Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 160/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,

Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. januára 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,

Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka podala

13. januára 2017 okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhala vylúčenia spoločníka

(žalovaný) z obchodnej spoločnosti (žalobkyňa), a následne 31. januára 2017 sťažovateľka

požiadala okresný súd aj o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd výzvou

z 13. februára 2017 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie

konania. Sťažovateľka podaním z 28. marca 2017 požiadala okresný súd o priznanie

oslobodenia od súdneho poplatku v celom rozsahu a na celé konanie. Okresný súd

uznesením zo 14. júla 2017 priznal sťažovateľke v napadnutom konaní oslobodenie

od súdnych poplatkov. Po priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov okresný súd poučil

žalovaného o procesných právach a povinnostiach strán sporu a vyzval ho, aby sa vyjadril

k žalobe sťažovateľky. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené okresnému súdu

31. júla 2017. Podaniami z 29. septembra 2017 a 9. novembra 2017 sťažovateľka urgovala

okresný súd, aby nariadil termín pojednávania. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu

podala sťažovateľka 27. novembra 2017 sťažnosť predsedníčke súdu na prieťahy v konaní

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Okresný súd uznesením

z 30. novembra 2017 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podaniu žalovaného

z 31. júla 2017.

Predsedníčka okresného súdu v reakcii na sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 zákona

o súdoch prípisom zo 7. decembra 2017 posúdila túto sťažnosť ako dôvodnú,

a to s poukazom na zistené obdobie nečinnosti súdu od 28. marca 2017 do 14. júla 2017

a od 31. júla 2017 do 30. novembra 2017. Zároveň informovala sťažovateľku, že nad ďalšou

plynulosťou konania bude každé tri mesiace vykonávaný dohľad predsedníčkou súdu.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že v napadnutom konaní sa do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu (t. j. 12 mesiacov po podaní žaloby) neuskutočnilo ani jedno pojednávanie

a okresný súd vo veci meritórne nerozhodol. Jediným úkonom vykonaným okresným súdom

bolo rozhodnutie o žiadosti sťažovateľky o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Podľa sťažovateľky dochádza v napadnutom konaní k zbytočných prieťahom, ktoré

spôsobujú stav právnej neistoty. Sťažovateľka si uplatňuje primerané finančné

zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 €, ktorú odôvodnila dĺžkou

nečinnosti okresného súdu bez akejkoľvek vonkajšej príčiny a neexistenciou osobitnej

zložitosti predmetnej veci.

Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie

a po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa spoločnosti

, , na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené boli.

2. Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je Okresný

súd Košice - okolie povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice - okolie je povinný nahradiť JUDr. Danici Holováčovej,

advokátke, trovy konania vo výške 390,50 € na jej účet do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ústavný súd

poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

Zo sťažnosti je zrejmé, že od podania žaloby (13. január 2017) do podania ústavnej

sťažnosti (30. január 2018) uplynulo len 12 mesiacov. Doterajšiu dĺžku napadnutého

súdneho konania zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná,

a preto reálne umožňovala ústavnému súdu dospieť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa .

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok

z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002,

body 64, 65 a 66).

S poukazom na prípis predsedníčky okresného súdu, v ktorom táto vyhodnotila

sťažnosť sťažovateľky na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch ako dôvodnú, ústavný súd

zdôrazňuje, že sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu približne mesiac po tom, ako

jej bol doručený tento prípis predsedníčky okresného súdu, čím neposkytla vedeniu

okresného súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou

(m. m. , , , , ).

Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní bol poznačený neodôvodnenou nečinnosťou, ale vzhľadom

na celkovú dĺžku konania (12 mesiacov) a nedostatočný časový priestor, ktorý sťažovateľka

poskytla vedeniu súdu na nápravu tohto stavu, ústavný súd musí konštatovať, že nemohlo

ísť o nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. Ústavný

súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018