Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 377/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Šalingom,

advokátska kancelária, Konventná 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -37 z 21. júla 2016 a takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -37 z 21. júla 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý mu

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. , p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 353,59 € (slovom tristopäťdesiattri eur a päťdesiatdeväť centov), ktorú j e Okresný

súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Michala Šalingu,

advokátska kancelária, Konventná 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 11. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -37 z 21. júla

2016.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„... Sťažovateľov predchodca ( ) podal dňa 4.7.2011 návrh na

vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 189.163,51 € s príslušenstvom voči odporcovi

..., pričom návrh bol podaný na Okresnom súde Bratislava I., kde je vec

vedená pod sp. zn. . ako postupník, kúpil na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 15.7.2010, pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške

189 163.51 € s príslušenstvom, za odplatu 100.000.-€.

Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.09.2015 došlo

ku spätnému postúpeniu pohľadávky na pôvodného veriteľa, ktorým

postúpil pohľadávku v celkovej výške 189.163,51 €, späť na

...Dňa 22.7.2015 podal sťažovateľov predchodca na ÚS SR

sťažnosť pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote.

Dňa 21.7.2016 vydal ÚS SR Nález pod č. -37, v ktorom rozhodol, že:

1. základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov

3. priznáva finančné zadosťučinenie.

4. OS BA I je povinný uhradiť trovy konania na jeho účet.

... Dňa 17.10.2017 vydala predsedníčka OS BA I. upovedomenie o spôsobe

vybavenia uvedenej sťažnosti, pričom konštatuje, že vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú,

nakoľko podľa prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise možno konštatovať, že súd

vo veci nekonal bezodkladne, a to v období od 12.07.2016 do 17.01.2017 a od 17.01.2017

do 22.09.2017. V období od 25.11.2015 do 02.02.2016 a od 11.02.2016 do 24.06.2016 sa

spis sp zn. nachádzal na KS v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní

žalovaného. Súd sa ospravedlnil za vzniknuté prieťahy a sťažovateľovi oznámil, že

v súčasnosti súd vykonáva doplňujúce úkony prípravy pojednávania, podľa procesnej

úpravy účinnej od 1.7.2016.

Do dnešného dňa prvostupňový súd vo veci meritórne nerozhodol a to ani napriek

tomu, že dňa 21.7.2016 vydal ÚS SR Nález, ktorým o. i. Okresnému súdu Bratislava I

prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Z uvedeného je zrejmé, že prieťahy naďalej pretrvávajú.

Mám za to, že sťažovateľ týmto využil všetky právne prostriedky, ktorých uplatnenie

sa vyžaduje pred podaním sťažnosti na Ústavný súd, a to tým, že podal sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní podľa o sídlach a obvodoch súdov SR, na Okresný

súd Bratislava I.

Do dnešného dňa teda nie je vec právoplatne skončená a v konaní dochádza podľa

názoru sťažovateľa k zbytočným prieťahom, čo v podstate skonštatoval aj Okresný súd

Bratislava I vo svojej odpovedi na sťažnosť navrhovateľa.

... Na základe vyššie uvedeného namietam porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky ako aj základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. na vydanie platobného rozkazu

o zaplatenie 189.163,51 € s príslušenstvom.

... Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva, keďže

v súdnom konaní došlo a opakovane dochádza k zbytočným prieťahom, hoci vec nie je ani

právne ani fakticky zložitá v takej miere, aby ju nebolo možné za vyše 6 rokov od podania

návrhu právoplatne rozhodnúť, pričom správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania

neprispelo k doterajšej dĺžke konania. Naopak, Okresný súd Bratislava I v konaní

nepostupoval v zásade plynulo, v súlade s požiadavkou vyjadrenou v ust. , podľa

ktorého, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

... Sťažovateľ žiada ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 2.500.- €. Táto

suma vychádza podľa názoru sťažovateľa zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj

Európsky súd pre ľudské práva a to so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Rovnako

vychádza i zo skutočnosti, že OS Bratislava I nerešpektuje Nález ÚS SR č

37 zo dňa 21.7.2016, ktorým rozhodol, že Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľ zároveň súhlasí s upustením od ústneho pojednávania podľa

ustanovenia o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

... V zmysle vyššie uvedených skutočností, ako aj po posúdení listinných dôkazov a

celkového priebehu súdneho konania navrhujem, aby ústavný súd rozhodol takto:

1. Základné právo .. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.

zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. sa

opakovane prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi .. sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.500,- € (slovom dvetisíc päťsto eur), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa advokátovi Mgr. Michalovi Šalingovi... spolu vo výške 374,81 € (slovom:

tristosedemdesiatštyri eur 81/100) vrátane DPH do jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. z 1. augusta 2018,

ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov

vykonaných v napadnutom konaní.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenému na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní

doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd

Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

... Ako vyplýva aj z podanej sťažnosti sťažovateľa Ústavný súd Slovenskej republiky

nálezom zo dňa 21.07.2016 č.k. -37 vyslovil, že základné právo sťažovateľa

(právneho predchodcu terajšieho sťažovateľa v namietanom konaní) na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. boli porušené a tunajšiemu súdu prikázal, aby

v namietanej veci konal bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky

v uvedenom náleze hodnotil postup tunajšieho súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé

procesné úkony vykonané do 30.06.2016. Následne dňa 21.09.2017 bola na tunajší súd

doručená sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal, že súd vo veci nenariadil pojednávanie

a ani nerozhodol napriek tomu, že konanie bolo začaté pred viac ako šiestimi rokmi.

Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 18.09.2017 bola vybavená listom zn. zo dňa

17.10.2017 ako dôvodná, a to v období od 12.07.2016 do 17.01.2017 a od 17.01.2017 do

22.09.2017.

O vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa a k plynulosti procesného postupu súdu vo veci

som požiadala aj zákonnú sudkyňu JUDr. Zuzanu Hlistovú, ktorej je namietaná vec sp. zn.

od 09.12.2015 pridelená na prejednanie a rozhodnutie. Z vyjadrenia

zákonnej sudkyne, ktoré Vám zároveň spolu so spisovým materiálom veci sp. zn.

pripájam v prílohe, vyplýva, že k prieťahom v konaní došlo najmä z dôvodu

nadmerného zaťaženia súdneho oddelenia 18 C, ako aj z dôvodu nedostatočného

personálneho obsadenia tunajšieho súdu, nakoľko v oddelení 18 C nebol po celú dobu

trvania namietaného konania pridelený vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho vykonávala

zákonná sudkyňa jednotlivé procesné úkony sama, čo malo vplyv aj na rýchlosť procesného

postupu vo veci.

... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky opätovne dospeje k záveru, že

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam

aby vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného

zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške.

Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na skutočnosť, že

- súd vo veci koná čo možno najplynulejšie, pokiaľ mu to dovoľujú objektívne

okolnosti spočívajúce v zaťaženosti zákonnej sudkyne a zamestnancov patriacich do jej

oddelenia.

- toho času je už vo veci vyhlásený rozsudok - na pojednávaní dňa 12.06.2018, čo je

z hľadiska odstraňovania stavu právnej neistoty kľúčové (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn.

).

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.“

3.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„... Agenda oddelenia 18 C mi bola ako zákonnému sudcovi pridelená na vybavenie

na základe Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava 1 dňa 08.12.2015.

V čase prevzatia agendy odd. 18C sa v oddelení nachádzalo cca 500 nerozhodnutých

a nevybavených vecí. Tieto spolu s novým nápadom priebežne riešim. Z časových

a kapacitných dôvodov nebolo reálne prejsť všetky veci v oddelení, naštudovať ich, popri

novému nápadu a vykonať v nich efektívny úkon a zabezpečiť vo všetkých prevzatých

právnych veciach kontinuálne konanie. Súhlasím s tým, že sústavné prerozdeľovanie spisov,

nedostatok personálneho obsadenia súdov ako dôvod prieťahov v konaní nemôže ísť na

vrub občana alebo subjektu, ktorému súd má poskytnúť ochranu jeho práv a oprávnených

záujmov, avšak taktiež tieto skutkové okolnosti nemôžu byť dôvodom pre vyvodzovanie

zodpovednosti voči momentálnemu zákonnému sudcovi, nakoľko sa jedná o objektívne

okolnosti, ktoré sudca v rámci svojich možností nemôže ovplyvniť. Taktiež z rovnakých

dôvodov nie je primárne relevantné pre skúmanie otázky prieťahov v konaní náročnosť

sporu, nakoľko problém spočíva predovšetkým v otázke zaťaženosti Okresného súdu

Bratislava 1 a jeho sudcov a absencie vytvorenia riadnych pracovných podmienok. Táto

skutočnosť, domnievam sa, nie je pre Ministerstvo spravodlivosti SR a ani pre Ústavný súd

SR žiadne nóvum. V súčasnosti je odd. 18C od júna 2018 opätovne bez VSU čo znamená, že

všetky úkony patriace do kompetencie VSU, s výnimkou tých ktoré zo zákona musí vykonať

VSU, sudca rieši sám, čoho následkom bude spomalenie rozhodovacej činnosti a opätovné

prieťahy v konaniach, čo je veľmi frustrujúca a stresujúca situácia. V tejto súvislosti si

dovolím uviesť, že nie je v záujme sudcu konať vo veci v rozpore s a procesným

zákonom, nakoľko dôsledkom toho je neustále vyjadrovanie sa k sťažnostiam na úkor

riadneho výkonu sudcovskej profesie.

V právnej veci sťažovateľa som obdržala spis na vytýčenie termínu pojednávania

v januári 2018 a 20. marca 2018 som vytýčila termín pojednávania na 24.04.2018. Ďalšie

pojednávania boli nariadené na 12.06.2018 kedy bol vo veci vynesený rozsudok.

Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť, právna vec je priemerne zložitá. Základný

problém spočíval, ako som už uviedla, v počte prevzatých vecí odd. 18C k decembru 2015,

pričom len starých vecí nad 3 roky bolo cca 200, ktorý znemožnil bezprieťahové

pokračovanie vo všetkých sporových veciach patriacich do odd. 18C. Potom, čo predmetná

vec prišla na poradie, konanie bolo plynulé a v priebehu 2 mesiacov bol vydaný

rozsudok...“

3.4 Sťažovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na

uvedené vyjadrenia okresného súdu nereagoval, ústavnému súdu však už v sťažnosti

uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

najmä v období po právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu č. k.

-37 z 21. júla 2016:

Dňa 25. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -219 pripustil,

aby namiesto pôvodného žalobcu ( ) vstúpil do konania ako žalobca

sťažovateľ.

Dňa 16. októbra 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie

(ďalej len „žalovaný“) proti uzneseniu okresného súdu z 25. septembra 2015.

Dňa 25. novembra 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného.

Dňa 1. decembra 2015 bol spis zapožičaný okresnému súdu na účely vyjadrenia

zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti .

Dňa 9. decembra 2015 na základe dodatku č. 1 rozvrhu práce okresného súdu na rok

2016 bola namietaná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr.

Zuzane Hlistovej.

Dňa 2. februára 2016 bol spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní

žalovaného z dôvodu, že v spise sa nenachádza doručenka o doručení uznesenia

z 25. septembra 2015 pôvodnému žalobcovi.

Dňa 11. februára 2016 bol spis opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní žalovaného.

Dňa 31. mája 2016 krajský súd uznesením č. k. -236 uznesenie

okresného súdu z 25. septembra 2015 potvrdil.

Dňa 24. júna 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. júla 2016 bolo uznesenie krajského súdu z 31. mája 2016 doručené

pôvodnému žalobcovi.

Dňa 19. júla 2016 bolo uznesenie krajského súdu z 31. mája 2016 doručené

žalovanému.

Dňa 17. januára 2017 okresný súd uznesením č. k. -238 vyzval

sťažovateľa na vyjadrenie v súlade s (aby sa

sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalovaného doručenému súdu 27. februára 2015).

Dňa 9. februára 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k vyjadreniu žalovaného.

Dňa 22. septembra 2017 okresný súd uznesením č. k. -245 vyzval

žalovaného na vyjadrenie v súlade s (aby sa

žalovaný vyjadril k vyjadreniu sťažovateľa doručenému súdu 9. februára 2017).

Dňa 12. októbra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

k vyjadreniu sťažovateľa.

Dňa 26. februára 2018 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie žalovaného k jeho

vyjadreniu.

Dňa 20. marca 2018 okresný súd nariadil termín pojednávania na 24. apríl 2018.

Dňa 19. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené od sťažovateľa podanie

obsahujúce rozhodnutia vydané v rámci trestného konania sp. zn. a odvolacieho

konania sp. zn. .

Dňa 24. apríla 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 12. jún 2018.

Dňa 18. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného na základe

pojednávania z 24. apríla 2018.

Dňa 6. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu

žalovaného doručenému súdu 18. mája 2018.

Dňa 7. júna 2018 bola okresnému súdu doručená od sťažovateľa zmluva o pôžičke

(veriteľ – sťažovateľ, dlžník – ).

Dňa 12. júna 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalovaný doručil súdu

vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľa. Na pojednávaní súd uznesením vyhlásil dokazovanie

za skončené a rozsudkom č. k. -344 žalobu zamietol a priznal žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Dňa 26. júla 2018 bol rozsudok okresného súdu z 12. júna 2018 doručený

sťažovateľovi aj žalovanému.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie 189 163,51 € s prísl. vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napriek tomu, že ústavný súd už svojím

nálezom č. k. -37 z 21. júla 2016 vyslovil porušenie

a čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu konať v danej veci

bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd (rovnako, ako aj predtým

vo svojom náleze sp. zn. ) konštatuje, že neprimeraná dĺžka posudzovaného

konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -37 z 21. júla

2016, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu (4. júla 2011) do rozhodnutia danej veci ústavným súdom, viac ako

sedem rokov, je už samo osebe neprimerané, aj keď sa predmetný spis nachádzal v dôsledku

odvolania na viac ako pol roka na krajskom súde a uvedené obdobie nemožno pričítať na

vrub okresnému súdu.

Okresný súd bol však v danej veci opakovane aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od

19. júla 2016 do 17. januára 2017 (šesť mesiacov) a po vykonaní jednoduchého úkonu

potom od 17. januára 2017 do 22. septembra 2017 (osem mesiacov), a to napriek tomu, že

ústavný súd svojím nálezom č. k. -37 z 21. júla 2016 už vyslovil porušenie

a dohovoru a prikázal okresnému súdu konať v danej veci

bez prieťahov.

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

obdobia minimálne jedného roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na skutočnosť, že „k prieťahom v konaní došlo

z najmä dôvodu nadmerného zaťaženia súdneho oddelenia 18 C, ako aj z dôvodu

nedostatočného personálneho obsadenia tunajšieho súdu, nakoľko v oddelení 18 C nebol po

celú dobu trvania namietaného konania pridelený vyšší súdny úradník“, na ktorú v danej

veci poukázala predsedníčka okresného súdu a zákonná sudkyňa, ani v tomto prípade

nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach opakovane vyslovil

(pozri napr. a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem

uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu vybavujúceho danú vec. Ústavný súd teda ani v danej veci nevyvodzoval

zodpovednosť „voči momentálnemu zákonnému sudcovi“, ale voči okresnému súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

11. Vzhľadom na to, že ústavný súd už svojím nálezom č. k. -37

z 21. júla 2016 prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov,

neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

, a preto o návrhu sťažovateľa, aby prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ktoré

„vychádza podľa názoru sťažovateľa zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj

Európsky súd pre ľudské práva a to so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Rovnako

vychádza i zo skutočnosti, že OS Bratislava I nerešpektuje Nález ÚS SR č

37“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä aj na povahu veci, považuje za

primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu

k napadnutému konaniu už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,

sťažovateľovi uložil už satisfakciu, napriek tomu okresný súd nekonal vo veci s osobitnou

starostlivosťou.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

zo 4. decembra 2017). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát

po 147,33 € a režijný paušál dvakrát po 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 294,66 €, ku ktorej sume bolo treba

pripočítať 20 % DPH, teda sumu 58,93 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú celkove sumu 353,59 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018