Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 401/2018
PDF · 358.21 KB
No categories available
II. ÚS 401/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
PRINTO s. r. o., Potočná 1/A, Košice, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom
Špirkom, advokátska kancelária, Nerudova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Juraja Špirka,
advokátska kancelária, Nerudova 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PRINTO s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
1.1 Ústavný súd prijal uznesením č. k. II. ÚS 401/2018-12 z 5. septembra 2018
sťažnosť na ďalšie konanie.
2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:
«... Ešte dňa 5.4.2012 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na Okresný súd Bratislava I žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty.
Okresný súd Bratislava I vedie konanie pod sp.zn. 7Cbi/9/2012 a v konaní
postupoval nasledovne:
Okresný súd Bratislava I (ďalej len ako „súd“) nás uznesením zo dňa 27.4.2012
vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sme dňa 10.5.2012 uhradili.
Žalovaný sa k návrhu vyjadril v septembri 2012.
Dňa 11.10.2012 nám súd zaslal vyjadrenie žalovaného s tým, že ak to považujeme za
potrebné, aby sme sa k tomu vyjadrili.
Od uvedeného úkonu dňa súd nerozhodol ani nevykonal žiadny efektívny úkon
smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, ba ani len nevytýčil jediné pojednávanie, preto sme
dňa 1.2.2018 podali sťažnosť na postup súdu v konaní.
Následne po podaní sťažnosti súd 8.2.2018 vytýčil termín pojednávania na
16.4.2018.
Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 20.2.2018 nás predsedníčka
súdu informovala, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a to v období odo dňa
22.11.2012, teda po uplynutí lehoty žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného do
dňa 08.02.2018, kedy bol vo veci vytýčený termín pojednávania. Za vzniknuté prieťahy
v konaní sa v mene štátnej správy súdov ospravedlnila a zároveň nám bolo oznámené, že
namietaná vec sp.zn. 7Cbi/9/2012 bola na základe rozhodnutia predsedníčky tunajšieho
súdu zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace.
S našou sťažnosťou na prieťahy v konaní bola oboznámená aj zákonná sudkyňa JUDr.
Katarína Bartalská, ktorej je namietaná vec v súčasnosti pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, a bola predsedníčkou súdu požiadaná, aby vo veci ďalej konala plynulo
a bezprieťahovo.
Podľa názoru súdu ku vzniku prieťahov v konaní došlo z objektívnych príčin, bez
subjektívneho zavinenia predchádzajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Márie Ondriašovej,
ktorej bola namietaná vec do 19.01.2018 pridelená na prejednanie a rozhodnutie, a to
z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia zákonnej sudkyne „7Cbi“, ktorá je
zároveň zákonnou sudkyňou v oddeleniach 31 Cb, 31 Cbd, 31 Cbcud, 31 CbPv, 33 Nsre,
33 Pok, 33 Exre, 33 CbR. Vysoký počet vecí v jej oddeleniach a potreba ich vybavovania
v poradí, v akom boli podané na súd, neumožnili zákonnej sudkyni bezprieťahový postup
vo veci...
Svoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávame z toho dôvodu, že
o ochrane nami označeného základného práva nerozhoduje iný súd.
... V uvedenej veci súd nekonal od 22.10.2012 do 8.2.2018, čím porušuje naše
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky ako aj v čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
... Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či
v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to
najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie
účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého
kritéria považuje aj povahu veci a jej význam pre sťažovateľa.
1) Sme toho názoru, že uvedené konanie o vylúčenie majetku z podstaty, ktoré začalo
ešte v roku 2012 a nie je doposiaľ právoplatne skončené, je bežnou súčasťou sporovej
agendy všeobecných súdov. Podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená
a používaná právna úprava obsiahnutá najmä v zákone o konkurze a reštrukturalizácii
a Obchodnom zákonníku. Aj keď na priebeh konania mohli mať čiastočný vplyv rôzne
skutočnosti uvádzané predsedom súdu už vzhľadom na samotnú dĺžku konania a jeho
priebeh a doteraz nevytýčené pojednávanie sú ničím neospravedlniteľné prieťahy.
Namietané konanie prebiehalo dosiaľ z prevažnej väčšiny za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov [s účinnosťou do
30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)], ktorý v § 6 prikazoval súdu v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť
súdu vec rýchlo prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z § 100 ods. 1 OSP a z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla
2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl.
17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento
základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto procesných poriadkov.
2) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v konaní pred Okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy. Pri hodnotení postupu podľa
tohto kritéria poznamenávame, že sťažovateľ nijako neprispel k prieťahom vo veci.
3) Pri hodnotení existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní
upozorňujeme predovšetkým na fakt, že celý priebeh konania je poznačený absolútnou
nečinnosťou súdu, čo malo najväčší vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. Zdôrazňujeme, že toto
konanie, ktoré bez právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci,
možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s ustanovením
čl. 48 ods. 2 ústavy. V priebehu celého konania Okresný súd v konaní neorganizoval svoju
prácu tak, aby v čo najkratšej dobe vytýčil pojednávanie a rozhodol vo veci samej. Takýto
postup Okresného súdu sťažovateľ vyhodnocuje ako konanie, ktoré nesmerovalo
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné
prieťahy. Sťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ by nepodal na súd sťažnosť do dnešného dňa
by pojednávanie vytýčené nebolo.
... Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa účinnosti právneho prostriedku nápravy
vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdne konanie v primeranej lehote v kontexte
s článkom 154c ods. 1 Ústavy, sťažovateľka dospela k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2 Ústavy nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Preto sťažovateľka považuje za
odôvodnené priznať jej finančné zadosťučinenie podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR.
Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré
sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa
článku 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu.
Sťažovateľ žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú
nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku obáv o ochranu práv a pocitov sklamania
z neprimeranej dĺžky konania. Po toľkých rokoch nekonania v sťažovateľovi prieťahy
vyvolávajú až pocit nezmyselnosti všetkej tejto snahy. Zdĺhavý postup súdu spôsobil, že
sťažovateľ nadobudla presvedčenie, že Okresný súd Bratislava I v skutočnosti nemá záujem
poskytnúť jeho právam zákonnú ochranu. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ
domnieva, že by mu malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške
7.000- €.
Od podania návrhu na Okresnom súde Bratislava I uplynula doba viac ako 6 rokov
a vec doposiaľ nebola ani raz prerokovaná na pojednávaní. Čas trvajúci 6 rokov a prieťahy
v tomto konaní sú podľa sťažovateľa neprimerane dlhé, a doposiaľ nebola zo strany súdu
poskytnutá sťažovateľovi potrebná ochrana, ako to právna legislatíva platná v Slovenskej
republike umožňuje.
Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujeme primerané finančné
zadosťučinenie v sume 7.000-€ (slovom: sedemtisíc euro). Takto uplatnenú sumu
primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa
dlhodobo nachádza sťažovateľ mu spôsobila materiálnu ujmu. Osobitne poukazujeme na
skutočnosť že až do podania sťažnosti predsedovi súdu vo veci nebol vytýčený ani jeden
termín pojednávania.
Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil
v danej veci od ústneho pojednávania, pretože sme toho názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Žiadame tiež, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania/právneho
zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených
s uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky
v sume 325,42-€...»
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný
súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa obchodnej spoločnosti PRINTO s.r.o...
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cbi/9/2012 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 7Cbi/9/2012 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
7.000-€ (slovom: sedemtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť
sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia v sume 325,42-€ na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Juraja Špirka...,
ktoré je povinný Okresný súd Bratislava I uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky
3. Ústavný súd si po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyžiadal vyjadrenie
okresného súdu ako odporcu v konaní a následne i stanovisko sťažovateľky k tomuto
vyjadreniu odporcu.
Vyjadrenie odporcu
4. Listom sp. zn. 1 SprV 439/2018 z 29. septembra 2018, doručeným ústavnému súdu
3. októbra 2018, sa k sťažnosti takto vyjadrila predsedníčka okresného súdu:
„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod spis. zn. 7Cbi 9/2012 oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní
doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa § 30 odsek 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd
Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje
k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...
... Podľa § 29 odsek 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov si Vám dovoľujem predložiť nasledovné stanovisko
ku konaniu vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 7Cbi 9/2012:
Žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty bola doručená Okresnému
súdu Bratislava I dňa 05.04.2012. K sťažnosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr.
Katarína Bartalská, ktorej bola vec dňa 19.01.2018 pridelená na prejednanie
a rozhodnutie. Vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 19.09.2018, ako aj chronologický
prehľad úkonov vykonaných v spise spis. zn. 7Cbi 9/2012 prikladám v prílohe. V tejto
súvislosti si dovoľujem poznamenať, že vec bola dňa 05.04.2012 pôvodne pridelená na
prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Márii Ondriašovej.
... Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že odo dňa podania žaloby zo dňa
05.04.2012 vo veci vylúčenia majetku z podstaty, vedeného na tunajšom súde pod spis. zn.
7Cbi/9/2012, nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Je toho názoru, že uvedené konanie
je bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, vec nie je skutkovo ani právne
zložitá, pričom ani prípadná zložitosť veci by nemohla ospravedlniť takmer 6-ročnú dĺžku
nekonania. Vzhľadom na samotnú dĺžku konania, jeho priebeh a doteraz nevytýčené
pojednávanie má za to, že celý priebeh konania je poznačený absolútnou nečinnosťou súdu
a jedná sa o ničím neospravedlniteľné prieťahy. V priebehu celého konania Okresný súd
Bratislava I neorganizoval svoju prácu tak, aby čo v najkratšej dobe vytýčil pojednávanie
a rozhodol vo veci samej. Takýto postup Okresného súdu Bratislava I sťažovateľ
vyhodnocuje ako konanie, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa
a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné prieťahy.
Sťažovateľ poukazuje na to, že vzhľadom na uvedené bola dňa 01.02.2018
v predmetnej veci podaná tunajšiemu súdu sťažnosť na postup súdu v konaní vedenom pod
spis. zn. 7Cbi/9/2012, ktorá bola upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa
20.02.2018 vyhodnotená ako dôvodná a to v období od dňa 22.11.2012 do dňa 08.02.2018.
Za vzniknuté prieťahy v konaní sa predsedníčka tunajšieho súdu v mene štátnej správy
súdov ospravedlnila a zároveň oznámila sťažovateľovi, aké opatrenia prijala na
zabezpečenie odstránenia nedostatkov a ďalšieho bezprieťahového konania vo veci. Vec
bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace
a so sťažnosťou bola oboznámená aj zákonná sudkyňa JUDr. Katarína Bartalská, ktorej je
namietaná vec v súčasnosti pridelená na prejednanie a rozhodnutie, pričom bola zároveň
predsedníčkou požiadaná, aby vo veci ďalej plynulo konala. Súd tiež ozrejmil sťažovateľovi
z akých objektívnych dôvodov došlo ku vzniku prieťahov, poukazujúc na zaťaženosť súdneho
oddelenia predchádzajúcej zákonnej sudkyne. S týmto odôvodnením súdu však sťažovateľ
nesúhlasí a preto podáva na Ústavný súd sťažnosť.
Po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci mám za to, že v predmetnom
konaní o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty vedeného na tunajšom súde pod
spis. zn. 7Cbi/9/2012 sa nejedná o právne zložitú vec. Ako uvádza sťažovateľ v ústavnej
sťažnosti, dňa 01.02.2018 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená sťažnosť, podaná
z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
spis. zn. 7Cbi/9/2012. Predmetná sťažnosť bola vybavená dňa 20.02.2018 upovedomením
o spôsobe vybavenia sťažnosti s tým, že bola vyhodnotená ako dôvodná a to v období od
dňa 22.11.2012 do dňa 08.02.2018. Vec bola z pokynu predsedníčky súdu zaradená medzi
veci sledované. Zákonná sudkyňa však v namietanej veci už dňa 16.04.2018 na pojednávaní
rozhodla uznesením č. k. 7Cbi/9/2012-36, ktorým konanie zastavila z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2018.
Z dôvodu zrejmej nesprávnosti v časti výroku č. II uznesenia o zastavení konania súd
uznesením č. k. 7Cbi/9/2012-46 zo dňa 15.08.2018 uznesenie č. k. 7Cbi/9/2012-36 zo dňa
16.04.2018 opravil. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2018. Konanie
je teda toho času právoplatne skončené.
... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam, aby
vzhľadom na vyššie uvedené zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia
a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške.
Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím
Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na:
- skutočnosť, že namietané konanie bolo právoplatne skončené - uznesením súdu č. k.
7Cbi/9/2012-36 vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 16.04.2018, ktorým súd zastavil
konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu v spojení s opravným
uznesením č. k. 7Cbi/9/2012-46 zo dňa 15.08.2018, čo je z hľadiska odstraňovania stavu
právnej neistoty kľúčové (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 525/2015)
- to, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu až dňa
01.02.2018 a opatrenia, ktoré som prijala boli podľa môjho názoru účinné a efektívne, keď
do 2 mesiacov bolo vo veci následne právoplatne rozhodnuté sťažovateľ podľa môjho
názoru dostatočne sám nedbal na svoje práva, keď nečinnosť resp. neefektívnu činnosť
tunajšieho súdu začal namietať od začatia súdneho konania až vo februári 2018.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.“
5. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu ako odporcu bolo aj vyjadrenie zákonnej
sudkyne z 19. septembra 2018, pričom odporca opísal chronológiu úkonov vykonaných
v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„Na základe výzvy na vyjadrenie sa k sťažnosti... ako zákonný sudca od 19.01.2018
v predmetnej veci uvádzam, že dňa 16.04.2018 na pojednávaní po vyslovení predbežného
právneho názoru súdu žalobca (sťažovateľ) zobral návrh v celom rozsahu späť, v dôsledku
čoho súd konanie uznesením zo dňa 16.04.2018 zastavil a rozhodol o náhrade trov konania.
Zákonný sudca uvádza, že po prevzatí predmetného súdneho spisu vo vyššieuvedenej
veci a po oboznámení sa s meritom konania, vykonal procesný úkon v súlade s ustanovením
čl. 1, 3 CSP a § 1 CSP a následne bolo vo veci rozhodnuté 16.04.2018...
Ohľadne zložitosti danej veci skutkovej a právnej, mám za to, že dané konanie
nevykazovalo znaky právnej náročnosti ani skutkovej zložitosti v merite veci ide o konanie
súvisiace s konkurzným konaním ohľadne vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty.
Prieťahy v konaní zo strany žalobcu - sťažovateľa som nezistila, na strane
žalovaného nastala zmena v osobe správcu, čo však na merito konania nemalo žiadny vplyv.
K postupu súdu v predmetnom konaní a k vzniku prieťahov v období od 22.11.2011 -
08.02.2018 ako uvádza sťažovateľ, zákonný sudca uvádzam, že vzhľadom k tomu, že spis
som prevzala na základe dodatku č. 1 k Rozvrhu práce pre OS Ba I na rok 2018 dňa
19.01.2018 sa neviem vyjadriť k predchádzajúcemu konaniu. Je však nesporné, že aj
oddelenie 7 Cbi zákonnej sudkyne JUDr. Márie Ondriášovej (OS Bratislava I) bolo
v danom období nadmerne zaťažené, čo viedlo k nemožnosti bezprieťahového konania, čo je
konštatované aj v upovedomení o spôsobe vybavenie sťažnosti zo dňa 20.02.2018,
1 Spr.V/100/2018.
Na margo zaťaženosti súdu s následkami vzniku prieťahov v konaní uvádzam, že
pokiaľ nebude zákonná úprava k neustálemu prerozdeľovaniu vecí a pokiaľ nebude určené,
koľko vecí má mať sudca v oddelení nie je možné vyvodzovať zodpovednosť voči sudcom.
O tomto smerovaní v konaniach o prieťahoch svedčí aj ustálená judikatúra Ústavného súdu
SR, kde nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 11/00, III. ÚS 336/04,
Na základe vyššie uvedeného súd považuje svoje konanie v danej právnej veci, ako
konanie priebežné.“
Replika sťažovateľky
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanému vyjadreniu odporcu vyjadrila
sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom zo 16. októbra 2018, ktorý bol
ústavnému súdu doručený 17. októbra 2018:
„Dňa 15.10.2018 nám bolo doručené vyjadrenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa
26.9.2018, ku ktorému zasielame nasledovné stanovisko:
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje. 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1) Sme toho názoru, že uvedené konanie o vylúčenie majetku z podstaty, ktoré začalo
ešte v roku 2012 je bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov. Aj súd vo svojom
vyjadrení zo dňa 26.9.2018 potvrdil, že v predmetnom konaní o vylúčenie veci zo súpisu
konkurznej podstaty vedenom pod sp.zn. 7Cbi/9/2012 sa nejedná o právne zložitú vec.
Podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava
obsiahnutá najmä v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a Obchodnom zákonníku.
Následný postup súdu potvrdil, že je možné vec rozhodnúť aj na prvom pojednávaní.
Aj keď na priebeh konania mohli mať čiastočný vplyv rôzne skutočnosti uvádzané
predsedom súdu už vzhľadom na samotnú dĺžku konania a najmä skutočnosť, že prvé
pojednávanie vo veci bolo vytýčené až po 6 rokoch je nesporné, že tu ide o ničím
neospravedlniteľné prieťahy v konaní. Ani žiadna zložitosť veci by nemohla ospravedlniť
takmer 6-ročnú dĺžku nekonania.
2a3) Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov konania poznamenávame,
že sťažovateľ nijako neprispel k prieťahom vo veci.
Sťažovateľ sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že sám sťažovateľ dostatočne
nedbal na svoje práva, keď nečinnosť súdu začal namietať až vo februári 2018. Sťažovateľ
má za to, že pokiaľ by nepodal uvedenú sťažnosť, nedošlo by do dnešného dňa k náprave.
Práve skutočnosť, že sťažovateľ podal predmetnú sťažnosť bola dôvodom, že predseda súdu
prijal opatrenia, aby bolo v konaní postupované bez prieťahov.
Podľa názoru sťažovateľa sám sťažovateľ prispel k skončeniu konania, keď po
dohode s protistranou zobral žalobu v celom rozsahu späť.
Nedá nám nespomenúť, že na pojednávaní dňa 16.4.2018 po krátkom prerušení
konania došlo k dohode so žalovaným tak, že žalobca zobral žalobu späť, pričom súčasťou
dohody bolo, že žalovaný si nebude uplatňovať trovy konania. Žalovaný na pojednávaní
výslovne uviedol že si trovy neuplatňuje. Podľa poznámok z pojednávania žalobcu ako aj
právneho zástupcu súd rozhodol na pojednávaní tak, že uznesením pripustil späťvzatie
žaloby a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa 16.4.2018 však súd rozhodol tak, že priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania. Písomné vyhotovenie rozsudku teda nebolo
zhodné s tým, čo zaznelo na pojednávaní.
Žalobca po doručení rozsudku z dôvodu uistenia sa prostredníctvom právneho
zástupcu požiadal konajúci súd o zaslanie zápisnice z pojednávania zo dňa 16.4.2018 a to
v elektronickej forme na emailovú adresu alebo jej zverejnením v elektronickom súdnom
spise. Zároveň sme požiadali o zvukový záznam z pojednávania. Našej požiadavke do dňa
podania odvolania vyhovené nebolo, preto aj z dôvodu opatrnosti sme boli nútení podať
odvolanie. Až nadobudnutím právoplatnosti opravného uznesenia zo dňa 15.8.2018 bolo
konanie skončené.
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Vzhľadom na okolnosti danej veci, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa účinnosti
právneho prostriedku nápravy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdne konanie
v primeranej lehote v kontexte s článkom 154c ods. 1 Ústavy, sťažovateľ zotrváva v názore,
že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy nie je pre neho dostatočným zadosťučinením
a preto považuje za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie podľa článku 127
ods. 3 Ústavy SR.
Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré
sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa
článku 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu.
Sťažovateľ naďalej žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi
spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku obáv o ochranu práv a pocitov
sklamania z neprimeranej dĺžky konania. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ
domnieva, že by mu malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške
7.000- €.
Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil
v danej veci od ústneho pojednávania, pretože sme toho názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakával ďalšie objasnenie veci.
Žiadame tiež, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania/právneho
zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených
s uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky
v sume 488,13-€... Uvedenú sumu predstavujúcu trovy právneho zastúpenia žiadame
poukázať na účet právneho zástupcu advokáta ... do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
III.
Ďalší postup ústavného súdu
7. Ústavný súd zároveň z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností,
z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si
zapožičal) zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.
Dňa 5. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba o vylúčenie majetku
zo súpisu konkurznej podstaty.
Dňa 27. apríla 2012 okresný súd uznesením vyrubil sťažovateľke v procesnom
postavení žalobcu súdny poplatok za elektronické podanie.
Dňa 27. júna 2012 okresný súd výzvou vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe
v lehote 30 dní.
Dňa 12. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného
k žalobe.
Dňa 11. októbra 2012 okresný súd s prípisom zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi
s tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 30 dní. Zásielka bola žalobcovi doručená 22. októbra
2012.
Dňa 19. januára 2018 bola vec prerozdelená z oddelenia zákonnej sudkyne JUDr.
Márie Ondriašovej a bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni
JUDr. Kataríne Bartalskej.
Dňa 1. februára 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky
na postup okresného súdu v konaní.
Dňa 8. februára 2018 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 16. apríl 2018
o 9.00 h.
Dňa 20. februára 2018 okresný súd upovedomením sp. zn. 1 SprV 100/2018 vybavil
sťažnosť sťažovateľky na postup okresného súdu, ktorú okresný súd považoval za dôvodnú
a predsedníčka okresného súdu konštatovala prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn.
Dňa 16. apríla 2018 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie s tým, že okresný
sú uznesením č. k. 7 Cbi 9/2012-36 pripustil späťvzatie žaloby a konanie zastavil.
Dňa 6. júla 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu.
Dňa 15. augusta 2018 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 7 Cbi 9/2012-46
k uzneseniu zo 16. apríla 2018.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Závery ústavného súdu vo veci samej
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 9/2012 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky (v procesnom postavení žalobcu) na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
12. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
12.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také
konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-
právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne
a vecne správne využívať.
12.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé
namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá
v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02).
Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet
sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. II. ÚS 32/02
alebo I. ÚS 19/00). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas
trvania konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.
III. ÚS 123/02). Obdobne i ESĽP vo vzťahu k právu na prejednanie veci v primeranej lehote
v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania
v rámci konkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre
posúdenie primeranosti danej lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych
orgánov a význam sporu pre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01,
rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96,
rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).
13. V rámci prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu
sp. zn. 7 Cbi 9/2012 a po jeho naštudovaní pristúpil, zohľadňujúc konkrétne okolnosti
prípadu, k aplikácii už uvedených základných kritérií, na ktoré prihliada.
13.1 Po posúdení chronológie konania (pozri bod 7) pred okresným súdom v právnej
veci sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú)
v konaní pred okresným súdom, právna vec sťažovateľky je štandardnou civilnou
(konkurznou) vecou, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Napokon ani
predsedníčka okresného súdu, ale ani zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení nepoukázali
na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
(jej zástupcov) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť,
ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých
dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Zbytočné prieťahy
v napadnutom konaní teda neboli vyvolané správaním sťažovateľky. Sťažovateľka, naopak,
využila právny prostriedok ochrany proti nečinnosti súdu podaním sťažnosti na porušovanie
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
predsedníčke okresného súdu. Sťažovateľka teda nekonala v rámci konania pred okresným
súdom spôsobom, ktorým by došlo k predĺženiu celkovej doby konania, ktoré by mohlo byť
pričítané na jej ťarchu.
13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, a to z hľadiska
existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.
13.3.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že dĺžka napadnutého konania
v celkovom trvaní 5 rokov a 11 mesiacov (od 5. apríla 2012 do podania sťažnosti
ústavnému súdu 14. marca 2018) bez právoplatného rozhodnutia je už sama osebe
neprimeraná. Okresný súd bol pritom (aj podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu)
v posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov dlhodobo absolútne nečinný
(bez vykonania čo i len 1 úkonu), konkrétne od 11. októbra 2012 do 8. februára 2018
(5 rokov a 3 mesiace). Opísaný postup, resp. nečinnosť okresného súdu v napadnutom
konaní nekorešponduje s garanciami základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13.3.2 Na tomto mieste ústavný súd v súvislosti s argumentáciou okresného súdu
vyplývajúcou z vyjadrenia zákonnej sudkyne, v zmysle ktorého „aj oddelenie 7 Cbi
zákonnej sudkyne... bolo v danom období nadmerne zaťažené, čo viedlo k nemožnosti
bezprieťahového konania, čo je konštatované aj v upovedomení o spôsobe vybavenie
sťažnosti zo dňa 20.02.2018, 1 Spr.V/100/2018“, rešpektujúc svoju predchádzajúcu
judikatúru, konštatuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,
ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (porov. napr. IV. ÚS 43/06 alebo IV. ÚS 73/07). Systémové nedostatky v oblasti
výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na zvýšený nápad
vecí v príslušnej agende súdu a obmedzené personálne kapacity súdu (porov. napr. mutatis
mutandis I. ÚS 119/03, z novšej judikatúry m. m. III. ÚS 399/2010). Inak povedané,
chronická preťaženosť všeobecných súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania
pred týmito súdmi (porov. Klein v. Nemecko, č. 33379/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 7. 2000,
bod 43).
13.3.3 Okrem uvedeného ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že
pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec,
a preto in concreto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti sťažovateľky nemožno
prihliadnuť na skutočnosť prerozdelenia veci od pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Márie
Ondriašovej a pridelenia veci na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr.
Kataríne Bartalskej (porov. m. m. I. ÚS 6/06).
14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým postupom okresného súdu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu
v bode 1.
15. Napadnuté konanie bolo ku dňu rozhodnutia ústavného súdu právoplatne
skončené uznesením okresného súdu č. k. 7 Cbi 9/2012-36 vyhláseným na pojednávaní
16. apríla 2018, ktorým okresný súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby
sťažovateľkou v celom rozsahu, v spojení s opravným uznesením č. k. 7 Cbi 9/2012-46
z 15. augusta 2018. V nadväznosti na uvedené ústavný súd vo výroku tohto nálezu
neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov a sťažnosti v tejto časti nevyhovel
(bod 4 výroku nálezu).
16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
16.1 Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €,
pričom poukázala najmä na to, že „Takto uplatnenú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza
sťažovateľ mu spôsobila materiálnu ujmu. Osobitne poukazujeme na skutočnosť že až do
podania sťažnosti predsedovi súdu vo veci nebol vytýčený ani jeden termín pojednávania.“.
16.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj
finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré
podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv
sťažovateľky považuje za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na
to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie
prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03).
16.3 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný
ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu.
16.4 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto nálezu v bode 2.
V.
Trovy konania
17. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátom JUDr. Jurajom Špirkom v konaní pred ústavným súdom (bod 3
výroku tohto nálezu).
17.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné
oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateľky viedol jedno konanie na základe jednej
sťažnosti podanej sťažovateľkou, a preto pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
17.2 Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej služby v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti, podanie
repliky).
17.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške
921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 € a jedna
stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).
17.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľky za 3 úkony
právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 460,50 € (3 úkony
× 153,50 €). Ústavný súd k tomu priznal tri režijné paušály v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky
spolu v sume 27,63 € (3 × 9,21 €). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre
DPH vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nie je advokát sťažovateľky
daňovým subjektom registrovaným pre DPH. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov
právneho zastúpenia spolu v sume 488,13 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2018