Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/98/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: EcoLog, s.r.o., IČO: 46 002 146, Zarevúca 257/21, 034 01 Ružomberok, zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom: M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: KOGAL STEEL s.r.o., IČO: 47 040 181, so sídlom: A. XX, XXX XX B., zastúpený: Mgr. Marián Lipa, advokát, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 036 178, o zaplatenie 13.920,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -100 z 27. marca 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -100 z 27. marca 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.920,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.700,- eur od 12.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.880,- eur od 18.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.340,- eur od 06.04.2022 do zaplatenia (výrok I.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca vykonával žalovanému montáž stavebných dielcov na základe Zmluvy o dielo zo dňa 28.09.2021, za ktorú montáž vystavil žalovanému faktúru č. zo dňa 18.02.2022 na sumu 4.700,- eur, splatná dňa 11.03.2022, faktúru č. zo dňa 24.02.2022, na sumu 2.880,- eur, splatná dňa 17.03.2022 a faktúru č. zo dňa 15.03.2022, na sumu 6.340,- eur, splatná dňa 05.04.2022. Žalobca opakovane vyzval žalovaného na úhradu predmetných faktúr s tým, že žalovaný namiesto úhrady faktúr vystavil neoprávnene faktúru č. 2022154 zo dňa 21.03.2022 na sumu 33.000,- eur, splatná dňa 31.03.2022 z dôvodu tak, ako to vyplýva z textu faktúry - podľa ustanovenia článku XI. bod 2 v spojení s článkom XI. bod 1 Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 28.09.2021. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 22.03.2022, že ním vystavenú faktúru č. 2022154 na sumu 33.000,- eur neuznáva ako dôvodne vystavenú, pretože neexistujú dôvody na uloženie zmluvnej pokuty v zmysle dôvodov uvedených v predmetnej faktúre vystavenej žalovaným a z tohto dôvodu žalovanému vrátil vystavenú faktúru. Listom zo dňa 04.04.2022 potom, ako žalobcovi bola predmetná faktúra opakovane doručená, žalobca predmetnú faktúru žalovanému listom vrátil. Žalovaný dňa 04.04.2022 oznámil žalobcovi, že započítava svoju pohľadávku vo výške 33.000,- eur s pohľadávkou žalobcu spolu vo výške 13.920,- eur, a to v zmysle ustanovenia -364 , resp. -581 . Žalobca listom zo dňa 06.04.2022 oznámil žalovanému, že považuje toto započítanie pohľadávok za neplatný právny úkon, keďže objektívne neexistuje pohľadávka žalovaného

voči žalobcovi, a preto ho opätovne vyzval, aby dlžnú sumu vo výške 13.920,- eur uhradil žalobcovi. Tým, že žalovaný realizoval zápočet svojím jednostranným právnym úkonom avšak voči neexistujúcej pohľadávke, podľa názoru žalobcu žalovaný nepriamo uznal oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie faktúr, ktoré sú predmetom tejto žaloby.

3. Vo veci bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 30.05.2022, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že rozporuje a neuznáva uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu. Podľa žalovaného, z obsahu žalobného návrhu nie je zrejmý v prvom rade právny základ uplatneného nároku. Žalobca zámerne opomína skutočnosť uvedenú v čl. III zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 28.09.2021, a to, že zmluva o dielo bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 28.09.2021 do 31.12.2021. Predmet fakturácie žalobcu je uvedený za činnosti vykonávané po skončení účinnosti zmluvy o dielo. Dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie právneho základu uplatneného nároku je podľa žalovaného výlučne na žalobcovi. Zároveň je na žalobcovi povinnosť unesenia dôkazného bremena, pokiaľ ide o samotnú výšku uplatneného nároku, nakoľko táto skutočnosť z návrhu na začatie konania absolútne nevyplýva. Ďalej žalovaný v podanom odpore uviedol, že vzhľadom na porušenie povinnosti zákazu konkurencie podľa čl. XI. Zmluvy o dielo, žalobca vystavil sankčnú faktúru č. 2022154 na sumu 33.000,- eur a následne realizoval zápočet vzájomných pohľadávok. Záver žalobcu, že realizáciou započítania pohľadávok žalovaný uznal pohľadávku žalobcu je absolútne nedôvodný, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu uznania dlhu. Zároveň žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku podľa . 3.1. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o otázku oprávnenosti uplatnenia sankcie žalovaným podľa čl. XI. Zmluvy o dielo, táto podľa žalovaného je preukázaná už samotným návrhom na začatie konania, z ktorého vyplýva, že žalobca mal podľa svojho tvrdenia pokračovať vo vykonávaní predmetu zmluvy o dielo aj po skončení doby jej trvania, t. j. po 31.12.2021. Zároveň uvedený záver jednoznačne potvrdzuje aj obsah emailu žalobcu zo dňa 16.02.2022, kde žalobca uvádza: „Žiadame Vás, aby ste nefakturovali ďalej žiadnej inej firme tieto vykonané práce našimi subdodávateľmi v počte 379 hodín, nakoľko ste nám oznámili, že nemáme podpísanú zmluvu s firmou G-Steel s. r. o. a tým nám neuznávate hore uvedené faktúry.“ Z uvedeného vyplýva nesporná skutočnosť, že žalobca sám jednal s tretími subjektmi o zaplatení žalobou uplatneného nároku a tým sa nepochybne dopustil konania sankcionovaného v zmysle čl. XI. zmluvy o dielo, teda je preukázaná dôvodnosť uplatnenia dohodnutej zmluvnej sankcie zo strany žalovaného. Zároveň z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca sa pravdepodobne domáhal zaplatenia realizovaných činností u konečného odberateľa a po prípadnej neúspešnosti, sa svojím návrhom na začatie konania snaží bezdôvodne preniesť zodpovednosť na žalovaného. Žalovaný však nebol konečným odberateľom výkonov žalobcu, za realizáciu diela uplatnenú žalobným návrhom neprijal žiadne plnenie a tak nie je možné ani uvažovať o prípadnom vzniku nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že je v logickom rozpore, ak žalovaný na jednej strane pohľadávku žalobcu započítal jednostranným právnym úkonom so svojou fiktívnou pohľadávkou vo výške 33.000,- eur a na strane druhej neskôr túto pri jej uplatňovaní neuznal (podľa žalovaného jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok nedošlo k uznaniu svojho záväzku voči žalobcovi). Žalobca neuznáva ako dôvodne vystavenú faktúru č. 2022154 na sumu 33.000,- eur, ktorú vystavil žalovaný, pretože podľa názoru žalobcu nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zákazu konkurencie podľa čl. XI zmluvy o dielo, pretože z textu zmluvy o dielo vyplýva, že zmluvná sankcia sa má týkať iba konania objednávateľa voči konečnému odberateľovi diela, resp. odberateľom diela, pričom v danom prípade konečnými odberateľmi diela neboli ani spoločnosť KOGAL STEEL s.r.o. - žalovaný a ani spoločnosť G- Steel s.r.o., ktorú uvádza žalovaný vo svojom odpore ako subjekt, s ktorým mal žalobca jednať o ďalšej spolupráci ako s treťou osobou. Žalovaný a spoločnosť G- Steel s.r.o. sú personálne prepojené v osobe jediného spoločníka a konateľa spoločnosti v oboch prípadoch p. C. D., a taktiež sídla oboch spoločností sú na rovnakej adrese. O tom, že uvedené firmy sú navzájom prepojené svedčí aj tá skutočnosť, že návrh zmluvy o dielo so spoločnosťou G- Steel s.r.o. pre rok 2022 žalobcovi bol zaslaný z e-mailovej adresy žalovaného. Tento návrh žalobca nikdy nepodpísal, pričom na požiadanie žalovaného vykonával ďalej práce podľa pôvodnej zmluvy o dielo zo dňa 28.09.2021. Z uvedeného je zrejmé, že správanie žalovaného v súvislosti s vystavením sankčnej faktúry vo výške 33.000,- eur a jej vzájomný zápočet voči uplatňovanej pohľadávke žalobcom v tomto súdnom konaní je účelové v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku s tým, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo sankčnej faktúry je právne bezdôvodná, a teda neexistuje, a preto sa jedná len o tzv. fiktívnu pohľadávku.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v priebehu konania navrhol vykonanie nasledujúcich dôkazov: oboznámenie s listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. zo dňa 18.02.2022, faktúrou č. zo dňa 24.02.2022, faktúrou č. zo dňa 15.03.2022, Zmluvou o dielo zo dňa 28.09.2021, faktúrou č. 2022154 zo dňa 21.03.2022 vystavenou žalovaným, listom - vrátenie faktúry č. 2022154 zo dňa 22.03.2022, vrátením faktúry č. 2022154 zo dňa 04.04.2022, započítaním pohľadávok žalovaného - listom zo dňa 04.04.2022, oznámením žalobcu žalovanému zo dňa 06.04.2022 spolu s podacím lístkom, výpisom z obchodného registra žalovaného aj spoločnosti G - steel s.r.o. a e-mailovou komunikáciou spolu s prílohou s návrhom Zmluvy o dielo so spoločnosťou G - Steel s.r.o.. Ďalej navrhol, aby súd vyžiadal z daňového úradu kontrolný výkaz, aby žalovaný predložil súdu všetky faktúry za spomínane obdobie, ale aj za obdobie, počas ktorého mal v platnosti zmluvu s firmou Indusol s.r.o. týkajúce sa prác v prospech generálneho dodávateľa z Nemecka, tiež aby súd vyžiadal od Daňového riaditeľstva SR informáciu, či žalovaný aj žalobca uviedli v kontrolnom výkaze DPH faktúry č. , a vystavené žalobcom, ktoré sú predmetom tohto konania, aby súd vyžiadal od žalovaného informáciu s predložením listinného dôkazu, kedy a ako zaviedol žalovaný do účtovníctva predmetné faktúry, ktoré sú predmetom súdneho konania, vyžiadať od Daňového riaditeľstva SR informáciu, či v Kontrolnom výkaze DPH žalovaného sú uvedené faktúry, ktoré vystavil žalovaný spoločnosti INDUSOL, s.r.o., IČO: 52 579 506, a aby súd vyžiadal od žalovaného zmluvu uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou INDUSOL, s.r.o., IČO: 52 579 506, ktorej predmetom má byť poskytnutie služieb zo strany žalovaného v prospech tejto spoločnosti na území Nemecka v období rokov 2021, resp. 2022. 5.1. Žalovaný v priebehu konania navrhol vykonanie nasledujúcich dôkazov: oboznámenie s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o dielo, faktúrou č. 2022154 a zápočtom pohľadávok, e-mailom žalobcu zo dňa 16.02.2022.

6. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávania na deň 13.12.2022 a 28.02.2023, na ktorých vykonal dokazovanie vypočutím konateľa žalobcu, konateľa žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä o dielo zo dňa 28.09.2021, faktúrou č. zo dňa 18.02.2022, splatná dňa 11.03.2022 vo výške 4.700,- eur, faktúrou č. zo dňa 24.02.2022, splatná dňa 17.03.2022 vo výške 2.880,- eur, faktúrou č. zo dňa 15.03.2022, splatná dňa 05.04.2022 vo výške 6.340,- eur, započítaním pohľadávok zo dňa 04.04.2022, oznámením žalobcu zo dňa 06.04.2022 spolu s podacím lístkom, vrátením faktúry č. 2022154 zo dňa 22.03.2022, faktúrou č. 2022154 zo dňa 21.03.2022, splatná dňa 31.03.2022 vo výške 33.000,- eur, vrátením faktúry č. 2022154 zo dňa 04.04.2022, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, návrhom o dielo medzi spoločnosťou G - Steel s.r.o. a žalobcom zo dňa 31.12.2021, výpismi z obchodného registra žalovaného a spoločnosti G - Steel s.r.o., oznámením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2023 (č. l. 86), ako aj s písomnými vyjadreniami strán sporu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav: 6.1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 28.09.2021 uzatvorili o dielo v zmysle ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), predmetom ktorej je záväzok zhotoviteľa vykonávať v súlade a za podmienok stanovených touto rámcovou o dielo pre objednávateľa (žalovaného) jednotlivé diela spočívajúce v realizácii zváračských prác na základe osobitných objednávok objednávateľa a záväzok objednávateľa zhotovené diela prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi cenu za ich vykonanie. Strany sa dohodli, že sa uzatvára na dobu určitú s účinnosťou od 28.09.2021 do 31.12.2021. 6.2. Faktúrou č. zo dňa 18.02.2022, s dátumom dodania 02.02.2022, na sumu 4.700,- eur, splatná dňa 11.03.2022, žalobca vyfakturoval žalovanému montáž stavebných dielcov. Faktúrou č. zo dňa 24.02.2022, s dátumom dodania 15.02.2022, na sumu 2.880,- eur, splatná dňa 17.03.2022, žalobca vyfakturoval žalovanému montáž stavebných dielcov. Faktúrou č. zo dňa 15.03.2022, s dátumom dodania 20.02.2022, na sumu 6.340,- eur, splatná dňa 05.04.2022, žalobca vyfakturoval žalovanému montáž stavebných dielcov. 6.3. Faktúrou č. 2022154 zo dňa 21.03.2022, splatná dňa 31.03.2022 žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 33.000,- eur v zmysle ustanovenia čl. XI. 2 v spojení s čl. XI. 1 o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.09.2021 ako zmluvnú pokutu. 6.4. Započítaním pohľadávok zo dňa 04.04.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade s ust. - 364 a - 581 ku dňu 04.04.2022 vykonal jednostranné započítanie vzájomných splatných pohľadávok. Zároveň žalobcovi oznámil, že z faktúry č. 2022154 po vykonaní vzájomného zápočtu zostáva k úhrade suma 19.080,- eur.

6.5. Listami zo dňa 22.03.2022 a 04.04.2022 žalobca vrátil žalovanému faktúru č. 2022154 zo dňa 21.03.2022 na sumu 33.000,- eur s tým, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu , preto žalobca považuje faktúru za bezpredmetnú. 6.6. Oznámením zo dňa 06.04.2022 žalobca oznámil žalovanému, že jednostranné započítanie vykonané žalovaným je neplatným právnym úkonom, preto tento právny úkon je právne irelevantný. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 13.920,- eur.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa venoval aj vyjadreniam štatutárnych zástupcov účastníkov konania. Uviedol, že v priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 13.12.2022 žalobca uviedol, že je platcom DPH, že argumentácia žalovaného je nekorektná, pretože žalovaný 04.04.2022 oznámil žalobcovi, že započítava svoju pohľadávku vo výške 33.000,- eur s pohľadávkou žalobcu vo výške 13.920,- eur, pričom ak takýto úkon urobil, predmetné faktúry musí mať vo svojom účtovníctve, aj keď ako tvrdil konateľ žalovaného, tieto by sa nemali objaviť v daňovom doklade pre Daňový úrad ako zápočet DPH, keďže sa jedná o práce vykonávané na území Nemecka, kde sa DPH nemá účtovať, t. j. v tzv. daňovom výkaze. Tieto faktúry však musia byť v jeho účtovníctve. Jednostranným zápočtom žalovaný fakticky uznal pohľadávky žalobcu uplatňované v tomto súdnom konaní, a podľa názoru žalobcu účelovo vystavil tzv. penalizačnú faktúru vo výške 33.000,- eur argumentujúc ustanovením článku 11 o dielo, ktorú mali medzi sebou strany sporu uzatvorenú. Žalovaný vyčíta žalobcovi, že vstúpil do jednania s treťou osobou ohľadne vykonávania prác, ktoré boli predmetom vykonávania fakturácie a touto treťou osobou mala byť spoločnosť G-Steel s.r.o., z ktorého výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je konateľ a spoločník žalovaného t. j. spoločnosti KOGAL STEEL s.r.o.. Takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s obchodnými zvyklosťami, ktoré vznikli medzi účastníkmi tohto konania na základe o dielo, ktorú mali uzavretú dňa 28.09.2021. Podľa žalobcu, žalovaný obdŕžal od objednávateľa finančné plnenie za práce, ktoré vykonal v prospech žalovaného, a ktoré vyfakturoval faktúrami, ktoré sú uplatnené v tomto konaní. Ďalej žalobca uviedol, že plnenie zo , ktoré malo byť ukončené k 31.12.2021 nastalo zo strany žalobcu aj po tomto termíne, keď sa medzi sebou ústne konatelia spoločností dohodli na vykonaní týchto prác u centrálneho objednávateľa v Nemecku. Tieto práce zo strany žalobcu boli vykonané a centrálny objednávateľ v Nemecku podľa informácií žalobcu za tieto práce zaplatil žalovanému. Medzi účastníkmi konania vznikli nejaké obchodné zvyklosti práve podľa o dielo uzavretej dňa 28.09.2021 a v zmysle týchto zvyklostí a podmienok žalobca vykonal tieto práce, ktoré následne vyfakturoval žalovanému. Zákon pripúšťa aj možnosť, aby takýto kontrakt bol urobený aj ústne, pričom účastníci vychádzali len z podmienok, ktoré mali dohodnuté v písomnej forme, a to v o dielo. 7.1. V bode 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie venoval tvrdeniam žalobcu ohľadne penalizačnej faktúry, ktorá bola vystavená zo strany žalovaného. Žalobca s vystavením tejto faktúry nesúhlasil a uvádzal dôvody svojho nesúhlasu. 7.2. K skutočnostiam týkajúcim sa uzavretia o dielo so žalovaným žalobca uviedol, že so žalovaným ho zoznámil jeho švagor. Dohodli sa na určitých podmienkach, konateľ žalobcu zasielal žalovanému každé 2 týždne odpracované hodiny, aby on vystavoval ďalej faktúry a boli dohodnutí, že aj konateľ žalobcu bude takisto každé 2 týždne vystavovať faktúry. Takto pracovali až do konca roka 2021. Kto boli ďalší partneri žalovaného nemal vedomosť. Až potom zistil, že medzi firmou žalobcu a generálnym dodávateľom boli ešte 3 firmy, avšak nevie, kto, čo, s kým ako dohadoval. Na konci roka požiadal, či je možné zvýšiť hodinovú sadzbu o 2,- eurá, na čo dostal odpoveď, že sa to nedá. Keďže konateľ žalobcu mal monitorovaný nemecký trh vedel, že jeho práca je zaplatená veľmi nízko, pretože dodržal podmienky , ktorá bola uzavretá do konca roka 2021 a novú so spoločnosťou G- Steel už neuzavrel, ale popri tom bola ústna dohoda a takým istým spôsobom každé 2 týždne posielal hodiny na vyfakturovanie. Keďže už bol február 2022 a žalobca nedostal peniaze vyfakturované v januári 2022 a konateľovi žalobcu bolo povedané, že tie peniaze mu zrejme nezaplatia, tak poslal e-mail, o ktorom rozprával právny zástupca, a to preto, aby jeho práce nevyfakturovali ďalším firmám, nakoľko mu telefonicky bolo povedané, že žalovaný za tieto práce peniaze nedostal a zrejme ani žalobcovi nezaplatí. Keďže konateľ žalobcu našiel pre svojich robotníkov robotu v Nemecku v druhej firme, dal pracovníkom na vedomosť, aby oznámili vo fabrike, že končia. Okamžite ho kontaktoval generálny riaditeľ priamo nemeckej firmy, aby prišiel do Nemecka. Tam zistil, že pracovníci, ktorí tam vykonávajú práce sú pracovníci žalobcu. Konateľ žalobcu sa pýtal, prečo za prácu vyfakturovanú v januári a vo februári 2022 nezaplatili, na čo mu bolo povedané, že faktúru vystavila ďalšia slovenská firma, o ktorej konateľ žalobcu nemal vedomosť. Tá vystavila faktúru za prácu urobenú ľuďmi žalobcu a peniaze boli v plnej výške uhradené. Keď žalobca oznámil, že berie svojich pracovníkov preč, bolo mu ponúknuté, či by

nechcel pracovať s nimi. Bolo to koncom februára 2022. Konateľ žalobcu povedal, ako sa dohodol s touto nemeckou firmou a oni mu ponúkli, či za tých istých podmienok nemôže pracovať s nimi. Chlapi žalobcu už vedeli túto prácu, a keďže aj generálny zadávateľ bol spokojný, pre žalobcu bolo jedno, s ktorou firmou bude pracovať, a tak s tým súhlasil. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že za mesiace september

- december 2021 mu boli vystavené faktúry riadne uhradené. Novú so žalovaným žalobca nepodpísal, pretože žalovaný nevyhovel jeho požiadavke zvýšiť cenu hodinovej odmeny o 2,- eurá. Konateľovi žalobcu bolo od nemeckej firmy povedané, že nemecká firma končí so slovenskou firmou, s firmou, ktorú žalobca dovtedy nepoznal, a že od 01.03. môže žalobca pracovať s nimi. Žalobcovi bolo ponúknuté, že či od 01.03.2022 môže s nimi pracovať a pracuje s nimi doteraz. Konateľ žalobcu nemal vedomosť, či nemecký odberateľ za uvedené obdobie niečo zaplatil spoločnosti žalovaného, nakoľko to nie je jeho starosť, avšak zo strany nemeckej firmy mu bolo povedané, že všetko bolo zaplatené. Nemecká firma nevedela o firme žalovaného nič.

8. Súd prvej inštancie zhrnul v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výpoveď žalovaného, ktorý v priebehu konania uviedol, že žalovaný je platcom DPH, pričom uviedol, že faktúry, ktoré sú predmetom konania sú bez DPH, ide o práce vykonávané v Nemecku a tam sa účtuje bez DPH. Čo sa týka kompenzačnej námietky, na ktorú súd poukazoval, táto bola uvedená zo strany žalovaného len z dôvodov krajnej opatrnosti ako alternatíva k prvoradej obrane, ktorá spočíva v tom, že fakturácia, ktorá je predmetom tohto konania, nemá právny základ. V danom období, za ktoré sa domáha plnenia žalobca, nemal žiaden platne uzavretý právny vzťah so žalovaným. Dôkazné bremeno je v tomto smere výlučne na žalobcovi. Poukázal tiež na vyjadrenia, ktoré už uviedol v podanom odpore. Žalovaný za žiadne práce vykonávané v roku 2022, ak by ich aj žalobca skutočne vykonával, nedostal od nikoho zaplatené, a preto žalobou uplatnený nárok, ak by ho uhradil žalovaný, bolo by to plnenie bez právneho dôvodu a spôsobilo by to bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Uviedol tiež, že sankcie a samotná kompenzačná námietka nie je za porušenie článku 11 vo vzťahu ku spoločnosti G-Steel, v ktorej je osoba konateľa totožná s osobou konateľa v spoločnosti žalovaného, ale pre vzťah žalobcu s tretími osobami, a to najmä s generálnym odberateľom v Nemecku, nakoľko samotný žalobca v maili zo dňa 16.02.2022 vyzval žalovaného, aby už nikomu inému nefakturoval tieto veci, a že si to vyrieši nejakým spôsobom sám. Bola by logická nezmyselnosť, aby si žalovaný uplatňoval sankciu za jednanie v podstate s ich firmou, kde je totožný konateľ. 8.1. Dodal, že je pravdou, že so žalobcom ho zoznámil jeho švagor s tým, že žalobca bude dodávať ľudí na Slovensko, na práce na Slovensku, konkrétne v Humennom. Keď prišiel žalobca so zváračmi na pracovnú skúšku do Humenného do firmy žalovaného, po tejto návšteve žalobca povedal konateľovi žalovaného, že by svojich zváračov radšej zamestnával v Nemecku, kde je to lepšie platené, avšak nakoľko nevie nemecký jazyk, nevie si to sám vybaviť. Konateľovi žalovaného vtedy napadlo, že firma Indusol potrebovala v Nemecku zváračov a sprostredkoval to tak, že žalobca dodával zváračov žalovanému a žalovaný v rámci subdodávky dodával firme Indusol. Urobili o dielo zo dňa 28.09.2021, v ktorej sa jasne dohodli na podmienkach, koľko bude hodinová sadzba, s ktorou žalobca súhlasil. končila 31.12.2021 a z dôvodu, že konateľ žalovaného má ešte jednu firmu G-Steel, na ktorú robí zváračské práce v Nemecku a chceli to prehodiť, teda chceli v podstate novú , ktorú by uzavrel žalobca so spoločnosťou G-Steel, aby sa to nemiešalo, s čím však žalobca nesúhlasil. Teda po 31.12.2021 nemohli podpisovať ďalšiu , čakalo sa za stanoviskom žalobcu. Žalobca od nového roka so žalovaným neuzavrel, keď tam jeho živnostníci pracovali. Videli napr. aj na výkazoch, kde sa podpisovali hodiny, bola tam uvedená firma, pre ktorú sa to fakturuje, aj kto je v podstate prvý slovenský dodávateľ, nakoľko išlo priamo o formulár firmy. A žalobca si tak za ten čas dohodol to, že žalovaného obíde a urobil si , konateľ žalovaného predpokladá, že s nemeckým odberateľom a žalovaný na konci roka 2021 peniaze nedostal, pretože podľa neho tieto práce musel žalobca fakturovať nie žalovanému, ale nemeckej firme. Žalobca a žalovaný už nemali uzavretú ďalšiu . Konateľ žalovaného teda tvrdí, že jedná sa o všetky práce, ktoré následne žalobca fakturoval žalovanému na základe faktúr, ktoré sú základom žaloby, ale bolo to po 01.01.2022, kde žiadna uzavretá nebola. Nedohodli sa ani ústne, že bude niečo také robiť. Konateľ žalovaného faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania neuznal. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet, tento urobil z bezpečnostného hľadiska. Žalovaný žiadnu na vykonanie prác so žalobcom nemá. Konateľ žalovaného sa nevedel vyjadriť, či predmetné faktúry eviduje v účtovníctva, avšak keďže robil zápočet, mali by byť v ich účtovníctve. Uviedol tiež, že zmluvným partnerom žalovaného v Nemecku bola firma Indusol s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorej konateľom je E. F.. Oni zase práce dodávali firme Rontech a táto firma priamo dodávala v prospech nemeckej firmy. Toto všetko bolo uvedené vo výkazoch, kde sa uvádzali odpracované hodiny. Žalobca to vedel od začiatku spolupráce. Generálnym dodávateľom bola firma CitrinSolar v meste

Nosbach v Nemecku. K 31.12.2021 mal žalovaný voči firme Indusol s.r.o. uhradené všetky faktúry. Ďalej s touto firmou nepredlžovali spoluprácu, pretože nemali ani predlženú spoluprácu so žalobcom. Konateľ žalovaného sa nevedel vyjadriť, či firma Indusol s.r.o. fakturovala práce po 01.01.2022 ďalšej firme. 8.2. Na pojednávaní dňa 28.02.2023 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, aby súd vykonal dokazovanie vyžiadaním kontrolného výkazu DPH od Daňového riaditeľstva SR, či žalovaný za mesiac február - apríl vystavil faktúry spoločnosti INDUSOL, ako aj aby žiadal od žalovaného kúpnu uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou INDUSOL. Žalovaný nedostal zaplatené za tie práce a činnosti, ktoré požaduje žalobca, a to od žiadneho subjektu. Negatívny dôkaz o tejto skutočnosti žalovaný predložiť nevie, tento musí predložiť žalobca. Žalovaný súdu predložil vzájomný návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 33.000,- eur titulom porušenia konkurenčnej doložky v o dielo. Penalizačná faktúra nie je uvedená v kontrolnom výkaze žalovaného z toho dôvodu, že tá nepodlieha povinnosti platenia DPH, a preto sa neuvádza v kontrolnom výkaze.

9. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu požiadal o súčinnosť Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky za účelom poskytnutia informácií, či žalobca a žalovaný uviedli vo svojich kontrolných výkazoch DPH faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojej odpovedi zo dňa 11.01.2023 uviedlo, že faktúry č. , a , vystavené žalobcom, obidva daňové subjekty (teda žalobca aj žalovaný) uviedli vo svojich kontrolných výkazoch v priebehu roka 2022. Faktúru č. 2022154, vystavenú žalovaným, žalobca ani žalovaný vo svojich kontrolných výkazoch neuviedli.

10. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav tak ako je opísaný vyššie a vec právne posúdil podľa , , , , , , (ďalej len „“) upravujúceho o dielo.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.09.2021 uzatvorená o dielo v zmysle ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), predmetom ktorej je záväzok zhotoviteľa vykonávať v súlade a za podmienok stanovených touto rámcovou o dielo pre objednávateľa (žalovaného) jednotlivé diela spočívajúce v realizácii zváračských prác na základe osobitných objednávok objednávateľa a záväzok objednávateľa zhotovené diela prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi cenu za ich vykonanie. Strany sa dohodli, že sa uzatvára na dobu určitú s účinnosťou od 28.09.2021 do 31.12.2021. Uzatvorenie tejto nebolo sporné, rovnako ako nebola sporná ani tá skutočnosť, že všetky faktúry vystavené žalobcom podľa uzatvorenej dňa 28.09.2021, ktorá bola účinná do 31.12.2021, boli uhradené. 11.1. Ďalej súd uviedol, že ako to vyplýva z odpovede Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2023, oba subjekty, teda žalobca aj žalovaný, v kontrolných výkazoch DPH uviedli faktúry č. , a vystavené žalobcom. Keďže žalovaný faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, eviduje v účtovníctve, a tieto uviedol aj v kontrolnom výkaze DPH pre rok 2022, podľa názoru súdu žalovaný týmto konaním uznal, že žalobca dodal žalovanému fakturované služby, a teda uznal aj uvedené faktúry. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že za vykonané práce uvedené v predmetných faktúrach vystavených žalobcom, ktoré sú predmetom tohto konania, neobdŕžal plnenie od firmy INDUSOL s.r.o. alebo že žalobca tieto práce nevykonal, ak na strane druhej žalovaný (ale rovnako aj žalobca) tieto faktúry uviedol vo svojich kontrolných výkazoch v priebehu roka 2022. Žalovaný v priebehu konania súdu nepreukázal, že by bol vrátil žalobcovi vystavené faktúry z dôvodu, že žalobca nevykonal fakturované práce, resp. z dôvodu, že žalobca vystavil faktúry bez právneho dôvodu, bez uzatvorenej o dielo. V konaní ani nevyšlo najavo, že by žalovaný podal opravný kontrolný výkaz týkajúci sa vyššie uvedených faktúr.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu došlo po skončení účinnosti písomne uzatvorenej o dielo k uzatvoreniu ústnej o dielo (je nepochybné, že žalobca aj naďalej vykonával práce, za vykonané práce vystavoval žalovanému faktúry, ktoré boli žalovanému doručené - čo žalovaný nikdy ani nerozporoval, faktúry žalovaný žalobcovi nikdy nevrátil, a tieto faktúry navyše žalovaný uviedol v kontrolnom výkaze DPH za rok 2022) za rovnakých podmienok, ktoré boli dojednané v písomne uzatvorenej o dielo zo dňa 28.09.2021. Žalovaný faktúry vystavené žalobcom, ktoré sú predmetom tohto konania, prevzal, tieto uviedol vo svojom účtovníctve (čo potvrdil aj konateľ žalovaného), uplatnil si z nich odpočet dane z pridanej hodnoty a napriek tomu ich žalobcovi v lehote ich splatnosti ani doposiaľ neuhradil. Žalobca z predmetných faktúr odviedol daň z pridanej hodnoty. Uvedené konanie žalovaného (evidencia v účtovníctve a v kontrolnom

výkaze) vo vzťahu k jeho procesnej obrane (že žalobca fakturoval a účtoval bez právneho dôvodu) tak vyznieva nedôveryhodne a z pohľadu ním uplatnenej obrany nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby. Navyše, žalovaný aj podaním kompenzačnej námietky uznal nárok žalobcu. Ak by ho neuznal, kompenzačnú námietku by zrejme nepodal.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca všetky svoje tvrdenia dostatočne preukázal listinnými dôkazmi a tieto boli podporené aj správou vyžiadanou súdom od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Súd nemal preto dôvod spochybňovať žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia a mal za to, že pokiaľ žalovaný nenamietal žalobcom vystavené faktúry, ich výšku ani právny základ (tieto začal namietať až v priebehu súdneho konania), ani mu tieto faktúry nevrátil, bol povinný tieto uhradiť v lehote ich splatnosti. Na základe vyššie uvedeného preto súd podanú žalobu považoval za dôvodnú v plnom rozsahu a vyhovel jej.

14. V bode 32 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zdôvodnil prečo nevykonal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania navrhnuté žalobcom. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd vyžiadal z daňového úradu kontrolný výkaz, aby žalovaný predložil súdu všetky faktúry za spomínane obdobie, ale aj za obdobie, počas ktorého mal v platnosti s firmou Indusol s.r.o. týkajúce sa prác v prospech generálneho dodávateľa z Nemecka, ako aj aby vyžiadal od Daňového riaditeľstva SR informáciu, či v kontrolnom výkaze DPH žalovaného sú uvedené faktúry, ktoré vystavil žalovaný spoločnosti INDUSOL, s.r.o., IČO: 52 579 506, ako aj aby súd vyžiadal od žalovaného uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou INDUSOL, s.r.o., IČO: 52 579 506, ktorej predmetom má byť poskytnutie služieb zo strany žalovaného v prospech tejto spoločnosti na území Nemecka v období rokov 2021, resp. 2022, pretože už zo správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2023 (č. l. 86 súdneho spisu) je zjavné, že oba subjekty faktúry vystavené žalobcom, ktoré sú predmetom tohto konania, uviedli v kontrolnom výkaze, a teda tieto uznali, preto súd návrhy žalobcu na vykonanie uvedených dôkazov považoval za nadbytočné.

15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal sankčnou faktúrou č. 2022154 vystavenou žalovaným na sumu 33.000,- eur, ohľadne ktorej žalovaný uviedol, že túto vystavil vzhľadom na porušenie povinnosti zákazu konkurencie podľa čl. XI. o dielo a v zmysle ktorej aj následne žalovaný realizoval zápočet vzájomných pohľadávok, pričom z dôvodu krajnej opatrnosti žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku podľa . 15.1. Dodal, že žalovaný na pojednávaní dňa 28.02.2023 súdu doručil vzájomnú žalobu (protižalobu) o zaplatenie 33.000,- eur zo dňa 23.02.2023, ktorou žiadal, aby súd spoločnosti EcoLog, s.r.o., IČO: 46 002 146 (žalobcu v tomto konaní) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33.000,- eur pre porušenie zmluvnej povinnosti podľa čl. XI. o dielo zo dňa 28.09.2021, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 33.000,- eur od 01.03.2023 do zaplatenia. 15.2. Ďalej poukázal súd prvej inštancie na to, že žalovaný je oprávnený uplatniť v spore aj svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle a 581 alebo až 363 . Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. To má zásadný význam aj pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní. 15.3. Teda ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa . V takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj ak je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka, než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Ak žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle , ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany ( ). V súlade s je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, keď sa vzájomné pohľadávky stretli ( ) (G., H.. [Vzájomná žaloba]. In: I., A., H., G., J., E., A., G., J., E., K., A. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 596-598, marg. č. 6.). 15.4. S prihliadnutím na vyššie uvedené, keďže žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu popiera, ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že spoločné prejednávanie vecí by nebolo v záujme účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti konania, súd vzájomnú žalobu (protižalobu) žalovaného proti žalobcovi,

ktorú žalovaný doručil tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 28.02.2023, o zaplatenie 33.000,- eur s príslušenstvom, vylúčil na samostatné konanie, a to uznesením č. k. -96 zo dňa 28.02.2023.

16. Ohľadne priznania úrokov z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Keďže si žalobca v podanej žalobe uplatnil úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 8% ročne z jednotlivých vyfakturovaných súm, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, súd mu priznal úrok z omeškania v požadovanej výške, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s . Podľa priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

18. Za najzásadnejšie pochybenie súdu prvej inštancie považoval neexistenciu právneho základu uplatneného nároku žalobcu, pričom dané tvrdí od prvého úkonu v konaní – v podanom odpore. Súd konštatoval v bode 29. a 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že malo dôjsť k ústne uzatvorenej o dielo na obdobie po skončení účinnosti , teda na obdobie po 01.01.2022. Tento záver súdu je absolútne nesprávny a súd ho ani náležite neodôvodnil. Uzavretie o dielo ústnou formou mal preukázať žalobca, avšak žalobca nijako nešpecifikoval kedy malo dôjsť k uzavretiu tejto o dielo, ani dátum uzavretia , ani akým spôsobom (telefonicky, ústne pri osobnom jednaní a pod.). Poukazoval na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý sám vo svojej výpovedi uviedol, že: „Pre mňa bol partner KOGAL STEEL. Na konci roku 2021 som požiadal, či je možné zvýšiť hodinovú sadzbu o 2,- eura na čo som dostal odpoveď, že sa to nedá. Keďže som mal monitorovaný nemecký trh vedel som, že moja práca je zaplatená veľmi nízko, pretože som dodržal podmienky , ktorá bola uzavretá do konca roka 2021 a novú s KOGAL STEEL som už nepodpísal, opravujem novú s G-Steel som neuzavrel, ale popritom bola ústna dohoda a takisto, takým istým spôsobom som každé 2 týždne posielal hodiny na vyfakturovanie.“ Žalovaný mal za to, že samotný žalobca tvrdí, že to bol práve on, kto odmietol podpísať novú o dielo na obdobie po uplynutí účinnosti pôvodnej o dielo, teda na obdobie po 01.01.2022 a preto zistenie súdu nemôže obstáť. Zároveň žalobca o tejto skutočnosti nepredložil ani žiadne dôkazy. Takisto poukazoval nato, že ústna forma novej o dielo neobstojí aj z toho dôvodu, že v zmysle čl. XIII bod 1 bolo dohodnuté, že: „1. Zmeny tejto možno realizovať len písomne, a to so súhlasom oboch zmluvných strán“. Teda zmeny pôvodnej sa mohli realizovať len písomne. Rovnako bolo dojednané podľa čl. III bod 4 o dielo, že: „4. Termíny začatia a ukončenia vykonávania jednotlivých diel na základe tejto budú obsahom konkrétnej písomnej objednávky“. Pokiaľ ide o obdobie od 28.09.2021 do 31.12.2021 žalovaný vystavil a doručil aj písomnú objednávku na práce vykonávané v súlade so , kde boli podrobnosti realizácie diela (miesto, termíny a pod.). Ak by podľa žalovaného malo dôjsť k uzavretiu na obdobie po 01.01.2022, žalobca by zrejme požadoval vystavenie objednávky aj na toto obdobie, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie preto nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď podanej žalobe vyhovel napriek tomu, že neexistuje právny základ uplatneného nároku, keďže žalobca v žiadnom prípade neuniesol dôkazné bremeno.

19. Žalovaný rovnako nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie týkajúce sa hodnotenia vykonaného dôkazu – súčinnosť Finančného riaditeľstva SR. Nestotožnil sa so záverom súdu, že zaúčtovanie faktúr žalobcu žalovaným do svojho účtovníctva, bez ďalšieho – súd považuje za uznanie nárokov a oprávnenosti fakturácie, ktorá je predmetom nároku. Ak by sa súd dotazoval na túto skutočnosť, objasnil by ju. Uviedol, že faktúry prijal do účtovníctva z dôvodu, že v danom čase prebiehali jednania o uzatvorení o dielo na obdobie po 01.01.2022. Ak by došlo k uzatvoreniu medzi účastníkmi konania, mohol následne uzatvoriť aj súvisiace zmluvné vzťahy so svojim odberateľom a následne by bolo možné uvažovať o dodaní prác a fakturácii odberateľovi a v konečnom dôsledku aj k úhrade žalobcovi. Nakoľko však žalobca neuzavrel o dielo, žalovaný sa nemohol zaviazať k dodaniu prác

svojmu odberateľovi (bez toho, aby tieto vedel zmluvne zabezpečiť) a preto ani nemohol sa dožadovať zaplatenia prác, na dodanie ktorých nemal uzatvorenú . Pritom žalovaný sa s predmetnými faktúrami vysporiada účtovnými postupmi a to v stručnosti tak, že každým rokom sa o percentuálnu časť zvyšuje zdaniteľný základ a po 3 rokoch na daniach odvedie časť dane, o ktorú sa mu zaevidovaním predmetných faktúr znížil daňový základ. Preto prijatý záver súdu prvej inštancie, že pojatie faktúr do účtovníctva je nevyvrátiteľnou domnienkou uznania ich oprávnenosti, je z pohľadu aplikačnej praxe neobhájiteľný, o to viac, že súd prvej inštancie súd v napadnutom rozhodnutí predmetnú skutočnosť síce uvádza, avšak absentuje právne zdôvodnenie jeho záveru.

20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď rozhodol o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie uznesením sp. zn. -96 zo dňa 28.02.2023. V tomto uznesení súd odcitoval zákonné ustanovenia , z obsahu ktorých je zrejmé, že ak by vzájomný návrh napadol na súd do iného senátu, bol by práve povinný súd z dôvodu hospodárnosti konania rozhodnúť o spojení veci do spoločného konania a nie naopak, vylúčiť vec na samostatné konanie. Pôsobí prinajmenšom zmätočne konštatovanie súdu, že vzájomný návrh vylučuje na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti konania, avšak dôvod neuvádza a tento nie je zistiteľný. Mal za to, že dôvodnosť vzájomného návrhu je nespochybniteľná. V danej veci je nevyhnutné výlučne vyhodnotiť obsah výpovede štatutárneho orgánu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.12.2022 a túto vec ihneď rozhodnúť. Pre žalovaného má tento nezákonný postup súdu zásadný význam. Ak by po teoretickom správoplatnení napadnutého rozhodnutia, bol povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu a až v budúcnosti by sa rozhodlo o jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je celkom ľahko predstaviteľné, že spoločnosť žalobcu môže rôznymi spôsobmi zmariť prípadné uspokojenie nároku žalovaného. Tento procesný postup prvostupňového súdu vážne poškodzuje právo žalovaného na spravodlivý proces.

21. Záverom odvolania žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania (výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu) jednoznačne vyplynulo, že po uplynutí účinnosti o dielo ku dňu 31.12.2021, sa rozhodol nepodpísať novú /dodatok na práce na nasledujúce obdobie, nakoľko nesúhlasil s predtým dohodnutou cenou za dielo. Vedome porušil konkurenčnú doložku sankcionovanú zmluvnou pokutou, potvrdil a požiadal žalovaného emailom, aby za práce po 01.01.2022 žiadnej spoločnosti nič neúčtoval a až následne, keď žalobca asi nevymohol zaplatenie diela od tretích osôb, pre ktoré realizoval činnosti, obrátil sa so svojím nárokom opätovne na žalovaného. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a zároveň postupom podľa zrušil aj uznesenie sp. zn. -96 zo dňa 28.02.2023 o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie. Žalovaný v podanom odvolaní rovnako namietal, že súd prvej inštancie uznesením sp. zn. -96 zo dňa 28.02.2023 rozhodol o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného o zaplatenie sumy 33.000,- eur s príslušenstvom na samostatné konanie.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , a . Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe.

26. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

28. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

29. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či zistený skutkový stav neobstojí, pričom súd vec nesprávne právne posúdil a sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

31. o dielo ako každá môže byť uzavretá ústne, písomne (pričom písomné prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine), konkludentne alebo aj kombináciou uvedených spôsobov tak, aby bola zrejmá identifikácia zmluvných strán (objednávateľ a zhotoviteľ), ako aj to, že došlo k dohode o obsahu (predmet diela a jeho cena).

32. V prípade obchodnoprávnych vzťahov je možné akceptovať návrh aj špecifickými spôsobmi, ktoré upravuje . Podľa uvedeného ustanovenia platí, že „s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.“

33. Citované ustanovenie umožňuje vznik okrem výslovnej akceptácie návrhu na uzavretie aj na základe faktického konania. Akceptáciu návrhu faktickým konaním pripúšťa , iba ak je splnená niektorá z nasledovných podmienok: 1. Je to možné so zreteľom na obsah návrhu na uzavretie ; 2. Zmluvné strany medzi sebou zaviedli takú prax; 3. Je to odôvodnené s prihliadnutím na obchodné zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona.

34. Základným východiskom k ústavne konformnému výkladu zmlúv je uprednostnenie takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť , pred interpretáciou, ktorá neplatnosť zakladá, za situácie, ak v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci reálne prichádzajú do úvahy oba výklady, t. j. záver o neplatnosti by mal predstavovať výnimku, nie pravidlo. Podľa ústavného súdu je v rozpore s princípom právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačný prístup uprednostňujúci výklad vedúci k neplatnosti pred výkladom v prospech jej platnosti (nález Ústavného súdu SR z 12. júla 2018 sp. zn. ).

35. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie je toho názoru, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že bola medzi nimi dňa 28.09.2021 uzavretá o dielo v zmysle ustanovenia a nasl. na dobu určitú s účinnosťou od 28.09.2021 do 31.12.2021. Z vykonaného dokazovania rovnako má odvolací súd za preukázané, že po skončení predmetnej o dielo došlo zo strany žalobcu k vykonávaniu prác v zmysle predmetu pôvodnej (čl. I, bod 3. ), ktorých cenu vyúčtoval žalovanému faktúrami, ktorých zaplatenia sa domáha v tomto konaní (č. , č. a č. ). Žalobca uviedol, že práce boli vykonávané na základe ústnej dohody so žalovaným. Rovnako je nesporné, že žalovaný žalobcom vystavené faktúry, z ktorých si žalobca uplatňuje zaplatenie peňažnej sumy prevzal, tieto žalobcovi nevrátil, ich vykonanie nijako nenamietal, vykonané práce nereklamoval a navyše ich uviedol aj vo svojom účtovníctve, čo potvrdzuje jednak výpoveď konateľa žalovaného ako aj oznámenie z Finančného riaditeľstva zo dňa 11.01.2023. Žalovaný týmto svojím konaním (nevrátenie faktúr, zaúčtovanie do svojho účtovníctva, nenamietanie ich vykonania ich nereklamovanie) v podstate odsúhlasil vykonanie fakturovaných prác zo strany žalobcu. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že žalobca vykonal pre žalovaného práce, ktorých cenu následne vyúčtoval žalovanému predmetnými faktúrami (č. , č. a č. ). Preto vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti mal odvolací súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej o dielo, a to konkludentne v zmysle a za rovnakých podmienok ako bolo pôvodne dohodnuté v písomnej o dielo zo dňa 28.09.2021.

36. Odvolací súd dáva do pozornosti aj to konanie žalovaného, ktorý faktúrou č. 2022154, urobil voči žalobcovi započítanie oproti faktúram vystaveným žalobcom (č. , č. a č. ). V prípade žalovaného išlo o jednostranný právny úkon. Žalovaný v konaní na svoju obranu uviedol, že žalobcov nárok zanikol jednostranným započítaním pohľadávok. Teda vzniesol kompenzačnú námietku. Odvolací súd uvádza, že námietka započítania (kompenzačná námietka) je hmotnoprávnou námietkou, ktorá smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku. Strana sporu, ktorá vznáša hmotnoprávnu námietku, uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany, teda považuje žalovanú pohľadávku protistrany za existujúcu, t.j. spôsobilú, aby voči nej bolo započítané. Započítanie možno vykonať iba voči pohľadávkam, ktoré subjekt, ktorý robí započítanie, nepovažuje za sporné, resp. fiktívne, ale reálne existujúce. Teda tento jednostranný právny úkon žalovaného preukazuje, že žalovaný uskutočnenie prác zo strany žalobcu, ako ani cenu vykonaných prác, uvedenú v predmetných faktúrach, nepopieral. Navyše po doručení predmetných faktúr zo strany žalobcu, žalovaný tieto nevrátil a nijako práce v nich uvedené nereklamoval.

37. V neprospech žalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že faktúru č. 2022154 vystavenú žalovaným, žalobca ani žalovaný vo svojich kontrolných výkazoch neuviedli. To znamená, že ju ani jeden neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný faktúry vystavené žalobcom, ktoré sú predmetom tohto konania, prevzal, tieto uviedol vo svojom účtovníctve (čo potvrdil aj konateľ žalovaného) a napriek tomu ich žalobcovi v lehote ich splatnosti neuhradil.

38. Odvolací súd k ďalšej námietke žalovaného uvedenej v bode 20 odôvodenia tohto rozsudku poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou, avšak iba taká pohľadávka žalovaného na započítanie sa považuje za vzájomnú žalobu, ak si žalovaný proti žalobcovi uplatňuje viac, než čo uplatnil žalobca. V opačnom prípade sa takýto prejav žalovaného považuje sa prostriedok procesnej obrany žalovaného. V danom prípade si žalobca uplatnil proti žalovanému zaplatenie sumy 13.920,- eur s príslušenstvom. Teda menej ako požadoval žalovaný. Preto súd prvej inštancie tento započítací prejav žalovaného správne posúdil ako vzájomnú žalobu v zmysle a nie ako prostriedok procesnej obrany. Preto súd prvej inštancie správne postupoval ak z dôvodu hospodárnosti konania vylúčil tento nárok na samostatné konanie uznesením zo dňa 28.02.2023. Odvolací súd len dodáva, že s vylúčenou vzájomnou

žalobou žalovaného je spojená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Preto bolo povinnosťou žalovaného uvedomiť si dané procesné ustanovenia a formulovať svoju obranu iným spôsobom, pokiaľ sa chcel vyhnúť vylúčeniu jeho vzájomnej žaloby na samostatné konanie. Odvolací súd rovnako dáva do pozornosti ustanovenie , ktoré taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t.j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v danom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Uznesenie o vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie v tomto ustanovení uvedené nie je, čo znamená, že voči uzneseniu súdu o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné. Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu prvej inštancie, ktorým vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné konanie nemožno považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže práve v tomto konaní mal byť posúdený nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 33.000,- eur s príslušenstvom.

39. Navyše odvolací súd uvádza, že nárok žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie sumy 33.000,- eur s príslušenstvom, ktorý si uplatnil žalovaný samostatným podaním doručeným na pojednávaní dňa 28.02.2023 označeným ako Vzájomná žaloba zo dňa 23.02.2023 bolo po vylúčení z konania sp. zn. vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. . V tomto konaní bolo uznesením zo dňa 17.04.2023 konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2023.

40. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.920,- eur spolu s príslušenstvom z titulu ceny za vykonané dielo. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).