Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_27C-2-2019.pdf
PDF · 126.49 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: FOOD FACTORING s. r. o., Tatranská 295/15, Považská Bystrica, IČO: 36 764 299, zast.: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom v Považskej Bystrici, Zakvášov 1519/55, proti žalovaným: 1. T.. Z. L., B.. XX. X. XXXX, O.Ý. L.: X. Č.. XXX, X. J. L., B.. X. XX. XXXX, O. L.: X. Č.. XXX, obaja zast.: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 70 000 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu o zaplatenie 70 000 € s príslušenstvom zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2 .rade plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobkyne, spoločnosť ST-BB s. r. o., IČO: 51 661 721 (ďalej len „pôvodný žalobca“), sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 3. 1. 2019, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu 70 000,- € s 5 % úrokmi od 1. 1. 2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že 12. 10. 2018 uzatvoril so žalovanými kúpnu zmluvu, na základe ktorej od nich odkúpil nehnuteľnosti, a to administratívnu budovu U.. Č.. XXX, L. B. L. Č.. XXXX, L. G. „., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere X XXX T.X, B.Ú. U. P. W.. Ú.. X. X. B. W. D. Č.. X H. Q. P. I. Č.. XXXX. Pôvodný žalobca súčasne nadobudol vlastníctvo k príslušenstvu, zariadeniam a stavbám tak ako je špecifikované v článku I. bod 2. kúpnej zmluvy. Žalovaní ako predávajúci mali povinnosť v lehote piatich dní od uhradenia kúpnej ceny odovzdať pôvodnému žalobcovi ako kupujúcemu uvedené nehnuteľnosti a podľa článku V. bod 3. kúpnej zmluvy mali odovzdať spolu s nehnuteľnosťou aj nájomné zmluvy, kolaudačné rozhodnutia, energetické certifikáty, revízne správy a projektové dokumentácie.
3. Pri rokovaní o podmienkach kúpnej zmluvy žalovaní deklarovali, že výnosy z nájomného sú mesačne 6 814,66 €, t. j. ročný výnos 81 775,92 €. Tento doklad bol predložený financujúcej banke a tvorí aj prílohu kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená Okresnému úradu v X. X., katastrálny odbor, na zápis vlastníckeho práva v prospech pôvodného žalobcu. Predávajúci týmto opätovne ubezpečili kupujúceho o výške výnosov z nájmu kupovanej budovy. Pôvodný žalobca po uhradení kúpnej ceny zistil, že tvrdenia uvedené v prílohe kúpnej zmluvy, ktorá sa týka nájmu administratívnej budovy a výšky výnosu z nájmu, sa nezakladajú na pravde. V predmete kúpnej zmluvy sa nachádza menej
nájomníkov a nájom predstavoval čiastku 4 342,03 € mesačne, (52 104,36 € ročne). Rozdiel medzi výnosom deklarovaným v prílohe kúpnej zmluvy a skutočným je 2 472,63 € mesačne, t. j. 29 671,56 € ročne. Predávajúci písomne potvrdili v zmluve existenciu určitých podstatných okolností, ktoré boli v rozpore so skutkovým stavom a boli pre pôvodného žalobcu dôležitým ukazovateľom pri rozhodovaní o kúpnej cene, ktorej výška bola dohodnutá po zohľadnení všetkých predávajúcimi predložených údajov, z ktorých najpodstatnejší bol výnos z nájmu. Predávajúci tak uvedením nepravdivej skutočnosti o výške výnosu z nájmu administratívnej budovy uviedli kupujúceho do omylu, kupujúci by za takýchto okolností požadoval nižšiu kúpnu cenu. Vychádzajúc z uvedeného pôvodný žalobca žiadal, aby súd posúdil jeho dôvody a rozhodol, že kupujúci ma za daných okolností nárok na zníženie kúpnej ceny o 70 000 €, čo predstavuje 7 % z kúpnej ceny. Vzhľadom na závažnosť a rozsah nedostatkov, ktoré nemal možnosť zistiť pred uzatvorením kúpnej zmluvy, a teda, že predávajúci je povinný mu vrátiť časť kúpnej ceny vo výške 70 000 €. Uvedená čiastka vypočítaná nadväzne na situáciu v obsadzovaní priestorov nájomníkmi, pričom nepredstavuje celý deficit (290 000 €, t. j. ročný deficit 29 000 € x 10 rokov splácania úveru), ktorý by pôvodnému žalobcovi ako kupujúcemu vznikol počas obdobia, resp. vznikne počas obdobia 10 rokov splácania úveru. Pôvodný žalobca požaduje nižšiu sumu, pretože predpokladá, že postupnou reštrukturalizáciou nájomníkov sa podarí celkový deficit čiastočne eliminovať.
4. Ako prílohy k žalobe bola predložená súdu kópia kúpnej zmluvy medzi pôvodným žalobcom ako kupujúcim a žalovanými ako predávajúcimi, podpísaná kupujúcim 3. 10. 2018 a predávajúcimi 12. 11. 2018, ktorých podpisy boli osvedčené, bez príloh k tejto zmluve.
5. V priebehu konania došlo k zániku pôvodného žalobcu v dôsledku jeho zlúčenia s právnym nástupcom, ktorým je spoločnosť FOOD FACTORING, s. r. o., preto súd uznesením v priebehu pojednávania rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorý tak do konania vstúpil namiesto pôvodného žalobcu.
6. O nároku žalobkyne rozhodol okresný súd rozsudkom z 4. 7. 2019, č. k. 27C/2/2019-72, ktorým žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania. Voči predmetnému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) tak, že uznesením z 30. 9. 2020, č. k. 13Co/199/2019-127 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd v podstatnom vo vzťahu k ďalšiemu postupu okresného súdu uviedol, že „...Súd prvej inštancie, tak ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia neodmietol vykonať navrhnutý prostriedok procesného úkonu žalobcom, z dôvodu, že by to viedlo k odročeniu pojednávania, prípadne k nedôvodným prieťahom v konaní. Vzhľadom na uvedené odmietnutie vykonania procesného úkonu je v rozpore s účelom ustanovenia § 153 CSP . Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistiť skutkový stav a to aj vykonaním navrhnutého dokazovania žalobcom (prílohami kúpnej zmluvy) a zistený skutkový stav právne posúdiť.“
8. Okresný súd v plnom rozsahu rešpektoval odvolacím súdom uvedený právny názor a po vrátení spisu nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany sporu a po vykonaní dokazovania, v ktorom zohľadnil aj žalobkyňou dodatočne predložené listiny, a to prílohu č. 2 ku kúpnej zmluve, podpísanú N.. T., obsahujúcu zoznam nájomných vzťahov a vo veci opätovne rozhodol. Okresný súd taktiež prihliadol na žalobkyňou predloženú listinu v odvolacom konaní ako novotu podľa § 366 Z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), a to výzvu na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny z 26. 11. 2018, adresovanú žalovanému v 1. rade, spolu s podacím lístkom, ktorý má preukazovať doručovanie tejto listiny žalovanému v 1. rade.
9 Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 1. 12. 2020, žalobkyňa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaní spochybnili správnosť záveru odvolacieho súdu. Poukázali na to, že žalobkyňa, ako strana sporu, ktorá iniciovala konanie pred súdom mala povinnosť riadne preukázať svoje tvrdenia predložením dôkazov už pri podaní žaloby. Žalobkyňa bola v konaní pasívna a nevyužila ani možnosť vyjadriť sa k vyjadreniam žalovaných, pričom oneskorene predložené dôkazy mal k dispozícii pôvodný žalobca už v čase podania žaloby. Preto sudcovská koncentrácia konania bola podľa ich názoru uplatnená správne a nerozumejú názoru odvolacieho súdu, že za rozhodujúce skutočnosti považuje až na pojednávaní predložené listiny zo strany žalobkyne. Takýto postup podľa ich názoru narúša rovnosť zbraní. Predložená príloha je navyše podpísaná len jednou zo zmluvných strán a jediný, kto
tak deklaroval výnosy, je žalobkyňa, resp. jej právny predchodca, a nie žalovaní. Pokiaľ ide o výzvu predloženú až v odvolacom konaní, ktorá taktiež nebola predložená včas, žalovaní poukazujú na to, že bola doručovaná len žalovanému v 1. rade, pričom predmetom predaja bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, a teda zmluvnou stranou bola aj žalovaná v 2. rade.
10. Pre úplnosť súd uvádza aj tvrdenia žalovaných, produkovaných v rámci vyjadrenia k žalobe v podaní z 1. 3. 2019, v ktorom uviedli, že tvrdenia pôvodného žalobcu považujú za špekulatívne a ničím nepreukázané. Pôvodný žalobca totiž nepreukázal žiadnym dôkazom, že pri rokovaní o podmienkach kúpnej zmluvy žalovaní deklarovali, že výnosy z nájomného sú vo výške 6 814,66 € za mesiac. Žalovaní žiadne výnosy nedeklarovali, kúpna cena predmetných nehnuteľností bola stanovená na základe dohody zmluvných strán vo výške 1 000 000 € bez DPH. Uvedené aj vyplýva z článku III. bod 1. kúpnej zmluvy. Z predmetného článku kúpnej zmluvy však nevyplýva, že pri určení kúpnej ceny bol najpodstatnejším údajom výnos z nájmu. Žalovaní taktiež nepodpisovali žiadny dokument, v ktorom by deklarovali sumu výnosov z nájmu. Podľa vedomosti žalovaných, potvrdenie o výnosoch z nájmu pre banku vyhotovil p. N.. T., konateľ pôvodného žalobcu. Pokiaľ ide o pokles nájomcov, žalovaní poukazujú na § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže iba nájomca vypovedať zmluvu, ak dôjde k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu a toto právo nájomcu predávajúci nemajú možnosť ovplyvniť. Ak došlo po prevode nehnuteľnosti k poklesu nájomníkov je to v plnej kompetencii pôvodného žalobcu ako kupujúceho a zároveň ako nového nájomcu a táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalovaných. Pokiaľ ide o výšku zľavy z kúpnej ceny, z obsahu žaloby a jej príloh nevyplýva, akým spôsobom pôvodný žalobca k tejto sume dospel a čím preukazuje sumu zľavy z kúpnej ceny. Taktiež nepreukázal ani právny dôvod vzniku nároku, ktorý si podanou žalobou uplatňuje, ani jeho sumu. V dôsledku uvedených skutočností žalovaní navrhujú, aby súd predmetnú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
11. Následne súd vyzval pôvodného žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných a náležite ho poučil aj ho právnych následkoch spojených s nesplnením tejto procesnej povinnosti v podobe uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Uvedené právo pôvodný žalobca nevyužil.
12. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 4. 7. 2019, žalobkyňa zopakovala tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v žalobe a predložila súdu kópiu kúpnej zmluvy s prílohou č. 2, ktorej oneskorené predloženie ospravedlňovala tým, že „nedopatrením“ nebola doručená k žalobe aj s prílohami. Podľa žalobkyne ukazovateľ výnosu nebol síce súčasťou textu kúpnej zmluvy, avšak bol prílohou kúpnej zmluvy z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o predmet kúpy, ktorý je využívaný na podnikateľské účely. Je preto logické, že výnosy z prenájmu sú podstatným údajom pre kupujúceho minimálne vo vzťahu k banke, ktorá poskytla žalobcovi úver na úhradu kúpnej ceny. Z dôvodu poklesu nájmu došlo k tomu, že pôvodný žalobca sa dostal do finančnej tiesne, ktorá ho prinútila zlúčiť sa s inou obchodnou spoločnosťou, teda s právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Pokiaľ ide o nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvárané, predmetom nájmu boli priestory v administratívnej budove, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Tieto nájomné vzťahy neboli uzatvárané medzi nájomcami a žalovanými ako vlastníkmi, ale medzi spoločnosťou P5 s. r. o. a teda pôvodný žalobca nemohol vstúpiť do týchto nájomných vzťahov, pretože nemal žiadny zmluvný vzťah s touto spoločnosťou.
13. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že nepodpísali žiadny zoznam nájomcov a výnosy z nájmov, ani ich neverifikovali a takýto zoznam pôvodnému žalobcovi nedoručili, neodovzdali, a to ani pri podpise kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalovaných si pôvodný žalobca uplatňuje v konaní iba fiktívnu pohľadávku. Ak by pôvodný žalobca považoval nedostatočný výnos z nájomných vzťahov za vadu, bolo potrebné, aby pôvodný žalobca ako kupujúci vytkol bez zbytočného odkladu najneskôr do 24. mesiacov od prevzatia predmetu kúpy uvedenú vadu, pričom pôvodný žalobca ani žalobkyňa ako právny nástupca pôvodného žalobcu nevytkol žiadne vady a žalobkyňa ani neuviedla, v čom majú tieto vady spočívať.
14. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z predložených listín, ako aj vyjadrení strán sporu, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti a na ktoré aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.
15. Medzi pôvodným žalobcom ako kupujúcim a žalovanými ako predávajúcimi bola uzatvorená kúpna zmluva. Predmetom tejto zmluvy bol spoluvlastnícky podiel predávajúcich k nehnuteľnostiam, a to konkrétne k stavbe U.. Č.. XXX, postavenej na pozemku parcela registra „S. Č.. XXXX a pozemok parcela G. „. Č.. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o P. X XXX T.X, nachádzajúce
sa v k. ú. X. X., zapísané v LV č. XXXX, pričom neoddeliteľnou súčasťou nehnuteľnosti je plot z vlnitého plechu, plot od ulice, prípojka vody, kanalizácie, spevnené plochy, vonkajšie schody, prípojka plynu, všetko príslušenstvo sa nachádza na parcele registra „S. Č.. XXXX. Predmetom zmluvy je tiež majetok kompletne špecifikovaný v znaleckom posudku N.. Q., vedený pod č. XXX/XXXX. Podľa článku II. bod 2. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásili, že predmet kúpy prevádzajú so všetkými súčasťami, príslušenstvom, vonkajšími a vnútornými zariadeniami, právami a povinnosťami, okrem iných aj vyplývajúcimi z uzatvorených nájomných zmlúv na kupujúceho. Kupujúci nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované ako predmet kúpy za dohodnutú cenu kupuje do svojho výlučného vlastníctva. Podľa bodu 3. toho istého článku, predmetom predaja nie je zariadenie kancelárií a zariadenie a vybavenie bytu.
16. Podľa článku III. bod 1. kúpnej zmluvy bola dohodnutá cena prevádzaných nehnuteľností vo výške 1 000 000 € bez DPH, ktorá bola špecifikovaná ako cena za pozemok parcela registra „S. Č.. XXXX vo výške 130 000 € a za stavbu súp. Č.. XXX, postavený na predmetnom pozemku vo výške 870 000 €. Podľa článku III. bod 3. má byť kúpna cena vyplatená predávajúcemu č. 1, ktorý je žalovaný v 1. rade, čiastkou 500 000 € a predávajúcej č. 2, ktorá je žalovanou v 2. rade, čiastku 500 000 € na č. účtu uvedené v predmetnej zmluve. Podľa článku IV. bod 2. kúpnej zmluvy mala predávajúcim kúpnu cenu za dohodnutých podmienok vyplatiť financujúca banka, ktorou bola BKS Banka. Podľa článku V. bod 2. a 3. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy bude vyhotovený odovzdávajúci a preberajúci protokol, v ktorom budú špecifikované aj listiny vrátane nájomných zmlúv podľa prílohy č. 2, kolaudačného rozhodnutia, energetického certifikátu, revíznych správ, projektovej dokumentácie viažucej sa k predmetu kúpy. Podľa článku VI. bod 5. kúpnej zmluvy kupujúci prehlasuje, že sa oboznámil so stavom predmetu kúpy. Podľa článku VII. bod 1. kúpnej zmluvy dňom nasledujúcim po dni uhradenia kúpnej ceny vstupuje kupujúci do všetkých práv a povinností predávajúcich, ktoré sú spojené s platnými uzavretými nájomnými zmluvami súvisiacimi s nehnuteľnosťami a zároveň prechádzajú na kupujúceho všetky pôžitky súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti, ako aj vlastníctvo k nehnuteľnosti.
17. Žalobkyňou dodatočne predložený prehľad o nájomných zmluvách medzi vlastníkmi a nájomcami s podstatnými náležitosťami týchto zmlúv je prílohou č. 2 kúpnej zmluvy. Príloha obsahuje celkom 41 nájomných vzťahov, z ktorých 37 je uzavretých na dobu neurčitú, 2 sú uzavreté ako príležitostný prenájom/na dohodu a pri posledných dvoch nie je uvedené, na akú dobu boli nájomné vzťahy uzatvorené. Celkový ročný nájom podľa tejto prílohy bol vyčíslený na sumu 70 945,82 €, pričom z tejto sumy vyplýva aj celkový mesačný nájom vo výške 5 912,15 €. V konečnom stĺpci sa nachádzajú platby za energie v celkovej výške 20 646,40 €. Príloha č. 2 bola podpísaná len N.. T., konateľom pôvodného žalobcu.
18. Z obsah kúpnej zmluvy vyplýva, že jej prílohou mali byť I. Č.. XXXX, zoznam nájomných zmlúv a znalecký posudok č. XXX/XXXX. Súdu pritom bola doručená žaloba spolu s kópiou kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek príloh, ktoré, okrem prílohy č. 2, neboli súdu doložené ani dodatočne.
19. Až v rámci odvolacieho konania dňa 11. 12. 2019 žalobkyňa predložila súdu listinu z 26. 11. 2018, spísanú advokátkou JUDr. Špeťkovou bez označenia jej predmetu, z obsahu ktorej vyplýva, že pôvodný žalobca namietal nedostatočnú súčinnosť zo strany žalovaného v 1. rade pri odovzdávaní predmetu kúpy a k tomu potrebnej dokumentácie. Požadoval od neho poskytnutie náležitej súčinnosti za účelom prevzatia nehnuteľnosti a predloženie všetkých požadovaných dokumentov do 30. 11. 2018. V prípade nerešpektovania tejto žiadosti pôvodný žalobca mal realizovať príslušné bližšie nešpecifikované právne kroky. V poslednom odseku uviedol, že „Z dôvodu, že vec má vady spočívajúce vtom, že bez požadovanej dokumentácie ju nie je možné riadne užívať a hlavne v tom, že výnosy z nájmu sú podstatne nižšie, ako ste pri rokovaniach a podpise kúpnej zmluvy deklarovali, si týmto kupujúci uplatňuje zľavu z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 70 000,- €.“
20. Podľa § 499 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
21. Podľa § 588 ods. 1 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu..
22. Podľa § 589 OZ, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
23. Podľa § 596 OZ, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
24. Podľa § 597 ods. 1 a 2 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
25. Podľa § 599 ods. 1 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
26. Okresný súd len pre vysvetlenie doterajšieho procesného postupu v krátkosti uvádza, že z ust. § 153 ods. 2 CSP vyplýva, že ak strana sporu nepredloží prostriedky procesného útoku alebo obrany včas, nemusí súd na ne prihliadať, pričom len exemplifikatívne vymenúva dva prípady („najmä“), a to ak by to vyžadovalo naradenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Z uvedeného tak nie je možné dospieť k záveru, že sudcovská koncentrácia konania prichádza do úvahy len v týchto dvoch spomenutých prípadoch. V § 153 ods. 3 CSP zákonodarca stanovuje postup súdu pri jej uplatnení, a to, že ak neprihliadne na prostriedky procesného útoku alebo obrany, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. V tomto ustanovení nie je striktne dané, že ak súd neuvedie v odôvodnení rozhodnutia konkrétny následok, ku ktorému by viedli oneskorene predložené procesné prostriedky, nie je naplnený jej účel sudcovskej koncentrácie. V tomto kontexte okresný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 89/2018, v ktorom vyslovil právny názor, podľa ktorého „Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“ Rovnako tak poukazuje na závery, ku ktorým došiel odvolací súd v inom svojom rozhodnutí, podľa ktorého „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné... Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky)... Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti).“ (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 2. 2018, č. k. 41Cob/218/2017). Okresný súd postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a citovanej judikatúry, od ktorej sa vo svojom odôvodnení neodklonil, preto sa nemohol stotožniť so závermi o nenaplnení účelu sudcovskej koncentrácie konania.
27. Po doplnení dokazovania okresný súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Predmetom tejto zmluvy boli nehnuteľnosti špecifikované v čl. II., za cenu uvedenú v čl. III. bod 1. kúpnej zmluvy. Medzi stranami sporu bolo sporné, či podstatnou náležitosťou zmluvy bol aj deklarovaný výnos z nájomných zmlúv, ktorých zoznam mal tvoriť prílohu kúpnej zmluvy, a teda, ak by tomu tak bolo, či žalobkyňa mala nárok uplatnený v rámci zodpovednosti za vady, spočívajúci v primeranej zľave z kúpnej ceny.
28. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že neboli spochybnené závery okresného súdu ohľadom zistených skutočnosti a ich právneho posúdenia v napadnutom rozsudku, súd preto v
plnom rozsahu poukazuje na podstatné argumenty uvedené v napadnutom rozsudku. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplývajú skutočnosti uvedené žalobkyňou, že podstatnou (esenciálnou) náležitosťou kúpnej zmluvy bol výnos stanovený konkrétnou sumou za mesiac, resp. za rok, ktorý sa mal dosahovať z nájomných vzťahov, predmetom ktorých boli priestory, resp. nehnuteľnosti, ktoré žalovaní predávali pôvodnému žalobcovi. Cena, za ktorú sa predmet kúpy predával, bol výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán, ku ktorej mohli dospieť aj v dôsledku výšky výnosov z nájomných vzťahov, avšak táto skutočnosť absentuje v predmetnej zmluve. Ani doloženie prílohy č. 2, obsahujúcej zoznam nájomných vzťahov, nemôže zvrátiť správnosť záveru o nedôvodnosti žaloby.
29. V žalobe ešte pôvodný žalobca uvádzal, že pri rokovaní o podmienkach kúpnej zmluvy mali žalovaní deklarovať výnos z nájomných vzťahov vo výške 6 814,66 € mesačne, resp. 81 775,92 € ročne. Žalobkyňa tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, ňou uvádzaný deklarovaný výnos nevyplýva ani z obsahu kúpnej zmluvy, ani z prílohy č. 2 kúpnej zmluvy, v ktorej je uvedený ako celkový ročný nájom suma 70 945,82 €. Žalobkyňa v priebehu konania nielenže nevysvetlila, ako dospela k uvádzanej sume deklarovaného výnosu, ale ani nepreukázala, že príloha č. 2 kúpnej zmluvy bola verifikovaná zo strany žalovaných, keďže predmetnú prílohu žalovaní nepodpísali a v priebehu konania tvrdili, že prílohu č. 2 vypracoval jednostranne konateľ pôvodného žalobcu N.. T., ktorý ako jediný je pod prílohou vlastnoručne podpísaný. Súdu taktiež neušlo pozornosti, že pod prílohou nie je podpísaný pôvodný žalobca ako jedna zo zmluvných strán, ale iba Ing. Matejka ako fyzická osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou. Z predmetnej prílohy tak nevyplýva, z akých podkladov a kto túto prílohu vypracoval, či obsahuje zoznam všetkých nájomných vzťahov, a taktiež z nej nie je zrejmé, či platby za energie sú súčasťou ročného nájmu.
30. Okresný súd poukazuje na obsah kúpnej zmluvy, a to konkrétne čl. II. „predmet prevodu“, ktorý obsahuje prehlásenie predávajúcich, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetu zmluvy, ktorým sú nehnuteľnosti presne špecifikované v čl. I. „predmet zmluvy“ bod 1. a ich príslušenstvo v bode 2. a napokon majetok špecifikovaný v znaleckom posudku N.. Q. Č.. XXX/XXXX. Ako predmet zmluvy, resp. predmet kúpy neboli uvedené nájomné vzťahy, ani odkaz na prílohu č. 2 kúpnej zmluvy. V čl. II. kúpnej zmluvy je ďalej uvedené, že žalovaní ako predávajúci prevádzajú predmet kúpy so všetkými právami a povinnosťami, okrem iných aj vyplývajúcimi z uzatvorených nájomných zmlúv na kupujúceho. Z uvedeného tak nepochybne vyplýva, čo sa prevádza na kupujúceho. Z tohto vyhlásenia predávajúcich však nie je možné dospieť k záveru, že súčasťou vymienených vlastností predmetu zmluvy sú nájomné zmluvy, ich počet, a výnos z nich. Takúto špecifikáciu predmet zmluvy neobsahuje, preto v danom prípade ani nie je možné uplatňovať zodpovednosť za vady zľavou z kúpnej ceny, pretože medzi vlastnosti veci, ktorá sa prevádzala, nebolo výslovne vymienené, že jej súčasťou sú nájomné vzťahy, v akej kvalite, obsahu, v akom počte, pričom nie je ani zrejmé, čo žalobkyňa myslí pod pojmom výnos, či ide o celkovú sumu zaplateného nájmu, resp. rozdiel medzi vyplateným nájmom a nákladmi. Plnenie je vadné, ak jeho predmet nemá vlastnosti, ktoré boli v zmluve dohodnuté. Aj v tom prípade, keď vlastnosti predmetu plnenia neboli dohodnuté, je plnenie vadné, ak nemá vlastnosti, ktoré sú pri tomto predmete obvyklé a ktoré sa pri ňom všeobecne predpokladajú. Z povahy veci je pritom zrejmé, že konkrétna výška výnosu z nájomných zmlúv, na ktorej sa zmluvné strany výslovne nedohodli, nie je možné považovať za obvyklé vlastnosti predmetu kúpnej zmluvy. Je pravdou, že obvyklou vlastnosťou administratívnej budovy je, že časť je priestorov sa môže prenajímať tretím osobám. Takouto vadou predmet kúpnej zmluvy v tomto prípade ani netrpel, pretože ako vyplýva z predloženej prílohy č. 2 kúpnej zmluvy, jednotlivé priestory predmetu kúpy boli prenajímané.
31. Ani v čl. VII. bod 1. „Ostatní dojednania“ kúpnej zmluvy nie je zmienka o vlastnostiach predmetu kúpy. Uvedený odsek iba deklaruje okamih, kedy kupujúci vstupuje do všetkých práv a povinností spojených s uzavretými nájomnými zmluvami, a teda okamih, od ktorého mu patria pôžitky spojené aj s prenájmom. Posledná veta síce odkazuje na prílohu č. 2 kúpnej zmluvy, ktorá však v kontexte tohto dojednania neznamená, že by ňou predávajúci deklarovali konkrétnu výšku výnosu z nájomných vzťahov. Uvedené dojednanie kúpnej zmluvy iba dopĺňa, aby bolo zrejmé, do ktorých nájomných vzťahov kupujúci vstupuje dňom nasledujúcim po dni uhradenia kúpnej ceny. Ani skutočnosť, že výnos z nájmov, resp. zoznam všetkých nájomných vzťahov, mal byť prílohou zmluvy, nemá žiaden vplyv na záver, že výnos z nájmov nebol podstatnou náležitosťou, resp. vlastnosťou predmetu kúpnej zmluvy. Z uvedeného taktiež vyplýva, že tvrdenia žalobkyne o tom, že tieto nájomné zmluvy boli uzatvorené s inou spoločnosťou ako predávajúcimi, neboli ničím preukázané, pretože z obsahu samotnej zmluvy vyplýva presný opak.
32. Správnosť záverov súdu o tom, že žaloba nie je dôvodná, potvrdzuje aj list z 26. 11. 2018, ktorým si mal pôvodný žalobca uplatniť zodpovednosť za vady u predávajúcich. Z obsahu tohto listu jednoznačne vyplýva, že pôvodný žalobca sa sťažoval, že žalovaný v 1. rade nebol dostatočne súčinný a neodovzdal celú dokumentáciu potrebnú pre prevzatie predmetu kúpy, resp. veci potrebné na riadne užívanie predmetu kúpy. Pre predmet konania je však podstatná posledná veta, v ktorej pôvodný žalobca priznáva, že pod vadami predmetu kúpy mal na mysli nedodanie požadovanej dokumentácie zo strany žalovaného v 1. rade a k tomu bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že si uplatnil zľavu z kúpnej ceny aj z dôvodu nedostatočných výnosov z nájmu. Ani v tomto liste sa však pôvodný žalobca nezmienil, aké mali byť deklarované výnosy, pričom nie je ani zrejmé, z čoho vychádzal, ak tvrdil, že výnosy nie sú v takej výške, ako mali byť deklarované. Taktiež nie je zrejmé, ako vypočítal zľavu z kúpnej ceny. Až v žalobe pôvodný žalobca uviedol, že zľava z kúpnej ceny bola uplatnená len z dôvodu nižších výnosov z nájomných zmlúv, čo však odporuje predloženému listu z 26. 11. 2018. Tvrdenia žalobkyne si tak navzájom odporujú a v priebehu celého konania žalobkyňa hodnoverne nevysvetlila tieto rozpory.
33. Okresný súd pre úplnosť poukazuje na znenie čl. V. kúpnej zmluvy, v ktorom kupujúci prehlásil, že sa oboznámil so stavom predmetu kúpy. Súdu nie je zrejmé, ako mohol pôvodný žalobca až po uzavretí zmluvy zistiť, že počet nájomcov je iný, ako mali deklarovať žalovaní, ak v zmluve vyhlásil, že so stavom predmetu kúpy bolo oboznámený pred podpisom zmluvy. Ani z vyjadrení žalobkyne pritom nevyplýva, aký počet nájomcov vlastne žalovaní deklarovali, odvoláva sa len na sumy označené ako ročné alebo mesačné výnosy z nájmov, ktoré však nevyplývajú ani z kúpnej zmluvy, ani z predloženej prílohy. Pôvodný žalobca už v čase uzatvárania kúpnej zmluvy však musel vedieť o nájomných vzťahoch, keďže ich, ako sám uvádzal, musel preukazovať banke, ktorá mu poskytla úver na financovanie kúpy. Napokon, tvrdenia žalobkyne o tom, že z dôvodu poklesu výnosov z nájmu sa pôvodný žalobca dostal do finančnej tiesne, ktorá ho prinútila zlúčiť sa s inou obchodnou spoločnosťou, s predmetom konania nesúvisia a taktiež tieto tvrdenia uvedené až na pojednávaní neboli žalobkyňou preukázané.
34. Okresný súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že uistenie predávajúcich o výške výnosov z nájomných vzťahov v konkrétnej výške, bolo súčasťou kúpnej zmluvy. Takéto uistenie pritom nemusí mať písomnú formu, a to ani v prípade písomne uzavretej kúpnej zmluvy, avšak je potrebné v konaní preukázať, že k takému uisteniu došlo. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaní pri podpise kúpnej zmluvy deklarovali akýkoľvek výnos z nájomných vzťahov, nebolo preukázané ani dodatočne predloženými listinami. V tomto smere okresný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 142/2018, z 12. 7. 2018, v ktorom vyslovil právny záver, podľa ktorého „...je zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy, pričom v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu, alebo pre písomnú úpravu len niektorých aspektov ich zmluvného vzťahu. K platnosti ústnej zmluvy totiž postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitosti zmluvy, ktoré nemusia byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu.“ Uvedený záver je aplikovateľný aj na tento skutkovo podobný prípad, keďže uistenie o výnosoch z nájmu v konkrétnej výške nebolo zachytené písomne a išlo tak len o tvrdenie žalobkyne, ktoré žalovaní od začiatku popierali. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by jej tvrdenia preukázal, preto nemôže byť v tomto spore úspešná. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. Žalovaní boli v konaní pred okresným súdom úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Zároveň okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom bola úspešná žalobkyňa, keďže odvolací súd jej odvolaniu
vyhovel, preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.