Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 295/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. októbra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 200 €

(slovom dvesto eur), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Námetovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 zo 7. augusta 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na okresnom súde sa od 18. decembra 2015

vedie konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú , nar.

(ďalej len „maloletá“), v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

na čas do rozvodu manželstva. Sťažovateľ je otcom maloletej. Tvrdil, že napriek tomu,

že odo dňa začatia namietaného konania uplynuli už 2 roky a 6 mesiacov, dosiaľ nie je

toto konanie právoplatne skončené. Vo veci sa uskutočnilo 5 pojednávaní, avšak

bez právoplatného rozsudku pretrváva stav jeho právnej neistoty. Pozornosť ústavného súdu

upriamil na to, že namietané konanie má pre neho podstatný význam, keďže ide o úpravu

práv a povinností k maloletej, ktorá je jeho jediným dieťaťom. Matka maloletej mu však

od začiatku konania bráni v stretávaní sa s ňou. Sťažovateľ sa podaním doručeným

okresnému súdu 8. júna 2016 obrátil na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou

na zbytočné prieťahy v konaní, ktorá ju vyhodnotila ako neopodstatnenú. Nadväzne využil

i ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 8. novembra 2016 (ďalej aj „prvá ústavná sťažnosť“) tak, že ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Ani po rozhodnutí ústavného súdu o prvej ústavnej sťažnosti však

podľa názoru sťažovateľa nekoná okresný súd tak, aby bol stav jeho právnej neistoty

odstránený, a preto sa opätovne uchádza o ústavnú ochranu.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127

vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov

konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v stručnosti vyjadril k sťažnosti

prípisom sp. zn. Spr. 560/18 z 5. septembra 2018, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom

doručený ústavnému súdu 10. septembra 2018. Predsedníčka okresného súdu najskôr

chronologicky popísala priebeh namietaného konania, vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti a následne k veci uviedla:

„... V predmetnom súdnom konaní súd konal priebežne bez prieťahov, za obdobie

kedy bol súd nečinný možno považovať obdobie od 07. 06. 2016, kedy bolo vo veci

nariadené pojednávanie, pričom ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo až 15. 11. 2016,

pričom v tomto medziobdobí bolo síce nariadené ešte jedno pojednávanie, ale toto muselo

byť zrušené z objektívnych dôvodov na strane súdu, pretože prebiehala rozsiahla

rekonštrukcia (celej) budovy súdu vrátane pojednávacích miestností, ktoré boli stavebne

zrušené. K predĺženiu konania prispelo aj znalecké dokazovanie, keďže súd

čakal na vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru psychológie 7 mesiacov

(znalec ustanovený uznesením zo dňa 11. 06. 2017 - znalecký posudok doručený súdu

až dňa 19. 1. 2018, pričom na vypracovanie znaleckých posudkov má tiež vplyv veľký počet

konaní, v ktorých sú žiadané). Uvedené okolnosti však nemožno považovať za zbytočné

prieťahy v konaní. V priebehu súdneho konania súd dvakrát rozhodoval o návrhoch

na vydanie neodkladného opatrenia, voči ktorým boli podané opravné prostriedky,

a z ktorého dôvodu vec bola predložené odvolaciemu súdu, čo taktiež prispelo k predĺženiu

konania. V súčasnosti je konanie právoplatne skončené. Rodičia na pojednávaní

dňa 23. 8. 2018 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil.“

5. Ústavný súd 10. septembra 2018 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu.

Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 25. septembra 2018

reagoval na vyjadrenie okresného súdu, podrobne popisujúc priebeh namietaného konania

s vymedzením konkrétnych období, v ktorých okresný súd podľa jeho názoru nekonal,

resp. konal neefektívne. Okrem iného uviedol: „Do dnešného dňa odporca nerozhodol

o znalečnom pre znalkyňu za podaný znalecký posudok č. 1/2018

zo dňa 15.1.2018 a za účasť znalkyne... na pojednávaní konanom dňa 23.8.2018.

Odôvodnene predpokladám, že vyšší súdny úradník odporcu bude niekoľko mesiacov

rozhodovať o týchto nárokoch znalkyne...“ Zároveň oznámil, že sťažovateľ súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

- 18. decembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh na úpravu práv

a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a na nariadenie

predbežného opatrenia;

- 15. januára 2016 okresný súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka

a zároveň rozhodol o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia;

- 5. februára 2016 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

o nariadení predbežného opatrenia (navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila

podaním doručeným okresnému súdu 17. februára 2016);

- 26. februára 2016 bol spis okresného súdu s podaným opravným prostriedkom

predložený krajskému súdu;

- 7. marca 2016 krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak, že rozhodnutie

okresného súdu potvrdil (rozhodnutie právoplatné 29. marca 2016);

- 4. apríla 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. jún 2016 (zároveň

žiadal kolízneho opatrovníka o zaslanie aktuálnej správy zo šetrenia rodinných

pomerov, a navrhovateľku o oznámenie aktuálnych príjmov a výdavkov);

- 7. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. júl 2016

(sťažovateľ sa na pojednávaní nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti);

- 8. júna 2016 sťažovateľ podal návrh na zrušenie predbežného opatrenia;

- 4. júla 2016 okresný súd zrušil termín pojednávania, ktoré bolo nariadené

na 21. júl 2016 z dôvodu rekonštrukcie budovy;

- 31. augusta 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. november

2016;

- 15. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie (sťažovateľ sa opäť

pojednávania nezúčastnil, preto mu okresný súd uložil poriadkovú pokutu

vo výške 200 €), okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie

neodkladného opatrenia;

- 19. decembra 2016 sťažovateľ podal proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia odvolanie (31. januára 2017 sa k odvolaniu

vyjadrila navrhovateľka);

- 3. marca 2017 bol spis okresného súdu s podaným opravným prostriedkom

predložený krajskému súdu;

- 8. marca 2017 krajský súd rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil

(právoplatné 23. marca 2017), spis bol doručený späť okresnému súdu 14. marca

2017;

- 22. marca 2017 okresný súd nariadil vo veci termín pojednávania na 23. máj

2017;

- 23. mája 2017 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania;

- 11. júna 2017 okresný súd ustanovil na podanie znaleckého posudku znalkyňu

a ustanovil lehotu na jeho podanie 60 dní od právoplatnosti

uznesenia o ustanovení znalca. Neskôr, na žiadosť znalkyne z 27. augusta 2017

bola lehota zmenená na 60 dní od prevzatia spisu (spis prevzala znalkyňa

18. novembra 2017);

- 19. januára 2018 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok;

- 24. januára 2018 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. marec 2018;

- 27. marca 2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 12. apríl 2018 na účel vypočutia kolízneho opatrovníka a znalca;

- 12. apríla 2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 24. máj 2018 z dôvodu neúčasti znalkyne na nariadenom pojednávaní;

- podaním zo 16. mája 2018 znalkyňa súdu ospravedlnila svoju

neúčasť na pojednávaní uskutočnenom 12. apríla 2018, predvolanie prevzala

až 14. apríla 2018. Zároveň súdu uviedla, že v období mája má plánovanú

operáciu, a preto sa pojednávania zúčastniť nemôže a žiada o ospravedlnenie

svojej neprítomnosti na najbližšom pojednávaní. Okresný súd 18. mája 2018

zrušil termín pojednávania;

- 19. júna 2018 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. august 2018;

- 23. augusta 2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo

k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorú okresný súd schválil (rozsudok nadobudol

právoplatnosť 30. augusta 2018).

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhal aj vyslovenia porušenia

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

11. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie už označených práv

ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorý stanovuje, že súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania

a iných osôb a tiež z , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti

s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná

a rozhodnutá [obdobne predtým a Občiansky súdny

poriadok účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)].

14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu

(napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

15. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom napadnutého konania bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Konania tohto typu tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne

zložitú. I keď možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z potreby

znaleckého dokazovania, nešlo o takú komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala

osobitný prístup okresného súdu. Prieťahy v konaní na okresnom súde preto nie je možné

považovať za dôsledok vyvolaný právnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci.

16. Konania týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti si vyžadujú

mimoriadnu pozornosť súdu, ktorá by mala viesť k efektívnemu a rýchlemu postupu

v konaní. Táto požiadavka vyplývala i z , za účinnosti ktorého konanie

v počiatočnej fáze prebiehalo, a v zmysle ktorého, ak zákon neustanovuje inak, vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr

do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Ústavný súd pri hodnotení okolností tohto

prípadu a predovšetkým pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP (napr. H. v. United

Kingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov

maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu

s osobitnou starostlivosťou (m. m. , ). Ústavný súd v rámci svojej

rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty vo vývoji dieťaťa

z hľadiska budovania citových väzieb k osobám, v ktorých výchove a starostlivosti

sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je v pravidelnom kontakte

(pozri ). Judikatúra ústavného súdu tak zdôrazňuje špecifickú povahu konaní

týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou

(napr. ). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie

jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m. ).

17. Druhým kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. V rámci jeho posudzovania

ústavný súd zistil určitú okolnosť signalizujúcu narušenie plynulosti konania pričítateľnú

na vrub sťažovateľovi ako účastníkovi konania. Ide o dvojnásobné odročenie pojednávania

pre neprítomnosť sťažovateľa (v prvom prípade z dôvodu jeho práceneschopnosti, v druhom

prípade svoju neúčasť na pojednávaní ani neospravedlnil, za čo mu okresný súd uložil

poriadkovú pokutu). Práve neprítomnosť sťažovateľa na nariadených pojednávaniach sa javí

ako jedna z kľúčových okolností, pre ktoré sa nepristúpilo k rozhodnutiu o potrebe

nariadenia znaleckého dokazovania už oveľa skôr, a prirodzene ovplyvnila aj ďalší priebeh

a trvanie konania vo veci. Okolnosťami majúcimi vplyv na plynulosť postupu konania bolo

aj rozhodovanie o dvoch návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia, na čo poukázal

i okresný súd. V tejto súvislosti však ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej úkony účastníka konania smerujúce k uplatňovaniu práv v súdnom konaní

v súlade s možnosťami danými príslušnými procesnými predpismi môžu síce spôsobiť

predĺženie konania, nemožno ich však samy osebe hodnotiť ako postup vedúci k zbytočným

prieťahom v konaní. Z podstaty veci je totiž zrejmé, že dôvodom podávania predmetných

návrhov bola práve absencia meritórneho rozhodnutia. Tieto okolnosti preto ústavný súd

nepričítal ani na ťarchu sťažovateľa, ani na ťarchu okresného súdu, keďže o týchto

návrhoch (a nadväzne i o uplatnených opravných prostriedkoch) bolo potrebné v určitom

časovom priestore rozhodnúť, čo logicky vyústilo do predĺženia namietaného konania.

18. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z prehľadu procesných úkonov

zistených zo spisu možno sumarizovať, že okresný súd konal v namietanom konaní v zásade

plynulo až na dve obdobia krátkodobej nečinnosti, na ktoré poukázal i okresný súd. Prvým

obdobím bol časový úsek medzi pojednávaním uskutočneným 7. júna 2016 a pojednávaním

uskutočneným 15. novembra 2016 (5 mesiacov), v rámci ktorého síce bolo nariadené ešte

jedno pojednávanie, ktoré však muselo byť zrušené z dôvodu rekonštrukcie budovy

okresného súdu. Druhým obdobím, v ktorom možno vzhliadnuť zbytočný prieťah v konaní,

bolo obdobie vypracovania znaleckého posudku, ktorý mala znalkyňa podať v lehote 60 dní

od právoplatnosti uznesenia o jej ustanovení. Neskôr bola táto lehota na žiadosť znalkyne

z 27. augusta 2017 zmenená na 60 dní od prevzatia spisu. Súdny spis si ustanovená

znalkyňa prevzala až 18. novembra 2017 a znalecký posudok doručila okresnému súdu

19. januára 2018. Z celkového obdobia od ustanovenia súdnej znalkyne na podanie

znaleckého posudku do jeho skutočného podania (7 mesiacov) možno teda identifikovať

viac ako 4 mesiace, počas ktorých vo veci nekonala ani ustanovená znalkyňa, ani okresný

súd, čo rozhodne nemožno považovať za postup bez zbytočných prieťahov. Rovnako

negatívne možno vnímať i obdobie preodročovania pojednávaní medzi 12. aprílom 2018

a 23. augustom 2018 z dôvodu prekážok na strane znalkyne (4 mesiace). Na základe

uvedených skutočností doba nečinnosti okresného súdu predstavuje 13 mesiacov z celkovej

dĺžky konania 2 rokov a 8 mesiacov.

19. Okrem toho, z preskúmania obsahu súdneho spisu vyplynuli pre ústavný súd

i zistenia, ktoré svedčia o neefektívnom postupe okresného súdu, ktorý síce vykonal značné

množstvo pojednávaní (7. júna 2016, 15. novembra 2016, 23. mája 2017, 27. marca 2018,

12. apríla 2018) a i napriek tomu nedospel k takému dôkaznému stavu, ktorý by mu umožnil

prijať konečné meritórne rozhodnutie. Ústavný súd poznamenáva, že v priebehu konania sa

síce vyskytli okolnosti objektívneho charakteru, resp. okolnosti nepričítateľné na vrub

okresnému súdu (rozhodovanie o návrhoch účastníkov konania na nariadenie neodkladných

opatrení, odročenie určených termínov z dôvodov na strane účastníkov konania a znalca

a pod.), ktoré narušili plynulosť konania, avšak tieto okolnosti nemôžu ospravedlniť

nekoncentrovaný postup okresného súdu, ktorému sa nepodarilo ustáliť skutkový stav

potrebný pre meritórne rozhodnutie i napriek početnosti vykonaných pojednávaní.

20. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na ustálenú judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ).

21. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu

poznamenaného krátkodobou nečinnosťou, resp. neefektívnosťou početných pojednávaní,

zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel

k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,

a preto rozhodol, že boli porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

22. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

23. Aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd neprikázal, aby okresný súd vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, pretože by to nebolo účelné. Pred rozhodnutím

o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo totiž namietané konanie právoplatne

skončené (30. augusta 2018), keď okresný súd rozsudkom č. k. -408

z 23. augusta 2018 schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému

dieťaťu. Z rovnakého dôvodu je úplne bez významu i námietka sťažovateľa o tom,

že okresný súd dosiaľ nerozhodol o znalečnom pre ustanovenú znalkyňu, keďže táto

skutočnosť sa nedotýka jeho práv.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

26. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 €, ktorú

odôvodnil tým, že bez právoplatného rozhodnutia okresného súdu u neho „... dlhodobo

pretrvával stav právnej neistoty o tom, ako skončí toto konanie, obavy o ochranu...

rodičovských práv, stav psychického vypätia a pocit sklamania z neprimeranej dĺžky

konania. Primerané finančné zadosťučinenie je určitou satisfakciou za tieto existujúce

stavy...“. Okrem toho poukázal na jednoduchosť veci, jeho správanie počas konania

a spôsob, akým okresný súd v konaní postupoval.

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dĺžku

napadnutého konania (2 roky a 8 mesiacov) a v rámci nej na obdobie relatívne krátkodobej

nečinnosti okresného súdu po dobu 13 mesiacov, resp. neefektívnej činnosti popísanej

na inom mieste tohto nálezu (bod 19). Osobitne prihliadol na to, čo bolo pre sťažovateľa

„v hre“ a v tomto kontexte aj na podiel účastníkov konania na prieťahoch vo veci, zvlášť

na podiel samotného sťažovateľa, ktorého neúčasť na prvých dvoch pojednávaniach

spôsobila ich odročenie a prispela tým k predĺženiu konania. S ohľadom na uvedené,

ako aj na výsledok konania (rodičovská dohoda) ústavný súd považoval za primerané

priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 200 € podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou

488,13 € za tri úkony právnej služby.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania

ústavný súd priznal za tri úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania, podanie

sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu. Odmena za jeden úkon právnych

služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €.

Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018. Odmena advokáta

za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje celkovú sumu

488,13 € (bod 3 výroku nálezu).

31. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2018