Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_31S-86-2021.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Subarea
31S/86/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Janou Hanulákovou, DiS., advokátkou, so sídlom XXX XX E. č. XXX, sídlo advokátskej kancelárie: Matičné námestie č. 1427, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ KONTAKT-SK, s.r.o., so sídlom Staškov č. 1033, 023 53 Staškov, IČO: 36 413 569, právne zastúpený JUDr. Ľudovítom Surmom, advokátom, so sídlom P. XXX, XXX XX P., 2/ vlastníci so stavebnými pozemkami parc. CKN č. 2431/2, 2463/9, 2463/47, 2463/48, 2463/49, 2463/50, 2463/52, 2463/61, 2146/1, 2464/2, 2464/3, k. ú. F., susediacich pozemkov a stavieb na nich stojacich, ako aj vlastníci susediacich stavieb, ktorých užívanie by mohlo byť navrhovanou stavbou priamo dotknuté, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007651-009 zo dňa 04.03.2021, o návrhu žalovaného a ďalšieho účastníka v rade 1/ na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/86/2021-90 zo dňa 12.10.2021, ktorým súd priznal odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 13.05.2021, takto
rozhodol:
Návrh žalovaného a návrh ďalšieho účastníka v rade 1/ na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/86/2021-90 zo dňa 12.10.2021 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.05.2021 sa žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007651-009 zo dňa 04.03.2021, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Obce Staškov č. Výst.-S2021/8/R 29 zo dňa 15.01.2019 potvrdil. Žalobkyňa zároveň v žalobe navrhla, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“).
2. Krajský súd uznesením č. k. 31S/86/2021-90 zo dňa 12.10.2021 návrhu žalobkyne vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok, podľa § 185 SSP. Mal za to, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma v tom, že dôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, práva na pohodu a kvalitu bývania, a to najmä tým, že realizovaním povolenej stavby môže dôjsť k ohrozeniu stability pozemku patriaceho žalobkyni, ako aj susedných pozemkov, k zatieneniu pozemku a rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne a k zvýšenej hlučnosti, keďže predmetom povoľovanej stavby je výrobno-skladová hala.
3. Podaním zo dňa 09.11.2021 žalovaný požiadal o zrušenie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Trval na tom, že žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčila. Aj keď voči rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP prípustné podanie kasačnej sťažnosti, neznamená to, že by nezákonné alebo následne nedôvodné priznanie odkladného účinku nebolo odstrániteľné pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej, a to postupom podľa § 189 SSP. Žalovaný považoval rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe za nezákonné a arbitrárne z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na jeho vydanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúcemu súdu hrozbu závažnej ujmy, ktorá mala spočívať v zásahu do jej vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR, náležite nielenže nešpecifikovala a nekonkretizovala, ale k tomuto tvrdeniu nepripojila žiadny relevantný dôkaz, napr. posúdenie odborného projektanta k tvrdenému tieneniu rodinného domu, odborne spôsobilého geológa alebo znalecký posudok, na základe ktorých mal konajúci súd dospieť k záveru o ohrození stability pozemku patriaceho žalobkyni navyše v území, ktoré nie je svahovité, ako aj susedných pozemkov, k zatieneniu pozemku a rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne a k zvýšenej hlučnosti, ktorý v štádiu výstavby nie je možné ani preukázať. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/23/2013 zo dňa 24.07.2014, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 468/2018-8 zo dňa 04.12.2018 o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky, v ktorej žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej práv Krajským súdom v Prešove uznesením č. k. 3S 24/208-39 zo 04.09.2018 o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „musel v tejto veci prihliadnuť na to, že hrozba závažných následkov, ktoré sú uvedené v § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať nie z tvrdení žalobkyne, ale z predložených dôkazov alebo označených dôkazov, ktorý by správny súd mohol zadovážiť, vykonať, resp. aspoň vyhodnotiť. Súčasťou návrhu žalobkyne však nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadne dôkazy na preukázanie týchto zákonných dôvodov žalobkyňa ani neoznačila. Návrh obsahuje len tvrdenia žalobkyne, z nich najkonkrétnejší je ten, ktorý poukazuje na zásah do vlastníckych práv susednej parcely (parcely žalobkyne susediacej s parcelou stavebníka) a závažnú ujmu na životnom priestore. Takéto tvrdenie však nie je konkrétne ani v otázke zásahu do vlastníckeho práva, druhu tohto zásahu, intenzity tohto zásahu, ani v otázke ujmy na životnom priestore, keďže z návrhu nie je zrejmý ani rozsah ujmy, ani povaha ujmy, ani spôsob zásahu do životného prostredia žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o zásahu do vlastníckeho práva a ujme na životnom priestore.“ Ústavný súd odmietnutie sťažnosti odôvodnil v uznesení takto: „Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby bude vždy prísne individuálne. Napriek tomu by mal správny súd zohľadniť najmä tie dopady a ujmy, ktoré by mohli v dôsledku svojho vzniku zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, resp. zákonnosti, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Tvrdenie sťažovateľky, že krajskému súdu preukázala prítomnosť zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (bod 4), ústavný súd nepovažuje za spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia“.
4. Podaním zo dňa 29.11.2021 ďalší účastník v rade 1/ žiadal o zrušenie uznesenia o priznaní odkladného účinku. Uviedol, že predpokladom úspešnosti návrhu na priznanie odkladného účinku je vždy to, aby žalobca presvedčivo tvrdil a súdu dostatočne preukázal ujmu a jej mieru, ktorá mu môže v príčinnej súvislosti s výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia správneho orgánu vzniknúť a posúdenie tejto ujmy v spojení s verejným záujmom zo strany súdu. Nestačí v návrhu iba poukázať na možnosť vzniku ujmy, pretože táto ujma musí dosahovať určitú intenzitu, a to s ohľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 185 písm. a) SSP hovorí o závažnej a zároveň nenapraviteľnej ujme na strane žalobkyne. V danej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi hrozbou závažnej a nenapraviteľnej ujmy žalobkyne a okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Realizácia preskúmavaného rozhodnutia nespôsobuje hrozbu závažného a nezvratného následku v podobne súdom identifikovaného ohrozenia stability pozemku patriaceho žalobkyni, ako aj susedných pozemkov, zatienenia pozemku a rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne, zvýšenej hlučnosti, keďže predmetom povoľovanej stavby je výrobno-skladová hala. Povolená stavba je rozostavaná do tej miery, že chýba dokončiť z hrubej stavby iba strechu. V tomto stave je rozostavaná od októbra 2019 a fakticky nemala počas dvoch rokov žiaden vplyv na stabilitu žiadneho súdom bližšie neoznačeného pozemku žalobkyne ani susedných pozemkov. V dôsledku vybudovania stavby naopak došlo k vybudovaniu vodnej stavby, ktorá zlepšila existujúce odtokové pomery v danom území, t. j. reálne došlo k ďalšej stabilizácii daného územia. Dokončenie existujúcej stavby nepredstavuje žiadnu hrozbu stability okolitých pozemkov. V tejto súvislosti ďalší účastník v rade 1/ poukázal na vyjadrenie C.. F. M., autorizovaného stavebného inžiniera, k vplyvu stavebného objektu Hala Kontakt na susedný objekt zo dňa 25.11.20221, ktorý konštatoval, že existujúca ani dokončená navrhovaná stavba nijakým spôsobom neohrozuje stabilitu okolitých pozemkov a nezmenia sa ani odtokové pomery uvedenej stavby. Ďalší účastník v rade 1/ zároveň argumentoval, že existujúca stavba ani povolená stavba v zmysle svetlotechnického posudku nijakým spôsobom nemení presvetlenie obytných miestností na rodinnom dome žalobkyne. Čiastočné zatienenie pozemku žalobkyne nie je závažnou ujmou, ale ide o nepatrný zásah, ktorý nepodlieha pod ust. § 185 SSP. Ďalej uviedol, že enviromentálny hluk je prirodzenou súčasťou životných aktivít ľudského spoločenstva. Žalobkyňa nadobudla svoje nehnuteľnosti v roku 2008. Územný plán sídelného útvaru Staškov bol spracovaný v roku 2000 a bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva v Staškove č. 3/2001 zo dňa 27.04.2001. Podľa územného plánu ako prípustné funkcie plochy výroby sú uvedené - zariadenia priemyselnej výroby, sklady, manipulačné plochy, plochy dopravného a technického vybavenia, izolačná a vnútroareálová zeleň, zariadenia občianskeho vybavenia slúžiace pre osoby pracujúce v prevádzkach umiestnených na ploche výroby; ako neprípustné funkcie sú uvedené - iné ako prípustné; ako doplňujúce ustanovenia sú uvedené - parkovanie a odstavovanie vozidiel majiteľov, zamestnancov riešiť na vlastnom pozemku; pokračovať v ekologizácii výrobných procesov tak, aby negatívne vplyvy výroby na okolité funkčné plochy boli minimalizované. Žalobkyňa nadobudla svoje nehnuteľnosti v čase, keď mohla mať vedomosť o spôsobe využitia okolitého územia. Žalobkyňa nevyužila svoje práva pri vydaní územného povolenia, ani v stavebnom konaní, preto sa javí ako účelové, ak tak namieta až v správnej žalobe. Súčasne uviedol, že výkonom stavebného povolenia nevzniká zvýšenie hlučnosti z výroby alebo skladovania. Uvedený následok môže byť vyvolaný až samotnou prevádzkou a užívaním povoľovanej stavby, nie výkonom stavebného povolenia. Prevádzkovanie výrobno-skladovej haly je možné až po vydaní kolaudačného povolenia. Medzi hrozbou okamžitej hlučnosti spôsobenou prevádzkou stavby a stavebným povolením neexistuje príčinná súvislosť. Zabezpečenie ochrany žalobkyne pred zvýšeným hlukom z prevádzky stavby je predmetom iného konania na príslušných úradoch. V tejto súvislosti poukázal na záver z protokolu merania existujúceho hluku a posúdenia vplyvu budúcej prevádzky, v zmysle ktorého posudzované obytné prostredie je v dennej a večernej dobe dominantne exponované hlukom z dopravy. Príspevky hluku výrobným areálom spoločnosti Kontakt-SK, s.r.o. Straškov k celkovej úrovni hluku sú len na úrovni desatín až stotín dB. Na základe porovnania existujúceho stavu hluku v prostredí s predikovanými hodnotami súvisiacimi so zmenami po dostavbe a uvedení novej haly do prevádzky je možné konštatovať, že realizovaním stavby nedôjde v okolitom obytnom prostredí k zvýšeniu úrovne hluku. Podľa ďalšieho účastníka v rade 1/ žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ani v samotnej žalobe nepreukázala súdu žiadnu hrozbu závažnej ujmy a súdom označená ujma nie je sama o sebe zjavná, s tým, že povolená stavba už stojí a nevyvoláva žiadne nežiaduce účinky, pred ktorými súd priznáva ochranu. Ďalší účastník v rade 1/ ďalej argumentoval, že samotné naplnenie hrozby závažnej a nezvratnej ujmy však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Súd žiadne takéto skúmanie nevykonal, a to napriek tomu, že stavba je rozostavaná a nezakonzervovaná už viac ako dva roky a z tohto dôvodu chátra. Poukázal na § 94 stavebného zákona, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/23/2013 zo dňa 24.07.2014 a čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého má stavebník právo vlastniť majetok a realizovať úkony smerujúce k jeho zveľadeniu, ak tým nepoškodzuje ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Z nijakej skutočnosti, ktorá je obsahom administratívneho spisu s výnimkou podaní žalobkyne nevyplýva, že by realizáciou stavby malo byť ohrozené čokoľvek nad mieru ustanovenú zákonom. Na vyjadrenie žalovaného ani iného účastníka konania k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci súd vôbec nereflektoval a nevysporiadal sa s nimi riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia, naopak nahradil činnosť samotnej žalobkyne a namiesto osvedčenia hrozby dôkazmi použil formuláciu, že závažná ujma je zjavná a vyhľadal v žalobe iné dôvody na priznanie odkladného účinku
ako uviedla žalobkyňa. Súd svojím postupom zasiahol do práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 46 Ústavy SR. V závere ďalší účastník v rade 1/ poukázal na námietky žalobkyne vznesené v koncentračnej lehote v stavebnom konaní; žalobkyňa však do konania nedoložila jediný dôkaz o tom, že by bol skutkový stav zistený nesprávne, nepredložila vlastné iné svetlotechnické posúdenie, ako sa nachádza v administratívnom spise, nepredložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa ďalšieho účastníka v rade 1/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neboli dané dôvody, keďže súd vychádzal z nesprávneho skutkového stavu podsunutého žalobkyňou, nezohľadnil práva účastníka konania a verejný záujem, a preto žiada, aby súd uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe zrušil. Ako prílohy pripojil Protokol o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí č. 590/2021/Br zo dňa 28.11.2021 vypracovaný E.. V. V., vrátane príloh č. 1 až 4 k protokolu, rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-CA-OSZP-2020/01099-2 zo dňa 04.09.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Čadca, obec F., kat. územie F. zo dňa 01.12.2021 a Vyjadrenie k vplyvu stavebného objektu Hala Kontakt na susedný objekt zo dňa 25.11.2021.
5. Podľa § 189 SSP uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
6. Podľa § 150 ods. 1 a 2 SSP správny súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal. Správny súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.
7. Možno konštatovať, že rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania (z praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že za takéto rozhodnutia treba vo všeobecnosti považovať procesné uznesenia súdu, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania alebo tretích osôb; viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo 101/2010). Z uvedeného potom treba vyvodiť, že uznesenie sp. zn. 31S/86/2021 zo dňa 12.10.2021 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím, ktoré je aktuálne pre správny súd záväzné, a to od momentu jeho vydania.
8. Vychádzajúc z princípov formulovaných v predchádzajúcom odseku správny súd uzavrel, že prehodnotenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupom podľa § 189 SSP je možné len vtedy, ak sa ukáže v zmysle nových tvrdení a dôkazov, že na postup podľa § 185 SSP neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Nemožno preto prijať argumentáciu žalovaného, ktorý poukazoval na nesprávne závery vyslovené v uznesení súdu zo dňa 12.10.2021, pretože týmto rozhodnutím je správny súd viazaný. Nemôže ho preto požadovaným spôsobom „opraviť“, keďže takýto postup odporuje právnej úprave a zároveň by priamo ohrozoval práva žalobkyne, ktorá požiadavku na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzniesla a o ktorej už bolo rozhodnuté.
9. Žalovaný v návrhu na zrušenie uznesenia správneho súdu zo dňa 12.10.2021 poukázal na neopodstatnenosť dôvodov, na podklade ktorých bolo rozhodnuté o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, žiadne nové okolnosti majúce vplyv na takéto rozhodnutie neprodukoval, z ktorého dôvodu tu neboli splnené podmienky pre postup podľa § 189 SSP.
10. Ďalší účastník v rade 1/ spolu s návrhom na zrušenie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe predložil posudky týkajúce sa vplyvu dotknutej stavby na stabilitu územia (zo dňa 25.11.2021) a hlučnosti (zo dňa 28.11.2021), ktoré boli novými dôkazmi a ktoré mohli byť dôvodom pre revidovanie skoršieho záveru o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň však neprodukoval žiadne nové tvrdenia či dôkazy vo vzťahu k záverom vysloveným správnym súdom v uznesení zo dňa 12.10.2021 týkajúcim sa zatienenia pozemku a rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Podľa záverov vyplývajúcich z uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je totiž žalobkyňa ohrozená okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktoré by mohlo znamenať dôsledok v podobe spomínaného tienenia a ktoré nebolo v návrhu na zrušenie uznesenia zo dňa 12.10.2021 relevantne spochybnené novými skutočnosťami a dôkazmi. Označený dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe už nebolo možné aktuálne revidovať tak, ako na to poukázal správny súd vo vzťahu k dôvodom prezentovaným zo strany žalovaného (viď predchádzajúci odsek).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)