Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 223 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (260)9e0/382544.a33b11.pdf
PDF · 129.41 KB
No categories available
6Cdo/214/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 214/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. P., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému B., so sídlom v B.,
zastúpenému JUDr. I. T., advokátkou so sídlom v B., o splnenie povinnosti zdržať sa
zásahu do vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
19 C 19/2002, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna
2011 sp. zn. 9 Co 417/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .
Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume
64,41 €, k rukám JUDr. I. T., advokátky so sídlom v B., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. januára 2009 č. k. 19 C 19/2002-222
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému uviesť
do pôvodného stavu rozvody ústredného kúrenia vedúce do nebytového priestoru č. X.,
nachádzajúceho sa na prízemí objektu na P. a udrţiavať toto pripojenie v stave, v akom sa
nachádzalo pred 8. februárom 1999. Súčasne zaviazal ţalobkyňu na zaplatenie náhrady trov
konania ţalovanému, k rukám jeho právnej zástupkyne vo výške 757,45 € a trov štátu na účet
súdu v sume 192,64 €, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného
dokazovania zistil, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. k. ú. K.
ako garáţ č. X., nachádzajúcej sa na prízemí P.. Ţalovaný na základe mandátnej zmluvy
od 1. apríla 1998 spravuje časť domu na P. okrem garáţovej časti. Po zistení, ţe ţalobkyňa
odoberala tepelnú energiu do svojho priestoru bez uzatvorenia zmluvy o odbere tejto energie,
ţalovaný uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru ţalobkyne a ţiadal ju,
aby daný stav s odberom energií legalizovala uzavretím zmluvy o dodávke a odbere ako
všetci ostatní vlastníci nebytových priestorov. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 90
O.s.p. a § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dospel k
záveru o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní, keď podľa názoru
prvostupňového súdu mala ţalobkyňa ţalovať subjekt vykonávajúci správu priestorov garáţí.
Keďţe ţalovaný týmto subjektom nie je a nie je ani prvotným dodávateľom energií, nebol
v konaní pasívne legitimovaný.
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom
zo 16. júna 2011 sp. zn. 9 Co 417/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému
priznal voči ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,60 € k rukám jeho
právnej zástupkyne. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa,
o správnosti ktorých nemal pochybnosti. Uviedol, ţe záver prvostupňového súdu o nedostatku
pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní je správny, aj keď sčasti z iných dôvodov. Poukázal
na mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi
ţalovaným ako mandatárom a vlastníkmi domu P. ako mandantmi, predmetom ktorej bolo
okrem iného aj zabezpečovanie sluţieb spojených s uţívaním domu. Ak teda ţalovaný na jej
základe uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru navrhovateľky, tento
úkon bol urobený v zmysle pokynov vlastníkov domu (oznámenie o prerušení dodávky tepla
z 28. novembra 2011 č. l. 40 spisu) podľa mandátnej zmluvy, a preto boli z tohto úkonu
zaviazaní priamo vlastníci, ktorí boli teda v konaní pasívne legitimovaní. Odvolaciu námietku
ţalobkyne, ţe ţalovaný svojvoľne bez poverenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uzatvoril prietoky jednotlivých médií, v dôsledku čoho nesie zodpovednosť za protiprávny
stav, povaţoval za bezpredmetnú. Poukázal na záznam z verejnej schôdze vlastníkov
nehnuteľností na P. zo dňa 16. marca 2005, na ktorej sa vlastníci jednohlasne rozhodli nedať
súhlas na znovu napojenie systému kúrenia do nebytového priestoru navrhovateľky
a ţalovaný ako správca konal len na základe ich pokynov a zo všetkých jeho úkonov sú
zaviazaní priamo vlastníci. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala, aby
dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe jej ţalobe vyhovie. V dovolaní
namietala porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, poukázala na rozpor
v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu, keď odvolací súd síce
potvrdil záver prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní,
avšak sčasti z iných dôvodov. Podľa názoru dovolateľky nie je z obsahu rozhodnutia
odvolacieho súdu zrejmé, kto mal byť v konaní pasívne legitimovaný, rozhodnutie je preto
nejasné a svojvoľné. Napokon vytýkala odvolaciemu súdu tieţ nesprávne právne posúdenie
veci v otázke existencie oprávnenia ţalovaného na odpojenie rozvodov kúrenia u ţalobkyni.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odpojenie ţalobkyne
od kúrenia bolo vykonané na základe predchádzajúcich ústnych poţiadaviek vlastníkov, ktoré
boli následne potvrdené aj písomne na schôdzi vlastníkov konanej tri dni po odpojení, teda
16. marca 2005. Tento krok bol vykonaný v prospech a v záujme vlastníkov a jeho dôsledky
ich priamo zaväzujú. Podľa názoru ţalovaného krajský súd v svojom rozhodnutí jednoznačne
vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k tomu, ţe sa stotoţnil s výrokom rozsudku prvostupňového
súdu. Skutočnosť, ţe odvolací súd označil v odôvodnení svojho rozsudku za pasívne
legitimovaný iný subjekt, ako ustálil vo svojom odôvodnení prvostupňový súd, v ţiadnom
prípade nespochybňuje správnosť výroku odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené ţiadal
dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Vzhľadom na dôvody dovolania pritom osobitne skúmal, či postupom
súdu sa ţalobkyni neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., pričom mal na zreteli, ţe dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdom
konaní, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi odníma
moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu takéto vady, majúce za následok
tzv. zmätočnosť konania, nemá.
Pokiaľ ţalobkyňa vidí vyššie uvedenú vadu konania v tom, ţe odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho
úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť, a vyvodzuje z toho, ţe absenciou riadneho
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 : "Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".
Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého : "Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní".
Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného, náleţite
vyrovnal s argumentmi ţalobkyne týkajúcimi sa pre rozhodnutie podstatnej otázky pasívnej
legitimácie v ţalobe označeného ţalovaného.
Pokiaľ ţalobkyňa vidí vadu konania odvolacieho súdu a jeho rozhodnutia v tom, ţe
„druhostupňový súd nastolil stav, podľa ktorého v tej istej veci sú právoplatné dve
rozhodnutia s odlišnými právnymi závermi“ a tieţ v tom, ţe odvolací súd „vydal rozhodnutie,
ktorého odôvodnenie v zásadnej otázke je odlišné a zakladá iný právny záver ako
odôvodnenie prvostupňového súdu“, nemá táto jej námietka z určujúceho - obsahového -
hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) povahu vady spočívajúcej v nedostatočnom, nejasnom alebo
arbitrárnom odôvodnení rozhodnutia, ale námietky inej, a to námietky (iného) právneho
posúdenia veci odvolacím súdom, ktorá námietka by bola významná z hľadiska prípustnosti
dovolania v danej veci iba vtedy, ak by odvolací súd dospel k iným právnym záverom
významným pre rozhodnutie o veci samej bez splnenia procesných podmienok. V takomto
prípade by totiţ mal postup odvolacieho súdu za následok porušenie procesných práv
účastníka skutkovo a právne argumentovať ohľadne iného (nového) právneho posúdenia veci.
V preskúmanej veci ale nejde ani o takúto vadu konania.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu
(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo
neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd
ţalobe vyhovie len vtedy, ak ţalobca ţaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáţe, súd ţalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, ţe nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale ţalobca za ţalovaného neoznačil.
Z porovnania odôvodnení rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyplýva,
ţe obidva súdy pri právnom posúdení skutkového stavu, ktorý nebol zmenený v odvolacom
konaní, zhodne dospeli k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v ţalobe
označeného ţalovaného. Uţ tento záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného,
zhodný v rozhodnutiach súdov niţších stupňov, postačovalo k tomu, aby ţaloba o splnenie
povinnosti ţalovaným bola zamietnutá. Skutočnosť, ţe podľa súdu prvého stupňa pasívne
vecne legitimovaný je subjekt vykonávajúci správu priestorov garáţí na P. a podľa
odvolacieho súdu svedčí pasívna vecná legitimácia (spolu)vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, nemala vplyv na spôsob rozhodnutia o ţalobe smerujúcej iba proti
ţalovanému. Iný záver odvolacieho súdu o tom, kto by prichádzal do úvahy ako pasívne
legitimovaný subjekt, nie je preto významný z hľadiska skutočnosti dôleţitej pre posúdenie
veci, a ako taký nemôţe mať za následok vznik vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobkyňa má výhrady aj voči právnemu posúdeniu veci
zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie ţalovaného. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil
správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje
hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237
O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod,
ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené
(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania,
proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Ţalovaný v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy
tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.), preto mu dovolací súd
priznal náhradu spočívajúcu v odmene JUDr. I. T., za právnu sluţbu, ktorú poskytla
advokátka ţalovanému vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalobkyne dňa 30. septembra
2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/
vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu, ktorá pre rok 2011 činí 57 €, čo s náhradou
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,41) predstavuje spolu 64,41 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. januára 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová