Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 54/2018
PDF · 196.65 KB
No categories available
PL. ÚS 54/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyne spravodajkyne), Sergeja Kohuta, Jany
Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,
Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť ,
zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Franko, s. r. o.,
Popradská 82, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Franko, vo veci namietanej
neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018
a proti výsledku volieb starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018 za účasti
a takto
rozhodol:
Voľby starostu obce Žehňa konané 10. novembra 2018 v y h l a s u j e za neplatné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Žehňa konaných
10. novembra 2018 a proti výsledku volieb starostu obce Žehňa konaných
10. novembra 2018.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách do orgánov
samosprávy obce konaných 10. novembra 2018 za starostu obce Žehňa za politické strany
SMER – sociálna demokracia a Slovenská národná strana. Sťažovateľ získal 239 hlasov
a vo voľbách sa umiestnil na druhom mieste, pričom jeho protikandidát
(odporca) kandidujúci za Stranu rómskej koalície získal 274 hlasov a vo voľbách zvíťazil.
Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že voľby na funkciu starostu v obci Žehňa
vyhral kandidát, ktorý nespĺňa podmienky pre výkon pasívneho volebného práva podľa § 6
zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), keď mal
byť právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom jeho odsúdenie nebolo
zahladené. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ priložil viaceré anonymizované
rozhodnutia Okresného súdu Prešov v trestných veciach.
Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1) prijal návrh na ďalšie konanie v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.
2) rozhodol o neodkladnom opatrení t. j. že miestna volebná komisia je povinná
zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Žehňa
do rozhodnutia veci samej, a ak už vydala, aby bola uložená povinnosť
zdržať sa zloženia sľubu starostu obce Žehňa do rozhodnutia vo veci samej,
3) rozhodol v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. nálezom.“
Uznesením č. k. PL. ÚS 54/2018-12 z 5. decembra 2018 prijal ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie a rozhodol, že miestna volebná komisia v Žehni ako orgán
príslušný podľa § 191 zákona o voľbách je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení
za starostu obce Žehňa do rozhodnutia vo veci samej.
II.
Vyjadrenie odporcu
Dňa 10. decembra 2018 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie odporcu
k sťažnosti. Tento vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nevyužil všetky jemu dostupné právne prostriedky. V tejto
súvislosti sa odporca zamýšľa, „prečo [sťažovateľ] nenamietal, keď som dal kandidačnú
listinu na starostu, prečo nenamietal volebnej komisii, ale až keď prehral“? Odporca ďalej
tvrdí, že zákon o voľbách nadobudol účinnosť 1. júla 2014, a že podľa zákona č. 346/1990
Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 346/1990 Zb.“) nezahladenie odsúdenia za úmyselný trestný čin nepredstavovalo
prekážku pasívneho volebného práva. Odporca priznáva, že bol odsúdený za úmyselný
trestný čin a že toto odsúdenie nebolo zahladené, avšak poukazuje na to, že po nadobudnutí
účinnosti zákona o voľbách už nemá žiaden nový záznam v registri trestov. Napokon
poukazuje na to, že „ak ide o odsúdeného, súdy sa prikláňajú k miernejšiemu zákonu“.
Odporca so svojím vyjadrením zároveň ústavnému súdu predložil výpis z registra
trestov zo 6. decembra 2018.
Dňa 28. decembra 2018 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie vyjadrenie odporcu.
Odporca v ňom okrem už uvedených skutočností poukazuje na to, že zákon o voľbách
pôsobí retroaktívne a že na zahladenie odsúdenia nie je právny nárok, čo je podľa jeho
názoru taktiež potrebné zohľadniť.
III.
Výpis z registra trestov
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri trestov“) výpis
z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či osoba bola alebo nebola
právoplatne odsúdená.
Podľa § 11 zákona o registri trestov vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené
odsúdenia súdom Slovenskej republiky, ako aj súdom iného členského štátu Európskej únie
a súdom iného štátu, ktorých rozhodnutia boli uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane
údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných
obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí
na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.
Ústavný súd sa oboznámil s odporcom predloženým výpisom z registra trestov
zo 6. decembra 2018, v ktorom je vykázaný počet záznamov 4, a to
1. rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3 T 118/99 z 20. októbra 1999,
odsúdenie za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 140/1961 Zb.“), za čo bol
odporcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a ochranné
sexuologické liečenie,
2. rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. 1 T 138/01 zo 6. novembra 2001,
odsúdenie za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. d)
zákona č. 140/1961 Zb., za čo bol odporcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
na 1 mesiac, pričom tento bol vykonaný 20. januára 2002,
3. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 T 66/2012 z 19. novembra 2012,
odsúdenie za trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 zákona č. 300/2005 Trestný zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo bol odporcovi uložený trest
povinnej práce vo výmere 200 hodín,
4. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 T 43/2012 z 26. novembra 2012,
odsúdenie za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odporcovi
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pričom trest
uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 T 66/12 z 19. novembra 2012 bol
zrušený; tento súhrnný trest bol vykonaný 30. júla 2014.
IV.
Právne posúdenie
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb
do Európskeho parlamentu.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1 písm.
a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Podľa § 6 písm. b) zákona o voľbách prekážkou práva byť volený je právoplatné
odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.
Ústavný súd judikoval (PL. ÚS 50/99), že základným predpokladom každých volieb
je rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení volieb (prípadne
nových volieb) zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z toho vyplýva záver,
že ústavný súd by mal skúmať ústavné a zákonné predpoklady konkrétnych volieb odo dňa
vyhlásenia tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky do oficiálneho
vyhlásenia výsledku volieb. Skúma sa ústavnosť a zákonnosť prípravnej fázy volieb
(do otvorenia volebných miestností), ako aj splnenie podmienok ústavnosti a zákonnosti
samotných volieb (tajnosť hlasovania, všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva
a pod.).
Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba
vyhlásenie volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Porušenie
ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie
volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona
o ústavnom súde (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 2/2010).
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,
ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí
v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať
pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie
za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť
volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké
postavenie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 45/2014, PL. ÚS 25/2015).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03,
PL. ÚS 82/07) právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby
za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu
zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej
spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo
závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh
volieb. Každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo
voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak
na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.
Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného
zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť
o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 62/07,
PL. ÚS 20/2011, PL. ÚS 6/2015).
Z judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 17/2015)
ďalej vyplýva, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri
základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov
upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, prípadne zákonov bezprostredne s nimi
súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom
namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb,
ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom,
či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Dôležitým
komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov
z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb
(PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 32/2014).
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva
aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória
tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré
by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku
hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia
a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich
vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho
kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi
volebnou vadou a obsadením funkcie alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti
(princíp potenciálnej kauzality, PL. ÚS 7/2010, PL. ÚS 3/2018). Túto možnú príčinnú
súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne
preukázať (PL. ÚS 16/2011, PL. ÚS 28/2014, PL. ÚS 3/2018).
Rozhodnutie voličov ako suveréna môže teda ústavný súd zmeniť len
vo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili alebo mohli
preukázateľne spôsobiť, že (by) voliči rozhodli inak a bol (by) zvolený iný kandidát.
Zrušenie výsledkov volieb alebo vyhlásenie volieb za neplatné nemožno brať ako trest
za porušenie volebného zákona, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného
orgánu (PL. ÚS 12/2015, PL. ÚS 52/2018).
Ústavný súd judikoval (PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 26/2011), že existuje
verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu, lebo len tak
sa možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti,
ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má právo, aby sa kandidáti uchádzali
o jeho hlas podľa zákonných pravidiel.
S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd skúmal, či skutočnosti namietané
sťažovateľom mohli vyvolať také porušenie ústavy a zákona o voľbách, ktoré bolo
spôsobilé v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok volieb starostu obce Žehňa
konaných 10. novembra 2018.
Ústavný súd po oboznámení sa s odporcom predloženým výpisom z registra trestov
zo 6. decembra 2018 konštatuje, že odporca skutočne v čase konania volieb starostu obce
Žehňa konaných 10. novembra 2018, resp. v čase uplynutia lehoty na podanie a doručenie
kandidátnej listiny do týchto volieb (§ 176 zákona o voľbách), nespĺňal týmto zákonom
ustanovenú podmienku pasívneho volebného práva [§ 6 písm. b) zákona o voľbách], pretože
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a jeho odsúdenie nebolo zahladené.
Ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť, teda zaregistrovanie odporcu
ako kandidáta vo voľbách starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018 napriek tomu,
že nespĺňal podmienku pasívneho volebného práva podľa zákona o voľbách, mala
jednoznačne vplyv na výsledok týchto volieb, keďže odporca sa v týchto voľbách stal
zvoleným kandidátom na starostu obce.
Uvedené porušenie zákona o voľbách s ohľadom na intenzitu jeho dopadu
na samotný výsledok volieb starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018 je podľa
názoru ústavného súdu samo osebe dostatočné na to, aby ústavný súd vyhlásil tieto voľby
za neplatné.
Pokiaľ odporca tvrdí, že sťažovateľ mohol a mal namietať ním tvrdené skutočnosti
už pri podaní (doručení) jeho (odporcovej) kandidátnej listiny, resp. pri jeho zaregistrovaní
ako kandidáta, ústavný súd konštatuje, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy
podľa zákona č. 346/1990 Zb., keď takáto možnosť prichádzala do úvahy (§ 17 ods. 4 a § 22
ods. 2 označeného zákona; k tomuto pozri napr. PL. ÚS 5/99, PL. ÚS 8/2012), súčasná
právna úprava podľa zákona o voľbách takýto postup, teda napadnutie zaregistrovania iného
kandidáta, neumožňuje.
Podľa § 177 ods. 4 zákona o voľbách proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie
o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia
a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidáta na správny súd. Návrh možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia
miestnej volebnej komisie.
Podľa § 303 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla
o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských
častí podľa osobitného predpisu.
Sťažovateľ vzhľadom na uvedené mohol svoju námietku spočívajúcu v nesplnení
podmienok pasívneho volebného práva iného kandidáta (odporcu) uplatniť až v konaní pred
ústavným súdom, v rámci ktorého napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb podľa čl. 129
ods. 2 ústavy, a to po ich konaní.
Podľa názoru ústavného súdu uvedená skutočnosť odhaľuje systémový problém
(pozri tiež PL. ÚS 42/2018, PL. ÚS 1/2019, kde sťažovatelia taktiež namietajú nesplnenie
podmienky pasívneho volebného práva protikandidátom) spočívajúci v tom, že príslušná
volebná komisia môže iba formálne preskúmať podanú kandidátnu listinu a jej prílohy,
avšak nemá možnosť overiť si pravdivosť vyhlásenia kandidáta o tom, že nemá prekážky
práva byť volený [v okolnostiach tejto veci pozri § 176 ods. 4 písm. a) zákona o voľbách],
a to ani v prípade pochybností o pravdivosti tohto vyhlásenia už pri jeho predložení.
Po následnom zaregistrovaní kandidáta, ktorý nespĺňa podmienky pasívneho volebného
práva, nie je možné takéto rozhodnutie volebnej komisie o zaregistrovaní tohto kandidáta
v zmysle novej právnej úpravy (zákon o voľbách) napadnúť na súde, prípadne na inom
orgáne. Protikandidátom sa tak otvára priestor na spochybnenie procesu registrácie takéhoto
kandidáta, resp. splnenia podmienok pasívneho volebného práva takýmto kandidátom,
až v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, teda až po samotnom konaní
volieb.
Ústavný súd konštatuje, že riešenie opísaného systémového problému
je v kompetencii zákonodarcu, nie ústavného súdu. Na tomto mieste je však potrebné
zdôrazniť, že súčasný stav nie je s ohľadom na štandardy demokratického a právneho štátu
žiaduci a ani akceptovateľný. Keďže do úvahy prichádza viacero možností riešenia tohto
problému (či už na úrovni volebnej komisie, alebo v rámci možného súdneho prieskumu
zaregistrovania kandidáta), ústavný súd nepovažuje za potrebné upriamovať pozornosť
zákonodarcu na jedno konkrétne riešenie.
Pokiaľ odporca tvrdí, že „ak ide o odsúdeného, súdy sa prikláňajú k miernejšiemu
zákonu“, ústavný súd iba v stručnosti konštatuje, že odporca nie je účastníkom trestného
konania, ktorého predmetom by bolo rozhodovanie o jeho vine, resp. treste (k tomuto pozri
čl. 50 ods. 6 ústavy, § 2 ods. 2 Trestného zákona), ale konania vedeného pred ústavným
súdom podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ktorého predmetom je preskúmanie ústavnosti
a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Na právnych záveroch ústavného súdu v tejto veci nemôže nič zmeniť
ani argumentácia odporcu spočívajúca v tom, že na zahladenie odsúdenia nie je právny
nárok a že po nadobudnutí účinnosti zákona o voľbách odporca nemá nový záznam
v registri trestov.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené uplatnil svoju právomoc vyplývajúcu z § 63
ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde a vyhlásil voľby starostu obce Žehňa konané
10. novembra 2018 za neplatné.
Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci zaniká neodkladné opatrenie
nariadené uznesením č. k. PL. ÚS 54/2018-12 z 5. decembra 2018, pretože uplynul čas,
na ktorý bolo nariadené (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 333 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).
K rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudca Milan Ľalík.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019