Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/214/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. P., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému B., so sídlom v B.,

zastúpenému JUDr. I. T., advokátkou so sídlom v B., o splnenie povinnosti zdržať sa

zásahu do vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna

2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

64,41 €, k rukám JUDr. I. T., advokátky so sídlom v B., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. januára 2009 č. k. -222

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému uviesť

do pôvodného stavu rozvody ústredného kúrenia vedúce do nebytového priestoru č. X.,

nachádzajúceho sa na prízemí objektu na P. a udrţiavať toto pripojenie v stave, v akom sa

nachádzalo pred 8. februárom 1999. Súčasne zaviazal ţalobkyňu na zaplatenie náhrady trov

konania ţalovanému, k rukám jeho právnej zástupkyne vo výške 757,45 € a trov štátu na účet

súdu v sume 192,64 €, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného

dokazovania zistil, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. k. ú. K.

ako garáţ č. X., nachádzajúcej sa na prízemí P.. Ţalovaný na základe mandátnej zmluvy

od 1. apríla 1998 spravuje časť domu na P. okrem garáţovej časti. Po zistení, ţe ţalobkyňa

odoberala tepelnú energiu do svojho priestoru bez uzatvorenia zmluvy o odbere tejto energie,

ţalovaný uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru ţalobkyne a ţiadal ju,

aby daný stav s odberom energií legalizovala uzavretím zmluvy o dodávke a odbere ako

všetci ostatní vlastníci nebytových priestorov. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 90

a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dospel k

záveru o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní, keď podľa názoru

prvostupňového súdu mala ţalobkyňa ţalovať subjekt vykonávajúci správu priestorov garáţí.

Keďţe ţalovaný týmto subjektom nie je a nie je ani prvotným dodávateľom energií, nebol

v konaní pasívne legitimovaný.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom

zo 16. júna 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému

priznal voči ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,60 € k rukám jeho

právnej zástupkyne. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa,

o správnosti ktorých nemal pochybnosti. Uviedol, ţe záver prvostupňového súdu o nedostatku

pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní je správny, aj keď sčasti z iných dôvodov. Poukázal

na mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa a nasl. medzi

ţalovaným ako mandatárom a vlastníkmi domu P. ako mandantmi, predmetom ktorej bolo

okrem iného aj zabezpečovanie sluţieb spojených s uţívaním domu. Ak teda ţalovaný na jej

základe uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru navrhovateľky, tento

úkon bol urobený v zmysle pokynov vlastníkov domu (oznámenie o prerušení dodávky tepla

z 28. novembra 2011 č. l. 40 spisu) podľa mandátnej zmluvy, a preto boli z tohto úkonu

zaviazaní priamo vlastníci, ktorí boli teda v konaní pasívne legitimovaní. Odvolaciu námietku

ţalobkyne, ţe ţalovaný svojvoľne bez poverenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov

uzatvoril prietoky jednotlivých médií, v dôsledku čoho nesie zodpovednosť za protiprávny

stav, povaţoval za bezpredmetnú. Poukázal na záznam z verejnej schôdze vlastníkov

nehnuteľností na P. zo dňa 16. marca 2005, na ktorej sa vlastníci jednohlasne rozhodli nedať

súhlas na znovu napojenie systému kúrenia do nebytového priestoru navrhovateľky

a ţalovaný ako správca konal len na základe ich pokynov a zo všetkých jeho úkonov sú

zaviazaní priamo vlastníci. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l

a ods. l

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala, aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe jej ţalobe vyhovie. V dovolaní

namietala porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, poukázala na rozpor

v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu, keď odvolací súd síce

potvrdil záver prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní,

avšak sčasti z iných dôvodov. Podľa názoru dovolateľky nie je z obsahu rozhodnutia

odvolacieho súdu zrejmé, kto mal byť v konaní pasívne legitimovaný, rozhodnutie je preto

nejasné a svojvoľné. Napokon vytýkala odvolaciemu súdu tieţ nesprávne právne posúdenie

veci v otázke existencie oprávnenia ţalovaného na odpojenie rozvodov kúrenia u ţalobkyni.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odpojenie ţalobkyne

od kúrenia bolo vykonané na základe predchádzajúcich ústnych poţiadaviek vlastníkov, ktoré

boli následne potvrdené aj písomne na schôdzi vlastníkov konanej tri dni po odpojení, teda

16. marca 2005. Tento krok bol vykonaný v prospech a v záujme vlastníkov a jeho dôsledky

ich priamo zaväzujú. Podľa názoru ţalovaného krajský súd v svojom rozhodnutí jednoznačne

vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k tomu, ţe sa stotoţnil s výrokom rozsudku prvostupňového

súdu. Skutočnosť, ţe odvolací súd označil v odôvodnení svojho rozsudku za pasívne

legitimovaný iný subjekt, ako ustálil vo svojom odôvodnení prvostupňový súd, v ţiadnom

prípade nespochybňuje správnosť výroku odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené ţiadal

dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Vzhľadom na dôvody dovolania pritom osobitne skúmal, či postupom

súdu sa ţalobkyni neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

, pričom mal na zreteli, ţe dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdom

konaní, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi odníma

moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu takéto vady, majúce za následok

tzv. zmätočnosť konania, nemá.

Pokiaľ ţalobkyňa vidí vyššie uvedenú vadu konania v tom, ţe odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho

úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť, a vyvodzuje z toho, ţe absenciou riadneho

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003 : "Všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho),

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".

Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého : "Súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní".

Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám

vyplývajúcim z ustanovenia na riadne a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného, náleţite

vyrovnal s argumentmi ţalobkyne týkajúcimi sa pre rozhodnutie podstatnej otázky pasívnej

legitimácie v ţalobe označeného ţalovaného.

Pokiaľ ţalobkyňa vidí vadu konania odvolacieho súdu a jeho rozhodnutia v tom, ţe

„druhostupňový súd nastolil stav, podľa ktorého v tej istej veci sú právoplatné dve

rozhodnutia s odlišnými právnymi závermi“ a tieţ v tom, ţe odvolací súd „vydal rozhodnutie,

ktorého odôvodnenie v zásadnej otázke je odlišné a zakladá iný právny záver ako

odôvodnenie prvostupňového súdu“, nemá táto jej námietka z určujúceho - obsahového -

hľadiska (viď ) povahu vady spočívajúcej v nedostatočnom, nejasnom alebo

arbitrárnom odôvodnení rozhodnutia, ale námietky inej, a to námietky (iného) právneho

posúdenia veci odvolacím súdom, ktorá námietka by bola významná z hľadiska prípustnosti

dovolania v danej veci iba vtedy, ak by odvolací súd dospel k iným právnym záverom

významným pre rozhodnutie o veci samej bez splnenia procesných podmienok. V takomto

prípade by totiţ mal postup odvolacieho súdu za následok porušenie procesných práv

účastníka skutkovo a právne argumentovať ohľadne iného (nového) právneho posúdenia veci.

V preskúmanej veci ale nejde ani o takúto vadu konania.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu

(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo

neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti

(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd

ţalobe vyhovie len vtedy, ak ţalobca ţaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáţe, súd ţalobu zamietne so záverom o nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, ţe nositeľom

pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale ţalobca za ţalovaného neoznačil.

Z porovnania odôvodnení rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyplýva,

ţe obidva súdy pri právnom posúdení skutkového stavu, ktorý nebol zmenený v odvolacom

konaní, zhodne dospeli k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v ţalobe

označeného ţalovaného. Uţ tento záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného,

zhodný v rozhodnutiach súdov niţších stupňov, postačovalo k tomu, aby ţaloba o splnenie

povinnosti ţalovaným bola zamietnutá. Skutočnosť, ţe podľa súdu prvého stupňa pasívne

vecne legitimovaný je subjekt vykonávajúci správu priestorov garáţí na P. a podľa

odvolacieho súdu svedčí pasívna vecná legitimácia (spolu)vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, nemala vplyv na spôsob rozhodnutia o ţalobe smerujúcej iba proti

ţalovanému. Iný záver odvolacieho súdu o tom, kto by prichádzal do úvahy ako pasívne

legitimovaný subjekt, nie je preto významný z hľadiska skutočnosti dôleţitej pre posúdenie

veci, a ako taký nemôţe mať za následok vznik vady konania v zmysle

Z dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobkyňa má výhrady aj voči právnemu posúdeniu veci

zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie ţalovaného. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil

správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje

hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania,

proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( , a

). Ţalovaný v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy

tohto konania ( v spojení s ), preto mu dovolací súd

priznal náhradu spočívajúcu v odmene JUDr. I. T., za právnu sluţbu, ktorú poskytla

advokátka ţalovanému vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalobkyne dňa 30. septembra

2011 ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/

vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu, ktorá pre rok 2011 činí 57 €, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100

výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,41) predstavuje spolu 64,41 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. januára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová