Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 331/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a Listiny základných práv a slobôd

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2012

doručená sťažnosť JUDr. M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom pred okresným

súdom pod sp. zn. vystupuje sťažovateľ ako oprávnený. Exekučné konanie sa

vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica vyhotovená 23. marca

2006. Predmetom exekučného konania je vymoženie pohľadávky v sume 5 694 000 Sk

s príslušenstvom a trovami exekúcie od povinnej PhDr. E. H. (ďalej len „povinná“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

konanie v predmetnej exekučnej veci právoplatne skončené, a to ani napriek nálezom

ústavného súdu sp. zn. z 9. septembra 2010 a sp. zn.

z 27. septembra 2011.

Keďže okresný súd v danej exekučnej veci nekonal napriek príkazu ústavného súdu,

sťažovateľ podaním z 23. augusta 2011 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť proti

porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorá v „súvislosti

s namietanou nečinnosťou súdu... vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej okrem iného uviedol:

«Okresný súd na uvedenom uznesení z 11. januára 2012 uviedol nesprávnu spisovú

značku predmetného exekučného konania a tiež nesprávnu adresu sídla sťažovateľa

(oprávneného), sťažovateľ podaním z 19. januára 2012 podal na okresnom súdu žiadosť

o vydanie opravného uznesenia.

Okresný súd... I v uznesení o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu

z 11. januára 2012, okrem chybného uvedenia spisovej značky exekučného konania a

adresy sťažovateľa, vo výroku rozhodnutia nesprávne špecifikoval predmetnú nehnuteľnosť,

keď opomenul uviesť druh pozemku a výmeru pozemku jednej z parciel zapísanej na liste

vlastníctva. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ dňa 2. apríla 2012 podal na Okresnom súde...

žiadosť o bezodkladné vydanie ďalšieho opravného uznesenia, keďže bez odstránenia tohto

nedostatku príslušná správa katastra nemôže vykonať zápis o schválení nadobudnutia

spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností.

Dňa 18. apríla 2012 sťažovateľ zároveň poslal predsedníčke Okresného súdu...

vyjadrenie k námietke zaujatosti sudkyne JUDr. H. H...

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I JUDr. A. K. sťažovateľovi

prostredníctvom emailu dňa 18. apríla 2012 oznámila, že námietke zaujatosti sudkyne

JUDr. H. H. už vyhovela a predmetná exekučná vec bola dňa 18. apríla 2012 o 8.16 hod.

pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. J. G., ktorá bola vyzvaná na urýchlené konanie...

Na základe žiadosti súdneho exekútora z 27. marca 2012 Okresný súd Bratislava I

aktuálne koná o námietkach povinnej proti rozvrhu výťažku spísaného súdnym exekútorom

dňa 5. marca 2012 a o schválení rozvrhu výťažku. Podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku

je súd povinný rozhodnúť o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní...

Podľa názoru sťažovateľa... vzhľadom na predmet konania (rýchlosť konania má

osobitný význam v exekučnom konaní, v ktorom sa oprávnená osoba domáha výkonu

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu založeného verejnou listinou - notárskou

zápisnicou) a skutkové a právne okolnosti predmetnej sporovej veci potrebné pri

posudzovaní prieťahov v konaní brať do úvahy aj uvedené štvrté kritérium vytvorené

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj vzhľadom na tieto dôvody je Okresný

súd... povinný zaoberať sa vecou s osobitnou starostlivosťou a nespôsobovať prieťahy

v súdnom konaní.

Z doterajšieho postupu Okresného súdu..., že súd svojou nečinnosťou,

resp. nesprávnym úradným postupom postupuje v zjavnom rozpore s viacerými

ustanoveniami a Exekučného poriadku, teda svojvoľne.

Okresný súd... bez legitímneho dôvodu opakovane nerešpektuje zákonom ustanovené

lehoty na rozhodnutie (napríklad pri rozhodovaní o námietke povinnej proti exekúcii súd

prekročil zákonom ustanovenú 60 - dňovú lehotu o niekoľko mesiacov; obdobným

spôsobom súd postupoval aj pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o schválenie

nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu).

Svojím zjavne nezákonným a svojvoľným postupom Okresný súd Bratislava I vytvára

pre sťažovateľa mimoriadny stav právnej neistoty a spôsobuje mu značnú majetkovú aj

nemajetkovú ujmu.

Z doterajšieho zjavne nezákonného (arbitrárneho) postupu a rozhodovania

Okresného súdu... v predmetnej exekučnej veci, ku ktorému dochádzalo (dochádza)

opakovane, sťažovateľ nadobudol presvedčenie, že zbytočné prieťahy v exekučnom konaní

a odmietanie poskytnutia mu súdnej ochrany sú zo strany súdu spôsobované úmyselne...

.... je zrejmé, že nezákonný postup a rozhodovanie Okresného súdu... v predmetnej

exekučnej veci svojou intenzitou, rozsahom a opakovaním napĺňa znaky odmietania

prístupu k spravodlivosti.

Okresný súd... teda napriek svojej vedomosti o skutočnostiach, pre ktoré by bol

sťažovateľ odkladom exekúcie vážne poškodený, nepostupoval v konaní plynulo a efektívne,

nerešpektoval zákonom ustanovené lehoty na vydanie rozhodnutí, netransparentne,

neprimerane často a bez zákonných dôvodov menil zákonných sudcov, vydal bez návrhu

svojvoľné rozhodnutie o čiastočnom odložení exekúcie, navyše nezákonnou sudkyňou,

založil „živý“ exekučný spis do archívu, aplikoval formalistický výklad právnych noriem,

poskytol ochranu zneužívaniu práva uprednostnením právom nechráneného záujmu

povinnej na špekulatívnom oddialení výkonu exekúcie, opakovane sa dopustil obsahových

a formálnych chýb pri vyhotovovaní svojich rozhodnutí (urobil chybu dokonca aj

v opravnom uznesení, ktorým opravoval iné svoje pochybenia), nerešpektoval a doteraz

nerešpektuje požiadavku na ochranu práva sťažovateľa na účinné a rýchle vymoženie

exekvovanej pohľadávky.

Uvedený nezákonný postup (rozhodovanie) Okresného súdu Bratislava I, v dôsledku

ktorého predmetné exekučné konanie trvá viac než 5 rokov, je neakceptovateľný

a neospravedlniteľný.»

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vyslovil, že

postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a listiny, ako aj základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať okresnému

súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a tiež žiadal priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 700 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v . Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 (čl. 36 ods. 1 listiny)

a ( listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie

a na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôvodiac,

že okresný súd v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. opakovane

(aj napriek nálezom ústavného súdu) „nesprávnym úradným postupom postupuje v zjavnom

rozpore s viacerými ustanoveniami a Exekučného poriadku,

teda svojvoľne“.

Podľa sťažovateľa jeho práva boli porušené viacerými skutočnosťami, a to najmä

tým, že okresný súd v exekučnom konaní nepostupoval plynulo a efektívne, «nerešpektoval

zákonom ustanovené lehoty na vydanie rozhodnutí, netransparentne, neprimerane často

a bez zákonných dôvodov menil zákonných sudcov, vydal bez návrhu svojvoľné rozhodnutie

o čiastočnom odložení exekúcie, navyše nezákonnou sudkyňou, založil „živý“ exekučný spis

do archívu(...) nerešpektoval a doteraz nerešpektuje požiadavku na ochranu práva

sťažovateľa na účinné a rýchle vymoženie exekvovanej pohľadávky».

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky (obdobné právo s čl. 36 ods. 1 listiny).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom... (obdobné právo s čl. 38 ods. 2 listiny).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo... a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry viackrát vyslovil, že obsahom základného

práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ,

), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo a konalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 dohovoru

ustanovuje rýchlosť súdnych konaní so súčasným ustanovením všeobecnejšieho princípu -

riadneho výkonu spravodlivosti (napr. Süßmann c. Nemecko, rozsudok zo 16. septembra

1996, § 57), resp. že požiadavka na prejednanie a rozhodnutie veci „v primeranej lehote“

tvorí jeden z osobitných aspektov práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. Sovtransavto Holding c. Ukrajina, rozsudok z 25. júla 2002, § 83).

Európsky súd pre ľudské práva už uznal, že nerešpektovanie lehoty ustanovenej

zákonom samo osebe neporušuje čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Wiesinger c. Rakúsko,

rozsudok z 30. októbra 1991, § 60), môže byť však faktorom pri hodnotení, či sa konanie

skončilo v primeranej lehote. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva primeranosť dĺžky

konania musí byť posudzovaná podľa konkrétnych okolností prípadu berúc do úvahy

kritériá uvedené v jeho judikatúre, a to najmä zložitosť veci, správanie sťažovateľa a postup

orgánov prejednávajúcich vec, ako aj význam predmetu sporu pre sťažovateľa (napr. Jóri

c. Slovenská republika, rozsudok z 9. novembra 2000, § 51). Uvedené kritériá Európsky súd

pre ľudské práva teda neaplikuje mechanicky, ale pragmaticky s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu ().

Ústavný súd v rozhodnutí č. k. -14 z 3. novembra 2004 tiež uviedol, že

«pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie

toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo

k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky

nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani

v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. , ). Ak je na jednej strane

všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,

na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad

civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného

práva – práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach

siedmeho oddielu druhej hlavy a v príslušných medzinárodných zmluvách

o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom (c ods. 1 ). V tomto

zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces

nemožno stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku nemožno preto vyvodzovať

len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených

lehotách (mutatis mutandis ).».

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ( listiny) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd zistil, že okresný súd v exekučnej veci po náleze ústavného súdu

z 9. septembra 2010 prvý relevantný úkon urobil až 14. júla 2011 (teda po

10 mesiacoch od právoplatnosti nálezu), keď odmietol návrh povinnej na zastavenie

exekúcie pre nezákonnosť podaný povinnou 31. januára 2011 a opakovane 1. júla 2011.

Spis bol predložený odvolaciemu súdu 5. októbra 2011. Ďalším úkonom okresného súdu

bolo vydanie uznesenia o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 11. januára

2012 (následne bolo vydané opravné uznesenie 15. februára 2012).

Z ďalších procesných úkonov vyplýva, že okresný súd v roku 2012 rozhodol 5. júna

2012 o žiadosti povinnej o odklad vykonateľnosti uznesenia z 11. januára 2012, resp. o jej

žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku (24. február 2010) a tiež o námietkach povinnej

proti rozvrhu výťažku vykonaných súdnym exekútorom na pojednávaní 5. marca 2012.

V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd poukázal na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Ústavný súd konštatuje, že aj keď okresný súd po náleze ústavného súdu nekonal

priebežne a v jeho postupe sa vyskytlo aj obdobie nečinnosti od 1. októbra 2010 do 14. júla

2011, jeho postup v poslednom období je plynulý, o jednotlivých návrhoch rozhoduje

v primeraných lehotách. V čase rozhodovania pred ústavným súdom rozhodol o všetkých

návrhoch sťažovateľa, teda jeho postup nesignalizuje možnosť prípadného vyslovenia

porušenia označeného základného práva podľa ( listiny )

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe týchto skutočností ústavný súd preto uzavrel, že sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti je zjavne neopodstatnená podľa .

2. Ústavný súd ďalej skúmal aj to, či tvrdeným postupom okresného súdu

v exekučnom konaní mohla vzniknúť situácia, ktorá by vyústila do záveru, že došlo aj

k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa ( listiny) a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že okresný súd v exekučnej veci konal nezákonne,

je nečinný aj po nálezoch ústavného súdu a podľa neho dochádza úmyselne zo strany

okresného súdu k odmietnutiu poskytnutia mu súdnej ochrany, ktorá vyúsťuje až do

odmietnutia spravodlivosti.

Ústavný súd po preskúmaní veci, hoci zásadne nie je oprávnený z hľadiska jeho

ústavných kompetencií na to, aby zasahoval do zákonom upravených postupov všeobecných

súdov v exekučnom konaní ( ), a zásadne sa nevyjadruje k námietkam

sťažovateľa o porušení zákonnosti, zistil, že aj v tejto časti je sťažnosť zjavne

neopodstatnená.

Námietky sťažovateľa sú síce čiastočne pravdivé a majú aj racionálny základ, ale

v okolnostiach danej exekučnej veci nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti. Predovšetkým je

potrebné uviesť, že procesný postup okresného súdu bol už dvakrát na základe sťažností

sťažovateľa podrobený kritike ústavného súdu, ktorý v prvom prípade v náleze sp. zn.

z 9. septembra 2010 (právoplatnom 1. októbra 2010) konštatoval

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (hodnotil v ňom postup okresného súdu od januára 2007, keď

bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, do augusta 2010)

a druhýkrát ústavný súd nálezom sp. zn. z 27. septembra 2011 (nadobudol

právoplatnosť 23. novembra 2011) konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa ( listiny) uznesením okresného súdu

sp. zn. z 18. marca 2010, ktorým nebolo schválené nadobudnutie

exekvovaného spoluvlastníckeho podielu podľa § 166 ods. 3 Exekučného poriadku (väčšina

námietok sťažovateľa v tejto sťažnosti sa týka práve tohto obdobia, pozn.).

Aj keď exekučné konanie nie je ešte právoplatne skončené ani po týchto nálezoch

ústavného súdu, predostreté namietané dôvody sťažovateľa (nedodržanie lehoty

pri rozhodovaní o „schválení rozvrhu výťažku“, nedostatky v rozhodnutiach okresného

súdu, ktoré neskôr boli odstránené, ako aj celková doba exekučného konania viac ako 5

rokov) nie sú ešte takej intenzity, aby sa ústavný súd mohol stotožniť s názormi sťažovateľa

vyjadrenými v sťažnosti. Okresný súd rešpektoval právny názor ústavného súdu vyjadrený

v náleze sp. zn. z 27. septembra 2011 a hoci jeho postup nebol vždy

optimálny, ústavný súd považuje dosiaľ poskytnutú súdnu ochranu za dostatočnú.

Na priebeh konania navyše mali vplyv viaceré podania povinnej, o ktorých musel

okresný súd rozhodovať, a preto ústavný súd konštatoval, že v exekučnom konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva

sťažovateľa, ktorá by v okolnostiach danej veci bola v príčinnej súvislosti s obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa ( listiny) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd považuje dosiaľ poskytnutú súdnu ochranu sťažovateľovi nálezmi

sp. zn. a sp. zn. za dostatočnú, preto z tohto dôvodu

odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012