Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ladislava Bobčíka - BETONA, s miestom podnikania Mierova 2121, 022 01 Čadca, IČO: 32 245 777, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom, so sídlom S. XXXX/X A, XXX XX U., proti žalovanému: HUPRO, spol. s r.o., so sídlom Štrková 971/10E, 010 01 Žilina, IČO: 00 603 546, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom N. X. XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 18.130,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -271 zo dňa 16.11.2012 vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.130,85 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách súdneho konania, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -271 zo dňa 16.11.2012 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.130,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z tejto sumy od 16.03.2007 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.958,47 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.574,63 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy tohto odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 413,70 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Stopku, advokáta, so sídlom S. XXXX/X A, XXX XX U..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.130,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne z tejto sumy od 16.03.2007 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.958,47 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.574,63 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vrátení veci zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, uznesením sp. zn. zo dňa 14.04.2010 opätovne vykonal dokazovanie za akceptovania záväzných záverov vyslovených Krajským súdom v Žiline a po aplikovaní ust. , , , , , , , , , , , , , v spojení s ust. , , dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie 18.130,85 Eur spolu s príslušenstvom dôvodná. Ako prvou v konaní sa okresný súd zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo podľa . Podstatnými časťami zmluvy o dielo bola dohoda zmluvných strán o predmete zmluvy a dohoda o cene diela. Z vykonaných dôkazov prvostupňový súd zistil a medzi účastníkmi bolo nesporné, že predmetom záväzku žalobcu bolo

zhotovenie betónovej podlahy o rozlohe 1.800 m2 na stavbe haly v Poľskej republike. Predmet diela bol medzi účastníkmi dohodnutý. Čo sa týkalo otázky ceny diela, žalovaný aj po rozhodnutí krajského súdu naďalej namietal skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene diela, a teda medzi nimi nebola uzatvorená platná zmluva o dielo. K otázke ceny diela sa však záväzným spôsobom vyjadril krajský súd vo svojom rozhodnutí. V konaní, ktoré nasledovalo po rozhodnutí krajského súdu, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by tento záver krajského súdu spochybňovali. Ohľadom dohody o cene diela preto už žiadne ďalšie dôkazy vykonávané neboli. Okresný súd bol viazaný názorom krajského súdu, v ktorom sa konštatovalo, že medzi účastníkmi došlo k dohode o cene diela v rozsahu 255,- Sk za m2 betónovej plochy bez DPH.

Okresný súd sa ďalej zaoberal otázkou, či žalobca splnil svoju povinnosť a dielo riadne ukončil a žalovanému odovzdal. Ohľadom tejto otázky týkajúcej sa odovzdania diela a stavu betónovej plochy po ukončení činnosti žalobcu, bolo vykonané dokazovanie tak pred rozhodnutím, ako aj po rozhodnutí krajského súdu. Krajský súd uviedol, že podľa výsledkov dokazovania, žalobca žalovanému dielo odovzdal, umožnil mu s týmto dielom ako riadne vykonaným nakladať. Tieto okolnosti vyplývali jednak z výsluchu účastníkov, kde žalobca a jeho právny zástupca uviedli, že poľský investor vstúpil do úžitku diela. Skutočnosť, že poľský investor túto halu, a aj podlahovú plochu užíva, potvrdil aj samotný zástupca investora svedok S.. Tento svedok síce tvrdil, že hala ako taká prevzatá nebola a prevzatá nebola ani podlaha, zároveň však uviedol, že v hale vykonávajú práce. Poľský investor potvrdil, že halu užíva. Nevedel sa pritom vyjadriť k tomu, či vôbec prebehlo nejaké reklamačné konanie. Z jeho ďalších vyjadrení bolo zrejmé, že medzi ním a žalovaným neprebieha žiaden spor, a teda zrejme neprebieha ani žiaden spor, ktorý by sa týkal prípadných nárokov z vád podlahy. Skutočnosť, že žalovaný vstúpil do užívania predmetu diela, potvrdila aj ním predložená faktúra, ktorou poľskému investorovi fakturoval práce vykonané na stavbe haly.

Okresný súd sa ďalej zaoberal námietkou vád plnenia, ktoré poskytol žalobca. Podlaha mala určité vady v podobe nerovností, čo vyplynulo z viacerých vykonaných dôkazov, a to napr. z výpovedí svedkov E. a svedka S.. Svedkovia potvrdili, že podlaha bola nerovná, že bola nekvalitne prevedená, čo sťažuje užívanie haly postavenej žalovaným, avšak v konaní nebolo preukázané, že za tieto vady by mal byť zodpovedný žalobca ako zhotoviteľ diela a nebolo tiež preukázané, že vady boli žalobcovi riadnym spôsobom notifikované, a že titulom vád žalovaný voči žalobcovi uplatnil akýkoľvek nárok. Jednotlivé vady, ktoré mala mať podlaha, ani neboli presne označené a jednoznačne špecifikované. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, aké presné vady mala mať podlaha. Nebolo možné špecifikovať a kvantifikovať ani rozsah týchto vád. Tvrdenia o vadách boli len všeobecného charakteru, že podlaha bola nerovná, prípadne, že sa odlupovala, alebo tam boli nerovnosti až do 4 cm. V súvislosti s vadami okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktoré v konaní nebolo nijakým dôkazom vyvrátené, podľa ktorého žalobca nezabezpečoval ani dodávku betónu a nezabezpečoval ani hutnenie podkladu. Z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by žalobca porušil povinnosť zhotoviteľa podľa , teda povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu veci, alebo pokynov daných na vykonanie diela. Ďalej okresný súd uviedol, že vady týkajúce sa nerovností, pokiaľ malo ísť o odlupovanie podlahy, sú vady zjavné. Tieto mali byť objednávateľom zistené ešte v čase, kedy došlo k odovzdaniu predmetu diela. Objednávateľ je povinný podľa predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku a s vynaložením odbornej starostlivosti zistiť prípadné vady. Bez zbytočného odkladu po zistení týchto vád, pri odbornej starostlivosti, ktorú mal pri prehliadke žalovaný ako objednávateľ vynaložiť, bol povinný vady oznámiť žalobcovi ako zhotoviteľovi diela. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že žalobca bol zo strany žalovaného informovaný o tom, že dielo má vady, akého charakteru sú tieto vady a aký je ich presný rozsah. Podľa názoru okresného súdu zo strany objednávateľa nebolo nepostačujúce oznámenie vád v podobe neurčitého tvrdenia o tom, že podlaha je nerovná, prípadne, že sa odlupuje. Ani takáto notifikácia vád zo strany žalovaného v konaní nebola zistená. Žalovaný skutočnosť, že vady notifikoval, preukazoval výlučne s odkazom na list žalobcu zo dňa 07.03.2007, v ktorom žalobca uvádza, že neverí, že dielo má vady v podobe 4 cm nerovností. Vady pritom žalobcovi mali byť notifikované zrejme telefonicky. Okresný súd bol názoru, že takáto všeobecná bližšie nešpecifikovaná notifikácia vád bola nepostačujúca. Ak žalovaný vady notifikoval len takýmto neurčitým spôsobom a nenotifikoval ich písomne, kde by jednoznačne vady vymedzil, vystavuje sa riziku, že v súdnom konaní potom nebude schopný relevantnú notifikáciu vád preukázať. Okresný súd bol toho názoru, že na notifikáciu vád bolo potrebné, aby každá vada bola presne opísaná a prípadne zdokumentovaná, a to nielen jej popisom, akým spôsobom sa vada prejavuje,

ale tiež popísaním rozsahu tejto vady, napr. uvedením veľkosti plochy, na ktorej sa vyskytuje, príp. presným určením miesta, kde sa vyskytuje. Ak predmetom vád mala byť napr. nerovnosť, mala byť táto nerovnosť popísaná uvedením jej rozsahu a uvedením presnej špecifikácie plochy, na ktorej sa táto nerovnosť objavuje. Takým istým spôsobom mala byť podľa názoru okresného súdu notifikovaná aj vada predstavujúca tvrdené odlupovanie vrchnej vrstvy betónu, prípadne ďalšie nerovnosti. Táto skutočnosť bola nevyhnutná vo vzťahu k zhotoviteľovi diela, aby tento mohol adekvátnym spôsobom na takúto notifikáciu reagovať a prípadne zabezpečiť plnenie uplatnených nárokov z takýchto vád diela. Bez presného popisu vád diela a ich presnej kvantifikácie vo vzťahu k celkovému rozsahu diela, zhotoviteľ potom nemá možnosť adekvátnym spôsobom na takúto notifikáciu zareagovať. Notifikácia telefonicky len so všeobecným, bližšie nevymedzeným popisom vád nepostačovala na splnenie povinnosti žalovaným ako objednávateľom notifikovať zistené vady diela žalobcovi ako zhotoviteľovi. Okresný súd preto uzavrel, že žalovaný ako objednávateľ nesplnil svoju povinnosť a neoznámil vady diela žalobcovi ako zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo bol tieto vady povinný zistiť pri odbornej prehliadke po prevzatí diela vstupom do jeho úžitku.

V rovine námietky žalovaného pri nedodržaní povinnosti žalobcom realizovať dohodnuté skúšky, bol okresný súd toho názoru, že v zmysle vyjadrenia žalobcu bez súčinnosti žalovaného takéto skúšky žalobca sám realizovať nemohol. Podľa vyjadrení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, počas realizácie diela a ani v čase jeho ukončenia, nebol na stavbe prítomný nikto zo spoločnosti žalovaného. Žalobca sa vyjadril, že rovinnosť bola meraná už počas nanášania betónu a počas jeho hladenia laserovým meračom, pri čom bol osobne prítomný. Okresný súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že vzhľadom na jeho postavenie subdodávateľa, nebol oprávnený bez súčinnosti žalovaného ako zhotoviteľa celej haly vôbec vstupovať do tohto priestoru a samotný žalobca tak nemohol zhotovenú podlahu v predmetnej hale kontrolovať. Žalovaný preto namietal nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu, ktorú žalobca sám bez súčinnosti žalovaného ani nemohol splniť. Okresný súd vyslovil, že žalovaný sa nemôže domáhať plnenia povinnosti žalobcom, resp. namietať jej nesplnenie v prípade, ak sa jednalo o vzájomné povinnosti účastníkov a nevyhnutnú vzájomnú súčinnosť pri plnení tejto povinnosti vykonať skúšky. Výkon práva žalovaného, ktorý by neposkytol žalobcovi súčinnosť nevyhnutnú na vykonanie skúšok a následne by z tohto dôvodu namietal odovzdanie diela žalobcom, podľa názoru okresného súdu by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný v konaní preto namietal nesplnenie povinnosti vykonať skúšky a prípadne tiež nesplnenie povinnosti dielo riadne odovzdať, a to napriek tomu, že sám svoju povinnosť poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť na vykonanie týchto skúšok a na prípadné odovzdanie diela na mieste samom nesplnil.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní prijal záver, že nedošlo k zmene takých podstatných skutkových okolností, ktoré odôvodňovali iný záver, než ten, že zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu diela žalovanému tým, že žalovanému žalobca umožnil užívanie tohto diela. Žalovaný poskytol rozpornosť tvrdení, keď na jednej strane uvádza, že mu dielo odovzdané nebolo a na druhej strane, že voči žalobcovi vady diela reklamoval a uplatnil nároky z týchto vád. V zmysle ust. zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Ak by nedošlo k odovzdaniu diela, nemohol by žalovaný relevantným spôsobom uplatňovať nároky z vád a tieto vady reklamovať, pretože v takom prípade by nebolo možné posúdiť zodpovednosť za prípadné vady v čase odovzdania diela.

Okresný súd ďalej poukázal, že zo strany žalobcu došlo vstupom žalovaného do úžitku k odovzdaniu predmetnej betónovej podlahy. Žalovaný svoje tvrdenia o vadách diela nepreukázal. Rovnako nepreukázal svoje tvrdenia, že by vady diela notifikoval. Notifikáciu vád poprel žalobca a jeho právny zástupca, ktorí zhodne uviedli, že žiadna písomná reklamácia, ani žiadne písomné oznámenie vád žalobcovi doručené neboli. Prípadná telefonická notifikácia bez jednoznačnej špecifikácie druhu a rozsahu vád nebola považovaná okresným súdom za dostatočnú. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca splnil svoju povinnosť, dielo ukončil a odovzdal žalovanému. Žalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie dohodnutej ceny diela. Žalovaný sa pritom v konaní bránil len tvrdením, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, keďže nebola uzatvorená zmluva o dielo, resp. nedošlo k splneniu povinnosti žalobcu z tejto zmluvy. Žalovaný v konaní netvrdil, že by prípadne voči žalobcovi uplatnil akýkoľvek nárok z vád diela. Nebolo preukázané, že by na základe tvrdených vád žalovaný od žalobcu požadoval, či už ich odstránenie alebo prípadnú zľavu z ceny diela. Splnenie notifikačnej povinnosti a prípadné uplatnenie reklamačných nárokov nevyplynulo ani zo záznamu zo dňa 05.06.2007. V zmysle tohto záznamu účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach, kedy žalobca žiadal úhradu faktúry a žalovaný namietol, že nebola dohoda o cene diela, dielo nebolo prevzaté a vykazuje vady. Z tohto záznamu

podľa názoru okresného súdu nebolo možné zistiť, aké má mať dielo vady a akého rozsahu tieto vady sú. Notifikáciu vád neobsahuje ani list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15.06.2007 adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu. Podľa ustanovenia by vzhľadom na nepreukázané oznámenie vád nebolo možné žalovanému v súdnom konaní priznať prípadné nároky z týchto vád, pretože žalobca túto skutočnosť v súdnom konaní opakovane namietol.

Okresný súd uzavrel, že žalobcov nárok bol čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k dohode, na základe ktorej žalobca pre žalovaného realizoval 1.800 m2 betónovej plochy s cenou 255,- Sk za m2. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o vadách diela realizovaného žalobcom, nepreukázal, že tieto vady oznámil a nepreukázal ani, že by z titulu vád uplatnil voči žalobcovi akýkoľvek nárok. Z vykonaných dôkazov tiež vyplynulo, že žalobca splnil svoju povinnosť a dielo po jeho ukončení odovzdal žalovanému tým, že žalovaný vstúpil do jeho užívania. Pri cene 255,- Sk za m2 zodpovedá celková cena diela vrátane vtedy platnej DPH vo výške 19 % sume 546.210,- Sk. Táto čiastka po prepočte konverzným kurzom zodpovedala sume 18.130,85 Eur. Okresný súd potom priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 18.130,85 Eur a vo zvyšnej časti istiny bola žaloba zamietnutá.

Okresný súd okrem istiny žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, a to 14% ročne v zmysle ust. , keď základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná ku koncu kalendárneho roka 2006 predstavovala 4% ročne. Žalobcovi tak patril úrok z omeškania vo výške o 10% vyššej, teda 14% ročne. V konaní nebol jednoznačne ustálený dátum, ku ktorému došlo k ukončeniu prác žalobcom na diele a k odovzdaniu tohto diela žalobcom žalovanému vstupom žalovaného do jeho úžitku. Z vykonaných dôkazov bolo však nepochybné, že žalobca práce ukončil ešte koncom leta 2006, pričom odvtedy na danej stavbe nebol prítomný. V tomto období muselo dôjsť aj k odovzdaniu predmetu diela žalovanému. Žalobca potom následne vystavil faktúru, kde za dátum dodania označil deň 28.11.2006. Okresný súd skonštatoval, že k odovzdaniu diela zrejme došlo najneskôr v tento deň, keďže práce boli ukončené niekoľko mesiacov predtým. Túto faktúru tak bolo možné považovať za výzvu žalobcu na zaplatenie, pričom žalobca určil dátum splatnosti na deň 05.12.2006. V súdnom konaní úrok z omeškania požadoval až od 16.03.2007, kedy tak bol žalovaný nepochybne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Došlo tak k priznaniu aj 14% úroku z omeškania ročne zo sumy 18.130,85 Eur od 16.03.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v tej časti, ktorá bola požadovaná z nepriznaného rozsahu istiny, bola žaloba rovnako čiastočne zamietnutá.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa a z titulu len nepatrného neúspechu žalobcu bola mu priznaná plná náhrada trov súdneho konania pozostávajúca z trov konania 1.958,47 Eur a z trov právneho zastúpenia 3.574,63 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 18.130,85 Eur spolu so 14% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.03.2007 do zaplatenia spolu s výrokom o trovách súdneho konania. Žalovaný uviedol odvolacie dôvody v zmysle ust. , , keďže mal za to, že v zmysle ust. okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vada konania spočívala v odmietnutí dôkazu označeného žalovaným, a to návrhu na vykonanie obhliadky na mieste samom a návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, ktorý sa mal vyjadriť k vadám podlahy, a to konkrétne nerovnosť betónovej plochy, nekvalitné vyhotovenie pracovnej špáry a odlupovanie sa povrchového betónu, ktorých vykonanie navrhol žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 14.01.2009. Znaleckým dokazovaním by znalec jednoznačne stanovil reálny stav diela a v prípade vád by posúdil ich charakter, pôvod a príčinu. Žalovaný poukázal na ust. , keďže znalec by posudzoval okrem vád diela logicky aj dodanie diela, pričom nevykonanie tohto dôkazu, ktorý bol dostupný, posudzoval žalovaný ako hrubé porušenie zásady rovnosti zbraní a znemožnenie práva účastníka podporiť dôkazmi svoje tvrdenia. V každom súdnom konaní najprv musí mať súd jasno v skutkových otázkach a až potom možno pristúpiť k právnym úvahám. Súd prvého stupňa modifikoval vyjadrenia, procesné úkony žalobcu v konaní spôsobom napomáhajúcim žalobcovi. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je obraňujúce, hlavne čo sa týka postavenia a záujmov žalobcu. Závery, ktoré vyslovil okresný súd, tak boli v úzkej symbióze s neraz meniacimi sa tvrdeniami žalobcu, dokonca v rozpore s obsahom listinných dôkazov. Žalovaný ďalej zotrval na námietke, že nebola dohodnutá cena diela. Medzi účastníkmi síce bola uzavretá dohoda o predmete diela, a to realizácia 1.800 m2 betónovej podlahy na stavbe žalovaného v Poľskej republike v 2 etapách po 900 m2 s tým,

že žalobca mal zabezpečiť položenie tejto betónovej podlahy a dodávku betónu mal zabezpečovať poľský investor, avšak pri uzatváraní tejto dohody nedošlo k uzavretiu dohody o cene diela. Žiaden z účastníkov súčasne nevyjadril, že by chcel uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene diela. Takáto výslovná dohoda nebola preukázaná, a tým nemôže byť záver o uzavretí zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na samotné tvrdenia žalobcu, že medzi účastníkmi bola dohoda o cene vo výške 280,- Sk bez DPH za m2, pričom okresný súd ustálil v otázke ceny diela sumu 255,- Sk za m2 betónovej plochy bez DPH, čo je v rozpore s výsledkami dokazovania. Za aplikácie ust. a žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nedošlo k ukončeniu a odovzdaniu diela a medzi žalobcom a žalovaným neprebehlo preberacie konanie, nebol podpísaný preberací protokol. Žalovaný listom zo dňa 18.12.2006 vyzýval žalobcu na preberacie konanie a vykonanie skúšok. Na túto výzvu žalovaného zo dňa 18.12.2006 odpovedal až listom zo dňa 07.03.2007, pričom navrhol termín prebratia diela 14. - 15.03.2007, avšak neurčil konkrétny dátum, kedy by malo dôjsť k jeho odovzdaniu. Záväzný termín odovzdania a prevzatia diela nebol zo strany žalobcu určený. Vzhľadom k ust. a preto nebolo vykonanie diela žalobcom uskutočnené, keďže takéto vykonanie malo byť preukázané realizáciou dohodnutých skúšok. Sám žalobca výslovne na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010 uviedol, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola pri podobných zákazkách úplne bežná dohoda o vykonaní skúšok. Skúšky mali pozostávať z meraní rovinnosti betónu, z kontroly hrúbky betónu podľa projektu, po vyzretí betónu, čo malo trvať 28 dní a mali sa spraviť skúšky, či sa betón neodlupuje, mala sa kontrolovať tiež dilatačná špára medzi dvoma časťami. Žalobca pochybil, pokiaľ tieto skúšky nevykonal.

K notifikácii vád diela žalovaný uviedol, že riadnym ukončením diela sa rozumie jeho vykonanie v dohodnutej lehote a bez vád. Žalovaný riadne reklamoval vady diela s ich presnou špecifikáciou a žiadal u žalobcu ich odstránenie ústne (telefonicky), pretože žalobca a žalovaný sa dohodli práve na tomto spôsobe komunikácie. K oznámeniu vád žalovaným tento poukázal na výpoveď konateľa žalovaného p. Kovalčíka na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010, ktorý uviedol, že vady sa týkali nedostatočnej rovinnosti, pretože boli zistené rozdiely na jednom metri až do výšky 2 cm. Dielo nebolo vyhotovené v súlade s normou. Ďalej konateľ žalovaného uviedol, že na jednotlivých častiach haly sa betón odlupoval a tiež bola zle vyhotovená dilatačná špára, kedy medzi dvomi časťami realizovanej betónovej plochy bol rozdiel až 4 cm. V podstate žalobca v liste zo dňa 07.03.2007 uviedol, že vady mohli vzniknúť dávkou betónu zo strany investora. Skutočnosť, že žalobcovi boli zo strany žalovaného riadne a včas notifikované vytýkané vady diela, svedčí nielen jeho list zo dňa 07.03.2007, ale aj samotné vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2008, ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného: ... „kto u žalobcu reklamoval 4cm nerovnosti betónu a odlupovanie, o ktorých žalobca píše vo svojom liste adresovanom žalovanému", odpovedal, že: ...„čo sa týka nerovností, zrejme mal o nich vedomosť z nejakého písomného vyjadrenia pána Kovalčíka, alebo z telefonického rozhovoru“. O vadách diela svedčí aj Záznam z rokovania zo dňa 05.06.2007, ktorý je v origináli založený v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania, z výpovedí konateľov žalovaného - p. Kovalčíka i Jurgu, ako aj z výsluchu svedka E. E. i A. S. vyplynulo, že zo strany žalobcu neboli vykonané dohodnuté skúšky a dielo realizované žalobcom malo vady, ktoré boli nezlučiteľné s riadnym vykonaním diela. Žalovaný poukázal aj na obsah výpovede svedka E. E. dňa 24.11.2010, ktorý poukázal na nerovnú podlahu, na ktoré nerovnosti sa spotrebovalo viac materiálu, ako sa predpokladalo s tým, že podľa toho, čo videl on osobne, podlaha bola krivá a na miestach, kde sa spájali dve časti betónovej podlahy, sa odlupovala a vznikali tam diery a nerovnosti. V ďalšej časti svojej výpovede svedok potvrdil, že medzi p. S. a p. C. bolo dohodnuté, že budú vykonané určité skúšobné vrty, aby sa zistila skutočná hrúbka podlahy. Svedok E. E. tiež potvrdil, že začiatkom roka 2007, resp. na prelome jari a leta 2007 sa hala neužívala, bola odstavená s tým, že pán S. očakával nejaké finančné kompenzácie od spoločnosti HUPRO, spol. s r.o.. Aj svedok A. S. pri svojom výsluchu dňa 12.05.2012 potvrdil, že podlaha bola krivá a nerovná. Bol spísaný protokol s uvedením vád a tie dodnes neboli odstránené. V protokole bol termín na ich odstránenie uvedený. Pokiaľ práce realizované žalobcom mali vady, žalovaný nebol povinný toto dielo prevziať a žalobcovi nevzniklo právo požadovať zaplatenie ceny. Žalobca nepreukázal skutočný rozsah vykonaných prác a ich kvalitu. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, či táto betónová podlaha o výmere 1.800 m2 bola realizovaná v súlade s technickými normami a v požadovanej kvalite. Z výsledkov dokazovania preto nemožno konštatovať, že by žalobca riadne splnil svoju povinnosť podľa zmluvy a ponúkol žalovanému práce vykonané v štandardnej kvalite, umožňujúcej obvyklé užívanie realizovaných prác. Dielo nebolo žalobcom zhotovené bez vád, dielo nebolo riadne prevzaté, nebol podpísaný preberací protokol a neboli ani vykonané dohodnuté skúšky kvality vykonaného betónu. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu

zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť a v napadnutom výroku žalobu zamietnuť s priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 17.01.2013. Uviedol, že v zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil záväzný právny názor, a to, že bola uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej podlahy o výmere 1.800 m2 za cenu 255,- Sk na m2 bez DPH. Tento právny názor je záväzný, a pokiaľ nenastala žiadna podstatná zmena, okresný súd bol povinný z neho vychádzať. V ďalšom krajský súd vyslovil záväzný právny názor v tom, že podľa doteraz vykonaných dôkazov došlo k dispozícii s dielom žalovaným, bolo umožnené žalovanému nakladať s predmetom diela, čo potvrdilo aj samotné správanie žalovaného, ktorý požadoval od investora zaplatenie ceny diela vykonaného žalobcom. Pokiaľ by dielo nebolo odovzdané do dispozície žalovanému, tak žalovaný by sa nedomáhal uhradenia ceny diela od poľského investora, čiže skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný si vzájomne odporujú a nedávajú logický súvis, pokiaľ žalovaný tvrdí, že dielo nebolo ukončené a odovzdané, a tým využíva iba účelovú obranu, aby nemusel uhradiť žalobcovi splatnú faktúru. Žalovaný rovnako nenotifikoval vady diela, a nepreukázal ich notifikáciu žiadnym relevantným spôsobom. Nebola špecifikácia vád, či už v kvantitatívnom alebo kvalitatívnom zmysle slova. Všeobecné tvrdenie alebo všeobecné skutočnosti nie je možné považovať za notifikáciu vád tak, ako to vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov. Dôkazné bremeno o tom, že vady existujú, nesie žalovaný ako objednávateľ, a toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca poukázal na celú svedeckú výpoveď svedka A. S., ktorý zastupoval poľského investora a ktorý tvrdil, že nikdy nebol v kontakte so spoločnosťou BETONA, nebol s ňou v žiadnom zmluvnom vzťahu a práve žalovaný, teda spoločnosť HUPRO, spol. s r.o. mal vykonať celú halu vrátane betónovej podlahy, z čoho vyplynulo, že spoločnosť BETONA bola iba subdodávateľom spoločnosti HUPRO, spol. s r.o., a v zmluvnom vzťahu ďalej bola spoločnosť HUPRO, spol. s r.o. a poľský investor. Skutočnosť, že došlo k prebratiu diela bola preukázaná aj výpoveďou svedka A. S., ktorý jednoznačne uviedol, že k prebratiu celého diela zo strany poľského investora došlo. Tento krok bol aj logický, pretože žalovaný si následne uplatňoval uhradenie ceny diela od poľského investora. Je teda logické, že ak by poľský investor celé dielo neprevzal, ani žalovaný by sa nemohol domáhať uhradenia súm od poľského investora. Ďalej žalovaný zavádzal súd, keď tvrdil, že žalovaný nemá uhradenú celú cenu diela, a to z dôvodu, že je v súdnom spore s poľským investorom, pričom svedok A. S. výslovne uviedol, že žiaden spor so spoločnosťou HUPRO, spol. s r.o., t.j. so žalovaným nevedú, a teda aj v tomto smere žalovaný zavádzal súd, pretože sa snažil vzbudiť dojem, že on si uplatňuje svoje nároky od poľského investora, ktoré práve kvôli nekvalitne zhotovenej podlahe od žalobcu nemá doposiaľ uhradené, avšak tento výsluch preukázal to, že žalovaný si žiadne sumy neuplatňuje, a teda je veľký predpoklad, že žalovaný má celé dielo od poľského investora uhradené, čo nasvedčujú aj skutočnosti, že dielo bolo vykonané riadne a včas.

Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , z ktorého je nesporné, že poľský investor vstúpil do užívania diela, toto dielo slúži na výrobné účely, teda slúži na účel, na ktorý bola táto hala projektovaná, na ktorý bola stavaná, poľský investor v tejto hale už 6 rokov vyrába, teda je nesporné, že táto hala spĺňa všetky technické a iné predpoklady, lebo je zrejmé, že ak by tieto predpoklady nespĺňala, tak jednak by nemohla byť táto hala skolaudovaná, po druhé by nemohla v nej prebiehať výrobná činnosť, lebo by to bolo v rozpore s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, bolo by to v rozpore s inými normami, ktoré sú dôležité na výrobu. Nie je preto možné, aby táto hala nebola technicky v bezvadnom stave, pretože v opačnom prípade by nebolo možné v takejto hale spustiť výrobu. Žalobca zdôraznil, že obrana žalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa povinnosti úhrady splatných záväzkov, ktoré žalovaný neuhradil už takmer 6 rokov. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil s priznaním trov tohto odvolacieho konania vo výške 433,60 Eur s DPH.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -309 zo dňa 02.05.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. ,

bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.06.2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. .

V súvislosti s odvolaním žalovaného, obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 21.12.2012, krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, viažucim sa k dotknutým výrokovým častiam, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto je postačujúce vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, aby boli uvádzané len tie okolnosti a právne stanoviská zo strany krajského súdu ako súdu odvolacieho, ktoré sú zamerané k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

V ďalšom krajský súd na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že po doplnenom dokazovaní okresným súdom nenastala kvalitatívne taká zmena skutkového a právneho stavu, ktorá by nezakladala viazanosť už s vysloveným záväzným právnym názorom krajským súdom v zrušujúcom uznesení č.k. -138 zo dňa 14.4.2010. V predmetnom rozhodnutí krajského súdu, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. -99 zo dňa 22.5.2009 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, bol prijatý záver, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej podlahy o výmere 1.800 m2 za cenu 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH. Ďalej krajský súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí uviedol, že z tohto záveru bude vychádzať okresný súd v rámci nového konania, pokiaľ nenastanú v predmetnom spore podstatné nové okolnosti, kvalitatívne odlišné, z ktorých by nebolo možné vychádzať práve z vysloveného záveru krajského súdu o uzavretí zmluvy o dielo za odvolacím súdom ustálenú dohodnutú cenu diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH. Krajský súd sa oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom, s dôkazným stavom, ktorým bol viazaný v zmysle ust. a z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. . Zo zisteného skutkového stavu nevyplývala kvalitatívne odlišná podstatná zmena skutkových okolností, preto bolo potrebné vychádzať už z vysloveného právneho názoru krajského súdu v uznesení sp. zn. zo dňa 14.4.2010. Pokiaľ takto konal aj okresný súd a vychádzal zo záväzného právneho názoru uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. a nasl. ustanovenia , predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej podlahy o výmere 1.800 m2 za cenu 255,- Sk/ m2 betónovej plochy bez DPH, tak bolo postupované z jeho strany vecne správne a zákonne, ako to vyžaduje ust. , v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

K úplnosti krajský súd zvýrazňuje, že dohoda o cene diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH vyplývala z výsledkov vykonaného dokazovania, keď žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.1.2009 uviedol (č.l. 75 spisu), že základom ceny bola suma 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, ku ktorej cene, ak dodal, že malo dôjsť k navýšeniu, tak toto nepreukázal, a tým sa vychádzalo zo žalobcom tvrdenej ceny diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, čo bolo v zhode aj s vyjadrením konateľa žalovaného p. Miroslava Kovalčíka, ktorý s ohľadom na ďalšie zákazky, ktoré boli realizované za cenu 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, mal za to, že aj v danom prípade zákazky bude cena rovnaká. Nemohol byť preto relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorý uviedol, že mu nie je zrejmé, kedy, kde a akým spôsobom bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá cena 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, keď z takejto ceny ako základnej vychádzal žalobca a s takouto cenou počítal aj žalovaný. Pokiaľ aj žalobca k tejto základnej cene diela, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným

ustálená, poskytol tvrdenie jej navýšenia, tak k tomuto nebol označený žiaden dôkaz, ktorý by preukázal navýšenie ceny prác a predmetné dielo na 280,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH. Krajský súd pri konštatovaní dohodnutej ceny diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH vychádzal z dôslednej aplikácie ust. , keď vo vzájomnej súvislosti prihliadol na všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom, t.j. výsluch tak účastníkov konania, ako aj ich zástupcov, predložené listinné dôkazy, a v neposlednom rade aj na správanie sa žalovaného pred vyvolaním súdneho sporu, keď obidve sporové strany vychádzali zo základu ceny diela práve vo výške 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH. Krajský súd dodáva, že k cene diela a jej dohode bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie, pretože ak zmluva o dielo nemala písomnú formu, v ktorej by boli vyjadrené jednotlivé podstatné náležitosti tejto zmluvy, a to predmet a cena diela, tak bolo to práve na vykonávaných dôkazoch, v akej výške bola dohodnutá cena diela. Výsledky dokazovania potom potvrdili cenu diela 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH, z ktorej vychádzal žalovaný, obdobne ako v predchádzajúcich zákazkách a z ktorej ceny vychádzal aj žalobca, ktorému, pokiaľ sa k tejto cene nepodarilo preukázať jej navýšenie, tak platila cena 255,- Sk/ m2 betónovej plochy bez DPH. K uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo, keďže dohodli sa jej podstatné náležitosti, a to predmet diela - zhotovenie betónovej podlahy o rozlohe 1.800 m2 na stavbe haly v Poľskej republike za cenu 255,- Sk/m2 betónovej plochy bez DPH.

Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 14.4.2010 vyslovil aj ďalší záväzný právny názor, keď za aplikácie ust. veta prvá a zisteného skutkového stavu uviedol, že žalobca dielo žalovanému odovzdal, umožnil žalovanému s dielom nakladať a do úžitku tohto diela vstúpil aj konečný objednávateľ - investor, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, keďže žalobca vystupoval ako subdodávateľ. Investor vstúpil do užívania haly, kde bolo vykonávané dielo žalobcom v subdodávateľskom režime pre žalovaného a je nevyhnutné len logicky vyvodiť, že pokiaľ by žalovaný nemal odovzdané dielo žalobcom, tak následne by nemal možnosť s ním disponovať a toto dielo odovzdávať hlavnému investorovi, s ktorým bol žalovaný v zmluvnom vzťahu. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil okresnému súdu vychádzať zo záveru, že pokiaľ dielo bolo odovzdané žalovanému, dané mu do dispozície a žalovaným následne odovzdané investorovi, ktorý s ním disponuje, tak v ďalšom štádiu konania bolo potrebné za dôkaznej povinnosti sporových strán sa zaoberať obranou žalovaného o tvrdenej vadnosti diela, resp. uplatneného zodpovednostného nároku žalovaným. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného opätovne krajský súd uvádza, že k ukončeniu a odovzdaniu diela žalovanému došlo a na tomto závere je bez vplyvu absencia protokolárneho odovzdania diela. Krajský súd v súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, že dielo nemohlo byť vykonané, keďže neboli zrealizované skúšky v zmysle ust. , , uvádza, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Nevykonanie, resp. vykonanie dohodnutých skúšok nemôže byť na ujmu konštatovania odovzdania diela, pokiaľ túto obranu použil žalovaný, ktorý súčasne neposkytol súčinnosť k vykonaniu týchto skúšok žalobcom, pretože žalobca ako subdodávateľ žalovaného, ktorý bol vo vzťahu s hlavným investorom, nemal možnosť bez spolupráce so žalovaným vykonávať takéto úkony. Kontrolu vykonaných prác môže zrealizovať žalobca za účasti žalovaného, ktorú žalovaný neposkytol, pretože podľa zistení vykonaných pred okresným súdom, rovinnosť betónovej podlahy bola žalobcom zabezpečovaná už počas nanášania betónu, pričom žalovaný nespochybnil, že počas realizácie diela, ani v čase jeho ukončenia, nebol na stavbe nikto prítomný za žalovaného. Neposkytnutie vzájomnej súčinnosti žalovaným pri obrane nevykonania diela žalobcom, keď nemali byť zrealizované skúšky tohto diela, krajský súd v zhode s názorom okresného súdu mal za to, že táto obrana nebola relevantná práve preto, že žalovaný nepreukázal, že v tomto smere poskytol súčinnosť žalobcovi.

Pri požiadavke vykonávania skúšok by malo byť medzi stranami preukázané, ako boli upravené podmienky vykonávania skúšok, kto ich zabezpečí, na koho náklady sa uskutočnia, aké výsledky sa majú skúškami zistiť a overiť, aké dôsledky vyplynú z toho pre zhotoviteľa, ak sa predpokladané výsledky nedosiahnu, či a koľkokrát sa budú skúšky opakovať, či ich budú zmluvné strany robiť samé alebo za prítomnosti odbornej organizácie a podobne. Zmluvné strany by si mali dohodnúť aj časový harmonogram skúšok, zodpovedné osoby, ktoré sa majú na skúškach zúčastniť, ako aj otázky pozývania na skúšky. Už z uvedeného vyplýva, že povinnosť vykonania skúšok od žalobcu by mohla byť požadovaná len v prípade, ak by žalovaný preukázal, že bol pripravený splniť si svoju povinnosť, a to poskytnúť súčinnosť na vykonanie takýchto skúšok žalobcom, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo, resp. takéto splnenie povinností z jeho strany nebolo preukázané. V tomto smere preto odvolací dôvod žalovaného nebol opodstatnený a nemal vplyv na záver vykonania diela žalobcom a

jeho odovzdania žalovanému, poskytnutia do dispozície, v konečnom dôsledku hlavnému investorovi ako zmluvnému partnerovi žalovaného, ktorý dielo vykonané žalobcom užíva.

Okresný súd v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. zo dňa 14.4.2010 postupoval, pokiaľ zameral dokazovanie na žalovaného obranu v tvrdenej vadnosti diela. Je potrebné na tomto mieste obrany žalovaného poukázať aj na ust. , v zmysle ktorého záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela v spojení s ust. . V zhode s názorom okresného súdu krajský súd poukazuje na to, že ak sa žalovaný bránil tvrdenou vadnosťou diela, tak zákonite toto dielo ním muselo byť prevzaté, aby mohlo dôjsť k jeho posúdeniu, či dielo má alebo nemá vady. To, či vady diela žalovaný notifikoval zákonným spôsobom, vykonal okresný súd v dostatočnom rozsahu dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne správne nielen skutkové alebo aj právne závery. Nepochybne z ust. vyplýva, že pri vadách diela platia primerane až 441. Práve z ust. a je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno- právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že takýto úkon uskutočnil, že ho zrealizoval včas, vzhľadom k obrane žalobcu v zmysle ust. , , a preto správne postupoval okresný súd, pokiaľ k obrane žalovaného o vadnosti diela neprihliadol, resp. túto obranu vyhodnotil ako nepreukázanú, nedôvodnú. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva, že žalovaný nepreukázal notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým spôsobom, preto odvolací dôvod vadnosti diela nebol opodstatnený. Správne skonštatoval okresný súd, pokiaľ z vykonaných dôkazov uzavrel, že námietka vadnosti zo strany žalovaného bola len vo všeobecnej rovine bez zákonnej požiadavky špecifikácie a konkrétnosti popisu vád, ich prejavu, rozsahu s následne uplatneným právom, resp. voľbou zodpovednostného nároku. Ďalej krajský súd uvádza, že sa oboznámil s listinou zo dňa 07.03.2007 (č.l. 8 spisu), ktorá rovnako obsahovo nemohla byť vyhodnotená ako reklamácia - notifikovanie vád, resp. uplatnenie zodpovednostného nároku, keďže ani táto listina nespĺňala požiadavku konkrétnosti a určitosti popisu vád žalovaným. V súvislosti s nepreukázaním včasnej notifikácie vád žalovaným krajský súd poukazuje na samotnú výpoveď žalobcu pred okresným súdom na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010, ktorý uviedol, že ohľadne námietok nerovnosti betónovej podlahy nebola zo strany žalovaného žiadna komunikácia a vedomosti o týchto námietkach mal žalobca len z nekonkrétnych oznámení, pretože žiadna konkrétna výzva na to, aby prišiel žalobca odstraňovať nejaké vady s určením termínu, nebola.

Z výsledkov dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný nepreukázal, že by uplatnil právne relevantným spôsobom zodpovednostný nárok voči žalobcovi ( v spojení s ust. a nasledujúce ust. ), čo bol základný predpoklad k tomu, aby sa mohlo viesť dokazovanie o tvrdenej vadnosti účtovaného plnenia, resp. v rovine obrany žalovaného o namietanej vadnosti diela vykonávaného žalobcom. Ak takýto základný predpoklad tu absentoval, tak nebolo možné pristúpiť ani k dokazovaniu, ktoré navrhoval žalovaný. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného o nevykonaní znaleckého dokazovania krajský súd uvádza, že v podstate znalecké dokazovanie má vstúpiť do súdneho konania až vtedy, keď sa zhromaždia potrebné skutkové okolnosti, sú zrejmé skutkové závery a možno v určitom štádiu aj právne, a len pokiaľ nemožno odborne zodpovedať na všetky otázky, tak je namieste nariadiť znalecké dokazovanie. Aj podľa ust. , ak treba odborné znalosti na posúdenie skutočnosti, tak až potom je možné pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Krajský súd v zhode s názorom a postupom okresného súdu uvádza, že ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného, pretože najskôr museli byť v rámci dôkaznej povinnosti žalovaného preukázané základy obrany žalovaného, t.j. vyššie uvedený základný predpoklad, ktorým by bolo uskutočnenie právne relevantným spôsobom uplatnenie zodpovednostného nároku žalovaným, k čomu nedošlo, a preto ani nemohlo nastúpiť znalecké dokazovanie, ktorého účelom je odborne zodpovedať na preukázané skutočnosti. Je predsa nepochybné, že znaleckým dokazovaním by bolo možné posudzovať žalovaným tvrdenú vadnosť plneného diela žalobcom v len v tom prípade, ak by bolo preukázané, že žalovaný zákonným spôsobom, určitým jednostranným hmotno-právnym úkonom uskutočnil uplatnenie zodpovednostného nároku a jeho voľbu, napríklad uplatnenie zľavy z ceny diela a až za tohto stavu by

mohol znalec odborne posúdiť túto skutkovú okolnosť. Žalovaným nebol dokázaný žiadnym z dôkazov uplatnený zodpovednostný nárok voči žalobcovi a zvolené právo žalovaného, preto nebol priestor na znalecké dokazovanie. K úplnosti sa k vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„z obsahu základného práva podľa SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré označil účastník konania“.

Na základe vyššie uvedeného preto pokiaľ okresný súd návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania nevyhovel, ako aj návrhu na vykonanie obhliadky na mieste samom, tak týmto postupom nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Nariadeniu znaleckého dokazovania nevyhnutne predchádza preukázanie skutkových okolností zo strany žalovaného, a to relevantné uplatnenie zodpovednostného nároku a voľby práva z titulu tvrdenej zodpovednosti žalobcu, k čomu v rámci dôkaznej povinnosti žalovaného nedošlo. Pre absenciu takto nepreukázaných skutkových okolností nemohlo nastúpiť ani znalecké dokazovanie, ktoré rieši len odborné posúdenie veci. Znalecký posudok predsa nemôže nahradiť preukázanie skutkových okolností žalovaným. K správnosti záverov a postupov okresného súdu krajský súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom konania, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv“. Súčasne krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ()“.

Aj v zmysle uvedeného je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. . Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Rozhodnutie okresného súdu preto netrpí žiadnou vadou, čo namietal žalovaný v odvolaní, nedošlo ani k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k nesprávnemu posúdeniu veci. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa dal spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Na úplne a správne zistený skutkový stav veci okresný súd aplikoval správnu právnu normu, a to hmotné právo - , z neho konkrétne zákonné ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo podľa a nasl. ustanovenia a ust. v spojení s a nasl. ustanovenia pri tvrdenej

vadnosti diela žalovaným a , , . Okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, preto krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu odkazuje z titulu aplikácie ust. .

Je potrebné dodať, že v priebehu konania pred okresným súdom nedošlo k porušeniu rovnakého postavenia žalobcu a žalovaného ako účastníkov súdneho konania, ktoré vyplýva z ust. . Krajský súd nezistil ani modifikovanie tvrdení a obrany predloženej žalobcom okresným súdom jednostranne len v prospech žalobcu. Okresný súd vytvoril tak žalobcovi, ako aj žalovanému v ich procesnom postavení rovnaké podmienky, rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotno-právnych, ako aj procesných práv, a preto nebolo zistené, že by došlo k porušeniu tohto základného princípu v rámci daného súdneho konania. Krajský súd dopĺňa, že tak žalobca, ako aj žalovaný v rámci súdneho konania mali možnosť procesné práva a povinnosti uplatňovať a plniť za rovnakých procesných podmienok bez toho, že by došlo k zvýhodneniu alebo diskriminácii niektorej z procesných strán. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok rovnosti, vyplývajúci z ust. sa následne premieta aj do ďalších ustanovení , predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. Ani v súvislosti s týmito ustanoveniami , ktoré upravujú vedenie konania a priebeh dokazovania, nebolo preukázané porušenie práva rovnosti sporových strán.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení, zvýraznení poskytnutých krajským súdom pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, došlo k jeho potvrdeniu v zmysle ust. , .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov tohto odvolacieho konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.01.2013, 1 x 336,94 Eur tarifná odmena + 1 x 7,81 Eur režijný paušál, + 20% DPH = 68,95 Eur, súčtom trovy tohto odvolacieho konania zodpovedajú sume 413,70 Eur, ktoré podľa ust. je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Tarifná odmena za úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu bola určená z hodnoty veci, a to z predmetu odvolacieho konania, ktorým bol napadnutý výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.130,85 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. z tejto sumy 18.130,85 Eur bola určená odmena.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.