Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 279/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová

Bystrica 850, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Bohuslav Majchrák, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 25. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

15. mája 2018 doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 25. januára 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom

postavení žalobcu účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Žilina (ďalej len

„okresný súd“), v ktorom sa domáhal proti žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty

úpadcu

(ďalej len „úpadca“), vylúčenia pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu

v sume 113 099,20 € s príslušenstvom, ktorú nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky

zo 6. februára 2013 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“) uzatvorenou s úpadcom.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. januára 2017 (ďalej len „rozhodnutie

okresného súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu

trov konania. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom

potvrdil rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

3. Sťažovateľ uviedol, že „sporná postúpená pohľadávka vznikla z osobitného

(ústneho) zmluvného vzťahu - zmluvy o dielo, uzavretej medzi úpadcom ako zhotoviteľom

a s dlžníkom - ako objednávateľom, nakoľko v priebehu

realizácie stavby dohodnutého diela - Dostavba chirurgického pavilónu vznikla potreba

tzv. ďalších prác a výkonov naviac, ktorých vykonanie ale pôvodná Zmluva o dielo

zo dňa 20. 11. 2009, v znení neskorších dodatkov, nepredpokladala a naviac ju v dôsledku

prísneho a formalistického postupu čerpania prostriedkov z EÚ nebolo možné zahrnúť

pod právny režim písomne už uzavretej Zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu sa na uvedenú

postúpenú pohľadávku nemohol vzťahovať ani bod 6.15 písomnej Zmluvy o dielo, ktorý

zakazoval postúpenie pohľadávky zhotoviteľa bez predchádzajúceho súhlasu objednávateľa

ako dlžníka a jeho riadiaceho orgánu (sporná skutočnosť).“.

4. Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, nespravodlivý, rozporný

s princípmi sporového konania a princípmi súkromného práva a v odôvodnení sťažnosti

bližšie argumentuje:

„Oba konajúce súdy... dospeli na základe vykonaných dôkazov ku skutkovým

záverom, ktoré nie sú správne a neodrážajú realitu i obsah záväzkovo-právnych vzťahov.

Súdy uviedli..., že zmluva o postúpení pohľadávky medzi mnou na jednej strane

a úpadcom na strane druhej je neplantá, pretože odporuje Zmluve o dielo uzatvorenej

medzi (objednávateľom) a úpadcom (zhotoviteľom), ktorá

vyslovene podmieňovala postúpenie pohľadávok súhlasom objednávateľa. K uvedenému

názoru dospeli na základe skutkových záverov, podľa ktorých ďalšia - sporná, ústne

uzavretá Zmluva o dielo na práce naviac nebola uzatvorená osobitne a keďže práce súviseli

s realizáciou diale - vecne a časovo, muselo sa jednať o tú istú zmluvu a postúpenie

pohľadávok spadalo pod režim ňou dohodnutý.

Súdy tak dospeli k skutkovému záveru, že medzi úpadcom a

nedošlo k uzavretiu na práce naviac žiadnej samostatnej zmluvy (nová, ďalšia).

... Ak Krajský súd popri stotožnení sa s právnym a skutkovým zdôvodnením súdom

prvej inštancie osobitne poukazuje na dôkaz - stanovisko samotného zmluvného partnera -

, a ďalej na iné konanie vedené pred OS Martin

pod č. , tak potom mu uniká, že práve tento subjekt je žalovanou stranou

a uvádza účelovo tvrdenia, ktoré jeho postavenie v spore ako žalovaného majú za účel

spochybniť uplatnený nárok, čo potom neznamená bez ďalšieho to, že tieto sú pravdivé.

... sporná pohľadávka úpadcu... vznikla z osobitného zmluvného záväzku medzi

dlžníkom a úpadcom z dôvodu, že počas realizácie stavby v súlade so zmluvou opísanou

v bode 1. vyvstala potreba realizovania prác naviac, s ktorých vykonaním projekt

na vykonanie zmluvou dohodnutého diela... nepočítal. Na základe toho, že ich vykonanie

stavebný dozor označil za nevyhnutné pre samotnú realizáciu diela v rozsahu dohodnutom

zmluvou o dielo a ktorých vykonanie, bolo teda nevyhnutné aj pre funkčnosť diela ako

takého, čo bolo potvrdené aj v stanovisku stavebného dozoru zo dňa 21. 12. 2011, došlo

k tomu, že potom, ako si tieto naviac práce ústne dlžník u úpadcu objednal v rozsahu,

v akom to bolo stavebným dozorom odporučené, ich aj úpadca ako zhotoviteľ vykonal,

pričom išlo o ich dohodu o tomto DIELE ako osobitnú, nakoľko... bolo vykonaným

dokazovaním... preukázané, že :

- k zazmluvneniu ich vykonania dodatkami k pôvodnej Zmluve o dielo... nemohlo

dôjsť z dôvodu, že prefinancovanie diela podľa uzavretej zmluvy o dielo bolo viazané

na dotáciu z prostriedkov Európskej únie a keďže táto sa zaviazala prefinancovanie

uskutočniť len vo vzťahu a pri zachovaní zmluvou dohodnutého rozsahu diela, teda túto

Zmluvu nebolo možné operatívne a na daný moment meniť...

O vykonaní týchto osobitných naviac prác svedčia záznamy v stavebnom denníku

vedenom o diele a tiež skutočnosť, že boli stavebným dozorom prevzaté a bola ním

odsúhlasená aj výška ich ceny, ktorej určenie zo strany úpadcu zodpovedalo vtom čase

obvyklým cenám za takúto stavebnú činnosť a určovaných rozpočtom spôsobom, ako bola

určená aj cena diela v písomnej Zmluve o dielo...

Keďže účastníci vo vzťahu k tomuto nároku opísanému vyššie sa nikdy nedohodli

na nemožnosti tento zo strany úpadcu ako zhotoviteľa postúpiť na inú osobu ak by k tomu

dlžník - objednávateľ nedal súhlas a Zmluva o dielo 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 sa tohto

ich vzájomného záväzku netýkala, postup pôvodnej žalobkyne nemohol byť v rozpore

s ust. . Preto v čase potom, ako si dlžník tento svoj

záväzok dobrovoľne nesplnil, nič nebránilo úpadcovi ako veriteľovi túto pohľadávku

zmluvou postúpiť na inú osobu, k čomu aj došlo jej postúpením na moju osobu

ako postupníka.

... vykonaným rozsiahlym dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že práve

osobitosťou pôvodného zmluvného záväzku založeného písomnou Zmluvou o dielo bol

na základe toho, že nielen zhotoviteľ ale i objednávateľ počas realizácie diela ňou

dohodnutého zistili prekážky znemožňujúce vykonanie diela dohodnutým spôsobom, daný

dôvod na uzatvorenie mimo nej ďalšej - novej Zmluvy o dielo, teda na realizáciu

odstránenia týchto prekážok, ktorá takáto vôľa nie je ničím, teda právnou úpravou

(ust. o zmluve o dielo) vylúčená a nie je potom možné vykladať jej obsah ako obsah, ktorý

sa mal stať súčasťou pôvodnej zmluvy o dielo, pričom v takomto prípade... potom časová

a vecná súvislosť naviac prác na takomto diele nemôže byť spájaná s dielom podľa inej,

v danej veci pôvodnej písomnej Zmluvy o dielo, ak takáto vôľa nezodpovedá vôli jej strán

a kedy naopak ich vôľou bolo... uzavretie ďalšej - osobitnej zmluvy o dielo.

Preto v danom prípade... došlo iným výkladom skutkového stavu zo strany vo veci

konajúceho súdu o neprípustný extenzívny výklad obsahu zmluvy a to o obsahu vôle jej

zmluvných strán na jej uzavretí.

... vo veci konajúci súd na uplatnený nárok nesprávne právne posúdil a doslova

arbitrárne aplikoval ust. a ,

.

... súd svojvoľne a neprípustným spôsobom nahradil autoritatívne vôľu zmluvných

strán, keď riadne a platne ústne uzavretý záväzok - Zmluvu o dielo posúdil ako neexistujúci

a ďalší, naň nadväzujúci záväzok - Zmluvu o postúpení pohľadávky, posúdil ako absolútne

neplatný právny úkon.

... súd dvojnásobne nahradil, resp. presnejšie poprel, skutočnú vôľu zmluvných strán,

čo nemá oporu v základných princípoch súkromného práva, ktorým je sloboda (autonómia)

vôle fyzických a právnických osôb. Základným a dominantným princípom celého

súkromného (tým aj obchodného) práva v právnom štáte a teda i v Slovenskej republike je

princíp slobody (autonómie) vôle a dispozičný princíp, ktorý musí každý orgán verejnej

moci (zvlášť súd) rešpektovať, ak nie je táto vôľa v rozpore s kogentnými normami.

... V mojom prípade súd... nepoužil výklad svedčiaci určitosti a platnosti zmluvy,

poprel základný pilier súkromného práva, keď súkromnoprávnemu úkonu a prejavu vôle

strán zmluvy odoprel zamýšľané a dohodnuté právne účinky, nerešpektoval vôľu strán. Súdy

tak nekonali v zmysle princípov súkromného práva a neposudzovali právny úkon v čo

možno najväčšej snahe a miere o zachovanie jeho platnosti a určitosti a autoritatívne

nahradil vôľu strán.“

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 25. 01. 2018 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018

zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Krajskú súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred

Ústavným súdom SR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK,

advokát, spol. s r. o. so sídlom v Novej Bystrici 850, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom, ktorým krajský súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby sťažovateľa. Podstatou sťažnosti je

nesúhlas sťažovateľa so skutkovými a právnymi závermi napadnutého rozsudku,

ktoré podľa neho nezodpovedajú skutočnej vôli zmluvných strán, námietka nesprávneho

právneho posúdenia veci, dôsledkom čoho je arbitrárnosť napadnutého rozsudku.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

12. Ústavný súd poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ).

13. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku predovšetkým uviedol:

„... Žalobca odvolaním napadol rozsudok, ktorým okresný súd žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal vylúčenia majetku - pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu,

zamietol z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia

uskutočneného okresným súdom.

... Za účelom posúdenia týchto odvolacích námietok sa krajský súd v potrebnom

rozsahu oboznámil so spisovým materiálom okresného súdu. Zo zmluvy o dielo č.

4280/2009 uzatvorenej medzi zhotoviteľom

a objednávateľom , dňa 20.11.2009, ktorá je

založená na č. l. 10 pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Martin sp. zn.

, krajský súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo zhotovenie diela SO -

stavebná časť stavby a PS-zdravotnícka technológia v rozsahu a za podmienok dohodnutých

v tejto zmluve. Podľa čl. VI bod 6.15 tejto zmluvy je postúpenie práv a záväzkov z tejto

zmluvy na tretie osoby možné len so súhlasom objednávateľa a po predchádzajúcom

súhlase riadiaceho orgánu. Podľa vyjadrenia zo dňa

21.10.2016 a zo dňa 27.10.2016 (č. l. 71, 72 spisu) bola medzi

a obchodnou spoločnosťou , uzatvorená dňa 20.11.2009

Zmluva o dielo č. 4280/2009 a neeviduje žiadnu inú zmluvu

uzavretú s touto spoločnosťou. Z faktúry č. 2013013, ktorá je založená na č. l. 8 pripojeného

spisu Okresného súdu Martin sp .zn. , vyplýva, že touto faktúrou úpadca

., fakturoval práce, ktoré vznikli

počas realizácie prác a ktoré bolo nutné pre dokončenie diela realizovať na stavbe

dostavby chirurgického pavilónu v sume 113.099,20 Eur. Podľa pripojeného prehľadu

rozpočtových nákladov, ktorý je v tomto spisovom materiáli založený na č. l. 9, boli

zúčtované položky podľa pôvodnej projektovej dokumentácie spolu s naviac prácami. Túto

pohľadávku doplnil žalovaný do súpisu všeobecnej podstaty v konkurznom konaní sp. zn.

, a to v Obchodnom vestníku č. 191/2014 s dátumom vydania 7.10.2014 a žalobca

sa podanou žalobou domáhal vylúčenia tejto pohľadávky s príslušenstvom z majetku

zapísaného v súpise všeobecnej podstaty úpadcu. V podanom odvolaní žalobca spochybnil

záver súdu prvej inštancie s tým, že predmetná sporná pohľadávka nevznikla a nevyplýva

zo zmluvy o dielo č. 4280/2009, a preto sa na ňu nevzťahuje ani v tejto zmluve dohodnutý

zákaz postúpenia pohľadávok.

... Krajský súd vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu uvádza, že žalobca, ktorý sa

domáha vylúčenia určitého majetku z konkurznej podstaty, je povinný tvrdiť a preukázať

na plnenie všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre takéto súdne rozhodnutie.

Jedným z týchto predpokladov je tvrdenie žalobcu, že predmetnú pohľadávku, ktorá nemala

spadať pod vyššie uvedenú písomnú zmluvu o dielo, nadobudol zmluvou o postúpení

pohľadávok, a preto táto pohľadávka nemôže byť zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty

úpadcu. Žalobca bol potom v sporovom súdnom konaní nositeľom dôkazného bremena a

bol povinný preukázať, že medzi úpadcom ako zhotoviteľom a

ako objednávateľom bol okrem zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo

č. 4280/2009 založený ďalší zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo (ústnej), v rámci ktorého sa

realizovali práce, fakturované predmetnou faktúrou č. 2013013. Krajský súd v zhode

so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca existenciu takéhoto ďalšieho

zmluvného vzťahu nepreukázal. Krajský súd v tomto smere odkazuje na podrobné

odôvodnenie tejto otázky súdom prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku,

s ktorým sa krajský súd stotožňuje. Je zrejmé, že účastníci zmluvy o dielo sú oprávnení

v zmysle ust. dohodnúť po jej uzavretí obmedzenie alebo

rozšírenie rozsahu realizovaného diela s tým, že v prípade, ak dôjde k dohode o rozšírení,

vzniká zhotoviteľovi právo na cenu primerane zvýšenú. V konaní bolo nesporné a vyplynulo

to aj zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov, že v priebehu zhotovovania diela vyvstala

potreba realizácie ďalších prác, s ktorými pôvodná projektová dokumentácia, vypracovaná

niekoľko rokov pred začatím realizácie diela, nepočítala. Tieto práce boli zaznamenávané

a účastníkmi zmluvy o dielo odsúhlasené. Je zrejmé, že práce, ktoré sa realizovali nad

rámec pôvodného rozsahu prác dojednaného písomnou zmluvou o dielo č. 4280/2009,

boli prácami, ktoré boli nevyhnutné pre riadne ukončenie diela a jeho odovzdanie

objednávateľovi. Skutočnosť, že sa jednalo o práce podliehajúce režimu pôvodnej písomne

uzatvorenej zmluvy o dielo, vyplýva okrem iného z predmetnej faktúry a jej prílohy, ktorá

v rámci prehľadu rozpočtových nákladov od rozsahu a ceny vykonaných naviac prác

odpočítala tie práce, ktoré podľa pôvodne uzatvoreného rozsahu zmluvy o dielo realizované

neboli. Touto faktúrou teda došlo k vyúčtovaniu prác, realizovaných na základe pôvodne

uzatvorenej písomnej zmluvy č. 4280/2009, so zohľadnením tých prác, ktoré sa realizovali

navyše, a odpočítaním tých prác, ktoré sa podľa pôvodne dojednaného rozsahu zmluvy

neuskutočnili. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani tvrdenie žalobcu, že prefinancovanie

diela podľa zmluvy o dielo bolo viazané na prostriedky z Európskej únie, a preto sa naviac

práce mali realizovať na základe osobitného dojednania samostatnej zmluvy o dielo.

Len samotná skutočnosť komplikovaného financovania realizovaných prác ešte bez

ďalšieho nemôže viesť k záveru o vzniku osobitného zmluvného vzťahu zo samostatne

uzatvorenej zmluvy o dielo. V tomto smere neobstojí ani námietka žalobcu, že rozhodnutie o

podradení naviac prác pod pôvodnú písomne uzatvorenú zmluvu o dielo nezodpovedá vôli

jej strán. Krajský súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie

, teda zmluvnej strany pôvodne uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo v postavení

objednávateľa, ktorá vyššie uvedeným vyjadrením výslovne uviedla, že so spoločnosťou

, okrem tejto písomne uzatvorenej zmluvy o dielo žiadny ďalší

zmluvný vzťah uzatvorený nemala. Obdobne možno upriamiť pozornosť aj na postup

v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. ,

v ktorom Okresný súd Martin pripustil zmenu žalobcu uznesením, proti ktorému podala

odvolanie s námietkou neplatnosti postúpenia práv

a záväzkov zo Zmluvy o dielo, a to s poukazom na čl. VI bod 6.15 tejto zmluvy.

v tomto odvolaní namietla, že nedala súhlas k postúpeniu pohľadávky,

a preto postúpenie bolo vykonané v rozpore so zmluvou s následkom jeho absolútnej

neplatnosti, pričom predchádzajúci súhlas k postúpeniu nedal ani riadiaci orgán

Ministerstvo zdravotníctva SR a rovnako tento orgán nebol o udelenie súhlasu ani žiadaný.

týmto svojím postupom poprela existenciu iného zmluvného

vzťahu, teda poprela, že by uzavrela s úpadcom ďalšiu zmluvu o dielo odlišnú od dotknutej

písomne uzatvorenej zmluvy o dielo. Skutočnosť uzatvorenia iného zmluvného vzťahu

pritom neplynie ani zo žiadneho z ďalších okresným súdom vykonaných dôkazov, z ktorých

nie je možné dovodiť ani záver tvrdený žalobcom o vôli zmluvných strán uzatvoriť osobitnú

zmluvu o dielo. Uzatvorenie takejto ústnej zmluvy o dielo preto nie je možné v konaní

ustáliť.

... Na základe uvedených zhodnotení potom v zhode so súdom prvej inštancie možno

dospieť k záveru, že postúpením pohľadávky úpadcom na žalobcu Zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 6.2.2013 (založená na č. l. 31 spisového materiálu Okresného súdu

Martin sp. zn. ) bolo porušené zmluvné dojednanie podľa čl. VI bod 6.15

Zmluvy o dielo č. 4280/2009. Porušenie tohto zmluvne dojednaného zákazu je v zmysle

ustálenej judikatúry dôvodom pre konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), a to v zmysle ust.

pre rozpor uzatvorenej zmluvy o dielo so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Za situácie konštatovanej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení

pohľadávky tak žalobca túto pohľadávku na zaplatenie sumy 113.099,20 Eur

s príslušenstvom nemohol nadobudnúť, a preto nie je nositeľom práva, ktoré by zápis tejto

pohľadávky do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu vylučovalo.

... V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa

ust. , ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku

o zamietnutí žaloby o vylúčenie dotknutej pohľadávky zo súpisu podstaty, ako aj v závislom

výroku o trovách prvoinštančného konania.»

14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ),

ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

15. Ústavný súd na základe uvedeného vyjadruje názor, že sťažovateľovi bol reálne

umožnený prístup k súdu, keďže všeobecný súd na základe ním podaného návrhu vo veci

konal a rozhodol a rozhodnutie riadne odôvodnil. S prihliadnutím na citovanú časť

napadnutého rozsudku ústavný súd konštatuje, že jeho závery považuje za ústavne

udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti. Z napadnutého

rozsudku totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo dostatočnú

a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa súd spravoval, keď dospel k záveru,

že sťažovateľ v konaní nepreukázal existenciu ďalšieho zmluvného vzťahu medzi úpadcom

ako zhotoviteľom a ako objednávateľom, keď vychádzal

z názoru vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, že práce „naviac“, ktoré boli

nevyhnutné pre riadne ukončenie diela a jeho odovzdanie, podliehali režimu pôvodnej

písomne uzatvorenej zmluvy o dielo. Vychádzajúc z uvedeného potom krajský súd v zhode

so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že postúpením pohľadávky úpadcom

na sťažovateľa bolo porušené zmluvné dojednanie podľa čl. VI bodu 6.15 zmluvy o dielo

č. 4280/2009, čo bolo dôvodom na konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky. Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľom prezentovaným názorom konštatuje,

že výklad príslušných ustanovení a

uvedený v napadnutom rozsudku nemožno považovať ani za arbitrárny, ale ani za zjavne

neodôvodnený.

16. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa ústavný súd uvádza, že podľa jeho

judikatúry () pod právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1

dohovoru vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania treba rozumieť, že účastníkovi konania

musí byť poskytnutá možnosť podieľať sa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní,

čo znamená dôkazy navrhovať, byť prítomný na vykonávaní dokazovania vrátane práva

klásť účastníkom otázky a k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať.

Do obsahu tohto práva však nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m. ), ani domáhať sa

toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd vysloví svoj právny

názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní ().

17. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. ) uviedol,

že z princípu nezávislosti súdov podľa vyplýva tiež zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Pokiaľ všeobecné súdy uvedené ústavné garancie rešpektujú

(teda najmä až ), ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“

hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám

nestotožňoval ().

18. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle

a je dostatočne odôvodnený na základe jeho vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať

a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie

záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

19. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, preto

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyhovením sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018