Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-158-2018.pdf
PDF · 134.26 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/158/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: LiNi s. r.o., Moravský Svätý Ján č.7, IČO: 47 574 101, zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: NOVBYT, s.r.o., Hálková 11, Bratislava, IČO: 31 369 332, vykonávajúci správu za a v mene Vlastníkov bytov a nebytových priestorov, J.C Hronského 16-20, 831 02 Bratislava, zastúpený: JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, Bratislava, o zaplatenie 2.064,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie nad úrokovú sadzbu 5% ročne z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.064,98 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 31.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 2 064,98 eur od 31.12.2016 do 24.2.2022, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 19.4.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 064,98 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 19.3.2016 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.14032016, na základe vykonaných prác vystavoval žalovanému jednotlivé faktúry, ktoré žalovaný riadne uhrádzal s výnimkou faktúry č. 16090 na celkovú sumu 6 064,98 eur, ktorú uhradil čiastočne dňa 24.5.2017 v sume 4 000 eur, neuhradený zostatok je vo výške 2 064,98 eur. Okrem istiny spolu s príslušenstvom si žalobca v súlade s čl.VI časti Osobitné ustanovenia uplatnil podanou žalobou aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 2 064,98 eur od 31.12.2016 do zaplatenia.
2. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 16.10.2018 platobným rozkazom č.k. 25Cb 158/2018-28, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore namietal absenciu svojej pasívnej legitimácie, nakoľko žalovaný je správcom bytového domu a žalobca svoj nárok uplatňuje zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvárali vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí boli zo zákona zastúpení správcom, t.j. žalovaným. Správca vo veciach týkajúcich sa správy bytového domu koná samostatne, v mene a na účet vlastníkov bytov, teda v danom prípade sa jedná o zákonné zastúpenie vlastníkov bytov, ktoré je upravené v § 8b ods. 1 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z.. Pri výkone správy bytového domu správca nie je nositeľom hmotného práva. V rámci argumentácie o nedostatku pasívnej legitimácie poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Cdo 214/2011 z 18. januára 2012. Nakoľko žalovaný nie je zmluvnou stranou zmluvy o dielo nevznikla mu povinnosť žalobcovi za vykonané práce zaplatiť. Žalovaný ďalej namietal výšku úrokov z omeškania, ktorá bola žalobcom určená v rozpore s platnými právnymi predpismi, konkrétne s ustanovení § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „ ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva „. Uzatvorená zmluva o dielo je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou spadajúcou pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“ a preto pri určení výšky úrokov z omeškania je potrebné postupovať podľa predpisov občianskeho práva. Právna úprava výšky úrokov z omeškania obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má kogentný charakter a preto je vylúčené, aby bola výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch dohodnutá inak, ako ustanovuje tento právny predpis. Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že „výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“, v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Odo 1117/2003 podľa ktorého: „ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje, aby výška úrokov z omeškania bola v občianskoprávnych vzťahoch dohodnutá inak, než ustanovuje právny predpis, ktorý toto ustanovenie vykonáva „. Vzhľadom na občianskoprávny charakter zmluvného vzťahu je aplikácia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktorú sa odvoláva v žalobe žalobca vylúčená. Neuhradený zostatok faktúry bol riešený zmluvnými stranami na stretnutí konanom dňa 17.05.2017, ktorého sa zúčastnili zástupcovia vlastníkov bytov a zástupca správcu. Počas tohto stretnutia sa uskutočnil konferenčný hovor s konateľom žalobcu, v priebehu ktorého boli dohodnuté podmienky úhrady zvyšku ceny diela, o čom bol spísaný záznam, z ktorého vyplýva, že „úhrada 4000 eur, ostatok až po kompletnom odstránení všetkých závad“. Skutočnosti zaznamenané v Zápise z uvedeného stretnutia vyplývajú aj z listu žalovaného zo dňa 25.01.2018 adresovaného žalobcovi. Zmluvné strany sa teda dohodli, že doplatok ceny diela bude zaplatený až po odstránení všetkých vád a nedorobkov. Nakoľko k odstráneniu týchto vád nedošlo, žalobcovi nevznikol nárok na žalobou uplatnenú sumu.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu odmietol argumentáciu žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore, poukázal na to, že žalovaný bol v žalobe označený ako NOVBYT, s.r.o. vykonávajúc správu za a v mene Vlastníkov bytov a nebytových priestorov, J.C. Hronského 16-20 Bratislava. Ak by žalobca chcel ako žalovaného označil spoločnosť NOVBYT, s.r.o., nemal by dôvod ďalej dopĺňať, že ide o správcu vykonávajúceho správu za a v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Označenie žalovaného tak ako bolo v žalobe urobené zodpovedá § 8b ods.1 zák. č. 182/1993 Z.z.. V záhlaví žaloby v rámci označovania žalovaného nie je žalobca povinný vypísať každého jedného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2017, sp. zn.6Co 102/2017 podľa ktorého, „... v návrhu úplne postačí, ak žalobca označil ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca“. K namietanej výške úrokovej sadzby vo vzťahu ku charakteru zmluvného vzťahu s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení a v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si uplatnil žalobca okrem istiny aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca namietal existenciu žalovaným tvrdenej ústnej dohody ako aj existenciu akýchkoľvek vád a nedorobkov. Žalovaný si voči žalobcovi žiadne vady a nedorobky neuplatnil a svoje tvrdenia o ústnej dohode doložil iba predložením listu zo dňa 25.01.2018 a Zápisu zo dňa 17.05.2017, pričom v oboch prípadoch ide o dokument vyhotovený žalovaným bez akejkoľvek participácie žalobcu. Žalobca spochybnil všetky skutkové okolnosti tvrdené v predmetných dokumentoch. Naopak žalobca predložil relevantný dôkaz a to Odsúhlasenie zostatkov medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 09.01.2018, ktoré žalovaný prevzal 12.01.2018 a ktoré objektívne preukazuje existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami zástupcov strán sporu, výsluchom konateľa žalobcu S. M., svedkov A. Y. a A. O., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise: faktúra č.16090, Odsúhlasenie zostatkov za obdobie 1.1.2016 - 31.12.2017, Zápis zo stretnutia zo dňa 17.5.2017, list žalovaného zo dňa 25.1.2018 vo veci: Odsúhlasenie zostatkov, spis tunajšieho súdu sp. zn. 26Cb 178/2017, v ktorom sú nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o dielo, faktúra č. 16090, zápisy v Montážnom denníku zo dňa 8.9.2016, 9.12.2016, zoznam vydaných faktúr a zistil nasledovný skutkový stav veci.
5. Vlastníci bytov a nebytových priestorov domu Jozefa Cígera Hronského 16, 18, 20 v Bratislave, zastúpení správcom NOVBYT s.r.o. ako objednávateľ uzatvorili so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli elektroinštalačné práce za dohodnutú cenu 61 371,53 eur, s tým, že záloha vo výške 75% z ceny dodávky materiálu bude uhradená do 14 dní od podpisu Zmluvy na základe faktúry so splatnosťou 14 dní, splatnosť ostatných faktúr bude 21 dní. Zmluva bola podpísaná dňa 19.03.2016. Cenu časti vykonaných prác žalobca ako zhotoviteľ vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 16090 sumou 6 064,98 eur so splatnosťou 25.08.2016.
6. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 03.02.2020 uviedol, že po čiastočnej úhrade faktúry vo výške 4000 eur, čo možno považovať v zmysle platnej právnej úpravy za uznanie záväzku, bola vystavená nová faktúra pod tým istým číslom, ale na neuhradený zostatok vo výške 2 064,98 eur. Namietal tiež, že doposiaľ nevidel žiaden list, ktorým by žalovaný kvalifikovaným spôsobom vytkol tvrdené vady diela, vlastne až v prebiehajúcom pojednávaní uviedol, že namieta kvalitu a rozsah vykonaného diela, čo je aj dôvodom neuhradenia vystavenej faktúry v plnom rozsahu.
7. Konateľ žalobcu S. M. vo svojej výpovedi dňa 17.09.2020 uviedol, že predmetom zmluvy boli kompletné elektroinštalačné práce s následným odovzdaním správ o odbornej prehliadke. Komunikoval s p. Y., ktorý na základe mesačných výkazov práce preberal. Posledná vystavená faktúra uhradená nebola, oslovil preto majiteľa správcovskej spoločnosti, ktorý nemal žiadne výhrady k vykonanému dielu, sľúbil faktúru zaplatiť, čo sa však nestalo. Konateľ žalobcu sa následne stretol s právnym zástupcom žalovaného, ktorému oznámil, že objednávateľ diela nemusí zaplatiť celú sumu naraz, môže tak urobiť aj po častiach, na základe čoho žalovaný uhradil sumu 4 000 eur. Dôvod nezaplatenia zostatku faktúry konateľ nepozná, keďže stavba bola riadne odovzdaná, p. Y. dielo prevzal, žiadne vady a nedorobky nereklamoval, okrem jediného príkladu, kedy bolo vytýkané, že nesvieti svetlo. Bolo zistené, že bola namontovaná zlá žiarovka, závada bola následne odstránená. Na dielo bola poskytnutá záruka a ani v tejto záručnej dobe žiadne reklamácie žalobcovi oznámené neboli a to ani ústne a ani písomne. Na doplňujúce otázky konateľ upresnil, že dielo bolo odovzdané zápisnične v montážnom denníku a to vrátane revíznych správ, certifikátov, dokladov o zhode. Pri odovzdávaní týchto dokladov bola okrem p. Y. prítomná aj osoba, ktorú nepoznal, zrejme niekto zo správcovskej spoločnosti. V doplňujúcej výpovedi dňa 25.10.2021 konateľ žalobcu uviedol, že predmetom objednávky bol silnoprúd, čo znamená dodávku elektromerov, rozvádzačov, nové káblové prívody do všetkých bytov, núdzové osvetlenie, napojenie audio telefónu a bleskozvod. Stav, aký je zobrazený na fotografiách založených do spisu svedkom O. bol už v čase, kedy žalobca nastúpil na práce. Potvrdil, že bolo potrebné sekať do stien, avšak po ukončení prác vysprávky urobila firma Profimodel. Žalobca dával vlastníkom bytov aj ponuku na maľby, avšak na členskej schôdzi to odsúhlasené nebolo. K námietke, že práce dlho trvali uviedol, že veľa bytov bolo prenajatých a preto bol problém do týchto bytov sa dostať a zapojiť ich. Dielo bolo protokolárne odovzdané a dodnes je funkčné.
8. Dňa 08.09.2016 bol v montážnom denníku napísaný Zápis o ukončení elektromontážnych prác a o odovzdaní sprievodnej dokumentácie vymenovanej v Zápise. Zápis bol potvrdený podpisom p. Y. za objednávateľa a podpisom p. M. za dodávateľa prác.
9. Zo Zápisu v montážnom denníku zo dňa 9.12.2016 podpísaného za objednávateľa p. Y. súd zistil, že investorovi, t.j. žalobcovi bola odovzdaná sprievodná dokumentácia vymenovaná v Zápise.
10. Svedok A. Y. ako zástupca správcu bytového domu uviedol, že došlo k navýšeniu prác mimo projektovej dokumentácie a schváleného rozpočtu na základe požiadaviek vlastníkov, veci neboli dotiahnuté do konca, jednak tie, ktoré vyplývali zo zmluvy o dielo, ako napr. odvoz odpadu, ako aj tie, ktoré boli nad rámec zmluvy. Pracovná skupina v zložení C., S., L. spísala závady, ktoré boli mailom doručené žalobcovi, niektoré z nich uznal, ale vyhlásil, že ak nebude faktúra uhradená, demontuje zariadenie, ktoré je jeho vlastníctvom. Na základe uvedeného vyhlásenia sa uskutočnil telefonický hovor s pánom M., v rámci ktorého jeden zo zástupcov vlastníkov navrhol úhradu 4.000,- eur za účelom predídenia demontáže zariadenia, s čím pán M. súhlasil a povedal, že: „zvyšných 2.000,- eur si máme „strčiť“, na základe čoho svedok považoval vec za uzatvorenú. Na otázku sudkyne, aby vyšpecifikoval, ktoré závady boli žalobcovi vytýkané uviedol ,že to bol nesúlad realizácie bleskozvodu s projektovou dokumentáciou, nedodržanie termínu realizácie, nedodanie kľúčov od rozvádzačov v požadovanom množstve, nerealizovanie merania v 3 malých priestoroch, včasné neodvezenie odpadu,
ktorý bol odvezený až na základe urgencií vlastníkov. Vlastníkov bytov najviac dráždilo nedodržanie termínu realizácie diela. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok potvrdil, že meranie 3 priestorov a odovzdanie 75 ks kľúčov od rozvádzačov bolo nad rámec pôvodnej zmluvy, išlo o práce naviac, na ktoré bola vystavená samostatná objednávka. Dielo sa používa od roku 2016, všetky revízie boli dodané. Potvrdil, že prevzal písomnosti a revízne správy uvedené v montážnom denníku dňa 8.9.2016 a 9.12.2016, zdôraznil, že podpisoval len prevzatie dokumentácie a nie samotných prác, k prevzatiu prác by malo prísť za prítomnosti vlastníkov bytov a konateľa správcovskej spoločnosti. Nesúlad projektovej dokumentácie k bleskozvodu pri preberaní revíznych správ nenamietal, nakoľko nie je elektrikár a preto nie je oprávnený elektrikárske práce hodnotiť. Revízne správy po ich prevzatí naskenoval a mailom odoslal pracovnej skupine.
11. V zápise zo stretnutia zástupcov a správcu zo dňa 17.05.2017 sa uvádza, že „úhrada 4000 eur, ostatok až po kompletnom odstránení všetkých závad“.
12. Žalovaný listom zo dňa 25.01.2018 v reakcii na výzvu žalobcu na odsúhlasenie zostatkov zo dňa 12.01.2018 poukázal na stretnutie zástupcov domu a správcu a uskutočnený konferenčný hovor, v rámci ktorého žalobca súhlasil s úhradou 4000 eur z faktúry číslo 16090 s tým, že zostatok vo výške 2 064, 98 eur bude uhradený až po odstránení všetkých závad. Nakoľko od uvedeného stretnutia žalobca na telefonické a mailové odkazy nereagoval, mal žalovaný za to, že žalobca nemá záujem na riešení celej situácie a preto požiadal o vystavenie dobropisu na neuhradený zostatok faktúry s tým, že sa tak definitívne uzavrie celá záležitosť.
13. Svedok A. O. vo svojej výpovedi uviedol, že je zástupcom vlastníkov bytov a teda ako jedna zo strán sporu má právo oboznamovať sa s vecami týkajúcimi sa bytového domu a preto bol oprávnený obdržať od právneho zástupcu žalovaného listiny založené ako dôkaz do spisu a to strany z montážneho denníku, zmluvu o dielo, zápisnicu zo stretnutia zástupcov vlastníkov bytov, či mal k dispozícii zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní uviesť nevedel. K predmetu sporu uviedol, že v čase začatia prác vlastníkom bytu nebol on, ale jeho babka, ktorú prakticky denne navštevoval. Po tom, ako sa stal vlastníkom bytu, bol cca v roku 2017 zvolený za zástupcu vlastníkov. Závady, ktoré žalobca neodstránil nafotil a založil do spisu, ide o nedokončené murárske práce, kedy žalobca prevŕtal steny do bytov a tieto už nevyspravil. Spolu so zástupcami všetkých 3 vchodov spísali závady, odovzdali zoznam správcovi a predpokladali, že tento zoznam bude doručený žalobcovi. Niektoré závady boli odstránené, napr. došlo k oprave zvončekov a došlo k odvozu odpadu, avšak murárske práce dokončené nie sú . Dielo napriek tomu, že sa užíva, tak nie je doposiaľ riadne odovzdané. Predmet diela opísal vlastnými slovami tak, že išlo o rekonštrukciu elektroinštalácie, bolo potrebné doviesť elektrinu do bytov, existujúce káble boli nevyhovujúce, preto boli dané nové plechové skrine do spoločných priestorov, merače sa vyviedli na chodbu. Pred tým, ako práce začali, vyzerala bytovka slušne, nedorobky a diery sa v stenách bytového domu nenachádzali. Na fotografiách sú vidieť viaceré káble, avšak svedok nevedel uviesť, ktoré káble boli naťahané žalobcom (káble oranžovej farby), keďže fotografie sú čiernobiele. Okrem prác vykonávaných žalobcom v rozhodujúcom období žiadna iná rekonštrukcie neprebiehala, ZSE realizovala plomby meračov, avšak za týmto účelom žiadne sekanie do stien nerobili, taktiež prípojky na TV boli v bytovom dome aj predtým, ako začali rekonštrukčné práce.
14. K namietanej pasívnej legitimácii žalovaného súd uvádza, že pasívna legitimácia žalovaného na konanie vyplýva z § 9 odsek 7 zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení (ďalej len BytZ), podľa ktorého spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
15. V žalobe bol žalovaný označený v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, žalobca nie je povinný označiť každého jedného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, v tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 6Co 102/2017 podľa ktorého, „... v návrhu úplne postačí, ak žalobca označil ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov správca“. Ak by žalobca chcel ako žalovaného označil spoločnosť NOVBYT, s.r.o., nemal by dôvod ďalej dopĺňať, že ide o správcu vykonávajúceho správu za a v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
16. Úlohou súdu bolo v prvom rade ustáliť právny režim, podľa ktorého sa bude nárok žalobcu posudzovať, keďže žalovaný považoval uzatvorenú zmluva o dielo za zmluvu spotrebiteľskú spadajúcu pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“, s čím žalobca nesúhlasil. Súd je toho názoru, že vlastníci bytov sú spotrebitelia výlučne len voči správcovskej spoločnosti, ktorú zmluvou o správe poverili ich zastupovaním. Zmluvu o dielo uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov v zastúpení správcu, ktorá má v predmete činnosti v obchodnom registri okrem iného zapísanú aj činnosť: správa bytového a nebytového fondu a jeho údržba v rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu. Je zrejmé, že správca je podnikateľský subjekt, ktorého hlavným cieľom je dosahovanie zisku. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach uvádza, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Definíciu spotrebiteľa upravuje taktiež zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/ 2007 Z.z., ktorý v § 2 písm. a) za spotrebiteľa považuje aj právnickú osobu, avšak výlučne za predpokladu, že nakupuje výrobky alebo používa služby na osobnú spotrebu. Vychádzajúc ale z aktuálnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov a judikatúry súdneho dvora nemožno považovať za celkom vylúčené, aby spotrebiteľom bola aj právnická osoba. Takéto právne postavenie jej však možno priznať iba na základe mimoriadnych a špecifických skutkových okolností, prísne viazaných na individuálne okolnosti na strane tejto právnickej osoby, na predmet jej činnosti, no aj na konkrétne okolnosti, pre účely ktorých sa takéto posúdenie vykonáva. Je nepochybné, že pri uzatváraní Zmluvy o dielo boli vlastníci zastúpení správcom - právnickou osobou ako osobou odborne zdatnou, ktorá má jednak skúsenosti nadobudnuté pri správe bytového fondu, ako aj personálne a ďalšie zabezpečenie, ktoré pre výkon svojej činnosti potrebuje. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky nie je jednotná pri posudzovaní otázky , či vlastníci bytov a nebytových priestorov zastúpení správcom pri uzatváraní zmlúv sú v pozícii spotrebiteľa alebo nie, tunajší súd sa prikláňa k názoru, že v danom prípade nie je možné vlastníkom bytov a nebytových priestorov priznať postavenie spotrebiteľa. Súd pri takomto rozhodnutí vychádza zo skutočnosti, že samotné zmluvné strany zmluvu o dielo uzatvorili podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a preto pri posudzovaní nárokoch z nej vyplývajúcich nemožno použiť § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd pri riešení otázky, či má v prejednávanej veci objednávateľ zo zmluvy o dielo postavenie spotrebiteľa, poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8C 296/2016, ktorý v bode 11/ odôvodnenia uviedol že spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových prostriedok priestorov je združením založeným vlastníkmi bytov a nebytových priestorov za účelom výkonu správy bytového domu, ktoré je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona o vlastníctve bytov. Medzi bežné, resp. pravidelne činnosti spoločenstva vlastníkov patrí aj vykonávanie údržby a opráv spravovaného bytového domu, s čím je nevyhnutne spojené aj uzatváranie zmlúv o dielo so zhotoviteľmi stavebných prác a účasť v právnych vzťahoch, ktoré z týchto zmluvných vzťahov vyplývajú a preto nemožno vychádzať z toho, že v súlade s jedným zo základných cieľov spotrebiteľského práva, ktorým je vyváženie nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa na jednej strane a dodávateľa služby na strane druhej je v právnom vzťahu založenom zmluvou o dielo, ktorej predmetom sú stavebné úpravy spravovaného bytového domu nevyhnutné za spotrebiteľa považovať aj spoločenstvo vlastníkov bytov. Spoločenstvo vlastníkov bytov je subjekt, ktorý vzhľadom na charakter a predmet činnosti, ktorú vykonáva, musí byť spôsobilý vstupovať rovnocenne do obchodnoprávnych vzťahov s dodávateľmi služieb, keďže inak by nemohol správu domu riadne vykonávať. Vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté pri správe domu, ako aj na personálne a ďalšie zabezpečenie, ktoré je pre výkon správy domu nepochybne potrebné, nemožno spoločenstvo vlastníkov považovať za subjekt, ktorý by sa voči dodávateľom služieb ocitol v nerovnovážnom postavení a preto by bolo potrebné vzniknutú nerovnováhu vyvažovať poskytnutím osobitnej ochrany prostredníctvom noriem na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 6 ods.1 BytZ správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy - správca. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom.
18. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave nebolo spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov priznané postavenie spotrebiteľa, preto v prípade, ak by súd považoval správcu zastupujúceho vlastníkov bytov a nebytových priestorov za spotrebiteľa, tak na základe totožnej právnej úpravy by v prípade správy vykonávanej spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemalo spoločenstvo v zmluvných vzťahoch postavenie spotrebiteľa, ale v prípade správy vykonávanej správcom by správca mal postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na individuálne dojednanú zmluvu o dielo, kedy vlastníci bytov a nebytových priestorov mali možnosť zasiahnuť do zmluvy a vzhľadom na skutočnosť, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, súd bude posudzovať nároky zo zmluvy vyplývajúce podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
20. Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
21. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
22. Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
23. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná /§ 536 ods. 3/, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
24. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 19.03.2016 s objednávateľom označeným v zmluve ako: vlastníci bytov a nebytových priestorov domu Jozefa Cígera Hronského 16, 18, 20 v Bratislave, zastúpený správcom: spoločnosť NOVBYT s.r.o., Zmluvu o dielo na elektroinštalačné práce vyšpecifikované v zmluve za dohodnutú cenu diela 61 371,53 eur bez DPH. Nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela vzniká riadnym odovzdaním a prevzatím diela objednávateľom. Prevzatie diela zástupca správcu potvrdil podpisom Zápisu v montážnom denníku zo dňa 8.9.2016. Na základe uvedeného plnenia žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 16090 na celkovú sumu 6 064,98 eur so splatnosťou 25.08.2016, ktorej neuhradenie v celom rozsahu, konkrétne vo výške 2 064,98 eur je predmetom sporu. Dôvodom nezaplatenia žalovanej sumy je podľa vyjadrenia žalovaného neodstránenie vád diela.
26. Podľa § 560 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
27. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania /§ 554/; ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
28. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v ods. 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
29. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 - 422 a § 426.
30. Podľa § 564 veta prvá Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
31. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2) môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy
32. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
33. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a/bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c/ bez zbytočného odkladu po tom čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela.
34. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie § 428 ods.2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
35. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v ods. 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
36. Povinnosťou kupujúceho je oznámenie vád tovaru predávajúcemu v lehote podľa odseku 1. Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si kupujúci včas nesplní svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti, súd nemôže v konaní kupujúcemu nároky z vád tovaru priznať.
37. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo riadne splnil tým, že v súlade s § 555 ods.1 Obchodného zákonníka umožnil žalovanému ako objednávateľovi s dielom nakladať. Svedok Y. potvrdil, že dielo sa používa od roku 2016. Hoci dielo bolo zrealizované a odovzdané najneskôr dňa 8.9.2016 (zápis v montážnom denníku), dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný prvý krát spomenul existenciu vád diela až v Zápise zo stretnutia vlastníkov a správcu konaného dňa 17.05.2017, v ktorom sa uvádza, že „úhrada 4000 eur, ostatok až po kompletnom odstránení všetkých závad“, žiadna iná, skoršia zmienka o existencii vád v konaní preukázaná nebola. Tvrdenie p. Y., že pracovná skupina v zložení C., S., L. spísala závady a tieto mailom doručila žalobcovi v konaní preukázané nebolo predložením listinného dôkazu - spomínaného e-mailu alebo výpoveďami členov pracovnej skupiny ako svedkov, žalobca tvrdenie o existencii vád poprel, uviedol, že žalovaný si voči nemu žiadne vady a nedorobky neuplatnil, p. Y. dielo prevzal, žiadne vady a nedorobky nereklamoval, okrem jediného príkladu, kedy bolo vytýkané, že nesvieti svetlo. Bolo zistené, že bola namontovaná zlá žiarovka, závada bola následne odstránená. Na dielo bola poskytnutá záruka a ani v tejto záručnej dobe žiadne reklamácie žalobcovi oznámené neboli a to ani ústne a ani písomne. Obchodný zákonník upravuje presný zákonný postup pri uplatňovaní nárokov z vád diela, v záujme včasného zistenia vád je potrebné zhotovené dielo v súlade s § 562 Obchodného zákonníka prehliadnuť a zistené vady diela v zákonných lehotách zhotoviteľovi oznámiť. V prípade, ak objednávateľ takýmto spôsobom nepostupuje, včas nesplní svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti, súd nemôže v konaní kupujúcemu nároky z vád tovaru priznať. V prejednávanej veci žalovaný vady včas neoznámil, žalobca túto skutočnosť namietal a preto súd nemohol žalovanému nároky z vád priznať. Súd považuje za potrebné uviesť, že na to , aby mohli vôbec žalovanému ako objednávateľovi nejaké nároky z vád diela vzniknúť je potrebné, aby vady nielen včas notifikoval, ale predovšetkým aby vady riadne identifikoval.
38. V súvislosti so spôsobom notifikácie vád súd poukazuje na závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku zo dňa 12.06.2013, č.k. 13Cob/30/2013, podľa ktorého z ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka vyplýva , že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný
hmotnoprávny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu, vyžaduje sa preto presná identifikácia vád ich popisom, vyjadrením, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu sa vyskytujú. Identifikácia vád musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí ich nezameniteľnosť s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom.“
39. Podrobné popísanie jednotlivých vád je kľúčové vo vzťahu k zhotoviteľovi diela, aby tento dokázal primeraným spôsobom zareagovať a následne zabezpečiť plnenie uplatnených nárokov z takýchto vád diela. Žalovaný nepreukázal notifikáciu vád určitým a zrozumiteľným spôsobom, nešpecifikoval jednotlivé vady, v Zápise zo stretnutia vlastníkov so správcom zo dňa 17.5.2017 sa obmedzil iba na požiadavku kompletného odstránenia všetkých závad, bez toho, aby konkretizoval, o aké vady sa jedná, rovnako v liste zo dňa 25.1.2018 žiadnu konkretizáciu vád neuviedol. Žalovaný teda neurobil žiaden relevantný právny úkon, ktorý by bol spôsobilý vyvolať účinky predpokladané v 436 a § 437 Obchodného zákonníka.
40. Posúdiac dôkazy jednotlivo, tak ako aj v ich vzájomnej súvislosti má súd za to, že žaloba je dôvodná, žalobca súdu preukázal, že žalovaný dielo už od roku 2016 užíva, čo s poukazom na § 555 ods.1 Obchodného zákonníka znamená, že žalobca si svoju povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo splnil. Pokiaľ sa na diele vyskytli vady, žalovaný tieto vady včas nenotifikoval, vlastne až počas konania svedkovia Y. a O. vady popísali, do toho času žiadna špecifikácia vád vo vzťahu k zhotoviteľovi preukázaná nebola, žalovaný jednak existenciu akýchkoľvek vád poprel a jednak namietal nesplnenie povinnosti včasnej notifikácie, v dôsledku čoho súd nemohol kupujúcemu nároky z vád priznať a preto žalovaného zaviazal na doplatenie ceny diela vyúčtovaného faktúrou č.16090 v sume 2 064,98 eur.
41. Žalovaným pôvodne navrhnutý svedok L., ktorý je spomenutý v Zápise zo dňa 17.5.2017 vypočutý nebol, namiesto neho žalovaný navrhol vypočuť svedka O. ako zástupcu vlastníkov.
42. Okrem neuhradenej ceny diela si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania úhrady faktúr.
43. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
44. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
45. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
46. Zmluvná pokuta môže byť dohodnutá iba pre prípad porušenia povinnosti, subjekt, ktorý porušuje svoju zmluvnú povinnosť je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vzťahujúcu sa k porušeniu tejto povinnosti tak, ako to vyplýva zo znenia § 544 Občianskeho zákonníka.
47. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 0,05 % zo sumy, s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní, t.j. zo sumy 2 064,98 eur a to odo dňa 31.12.2016.
48. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
49. Keďže splatnosť ceny diela v zmluve dojednaná nebola, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela, čo bolo 8.9.2016, žalobca si však nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil až od 31.12.2016 a preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
50. Žalobca ale požadoval zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy do zaplatenia, t.j. ako opakujúce sa plnenie, ktorým však zmluvná pokuta nie je, preto zmluvnú pokutu nemožno priznať „do
zaplatenia“. Nárok na zmluvnú pokutu nie je (na rozdiel od úroku, úrokov z omeškania alebo poplatku z omeškania) príslušenstvom zabezpečenej pohľadávky ani opakujúcim sa plnením, ale ide (napriek jeho akcesorickej povahe) o nárok so samostatným skutkovým základom, ktorý nie je možné priznať žalobcovi do budúcna; v žalobe (jej petite) musí byť tento nárok vyčíslený konkrétnou peňažnou sumou a ak je zmluvná pokuta dojednaná vo väzbe na plynutie času (dobu omeškania), musí byť zo žaloby a jej dôvodov zrejmé, za ktoré konkrétne obdobie sa nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje; v prípade uplatnenia zmluvnej pokuty ako opakujúceho sa plnenia, je možné ju žalobcovi priznať (za predpokladu splnenia ostatných zákonných podmienok na jej priznanie) len do vyhlásenia rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/12/2011 zo dňa 14.06.2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo/1432/2010 zo dňa 30.03.2011, sp.zn. 26Cdo/4503/2009 zo dňa 28.06.2011, sp.zn. 23Cdo/3854/2011 zo dňa 28.11.2011, sp.zn. 23Cdo/5288/2009 zo dňa 22.06.2010, sp.zn. 26Cdo/2135/2010 zo dňa 24.04.2012, sp.zn. 23Cdo/1000/2012 zo dňa 24.04.2013 alebo sp.zn. 23Cdo/4799/2010 zo dňa 26.04.2011); za obdobie nasledujúce po vyhlásení rozsudku preto súd nárok na zmluvnú pokutu zamietol.
51. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý bude súd posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca požadoval v žalobe úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy, v rámci vyjadrenia k odporu žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 5% ročne, uvedené podanie súd podľa obsahu posúdil ako čiastočné spaťvzatie žaloby.
52. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
53. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
54. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
55. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného potrebný nebol a preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v časti príslušenstva pohľadávky nad úrokovú sadzbu 5% ročne zastavil.
56. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
57. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
58. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
59. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
60. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky bola úroková sadzba v rozhodujúcom období vo výške 0,00% ročne, preto súd žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky vyhovel a priznal mu úrok z omeškania v požadovanej výške 5% ročne, keďže žalobcom uplatnená úroková sadzba je v nižšej, ako zákonnej sadzbe.
61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a podľa výsledku konania súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
66. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
68. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
69. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
70. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.