Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 525/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,

L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 20. októbra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 16. novembra 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. januára 2016. V jeho

prílohe sa nachádzalo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresného

súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

9. marca 2011 - sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu,

6. mája 2011 - okresný súd žiadal poskytnúť informácie od ORPZ Bratislava 5

a zapožičať spis sp. zn. ORP-214/2-OVK-B5-2004,

1. júna 2011 – ORPZ Bratislava doručil požadovaný spis okresnému súdu,

6. júla 2011 – okresný súd uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie sa k žalobe,

21. júla 2011 – bola okresnému súdu doručená odpoveď odporcu, v zmysle ktorej

odporca nedisponuje aktuálnymi informáciami s prísľubom, že sa vyjadrí až po doručení

s vecou súvisiacich materiálov,

19. septembra 2011 – urgencia odporcu na doručenie vyjadrenia,

5. októbra 2011 – doručená žiadosť odporcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie,

21. decembra 2011 – žiadosť súdu o zapožičanie kópie spisu Okresnej prokuratúry

Bratislava V, sp. zn. ,

13. januára 2012 – odpoveď Okresnej prokuratúry Bratislava V, že požadovaný

dozorový spis nie je možné zapožičať bez pokynu Generálnej prokuratúry SR,

22. marca 2012 – urgencia odporcu na doručenie vyjadrenia,

4. apríla 2012 – doručené vyjadrenie odporcu,

14. a 18. mája 2012 – žiadosť sťažovateľky o určenie termínu pojednávania,

11. októbra 2012 a 14. novembra 2012– elektronické podanie sťažovateľky spojené

so žiadosťou o určenie termínu pojednávania,

27. mája 2014 – pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky odročené na 15. októbra

2014,

4. júla 2014 – doručené podanie odporcu,

15. októbra 2014 – pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky odročené

na 25. novembra 2014 pre jej neúčasť,

25. novembra 2014 – pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky odročené

na 24. februára 2015 pre neúčasť sťažovateľky,

23. februára 2014 – oznámenie o zrušení termínu pojednávania emailom z dôvodu

choroby zákonnej sudkyne,

20. apríla 2015 – doručené emailové podanie sťažovateľky do podateľne okresného

súdu so žiadosťou o odročenie určeného termínu pojednávania z dôvodu vyšetrenia sluchu

mal. syna, ktoré sa malo konať 22.4.2015,

22. apríla 2015 – pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky

na 9. júna 2015,

9. júna 2015 – pojednávanie, odročené z dôvodu ďalšieho dokazovania

na 23. septembra 2015,

15. júna 2015 – doručené podanie sťažovateľa spolu s listinnými dôkazmi,

7. augusta 2015 – doručené vyjadrenie odporcu,

21. septembra 2015 - doručené emailové podanie sťažovateľky do podateľne

okresného súdu so žiadosťou o odročenie určeného termínu pojednávania na 23. septembra

2015 z dôvodu ošetrovania člena rodiny,

23. septembra 2015 – pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neúčasť

sťažovateľky na 1. decembra 2015,

1. decembra 2015 – pojednávanie, odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia

na 16. decembra 2015,

16. decembra 2015 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok, doručený 20. januára 2016

sťažovateľke ako poslednému z účastníkov konania

28. januára 2016 – doručené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku.

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. marca 2016, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „z chronologického

prehľadu úkonov vyplýva, že okrem obdobia od 22.03.2012 (urgencia odporcovi

na vyjadrenie) do 27.05.2014 (prvé pojednávanie), keď dochádzalo zo strany súdu

k zbytočným prieťahom, súd vo veci priebežne konal. V dôsledku nečinnosti v predmetnom

období som listom zo dňa 30.04.2015 vyhodnotila sťažnosť navrhovateľa ako dôvodnú

a vyzvala zákonnú sudkyňu a vyššieho súdneho úradníka, aby konali bez prieťahov.

Nasledujúce obdobie podľa môjho názoru nebolo poznačené zbytočnými prieťahmi...

Navrhovateľ v sťažnosti uviedol, že v období od 12.4.2014 a do 15.1.2015 bol

vo väzbe. Túto skutočnosť však navrhovateľ v konaní súdu neoznámil, čím si

nesplnil svoje povinnosti a tak sám zapríčinil, že zásielky sa vracali súdu neprevzaté

a pojednávania boli z toho dôvodu odročené..“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia súhlasila s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že „vec je skutkovo náročná, súd si

musel zabezpečiť vyšetrovací spis a naštudovať si príslušný spis a ďalšie listinné dôkazy,

ktoré s vecou súvisia. Naviac, spornou okolnosťou v danej veci je aj otázka posudzovania

aktívnej legitimácie navrhovateľa. Navrhovateľ má viacero konaní, s ktorými /na OS BA

V sp. zn. , OS BA I a iné/ predmetná vec súvisí.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu

25. januára 2016 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka žalobcom

„o náhradu nemajetkovej ujmy“ a žalovaným Slovenská republika, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, hoci

ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť/bola čiastočne ovplyvnená skutkovou

náročnosťou prerokovávanej veci, keďže sťažovateľka svoj nárok opierala o nesprávny

úradný postup Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V v trestnej veci, kde

sťažovateľka vystupuje ako poškodená, pričom táto trestná vec nie je právoplatne ukončená.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska

druhého kritéria zistil ústavný súd určité okolnosti signalizujúce podiel sťažovateľky ako

jeho účastníka na narušení plynulosti konania, pričom túto skutočnosť ústavný súd

zohľadnil pri hodnotení postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd má

v tomto smere na mysli neoznámenie skutočnosti, že konateľ sťažovateľky bol od 12. apríla

2014 do 15. januára 2015 vo väzbe, v dôsledku čoho okresný súd musel odročiť tri

pojednávania (konané 27. mája 2014, 15. októbra 2014 a 25. novembra 2014)

pre nevykázané doručenie predvolania na tieto termíny pojednávaní. Napadnuté konanie sa

tak predĺžilo o približne deväť mesiacov.

Pokiaľ ide o ďalšie pojednávanie určené na 22. apríl 2015, ktoré bolo odročené

pre ospravedlnenú neúčasť konateľa sťažovateľky na tomto pojednávaní z dôvodu

„vyšetrenia sluchu svojho maloletého syna“ a pojednávanie určené na 23. september 2015,

ktoré bolo odročené pre ospravedlnenú neúčasť konateľa sťažovateľky na tomto

pojednávaní z dôvodu „ošetrovaním člena rodiny“, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje

na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom

konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť

v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(, ). V súlade s touto judikatúrou preto obdobia, v ktorých boli

pojednávania odročené z dôvodov na strane sťažovateľky (teda obdobie v trvaní piatich

mesiacov), bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného súdu a otázky, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd s výnimkou

obdobia, na ktoré poukázala aj predsedníčka okresného súdu (od 22. marca 2012 ̶urgencia

odporcovi na vyjadrenie do 27. mája 2014 ̶prvé pojednávanie vo veci) konal priebežne,

bez zbytočných prieťahov, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že okresný súd v priebehu tohto

konania už rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorý už aj doručil účastníkom napadnutého

konania.

Ústavný súd sa preto zaoberal len obdobím priznanej nečinnosti z hľadiska jeho

dopadov na označené práva sťažovateľky.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Pre posúdenie ústavného súdu, či v okolnostiach prípadu bolo potrebné, aby ústavný

súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, bolo potrebné zohľadniť aj ďalšie

skutočnosti, ktoré nemožno v okolnostiach prípadu prehliadnuť. Sťažovateľka využila

sťažnosť na prieťahy, ktorá z pohľadu úkonov okresného súdu po zavedení opatrení

predsedníčkou okresného súdu bola účinná a efektívna, ďalej skutočnosť, že okresný súd už

vo veci sťažovateľky počas tohto konania rozhodol a svoje rozhodnutie vo veci samej aj

doručil účastníkom konania, čo je z hľadiska odstraňovania právnej neistoty sťažovateľky

postupom okresného súdu kľúčové.

Ďalším významným faktorom bola doterajšia dĺžka napadnutého konania na prvom

stupni, ktorá predstavuje necelé štyri roky. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že

k doterajšej dĺžke konania prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľky (v trvaní spolu viac

ako rok), ktoré narušili plynulosť napadnutého konania a ktoré nie je možné pričítať

na vrub konajúcemu súdu. Ústavný súd po zvážení všetkých relevantných skutočností, ktoré

ovplyvnili doterajšiu dĺžku napadnutého konania, s dôrazom na skutočnosť, že okresný súd

v napadnutom konaní už aj meritórne rozhodol, dospel k záveru, že postup okresného súdu

vo svetle už uvedených okolností sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by

odôvodňovali vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu

v napadnutom konaní nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru (výroku nálezu).

Keďže ústavný súd sťažnosti nevyhovel, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľka nastolila.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016