Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 286/2018
PDF · 222.31 KB
No categories available
II. ÚS 286/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a zo sudcu Sergeja Kohuta prerokoval sťažnosť
; ;
a ktorých zastupuje advokát
JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., Južná trieda 28, Košice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 790/94 v období po právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 303/2014 z 9. septembra 2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , ,
a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 790/94 v období
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 303/2014
z 9. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i .
2. , ,
a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému z nich v sume
po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý im
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť ,
, a trovy právneho
zastúpenia v sume 632,42 € (slovom šesťstotridsaťdva eur a štyridsaťdva centov) na účet ich
právneho zástupcu JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD., Južná trieda 28, Košice,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
II. ÚS 286/2018-12 z 13. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,
, a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 790/94 v období po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 303/2014 z 9. septembra 2014.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 3. októbra 1994
na okresnom súde žalobu o odstránenie stavby. V priebehu konania bol petit žaloby
upravený tak, že v prípade ak odstránenie stavby nie je účelné, sťažovatelia žiadajú zriadiť
vecné bremeno na ťarchu žalovaného v 1. rade. Pretože okresný súd v napadnutom
konaní (predtým vedenom aj pod sp. zn. 15 C 289/94) vo veci nerozhodol, podali v roku
2007 sťažovatelia prvú ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní, o ktorej rozhodol ústavný
súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 69/07 z 21. júna 2007 tak, že základné právo sťažovateľov
v 1. – 3. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo a že priznal
finančné zadosťučinenie každému zo sťažovateľov v sume 80 000 Sk a trovy právneho
zastúpenia.
2.1 Z dôvodu nečinnosti súdu podali sťažovatelia v roku 2014 druhú
ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 303/2014
z 9. septembra 2014 tak, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote porušené
boli a sťažovateľom v 1. – 3. rade priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
a sťažovateľovi v 4. rade v sume 3 000 € a spolu s trovami konania.
2.2 Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie uviedli: „... po právoplatnosti nálezu
uplynuli takmer štyri roky a vo veci bolo nariadené len jedno pojednávanie na súde a to dňa
16.11.2015. Právna neistota sťažovateľov naďalej pretrváva, čo je spojené so stresom,
straty dôvery v súdy, v súdnu moc, strata dôvery v spravodlivosť a o obrovská beznádej
a bezmocnosť.“
Sťažovatelia v sťažnosti zároveň poukazujú na traumu, ktorú im mal spôsobiť
okresný súd tým, že 24 rokov nemohli nehnuteľnosti užívať, resp. ich predať za trhovú
hodnotu. Podľa ich názoru vec nie je až taká zložitá, aby v nej súd právoplatne nerozhodol
ani po 24 rokoch.
3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd
o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov v 1. – 4. rade na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote po právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 303/2014-31 zo dňa 09. septembra 2014 postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 790/94 porušené bolo.
2. Sťažovateľom v 1-4 rade priznáva finančné zadosťučinenie každému po 3 000
EUR (slovom sedemtisíc EUR) (správne má byť tritisíc eur, pozn.), ktoré im je Okresný súd
Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľom v 1. – 4. rade trovy
právneho zastúpenia v sume 632,42 EUR na účet ich právneho zástupcu JUDr. Tomáša
Majerčáka, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 149/2018 zo 16. marca 2018
a právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu okresného
súdu listom z 2. júla 2018.
4.1 Predseda okresného súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom
konaní a k podanej sťažnosti pripustil jej opodstatnenosť, k čomu v podstatnom uviedol:
„Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, tak predmetné konanie je
po právnej aj faktickej stránke značne zložité. Vyžiadalo si rozhodovanie o zmene žalobného
návrhu, o pristúpení ďalších účastníkov do konania, vo veci bolo potrebné viackrát nariadiť
znalecké dokazovanie. Na okresnom súde sa vedie viac sporov s totožným predmetom
konania, preto z dôvodu hospodárnosti konania boli tieto spory za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania spájané na spoločné konanie a následne vylučované na samostatné
konania.
Správanie účastníkov konania neovplyvnilo podstatným spôsobom dĺžku doterajšieho
konania.
Samotný postup súdu v konaní po 23 rokoch trvania sporu ťažko hodnotiť
a zdôvodňovať. Táto dĺžka konania je z hľadiska ústavnoprávneho neakceptovateľná.“
V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
4.2 Právny zástupca sťažovateľov v písomnom stanovisku z 2. júla 2018 v reakcii
na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu zaujal toto stanovisko:
„Je nesporné, že dĺžka konania v rozsahu 23 rokov je ústavne neakceptovateľná, čo
potvrdil aj Okresný súd Košice I.
Je potrebné poukázať aj na to, že čím sú sťažovatelia starší, tým stále prebiehajúce
súdne konanie po zdravotnej a aj psychickej stránke oveľa ťažšie znášajú. Najviac ich trápi
to, že nevedia či za ich života tieto spory skončia.
Podľa nášho názoru, sťažovatelia ani iní účastníci konania nedávajú dôvod
na prieťahy v konaní. Podľa sťažovateľov prieťahy sú z dôvodu nesprávneho postupu súdu
a neefektívnej činnosť všeobecného súdu...
Samotný fakt, že okresný súd nebol schopný rozhodnúť vec počas 23 rokov
od podania návrhu, je dostatočným dôkazom o neefektívnej a nesústredenej činnosti
okresného súdu v napadnutom konaní.
Neefektívnosť súdu sa prejavila aj prípade znaleckého dokazovania. Okresný súd
Košice ohľadne znaleckého dokazovania zabudol uviesť, že prvý znalecký posudok bol
vypracovaný už v roku 2005 pod č. 15/2005 znalcom Následne
po 11 rokoch bol ďalší znalecký posudok a to v roku 2016 pod č. 7/2016, aj tento znalecký
posudok bol tým istým znalcom ohľadom tej istej veci, s tým
rozdielom, že v novšom znaleckom posudku majú sťažovatelia o 84m² z vyvlastnenej plochy
menej. To znamená, že znalecký posudok sa robil v roku 2016 na to isté, na čo sa robil aj
v roku 2005. Sťažovatelia ironicky poznamenávajú, že možno keď bude robiť znalecký
posudok ten istý znalec o 10 rokov, tak ich parcela bude zase menšia. Na čo bol potrebný
znalecký posudok po 11 rokoch, keď už bol v roku 2005.
Sťažovateľom, z dôvodu neefektívneho postupu súdu vznikla škoda. Platilo sa
znalcovi za znalecký posudok z roku 2005 suma vo výške 41.680,- SK, t. j. 1 383,52 EUR
a za znalecký posudok z roku 2016 sumu vo výške 710,48 EUR.
Za neefektívny postup všeobecného súdu považujeme aj spájanie sporov s totožným
predmetom konania za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a následné vylučovanie
na samostatné konania. Podľa nášho názoru je to nesprávny postup. Ak takéto spájanie
malo byť z dôvodu hospodárnosti, tak potom je otázka, prečo za znalecký posudok mali
platiť len sťažovatelia a nie všetci (spojení) účastníci konania?
Z pohľadu sťažovateľov je porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote
o to viac porušené, že všeobecný súd nerešpektuje ani príkaz Ústavného súdu SR, aby konal
bez zbytočných prieťahov.“
Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zároveň vyjadrili súhlas
s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní –
vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia
práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok
na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,
či namietaným postupom súdu boli porušené práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
6. Z prehľadu vo veci vykonaných úkonov v období po náleze ústavného súdu sp. zn.
IV. ÚS 303/2014 z 9. septembra 2014 vyplýva:
- okresný súd svojím uznesením č. k. 15 C 258/94-444 z 26. februára 2015 rozhodol
o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 258/94,
- dňa 16. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu v predmetnej
veci, ktoré bolo po prejednaní veci odročené na neurčito s cieľom predloženia ďalších
listinných dôkazov,
- dňa 2. decembra 2015 bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudkyni JUDr. ,
- okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-567 z 26. apríla 2016 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie, kartografie
a fotogrametrie , ktorý znalecký posudok podal okresnému
súdu 15. októbra 2016,
- termín pojednávania nariadený na 21. apríl 2017 bol zrušený pre práceneschopnosť
zákonnej sudkyne,
- okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-700 z 10. mája 2017 vylúčil vec vedenú
na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 790/94 na samostatné konanie; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 4. decembra 2017,
- okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-718 z 11. júla 2017 určil okruh žalobcov,
s ktorými ako s právnymi nástupcami pôvodných žalobcov bude v predmetnej veci
pokračovať v konaní,
- dňa 6. decembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu v predmetnej
veci, ktoré bolo po prejednaní veci odročené na 26. január 2018 s cieľom ďalšieho
dokazovania,
- pojednávanie nariadené na 26. január 2018 bolo zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- dňa 28. februára 2018 podali žalobcovia vo veci návrh na rozšírenie žalobného
návrhu o ďalších žalovaných.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 790/94 došlo k porušovaniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95).
12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií
postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd v zásade rovnako ako v náleze
sp. zn. IV. ÚS 303/2014 z 9. septembra 2014 konštatuje, že predmetom konania
pred okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov)
domáhajú odstránenia neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenia vecného bremena.
Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom
na vstupovanie ďalších účastníkov do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom
po zomrelých žalobcoch, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke
za zložitejšie. Samotnú vecnú zložitosť, na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda
okresného súdu, však nemožno dávať do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného
súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.
12.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní
z hľadiska druhého kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd
nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu
sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom. Faktom je, že okrem pôvodných žalobcov niektorí sťažovatelia
vstúpili do prebiehajúceho konania ako právni nástupcovia po smrti svojich právnych
predchodcov, avšak ústavný súd už v súvislosti so zmenou účastníkov konania
v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu uplatňovať právo na konanie
bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov“
(napr. IV. ÚS 403/04).
12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup okresného súdu v posudzovanom
konaní. V tejto súvislosti predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania
viac ako 23 rokov je už samo osebe neprimerané a hraničí s odmietnutím spravodlivosti.
Ústavný súd ďalej zistil, že aj po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. IV. ÚS 303/2014 z 9. septembra 2014, t. j. po 28. októbri 2014, bol okresný súd
krátkodobo nečinný, a to až do 26. februára 2015. Taktiež bol nečinný v období
od marca 2015 do 2. decembra 2015 (9 mesiacov) a od 15. októbra 2016 do 21. apríla 2017
(6 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas minimálne jedného roka okresný súd nevykonával (t. č. už v 23-ročnej veci) úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako
navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej
nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom, nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania
účastníkov, ale v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje
predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov.
13. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Pokiaľ ide o postup okresného súdu v období po poslednom náleze ústavného súdu
(z 9. septembra 2014), ústavný súd poukazuje na to, že napriek uvedeným rozhodnutiam
ústavného súdu bol postup okresného súdu opätovne poznačený neefektívnosťou
a nesústredenosťou.
14. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1, aj za obdobie po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 303/2014 z 9. septembra 2014.
15. Aj napriek týmto zisteniam a záverom ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou
(III. ÚS 158/07, III. ÚS 74/2010) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože
táto povinnosť mu už bola uložená v predchádzajúcich nálezoch ústavného súdu vydaných
v danej veci, resp. v súvisiacich veciach (II. ÚS 95/06, II. ÚS 96/06, II. ÚS 255/06,
IV. ÚS 44/07 a iné). Príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov sa teda vzťahuje aj
na vec sťažovateľov, ktorá bola v minulosti vedená pod sp. zn. 15 C 258/94.
16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume každému
po 3 000 € vzhľadom na dlhodobé trvanie posudzovaného konania a s tým súvisiaci stav
právnej neistoty.
Vzhľadom na všetky okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľov.
Ústavný súd v danej veci už dvakrát vyslovil porušenie práv sťažovateľov, pričom aj
predseda okresného súdu priznal, že v danej veci dochádza k prieťahom v konaní, a preto
ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia ich práv, ako aj vzhľadom
na povahu veci považuje za primerané v sume 2 500 € každému zo sťažovateľov.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovatelia žiadali aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom,
ktorých výšku špecifikovali celkovou sumou 632,42 €.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti
z 5. februára 2018). Za dva úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume dvakrát
po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 € [v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“)]. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa
zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Pri právnom zastupovaní 4 sťažovateľov hodnota jedného právneho úkonu za všetkých
sťažovateľov je 307 € (dvakrát v sume 153,50 €). Na základe uvedeného preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 632,42 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
18. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. septembra 2018