Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/98/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: MAFRESTAV, s. r. o., so sídlom Južná 2247/1, 080 06 Prešov, IČO: 52 233 138, zastúpeného advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: RPB PROJECT MANAGEMENT s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 999 702, zastúpenému ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 7.630,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.630,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,65 % ročne zo sumy 7.630,-- eur od 14. apríla 2025 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 9. júla 2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.630,-- eur s príslušenstvom.

2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že pre žalovaného vykonal stavebné práce v hodnote 13.630,-- eur, pričom sumu 6.000,-- eur predstavovala uhradená záloha. Preto bolo povinnosťou žalovaného doplatiť žalobcovi cenu diela vo výške 7.630,-- eur, ktorú mu žalovaný neuhradil. 2.1. K žalobe žalobca pripojil faktúru č. 0522025 a predžalobnú výzvu zo 14 .mája 2025.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 21. júla 2025, sp. zn. navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 3.1. Žalovaný v odpore uviedol, že nepopiera existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu založeného zmluvou o dielo a ani to, že dielo bolo vykonané. Podľa žalovaného však má byť podstatné to, že dielo bolo vykonané vadne. Z tohto dôvodu mal žalovaný právo nezaplatiť žalobcovi časť ceny diela zodpovedajúcej jeho nároku na zľavu z ceny diela, keď vady mali spočívať v popraskaných a dutých omietkach, ktorých odstránenie bude požadovať v lehote dohodnutej medzi stranami sporu. 3.2. K odporu žalovaný pripojil SMS správy zo 17. júna 2025.

4. Žalobca v replike z 23. septembra 2025 uviedol, že popiera existenciu vád diela a aj to, že by mu žalovaný vady diela reklamoval. Podľa žalobcu z ničoho nevyplýva, medzi akými osobami mala prebiehať predložená komunikácia zo 17. júna 2025, rovnako tak nie je zrejmé, na akej stavbe sa majú tvrdené duté miesta nachádzať, a či teda vôbec ide o dielo zrealizované žalobcom. Z predloženej komunikácie ani nevyplýva, že by adresát správy mal byť zodpovedný za tieto duté miesta. Celá komunikácia vyznieva tak, že pisateľ správy len hľadá niekoho, kto by bol ochotný opraviť duté miesta na nejakej stavbe a nie to, čo tvrdí žalovaný, že ide o reklamáciu vád diela jeho zhotoviteľovi. Zároveň je žalobca toho názoru, že takúto správu nie je možné považovať za riadnu a včasnú reklamáciu vád diela, keďže žalovaný neidentifikoval vady a ani si nezvolil konkrétny zodpovednostný nárok. Žalobca z tohto dôvodu namietal nedodržanie riadneho a včasného notifikovania vád zo strany žalovaného. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný – ak by aj jeho tvrdenia boli pravdivé – by mal nárok na zadržanie len tej časti ceny diela, ktorá zodpovedá nároku na zľavu, pričom žalovaný svojvoľne zadržal úhradu viac než polovice celkovej ceny diela, čo jednoznačne nemôže zodpovedať zľave za neodstránenie vád.

5. Žalovaný v duplike z 20. októbra 2025 uviedol, že žiada súd, aby pri prejednaní veci neprihliadal na obsah jeho odporu z dôvodu, že tento bol výsledkom jeho indispozície a teda bol urobený v omyle. Podľa žalovaného je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatočne substancovaného skutkového stavu, keďže žalobca ani len netvrdil, kedy a ako mala byť zmluva o dielo uzatvorená, aké stavebné práce a kde mal vykonávať, kedy ich vykonal, v akom rozsahu a kedy ich odovzdal. Nárok na zaplatenie ceny diela vzniká až riadnym vykonaním diela, teda vykonaním diela bez vád a nedorobkov, z čoho vyplýva, že dielo nebolo vykonané riadne a preto nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela. Žalovaný sa domnieva, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na základe zmluvy o dielo, ktorá nevznikla, keďže žalobca ju žiadnym spôsobom nevie špecifikovať. V takomto prípade však treba mať pochybnosti o tom, či vôbec – ak žalobca preukáže vykonanie prác pre žalovaného – tieto boli výsledkom platného zmluvného dojednania, keďže ak by tomu tak nebolo, mal by žalobca iba nárok na bezdôvodné obohatenie pri vyčíslení, pri ktorom by sa prihliadalo aj na nedokonalosti, ktoré sú výsledkom práce žalobcu. Záverom žalovaný doplnil, že žalobca netvrdil a už vôbec nepreukázal skutočnosti, ktoré by preukazovali nielen uplatnený nárok, ale ktoré by preukazovali, že medzi stranami sporu vôbec vznikol nejaký záväzkový vzťah.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín 27. januára 2026 o 12:30 hod., na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.

7. Podľa ustanovenia , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 7.1. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (ods. 2). 7.2. Podľa ustanovenia , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 7.3. Podľa ustanovenia , ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v . Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. 7.4. Podľa ustanovenia , dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. 7.5. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( ); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky (ods. 2). 7.6. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia až 422 a (ods. 4). 7.7. Podľa ustanovenia , súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c/ bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

7.8. Ustanovenia a sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2 (ods. 3). 7.9. Podľa ustanovenia , pri vadách diela platia primerane až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

8. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 17. januára 2025 zaslal žalobca žalovanému cenovú ponuku na omietanie s tým, že žalovaný mal kontaktovať pána A.. Faktúrou č. 0522025 fakturoval žalobca žalovanému dokončovacie práce v sume 13.630,-- eur, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 7.630,-- eur, keďže sumu 6.000,-- eur predstavovala žalovaným uhradená záloha. Správami zo 17. júna 2025 (ktorých adresát nie je z obsahu spisu známy – pozn.) žalovaný uviedol, že veľa miest je dutých a že to bude opravovať. Listom z 12. novembra 2025 doručeným žalobcovi dňa 13. novembra 2025 vyzval žalovaný žalobcu na odstránenie vád diela, stavebných prác vykonaných na stavbe Nitra, Párovské Háje, v lehote 21 dní, keď zhotovené omietky majú mať vady, keďže tieto sa nafúkli a olupujú sa. Listom z 8. decembra 2025 žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil, keď žalobca nemal odstrániť vady diela v lehote určenej na ich odstránenie, ktorá uplynula dňa 4. decembra 2025.

9. V súvislosti s rozhodnutím o podanej žalobe sa súd musí v prvom rade pristaviť k žiadosti žalovaného obsiahnutej v jeho duplike z 20. októbra 2025, aby pri rozhodovaní nevzal do úvahy obsah jeho odporu, lebo tento bol urobený v omyle. 9.1. Tejto požiadavke žalovaného nemohol súd vyhovieť, keďže tomu bráni zákon (ustanovenie ). V tomto smere súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. novembra 2024, sp. zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že podanie je úkon určený súdu. Podanie je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho, ako bol navonok prejavený, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. Pre podanie strán totiž platí tzv. teória prejavu vôle, súd teda prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené. Nie je rozhodujúce, či strana svojím úkonom zamýšľala niečo iné. Pri posudzovaní podania strán je tak dôležitý ich prejav vôle; náležitosti vôle v hmotnoprávnom zmysle sa pritom neskúmajú. Pri podaní je preto bezvýznamná vážnosť a sloboda vôle, omyl alebo tieseň. Pri procesnom úkone tak nie je možné uvažovať o jeho platnosti alebo neplatnosti, ako je tomu pri hmotnoprávnych úkonoch. Keby mal súd skúmať, či vôľa prejavená podaním je skutočne vôľou konajúceho, mohlo by to viesť k neprimeranému predlžovaniu konania a mnohokrát by tým mohol byť zmarený samotný účel konania. Ak je prejav vôle dostatočne určitý a zrozumiteľný, je bez vád a jeho účinky môžu nastať. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom strany urobeným v podaní a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, a nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu strany) zhoda medzi navonok urobeným podaním a vnútornou vôľou toho, kto podanie urobil. Ani podstatný omyl medzi tým, čo podaním prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného podania žiadny vplyv. Ustanovenie predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, ako bolo označené v nadpise alebo či medzi uskutočneným podaním a tvrdenou vnútornou vôľou konajúcej osoby je skutočný súhlas. Zmyslom tohto ustanovenia je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase uskutočnenia podania. Pre posúdenie podaní preto nie je významné, ako ich strana označila, že ich označila nesprávne alebo, že ich neoznačila vôbec, ani to, aký obsah im strana prisudzuje. Ak napríklad strana v podaní uvedie, že sa vzdáva práva účasti na ústnom pojednávaní, možno toto podanie posudzovať pri zohľadnení všetkých okolností daného prípadu ako súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania ( ). Súd vždy posúdi obsah a zmysel podania a uskutoční záver, o aký úkon sa z tohto hľadiska jedná. S odkazom na závery z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že je právne irelevantná vôľa žalovaného, čo chcel v konaní (vo svojom odpore) namietať, prípadne či odpor spisoval v omyle, pre rozhodnutie vo veci je podstatná obsahová stránka odporu, keďže tento obsahoval všetky náležitosti podania. Preto súd nemôže akceptovať žiadosť žalovaného o neprihliadaní na obsah odporu s odkazom na jeho údajný omyl (resp. indispozíciu). Naopak je povinnosťou súdu posudzovať odpor žalovaného podľa jeho obsahu. Žalovaný pritom ani len nevysvetlil v čom spočíva jeho omyl, keď z obsahu jeho dupliky to pôsobí tak, že omyl žalovaného mal spočívať len v tom, že neočakával podanie návrhu na pokračovanie v konaní zo strany žalobcu, čo však ani omylom na strane žalovaného nemôže byť.

9.2. Zároveň súd v tejto časti zvýrazňuje, že žalovaný bol počas celého konania (t. j. už v čase podania odporu) zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá mala žalovanému poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc (k tomu viď aj znenie článku 11 ods. 3 Základných princípov ). Skutočnosť, že odpor proti platobnému rozkazu v mene žalovaného spísal a podal advokát, vylučuje, aby bol tento uskutočnený v omyle alebo v dôsledku indispozície. Ak by tomu tak bolo, tak by to znamenalo jedine to, že právny zástupca žalovaného porušil voči svojmu klientovi (žalovanému) povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia zákona o advokácii, čo však zakladá len prípadnú internú zodpovednosť právneho zástupcu žalovaného voči žalovanému, ale nemá to žiadny vplyv na súdne konanie medzi žalobcom a žalovaným. Inými slovami povedané, prípadné pochybenie právneho zástupcu žalovaného pri zastupovaní žalovaného nemá žiadny právny dopad na spor, v ktorom ho ako právny zástupca zastupuje a takéto pochybenie nemôže už vonkoncom ísť na ťarchu žalobcu. To isté platí aj v prípade nedôslednosti právneho zástupcu pri koncipovaní jednotlivých písomných vyjadrení, ak v nich právny zástupca v mene strany sporu neuplatní podstatné námietky, ale ním spísaným vyjadrením založí právnu domnienku nespornosti nároku, ktorá bráni tomu, aby mohol súd prihliadať na neskôr uplatnené námietky voči nároku, ktorý je nutné považovať za nesporný (k tomu viď v podrobnostiach body 10. až 10.2. odôvodnenia rozsudku nižšie).

10. Naopak obsah odporu žalovaného v rozhodovanom spore bol pre rozhodnutie súdu vo veci určujúci. Súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie vo veci sa vykonáva iba k sporným skutočnostiam, nesporné skutočnosti sa nedokazujú. Súd v rámci predmetnej časti rozhodnutia uvádza, že ustanovenie § 186 ods. 2 oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. Existencia tohto oprávnenia vychádza zo všeobecnej skúsenosti, že v kontradiktórnom spore možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať správnosť skutkových tvrdení, na ktorých sa vzájomne súperiace strany v konfliktnej situácii civilného sporu napriek tomu dohodnú. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pojem „zhodné tvrdenia“ možno obsahovo stotožniť s nespornými tvrdeniami ( ) [k tomu viď aj ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 769]. Ďalej súd dopĺňa, že zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ () a „zhodné tvrdenia“ (). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v . Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (pozri komentár k ). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania ( a 154). Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri komentár k ). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné (k tomu viď aj ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620). Rovnako tak súd odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 2025, sp. zn. , ktorý na predmetné doktrinálne závery nadviazal a zdôraznil, že žalovaný v tomto smere opomenul, že podstatným v zmysle je, že každá zo strán konania má povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. 10.1. Aj keď možno mať určité výhrady ku kvalitatívnej stránky podanej žaloby, podstatným pre rozhodnutie vo veci je obsah odporu žalovaného, ktorý výslovne potvrdil uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami (t. j. implicitne potvrdil aj dohodu strán sporu o cene diela 13.630,-- eur uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu), ako aj vykonanie diela žalobcom. Z tohto dôvodu súd považuje existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami a aj vykonanie diela žalobcom za nesporné skutočnosti na základe zhodných tvrdení strán sporu, čo znamená, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným a k vykonaniu diela žalobcom nebolo potrebné, aby žalobca uvádzal ďalšie skutkové tvrdenia a predkladal ďalšie dôkazné návrhy. Ako už bolo uvedené vyššie, nesporné skutočnosti sa nedokazujú, čo znamená že v okolnostiach rozhodovaného sporu nebolo potrebné dokazovať existenciu zmluvy o dielo a ani vykonanie diela žalobcom, a na preukázanie týchto skutočností žalobcu ani nezaťažovalo dôkazné bremeno, keďže existenciu zmluvy o dielo a vykonanie diela výslovne (jasne a zrozumiteľne) potvrdil žalovaný v odpore, ktorý bol spísaný v mene žalovaného kvalifikovaným zástupcom (advokátom). 10.2. Ak žalovaný začal následne (v duplike) spochybňovať existenciu zmluvy o dielo a vykonanie diela žalobcom, na túto neskoršiu argumentáciu žalovaného v spore nemohol súd reflektovať, keďže v zmysle ustanovenia súd nemôže prihliadať na zmenu v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany zhodli. V predmetnom spore ešte pred podaním dupliky zo strany žalovaného obidve strany sporu výslovne potvrdili existenciu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo a aj vykonanie diela žalobcom, preto tieto tvrdenia je nutné považovať v zmysle ustanovenia za nemenné a pre účely rozhodnutia o podanej žalobe za nesporné (k tomu viď aj ustanovenie a ). Z tohto dôvodu súd nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadať nie na odpor žalovaného, ako to žiadal žalovaný vo svojej duplike, ale na prevažnú časť jeho dupliky, v ktorej sa v rozpore s jasným a nepochybným znením jednotlivých ustanovení žalovaný snažil meniť tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sa považujú za nesporné. V tejto súvislosti k postupu žalovaného v spore súd dopĺňa, že neznalosť zákona o neospravedlňuje, o to viac v situácii, kedy je žalovaný zastúpený advokátom.

11. Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenie, na ktorom sa žalobca a žalovaný zhodli (k tomu viď aj bod 10.1. odôvodnenia rozsudku vyššie), že žalobca v prospech žalovaného dielo vykonal, súd odkazuje na znenie dispozitívneho ustanovenia , v zmysle ktorého zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela okamihom vykonania diela. Súd uvádza, že predmetné zákonné pravidlo môže byť zmluvnými stranami modifikované, napríklad aj spôsobom, že zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela (alebo jej časti) až v okamihu odstránenia všetkých vád a nedorobkov, avšak existencia takéhoto zmluvného dojednania musí byť v spore o zaplatenie ceny diela tvrdená a spoľahlivo preukázaná. Ak existencia takejto dohody nie je v konaní tvrdená, prípadne preukázaná, je potrebné vychádzať zo znenia dispozitívneho ustanovenia , v zmysle ktorého nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi vykonaním diela, a to aj v prípade, ak by vykonané dielo malo vady. Existencia vád diela (ak neexistuje iné zmluvné dojednanie) nemá vplyv na vznik nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela, ale zakladá vznik samostatných nárokov objednávateľa voči zhotoviteľovi (nárokov z vadného dodania diela). 11.1. V rozhodovanom spore žalovaný netvrdil existenciu zmluvného dojednania medzi ním a žalobcom, v zmysle ktorého by mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela až po odstránení všetkých vád a nedorobkov diela, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela vykonaním diela, ktoré žalovaný nespochybnil, ale naopak ho výslovne potvrdil. Ak žalovaný v duplike naznačoval, že v situácii, kedy má zhotovené dielo vady, nemá byť dielo vykonané riadne a preto nemá zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela s odkazom na ustanovenie , tak takéto úvahy žalovaného považuje súd za nesprávne. Ako už uviedol súd vyššie, v situácii, kedy má vykonané (odovzdané) dielo vady, sa nejedná o prípad, kedy nie sú splnené podmienky podľa ustanovenia , ale za dodržania zákonom alebo zmluvou predpísaného postupu sa aktivuje iný (samostatný) nárok objednávateľa (t. j. žalovaného) voči zhotoviteľovi (voči žalobcovi), v podobe nároku z vadného dodania diela, ktorý môže – v prípade riadne a včasného uplatnenia nároku na zľavu z ceny diela – použiť na započítanie voči nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela, čím sa nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela zníži. Navyše vady diela je možné zo strany objednávateľa uplatniť u zhotoviteľa až po vykonaní diela, t. j. po vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela. Je tak zrejmé, že prípadné vady diela zhotoveného žalobcom (aj keby boli v konaní preukázané) nemajú bez ďalšieho vplyv na existenciu samotného nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Uvedenému zodpovedá aj pôvodná procesná obrana žalovaného obsiahnutá v odpore proti platobnému rozkazu, ktorá bola založená na aplikácii ustanovenia , ktoré umožňuje objednávateľovi nevyplatiť časť ceny diela zodpovedajúcej nároku na zľavu z ceny diela do doby odstránenia vád, čo však neznamená, že nárok na zaplatenie ceny diela zhotoviteľovi (žalobcovi) nevznikol, ako to nesprávne žalovaný prezentoval vo svojej duplike. Aj pri aplikácii naposledy označeného zákonného ustanovenia je zjavné, že objednávateľ je povinný vyplatiť zhotoviteľovi cenu diela zníženú o časť ceny diela, ktorá zodpovedá nároku na zľavu z ceny diela. Ani ustanovenie nie je možné interpretovať spôsobom, že objednávateľ nie je povinný do doby odstránenia vád diela vyplatiť zhotoviteľovi žiadnu časť z dohodnutej ceny diela. Zároveň však (v kontexte ďalšej procesnej obrany žalovaného, ktorá sa však týka aplikácie ustanovenia – pozn.) platí, že výšku sumy, ktorú je objednávateľ oprávnený zadržať s odkazom na znenie ustanovenia , t. j. výšku zľavy z ceny diela, v súdnom konaní preukazuje ten, kto sa aplikácie predmetného zákonného ustanovenia domáha (a kto s odkazom naň neuhradil celú cenu diela), t. j. objednávateľ. Žalovaný ako objednávateľ však v konaní nepreukázal výšku zľavy z ceny diela (t. j. rozdielu medzi dohodnutou cenou diela a cenou diela s vadami), ktorou nie je dohodnutá cena diela, a preto v konaní nepreukázal prípadný nárok na zľavu z ceny diela, v ktorom by bol (v prípade preukázania vád diela zhotoveného žalobcom) oprávnený nevyplatiť žalobcovi zodpovedajúcu časť dohodnutej ceny diela. 11.2. Vzhľadom na zhodné skutkové tvrdenie strán sporu o vykonaní diela žalobcom súd pri aplikácii ustanovenia konštatuje, že základ nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v sume 7.630,-- eur je daný. Ďalej mohol súd posudzovať len to, či procesná obrana žalovaného môže obstáť a či má (aspoň čiastočný) vplyv na výšku žalobou uplatneného nároku.

12. Ak žalovaný svoju procesnú obranu v odpore postavil na tom, že dielo bolo vykonané s vadami, tak súd uvádza, že v takom prípade bolo na žalovanom, aby v konaní preukázal existenciu vád diela a aj riadne a včasné uplatnenie vád diela u žalobcu ako zhotoviteľa, keďže preukázanie týchto skutočností v spore mohlo byť výlučne v prospech žalovaného, a preto o ich preukázaní zaťažovalo v spore dôkazné bremeno žalovaného. Táto skutočnosť je významná aj z toho hľadiska, že žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal existenciu vád diela zhotoveného žalobcom a ani riadne a včasné uplatnenie nároku z vadného dodania diela. 12.1. V súvislosti s uplatnením vád diela sa súd stotožňuje s odkazmi žalobcu na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 19. februára 2013, sp. zn. skonštatoval, že podmienkou na uplatnenie nárokov z vadného plnenia je oznámenie vád a voľba nároku. Objednávateľ nemusí v oznámení vád uviesť priamo aj voľbu nároku. Musí tak však urobiť bez zbytočného odkladu po zaslaní oznámenia. Je však v každom prípade vhodné, aby tak urobil. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v súdnom konaní vytýkané vady diela zhotoveného žalobcom neoznámil žalobcovi v súlade s vyššie citovaným ustanovením . Žalovaný v liste - Reklamácia zo dňa 13.09.2005 adresovanom žalobcovi 3 mesiace po odovzdaní diela, riadne vady nereklamoval. V liste si len uplatnil nárok na náhradu nákladov opravy dielov na stoličkách, ktoré podľa listu boli len z časti zaleštené a neboli vybrúsené na požadovanú kvalitu, pričom zákazník tieto diely reklamuje, nakoľko sú po chrómovaní zvary natoľko viditeľné, že sa javia ako vôbec neopracované. Ako žalovaný uvádza v liste tieto diely si dal zákazník opraviť u iných kooperantov. Krajský súd v Žiline v rozsudku z 12. júna 2013, sp. zn. uviedol, že nepochybne z ust. vyplýva, že pri vadách diela platia primerane až 441. Práve z ust. a je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t. j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že takýto úkon uskutočnil, že ho zrealizoval včas, vzhľadom k obrane žalobcu v zmysle ust. , , a preto správne postupoval okresný súd, pokiaľ k obrane žalovaného o vadnosti diela neprihliadol, resp. túto obranu vyhodnotil ako nepreukázanú, nedôvodnú. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva, že žalovaný nepreukázal notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým spôsobom, preto odvolací dôvod vadnosti diela nebol opodstatnený.

Správne skonštatoval okresný súd, pokiaľ z vykonaných dôkazov uzavrel, že námietka vadnosti zo strany žalovaného bola len vo všeobecnej rovine bez zákonnej požiadavky špecifikácie a konkrétnosti popisu vád, ich prejavu, rozsahu s následne uplatneným právom, resp. voľbou zodpovednostného nároku. Závery z predmetných rozhodnutí sú podľa právneho názoru konajúceho súdu aplikovateľné aj na rozhodovanie o žalobe žalobcu. Rovnako tak súd považuje za potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2025, sp. zn. , v zmysle záverov ktorého platí, že pre uplatnenie nárokov z vád v súdnom konaní je nevyhnutné, aby ich objednávateľ oznámil včas zhotoviteľovi ( ). V prípade, ak objednávateľ včas neoznámil zhotoviteľovi vady diela, nie je možné v súdnom konaní priznať objednávateľovi nároky z vád, ak zhotoviteľ v konaní pred súdom namietne, že objednávateľ mu vady diela neoznámil včas ( v spojení s , ). Lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty, tzn. súd na jej uplynutie musí prihliadať, ak ju zhotoviteľ diela v konaní namietne. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie poprel vytknutie konkrétnych vád ním vykonávaných prác aj uplatnenia nárokov z vád žalovaným, púhe neformálne vysvetlenie dôvodu neuhradenia faktúr neuhradením prác jeho zmluvným partnerom s odôvodnením nekvality prác, nie je možné považovať za kvalifikované oznámenie konkrétnych vád ani uplatnenie konkrétnych nárokov z vád. Odvolací súd naviac dodáva, že žalovaný ani nepreukázal vadné plnenie práve žalobcu. Predložená fotodokumentácia nepreukazuje, že ide o dokumentovanie vadných prác vykonávaných žalobcom. Sama skutočnosť, že na stavbe pracovali viaceré osoby ani nezakladá ich spoločnú zodpovednosť za vady. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje s odvolateľom, že vady prác tak ako sú zobrazené na fotodokumentácii, nie je možné zistiť pri prevzatí, vykonané práce sú viditeľné voľným okom, nie sú kryté omietkami, t. j. technické spracovanie, výšku aj umiestnenie inštalácie je možné porovnať s dokumentáciou pri prevzatí. Odvolací súd však dodáva, že vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal vadné plnenie žalobcu, ani existenciu konkrétnych vád prác vykonaných žalobcom, ďalej nepovažuje za potrebné sa touto odvolacou námietkou zaoberať. Pokiaľ konkrétne vady neboli zo strany žalovaného uplatnené včas, nie je potrebné, aby súd prvej inštancie, skúmal, či vytýkané vady skutočne existovali.

13. Z týchto dôvodov súd posudzoval, či si žalovaný splnil svoju povinnosť a žalobcovi vady zhotoveného diela notifikoval riadne a včas a či si riadne a včas aj u žalobcu uplatnil konkrétny nárok z vadného dodania diela. 13.1. Žalovaný na preukázanie údajných vád diela predložil súdu ako prílohu odporu komunikáciu zo 17. júna 2025, ktorej obsahom boli fotografie a text „veľa miest je dutých, budeme to opravovať, budúci týždeň vám chcem poslať nejakú úhradu“ a text „otázka, tie duté miesta opravíte vy, či pošlem niekoho odtiaľ“. Súd považuje za potrebné v zhode s následnou argumentáciou žalobcu k predmetným správam uviesť, že z nich vôbec nevyplýva konkrétna vada diela, či sa jedná o dielo zhotovené žalobcom a z týchto správ nevyplýva ani uplatnenie konkrétneho nároku z vád diela žalovaným. Naopak z tejto komunikácie je zrejmé, že „tvrdené nedostatky“ plánoval odstraňovať žalovaný, čo vyjadrujú slová „budeme to opravovať“. Rovnako tak, a čo je podstatné, z tejto komunikácie – keďže ani nebola zo strany žalovaného predložená v kompletnej podobe, keď žalovaný nepredložil súdu odpoveď adresáta týchto správ, čo je potrebné pripísať na ťarchu žalovaného - vôbec nie je zrejmé, s kým mal žalovaný komunikovať, a teda, či adresátom predmetných správ bol žalobca, prípadne pán A.. Žalovaný síce v duplike tvrdil, že telefónne číslo, na ktoré žalovaný správy zo 17. júna 2025 odosielal, malo byť telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX patriace pánovi A., s ktorým mal žalovaný omietky v zmysle cenovej ponuky žalobcu zo 17. januára 2025 riešiť, avšak z obsahu predloženej komunikácie zo 17. júna 2025 nachádzajúcej sa na č. l. 22 súdneho spisu nevyplýva, kto má byť adresátom správ žalovaného, keďže v nej nie je uvedené žiadne meno (t. j. nie je tam uvedené meno pán A.) a ani žiadne telefónne číslo (t. j. nie je uvedené žalovaným tvrdené telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX). Vzhľadom k tomu, že nie je preukázané, kto má byť adresátom správ žalovaného zo 17. júna 2025, súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by predmetnými správami k 17. júnu 2025 notifikoval žalobcovi vady diela zhotoveného žalobcom. Predmetné správy podľa názoru súdu preukazujú v konaní jedinú skutočnosť, a to vedomosť žalovaného o vadách diela k 17. júnu 2025. 13.2. Pokiaľ ide o odpor žalovaného z 29. júla 2025 (doručený žalobcovi dňa 9. septembra 2025), tento nie je možné považovať za riadne a včasné notifikovanie a uplatnenie nároku z vád diela, hoci v ňom uvádza vady diela spočívajúce v popraskaných a dutých omietkach s tým, že bude požadovať odstránenie vád diela (zrejme opravou, čo však žalovaný neuviedol – pozn.), keďže tiež sa jedná len o všeobecné tvrdenie žalovaného, v ktorom konkrétne vady nie sú presne špecifikované, keď nie je žalovaným vymedzené, na ktorých miestach sa majú nedostatky zhotovenej omietky prejavovať. Zároveň, keďže obsahom odporu žalovaného má byť hmotnoprávny úkon (uplatnenie nároku z vadného dodania diela), môže byť v súlade s ustanovením relevantný okamih doručenia odporu žalovaného žalobcovi, t. j. dátum 9. september 2025, od ktorého sa na námietku žalobcu oneskoreného uplatnenia nárokov z vadného dodania diela odvíja posúdenie včasnosti (nevčasnosti) uplatnenia nároku z vád v kontexte ustanovenia (resp. ) a s tým spojenej dôvodnej námietky žalobcu, keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by adresátom jeho správ zo 17. júna 2025 bol žalobca alebo ním poverená osoba. Zákon – pod hrozbou nemožnosti priznania nároku z vád diela – vyžaduje, aby objednávateľ uplatnil svoj nárok bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. V súvislosti s lehotou „bez zbytočného odkladu“ súd uvádza, že túto je potrebné počítať v dňoch (v jednotkách dní) a nie v mesiacoch. Totožný záver vychádza aj z judikatúry najvyššieho súdu, konkrétne z jeho rozsudku z 29. apríla 2008, sp. zn. , v ktorom dovolací súd uviedol, že tento pojem sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, a keď odvolací súd vyslovil, že lehota „bez zbytočného odkladu“ je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu. Súd je pritom toho názoru, že za riadne notifikovanie vád a za obsahovo riadne uplatnenie nároku z vád je potrebné považovať až list žalovaného z 12. novembra 2025 a v kontexte uvedeného je potrebné posudzovať včasnosť uplatnenia nároku žalovaného. 13.3. Ako už uviedol súd vyššie, žalovaný preukázateľne vedel o ním tvrdených vadách diela k 17. júnu 2025. Preto bolo jeho povinnosťou v súlade s ustanovením si tieto vady uplatniť u žalobcu v lehote bez zbytočného odkladu od ich zistenia, t. j. bez zbytočného odkladu od 17. júna 2025. Rovnako tak platí, že táto lehota sa počíta v jednotkách dní a už mesačná lehota je celkom zjavne mimo lehoty „bez zbytočného odkladu“ (k tomu viď ). Preto, ak si žalovaný uplatnil u žalobcu nárok z vád diela listom notifikujúcim vady diela z 12. novembra 2025 doručeným žalobcovi dňa 13. novembra 2025), takmer 5 mesiacov po tom, ako sa o existencii vád diela dozvedel, uplatnil si tieto vady diela u žalobcu oneskorene (v rozpore s ustanovením ). Rovnaký záver by musel súd vysloviť aj v situácii, kedy by za uplatnenie vád diela považovať doručenie odporu žalovaného žalobcovi. Aj v tejto situácii by časový úsek medzi 17. júnom 2025 (dňom, kedy žalovaný preukázateľne vedel o tvrdených vadách diela) a 9. septembrom 2025 (doručením odporu žalovaného žalobcovi) predstavoval časové obdobie viac ako 2 a pol mesiaca, ktoré je celkom zjavne mimo rámci lehoty „bez zbytočného odkladu“. Žalovaný tak neoznámil žalobcovi vady diela včas, ako to predpokladá zákon [ (resp. ) ]. 13.4. Keďže lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty, tzn. súd na jej uplynutie musí prihliadať, ak ju zhotoviteľ diela v konaní namietne (k tomu viď ), ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia v spojení s ustanovením , súd poukazuje na to, že žalobca už v replike z 23. septembra 2025 namietol, že žalovaný mu nenotifikoval vady diela riadne a včas. Ako už súd uviedol vyššie (v bode 13.3. odôvodnenia rozsudku), žalovaný (tu vychádzajúc z obsahu súdneho spisu) nenotifikoval žalobcovi vady diela včas, keďže z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že adresátom správ žalovaného zo 17. júna 2025 bol žalobca alebo ním poverená osoba (pán A.) a list žalovaného z 12. novembra 2025 (rovnako tak aj obsah odporu žalovaného z 29. júla 2025) bol žalobcovi doručený mimo rámca lehoty „bez zbytočného odkladu“ (odpor z 29. júla 2025 viac ako 2 a pol mesiaca a list z 12. novembra 2025 takmer 5 mesiacov po tom, ako žalovaný o vadách diela vedel), preto žalobca ako zhotoviteľ dôvodne namietol nesplnenie povinnosti žalovaného ako objednávateľa oznámiť mu vady diela včas. Preto súd nemôže priznať žalovanému nároky z vadného dodania diela, čo znamená, že ani prípadné vady diela (ak by aj žalobca dielo vykonal s vadami) nemajú vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela (jej časť). S odkazom na vady diela sa tak žalovaný pre nesplnenie jeho povinnosti tieto notifikovať žalobcovi včas nemôže s úspechom zbaviť jeho zmluvnej povinnosti zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela (jej zostávajúcu časť po odpočítaní uhradenej zálohy).

14. Ak žalovaný na nariadenom pojednávaní argumentoval ustanovením , tak predmetné ustanovenie nie je aplikovateľné na rozhodovaný spor a danú argumentáciu žalovaného považuje súd za nesprávnu. Súd uvádza, že túto argumentáciu chcel zjavne prepojiť s listinami, ktoré predložil súdu podaním z 13. januára 2026, v ktorom však žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, čo nimi žalovaný sleduje, pričom platí, že súd si v kontradiktórnom civilnom procese nemôže domýšľať, čo tým asi žalovaný chcel povedať, a nemôže si vytvárať za žalovaného procesnú obranu, ktorú by následne meritórne posudzoval.

14.1. Podľa názoru súdu ustanovenie je možné aplikovať len v prípade, ak dôjde k predčasnému zániku záväzku (zmluvy o dielo) z dôvodov, za ktoré nezodpovedá objednávateľ (t. j. žalovaný). V danom prípade podľa názoru súdu nedošlo k predčasnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, hoci žalovaný predložil v konaní odstúpenie od zmluvy z 8. decembra 2025. Je nepochybné, že žalovaný chcel od zmluvy o dielo odstúpiť z dôvodu, že žalobca nemal odstrániť vady diela v ním určenej lehote na základe jeho výzvy z 12. novembra 2025 doručenej žalobcovi dňa 13. novembra 2025. Odstúpenie od zmluvy tak bolo žalovaným realizované v režime nárokov z vadného dodania diela. 14.2. Súd v tomto smere opakovane zvýrazňuje, že žalovaný si neuplatnil u žalobcu nároky z vadného dodania diela včas po tom, ako ich žalovaný zistil, k čomu došlo preukázateľne dňa 17. júna 2025 (k tomu viď v podrobnostiach body 13.3. a 13.4. odôvodnenia rozsudku vyššie), pričom žalobca dôvodne namietol (v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením ), že žalovaný mu neoznámil tvrdené vady diela včas, čo znamená, že žalovanému nemožno nároky z vadného dodania diela v súdnom konaní priznať a teda žalovaný si ich nemôže úspešne u žalobcu ani len uplatniť. Keďže list žalovaného z 12. novembra 2025 bol žalobcovi doručený dňa 13. novembra 2025 (takmer 5 mesiacov po vedomosti žalovaného o vadách diela), je nepochybné, že požiadavka žalovaného o odstránenie vád diela nebola realizovaná bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o vadách diela dozvedel, dokonca bola realizovaná až po tom, ako žalobca v súdnom konaní už v replike z 23. septembra 2025 namietal v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením nedodržanie povinnosti žalovaného uplatniť vady diela včas, z čoho vyplýva, že žalovaný nebol oprávnený pre neodstránenie oneskorene uplatnených vád diela od zmluvy o dielo odstúpiť, a preto list žalovaného z 8. decembra 2025 nebol spôsobilý vyvolať ním sledované právne následky v podobe predčasného ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Preto neprichádzalo do úvahy, aby súd posudzoval nárok žalobcu v režime ustanovenia .

15. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela v sume 7.630,-- eur ako dôvodný.

16. Žalobca má zároveň nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa predpisov obchodného práva (s poukazom na znenie ustanovenia ) pri aplikácii ustanovenia spojení s ustanovením Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. vo výške o 9 % vyššej, ako bola základná úroková sadzba ECB (ktorá bola k 14. aprílu 2025 vo výške 2,65 %), t. j. vo výške 11,65 % ročne zo sumy 7.630,-- eur za obdobie od 14. apríla 2025 (ako dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 0522025) do zaplatenia dlžnej sumy. 16.1. V dôsledku omeškania žalovaného s úhradou ceny diela, ktorú žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 0522025, má žalobca voči žalovanému nárok aj na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č.

17. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.630,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,65 % ročne zo sumy 7.630,-- eur 14. apríla 2025 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur (výrok I.).

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 18.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).