Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 200/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37,

Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Ulica L. Novomeského 25,

Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 269, 58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej zástupkyne

advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -20

z 18. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS

PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“)

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka má v konaní

sp. zn. o náhrade škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej exekútorom

postavenie navrhovateľky. Uvedené konanie, ktoré ako uvádza sťažovateľka, má pre ňu

mimoriadny význam, začalo jej návrhom z 31. júla 2006 a dodnes nie je pre neefektívny

postup okresného súdu právoplatne skončené. Neefektivitu v konaní dokumentuje

sťažovateľka najmä zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. . V sťažnosti k tomu uvádza:

«Zrušujúcim uznesením odvolací Krajský súd v Bratislave zrušil titulom zjavnej

nezákonnosti a svojvoľnosti postupu porušovateľa uznesenie porušovateľa zo dňa 12. 06.

2012 č. k. -217, ktorým porušovateľ návrh odporcu (SR v zast. MS SR) na

zloženie preddavkov na trovy konania podľa §-u 141a zo dňa 12. 01. 2012

predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu vecí zamietol - teda porušovateľ

svojvoľným konaním a vydaním nezákonného rozhodnutia zavinil ďalšie prieťahy vo veci

samej. Cestou Krajského súdu v Bratislave bolo navyše ustálené, že porušovateľ odvolanie

odporkyne sťažovateľovi zatajil. nedoručil mu ho k vyjadreniu pred postúpením veci

odvolaciemu súdu. Zavinil tým ďalšie prieťahy v konaní, pretože sťažovateľ je nútený

v záujme právnej čistoty a spravodlivosti súdneho konania ako aj v záujme ochrany svojich

majetkových práv podať dovolanie podľa §-u 237 písm. f v zákonnej lehote.

V rozhodnom období sťažovateľ listom zo dňa 6. 2. 2008 požiadal porušovateľa

o odstránenie prieťahov a vytýčenie termínu pojednávania v konaní č. k.

(príloha č. 5), podal opakovane sťažnosti na prieťahy predsedníčke Okresného súdu

Bratislava I ako aj Krajskému súdu v Bratislave , ktoré boli „vybavené“ alibisticky - viď.

prílohy.

Poslednú sťažnosť na prieťahy podal sťažovateľ predsedníčke Okresného súdu

Bratislava I dňa 17. 10. 2013 (príloha č. 18).

Porušovateľ zrealizoval iba jedno pojednávanie a to dňa 15. 03. 2011 (príloha č. 8),

teda pojednávanie po viac ako 5 rokoch a jednom mesiaci. Bolo vykonané iba krajne

formalistickým spôsobom keď porušovateľ čiastočne vypočul sťažovateľa (zápisnica

2. strana - príloha č. 9), odporkyňa začala obštrukcie v kompenzačnom konaní návrhom na

vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (súdneho exekútora JUDR. L. Jakubca) -

pôvodne žalovaného súdneho exekútora, v ktorých pokračovala podaním návrhu na

uloženie povinnosti sťažovateľovi podľa §-u 141a , o ktorom nie je stále vinou

svojvoľného konania porušovateľa právoplatne rozhodnuté - viď. zrušujúce uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -230 zo dňa 27. 08. 2013, doručené

sťažovateľovi dňa 15. 10. 2013 (príloha č. 17).

S akcentom na navodený stav porušovateľom bol sťažovateľ nútený podať

Opakovanú sťažnosť na prieťahy v kompenzačnej veci zo dňa 17. 10. 2013 adresovaná

predsedníčke Okresného súdu Bratislava I a to z dôvodu, že vinou prieťahov zavinených

porušovateľom je kompenzačná vec už viac ako 7 rokov, 2 mesiace a 15 dní

v nerozhodnutom stave a to všetko od 31. 07. 2006 (príloha č. 18), teda stav jeho

bezmocnosti, beznádeje a neistoty o výsledok kompenzačného konania trvá neprimerane

dlho.

Dĺžka doterajšieho konania vinou porušovateľa nesplnila požiadavku primeranej

lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd., dĺžka

neefektívneho a nespravodlivého konania vinou porušovateľa odporuje požiadavke

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v Bratislave v konaní č. k. porušené boli

2. Okresnému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. konal bez zbytočných prieťahov

3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 7.200,- € (slovom: sedemtisíc dvesto euro), ktoré je Okresný súd

Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov

konania v sume 269,58 € (slovom: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je

Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne

advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3931/2013

z 10. januára 2014 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, ktorá v liste uviedla

chronologický prehľad úkonov vykonaných vo veci a k opodstatnenosti sťažnosti

na prieťahy v konaní ďalej uviedla:

„S poukazom na uvedený procesný postup z hľadiska jeho časovej plynulosti mám

za to, že súd v namietanej veci sp. zn. priebežne koná bez prieťahov s tým, že

v obdobiach, kedy sa vec nachádzala na Krajskom súde v Bratislave ako odvolacom súde,

som postup súdu neskúmala, nakoľko mi uvedené ako predsedníčke Okresného súdu

Bratislava I neprináleží. Z jednotlivých úkonov je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý nebola vec

doposiaľ právoplatne skončená, je podanie viacerých procesných návrhov a odvolaní

zo strany navrhovateľa, ktoré výraznou mierou prispeli k predĺženiu konania.

Na základe uvedeného mám za to, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa nebolo postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 23. 10. 2013 považujem za nedôvodnú a navrhujem, aby túto

Ústavný súd Slovenskej republiky na ďalšie konanie neprijal a sťažovateľovi ním uplatnené

finančné zadosťučinenie nepriznal.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka okresného súdu, ako aj právna

zástupkyňa sťažovateľky vyjadrili, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti. Ústavný súd v súlade s upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe

o náhradu škody proti exekútorovi z titulu nesprávneho úradného postupu – nezákonnej

exekúcie na obchodný podiel sťažovateľa. Pokiaľ ide o faktickú a právnu zložitosť

preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka konania nie je závislá

od faktickej ani právnej zložitosti veci, ale súvisí s množstvom procesných úkonov súdu

a účastníkov. Napokon na faktickú ani právnu zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky ako účastníčky

konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka čiastočne prispela k predĺženiu trvania

konania. Prvé pojednávanie vo veci nariadené na 25. november 2010 bolo odročené pre

ospravedlnenú neúčasť konateľa sťažovateľky.

Sťažovateľka tiež využila svoje právo na podanie procesných návrhov, konkrétne

návrhu na zámenu účastníkov z 19. septembra 2007, zmeny návrhu vo veci samej

zo 17. júna 2010 a najmä práva na opravný prostriedok – odvolania proti uzneseniu

okresného z 24. augusta 2006, ktorým súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za námietku zaujatosti, proti uzneseniu z 20. novembra 2006, proti uzneseniu

z 28. januára 2009, ktorým súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

proti uzneseniu z 29. apríla 2011 o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, a tiež

dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 27. augusta 2013.

Ústavný súd stabilne uvádza, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkov konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale

zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (napr. ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. začalo 31. júla 2006

doručením návrhu vo veci samej a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Celkovo dĺžka

konania presahuje viac ako 7 rokov. Ústavný súd poukazuje na to, že viac ako sedemročné

trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe neprimerané a že v konaní nedochádza

k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že v konaní prvostupňového

súdu sa v posudzovanom konaní vyskytli krátke obdobia nečinnosti (napr. od 9. marca 2007

do 17. augusta 2007 a v ďalšom období do 11. septembra 2008, keď súd vykonával len

jednoduché úkony – expedoval tri výzvy účastníkom konania) a že jeho konanie bolo

poznamenané aj neefektívnosťou (najmä vo vzťahu o rozhodovaní o súdnych poplatkoch –

napr. uznesenie z 24. augusta 2006).

Ústavný súd pripomína, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,

a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody, t. j. že konanie na okresnom súde je poznamenané aj

čiastočnou nečinnosťou okresného súdu a jeho neefektívnou činnosťou, najmä však

po prihliadnutí na celkovú dĺžku konania, ktorá do doručenia sťažnosti ústavnému súdu

predstavuje takmer sedem rokov a tri mesiace, ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že obdobia, počas ktorých sa spis

nachádzal na druhostupňovom (krajskom) súde z titulu konania o odvolaniach, nemožno

pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť

priebeh ani plynulosť skúmaného konania.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto

v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 200 € z dôvodu

pretrvávajúceho stavu právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky

stanovil vo výške 300 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy konania v sume 269,58 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,16 €, režijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky). Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému

súdu), celkovo v sume 275,94 €.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume celkovo

269, 58 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014