Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 569/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

MK REAL, s. r. o., Bratislavská 41, Malinovo, zastúpenej advokátskou kanceláriou

Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

a konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MK REAL, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. septembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MK REAL, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., v mene

ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupuje

v napadnutom konaní ako odporkyňa v 1. rade. Uznesením č. k. -85

z 12. novembra 2015 okresný súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby a žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Sťažovateľka (odporkyňa v 1. rade)

podala proti výroku o trovách konania v predmetnom uznesení v zákonom stanovenej lehote

odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“)

uznesením č. k. -109 z 26. januára 2017, ktoré bolo doručené okresnému súdu

8. marca 2017, a to tak, že uznesenie okresného súdu č. k. -85

z 12. novembra 2015 v znení opravného uznesenia č. k. -94

z 20. januára 2016 vo výroku, ktorým nepriznal náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd v období od momentu, keď jej bolo doručené

uznesenie odvolacieho súdu č. k. -109, t. j. od 16. marca 2017, až do dňa

podania sťažnosti ústavnému súdu (7. septembra 2018) nevykonal v spise žiadny úkon

smerujúci k vydaniu rozhodnutia o náhrade trov konania. Sťažovateľka tvrdí, že ide

o nečinnosť okresného súdu v dĺžke viac ako 1 roka a 5 mesiacov, pričom obdobie

nečinnosti postihuje takmer celú dĺžku konania po doručení súdneho spisu z odvolacieho

súdu. Sťažovateľka považuje uvedený postup okresného súdu za zbytočné prieťahy

v konaní a za porušenie jej základného práva podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur,

ktorú odôvodnila dĺžkou nečinnosti okresného súdu bez akejkoľvek vonkajšej príčiny

a neexistenciou osobitnej zložitosti predmetnej veci.

5. Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie

a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky, obchodnej spoločnosti MK REAL, s.r.o. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

konaním Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. porušené

bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti MK REAL, s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume

2000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do

30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trovy konania

v plnej výške do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

8. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

10. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. v rámci rozhodovania o náhrade trov konania došlo k porušeniu jej

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

11.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu

týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať

ich namietané porušenie spoločne (napr. ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

14. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ústavný súd

poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

15. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že otázka náhrady trov konania je druhotná

vo vzťahu k rozhodovaniu o merite veci, ktoré je primárne spôsobilé nastoliť stav právnej

istoty strán v konaní (m. m. , , ,

). Ústavný súd preto s poukazom na druhotný charakter otázky náhrady

trov konania posudzuje ústavnoprávnu intenzitu porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v takýchto prípadoch reštriktívne.

16. Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov iba vo vzťahu k dĺžke konania pri

rozhodovaní o náhrade trov konania po tom, čo odvolací súd zrušil výrok okresného súdu

o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov. Zo sťažnosti sťažovateľky ale

nevyplýva, že by v namietanom období nečinnosti urgovala okresný súd, aby vydal

rozhodnutie o trovách konania, resp. ani to, že by pre nečinnosť súdu podala sťažnosť

predsedovi predmetného okresného súdu na prieťahy. Sťažovateľka iba uviedla, že o stave

konania sa informovala telefonicky a nahliadnutím do spisu.

17. Po preskúmaní sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný

súd síce dospel k záveru, že postup okresného súdu bol poznačený neodôvodnenou

nečinnosťou, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku tejto nečinnosti (1 rok a 6 mesiacov), ako aj

na skutočnosť, že uvedená nečinnosť sa týka rozhodovania iba o druhotnej otázke náhrady

trov konania, s prihliadnutím aj na absenciu relevantnej aktivity sťažovateľky voči súdu

(resp. vedeniu súdu) na nápravu tohto stavu ústavný súd uzavrel, že v uvedenom prípade

nejde o nečinnosť v takej ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

19. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní pokračoval v neodôvodnenej nečinnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018