Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 269/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátom Mgr. Romanom Kobellom, Aleja slobody 1899, Dolný

Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod

sp. zn. , za účasti Okresného súdu Dolný Kubín, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.

9 C 1161/1998 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

9 C 1161/1998 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 488,13 € (slovom štyristoosedemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jej

právneho zástupcu Mgr. Romana Kobellu, Aleja slobody 1899, Dolný Kubín, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom Mgr. Romanom Kobellom, Aleja slobody 1899, Dolný Kubín, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejedanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalovanej

účastníčkou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“). Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. . Žaloba bola

okresnému súdu doručená žalobcom (bývalým manželom sťažovateľky) 21. mája 1998.

Manželstvo sťažovateľky bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 2. novembra 1995, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. novembra 1995.

Predmetom vyporiadania BSM sú rodinný dom a zastavané priľahlé pozemky

v katastrálnom území . Túto nehnuteľnosť od rozvodu manželstva užíva

žalobca (bývalý manžel sťažovateľky) so svojou novou rodinou.

Okresný súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom sp. zn.

z 28. júla 2005 tak, že zamietol žalobu v časti o určení, že rodinný dom s pozemkami

nepatrí do BSM a že žalobca je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Krajský súd

v Žiline uznesením sp. zn. zo 14. marca 2006 označený čiastočný rozsudok

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo veci sa uskutočnili pojednávania v týchto termínoch: 29. október 2001, 20. marec

2002, 3. jún 2002, 28. október 2002, 17. február 2003, 21. máj 2004, 19. júl 2005, 20. január

2010, 15. február 2011, 30. marec 2011, 27. apríl 2011, 29. september 2011, 25. október

2011, 31. január 2012, 31. máj 2012, 10. máj 2016 a 14. december 2016.

Na účel určenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností bol súdnym znalcom

vypracovaný znalecký posudok z 26. mája 2008 a jeho

doplnok z 11. novembra 2010. Následne bol súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline (ďalej len „ústav súdneho inžinierstva“) vypracovaný znalecký posudok

z 27. apríla 2016 a jeho doplnok z 24. januára 2018.

Sumarizujúc doterajší priebeh napadnutého konania, sťažovateľka akcentuje, že

„... hoci súdne konanie č. k. vo veci vyporiadania BSM bolo začaté pred

20 rokmi, Okresný súd Dolný Kubín ako súd prvej inštancie ku dňu podania tejto ústavnej

sťažnosti nedospel k meritórnemu rozhodnutiu vo veci“.

Sťažovateľka zastáva názor, že po právnej stránke ide o bežný spor tvoriaci

štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, a teda nejde o právne zložitú vec.

Osobitne zdôrazňuje, že „masa“ BSM je tvorená len rodinným domom a priľahlými

pozemkami. Sťažovateľka tvrdí, že jej nemožno pričítať žiaden podiel zodpovednosti

na doterajšej neprimeranej dĺžke napadnutého konania.

Postup okresného súdu sťažovateľka hodnotí ako „výnimočne neefektívny“. Uvádza,

že sa nachádza v dlhodobom stave právnej neistoty a že stratila dôveru v spravodlivý výkon

súdnej moci. Nehnuteľnosti užíva výlučne jej bývalý manžel, pričom sťažovateľka z nich

dlhodobo nemá nijaký prospech. Z týchto dôvodov požaduje priznať finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- €..., ktoré je

povinný Okresný súd Dolný Kubín povinný jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia v sume 390,50 €... na účet právneho zástupcu...“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -13 z 19. apríla 2018 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 177/2018 z 30. mája 2018

popísal doterajší priebeh napadnutého konania, ako aj prehľad procesných úkonov

uskutočnených v napadnutom konaní (k tomu pozri časť II tohto nálezu) a následne

konštatujúc, že vo veci je nariadené pojednávanie na 27. jún 2018, predovšetkým uvádza:

„... vec nebola ukončená v primeranej lehote i keď aj z prehľadu úkonov je zrejmé,

že súd konal a ide v rámci nášho súdu o jediné konanie trvajúce taký dlhý čas. Príčinou

však boli v rozhodujúcej miere objektívne okolnosti spočívajúce v dlhodobo zlom

personálnom stave na tunajšom súde v období nápadu tohto spisu na tunajší súd, keď v tom

čase pracovalo na tunajšom súde 4 – 5 sudcov namiesto plánovaných 13 – 14 sudcov, resp.

vznik a zánik Okresného súdu Námestovo, čo spôsobovalo neustále prerozdeľovanie vecí,

taktiež prirodzené príchody a odchody sudcov z tunajšieho súdu vzhľadom na predom

uvedené skutočnosti. Vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci

mala aj sedemnásobná zmena jej zákonného sudcu. Taktiež nemožno opomenúť aj podiel

strán sporu (účastníkov konania) na dĺžke konania, ktorá je zrejmá z uvedeného prehľadu

úkonov, strata spisu v priebehu doručovania spisu znalcovi čo súd nemohol ovplyvniť a

taktiež problémy pri potrebnom znaleckom dokazovaní, dlhodobá PN spracovateľky

znaleckého posudku súdneho inžinierstva v Žiline, kde súd musel pristúpiť k

sankciám.“

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa 5. júna 2018 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa

vyjadril ku vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedu

okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 13. júna 2018

oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedu okresného súdu

o tom, že nemožno opomenúť podiel strán konania na jeho dĺžke, uviedol, že sťažovateľka

na rozdiel od žalobcu nerealizovala v konaní žiadne „obštrukčné procesné úkony“.

V ďalšom zopakoval tvrdenia uvedené v sťažnosti.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 177/2018 z 30. mája 2018 popísal

doterajší priebeh napadnutého konania takto:

«V právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. (vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov po rozvode ich manželstva a ďalšie) napadla na

Okresný súd Dolný Kubín 21. 05. 1998 a vo veci sa stala zákonnou sudkyňou

. Dňa 27. 10. 1998 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie

súdneho poplatku z návrhu. Súdny poplatok bol zaplatený 12. 11. 1998. Dňa 09. 03. 2000

bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 15. 05. 2000. Na žiadosť právneho

zástupcu odporkyne bol termín pojednávania zrušený a vo veci bol určený nový termín

pojednávania na deň 03. 07. 2000. Dňa 11. 04. 2000 bolo súdu doručené vyjadrenie

odporkyne k predmetnej žalobe. Pojednávanie 03. 07. 2000 bolo odročené na neurčito

s tým, aby do jedného mesiaca účastníci konania predložili súdu písomné vyjadrenie

ohľadne položiek uvádzaných v žalobe o vyporiadaní BSM. Vyjadrenie od odporkyne bolo

súdu doručené 20. 07. 2000. Dňa 20. 10. 2000 bola urgovaná správa od navrhovateľa -

resp. jeho právneho zástupcu. Dňa 01. 12. 2000 právny zástupca navrhovateľa doručil súdu

čiastočné späťvzatie návrhu. Vo veci bol dňa 10. 08. 2001 vytýčený termín pojednávania vo

veci na deň 29. 10. 2001. Pojednávanie bolo odročené na deň 14. 01. 2002 za účelom

zabezpečenia účasti odporkyne na pojednávaní a zároveň boli prítomní účastníci vyzvaní,

aby na budúce pojednávanie predložili všetky spomínané doklady o nadobudnutí

nehnuteľností. Pojednávanie bolo odročené na deň 20. 03. 2002, nakoľko sa po otvorení

pojednávania zistilo, že sa nedostavil právny zástupca odporkyne, ktorá ho krátkou cestou

ospravedlnila. Zároveň bolo zistené, že žiaden z účastníkov nesplnil pokyn súdu

z predchádzajúceho pojednávania. Z tohto dôvodu boli všetci účastníci vyzvaní, aby súdu

do ďalšieho pojednávania predložili všetky potrebné doklady. Dňa 07. 01. 2002 právny

zástupca odporkyne predložil súdu kúpnu zmluvu. Pojednávame bolo odročené na deň

03. 06. 2002. Prítomní účastníci boli poučení o predmete ďalšieho dokazovania s tým, že

boli vyzvaní, aby si potrebne doklady ako aj mená svedkov zabezpečili a predložili na

ďalšom pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené na deň 22. 07. 2002 za účelom

predvolania ďalších svedkov vo veci. Právnemu zástupcovi odporkyne, bolo uložené, aby do

konca týždňa predložil doklady a to 2 kúpne zmluvy a dohodu, ktoré boli uvádzané vo

vyjadreniach odporkyne a jej právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na deň

28. 10. 2002, nakoľko bolo zistené, že sa nedostavili účastníci konania a volaní svedkovia,

ktorých účasť bola krátkou cestou zrušená. Dňa 22. 07. 2002 bola do zápisnice vypočutá

svedkyňa . Pojednávanie dňa 28. 10. 2002 bolo odročené na deň 17. 02.

2003 za účelom požiadania v rámci dožiadania Okresný súd v Žiari nad Hronom

o vypočutie svedkyne , ktorá požiadala o vypočutie dožiadaným

súdom. Právny zástupca navrhovateľa a odporkyne boli požiadaní, aby súdu v lehote 10 dní

súdu zaslali mená navrhovaných svedkov. Pojednávanie bolo odročené na deň 23. 04. 2003

za účelom predvolania ďalších svedkov vo veci. Na pojednávaní navrhovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol voči konajúcej sudkyne námietku

predpojatosti. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že samosudkyňa vyzvala

právneho zástupcu navrhovateľa, aby dôvody predpojatosti v písomnej forme súdu zaslal

najneskôr do 30. 03. 2003, aby sa samosudkyňa k dôvodom mohla vyjadriť. Dňa 02. 05.

2003 navrhovateľ súdu doručil „Návrh na vylúčenie sudcu“. Spis bol predložený sudcom

tunajšieho súdu na vyjadrenie k námietke zaujatosti. Dňa 18. 06. 2003 bol spisový materiál

zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o vylúčení sudcov Okresného súdu Dolný

Kubín. Krajský súd uznesením zo dňa 22. 08. 2003 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Dolný Kubín nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo

veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. . Spisový

materiál bol súdu vrátený z krajského súdu 11. 09. 2003. V súvislosti so vzdaním sa funkcie

sudcu zákonnej sudkyne , sa vo veci dňom 09. 10. 2003 stala

zákonná sudkyňa (Opatrenie č. 30 Predsedu Okresného súdu

Dolný Kubín zo dňa 07. 10. 2003). Právny zástupca odporkyne prípisom doručeným súdu

09. 01. 2004 požiadal súd o vytýčenie termínu pojednávania vo veci. Dňa 15. 04. 2004 bol

vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 21. 05. 2004. Pojednávanie bolo odročené na

neurčito za účelom rozhodnutia o prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní

. Dňa 01. 07. 2004 navrhovateľ doručil súdu „Zmenu petitu k spisu 9 C 1161/1998 −

uznesením vypustiť zo žaloby“. Dňa 07. 06. 2004 svedok doručil súdu dôvody

právneho záujmu vstupu do konania na strane navrhovateľa. Právny zástupca odporkyne

16. 08. 2004 doručil súdu vyjadrenie k zmene petitu. Po odchode zákonnej sudkyne

, ktorá prešla pracovať na Okresný súd Liptovský Mikuláš, sa

vo veci dňom 20. 09. 2004 stal vo veci zákonným sudcom

(Opatrenie č. 20 Predsedu Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 17. 09. 2004). Dňom

20. 10. 2004 sa vo veci stala zákonná sudkyňa , kedy jej bola táto vec

pridelená náhodným výberom po tom, ako vtedajší zákonný sudca

oznámil dôvody, pre ktoré bolo možné mať pochybnosti o jeho zaujatosti.

Uznesením súdu č. k. -124 zo dňa 26. 11. 2004 bolo vyhovené námietke

neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, ktorú vzniesla

odporkyňa prostredníctvom svojho zástupcu, pričom toto rozhodnutie bolo uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. -140 zo dňa 22. 02. 2005 ako vecne správne

potvrdené. Dňa 22. 06. 2005 bol vo veci stanovený termín pojednávania na deň 19. 07.

2005, na ktorom boli vypočutí účastníci konania a svedok . Na ďalšom

pojednávaní dňa 28. 07. 2005 bolo o časti predmetu konania rozhodnuté čiastočným

rozsudkom (keďže predmetom konania je podľa žalobného petitu okrem vyporiadania

bezpodielového spoluvlastnícka účastníkov aj návrh navrhovateľa na určenie, že predmetné

nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastnícka účastníkov a že výlučným

vlastníkom týchto nehnuteľností je navrhovateľ), ktorý bol na základe odvolania

navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -225 zo dňa 14. 03.

2006 zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Po vrátení spisu

z odvolacieho súdu dňa 12. 07. 2006 a po doručení vyššie uvedeného rozhodnutia

odvolacieho súdu zástupcom účastníkov bol vo veci dňa 06. 09. 2006 stanovený termín

pojednávania na deň 23. 11. 2006. Toto pojednávanie bolo v súlade s ustanovením § 119

ods. 1 prvá veta odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania, keďže rozhodnutie vo veci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré je treba

odborné znalosti (je potrebné, aby znalec stanovil cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastnícka účastníkov, pričom o tejto skutočnosti bol

navrhovateľ informovaný ústne priamo na pojednávaní dňa 23. 11. 2006 a na základe jeho

sťažnosti zo dňa 04. 12. 2006 aj písomne oznámením zo dňa 15. 12. 2006) a keďže

odporkyňa prostredníctvom svojho zástupcu so znaleckým posudkom predloženým zo strany

navrhovateľa nesúhlasila. Uzneseniami tunajšieho súdu č. k. -235

a -236 zo dňa 23. 11. 2006 bolo účastníkom konania ďalej v súlade

s ustanovením uložené, aby v lehote 10 dní zložili preddavok na trovy

znaleckého dokazovania každý z nich vo výške 3.000,- Sk. Odporkyňa stanovený preddavok

zložila na účet tunajšieho súdu dňa 08. 12. 2006. Navrhovateľ stanovený preddavok do

dnešného dňa nezložil, napriek tomu, že uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bol na jeho

zloženie zaviazaný, nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 12. 2006. Keďže následne dňa 15. 01.

2007 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu písomné podanie, z obsahu ktorého vyplynulo, že

namieta zaujatosť konajúcej sudkyne, dňa 24. 01. 2007 bol navrhovateľ tunajším súdom

písomne vyzvaný, aby obratom oznámil, či vyššie uvedeným podaním mienil podať námietku

zaujatosti voči konajúcej sudkyni a keďže na túto výzvu nereagoval, dňa 26. 02. 2007 bola

urgovaná jeho odpoveď. Až písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05. 03. 2007

navrhovateľ jednoznačne uviedol, že nemá záujem namietať zaujatosť konajúcej sudkyne.

Dňa 21. 08. 2007 odporkyňa prostredníctvom svojho zástupcu telefonicky oznámila, že súdu

v najbližších dňoch doručí písomne formulované otázky na znalecké dokazovanie. Po

niekoľkých telefonických urgenciách zo strany súdu odporkyňa prostredníctvom svojho

zástupcu dňa 26. 10. 2007 doručila písomne formulované otázky na znalecké dokazovanie.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -259 zo dňa 24. 01. 2008 bol potom na

podanie znaleckého posudku ustanovený znalec (jeho úlohou bolo

určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva

s ohľadom na ich stav, v akom sa nachádzali ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov, teda ku dňu 27. 11. 1995). Dňa 04. 03. 2008 bol znalcovi na jeho požiadanie

zapožičaný predmetný spis. Dňa 23. 04. 2008 bol znalcovi daný súhlas k predĺženiu lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku do 26. 05. 2008. Dňa 26. 05. 2008 znalec doručil

tunajšiemu súdu písomne vypracovaný znalecký posudok č. 9/2008 zo dňa 26. 05. 2008. Na

základe pokynu zo dňa 28. 05. 2008 bol predmetný znalecký posudok doručený zástupcom

účastníkov, pričom spis bol následne predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi tunajšieho

súdu za účelom rozhodnutia o znalečnom. Dňa 13. 06. 2008 vyšší

súdny úradník vyzval znalca na špecifikáciu niektorých činností uvedených vo vyúčtovaní

znalečného, pričom odpoveď na túto výzvu bola urgovaná dňa 16. 07. 2008. Uznesením

tunajšieho súdu č. k. -356 zo dňa 12. 08. 2008 vyšší súdny úradník rozhodol

o znalečnom. Keďže proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho

zástupcu odvolanie, spis bol dňa 14. 10. 2008 zaslaný na KS v Žiline za účelom rozhodnutia

o odvolaní navrhovateľa podanému proti uzneseniu o priznaní znalečného. Medzitým bol

navrhovateľ ešte výzvou zo dňa 25. 09. 2008 dotazovaný, aby súdu obratom oznámil, kedy

vypovedal plnomocenstvo pre svojho pôvodného zástupcu ,

keďže odvolanie proti uzneseniu o priznaní znalečného bolo podané aj jeho novozvoleným

zástupcom . Dňa 15. 04. 2009 bolo telefonicky na KS v Žiline

urgované vybavenie veci. Dňa 11. 05. 2009 sa spis vrátil z KS v Žiline ako predčasne

predložený z dôvodu, že prvostupňový súd nedoručil odvolanie navrhovateľa podané proti

uzneseniu o priznaní znalečného znalcovi. Po odstránení tohto nedostatku bol spis opätovne

zaslaný na KS v Žiline dňa 08. 07. 2009. Dňa 29. 09. 2009 sa spis vrátil z KS v Žiline,

pričom odvolací súd napadnuté uznesenie o priznaní znalečného uznesením

č. k. -398 zo dňa 07. 07. 2009 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo na základe pokynu zo dňa 30. 09. 2009

doručené zástupcom účastníkov a znalcovi. Na základe ďalšieho pokynu zo dňa 30. 09.

2009 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi tunajšieho súdu

za účelom opätovného rozhodnutia o znalečnom. Dňa 05. 10. 2009 vyšší súdny

úradník vyzval znalca na vyjadrenie sa k námietkam navrhovateľa ohľadne vyúčtovaného

znalečného a na časovú špecifikáciu niektorých činností uvedených vo vyúčtovaní

znalečného. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -408 zo dňa 06. 11. 2009 vyšší

súdny úradník opätovne rozhodol o znalečnom. Keďže proti tomuto uzneseniu podal

navrhovateľ opätovne odvoláme, na základe pokynu súdnej tajomníčky zo dňa 30. 11. 2009

bolo toto odvolanie navrhovateľa doručené na vedomie zástupcovi odporkyne a znalcovi.

Dňa 03. 12. 2009 bol spis predložený sudkyni. Napriek opätovnému odvolaniu navrhovateľa

podanému proti uzneseniu o priznaní znalečného, sudkyňa zvážila spis zatiaľ opätovne

neposielať na KS v Žiline z dôvodu, že spis sa v poslednom období nachádzal na KS v Žiline

za účelom rozhodnutia o odvolám navrhovateľa podanému proti uzneseniu o priznaní

znalečného dohromady takmer 10 mesiacov. Následne dňa 08. 12. 2009 bol vo veci

stanovený termín pojednávania na deň 20. 01. 2010, pričom účastníci konania boli

prostredníctvom ich zástupcov zároveň výzvam, aby súdu v lehote 10 dní písomne oznámili

ďalšie prípadné návrhy na doplnenie dokazovania. Pojednávanie dňa 20. 01. 010 bolo

odročené na deň 15. 02. 2010 za účelom výsluchu svedkov, ktorých mená a adresu oznámi

žalobca v lehote 10 dní. Pojednávanie dňa 15. 02. 2010 bolo odročené na deň 31. 03. 2010

za účelom urgovania znalca o zaslanie zápisu z ohliadky sporných nehnuteľnosti. Dňa

16. 02. 2010 bol súdu doručený zápis z ohliadky od znalca . Dňa 19. 02.

2010 právny zástupca žalobcu doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania na deň

31. 03. 2010 a žiadosť o vypočutie svedkov. Dňa 09. 03. 2010 bol požiadaný Okresný súd

Liptovský Mikuláš o vypočutie svedka . Dňa 12. 03. 2010 bol zrušený

termín pojednávania na deň 31. 03. 2010. Dňa 15. 04. 2010 súd urgoval Okresný súd

Liptovský Mikuláš ohľadom vybavenia dožiadania. Dňa 13. 05. 2010 Okresný súd Liptovský

Mikuláš oznámil súdu, že výsluch svedka sa uskutoční 27. 05. 2010. Dňa 31. 05. 2010 bola

súdu doručená zápisnica o výsluchu svedka od dožiadaného súdu. Dňa 03. 06. 2010 bolo

zaslané na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovanej zo dňa 31. 05. 2010.

Dňa 24. 06. 2010 bolo právnemu zástupcovi žalovanej zaslané vyjadrenie žalobcu zo dňa

14. 06. 2010 spolu s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 7 dní. Dňa 13. 07. 2010 bolo zaslané

na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovanej zo dňa 08. 07. 2010. Výzvou

zo dňa 27. 08. 2010 bol znalec vyzvaný na doplnenie znaleckého posudku

č. 9/2008 zo dňa 26. 05. 2008 v lehote 1 mesiaca od doručenie výzvy. O uvedenom boli

zároveň písomne upovedomení právni zástupcovia účastníkov. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010

bol znalec vyzvaný na osobné vyzdvihnutie súdnej zásielky obsahujúcej výzvu

zo dňa 27. 08. 2010, keďže si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. si

zásielku prevzal na tunajšom súde osobne dňa 02. 11. 2010. Dňa 16. 11. 2010 bolo

tunajšiemu súdu doručené doplnenie znaleckého posudku č. 9/2008 vypracované

. Toto doplnenie bolo dňa 25. 11. 2010 odoslané právnym účastníkom

účastníkov spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 10 dní. Dňa 22. 02. 2011 bol vo

veci stanovený termín pojednávania na deň 30. 03. 2011. Uvedené pojednávanie bolo po

prejednaní veci odročené na deň 27. 04. 2011 za účelom opätovného výsluchu znalca

a za účelom zváženia výsluchu navrhovanej svedkyne

Pojednávanie dňa 27. 04. 2011 bolo po prejednaní veci odročené na neurčito

z dôvodu odchodu sudkyne na materskú dovolenku. Dňa 12. 05. 2011 bol spis predložený

zastupujúcej sudkyni . Dňa 25. 07. 2011 bol vo veci vytýčený

termín pojednávania na deň 20. 09. 2011. Dňa 12. 08. 2011 právny zástupca žalobcu

doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. Dňa 12. 08.

2011 bol termín pojednávania zrušený a určený nový termín pojednávania na deň 29. 09.

2011. Pojednávanie dňa 29. 09. 2011 bolo po prejednaní veci odročenie na deň 25. 10.

2011 za účelom pokračovania v zisťovaní stavu nehnuteľností ku dňu rozvodu.

Pojednávanie dňa 25. 10. 2011 bolo odročené za účelom vyhodnotenia rozporných tvrdení

zúčastnených strán. Dňa 02. 11. 2011 bola právnym zástupcom žalobcu a žalovanej zaslaná

žiadosť, aby v lehote 25 dní od doručenia zaslali súdu výsledok mimosúdneho riešenia

sporných otázok ohľadne stavu nehnuteľností ku dňu rozvodu, zistených na pojednávaní

29. 09. 2011 a 25. 10. 2011. Dňa 02. 12. 2011 právny zástupca žalovanej oznámil súdu, že

zo strany účastníkov konanie nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu predmetných sporných

otázok. Dňa 07. 12. 2011 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 17. 01. 2012.

Dňa 15. 12. 2011 právny zástupca žalobcu požiadal súd o zrušenie termínu pojednávania

na deň 17. 01. 2012 z dôvodu kolízie. Sudkyňa dňa 27. 12. 2011 zrušila termín

pojednávania a určila nový termín pojednávania na deň 31. 01. 2013. Súd pojednávanie

odročil na neurčito s tým, že bolo uložené právnemu zástupcovi žalobcu v lehote 5 dní

písomne oznámiť návrh dôkazov, ktoré vo veci majú byť vykonané. Žalovaný 07. 02. 2012

doručil súdu mená a adresy svedkov, ktorých žiadal vypočuť na pojednávaní. Dňa 23. 04.

2012 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 31. 05. 2012. Právny zástupca

žalovanej 25. 04. 2012 doručil súdu návrh na odročenie súdneho pojednávania z dôvodu

kolízie pojednávaní. Dňa 26. 04. 2012 súd právnemu zástupcovi žalovanej oznámil, že

neakceptuje návrh na odročenie súdneho pojednávania z dôvodu predvolania 4 svedkov vo

veci. Pojednávanie dňa 31. 05. 2012 bolo odročené na neurčito s tým, že právni zástupcovia

súdu do 14 dní oznámia prípadné ďalšie navrhované dôkazy vo veci. Dňa 25. 06. 2012 súd

zaslal výzvu svedkovi Dňa 10. 07. 2012 bola súdu doručená odpoveď na výzvu.

Dňa 13. 07. 2012 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu o nahlásenie adries svedkov,

ktorých majú vypočuť na pojednávaní. Dňa 19. 07. 2012 bola súdu doručená odpoveď na

výzvu. Dňa 25. 07. 2012 bolo oznámené právnym zástupcom žalobcu a žalovanej, že súd vo

veci nariadi kontrolné znalecké dokazovanie a preto v lehote 20 dní od doručenia výzvy

nech súdu oznámia okruh otázok. Súd uznesením z 31. 08. 2012 sp. zn. -674

uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní zložil na účet Okresného súdu Dolný Kubín sumu 600,-

eur ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Proti uzneseniu podal žalobca

odvolanie, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 24. 09. 2012. Spisový materiál bol dňa 10.

10. 2012 zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 22. 11. 2012 bol

spis vrátený tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že napadnuté

uznesenie nebolo riadne doručené účastníkovi konania. Po odstránení nedostatkov bol spis

dňa 09. 01. 2013 opätovne zaslaný na Krajský súd v Žiline. Krajský súd uznesením zo dňa

31. 01. 2013 uznesenie okresného súdu potvrdil. Spisový materiál bol z krajského súdu

vrátený 08. 03. 2013. Dňa 02. 04. 2013 boli urgovaní právny zástupcovia žalobcu

a žalovanej, aby v lehote 20 dní súdu zaslali otázky na znalca. Dňa 15. 05. 2013 právny

zástupca žalobcu zaslal súdu okruh otázok na znalca. Súd uznesením zo dňa 23. 05. 2013

nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca na podanie znaleckého

posudku. Dňa 29. 05. 2013 znalec oznámil súdu, že nesúhlasí s uznesením

tunajšieho súdu zo dňa 23. 05. 2013 o ustanovení znalca z dôvodu, že on vykonáva činnosť

len v odbore nehnuteľností a na toto dokazovanie by odporúčal iného znalca, ktorý by

pracoval aj v odbore nehnuteľností aj stavebníctva. Súd uznesením zo dňa 06. 06. 2013

zrušil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 23. 05. 2013. Súd uznesením zo dňa 06. 06. 2013

nariadil vo veci znalecké dokazovanie a na podanie znaleckého posudku ustanovil znalca

Spisový materiál bol dňa 28. 06. 2013 zaslaný znakovú. Dňa

15. 07. 2013 znalec doručil súdu podanie „Odmietnutie podania

znaleckého posudku“. Súd uznesením zo dňa 07. 08. 2013 zrušil uznesenie tunajšieho súdu

zo dňa 06. 06. 2013 a nariadil znalecké dokazovanie a na podanie znaleckého posudku

ustanovil znalca . Znalkyňa telefonicky

odmietla podať znalecký posudok, nakoľko bude od 14. 10. 2013 do konca januára 2014

odcestovaná mimo SR. Nakoľko zákonná sudkyňa dňom 01. 10. 2013 do 01. 06. 2014 odišla

na stáž na Krajský súd v Žiline, zákonnou sudkyňou vo veci sa stala

. Súd uznesením zo dňa 10. 10. 2013 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a na

podanie posudku ustanovil znalca . Dňa 28. 10. 2013 bol spis zaslaný znakovú.

Dňa 02. 12. 2013 znalec doručil súdu žiadosť o doplnenie podkladov k

vypracovaniu znaleckého posudku. Súd uznesením zo dňa 13. 12. 2013 uložil znalcovi

otázky, na ktoré má zodpovedať v znaleckom posudku. Dňa 24. 02. 2014 súdny znalec

doručil súdu urgenciu na doplnenie podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku. Dňa

13. 03. 2014 súd zaslal výzvu právnym zástupcom žalobcu a žalovanej. Dňa 03. 04. 2014

právny zástupca žalovanej zaslal súdu odpoveď na výzvu. Súd uznesením zo dňa 30. 06.

2014 doplnil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 10. 10. 2013. Právny zástupca

žalobcu dňa 07. 07. 2014 zaslal súdu žiadosť o doplnenie uznesenia o pribratí znalca a

stanovení jeho znaleckej úlohy. Spisový materiál tunajšieho súdu bol dňa 01. 07. 2014

zaslaný znalcovi , na vypracovanie znaleckého posudku. 22. 07. 2014. Znalec

telefonicky oznámil súdu, že mu doteraz nebola doručená zásielka so

spisom tunajšieho súdu sp. zn. . Dňa 23. 07. 2014 súd vyzval Slovenskú

poštu, a. s. Dolný Kubín, aby v lehote 7 dní oznámili súdu dátum prevzatia zásielky pre

adresáta , prípadne o oznámenie, kto zásielku prevzal. V prílohe súd

zaslal fotokópiu podacieho hárku. Dňa 24. 07. 2014 súd zaslal Slovenskej pošte, a. s., Dolný

Kubín reklamáciu doručenia zásielky. Dňa 05. 08. 2014 bol súdu Slovenskou poštou, a. s.,

Banská Bystrica doručený výsledok (rozhodnutie) reklamačného konania, z ktorého

vyplýva, že podaná reklamácia bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože v rámci

reklamačného konania bolo zistené, že zásielka bola dňa 04. 07. 2014 doručená adresátovi

, ktorú prevzal osobne čo potvrdil aj podpisom v doručovacej knihe

kuriéra. Súd dňa 06. 08. 2014 telefonicky kontaktoval znalca , ktorému

bolo oznámené, že podľa oznámenia Slovenskej pošty, a. s., mu bola zásielka so spisom

tunajšieho súdu sp. zn. doručená dňa 04. 07. 2014. Zásielku prevzal osobne,

čo potvrdil podpisom v doručovacej knihe kuriéra. Na to znalec uviedol, že on žiadnu

zásielku (spis) neprevzal, že v tom čase cestoval na dovolenku do Chorvátska. Dňa 12. 08.

2014 súd Slovenskej pošte, a. s., Banská Bystrica zaslal reklamačný list, úradný záznam

znalca zo dňa 22. 07. 2014 vo fotokópii, fotokópiu podacieho hárku a výsledok

(rozhodnutie) reklamačného konania vo fotokópii. Dňa 14. 08. 2014 súd zaslal znalcovi

fotokópiu výsledku reklamačného konania pošty zo dňa 04. 08. 2014,

zároveň mu bolo oznámené, že súd opätovne zaslal reklamačný list pre Slovenskú poštu, a.

s. V prípade rovnakej odpovede súd bude vo veci postupovať nariadením znaleckého

dokazovania ohľadne podpisu v doručovacej knihe kuriéra. Dňa 20. 08. 2014 e-mailom

znalec oznámil súdu, že zásielku podľa výsledku reklamačného konania Slovenskej pošty, a.

s. osobne neprevzal. Dňa 16. 09. 2014 bola súdu od Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica

doručená odpoveď na sťažnosť so stanoviskom, že opätovným preverením podkladov

týkajúcich sa reklamačného konania nezistili pochybenie zamestnancov Slovenskej pošty, a.

s., pri vybavovaní reklamácie. Reklamovaná zásielka bola doručená adresátovi. Kuriér vo

vyjadrení uviedol, že balík doručil osobne adresátovi, ktorý mu potvrdil prevzatie podpisom

v doručovacej karte. Reklamácia bola vyhodnotená správne ako neopodstatnená. Nakoľko

kuriér v doručovacej karte nezaznačil číslo prijímateľom predloženého dokladu totožnosti,

našu sťažnosť klasifikujú ako opodstatnenú a za pochybenie kuriéra sa súdu touto cestou

ospravedlňujú. Kuriér bol dôrazne upozornený na dodržiavanie technologických postupov

pri dodávam poštových zásielok adresátom. V prílohe nám predložili kópiu doručovacej

karty s potvrdením prevzatia reklamovanej zásielky adresátom. Dňa 17. 09. 2014 súd zaslal

znalcovi fotokópiu odpovede na sťažnosť, ktorú podala Slovenská pošta, a. s. na tunajší súd

a tiež kópiu podacieho hárku, so žiadosťou aby sa pred nariadením znaleckého dokazovania

vo veci vyjadril či na karte v doručovacej knihe je jeho podpis. Zároveň súd požiadal

Slovenskú poštu, a. s., Banská Bystrica, aby súdu obratom zaslala identifikačné údaje

poštového kuriéra, ktorý doručoval zásielku súdu adresovanú , za

účelom jeho výsluchu na súde pred nariadením znaleckého dokazovania týkajúceho sa

podpisu v doručovacej knihe. Dňa 06. 10. 2014 Slovenská pošta, a. s. zaslala súdu

identifikačné údaje poštového kuriéra. Dňa 08. 10. 2014 znalec oznámil

súdu, že v doručovacej karte Slovenskej pošty, a. s. nie je jeho podpis. Dňa 09. 10. 2014 bol

určený výsluch poštového kuriéra na deň 29. 10. 2014 o 9. 30 hod. na

Okresnom súde Dolný Kubín. Zároveň súd začal s rekonštrukciou spisu. Na výsluchu kuriér

uviedol, že predmetnú zásielku (spis) znalcovi osobne doručil, ak by toto znalec popieral, je

ochotný znalcovi toto uviesť pred ním, že mu balík doručil do vlastných rúk. Dňa 04. 11.

2014 súd vyzval znalca, aby súdu obratom vrátil uvedený spis bez vypracovania znaleckého

posudku, inak súd bude nútený na zistenie pravosti podpisu v doručovacej knihe nariadiť

znalecké dokazovanie. Dňa 05. 11. 2014 bol na podateľňu OS Žilina prinesený spis

Okresného súdu Dolný Kubín povereným pracovníkom na preberanie pošty.

Tento mu bol odovzdaný pracovníčkou pošty - pri preberaní zásielok. Dňa 14. 11. 2014 súd

vyzval Slovenskú poštu, a. s., Banská Bystrica, aby obratom oznámila súdu, kde sa

predmetná zásielka nachádzala od 04. 07. 2014 a z akého dôvodu bola dňa 05. 11. 2014

doručená Okresnému súdu v Žiline. Súd uznesením 24. 11. 2014 rekonštrukciu spisu

tunajšieho súdu sp. zn. zastavil. Slovenská pošta a. s., Banská Bystrica dňa

01. 12. 2014 zaslala súdu vyjadrenie, že predmetný balík prevzal znalec

dňa 04. 07. 2014. Kuriér tvrdí, že predmetný balík prevzal adresát. Z nezistených príčin sa

spis z predmetného balíka našiel vo vestibule pošty Žilina 1. Pracovníčka pošty zodpovedne

po prehliadnutí obsahu igelitovej tašky odovzdala spis šoférovi Okresného súdu v Žiline

dňa 05. 11. 2014, nakoľko nechcela manipulovať s nájdeným spisom, ktorý si okamžite

pracovníci súdu prišli prevziať. Súd uznesením z 03. 12. 2014 v celom rozsahu zrušil

uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -730 zo dňa 10. 10. 2013, ktorý

bol ustanovený na podanie znaleckého posudku znalec a uznesenia

č. k. -738 zo dňa 18. 12. 2013 a č. k. 9 C/1161/1998zo dňa 30. 06. 2014,

ktorým súd upravil úlohu znalca. Ďalej súd dňa 03. 12. 2014 s poukazom na § 217 ods. 1

ustanovil znalkyňu z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností,

Odhad hodnoty stavených prác, , na podanie znaleckého posudku.

Dňa 22. 12. 2014 žalobca doručil súdu odvolanie proti uzneseniu zo dňa 03. 12. 2014. Súd

uznesením zo dňa 02. 04. 2015 zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 03. 12.

2014 a zároveň nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo a ustanovil znalecký

ústav - Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na podanie znaleckého posudku. Dňa 15. 04.

2015 právny zástupca žalobcu zaslal súdu vyjadrenie k uzneseniu zo dňa 02. 04. 2015

o ustanovení znaleckého ústavu. Dňa 23. 04. 2015 Ústav súdneho inžinierstva v Žiline

odmietol vykonať znalecký úkon z dôvodu nemožnosti vykonať úkon včas. Dňa 11. 05. 2015

Ústav súdneho inžinierstva v Žiline doručil súdu žiadosť o udelenie súhlasu na použitie

motorového vozidla a žiadosť o preddavok. Súd uznesením zo dňa 13. 05. 2015 upravil

učtáreň tunajšieho súdu na preddavok na trovy znaleckého dokazovania pre Ústav súdneho

inžinierstva v Žiline. Dňa 29. 05. 2015 bol spisový materiál tunajšieho súdu zaslaný Ústavu

súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 27. 10. 2015 bol

urgovaný Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku. Ústav

súdneho inžinierstva v Žiline požiadal dňa 11. 11. 2015 tunajší súd o predĺženie lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku. Uznesením zo dňa 19. 11. 2015 súd predĺžil znaleckému

ústavu lehotu na predloženie písomného znaleckého posudku do 31. 01. 2016. Dňa 02. 02.

2016 súd urgoval ústav na podanie znaleckého posudku. Dňa 17. 02. 2016 bol súdu

doručený znalecký posudok a dňa 18. 02. 2016 bol znalecký posudok zaslaný právnym

zástupcom na vyjadrenie v lehote 10 dní. Súd uznesením zo dňa 24. 02. 2016 priznal

znaleckému ústavu odmenu a náhradu hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého

posudku. Dňa 13. 04. 2016 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 12. 05. 2016.

Vo veci bol z dôvodu účasti sudcov na celokrajovom školení zrušený termín pojednávania

na deň 12. 05. 2016 a bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 10. 05. 2016. Dňa

29. 04. 2016 právny zástupca žalobcu zaslal súdu vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa

29. 04. 2016 bolo vyjadrenie zaslané právnemu zástupcovi žalovanej. Súd pojednávanie dňa

10. 05. 2016 odročil na deň 31. 5. 2016 za účelom predvolania znalca, ako aj svedka. Dňa

27. 05. 2016 znalec oznámil, že termínu pojednávania sa nemôže zúčastniť, nakoľko je

dlhodobo práceneschopný. Z dôvodu práceneschopnosť znalkyne bol termín pojednávania

na deň 31. 05. 2016 zrušený. Ústav súdneho inžinierstva v Žiline dňa 15. 06. 2016 oznámil

súdu, že súdna znalkyňa by mala ukončiť PN v septembri 2016. Nakoľko zákonná sudkyňa

dňom 01. 07. 2016 odišla pracovať na Okresný súd Ružomberok,

vo veci sa stal zákonným sudcom . Dňa 04. 10. 2016 bol vo veci

vytýčený termín pojednávania na deň 07. 11. 2016. Právny zástupca žalobcu dňa 21. 10.

2016 doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. Termín

pojednávania bol zrušený a vo veci bol určený nový termín pojednávania na deň 14. 12.

2016. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že žalujúcej strane bola daná lehota

do 15. 02. 2017, v ktorej predložia dôkazy na preukázanie nimi tvrdených nesprávnych

znaleckých záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Súd

uznesením zo dňa 02. 01. 2017 priznal znaleckému ústavu znalečné. Dňa 13. 02. 2017

právny zástupca žalobcu požiadal súd o poskytnutie dlhšej lehoty na predloženie dôkazov,

súd lehotu predĺžil do 30. 04. 2017. Dňa 27. 04. 2017 právny zástupca žalobu doručil súdu

znalecký posudok z odboru poruchy stavieb. Súd uznesením zo dňa 25. 05. 2017 uložil

žalobcovi aby v lehote 15 dní zložil na účet súdu sumu 500,- eur ako preddavok na trovy

znaleckého dokazovania. Dňa 12. 06. 2017 žalobca doručil súdu sťažnosť proti uzneseniu

tunajšieho súdu zo dňa 25. 05. 2017. Dňa 13. 06. 2017 bol spisový materiál predložený

zákonnej sudkyni - návrat sudkyne z rodičovskej dovolenky. Súd

uznesením zo dňa 19. 06. 2017 sťažnosť žalobcu zamietol. Prípisom 20. 06. 2017 bol

znalecký posudok, ktorý predložil súdu žalobca doručovaný právnemu zástupcovi žalovanej

na vyjadrenie v lehote 7 dní. Súd uznesením zo dňa 24. 07. 2017 poveril Ústav súdneho

inžinierstva v Žiline znaleckou úlohou − vypracovaním dodatku k znaleckému posudku

v lehote 60 dní. V dňoch 29. 09. 2017 až 06. 10. 2017 bolo telefonicky urgované

vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 10. 10. 2017 bolo písomne urgované vypracovanie

znaleckého posudku. Dňa 19. 10. 2017 Ústav súdneho inžinierstva Žilina požiadal

o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 30. 11. 2017. Lehota na podanie

posudku bola predĺžená do 30. 11. 2017. Dňa 04. 12. 2017 bol písomne urgovaný Ústav

súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 14. 12. 2017 bolo

znovu telefonicky urgované zaslanie znaleckého posudku kde bolo oznámené, že na dodatku

sa stále pracuje. Súd uznesením zo dňa 22. 12. 2017 uložil znaleckému ústavu Ústavu

súdneho inžinierstva Žilina poriadkovú pokutu vo výške 200,- eur. Dňa 16. 01. 2018 bolo

znovu písomne urgované zaslanie znaleckého posudku. Dňa 22. 01. 2018 podal Ústav

súdneho inžinierstva v Žiline sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 22. 12. 2017. Dňa 26. 01.

2018 bolo súdu doničené doplnenie znaleckého posudku, ktoré dňa 05. 02. 2018 bolo

doručené právnym zástupcom žalobcu a žalovanej. Súd uznesením zo dňa 19. 02. 2018

priznal Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline znalečné vo výške 646,08 eur. Súd uznesením

zo dňa 05. 03. 2018 sťažnosť Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline zamietol. Žalobca dňa

07. 03. 2018 doručil súdu sťažnosť proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 19. 02. 2018.

Dňa 21. 03. 2018 bola sťažnosť žalobcu zaslaná Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na

vyjadrenie v lehote 7 dní. Dňa 05. 04. 2018 bola súdu doručená odpoveď na výzvu

súdneho inžinierstva v Žiline. Súd uznesením zo dňa 16. 04. 2018 vydal opravné uznesenie.

Súd uznesením zo dňa 24. 04. 2018 sťažnosť žalobcu podanú proti uzneseniu tunajšieho

súdu zo dňa 19. 02. 2018 zamietol. Dňa 24. 04. 2018 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu

proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 16. 04. 2018. Dňa 16. 04. 2018 bol vo veci vytýčený

termín pojednávania na deň 30. 05. 2018.»

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 1161/1998 zistil, že doterajší

priebeh napadnutého konania zodpovedá skutočnostiam uvedeným v prípise predsedu

okresného súdu, a preto z neho (ako relevantného podkladu) vychádzal pri rozhodovaní

o sťažnosti sťažovateľky.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj svojho

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú

zásadné odlišnosti (, ), a preto možno ich namietané porušenie

preskúmavať spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

príslušného štátneho orgánu (, , , ,

, , , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre

opakovane zdôrazňuje, že (obdobne aj dohovoru)

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

(). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu na

účely občianskoprávneho konania vyplývala do 30. júna 2016 z príslušných ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, pričom v súčasnosti je táto povinnosť upravená v príslušných ustanoveniach

(ďalej aj „“).

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej do

30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, keď sa

bude konať nové pojednávanie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej

úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného

sporového konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení ,

v ktorých sú zohľadnené osobitostí jednotlivých typov súdnych konaní. Povinnosť súdu

konať bez prieťahov vyplýva z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania, ako aj z , ktorý sa týka sudcovskej

koncentrácie konania, a ďalej z až upravujúcich predbežné prejednanie

sporu a následky neprítomnosti strán, a tiež z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na

povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , prípadne práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe

o vyporiadanie BSM. Kľúčovou vecou patriacou do „masy“ BSM je rodinný dom

s pozemkom, o ktorom žalobca – bývalý manžel sťažovateľky tvrdí, že nepatrí do BSM a je

jeho výlučným vlastníctvom. Aj preto sa žalobca v pôvodne podanej žalobe domáhal

určenia, že rodinný dom s pozemkom nepatrí do BSM a je jeho výlučným vlastníctvom,

keďže bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich výlučne jemu. Žaloba bola doručená

okresnému súdu 21. mája 1998.

1. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že

rozhodovanie o žalobe o vyporiadanie BSM, ktoré je predmetom napadnutého konania,

nemožno považovať z právneho hľadiska za zložité, poukazujúc pritom predovšetkým

na skutočnosť, že tento typ konania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných

súdov, pričom napadnuté konanie nevykazuje žiadne osobitosti, ktoré by signalizovali

záver, v zmysle ktorého ide v tomto konkrétnom konaní o právne zložitejšie rozhodovanie.

Zo skutkového hľadiska ústavný súd považuje napadnuté konanie za zložitejšie, a to

predovšetkým z dôvodu, že pre rozhodnutie bolo nevyhnutné vykonanie pomerne zložitého

znaleckého dokazovania, pri ktorého zabezpečovaní sa objektívne vyskytli komplikácie

súvisiace s absenciou znalcov, ktorí sú oprávnení zodpovedať niektoré čiastkové otázky

tvoriace obsah znaleckého dokazovania.

2. Vo vzťahu k ďalšiemu kritériu, t. j. správaniu sťažovateľky ako (žalovanej) strany

napadnutého konania, ústavný súd konštatuje, že na prvých štyroch pojednávaniach nebola

sťažovateľka prítomná, resp. sa z nich ospravedlnila, a preto ich bolo potrebné odročovať,

čo malo nepochybne negatívny vplyv na doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého

konania. Vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov na strane sťažovateľky, a teda jej

zavinením došlo k tomu, že okresný súd takmer dva roky nemohol vykonať efektívne

pojednávanie, ústavný súd túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Vychádzal pritom zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle

ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z popisu doterajšieho priebehu napadnutého konania vyplýva, že prvé pojednávanie

vo veci okresný súd nariadil až na 15. máj 2000 – takmer dva roky po podaní žaloby, a teda

už v tomto prvotnom štádiu konania spôsobil prieťahy v napadnutom konaní. Rešpektujúc

zavinenie sťažovateľky spočívajúce v jej ospravedlnení, resp. v neprítomnosti na prvých

štyroch pojednávaniach nariadených okresným súdom, ústavný súd konštatuje, že prvé

pojednávanie, na ktorom boli prítomné obe strany (účastníci) konania, sa uskutočnilo až

20. marca 2002. Následne okresný súd uskutočnil množstvo pojednávaní, vypočul viacerých

svedkov, rozhodoval o rôznych procesných otázkach (námietka zaujatosti, otázka vstupu

vedľajšieho účastníka do konania, zmeny zákonných sudcov).

Z hľadiska hodnotenia efektívnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd vzal na zreteľ dôvody vyslovené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu

v Žiline sp. zn. zo 14. marca 2006, pre ktoré bol zrušený čiastkový rozsudok

okresného súdu z 28. júla 2005, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti o určenie, že

rodinný dom s pozemkom nepatrí do BSM a určenie, že tieto nehnuteľnosti sú výlučným

vlastníctvom žalobcu. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zjavne

vyplýva jeho právny záver, v zmysle ktorého okresný súd vo veci nemal a nesmel

rozhodnúť čiastočným rozsudkom, keďže o protichodných tvrdeniach účastníkov konania

o tom, že niečo patrí, resp. nepatrí do BSM, sa nerozhoduje osobitným rozsudkom, ale je

povinnosťou súdu určiť, čo do masy BSM patrí, a to treba vyporiadať rozhodnutím. Spis bol

po zrušení čiastočného rozsudku okresnému súdu odvolacím súdom vrátený 12. júla 2006.

Vychádzajúc z dôvodov obsiahnutých v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ústavný

súd vyhodnotil postup okresného súdu, ktorý viedol k vydaniu čiastočného rozsudku ako

neefektívny, a teda spôsobujúci zbytočné prieťahy v napadnutom konaní.

Uznesením okresného súdu z 24. januára 2008 bolo po prvýkrát (po uplynutí takmer

desiatich rokov od začatia napadnutého konania) vo veci nariadené znalecké dokazovanie

na účel ocenenia sporných nehnuteľností. Keďže v rámci znaleckého skúmania bolo

potrebné zodpovedať aj otázky z odvetvia pozemných stavieb, viacerí znalci odmietli

posudok vypracovať s poukazom na skutočnosť, že v danom odvetví nie sú ako znalci

zapísaní v zozname znalcov.

V priebehu procesu ustanovovania znalcov a rušenia uznesení o ich ustanovení došlo

k strate spisu pri jeho doručovaní ustanovenému znalcovi. Okresný súd uznesením

z 28. októbra 2014 nariadil rekonštrukciu strateného spisu. Spis sa napokon našiel

vo vestibule pošty 5. novembra 2014. Napokon okresný súd uznesením z 2. apríla 2015

určil na vypracovanie znaleckého posudku ústav súdneho inžinierstva, ktorý je oprávnený

zodpovedať všetky potrebné otázky v rámci znaleckého dokazovania. Po viacerých

urgenciách zo strany okresného súdu bol znalecký posudok vypracovaný súdneho

inžinierstva a doručený okresnému súdu až 17. februára 2016. V nadväznosti na doručenie

znaleckého posudku bolo potrebné vypočuť znalca, avšak oprávnená osoba – riešiteľka

posudku bola dlhodobo práceneschopná, čo objektívne vyvolalo ďalšie prieťahy v konaní.

Keďže žalobca predložil v konaní 27. apríla 2017 súkromný znalecký posudok,

okresný súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania súdneho inžinierstva.

Ústav súdneho inžinierstva opätovne nerešpektoval lehotu na vypracovanie doplnku

znaleckého posudku, preto mu okresný súd uložil poriadkovú pokutu v sume 200 €.

Následne ústav súdneho inžinierstva predložil 16. januára 2018 okresnému súdu žiadaný

doplnok znaleckého posudku. Po rozhodovaní o znalečnom okresný súd určil termín

pojednávania na 30. máj 2018, ktorý bol v dôsledku žiadosti žalobcu odročený na 27. jún

2018.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd riešil prostredníctvom znaleckého dokazovania

otázku ocenenia sporných nehnuteľností viac ako desať rokov, čo aj pri zohľadnení

objektívnych okolností, ktoré spôsobili jeho predĺženie (komplikácie súvisiace s výberom

znalcov), nie je z ústavného hľadiska prijateľné. Ústavný súd preto aj postup okresného

súdu pri zabezpečovaní znaleckého dokazovania považuje za neefektívny, a teda

spôsobujúci zbytočné prieťahy v napadnutom konaní.

Ústavný súd nemohol akceptovať obranu okresného súdu poukazujúcu

na skutočnosť, že v napadnutom konaní došlo opakovane (celkom sedemkrát) k zmene

v osobe zákonného sudcu v spojení s argumentáciou o nedostatočnom personálnom

obsadení súdu a so zmenami súvisiacimi so zriadením a následne zrušením Okresného súdu

Námestovo. V tejto súvislosti ústavný súd poukázal na svoju ustálenú judikatúru (napr.

, alebo ), v zmysle ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký

počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre

ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou neefektívnou

nečinnosťou, ako aj obdobiami neodôvodnenej nečinnosti spôsobil v napadnutom konaní

vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty, pričom zdôrazňuje, že

nehnuteľnosti, ktoré tvoria podstatu masy BSM, užíva po celú dobu výlučne žalobca a ona

z nich nemá žiadny osoh.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, zistenej

neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, prihliadajúc pritom na skutkovú

zložitosť posudzovanej veci, ako aj čiastočný podiel sťažovateľky na predĺžení napadnutého

konania, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto

nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré je vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom

Mgr. Romanom Kobellom, Aleja slobody 1899, Dolný Kubín. Úhradu priznal za tri úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, a to v sume 488,13 €. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018