. na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.8.2005 voči žalovanému. Po postúpení
pohľadávok žalobcovi postupca zaplatil 250.000,- Sk, teda zostatok pohľadávky voči
žalovanému predstavoval 4.929.110,10 Sk. Dňa 12.8.2005 pohľadávku 4.929.110,10 Sk
žalovaný uznal, pričom proti tejto pohľadávke si uplatnil započítanie vo výške 4 milióny Sk,
za omylom poukázanú platbu a rozdiel v sume
929.110,10 Sk sa zaviazal zaplatiť. Listom z 12.9.2005 žalovaný oznámil žalobcovi, že voči
s.r.o. V. mal pohľadávku 1.189.096,- Sk podľa faktúry č. 750682 zo dňa 1.8.2005, preto si
podľa § 529 Obč.Z. uplatnil voči žalobcovi započítanie pohľadávky.
Žalovaný uviedol, že od postupcu nedostal oznámenie o postúpení pohľadávky
a navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na započítací prejav z 12.9.2005.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i svedeckými
výpoveďami a zistil, že žalobca a s.r.o. V., uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa
3.8.2005, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu – V., s.r.o. na žalobcu
z faktúr č. 86/2005, 125/2005 ako zostatky nezaplatených pohľadávok vo výške 5.179.110,10
Sk. Po postúpení pohľadávok s.r.o. V., zaplatil žalobcovi sumu 250.000,- Sk, teda zostatok
nadobudnutej pohľadávky žalobcu, činil 4.929.110,10 Sk. Žalovaný prípisom z 12.8.2005
oznámil žalobcovi, že nakoľko mu bola predložená zmluva o postúpení pohľadávok dňa
11.8.2005 spoločnosťou V., s.r.o., uznal svoj záväzok vo výške 4.929.110,10 Sk a uplatnil si
započítanie omylom poukázanej platby na účet žalobcu vo výške 4 milióny Sk a rozdiel
929.110,10 Sk uznal a zaviazal sa zaplatiť žalobcovi. Žalovaný listom z 12.9.2005 oznámil
s.r.o. V. započítanie svojich záväzkov z faktúry č. 65/2005 a č. 126/2005 zo svojou
pohľadávkou fakturovanou vo výške 1.189.096,- Sk, pričom z tejto sumy bola žalovaná
čiastka 929.110,10 Sk započítaná voči postúpenej faktúre č. 86/2005.
Súd prvého stupňa pri posudzovaní veci vychádzal z ust. § 524 a nasl. a § 580 Obč.Z.
a vyslovil, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi
doterajším veriteľom (postupca) a treťou osobou (postupník) postúpi pôvodný veriteľ
pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník
sa stáva novým veriteľom pohľadávok. K platnosti tejto zmluvy nie je potrebný súhlas
dlžníka a Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, musí však byť o tejto skutočnosti
vyrozumený, inak by mohol plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa záväzku zbaviť. Oznámenie
dlžníkovi o postúpení pohľadávky je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, ktorý
vyžaduje zákon. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi, je povinný pôvodný
veriteľ bez zbytočného odkladu.
Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich
vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý
z účastníkov i bez súhlasu, prípadne proti vôli druhého účastníka, urobí prejav smerujúci
k započítaniu. Započítací prejav (kompenzačná námietka) je potrebné adresovať druhému
účastníkovi, z ktorého musí byť zrejmé, ktorú pohľadávku uplatňuje na započítanie, v akej
výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť až po tom,
keď sa pohľadávky stretnú, kedy nastávajú účinky započítania.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku
v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok voči žalovanému od postupcu (V., s.r.o.), pričom
postúpenie bolo preukázané žalovanému predložením zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je
potvrdené listom žalovaného zo dňa 12.9.2005. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
sporná, ako to vyplynulo z ich výpovedí.
Spochybňovaná bola lehota – „bez zbytočného odkladu“ pre uplatnenie započítacieho
prejavu žalovaného na základe jeho pohľadávok, ktoré mal voči postupcovi a ktoré uskutočnil
listom zo dňa 12.9.2005.
Súd prvého stupňa dospel k názoru, že námietku započítania žalovaný uskutočnil
v primeranej lehote (do jedného mesiaca) od preukázania postúpenia pohľadávky na nového
veriteľa t.j. žalobcu, čím došlo k zániku žalovanej pohľadávky.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.
Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 1. februára
2007.
V odôvodnení odvolania uviedol, že v odôvodnení rozsudku na str. 6 ods. 2 je zjavná
chyba v uvedení dátumu preukázania postúpenia pohľadávky, pretože zmluva o postúpení
pohľadávky bola predložená 11.8.2005 a nie 12.9.2005. Nesúhlasí ani s vyhodnotením
dôkazu, že nepreukázal, že postupca žalovanému, doručil oznámenie o započítaní pohľadávok
zo dňa 15.8.2005, čo bolo žalobcom preukázané predložením podacieho lístku pošty
o doporučenej zásielke.
Súd prvého stupňa sa na základe vykonaného dokazovania rozhodol v rozpore
so zisteným skutkovým stavom a vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázal na
znenie ust. § 529 ods. 2 Obč.Z., že započítanie pohľadávky neoznámil bez zbytočného
odkladu žalobcovi.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zistenia súdu považuje za
správne a navrhol ho potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec a rozhodol tak, že prvostupňový
rozsudok zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 929.110,10 Sk so 6%
úrokom z omeškania od 11.9.2005 do zaplatenia a trovy konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca odvolaním napadol celý rozsudok,
odvolanie odôvodnil dvomi podstatnými dôvodmi a to nesúhlasom so spochybnením
žalobcom predloženého dôkazu o doručení oznámenia o započítaní pohľadávky z faktúry
č. 750682 zo dňa 15.8.2005 postupcom žalovanému. Druhým dôvodom bolo posúdenie, či
žalovaný započítanie oznámil žalobcovi bez zbytočného odkladu podľa § 529 ods. 2 Obč.Z.
Pokiaľ ide o prvý dôvod odvolania, dospel k rovnakému záveru ako súd prvého
stupňa t.j. žalobca neuniesol bremeno dôkazu resp. bez akýchkoľvek pochybností vzhľadom
na obranu žalovaného, nebolo preukázané listinnými dôkazmi ani výpoveďou svedka, že
postupca (V., s.r.o.) oznámil žalovanému listom zo dňa 15.8.2005 existenciu záväzku
z faktúry č. 750682 (1.198.096,- Sk) a že proti tomuto záväzku si uplatňuje započítanie ním
uvádzaných faktúr v sume 1.198.096,- Sk.
K druhému odvolaciemu dôvodu zaujal názor, že v prejednávanej veci je nepochybné,
že žalobca predložil žalovanému dňa 11.8.2005 zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
3.8.2005, čo vyplýva i z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 12.8.2005, ktorým žalovaný uznal
svoj záväzok v sume 4.929.110,10 Sk s výslovným uvedením, že po započítaní sumy
4 mil. Sk rozdiel 929.110,10 Sk zaplatí na účet žalobcu. Tento prejav odvolací súd posúdil
ako uznanie záväzku žalovaného voči žalobcovi v sume 929.110,10 Sk. Napriek tomuto
uznaniu žalovaný listom z 12.9.2005 oznámil žalobcovi, že na sumu 929.110,10 Sk, uplatňuje
započítanie pohľadávky z faktúry č. 750682 vystavenej dňa 1.8.2005 a splatnej 31.8.2005
(na sumu 1.189.096,- Sk) voči spoločnosti V. Túto mal žalovaný voči postupcovi už v čase
predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.8.2005.
V uvádzanom kontexte je nelogická a podľa názoru odvolacieho súdu aj proti
zásadám poctivého obchodného styku reakcia žalovaného – uplatnenie kompenzačnej
námietky až 31 dní po svojom uznávacom prejave a jednoznačnom sľube zaplatiť pohľadávku
v žalovanej výške. Žalovaný takto reagoval napriek tomu, že o existencii svojej pohľadávky
voči spoločnosti postupcu, vedel už minimálne dňa 11.8.2005. Takéto oneskorené konanie
vyhodnotil odvolací súd ako konanie nezodpovedajúce konaniu bez zbytočného odkladu,
ktoré vyžaduje ustanovenie § 529 ods. 2 Obč.Z. ako zákonnú podmienku. Odvolací súd sa
priklonil k názoru odvolateľa, že lehota bez zbytočného odkladu je lehotou, ktorej maximálna
dĺžka zodpovedá rozsahu 8 dní. Odvolací súd teda nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého
stupňa o započítaní pohľadávok žalovaným, písomným prejavom zo dňa 12.9.2005 v súdom
uvádzanej primeranej lehote. Zákon nevyžaduje pre platnosť započítacieho prejavu lehotu
primeranú, ale lehotu bez zbytočného odkladu. Pre nesplnenie podmienky oznámenia
započítania pohľadávky bez zbytočného odkladu, započítací prejav žalovaného listom
z 12.9.2005 nie je právne významný, teda k započítaniu nedošlo a žaloba je v žalovanej výške
vrátane úroku z omeškania dôvodná.
Na základe uvedeného súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobe
vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
24.6.2007.
V odôvodnení dovolania uviedol, že s rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasí,
nakoľko vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na ust. § 529 ods. 2 Obč.Z., že dlžník môže použiť na započítanie voči
postupníkovi spôsobilé pohľadávky, ktoré mal proti postupcovi v čase, keď mu bolo
oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, ak ich oznámil bez zbytočného odkladu
postupníkovi. Toto právo má aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo
preukázania postúpenia, neboli ešte splatné. Z tohto vyvodzuje, že dlžník môže postúpiť
i takéto pohľadávky, ale aj iné pohľadávky, nakoľko súhlas ani vedomosť dlžníka sa
nevyžaduje. Dlžník sa nezbavuje postúpením pohľadávky povinnosti splniť svoj záväzok.
Žalovaný počas konania nespochybňoval svoju povinnosť platiť, ale formou
započítacieho prejavu, čo preukazuje i skutočnosť, že započítanie, ku ktorému prišlo,
spochybnil až podaním žaloby t.j. viac ako rok po samotnom právnom úkone. Zastáva tiež
názor, že lehota „bez zbytočného odkladu“ v trvaní 8 dní, deklarovaná odvolacím súdom, bola
vzhľadom na objem prác a obchodných prípadov, nereálna.
Ďalej poukázal na to, že samotný prejav vôle o započítaní pohľadávok spôsobilých na
započítanie resp. jeho doručenie, nie je rozhodujúci pre nastúpenie právnych účinkov
započítania, pretože v tomto prípade je rozhodujúci deň stretnutia pohľadávok spôsobilých na
započítanie (pokiaľ sa kryjú) a týmto dňom dôjde k započítaniu t.j. v tomto prípade
31.8.2005. Poukázal i na to, že súd sa nevysporiadal s tvrdením dovolateľa, podľa ktorého
konanie žalobcu (podanie návrhu viac ako rok po započítaní pohľadávok) by nemalo požívať
právnu ochranu podľa § 265 Obch.Z. Navrhol dovolaniu vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal
dovolanie žalovaného a zistil, že je prípustné podľa § 238 ods. 1, 5 O.s.p. v platnom znení
(ďalej len „O.s.p.“), bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa § 241
ods. 1 O.s.p. Dovolanie preskúmal v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
nie je dôvodné.
Z ust. § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania
a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. V danom prípade
podľa obsahu dovolania, bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v dovolaní uplatnený, že
rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a následne
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím
súdom, tak týmto dôvodom sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. Na rozdiel od skutkového zistenia, ktoré je výsledkom činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd zistený skutkový stav nesprávne
zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny predpis.
V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že posúdenie nároku žalobcu po
právnej stránke odvolacím súdom, nie je v rozpore s právnym predpisom.
Spornou otázkou aj v dovolacom konaní zostal právny názor vyslovený odvolacím
súdom, ktorým vyslovil, že k oznámeniu započítania pohľadávok nedošlo v lehote bez
zbytočného odkladu tak, ako to predpokladá ust. § 529 ods.2 Obč.Z.
Postúpenie pohľadávky ako inštitút Občianskeho zákonníka, právne postavenie
dlžníka nezhoršuje, ani ho nemení. Právna úprava jeho vzťahu k novému veriteľovi
(postupníkovi) obsiahnutá v tomto ustanovení, mu zachováva právo námietok (dlhu,
premlčania a pod.) a zároveň dlžníkovi priznáva voči novému veriteľovi právo namietať na
započítanie svoju pohľadávku, avšak len vtedy, ak ide o pohľadávku spôsobilú na započítanie,
ak ide o pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo postúpenie oznámené
alebo preukázané a postúpenie pohľadávky oznámi bez zbytočného odkladu postupníkovi.
V tejto súvislosti treba uviesť, že nezávisí na tom, či pohľadávka dlžníka bola v čase jej
postúpenia zročná, alebo jej zročnosť nastala až po oznámení postúpenia, alebo po tom, čo mu
postupník preukázal postúpenie pohľadávky. Zánik pohľadávky však nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, kedy resp.
za splnenia akých predpokladov (spoločne) dôjde k naplneniu podmienok podľa § 529 ods. 2
Obč.Z., aby došlo k právne relevantnému započítaniu. V danej veci žalovaný vierohodne
nepreukázal, že skutočne oznámil túto skutočnosť postupníkovi bez zbytočného odkladu.
Tento pojem sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia
stanovenej povinnosti, a keď odvolací súd vyslovil, že lehota „bez zbytočného odkladu“ je
doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym
predpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší
časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu
31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu. Taktiež tvrdenie
dovolateľa, že pohľadávky spôsobilé na započítanie, sa mohli stretnúť v deň splatnosti
(31.8.2005), ktorý považuje z hľadiska jeho oznamovacej povinnosti za právne relevantný,
nemá oporu v § 529 ods. 2 Obč.Z. Stret pohľadávok spôsobilých na započítanie je právnou
skutočnosťou svedčiacou o zániku takýchto pohľadávok.
Ako základná otázka, ktorú dovolací súd posudzoval, či bolo dostatočne preukázané,
že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej čiastky časti a či rozhodnutie odvolacieho
súdu je vecne správne a prijal záver, že zo zisteného skutkového stavu veci odvolací súd
vyvodil správny právny záver.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že
rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, preto dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 1
O.s.p. zamietol.
Úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli a žalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave dňa 29. apríla 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: