Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 286/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a zo sudcu Sergeja Kohuta prerokoval sťažnosť

; ;

a ktorých zastupuje advokát

JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., Južná trieda 28, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9. septembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 9. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. , ,

a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému z nich v sume

po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý im

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť ,

, a trovy právneho

zastúpenia v sume 632,42 € (slovom šesťstotridsaťdva eur a štyridsaťdva centov) na účet ich

právneho zástupcu JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD., Južná trieda 28, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

-12 z 13. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

, a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 9. septembra 2014.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 3. októbra 1994

na okresnom súde žalobu o odstránenie stavby. V priebehu konania bol petit žaloby

upravený tak, že v prípade ak odstránenie stavby nie je účelné, sťažovatelia žiadajú zriadiť

vecné bremeno na ťarchu žalovaného v 1. rade. Pretože okresný súd v napadnutom

konaní (predtým vedenom aj pod sp. zn. ) vo veci nerozhodol, podali v roku

2007 sťažovatelia prvú ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní, o ktorej rozhodol ústavný

súd nálezom sp. zn. z 21. júna 2007 tak, že základné právo sťažovateľov

v 1. – 3. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo a že priznal

finančné zadosťučinenie každému zo sťažovateľov v sume 80 000 Sk a trovy právneho

zastúpenia.

2.1 Z dôvodu nečinnosti súdu podali sťažovatelia v roku 2014 druhú

ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn.

z 9. septembra 2014 tak, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote porušené

boli a sťažovateľom v 1. – 3. rade priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

a sťažovateľovi v 4. rade v sume 3 000 € a spolu s trovami konania.

2.2 Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie uviedli: „... po právoplatnosti nálezu

uplynuli takmer štyri roky a vo veci bolo nariadené len jedno pojednávanie na súde a to dňa

16.11.2015. Právna neistota sťažovateľov naďalej pretrváva, čo je spojené so stresom,

straty dôvery v súdy, v súdnu moc, strata dôvery v spravodlivosť a o obrovská beznádej

a bezmocnosť.“

Sťažovatelia v sťažnosti zároveň poukazujú na traumu, ktorú im mal spôsobiť

okresný súd tým, že 24 rokov nemohli nehnuteľnosti užívať, resp. ich predať za trhovú

hodnotu. Podľa ich názoru vec nie je až taká zložitá, aby v nej súd právoplatne nerozhodol

ani po 24 rokoch.

3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov v 1. – 4. rade na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu SR č. k. -31 zo dňa 09. septembra 2014 postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľom v 1-4 rade priznáva finančné zadosťučinenie každému po 3 000

EUR (slovom sedemtisíc EUR) (správne má byť tritisíc eur, pozn.), ktoré im je Okresný súd

Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľom v 1. – 4. rade trovy

právneho zastúpenia v sume 632,42 EUR na účet ich právneho zástupcu JUDr. Tomáša

Majerčáka, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. zo 16. marca 2018

a právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu okresného

súdu listom z 2. júla 2018.

4.1 Predseda okresného súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom

konaní a k podanej sťažnosti pripustil jej opodstatnenosť, k čomu v podstatnom uviedol:

„Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, tak predmetné konanie je

po právnej aj faktickej stránke značne zložité. Vyžiadalo si rozhodovanie o zmene žalobného

návrhu, o pristúpení ďalších účastníkov do konania, vo veci bolo potrebné viackrát nariadiť

znalecké dokazovanie. Na okresnom súde sa vedie viac sporov s totožným predmetom

konania, preto z dôvodu hospodárnosti konania boli tieto spory za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania spájané na spoločné konanie a následne vylučované na samostatné

konania.

Správanie účastníkov konania neovplyvnilo podstatným spôsobom dĺžku doterajšieho

konania.

Samotný postup súdu v konaní po 23 rokoch trvania sporu ťažko hodnotiť

a zdôvodňovať. Táto dĺžka konania je z hľadiska ústavnoprávneho neakceptovateľná.“

V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

4.2 Právny zástupca sťažovateľov v písomnom stanovisku z 2. júla 2018 v reakcii

na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„Je nesporné, že dĺžka konania v rozsahu 23 rokov je ústavne neakceptovateľná, čo

potvrdil aj Okresný súd Košice I.

Je potrebné poukázať aj na to, že čím sú sťažovatelia starší, tým stále prebiehajúce

súdne konanie po zdravotnej a aj psychickej stránke oveľa ťažšie znášajú. Najviac ich trápi

to, že nevedia či za ich života tieto spory skončia.

Podľa nášho názoru, sťažovatelia ani iní účastníci konania nedávajú dôvod

na prieťahy v konaní. Podľa sťažovateľov prieťahy sú z dôvodu nesprávneho postupu súdu

a neefektívnej činnosť všeobecného súdu...

Samotný fakt, že okresný súd nebol schopný rozhodnúť vec počas 23 rokov

od podania návrhu, je dostatočným dôkazom o neefektívnej a nesústredenej činnosti

okresného súdu v napadnutom konaní.

Neefektívnosť súdu sa prejavila aj prípade znaleckého dokazovania. Okresný súd

Košice ohľadne znaleckého dokazovania zabudol uviesť, že prvý znalecký posudok bol

vypracovaný už v roku 2005 pod č. 15/2005 znalcom Následne

po 11 rokoch bol ďalší znalecký posudok a to v roku 2016 pod č. 7/2016, aj tento znalecký

posudok bol tým istým znalcom ohľadom tej istej veci, s tým

rozdielom, že v novšom znaleckom posudku majú sťažovatelia o 84m² z vyvlastnenej plochy

menej. To znamená, že znalecký posudok sa robil v roku 2016 na to isté, na čo sa robil aj

v roku 2005. Sťažovatelia ironicky poznamenávajú, že možno keď bude robiť znalecký

posudok ten istý znalec o 10 rokov, tak ich parcela bude zase menšia. Na čo bol potrebný

znalecký posudok po 11 rokoch, keď už bol v roku 2005.

Sťažovateľom, z dôvodu neefektívneho postupu súdu vznikla škoda. Platilo sa

znalcovi za znalecký posudok z roku 2005 suma vo výške 41.680,- SK, t. j. 1 383,52 EUR

a za znalecký posudok z roku 2016 sumu vo výške 710,48 EUR.

Za neefektívny postup všeobecného súdu považujeme aj spájanie sporov s totožným

predmetom konania za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a následné vylučovanie

na samostatné konania. Podľa nášho názoru je to nesprávny postup. Ak takéto spájanie

malo byť z dôvodu hospodárnosti, tak potom je otázka, prečo za znalecký posudok mali

platiť len sťažovatelia a nie všetci (spojení) účastníci konania?

Z pohľadu sťažovateľov je porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote

o to viac porušené, že všeobecný súd nerešpektuje ani príkaz Ústavného súdu SR, aby konal

bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zároveň vyjadrili súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní –

vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia

práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok

na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,

či namietaným postupom súdu boli porušené práva podľa a podľa

ods. 1 dohovoru (, , ).

II.

6. Z prehľadu vo veci vykonaných úkonov v období po náleze ústavného súdu sp. zn.

z 9. septembra 2014 vyplýva:

- okresný súd svojím uznesením č. k. -444 z 26. februára 2015 rozhodol

o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. ,

- dňa 16. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu v predmetnej

veci, ktoré bolo po prejednaní veci odročené na neurčito s cieľom predloženia ďalších

listinných dôkazov,

- dňa 2. decembra 2015 bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie

sudkyni JUDr. ,

- okresný súd uznesením č. k. -567 z 26. apríla 2016 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie, kartografie

a fotogrametrie , ktorý znalecký posudok podal okresnému

súdu 15. októbra 2016,

- termín pojednávania nariadený na 21. apríl 2017 bol zrušený pre práceneschopnosť

zákonnej sudkyne,

- okresný súd uznesením č. k. -700 z 10. mája 2017 vylúčil vec vedenú

na okresnom súde pod sp. zn. na samostatné konanie; uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 4. decembra 2017,

- okresný súd uznesením č. k. -718 z 11. júla 2017 určil okruh žalobcov,

s ktorými ako s právnymi nástupcami pôvodných žalobcov bude v predmetnej veci

pokračovať v konaní,

- dňa 6. decembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu v predmetnej

veci, ktoré bolo po prejednaní veci odročené na 26. január 2018 s cieľom ďalšieho

dokazovania,

- pojednávanie nariadené na 26. január 2018 bolo zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- dňa 28. februára 2018 podali žalobcovia vo veci návrh na rozšírenie žalobného

návrhu o ďalších žalovaných.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ).

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd v zásade rovnako ako v náleze

sp. zn. z 9. septembra 2014 konštatuje, že predmetom konania

pred okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov)

domáhajú odstránenia neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenia vecného bremena.

Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom

na vstupovanie ďalších účastníkov do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom

po zomrelých žalobcoch, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke

za zložitejšie. Samotnú vecnú zložitosť, na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda

okresného súdu, však nemožno dávať do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného

súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.

12.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní

z hľadiska druhého kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd

nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu

sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Faktom je, že okrem pôvodných žalobcov niektorí sťažovatelia

vstúpili do prebiehajúceho konania ako právni nástupcovia po smrti svojich právnych

predchodcov, avšak ústavný súd už v súvislosti so zmenou účastníkov konania

v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu uplatňovať právo na konanie

bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov“

(napr. ).

12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup okresného súdu v posudzovanom

konaní. V tejto súvislosti predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania

viac ako 23 rokov je už samo osebe neprimerané a hraničí s odmietnutím spravodlivosti.

Ústavný súd ďalej zistil, že aj po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 9. septembra 2014, t. j. po 28. októbri 2014, bol okresný súd

krátkodobo nečinný, a to až do 26. februára 2015. Taktiež bol nečinný v období

od marca 2015 do 2. decembra 2015 (9 mesiacov) a od 15. októbra 2016 do 21. apríla 2017

(6 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože

počas minimálne jedného roka okresný súd nevykonával (t. č. už v 23-ročnej veci) úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako

navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom, nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu okresného súdu. v pritom zaväzuje

predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných

prieťahov.

13. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v období po poslednom náleze ústavného súdu

(z 9. septembra 2014), ústavný súd poukazuje na to, že napriek uvedeným rozhodnutiam

ústavného súdu bol postup okresného súdu opätovne poznačený neefektívnosťou

a nesústredenosťou.

14. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1, aj za obdobie po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 9. septembra 2014.

15. Aj napriek týmto zisteniam a záverom ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou

(, ) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože

táto povinnosť mu už bola uložená v predchádzajúcich nálezoch ústavného súdu vydaných

v danej veci, resp. v súvisiacich veciach (, , ,

a iné). Príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov sa teda vzťahuje aj

na vec sťažovateľov, ktorá bola v minulosti vedená pod sp. zn. .

16. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume každému

po 3 000 € vzhľadom na dlhodobé trvanie posudzovaného konania a s tým súvisiaci stav

právnej neistoty.

Vzhľadom na všetky okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľov.

Ústavný súd v danej veci už dvakrát vyslovil porušenie práv sťažovateľov, pričom aj

predseda okresného súdu priznal, že v danej veci dochádza k prieťahom v konaní, a preto

ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia ich práv, ako aj vzhľadom

na povahu veci považuje za primerané v sume 2 500 € každému zo sťažovateľov.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

17. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom,

ktorých výšku špecifikovali celkovou sumou 632,42 €.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti

z 5. februára 2018). Za dva úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume dvakrát

po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 € [v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“)]. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa

zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Pri právnom zastupovaní 4 sťažovateľov hodnota jedného právneho úkonu za všetkých

sťažovateľov je 307 € (dvakrát v sume 153,50 €). Na základe uvedeného preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 632,42 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

18. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2018