Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 200/2014
PDF · 195.58 KB
No categories available
III. ÚS 200/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci
sťažnosti obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37,
Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Ulica L. Novomeského 25,
Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 269, 58 € (slovom
dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej zástupkyne
advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 200/2014-20
z 18. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS
PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“)
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka má v konaní
sp. zn. 32 Cb/98/2006 o náhrade škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej exekútorom
postavenie navrhovateľky. Uvedené konanie, ktoré ako uvádza sťažovateľka, má pre ňu
mimoriadny význam, začalo jej návrhom z 31. júla 2006 a dodnes nie je pre neefektívny
postup okresného súdu právoplatne skončené. Neefektivitu v konaní dokumentuje
sťažovateľka najmä zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 1 Cob/287/2012. V sťažnosti k tomu uvádza:
«Zrušujúcim uznesením odvolací Krajský súd v Bratislave zrušil titulom zjavnej
nezákonnosti a svojvoľnosti postupu porušovateľa uznesenie porušovateľa zo dňa 12. 06.
2012 č. k. 32 Cb/98/2006-217, ktorým porušovateľ návrh odporcu (SR v zast. MS SR) na
zloženie preddavkov na trovy konania podľa §-u 141a O. s. p. zo dňa 12. 01. 2012
predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu vecí zamietol - teda porušovateľ
svojvoľným konaním a vydaním nezákonného rozhodnutia zavinil ďalšie prieťahy vo veci
samej. Cestou Krajského súdu v Bratislave bolo navyše ustálené, že porušovateľ odvolanie
odporkyne sťažovateľovi zatajil. nedoručil mu ho k vyjadreniu pred postúpením veci
odvolaciemu súdu. Zavinil tým ďalšie prieťahy v konaní, pretože sťažovateľ je nútený
v záujme právnej čistoty a spravodlivosti súdneho konania ako aj v záujme ochrany svojich
majetkových práv podať dovolanie podľa §-u 237 písm. f O. s. p. v zákonnej lehote.
V rozhodnom období sťažovateľ listom zo dňa 6. 2. 2008 požiadal porušovateľa
o odstránenie prieťahov a vytýčenie termínu pojednávania v konaní č. k. 32 Cb 98/2006
(príloha č. 5), podal opakovane sťažnosti na prieťahy predsedníčke Okresného súdu
Bratislava I ako aj Krajskému súdu v Bratislave , ktoré boli „vybavené“ alibisticky - viď.
prílohy.
Poslednú sťažnosť na prieťahy podal sťažovateľ predsedníčke Okresného súdu
Bratislava I dňa 17. 10. 2013 (príloha č. 18).
Porušovateľ zrealizoval iba jedno pojednávanie a to dňa 15. 03. 2011 (príloha č. 8),
teda pojednávanie po viac ako 5 rokoch a jednom mesiaci. Bolo vykonané iba krajne
formalistickým spôsobom keď porušovateľ čiastočne vypočul sťažovateľa (zápisnica
2. strana - príloha č. 9), odporkyňa začala obštrukcie v kompenzačnom konaní návrhom na
vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (súdneho exekútora JUDR. L. Jakubca) -
pôvodne žalovaného súdneho exekútora, v ktorých pokračovala podaním návrhu na
uloženie povinnosti sťažovateľovi podľa §-u 141a O. s. p., o ktorom nie je stále vinou
svojvoľného konania porušovateľa právoplatne rozhodnuté - viď. zrušujúce uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob/287/2012-230 zo dňa 27. 08. 2013, doručené
sťažovateľovi dňa 15. 10. 2013 (príloha č. 17).
S akcentom na navodený stav porušovateľom bol sťažovateľ nútený podať
Opakovanú sťažnosť na prieťahy v kompenzačnej veci zo dňa 17. 10. 2013 adresovaná
predsedníčke Okresného súdu Bratislava I a to z dôvodu, že vinou prieťahov zavinených
porušovateľom je kompenzačná vec už viac ako 7 rokov, 2 mesiace a 15 dní
v nerozhodnutom stave a to všetko od 31. 07. 2006 (príloha č. 18), teda stav jeho
bezmocnosti, beznádeje a neistoty o výsledok kompenzačného konania trvá neprimerane
dlho.
Dĺžka doterajšieho konania vinou porušovateľa nesplnila požiadavku primeranej
lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd., dĺžka
neefektívneho a nespravodlivého konania vinou porušovateľa odporuje požiadavke
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.»
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave v konaní č. k. 32 Cb /98/2006 porušené boli
2. Okresnému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod
č. k. 32 Cb/98/2006 konal bez zbytočných prieťahov
3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 7.200,- € (slovom: sedemtisíc dvesto euro), ktoré je Okresný súd
Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu
4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov
konania v sume 269,58 € (slovom: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je
Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne
advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3931/2013
z 10. januára 2014 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, ktorá v liste uviedla
chronologický prehľad úkonov vykonaných vo veci a k opodstatnenosti sťažnosti
na prieťahy v konaní ďalej uviedla:
„S poukazom na uvedený procesný postup z hľadiska jeho časovej plynulosti mám
za to, že súd v namietanej veci sp. zn. 32 Cb/98/2006 priebežne koná bez prieťahov s tým, že
v obdobiach, kedy sa vec nachádzala na Krajskom súde v Bratislave ako odvolacom súde,
som postup súdu neskúmala, nakoľko mi uvedené ako predsedníčke Okresného súdu
Bratislava I neprináleží. Z jednotlivých úkonov je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý nebola vec
doposiaľ právoplatne skončená, je podanie viacerých procesných návrhov a odvolaní
zo strany navrhovateľa, ktoré výraznou mierou prispeli k predĺženiu konania.
Na základe uvedeného mám za to, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nebolo postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006 porušené.
Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 23. 10. 2013 považujem za nedôvodnú a navrhujem, aby túto
Ústavný súd Slovenskej republiky na ďalšie konanie neprijal a sťažovateľovi ním uplatnené
finančné zadosťučinenie nepriznal.“
Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka okresného súdu, ako aj právna
zástupkyňa sťažovateľky vyjadrili, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti. Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil
od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006.
V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom
prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby
ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe
o náhradu škody proti exekútorovi z titulu nesprávneho úradného postupu – nezákonnej
exekúcie na obchodný podiel sťažovateľa. Pokiaľ ide o faktickú a právnu zložitosť
preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka konania nie je závislá
od faktickej ani právnej zložitosti veci, ale súvisí s množstvom procesných úkonov súdu
a účastníkov. Napokon na faktickú ani právnu zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky ako účastníčky
konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka čiastočne prispela k predĺženiu trvania
konania. Prvé pojednávanie vo veci nariadené na 25. november 2010 bolo odročené pre
ospravedlnenú neúčasť konateľa sťažovateľky.
Sťažovateľka tiež využila svoje právo na podanie procesných návrhov, konkrétne
návrhu na zámenu účastníkov z 19. septembra 2007, zmeny návrhu vo veci samej
zo 17. júna 2010 a najmä práva na opravný prostriedok – odvolania proti uzneseniu
okresného z 24. augusta 2006, ktorým súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku za námietku zaujatosti, proti uzneseniu z 20. novembra 2006, proti uzneseniu
z 28. januára 2009, ktorým súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,
proti uzneseniu z 29. apríla 2011 o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, a tiež
dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 27. augusta 2013.
Ústavný súd stabilne uvádza, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia
procesných práv účastníkov konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale
zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu
konajúcemu vo veci (napr. III. ÚS 242/03).
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.
Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006 začalo 31. júla 2006
doručením návrhu vo veci samej a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Celkovo dĺžka
konania presahuje viac ako 7 rokov. Ústavný súd poukazuje na to, že viac ako sedemročné
trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe neprimerané a že v konaní nedochádza
k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania.
Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že v konaní prvostupňového
súdu sa v posudzovanom konaní vyskytli krátke obdobia nečinnosti (napr. od 9. marca 2007
do 17. augusta 2007 a v ďalšom období do 11. septembra 2008, keď súd vykonával len
jednoduché úkony – expedoval tri výzvy účastníkom konania) a že jeho konanie bolo
poznamenané aj neefektívnosťou (najmä vo vzťahu o rozhodovaní o súdnych poplatkoch –
napr. uznesenie z 24. augusta 2006).
Ústavný súd pripomína, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,
a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody, t. j. že konanie na okresnom súde je poznamenané aj
čiastočnou nečinnosťou okresného súdu a jeho neefektívnou činnosťou, najmä však
po prihliadnutí na celkovú dĺžku konania, ktorá do doručenia sťažnosti ústavnému súdu
predstavuje takmer sedem rokov a tri mesiace, ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že obdobia, počas ktorých sa spis
nachádzal na druhostupňovom (krajskom) súde z titulu konania o odvolaniach, nemožno
pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť
priebeh ani plynulosť skúmaného konania.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto
v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa v zmysle § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 200 € z dôvodu
pretrvávajúceho stavu právnej neistoty.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky
stanovil vo výške 300 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).
III.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy konania v sume 269,58 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,16 €, režijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky). Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému
súdu), celkovo v sume 275,94 €.
Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume celkovo
269, 58 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je
uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014