Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 123/2020
PDF · 212.48 KB
No categories available
IV. ÚS 123/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov
Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti , , ,
zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok,
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 98/2006
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 200/2014-32
zo 6. mája 2014, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, ktorou namieta porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 32 Cb 98/2006 (ďalej len „napadnuté konanie“) po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 200/2014-32 zo 6. mája 2014.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupuje
v napadnutom konaní ako žalobkyňa, ktorá sa domáha od Slovenskej republiky zaplatenia
náhrady škody vo výške 24 582,12 € s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške
1 000 000 €. Sťažovateľka podala žalobu ešte v roku 2006 a v roku 2014 ústavný súd
rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 200/2014-32, že jej právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v predmetnom
konaní bolo porušené. Právoplatný rozsudok nebol v napadnutom konaní vydaný
ani do podania druhej ústavnej sťažnosti sťažovateľky.
3.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti bez bližšieho zdôvodnenia tvrdila,
že napadnuté súdne konanie bolo po vydaní nálezu ústavného súdu v roku 2014
ovplyvňované v neprospech sťažovateľky bývalou štátnou tajomníčkou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky . Účelom tohto ovplyvňovania
mala byť pomsta sťažovateľke za to, že podala ústavnú sťažnosť. Táto pomsta mala
spočívať v tom, aby bola sťažovateľke spôsobená majetková škoda, aby žalovaná
v napadnutom konaní (Slovenská republika, pozn.) získala majetkový prospech.
Sťažovateľka poukázala na rozsudok pre zmeškanie vydaný okresným súdom v jej
neprospech, ktorým bola zaviazaná na náhradu trov konania a ktorý bol následne zrušený
uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).
3.2 Sťažovateľka ďalej uviedla, že napadnuté konanie nie je právoplatne rozhodnuté
ani po 13 rokoch a 5 mesiacoch. Sťažovateľka pritom poukázala na to, že k prieťahom
v predmetnej veci neprispela, naopak, predmetný spor považuje za jednoduchý. Vzhľadom
na svoju dĺžku napadnuté konanie vykazuje podľa sťažovateľky známky odmietnutia
spravodlivosti. Sťažovateľka preto považuje napadnuté konanie aj po vydaní nálezu
ústavného súdu za neprimerane dlhé, a teda v rozpore s požiadavkou na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.
4. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000 €,
t. j. v sume 1 000 € za každý rok konania.
5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej ústavnú sťažnosť na ďalšie
konanie a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v kompenzačnom konaní vedenom od 31.07.2006 pod č. k. 32Cb/98/2006 po
náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 200/2014-32 z 06.05.2014
porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom
pod č. k. 32Cb/98/2006 konal bez zbytočných prieťahov
3. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 13 000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný jej vyplatiť
do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov
konania v sume 326,66 Eur , ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet jej
právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.“
II.
Chronológia úkonov okresného súdu
6. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 32 Cb 98/2006 zistil tento
priebeh napadnutého konania po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 200/2014-32
zo 6. mája 2014:
- Dňa 6. júna 2014 dovolací súd vrátil súdny spis okresnému súdu s poukazom
na nezrovnalosti týkajúce sa právnického vzdelania osoby oprávnenej konať v mene
sťažovateľky.
- Dňa 12. júna 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nezrovnalostí,
na ktoré poukázal dovolací súd; táto výzva bola neúspešne doručovaná až do 22. decembra
2014, keď sa ju podarilo doručiť adresátovi ( ) v ústave
na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody.
- Dňa 13. januára 2015 sťažovateľka predložila plnomocenstvo udelené advokátke
na zastupovanie v dovolacom konaní a následne 15. januára 2015 aj overenú fotokópiu
vysokoškolského diplomu preukazujúcu získanie právnického vzdelania 2 stupňa osoby
oprávnenej konať v mene sťažovateľky.
- Dňa 20. januára 2015 okresný súd opätovne predložil súdny spis dovolaciemu súdu.
- Dňa 10. februára 2015 sťažovateľka doplnila na okresnom súde svoje dovolanie,
ktoré bolo 12. februára 2015 preposlané dovolaciemu súdu.
- Dňa 4. júna 2015 dovolací súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky
na odstránenie nezrovnalostí v jej plnej moci a zároveň doručoval doplnenie dovolania
ostatným účastníkom konania.
- Dňa 15. júna 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky odstránila nezrovnalosti
týkajúce sa jej plnej moci na zastupovanie v dovolacom konaní.
- Dňa 18. februára 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným
pod sp. zn. 3 Obdo 76/2013 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 1 Cob 287/2012-230
z 27. augusta 2013.
- Dňa 10. mája 2016 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na opätovné
rozhodnutie.
- Dňa 24. júna 2016 krajský súd vydal uznesenie č. k. 1 Cob 145/2016-326, ktorým
potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 32 Cb 98/2006-217 z 12. júna 2016 (ktorým
okresný súd zamietol návrh žalovanej na zloženie preddavku podľa vtedy platného § 141a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
- Dňa 8. septembra 2016 sťažovateľka podala návrh na zastavenie konania
podľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
- Dňa 13. septembra 2016 sťažovateľka podala dovolanie proti rozhodnutiu krajského
súdu z 24. júna 2016.
- Dňa 30. septembra 2016 okresný súd zaslal predmetné dovolanie sťažovateľky
ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
- Dňa 4. novembra 2016 okresný súd predložil súdny spis dovolaciemu súdu.
- Dňa 28. februára 2017 dovolací súd uznesením č. k. 3 Obdo 68/2016-351 dovolanie
sťažovateľky odmietol; v priebehu marca 2017 okresný súd doručil rozhodnutie
dovolacieho súdu stranám v konaní.
- Dňa 25. apríla 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. jún 2017.
- Dňa 31. mája 2017 sa osoba konajúca v mene sťažovateľky ospravedlnila
z pojednávania a žiadala o jeho odročenie z dôvodu kontroly u diabetológa.
- Dňa 12. júna 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. júl 2017.
- Dňa 19. júla 2017 okresný súd odročil pojednávanie na 20. september 2017, pretože
sťažovateľka sa nariadeného pojednávania nezúčastnila (neprevzala si predvolanie
v odbernej lehote).
- Dňa 20. septembra 2017 okresný súd odročil pojednávanie na 22. november 2017,
pretože sťažovateľka sa nariadeného pojednávania nezúčastnila (neprevzala si predvolanie
v odbernej lehote).
- Dňa 21. novembra 2017, t. j. deň pred nariadeným pojednávaním, ospravedlnila
osoba oprávnená konať v mene sťažovateľky svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
a žiadala o odročenie termínu pojednávania z dôvodu starostlivosti o maloletého syna;
okresný súd odročil pojednávanie na 16. január 2018.
- Dňa 16. januára 2018 sa sťažovateľka bez ospravedlnenia nezúčastnila nariadeného
pojednávania; okresný súd vydal preto rozsudok pre zmeškanie (č. k. 32 Cb 98/2006-424).
- Dňa 24. júla 2018 sťažovateľka podala odvolanie proti predmetnému rozsudku.
- Dňa 4. septembra 2018 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu
na rozhodnutie o odvolaní.
- Dňa 26. septembra 2019 krajský súd uznesením č. k. 4 Cob 154/2018-456 zrušil
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (neboli splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie); predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené
10. októbra 2019. Okresný súd skompletizoval doručenie predmetného uznesenia krajského
súdu stranám v konaní 16. januára 2020.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým
postupom okresného súdu došlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje
preskúmať ich namietané porušenie spoločne (napr. IV. ÚS 160/2018).
16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať
záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,
resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi
okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
18. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru opakovane
konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ústavný súd
poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd
spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom
ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade,
keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu
sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta
ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
19.1 Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v napadnutom konaní mohol
posudzovať potenciálne porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov iba v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 200/2014-32
zo 6. mája 2014.
19.2 Z už uvedenej chronológie vyplýva, že v období medzi júnom 2014 a januárom
2015 okresný súd vykonával úkony v súvislosti s podaným dovolaním sťažovateľky.
Obsahom týchto úkonov bolo vyzývanie sťažovateľky na odstránenie nejasností týkajúcich
sa právnického vzdelania osoby oprávnenej konať v jej mene, resp. jej právneho zastúpenia
v dovolacom konaní a problémy so samotným doručovaním týchto výziev. V období medzi
januárom 2015 a februárom 2016 disponoval súdnym spisom dovolací súd, ktorý okrem
rozhodovania v dovolacom konaní musel procesne riešiť aj nezrovnalosti v plnomocenstve
právnej zástupkyne sťažovateľky a doplnenie dovolania zo strany sťažovateľky.
Po rozhodnutí dovolacieho súdu a následne aj po rozhodnutí krajského súdu, ktorému bola
vec dovolacím súdom vrátená, okresný súd promptne a bez prieťahov vykonával procesné
úkony vyplývajúce z procesnej situácie (t. j. doručovanie rozhodnutí vydaných v dovolacom
a odvolacom konaní). Po rozhodnutí krajského súdu sťažovateľka podala znova dovolanie,
hoci rozhodnutie krajského súdu bolo de facto v jej prospech. V období medzi septembrom
2016 a marcom 2017 teda znova rozhodoval dovolací súd o sťažovateľkou podanom
dovolaní (ktoré bolo odmietnuté, pozn.). V období od marca 2017 do januára 2018 okresný
súd nariadil päť termínov pojednávaní, z ktorých sa dvakrát sťažovateľka ospravedlnila
tesne pred konaním samotného pojednávania a ďalších troch sa bez ospravedlnenia
nezúčastnila. Ústavný súd podotýka, že okresný súd nariaďoval termíny pojednávaní
spôsobom, ktorý v žiadnom prípade neviedol k vzniku prieťahov v konaní, nemožno preto
ani konštatovať, že by bol nečinný. Dňa 16. januára 2018 vydal okresný súd rozsudok, proti
ktorému podala sťažovateľka odvolanie. V období od vydania tohto rozsudku až do januára
2020 prebiehalo odvolacie konanie, resp. úkony spojené s doručovaním rozhodnutia
o odvolaní (ktorým krajský súd vyhovel odvolaniu sťažovateľky a rozhodnutie okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pozn.).
19.3 Z už uvedeného zhrnutia je zrejmé, že v relevantnom časovom rámci (máj 2014
až január 2020) bol súdny spis dvakrát na dovolacom súde a dvakrát na odvolacom súde,
ktoré rozhodovali o opravných prostriedkoch podaných sťažovateľkou. Obdobie, v ktorom
sa spis nachádzal na okresnom súde, bolo reálne kratšie ako dva roky. Ústavný súd zároveň
konštatuje, že okresný súd v daných obdobiach nebol nečinný, v rámci svojich možností
a v rámci procesných pravidiel konal promptne a bez prieťahov. Ústavný súd zároveň
zdôrazňuje, že sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou napadla iba postup okresného
súdu, preto mohol potenciálne porušenie jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov posudzovať iba vo vzťahu k okresnému súdu.
20. K samotnej dĺžke napadnutého konania ústavný súd podotýka, že jeho dĺžka bola
rozhodujúcim spôsobom definovaná správaním samotnej sťažovateľky, na strane ktorej je
celkom zjavne identifikovateľné nielen sporadické preberanie súdnych zásielok,
ale aj opakovaná potreba zo strany konajúcich súdov odstraňovať nedostatky v podaniach
sťažovateľky (plná moc jej právnej zástupkyne, otázka jej právneho zastúpenia v dovolacom
konaní). Sťažovateľka prispela k dĺžke konania aj podávaním nezmyselných procesných
návrhov (napr. žiadosť o zastavenie konania podľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku – návrh na zloženie preddavku nebol osobitným konaním, ktoré by bolo potrebné
osobitným procesným spôsobom ukončiť, pozn.), nekoncepčným využívaním opravných
prostriedkov (napr. dovolanie z 13. septembra 2016, ktorým napadla rozhodnutie krajského
súdu, ktorý v konečnom dôsledku vyhovel jej odvolaniu) a najmä nezodpovedným
prístupom k účasti na súdom nariadených pojednávaniach.
Okresnému súdu mohol ústavný súd vytknúť v tejto veci iba neefektívny postup
týkajúci sa vydania rozsudku pre zmeškanie, na ktorého vydanie neboli splnené zákonné
podmienky a ktorý bol z tohto dôvodu po sťažovateľkou podanom odvolaní krajským
súdom zrušený.
V.
Závery ústavného súdu
21. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom
konaní v kontexte svojho posúdenia (bod III tohto odôvodnenia) ústavný súd síce dospel
k záveru, že postup okresného súdu nebol vždy efektívny, ale vzhľadom na celkovú
dĺžku konania pred okresným súdom (po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 200/2014-32 zo 6. mája 2014, pozn.), ako aj s poukazom na už opísané
správanie sťažovateľky ústavný súd uzavrel, že spomínané nedostatky v postupe okresného
súdu nedosiahli takú ústavnoprávnu intenzitu, ktorá by po prijatí ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie umožnila vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv.
Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
23. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť
sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd
v napadnutom konaní konal neefektívne alebo by sa dopustil neodôvodnenej nečinnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu