Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 468/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom Mgr. Róbertom Kučerom, Veľká okružná 2721/39, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa , základného

práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. -117 z 19. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -117

z 19. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na Okresnom súde Prešov (ďalej len

„okresný súd“) návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala, aby okresný súd nahradil

vyhlásenie vôle a (ďalej len „žalovaní“), v ktorej

ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu so sťažovateľkou ako kupujúcou. Predmetom

predkupného práva bol spoluvlastnícky podiel vo výške 9/100 na pozemku vedenom

v katastri nehnuteľností ako parcela registra E, parcelné č. , orná pôda o výmere

2

11 316 m, ktorý sa nachádza v katastrálnom území , obec ,

okres , evidovaný na liste vlastníctva č. (ďalej len „spoluvlastnícky podiel“).

3. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd rozhodol rozsudkom

č. k. -70 z 3. decembra 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že

„... nahrádza vyhlásenie vôle žalovaných v 1. a 2. rade... ako predávajúcich tak, že

uzatvárajú kúpnu zmluvu so žalobkyňou... ako kupujúcou o predaji spoluvlastníckeho

podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú.

1. Predmetom zmluvy je kúpa a predaj spoluvlastníckeho podielu 9/100

na nehnuteľnosti...

2. Predávajúci predmet kúpno-predajnej zmluvy predávajú kupujúcej za kúpnu cenu:

7.129,05 eur, ktorú je predávajúca povinná zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade tak, že prvú

časť kúpnej ceny vo výške 1.500 eur uhradí do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

a druhú časť kúpnej ceny vo výške 5.629,05 eur je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovaným

v 1. a 2. rade do 76 dní od zaplatenia prvej časti kúpnej ceny po právoplatnosti tohto

rozsudku.“.

4. Žalovaní proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie, o ktorom krajský súd

rozhodol napadnutým uznesením tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že žalovaní nadobudli spoluvlastnícky podiel

na základe kúpnej zmluvy medzi žalovanými ako kupujúcimi a

(ďalej len „pôvodná vlastníčka“) ako predávajúcou. Jadrom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľky, že pôvodná vlastníčka nerešpektovala predkupné právo sťažovateľky.

Sťažovateľka uviedla: „Listom zo dňa 16.04.2011 p. ponúkla ostatným

podielovým spoluvlastníkom na odkúpenie okrem iného svoj spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnosti... a to za kúpnu cenu vo výške 7-EUR/m2 so splatnosťou kúpnej ceny

do 28.04.2011 (ktorý termín bol zároveň termínom, v ktorom mohli podľa ponuky

p. realizovať ostatní podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti svoje zákonné

predkupné právo). Lehota na realizáciu predkupného práva bola však zo strany

p. stanovená v rozpore s ust. , podľa ktorého

ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť

hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba

uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých

podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.“

Podľa názoru sťažovateľky „List p. zo dňa 16.04.2011 nespĺňa

náležitosti ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti...

Navyše list pani j, zo dňa 16.04.2011 bol navrhovateľke doručený až

po dátume 28.04.2011, teda po uplynutí termínu, ktorý v liste zo dňa 16.04.2011 stanovila

p. na využitie zákonného predkupného práva.

Napriek tomu. že list p. zo dňa 16.04.2011 nespĺňal náležitosti...

navrhovateľka listom zo dňa 02.06.2011 reagovala na list p. a oznámila jej, že

využíva svoje zákonné predkupné právo, a teda že s ňou uzavrie písomnú kúpnu zmluvu

a zaplatí jej dohodnutú kúpnu cenu. Na tento list navrhovateľky už p.

nereagovala.

P. dňa 16.04.2011 uzatvorila s odporcami ako manželmi kúpnu zmluvu,

ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/100 na nehnuteľnosti...“.

6. Sťažovateľka porušenie svojich práv odôvodnila najmä tým, že „... závery

Krajského súdu v Prešove... sú poznačené arbitrárnosťou a svojvôľou, ktoré popierajú

základnú právnu teóriu, a to vo vzťahu k právnej teórii týkajúcej sa zákonného predkupného

práva ostatných podielových spoluvlastníkov a vo vzťahu k porušeniu princípu právnej

istoty a ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -117 zo dňa 19.04.2018

porušil základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, Listiny základných práv a slobôd, a právo

sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19.04.2018 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania...“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Základné právo na súdnu ochranu podľa a listiny

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým zrušil

rozsudok okresného súdu (ktorým okresný súd návrhu sťažovateľky vyhovel), došlo

k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa a ods.

1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože

„...názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, proti ktorému sťažnosť smeruje, v zmysle

ktorého prejav pôvodnej spoluvlastníčky p. , spočívajúci v ponuke podielov

na odkúpenie, bol jasný, určitý, zrozumiteľný a niet pochýb, že podiel vyjadrený zlomkom

bol ostatným spoluvlastníkom známy a skutočnosť, že odpredala

žalovaným nižší spoluvlastnícky podiel, než na aký ponuku prijala žalobkyňa znamená, že

ponuka zo 16.04.2011 zahŕňala v celom rozsahu aj podiel predaný žalovaným, je svojvoľný,

arbitrárny a popierajúci právnu teóriu zákonného predkupného práva ostatných

spoluvlastníkov a princíp právnej istoty a ochrany oprávneného spoluvlastníka, a tento

názor odvolacieho súdu považuje sťažovateľka za argumentum ad absurdum.“.

13. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , ).

14. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

«V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že

ako vtedajšia spoluvlastníčka listom zo dňa 16.4.2011 ponúkla ostatným

spoluvlastníkom okrem iného aj svoj podiel k parcele KN E 138/511, ktorý v čase ponuky

bol 1/5 čomu zodpovedá 20/100. Ponuka bola písomná, boli jasne a zrozumiteľne označené

nehnuteľnosti, ku ktorým podiel sa ponúkal a tiež uvedená cena, za ktorú mieni svoj podiel

predať vo vyčíslení na m2. Keďže písomná ponuka znela „na moje spoluvlastnícke podiely“

niet pochýb, že ponuka bola na celý podiel na uvedenej

nehnuteľnosti, teda podiel vo výške 1/5. Vôľa tak bola prejavená

určite a zrozumiteľne, teda bola platným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 1

a bola aj jasným návrhom na uzavretie zmluvy v súlade s ust.

ods. I . Ponuka obsahuje všetky podmienky, za ktorých mala byť

kúpna zmluva uzavretá, preto realizácii predkupného práva ostatných spoluvlastníkov

nebránila žiadna právna prekážka, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj žalobkyňa prijatím

ponuky listom z 2.6.2011.

V ponuke zo dňa 16.4.2011 bola stanovená lehota

na zaplatenie kúpnej ceny za ponúkané podiely do 28.4.2011. Ponuka však bola doručená

žalobkyni až dňa 6.5.2011, preto lehotu stanovenú pôvodnou podielovou spoluvlastníckou

nemohla reálne splniť.

Podľa ods. I vznik, zmenu alebo zánik práva či

povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik

práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením je dôvodné vysporiadať sa s podmienkou

pôvodnej podielovej spoluvlastnícky , spočívajúcou v zaplatení

kúpnej ceny v lehote, ktorá uplynula pred doručením písomnej ponuky. Pre prípad, že táto

bude vyhodnotená ako nemožná, nastupuje zákonný dôsledok spočívajúci v tom, že

k zaplateniu žiadanej kúpnej ceny v stanovenej lehote nedôjde. Keďže lehota na vyplatenie

kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, v danom prípade môže ísť

o podmienku nemožnú a je potrebné riadiť sa zákonným ustanovením, ktoré pre vyplatenie

podielov nehnuteľností stanovuje lehotu dvoch mesiacov.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa prijala ponuku

pôvodnej podielovej spoluvlastnícky listom z 2.6.2011, avšak v stanovenej zákonnej lehote

dvoch mesiacov nevyplatila požadovanú cenu, preto bolo úlohou súdu prvej inštancie

v týchto časových súvislostiach vysporiadať sa s námietkou žalovaných o preklúzii práva

žalobkyne. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v pomerne krátkych prepadných

(prekluzívnych) lehotách, po uplynutí ktorých už spoluvlastnícky podiel je možné previesť

na inú osobu (pozri aj R 57/2006, R 49/2010).

totižto odpredala žalovaným nižší spoluvlastnícky podiel,

než na aký ponuku prijala žalobkyňa, čo znamená, že ponuka zo 16.4.2011 zahŕňala v

celom rozsahu aj podiel predaný žalovaným.»

15. Napadnuté uznesenie krajského súdu nie je konečným rozhodnutím, dôsledkom

ktorého by bolo právoplatné skončenie veci. V dôsledku vydania napadnutého uznesenia

krajského súdu bol rozsudok okresného súdu zrušený a v konaní sa ďalej pokračuje.

Sťažovateľka má a bude mať v ďalšom štádiu konania pred okresným súdom, resp.

v odvolacom či dovolacom konaní pred krajským súdom alebo Najvyšším súdom

Slovenskej republiky, možnosť uplatniť ochranu označených práv, ako aj svoju

argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že

má ešte k dispozícii iný právny prostriedok ochrany tých práv, ktorých porušenie namietala

vo svojej sťažnosti. V tomto štádiu konania dôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnosti

samy osebe nezakladajú ústavnú potrebu zásahu ústavného súdu v prebiehajúcom súdnom

konaní (m. m. , , ).

16. Ústavný súd už vyslovil, že nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia

o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd

svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd

môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú

možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. , ,

).

17. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to, že

základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) a právo na spravodlivé súdne

konanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok,

a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci

od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (,

). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ),

obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický

c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd

pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle

až , resp. dohovoru.

18. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej judikatúry taktiež vyslovil,

že predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru je také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu

pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť

procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v

(m. m. , , ).

V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na to, že v rámci konania o sťažnosti

zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť

o rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo (napr. ,

, ).

19. Reflektujúc prezentované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 v spojení s pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018