Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 401/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

PRINTO s. r. o., Potočná 1/A, Košice, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom

Špirkom, advokátska kancelária, Nerudova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Juraja Špirka,

advokátska kancelária, Nerudova 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

1.1 Ústavný súd prijal uznesením č. k. -12 z 5. septembra 2018

sťažnosť na ďalšie konanie.

2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:

«... Ešte dňa 5.4.2012 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

na Okresný súd Bratislava I žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty.

Okresný súd Bratislava I vedie konanie pod sp.zn. a v konaní

postupoval nasledovne:

Okresný súd Bratislava I (ďalej len ako „súd“) nás uznesením zo dňa 27.4.2012

vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sme dňa 10.5.2012 uhradili.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril v septembri 2012.

Dňa 11.10.2012 nám súd zaslal vyjadrenie žalovaného s tým, že ak to považujeme za

potrebné, aby sme sa k tomu vyjadrili.

Od uvedeného úkonu dňa súd nerozhodol ani nevykonal žiadny efektívny úkon

smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, ba ani len nevytýčil jediné pojednávanie, preto sme

dňa 1.2.2018 podali sťažnosť na postup súdu v konaní.

Následne po podaní sťažnosti súd 8.2.2018 vytýčil termín pojednávania na

16.4.2018.

Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 20.2.2018 nás predsedníčka

súdu informovala, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a to v období odo dňa

22.11.2012, teda po uplynutí lehoty žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného do

dňa 08.02.2018, kedy bol vo veci vytýčený termín pojednávania. Za vzniknuté prieťahy

v konaní sa v mene štátnej správy súdov ospravedlnila a zároveň nám bolo oznámené, že

namietaná vec sp.zn. bola na základe rozhodnutia predsedníčky tunajšieho

súdu zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace.

S našou sťažnosťou na prieťahy v konaní bola oboznámená aj zákonná sudkyňa JUDr.

Katarína Bartalská, ktorej je namietaná vec v súčasnosti pridelená na prejednanie

a rozhodnutie, a bola predsedníčkou súdu požiadaná, aby vo veci ďalej konala plynulo

a bezprieťahovo.

Podľa názoru súdu ku vzniku prieťahov v konaní došlo z objektívnych príčin, bez

subjektívneho zavinenia predchádzajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Márie Ondriašovej,

ktorej bola namietaná vec do 19.01.2018 pridelená na prejednanie a rozhodnutie, a to

z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia zákonnej sudkyne „7Cbi“, ktorá je

zároveň zákonnou sudkyňou v oddeleniach 31 Cb, 31 Cbd, 31 Cbcud, 31 CbPv, 33 Nsre,

33 Pok, 33 Exre, 33 CbR. Vysoký počet vecí v jej oddeleniach a potreba ich vybavovania

v poradí, v akom boli podané na súd, neumožnili zákonnej sudkyni bezprieťahový postup

vo veci...

Svoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávame z toho dôvodu, že

o ochrane nami označeného základného práva nerozhoduje iný súd.

... V uvedenej veci súd nekonal od 22.10.2012 do 8.2.2018, čím porušuje naše

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2

ako aj v Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

... Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či

v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to

najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie

účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého

kritéria považuje aj povahu veci a jej význam pre sťažovateľa.

1) Sme toho názoru, že uvedené konanie o vylúčenie majetku z podstaty, ktoré začalo

ešte v roku 2012 a nie je doposiaľ právoplatne skončené, je bežnou súčasťou sporovej

agendy všeobecných súdov. Podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená

a používaná právna úprava obsiahnutá najmä v zákone o konkurze a reštrukturalizácii

a . Aj keď na priebeh konania mohli mať čiastočný vplyv rôzne

skutočnosti uvádzané predsedom súdu už vzhľadom na samotnú dĺžku konania a jeho

priebeh a doteraz nevytýčené pojednávanie sú ničím neospravedlniteľné prieťahy.

Namietané konanie prebiehalo dosiaľ z prevažnej väčšiny za účinnosti zákona

č. v znení neskorších predpisov [s účinnosťou do

30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)], ktorý v § 6 prikazoval súdu v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť

súdu vec rýchlo prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z a z

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla

2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl.

17 , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto procesných poriadkov.

2) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní pred Okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu ich základného práva podľa . Pri hodnotení postupu podľa

tohto kritéria poznamenávame, že sťažovateľ nijako neprispel k prieťahom vo veci.

3) Pri hodnotení existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

upozorňujeme predovšetkým na fakt, že celý priebeh konania je poznačený absolútnou

nečinnosťou súdu, čo malo najväčší vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. Zdôrazňujeme, že toto

konanie, ktoré bez právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci,

možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s ustanovením

. V priebehu celého konania Okresný súd v konaní neorganizoval svoju

prácu tak, aby v čo najkratšej dobe vytýčil pojednávanie a rozhodol vo veci samej. Takýto

postup Okresného súdu sťažovateľ vyhodnocuje ako konanie, ktoré nesmerovalo

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné

prieťahy. Sťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ by nepodal na súd sťažnosť do dnešného dňa

by pojednávanie vytýčené nebolo.

... Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa účinnosti právneho prostriedku nápravy

vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdne konanie v primeranej lehote v kontexte

s článkom 154c ods. 1 , sťažovateľka dospela k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku

48 ods. 2 nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Preto sťažovateľka považuje za

odôvodnené priznať jej finančné zadosťučinenie podľa článku 127 ods. 3 SR.

Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré

sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa

článku 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu.

Sťažovateľ žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú

nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku obáv o ochranu práv a pocitov sklamania

z neprimeranej dĺžky konania. Po toľkých rokoch nekonania v sťažovateľovi prieťahy

vyvolávajú až pocit nezmyselnosti všetkej tejto snahy. Zdĺhavý postup súdu spôsobil, že

sťažovateľ nadobudla presvedčenie, že Okresný súd Bratislava I v skutočnosti nemá záujem

poskytnúť jeho právam zákonnú ochranu. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ

domnieva, že by mu malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške

7.000- €.

Od podania návrhu na Okresnom súde Bratislava I uplynula doba viac ako 6 rokov

a vec doposiaľ nebola ani raz prerokovaná na pojednávaní. Čas trvajúci 6 rokov a prieťahy

v tomto konaní sú podľa sťažovateľa neprimerane dlhé, a doposiaľ nebola zo strany súdu

poskytnutá sťažovateľovi potrebná ochrana, ako to právna legislatíva platná v Slovenskej

republike umožňuje.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujeme primerané finančné

zadosťučinenie v sume 7.000-€ (slovom: sedemtisíc euro). Takto uplatnenú sumu

primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa

dlhodobo nachádza sťažovateľ mu spôsobila materiálnu ujmu. Osobitne poukazujeme na

skutočnosť že až do podania sťažnosti predsedovi súdu vo veci nebol vytýčený ani jeden

termín pojednávania.

Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd podľa upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože sme toho názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Žiadame tiež, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania/právneho

zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených

s uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky

v sume 325,42-€...»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa obchodnej spoločnosti PRINTO s.r.o...

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

7.000-€ (slovom: sedemtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 325,42-€ na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Juraja Špirka...,

ktoré je povinný Okresný súd Bratislava I uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky

3. Ústavný súd si po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyžiadal vyjadrenie

okresného súdu ako odporcu v konaní a následne i stanovisko sťažovateľky k tomuto

vyjadreniu odporcu.

Vyjadrenie odporcu

4. Listom sp. zn. z 29. septembra 2018, doručeným ústavnému súdu

3. októbra 2018, sa k sťažnosti takto vyjadrila predsedníčka okresného súdu:

„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom

súde Bratislava I pod spis. zn. oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní

doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa § 30 odsek 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd

Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...

... Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov si Vám dovoľujem predložiť nasledovné stanovisko

ku konaniu vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. :

Žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty bola doručená Okresnému

súdu Bratislava I dňa 05.04.2012. K sťažnosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr.

Katarína Bartalská, ktorej bola vec dňa 19.01.2018 pridelená na prejednanie

a rozhodnutie. Vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 19.09.2018, ako aj chronologický

prehľad úkonov vykonaných v spise spis. zn. prikladám v prílohe. V tejto

súvislosti si dovoľujem poznamenať, že vec bola dňa 05.04.2012 pôvodne pridelená na

prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Márii Ondriašovej.

... Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že odo dňa podania žaloby zo dňa

05.04.2012 vo veci vylúčenia majetku z podstaty, vedeného na tunajšom súde pod spis. zn.

, nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Je toho názoru, že uvedené konanie

je bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, vec nie je skutkovo ani právne

zložitá, pričom ani prípadná zložitosť veci by nemohla ospravedlniť takmer 6-ročnú dĺžku

nekonania. Vzhľadom na samotnú dĺžku konania, jeho priebeh a doteraz nevytýčené

pojednávanie má za to, že celý priebeh konania je poznačený absolútnou nečinnosťou súdu

a jedná sa o ničím neospravedlniteľné prieťahy. V priebehu celého konania Okresný súd

Bratislava I neorganizoval svoju prácu tak, aby čo v najkratšej dobe vytýčil pojednávanie

a rozhodol vo veci samej. Takýto postup Okresného súdu Bratislava I sťažovateľ

vyhodnocuje ako konanie, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa

a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ poukazuje na to, že vzhľadom na uvedené bola dňa 01.02.2018

v predmetnej veci podaná tunajšiemu súdu sťažnosť na postup súdu v konaní vedenom pod

spis. zn. , ktorá bola upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa

20.02.2018 vyhodnotená ako dôvodná a to v období od dňa 22.11.2012 do dňa 08.02.2018.

Za vzniknuté prieťahy v konaní sa predsedníčka tunajšieho súdu v mene štátnej správy

súdov ospravedlnila a zároveň oznámila sťažovateľovi, aké opatrenia prijala na

zabezpečenie odstránenia nedostatkov a ďalšieho bezprieťahového konania vo veci. Vec

bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace

a so sťažnosťou bola oboznámená aj zákonná sudkyňa JUDr. Katarína Bartalská, ktorej je

namietaná vec v súčasnosti pridelená na prejednanie a rozhodnutie, pričom bola zároveň

predsedníčkou požiadaná, aby vo veci ďalej plynulo konala. Súd tiež ozrejmil sťažovateľovi

z akých objektívnych dôvodov došlo ku vzniku prieťahov, poukazujúc na zaťaženosť súdneho

oddelenia predchádzajúcej zákonnej sudkyne. S týmto odôvodnením súdu však sťažovateľ

nesúhlasí a preto podáva na Ústavný súd sťažnosť.

Po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci mám za to, že v predmetnom

konaní o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty vedeného na tunajšom súde pod

spis. zn. sa nejedná o právne zložitú vec. Ako uvádza sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti, dňa 01.02.2018 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená sťažnosť, podaná

z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

spis. zn. . Predmetná sťažnosť bola vybavená dňa 20.02.2018 upovedomením

o spôsobe vybavenia sťažnosti s tým, že bola vyhodnotená ako dôvodná a to v období od

dňa 22.11.2012 do dňa 08.02.2018. Vec bola z pokynu predsedníčky súdu zaradená medzi

veci sledované. Zákonná sudkyňa však v namietanej veci už dňa 16.04.2018 na pojednávaní

rozhodla uznesením č. k. -36, ktorým konanie zastavila z dôvodu späťvzatia

žaloby žalobcom, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2018.

Z dôvodu zrejmej nesprávnosti v časti výroku č. II uznesenia o zastavení konania súd

uznesením č. k. -46 zo dňa 15.08.2018 uznesenie č. k. -36 zo dňa

16.04.2018 opravil. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2018. Konanie

je teda toho času právoplatne skončené.

... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam, aby

vzhľadom na vyššie uvedené zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia

a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške.

Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na:

- skutočnosť, že namietané konanie bolo právoplatne skončené - uznesením súdu č. k.

-36 vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 16.04.2018, ktorým súd zastavil

konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu v spojení s opravným

uznesením č. k. -46 zo dňa 15.08.2018, čo je z hľadiska odstraňovania stavu

právnej neistoty kľúčové (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. )

- to, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu až dňa

01.02.2018 a opatrenia, ktoré som prijala boli podľa môjho názoru účinné a efektívne, keď

do 2 mesiacov bolo vo veci následne právoplatne rozhodnuté sťažovateľ podľa môjho

názoru dostatočne sám nedbal na svoje práva, keď nečinnosť resp. neefektívnu činnosť

tunajšieho súdu začal namietať od začatia súdneho konania až vo februári 2018.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.“

5. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu ako odporcu bolo aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne z 19. septembra 2018, pričom odporca opísal chronológiu úkonov vykonaných

v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„Na základe výzvy na vyjadrenie sa k sťažnosti... ako zákonný sudca od 19.01.2018

v predmetnej veci uvádzam, že dňa 16.04.2018 na pojednávaní po vyslovení predbežného

právneho názoru súdu žalobca (sťažovateľ) zobral návrh v celom rozsahu späť, v dôsledku

čoho súd konanie uznesením zo dňa 16.04.2018 zastavil a rozhodol o náhrade trov konania.

Zákonný sudca uvádza, že po prevzatí predmetného súdneho spisu vo vyššieuvedenej

veci a po oboznámení sa s meritom konania, vykonal procesný úkon v súlade s ustanovením

, 3 a a následne bolo vo veci rozhodnuté 16.04.2018...

Ohľadne zložitosti danej veci skutkovej a právnej, mám za to, že dané konanie

nevykazovalo znaky právnej náročnosti ani skutkovej zložitosti v merite veci ide o konanie

súvisiace s konkurzným konaním ohľadne vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty.

Prieťahy v konaní zo strany žalobcu - sťažovateľa som nezistila, na strane

žalovaného nastala zmena v osobe správcu, čo však na merito konania nemalo žiadny vplyv.

K postupu súdu v predmetnom konaní a k vzniku prieťahov v období od 22.11.2011 -

08.02.2018 ako uvádza sťažovateľ, zákonný sudca uvádzam, že vzhľadom k tomu, že spis

som prevzala na základe dodatku č. 1 k Rozvrhu práce pre OS Ba I na rok 2018 dňa

19.01.2018 sa neviem vyjadriť k predchádzajúcemu konaniu. Je však nesporné, že aj

oddelenie 7 Cbi zákonnej sudkyne JUDr. Márie Ondriášovej (OS Bratislava I) bolo

v danom období nadmerne zaťažené, čo viedlo k nemožnosti bezprieťahového konania, čo je

konštatované aj v upovedomení o spôsobe vybavenie sťažnosti zo dňa 20.02.2018,

1 Spr..

Na margo zaťaženosti súdu s následkami vzniku prieťahov v konaní uvádzam, že

pokiaľ nebude zákonná úprava k neustálemu prerozdeľovaniu vecí a pokiaľ nebude určené,

koľko vecí má mať sudca v oddelení nie je možné vyvodzovať zodpovednosť voči sudcom.

O tomto smerovaní v konaniach o prieťahoch svedčí aj ustálená judikatúra Ústavného súdu

SR, kde nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ,

.

Na základe vyššie uvedeného súd považuje svoje konanie v danej právnej veci, ako

konanie priebežné.“

Replika sťažovateľky

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanému vyjadreniu odporcu vyjadrila

sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom zo 16. októbra 2018, ktorý bol

ústavnému súdu doručený 17. októbra 2018:

„Dňa 15.10.2018 nám bolo doručené vyjadrenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa

26.9.2018, ku ktorému zasielame nasledovné stanovisko:

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje. 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1) Sme toho názoru, že uvedené konanie o vylúčenie majetku z podstaty, ktoré začalo

ešte v roku 2012 je bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov. Aj súd vo svojom

vyjadrení zo dňa 26.9.2018 potvrdil, že v predmetnom konaní o vylúčenie veci zo súpisu

konkurznej podstaty vedenom pod sp.zn. sa nejedná o právne zložitú vec.

Podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava

obsiahnutá najmä v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a .

Následný postup súdu potvrdil, že je možné vec rozhodnúť aj na prvom pojednávaní.

Aj keď na priebeh konania mohli mať čiastočný vplyv rôzne skutočnosti uvádzané

predsedom súdu už vzhľadom na samotnú dĺžku konania a najmä skutočnosť, že prvé

pojednávanie vo veci bolo vytýčené až po 6 rokoch je nesporné, že tu ide o ničím

neospravedlniteľné prieťahy v konaní. Ani žiadna zložitosť veci by nemohla ospravedlniť

takmer 6-ročnú dĺžku nekonania.

2a3) Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov konania poznamenávame,

že sťažovateľ nijako neprispel k prieťahom vo veci.

Sťažovateľ sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že sám sťažovateľ dostatočne

nedbal na svoje práva, keď nečinnosť súdu začal namietať až vo februári 2018. Sťažovateľ

má za to, že pokiaľ by nepodal uvedenú sťažnosť, nedošlo by do dnešného dňa k náprave.

Práve skutočnosť, že sťažovateľ podal predmetnú sťažnosť bola dôvodom, že predseda súdu

prijal opatrenia, aby bolo v konaní postupované bez prieťahov.

Podľa názoru sťažovateľa sám sťažovateľ prispel k skončeniu konania, keď po

dohode s protistranou zobral žalobu v celom rozsahu späť.

Nedá nám nespomenúť, že na pojednávaní dňa 16.4.2018 po krátkom prerušení

konania došlo k dohode so žalovaným tak, že žalobca zobral žalobu späť, pričom súčasťou

dohody bolo, že žalovaný si nebude uplatňovať trovy konania. Žalovaný na pojednávaní

výslovne uviedol že si trovy neuplatňuje. Podľa poznámok z pojednávania žalobcu ako aj

právneho zástupcu súd rozhodol na pojednávaní tak, že uznesením pripustil späťvzatie

žaloby a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa 16.4.2018 však súd rozhodol tak, že priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania. Písomné vyhotovenie rozsudku teda nebolo

zhodné s tým, čo zaznelo na pojednávaní.

Žalobca po doručení rozsudku z dôvodu uistenia sa prostredníctvom právneho

zástupcu požiadal konajúci súd o zaslanie zápisnice z pojednávania zo dňa 16.4.2018 a to

v elektronickej forme na emailovú adresu alebo jej zverejnením v elektronickom súdnom

spise. Zároveň sme požiadali o zvukový záznam z pojednávania. Našej požiadavke do dňa

podania odvolania vyhovené nebolo, preto aj z dôvodu opatrnosti sme boli nútení podať

odvolanie. Až nadobudnutím právoplatnosti opravného uznesenia zo dňa 15.8.2018 bolo

konanie skončené.

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa účinnosti

právneho prostriedku nápravy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdne konanie

v primeranej lehote v kontexte s článkom 154c ods. 1 , sťažovateľ zotrváva v názore,

že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 nie je pre neho dostatočným zadosťučinením

a preto považuje za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie podľa článku 127

ods. 3 SR.

Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia, vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré

sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa

článku 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu.

Sťažovateľ naďalej žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi

spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku obáv o ochranu práv a pocitov

sklamania z neprimeranej dĺžky konania. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ

domnieva, že by mu malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške

7.000- €.

Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd podľa upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože sme toho názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakával ďalšie objasnenie veci.

Žiadame tiež, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania/právneho

zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených

s uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky

v sume 488,13-€... Uvedenú sumu predstavujúcu trovy právneho zastúpenia žiadame

poukázať na účet právneho zástupcu advokáta ... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

III.

Ďalší postup ústavného súdu

7. Ústavný súd zároveň z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností,

z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si

zapožičal) zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

:

Dňa 5. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba o vylúčenie majetku

zo súpisu konkurznej podstaty.

Dňa 27. apríla 2012 okresný súd uznesením vyrubil sťažovateľke v procesnom

postavení žalobcu súdny poplatok za elektronické podanie.

Dňa 27. júna 2012 okresný súd výzvou vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe

v lehote 30 dní.

Dňa 12. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

k žalobe.

Dňa 11. októbra 2012 okresný súd s prípisom zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi

s tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 30 dní. Zásielka bola žalobcovi doručená 22. októbra

2012.

Dňa 19. januára 2018 bola vec prerozdelená z oddelenia zákonnej sudkyne JUDr.

Márie Ondriašovej a bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni

JUDr. Kataríne Bartalskej.

Dňa 1. februára 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky

na postup okresného súdu v konaní.

Dňa 8. februára 2018 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 16. apríl 2018

o 9.00 h.

Dňa 20. februára 2018 okresný súd upovedomením sp. zn. vybavil

sťažnosť sťažovateľky na postup okresného súdu, ktorú okresný súd považoval za dôvodnú

a predsedníčka okresného súdu konštatovala prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn.

.

Dňa 16. apríla 2018 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie s tým, že okresný

sú uznesením č. k. -36 pripustil späťvzatie žaloby a konanie zastavil.

Dňa 6. júla 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu.

Dňa 15. augusta 2018 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -46

k uzneseniu zo 16. apríla 2018.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

IV.

Závery ústavného súdu vo veci samej

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky (v procesnom postavení žalobcu) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

12.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také

konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-

právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne

a vecne správne využívať.

12.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé

namietané porušenie základného práva podľa sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá

v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. alebo ).

Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet

sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr.

alebo ). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas

trvania konania (porov. napr. ), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.

). Obdobne i ESĽP vo vzťahu k právu na prejednanie veci v primeranej lehote

v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania

v rámci konkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre

posúdenie primeranosti danej lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych

orgánov a význam sporu pre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01,

rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96,

rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).

13. V rámci prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu

sp. zn. a po jeho naštudovaní pristúpil, zohľadňujúc konkrétne okolnosti

prípadu, k aplikácii už uvedených základných kritérií, na ktoré prihliada.

13.1 Po posúdení chronológie konania (pozri bod 7) pred okresným súdom v právnej

veci sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú)

v konaní pred okresným súdom, právna vec sťažovateľky je štandardnou civilnou

(konkurznou) vecou, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Napokon ani

predsedníčka okresného súdu, ale ani zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení nepoukázali

na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

(jej zástupcov) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť,

ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní teda neboli vyvolané správaním sťažovateľky. Sťažovateľka, naopak,

využila právny prostriedok ochrany proti nečinnosti súdu podaním sťažnosti na porušovanie

práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a nasl.

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

predsedníčke okresného súdu. Sťažovateľka teda nekonala v rámci konania pred okresným

súdom spôsobom, ktorým by došlo k predĺženiu celkovej doby konania, ktoré by mohlo byť

pričítané na jej ťarchu.

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, a to z hľadiska

existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.

13.3.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že dĺžka napadnutého konania

v celkovom trvaní 5 rokov a 11 mesiacov (od 5. apríla 2012 do podania sťažnosti

ústavnému súdu 14. marca 2018) bez právoplatného rozhodnutia je už sama osebe

neprimeraná. Okresný súd bol pritom (aj podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu)

v posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov dlhodobo absolútne nečinný

(bez vykonania čo i len 1 úkonu), konkrétne od 11. októbra 2012 do 8. februára 2018

(5 rokov a 3 mesiace). Opísaný postup, resp. nečinnosť okresného súdu v napadnutom

konaní nekorešponduje s garanciami základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13.3.2 Na tomto mieste ústavný súd v súvislosti s argumentáciou okresného súdu

vyplývajúcou z vyjadrenia zákonnej sudkyne, v zmysle ktorého „aj oddelenie 7 Cbi

zákonnej sudkyne... bolo v danom období nadmerne zaťažené, čo viedlo k nemožnosti

bezprieťahového konania, čo je konštatované aj v upovedomení o spôsobe vybavenie

sťažnosti zo dňa 20.02.2018, 1 Spr.“, rešpektujúc svoju predchádzajúcu

judikatúru, konštatuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (porov. napr. alebo ). Systémové nedostatky v oblasti

výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na zvýšený nápad

vecí v príslušnej agende súdu a obmedzené personálne kapacity súdu (porov. napr. mutatis

mutandis , z novšej judikatúry m. m. ). Inak povedané,

chronická preťaženosť všeobecných súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania

pred týmito súdmi (porov. Klein v. Nemecko, č. 33379/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 7. 2000,

bod 43).

13.3.3 Okrem uvedeného ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že

pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec,

a preto in concreto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti sťažovateľky nemožno

prihliadnuť na skutočnosť prerozdelenia veci od pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Márie

Ondriašovej a pridelenia veci na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr.

Kataríne Bartalskej (porov. m. m. ).

14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutým postupom okresného súdu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu

v bode 1.

15. Napadnuté konanie bolo ku dňu rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené uznesením okresného súdu č. k. -36 vyhláseným na pojednávaní

16. apríla 2018, ktorým okresný súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby

sťažovateľkou v celom rozsahu, v spojení s opravným uznesením č. k. -46

z 15. augusta 2018. V nadväznosti na uvedené ústavný súd vo výroku tohto nálezu

neprikázal okresnému súdu podľa a zákona

o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov a sťažnosti v tejto časti nevyhovel

(bod 4 výroku nálezu).

16. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

16.1 Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €,

pričom poukázala najmä na to, že „Takto uplatnenú sumu primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza

sťažovateľ mu spôsobila materiálnu ujmu. Osobitne poukazujeme na skutočnosť že až do

podania sťažnosti predsedovi súdu vo veci nebol vytýčený ani jeden termín pojednávania.“.

16.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľky považuje za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na

to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie

prípadná náhrada škody (napr. ).

16.3 Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

16.4 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto nálezu v bode 2.

V.

Trovy konania

17. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Jurajom Špirkom v konaní pred ústavným súdom (bod 3

výroku tohto nálezu).

17.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné

oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateľky viedol jedno konanie na základe jednej

sťažnosti podanej sťažovateľkou, a preto pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

17.2 Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony

právnej služby v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti, podanie

repliky).

17.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške

921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 € a jedna

stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).

17.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľky za 3 úkony

právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 460,50 € (3 úkony

× 153,50 €). Ústavný súd k tomu priznal tri režijné paušály v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky

spolu v sume 27,63 € (3 × 9,21 €). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre

DPH vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nie je advokát sťažovateľky

daňovým subjektom registrovaným pre DPH. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov

právneho zastúpenia spolu v sume 488,13 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018