Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 160/2018
PDF · 154.8 KB
No categories available
IV. ÚS 160/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,
Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 Cb 3/2017, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. januára 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,
Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 3/2017
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka podala
13. januára 2017 okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhala vylúčenia spoločníka
(žalovaný) z obchodnej spoločnosti (žalobkyňa), a následne 31. januára 2017 sťažovateľka
požiadala okresný súd aj o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd výzvou
z 13. februára 2017 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie
konania. Sťažovateľka podaním z 28. marca 2017 požiadala okresný súd o priznanie
oslobodenia od súdneho poplatku v celom rozsahu a na celé konanie. Okresný súd
uznesením zo 14. júla 2017 priznal sťažovateľke v napadnutom konaní oslobodenie
od súdnych poplatkov. Po priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov okresný súd poučil
žalovaného o procesných právach a povinnostiach strán sporu a vyzval ho, aby sa vyjadril
k žalobe sťažovateľky. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené okresnému súdu
31. júla 2017. Podaniami z 29. septembra 2017 a 9. novembra 2017 sťažovateľka urgovala
okresný súd, aby nariadil termín pojednávania. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu
podala sťažovateľka 27. novembra 2017 sťažnosť predsedníčke súdu na prieťahy v konaní
podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Okresný súd uznesením
z 30. novembra 2017 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podaniu žalovaného
z 31. júla 2017.
Predsedníčka okresného súdu v reakcii na sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 zákona
o súdoch prípisom zo 7. decembra 2017 posúdila túto sťažnosť ako dôvodnú,
a to s poukazom na zistené obdobie nečinnosti súdu od 28. marca 2017 do 14. júla 2017
a od 31. júla 2017 do 30. novembra 2017. Zároveň informovala sťažovateľku, že nad ďalšou
plynulosťou konania bude každé tri mesiace vykonávaný dohľad predsedníčkou súdu.
Sťažovateľka zdôrazňuje, že v napadnutom konaní sa do dňa podania sťažnosti
ústavnému súdu (t. j. 12 mesiacov po podaní žaloby) neuskutočnilo ani jedno pojednávanie
a okresný súd vo veci meritórne nerozhodol. Jediným úkonom vykonaným okresným súdom
bolo rozhodnutie o žiadosti sťažovateľky o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Podľa sťažovateľky dochádza v napadnutom konaní k zbytočných prieťahom, ktoré
spôsobujú stav právnej neistoty. Sťažovateľka si uplatňuje primerané finančné
zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 €, ktorú odôvodnila dĺžkou
nečinnosti okresného súdu bez akejkoľvek vonkajšej príčiny a neexistenciou osobitnej
zložitosti predmetnej veci.
Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie
a po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa spoločnosti
, , na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.: 17Cb/3/2017
porušené boli.
2. Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:
17Cb/3/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je Okresný
súd Košice - okolie povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice - okolie je povinný nahradiť JUDr. Danici Holováčovej,
advokátke, trovy konania vo výške 390,50 € na jej účet do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
17 Cb 3/2017 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať ich
namietané porušenie spoločne.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru opakovane
konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ústavný súd
poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd
spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom
ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade,
keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu
sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne
neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Zo sťažnosti je zrejmé, že od podania žaloby (13. január 2017) do podania ústavnej
sťažnosti (30. január 2018) uplynulo len 12 mesiacov. Doterajšiu dĺžku napadnutého
súdneho konania zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná,
a preto reálne umožňovala ústavnému súdu dospieť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej
v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky
v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok
z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002,
body 64, 65 a 66).
S poukazom na prípis predsedníčky okresného súdu, v ktorom táto vyhodnotila
sťažnosť sťažovateľky na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch ako dôvodnú, ústavný súd
zdôrazňuje, že sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu približne mesiac po tom, ako
jej bol doručený tento prípis predsedníčky okresného súdu, čím neposkytla vedeniu
okresného súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou
(m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, IV. ÚS 78/07, III. ÚS 401/08).
Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní bol poznačený neodôvodnenou nečinnosťou, ale vzhľadom
na celkovú dĺžku konania (12 mesiacov) a nedostatočný časový priestor, ktorý sťažovateľka
poskytla vedeniu súdu na nápravu tohto stavu, ústavný súd musí konštatovať, že nemohlo
ísť o nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. Ústavný
súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa
opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom
konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. marca 2018