Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 303/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť Š. E., J. E., A. B. a V. F., zastúpených

advokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná trieda 28, Košice, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C

258/94 (pôvodne vedenej pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. E., J. E. a A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) v období po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. júna 2007 p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo V. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

3. Š. E., J. E. a A. B. p r i z n á v a každému z nich finančné zadosťučinenie v sume

po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť im do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Š. E., J. E., A. B. a V. F. trovy

konania v sume 552,08 € (slovom päťstopäťdesiatdva eur a osem centov) na účet ich

právneho zástupcu JUDr. JCLic Tomáša Majerčáka, PhD., Južná trieda 28, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 23. mája 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. E., J. E., A. B. a V. F. (ďalej spolu len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. (ktorá bola

pôvodne vedená pod sp. zn. ). Pokiaľ ide o sťažovateľov Š. E., J. E. a A. B. bola

sťažnosť prijatá, len pokiaľ ide o obdobie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 21. júna 2007, ktorým už bolo ústavným súdom vyslovené porušenie

označených práv v napadnutom konaní okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnuté súdne konanie trvá od roku 1994, teda

20 rokov, a stále nie je právoplatne skončené. Okresný súd ani po vydaní nálezu ústavného

súdu sp. zn. z 21. júna 2007 neodstránil stav právne neistoty a „ďalej

dochádza k porušovaniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani

po siedmich rokoch od rozhodnutia Ústavného súdu nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci samej, teda stav právnej neistoty trvá“. Sťažovatelia v sťažnosti zároveň poukazujú

na traumu, ktorú im mal spôsobiť okresný súd tým, že 20 rokov nemohli nehnuteľnosti

užívať, resp. ich predať za trhovú hodnotu. Preto návrhom vo veci samej žiadajú, aby

ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil porušenie ich základného práva, prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľom Š. E., J. E. a A. B. priznal

finančné zadosťučinenie v sume po 7 000 €, sťažovateľovi V. F. v sume 20 000 € a na účet

ich právneho zástupcu priznal úhradu trov konania v sume 552,08 €.

Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. z 18. júla 2014 vo vzťahu

k sťažovateľovi V. F., ktorý sa stal účastníkom konania 1. apríla 2004, v prvom rade

poukázal na svoje vyjadrenie z 22. mája 2007 k sťažnosti Š. E., J. E. a A. B.

z 29. marca 2007, ktoré predchádzalo vydaniu nálezu sp. zn. z 21. júna 2007.

Následne opísal úkony vykonané vo veci od vydania uvedeného nálezu ústavného súdu

a uviedol tieto závery:

„Vec nie je právne náročná, je však náročná po stránke skutkovej, nakoľko

po spojení vecí na spoločné konanie sa rozšíril okruh účastníkov na 125 (122 žalobcov

a 3 žalovaní). K predĺženiu konania prispeli aj zmeny v osobe zákonného sudcu.

Sťažnosť na prieťahy v konaní za obdobie, počas ktorého bolo konanie prerušené,

považujeme za nedôvodnú, keďže počas prerušenia konania lehoty podľa Občianskeho

súdneho poriadku neplynuli ( ).“

Keďže sťažovatelia v podaní doručenom 5. augusta 2014 a okresný súd vo svojom

vyjadrení z 18. júla 2014 súhlasili s upustením od ústneho pojednávania v danej veci,

ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, vyjadreniami účastníkov konania, ako

aj obsahom spisu okresného súdu sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci, a po upustení v danej veci od ústneho pojednávania, rozhodol podľa § 30

ods. 2 .

II.

Pokiaľ ide o úkony okresného súdu realizované vo veci do vydania nálezu ústavného

súdu sp. zn. z 21. júna 2007, ústavný súd sa pridŕža zistení opísaných

v označenom náleze a záverov z nich vyvodených a v plnom rozsahu na ne poukazuje.

Pri preskúmavaní postupu okresného súdu vo veci sa preto ústavný súd sústredil

predovšetkým na úkony vykonané vo veci okresným súdom po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 21. júna 2007. Preverením súdneho spisu, ktorý si

na tento účel od okresného súdu zapožičal, ústavný súd zistil vykonanie nasledujúcich

úkonov vo veci:

Dňa 16. mája 2008 vykonal okresný súd vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 3. jún 2008, avšak neskôr preložené na 11. august 2008. Na pojednávaní vykonanom

11. augusta 2008 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. -243, ktorý bol

písomne vyhotovený a zaslaný účastníkom konania 21. októbra 2008. Dňa 29. októbra 2008

bolo právnym zástupcom sťažovateľov doručené odvolanie proti označenému rozsudku

okresného súdu, následne 10. novembra 2008 bolo doručené aj odvolanie obchodnej

spoločnosti..., a 11. novembra 2008 odvolanie mesta Košice. Dňa 18. novembra 2008 boli

okresným súdom vykonané prípravné úkony spojené s podaním dovolania (vyrubenie

súdnych poplatkov, výzvy účastníkom na vyjadrenie k odvolaniu) a 24. novembra 2008

okresný súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol o pripojení geometrického plánu k rozsudku

okresného súdu.

Dňa 19. januára 2009 bola vec s podanými odvolaniami predložená Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý okresnému súdu spis 29. júla 2010 vrátil

po tom, ako rozsudok okresného súdu č. k. -243 z 11. augusta 2008

v spojení s uznesením č. k. -279 z 24. novembra 2008 svojím uznesením

č. k. -316 z 25. júna 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Dňa 28. septembra 2011 bol spis pridelený na konanie sudkyni okresného súdu Z. Ć.,

ktorá pokynom z 5. októbra 2011 upravila kanceláriu na doručenie uznesenia odvolacieho

súdu účastníkom konania. Dňa 10. januára 2012 bola vec opätovne pridelená pôvodnej

sudkyni JUDr. B. z dôvodu ukončenia jej stáže na ústavnom súde. Následne bolo vo veci

10. apríla 2012 nariadené ďalšie pojednávanie na 18. máj 2012, ktoré však okresný súd

odročil na neurčito z dôvodu potreby vykonania ďalších dôkazov. Uznesením z 8. augusta

2012 o spojení veci bola vec sťažovateľov spojená s vecou vedenou pod sp. zn.

a od toho času je vedená pod uvedenou spisovou značkou. Uznesením č. k. 15 C 258/1994-

394 zo 4. decembra 2012 bolo následne konanie prerušené až do skončenia súvisiacej veci

vedenej pod sp. zn. .

Po prerušení konania bola 18. januára 2013 vec pridelená na konanie sudkyni A. M.

(z dôvodu stáže sudkyne JUDr. B. na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky) a

6. februára 2013 bola pridelená na konanie sudcovi B. B. (z dôvodu preloženia sudkyne

JUDr. M. na krajský súd). Pokynmi z 12. júna 2013, 4. decembra 2013 a 20. decembra 2013

zákonný sudca zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré

pre účastníka konania zaručuje .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide okritérium zložitosť veci, ústavný súd v zásade rovnako ako v náleze

č. k. -23 z 21. júna 2007 konštatuje, že predmetom konania pred okresným

súdom je žaloba, ktorou sa sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov) domáhajú

odstránenia neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenia vecného bremena. Vzhľadom

na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na vstupovanie ďalších

účastníkov do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom po zomrelých žalobcoch

možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie. Samotnú vecnú

zložitosť, na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, však

nemožno dávať do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej

časti tohto nálezu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Faktom je, že okrem pôvodných žalobcov

niektorí sťažovatelia vstúpili do prebiehajúceho konania ako právni nástupcovia

po smrti svojich právnych predchodcov, avšak ústavný súd už v súvislosti so zmenou

účastníkov konania v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu

uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré

predchádzalo zmene účastníkov“ (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

V tejto súvislosti predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania je

už samo osebe neprimerané. Ďalej ústavný súd zistil, že aj po právoplatnosti nálezu č. k.

-23 z 21. júna 2007, t. j. po 7. auguste 2007, bol okresný súd krátkodobo

nečinný, a to až do 28. apríla 2008. Taktiež bol nečinný v období od 29. júla 2010

do 28. septembra 2011 (1 rok a 2 mesiace) a od 7. októbra 2011 do 10. apríla 2012

(6 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože

počas minimálne jedného roka okresný súd nevykonával, t. č. už v 20-ročnej veci, úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako

navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. v pritom zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Z dôvodu prerušenia napadnutého konania pred okresným súdom (od právoplatnosti

uznesenia okresného súdu č. k. -394 zo 4. decembra 2012) sa nemôžu

v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov, a tým ani k naplneniu účelu označených práv, až kým nedôjde

k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v uvedenom uznesení.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa nečinnosť súdu v dôsledku existencie

odôvodnenej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (mutatis mutandis , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru o dôvodnosti namietaného

porušenia základného práva sťažovateľov Š. E., J. E. a A. B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj za obdobie po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -23 z 21. júna 2007 (prvý bod výrokovej časti uznesenia).

S prihliadnutím na skutočnosť, že porušenie označených práv sťažovateľa V. F.

dosiaľ konštatované nebolo a dôvody opísané v tomto náleze, ako aj v náleze ústavného

súdu č. k. -23 z 21. júna 2007 o ich porušení možno vztiahnuť aj na prípad

sťažovateľa V. F., ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) tak, ako to vyplýva z druhého bodu výrokovej

časti tohto nálezu.

Aj napriek týmto zisteniam a záverom ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou

(, ) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože

táto povinnosť mu už bola uložená radom predchádzajúcich nálezov ústavného súdu

vydaných v danej veci, resp. v súvisiacich veciach (, ,

, a iné). Príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov sa teda

vzťahuje aj na vec sťažovateľov v súčasnosti vedenú pod sp. zn. (pôvodne

vedenú pod sp. zn. ).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia Š. E., J. E. a A. B. požadovali priznať finančné zadosťučinenie v sume

po 7 000 € každému z nich a sťažovateľ V. F. v sume 20 000 €. Žiadané finančné

zadosťučinenie odôvodňovali stavom dlhodobej právnej neistoty (20 rokov), frustrácie,

nemohúcnosti a bezmocnosti.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto,

vychádzajúc zo zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv, najmä vzhľadom na nezvyčajne dlhé a stále právoplatne neskončené

konanie hraničiace s denegatio iustitie, uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom

aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia a .

Uvedené finančné zadosťučinenie pre sťažovateľov Š. E., J. E. a A. B. ustálil v sume

1 000 €, keďže porušenie ich práv v období do právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k.

-23 z 21. júna 2007 bolo reparované uvedeným nálezom, ktorým boli

uvedeným sťažovateľom priznané pomerne vysoké satisfakcie.

Pokiaľ ide o sťažovateľa V. F., ústavný súd mu ako finančné zadosťučinenie priznal

sumu 3 000 €, prihliadajúc pritom na celkovú dĺžku napadnutého konania, ako aj

na ustálenú judikatúru, podľa ktorej môžu navrhovatelia uplatňovať právo na konanie

bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov,

za predpokladu, že sa títo stali účastníkmi konania po svojich právnych predchodcoch

v dôsledku univerzálnej sukcesie (m. m. , , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v treťom a štvrtom bode výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. JCLic Tomášom Majerčákom, PhD. Sťažovatelia si vo svojej sťažnosti uplatnili

trovy právneho zastúpenia v sume 552,08 €, a to za dva úkony právnej služby.

Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

činila sumu 804 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby potom

predstavuje sumu 134 € a paušálna náhrada výdavkov (tzv. režijný paušál) sumu 8,04 €.

Úhradu trov konania preto ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) pri zohľadnení spoločného zastupovania štyroch

sťažovateľov, a to v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a)

a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov v celkovej sume 552,08 € (2 x 4 x 50 % zo sumy 134 € + 2 x 8,04 €),

ktorú ústavný súd zaviazal okresný súd zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov

v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (

v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014