Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 123/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok,

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -32

zo 6. mája 2014, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -32 zo 6. mája 2014.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupuje

v napadnutom konaní ako žalobkyňa, ktorá sa domáha od Slovenskej republiky zaplatenia

náhrady škody vo výške 24 582,12 € s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške

1 000 000 €. Sťažovateľka podala žalobu ešte v roku 2006 a v roku 2014 ústavný súd

rozhodol nálezom č. k. -32, že jej právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v predmetnom

konaní bolo porušené. Právoplatný rozsudok nebol v napadnutom konaní vydaný

ani do podania druhej ústavnej sťažnosti sťažovateľky.

3.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti bez bližšieho zdôvodnenia tvrdila,

že napadnuté súdne konanie bolo po vydaní nálezu ústavného súdu v roku 2014

ovplyvňované v neprospech sťažovateľky bývalou štátnou tajomníčkou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky . Účelom tohto ovplyvňovania

mala byť pomsta sťažovateľke za to, že podala ústavnú sťažnosť. Táto pomsta mala

spočívať v tom, aby bola sťažovateľke spôsobená majetková škoda, aby žalovaná

v napadnutom konaní (Slovenská republika, pozn.) získala majetkový prospech.

Sťažovateľka poukázala na rozsudok pre zmeškanie vydaný okresným súdom v jej

neprospech, ktorým bola zaviazaná na náhradu trov konania a ktorý bol následne zrušený

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

3.2 Sťažovateľka ďalej uviedla, že napadnuté konanie nie je právoplatne rozhodnuté

ani po 13 rokoch a 5 mesiacoch. Sťažovateľka pritom poukázala na to, že k prieťahom

v predmetnej veci neprispela, naopak, predmetný spor považuje za jednoduchý. Vzhľadom

na svoju dĺžku napadnuté konanie vykazuje podľa sťažovateľky známky odmietnutia

spravodlivosti. Sťažovateľka preto považuje napadnuté konanie aj po vydaní nálezu

ústavného súdu za neprimerane dlhé, a teda v rozpore s požiadavkou na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

4. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000 €,

t. j. v sume 1 000 € za každý rok konania.

5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej ústavnú sťažnosť na ďalšie

konanie a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa

Slovenskej republiky a právo prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v kompenzačnom konaní vedenom od 31.07.2006 pod č. k. po

náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -32 z 06.05.2014

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal bez zbytočných prieťahov

3. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 13 000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný jej vyplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 326,66 Eur , ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet jej

právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

II.

Chronológia úkonov okresného súdu

6. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh napadnutého konania po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -32

zo 6. mája 2014:

- Dňa 6. júna 2014 dovolací súd vrátil súdny spis okresnému súdu s poukazom

na nezrovnalosti týkajúce sa právnického vzdelania osoby oprávnenej konať v mene

sťažovateľky.

- Dňa 12. júna 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nezrovnalostí,

na ktoré poukázal dovolací súd; táto výzva bola neúspešne doručovaná až do 22. decembra

2014, keď sa ju podarilo doručiť adresátovi ( ) v ústave

na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody.

- Dňa 13. januára 2015 sťažovateľka predložila plnomocenstvo udelené advokátke

na zastupovanie v dovolacom konaní a následne 15. januára 2015 aj overenú fotokópiu

vysokoškolského diplomu preukazujúcu získanie právnického vzdelania 2 stupňa osoby

oprávnenej konať v mene sťažovateľky.

- Dňa 20. januára 2015 okresný súd opätovne predložil súdny spis dovolaciemu súdu.

- Dňa 10. februára 2015 sťažovateľka doplnila na okresnom súde svoje dovolanie,

ktoré bolo 12. februára 2015 preposlané dovolaciemu súdu.

- Dňa 4. júna 2015 dovolací súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky

na odstránenie nezrovnalostí v jej plnej moci a zároveň doručoval doplnenie dovolania

ostatným účastníkom konania.

- Dňa 15. júna 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky odstránila nezrovnalosti

týkajúce sa jej plnej moci na zastupovanie v dovolacom konaní.

- Dňa 18. februára 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným

pod sp. zn. zrušil uznesenie krajského súdu č. k. -230

z 27. augusta 2013.

- Dňa 10. mája 2016 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na opätovné

rozhodnutie.

- Dňa 24. júna 2016 krajský súd vydal uznesenie č. k. -326, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -217 z 12. júna 2016 (ktorým

okresný súd zamietol návrh žalovanej na zloženie preddavku podľa vtedy platného § 141a

ods. 1 ).

- Dňa 8. septembra 2016 sťažovateľka podala návrh na zastavenie konania

podľa .

- Dňa 13. septembra 2016 sťažovateľka podala dovolanie proti rozhodnutiu krajského

súdu z 24. júna 2016.

- Dňa 30. septembra 2016 okresný súd zaslal predmetné dovolanie sťažovateľky

ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

- Dňa 4. novembra 2016 okresný súd predložil súdny spis dovolaciemu súdu.

- Dňa 28. februára 2017 dovolací súd uznesením č. k. -351 dovolanie

sťažovateľky odmietol; v priebehu marca 2017 okresný súd doručil rozhodnutie

dovolacieho súdu stranám v konaní.

- Dňa 25. apríla 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. jún 2017.

- Dňa 31. mája 2017 sa osoba konajúca v mene sťažovateľky ospravedlnila

z pojednávania a žiadala o jeho odročenie z dôvodu kontroly u diabetológa.

- Dňa 12. júna 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. júl 2017.

- Dňa 19. júla 2017 okresný súd odročil pojednávanie na 20. september 2017, pretože

sťažovateľka sa nariadeného pojednávania nezúčastnila (neprevzala si predvolanie

v odbernej lehote).

- Dňa 20. septembra 2017 okresný súd odročil pojednávanie na 22. november 2017,

pretože sťažovateľka sa nariadeného pojednávania nezúčastnila (neprevzala si predvolanie

v odbernej lehote).

- Dňa 21. novembra 2017, t. j. deň pred nariadeným pojednávaním, ospravedlnila

osoba oprávnená konať v mene sťažovateľky svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní

a žiadala o odročenie termínu pojednávania z dôvodu starostlivosti o maloletého syna;

okresný súd odročil pojednávanie na 16. január 2018.

- Dňa 16. januára 2018 sa sťažovateľka bez ospravedlnenia nezúčastnila nariadeného

pojednávania; okresný súd vydal preto rozsudok pre zmeškanie (č. k. -424).

- Dňa 24. júla 2018 sťažovateľka podala odvolanie proti predmetnému rozsudku.

- Dňa 4. septembra 2018 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní.

- Dňa 26. septembra 2019 krajský súd uznesením č. k. -456 zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (neboli splnené podmienky

na vydanie rozsudku pre zmeškanie); predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené

10. októbra 2019. Okresný súd skompletizoval doručenie predmetného uznesenia krajského

súdu stranám v konaní 16. januára 2020.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým

postupom okresného súdu došlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje

preskúmať ich namietané porušenie spoločne (napr. ).

16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

18. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ústavný súd

poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmieta

ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

19.1 Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v napadnutom konaní mohol

posudzovať potenciálne porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov iba v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -32

zo 6. mája 2014.

19.2 Z už uvedenej chronológie vyplýva, že v období medzi júnom 2014 a januárom

2015 okresný súd vykonával úkony v súvislosti s podaným dovolaním sťažovateľky.

Obsahom týchto úkonov bolo vyzývanie sťažovateľky na odstránenie nejasností týkajúcich

sa právnického vzdelania osoby oprávnenej konať v jej mene, resp. jej právneho zastúpenia

v dovolacom konaní a problémy so samotným doručovaním týchto výziev. V období medzi

januárom 2015 a februárom 2016 disponoval súdnym spisom dovolací súd, ktorý okrem

rozhodovania v dovolacom konaní musel procesne riešiť aj nezrovnalosti v plnomocenstve

právnej zástupkyne sťažovateľky a doplnenie dovolania zo strany sťažovateľky.

Po rozhodnutí dovolacieho súdu a následne aj po rozhodnutí krajského súdu, ktorému bola

vec dovolacím súdom vrátená, okresný súd promptne a bez prieťahov vykonával procesné

úkony vyplývajúce z procesnej situácie (t. j. doručovanie rozhodnutí vydaných v dovolacom

a odvolacom konaní). Po rozhodnutí krajského súdu sťažovateľka podala znova dovolanie,

hoci rozhodnutie krajského súdu bolo de facto v jej prospech. V období medzi septembrom

2016 a marcom 2017 teda znova rozhodoval dovolací súd o sťažovateľkou podanom

dovolaní (ktoré bolo odmietnuté, pozn.). V období od marca 2017 do januára 2018 okresný

súd nariadil päť termínov pojednávaní, z ktorých sa dvakrát sťažovateľka ospravedlnila

tesne pred konaním samotného pojednávania a ďalších troch sa bez ospravedlnenia

nezúčastnila. Ústavný súd podotýka, že okresný súd nariaďoval termíny pojednávaní

spôsobom, ktorý v žiadnom prípade neviedol k vzniku prieťahov v konaní, nemožno preto

ani konštatovať, že by bol nečinný. Dňa 16. januára 2018 vydal okresný súd rozsudok, proti

ktorému podala sťažovateľka odvolanie. V období od vydania tohto rozsudku až do januára

2020 prebiehalo odvolacie konanie, resp. úkony spojené s doručovaním rozhodnutia

o odvolaní (ktorým krajský súd vyhovel odvolaniu sťažovateľky a rozhodnutie okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pozn.).

19.3 Z už uvedeného zhrnutia je zrejmé, že v relevantnom časovom rámci (máj 2014

až január 2020) bol súdny spis dvakrát na dovolacom súde a dvakrát na odvolacom súde,

ktoré rozhodovali o opravných prostriedkoch podaných sťažovateľkou. Obdobie, v ktorom

sa spis nachádzal na okresnom súde, bolo reálne kratšie ako dva roky. Ústavný súd zároveň

konštatuje, že okresný súd v daných obdobiach nebol nečinný, v rámci svojich možností

a v rámci procesných pravidiel konal promptne a bez prieťahov. Ústavný súd zároveň

zdôrazňuje, že sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou napadla iba postup okresného

súdu, preto mohol potenciálne porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov posudzovať iba vo vzťahu k okresnému súdu.

20. K samotnej dĺžke napadnutého konania ústavný súd podotýka, že jeho dĺžka bola

rozhodujúcim spôsobom definovaná správaním samotnej sťažovateľky, na strane ktorej je

celkom zjavne identifikovateľné nielen sporadické preberanie súdnych zásielok,

ale aj opakovaná potreba zo strany konajúcich súdov odstraňovať nedostatky v podaniach

sťažovateľky (plná moc jej právnej zástupkyne, otázka jej právneho zastúpenia v dovolacom

konaní). Sťažovateľka prispela k dĺžke konania aj podávaním nezmyselných procesných

návrhov (napr. žiadosť o zastavenie konania podľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku – návrh na zloženie preddavku nebol osobitným konaním, ktoré by bolo potrebné

osobitným procesným spôsobom ukončiť, pozn.), nekoncepčným využívaním opravných

prostriedkov (napr. dovolanie z 13. septembra 2016, ktorým napadla rozhodnutie krajského

súdu, ktorý v konečnom dôsledku vyhovel jej odvolaniu) a najmä nezodpovedným

prístupom k účasti na súdom nariadených pojednávaniach.

Okresnému súdu mohol ústavný súd vytknúť v tejto veci iba neefektívny postup

týkajúci sa vydania rozsudku pre zmeškanie, na ktorého vydanie neboli splnené zákonné

podmienky a ktorý bol z tohto dôvodu po sťažovateľkou podanom odvolaní krajským

súdom zrušený.

V.

Závery ústavného súdu

21. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom

konaní v kontexte svojho posúdenia (bod III tohto odôvodnenia) ústavný súd síce dospel

k záveru, že postup okresného súdu nebol vždy efektívny, ale vzhľadom na celkovú

dĺžku konania pred okresným súdom (po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -32 zo 6. mája 2014, pozn.), ako aj s poukazom na už opísané

správanie sťažovateľky ústavný súd uzavrel, že spomínané nedostatky v postupe okresného

súdu nedosiahli takú ústavnoprávnu intenzitu, ktorá by po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie umožnila vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv.

Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

23. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd

v napadnutom konaní konal neefektívne alebo by sa dopustil neodôvodnenej nečinnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu