Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 54/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyne spravodajkyne), Sergeja Kohuta, Jany

Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Franko, s. r. o.,

Popradská 82, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Franko, vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018

a proti výsledku volieb starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018 za účasti

a takto

rozhodol:

Voľby starostu obce Žehňa konané 10. novembra 2018 v y h l a s u j e za neplatné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Žehňa konaných

10. novembra 2018 a proti výsledku volieb starostu obce Žehňa konaných

10. novembra 2018.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách do orgánov

samosprávy obce konaných 10. novembra 2018 za starostu obce Žehňa za politické strany

SMER – sociálna demokracia a Slovenská národná strana. Sťažovateľ získal 239 hlasov

a vo voľbách sa umiestnil na druhom mieste, pričom jeho protikandidát

(odporca) kandidujúci za Stranu rómskej koalície získal 274 hlasov a vo voľbách zvíťazil.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že voľby na funkciu starostu v obci Žehňa

vyhral kandidát, ktorý nespĺňa podmienky pre výkon pasívneho volebného práva podľa § 6

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), keď mal

byť právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom jeho odsúdenie nebolo

zahladené. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ priložil viaceré anonymizované

rozhodnutia Okresného súdu Prešov v trestných veciach.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) prijal návrh na ďalšie konanie v zmysle

2) rozhodol o neodkladnom opatrení t. j. že miestna volebná komisia je povinná

zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Žehňa

do rozhodnutia veci samej, a ak už vydala, aby bola uložená povinnosť

zdržať sa zloženia sľubu starostu obce Žehňa do rozhodnutia vo veci samej,

3) rozhodol v zmysle nálezom.“

Uznesením č. k. -12 z 5. decembra 2018 prijal ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie a rozhodol, že miestna volebná komisia v Žehni ako orgán

príslušný podľa § 191 zákona o voľbách je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení

za starostu obce Žehňa do rozhodnutia vo veci samej.

II.

Vyjadrenie odporcu

Dňa 10. decembra 2018 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie odporcu

k sťažnosti. Tento vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že sťažovateľ pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nevyužil všetky jemu dostupné právne prostriedky. V tejto

súvislosti sa odporca zamýšľa, „prečo [sťažovateľ] nenamietal, keď som dal kandidačnú

listinu na starostu, prečo nenamietal volebnej komisii, ale až keď prehral“? Odporca ďalej

tvrdí, že zákon o voľbách nadobudol účinnosť 1. júla 2014, a že podľa

Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) nezahladenie odsúdenia za úmyselný trestný čin nepredstavovalo

prekážku pasívneho volebného práva. Odporca priznáva, že bol odsúdený za úmyselný

trestný čin a že toto odsúdenie nebolo zahladené, avšak poukazuje na to, že po nadobudnutí

účinnosti zákona o voľbách už nemá žiaden nový záznam v registri trestov. Napokon

poukazuje na to, že „ak ide o odsúdeného, súdy sa prikláňajú k miernejšiemu zákonu“.

Odporca so svojím vyjadrením zároveň ústavnému súdu predložil výpis z registra

trestov zo 6. decembra 2018.

Dňa 28. decembra 2018 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie vyjadrenie odporcu.

Odporca v ňom okrem už uvedených skutočností poukazuje na to, že zákon o voľbách

pôsobí retroaktívne a že na zahladenie odsúdenia nie je právny nárok, čo je podľa jeho

názoru taktiež potrebné zohľadniť.

III.

Výpis z registra trestov

Podľa o registri trestov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri trestov“) výpis

z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či osoba bola alebo nebola

právoplatne odsúdená.

Podľa § 11 zákona o registri trestov vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené

odsúdenia súdom Slovenskej republiky, ako aj súdom iného členského štátu Európskej únie

a súdom iného štátu, ktorých rozhodnutia boli uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane

údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných

obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí

na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Ústavný súd sa oboznámil s odporcom predloženým výpisom z registra trestov

zo 6. decembra 2018, v ktorom je vykázaný počet záznamov 4, a to

1. rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. z 20. októbra 1999,

odsúdenie za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za čo bol

odporcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a ochranné

sexuologické liečenie,

2. rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. zo 6. novembra 2001,

odsúdenie za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. d)

, za čo bol odporcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

na 1 mesiac, pričom tento bol vykonaný 20. januára 2002,

3. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. z 19. novembra 2012,

odsúdenie za trestný čin sprenevery podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za čo bol odporcovi uložený trest

povinnej práce vo výmere 200 hodín,

4. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. z 26. novembra 2012,

odsúdenie za trestný čin podvodu podľa , za čo bol odporcovi

uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pričom trest

uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 19. novembra 2012 bol

zrušený; tento súhrnný trest bol vykonaný 30. júla 2014.

IV.

Právne posúdenie

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb

do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb

do Európskeho parlamentu.

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1 písm.

a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podľa § 6 písm. b) zákona o voľbách prekážkou práva byť volený je právoplatné

odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.

Ústavný súd judikoval (), že základným predpokladom každých volieb

je rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení volieb (prípadne

nových volieb) zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z toho vyplýva záver,

že ústavný súd by mal skúmať ústavné a zákonné predpoklady konkrétnych volieb odo dňa

vyhlásenia tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky do oficiálneho

vyhlásenia výsledku volieb. Skúma sa ústavnosť a zákonnosť prípravnej fázy volieb

(do otvorenia volebných miestností), ako aj splnenie podmienok ústavnosti a zákonnosti

samotných volieb (tajnosť hlasovania, všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva

a pod.).

Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba

vyhlásenie volieb za neplatné [ ]. Porušenie

ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie

volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona

o ústavnom súde (, ).

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,

ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí

v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať

pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie

za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť

volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké

postavenie (, , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ,

) právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby

za neplatné podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu

zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo

závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh

volieb. Každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak

na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného

zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť

o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (,

, ).

Z judikatúry ústavného súdu (, , )

ďalej vyplýva, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri

základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov

upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, prípadne zákonov bezprostredne s nimi

súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom

namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb,

ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom,

či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Dôležitým

komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov

z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb

(, ).

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva

aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória

tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré

by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku

hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia

a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich

vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho

kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi

volebnou vadou a obsadením funkcie alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti

(princíp potenciálnej kauzality, , ). Túto možnú príčinnú

súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne

preukázať (, , ).

Rozhodnutie voličov ako suveréna môže teda ústavný súd zmeniť len

vo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili alebo mohli

preukázateľne spôsobiť, že (by) voliči rozhodli inak a bol (by) zvolený iný kandidát.

Zrušenie výsledkov volieb alebo vyhlásenie volieb za neplatné nemožno brať ako trest

za porušenie volebného zákona, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného

orgánu (, ).

Ústavný súd judikoval (, , ), že existuje

verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu, lebo len tak

sa možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti,

ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má právo, aby sa kandidáti uchádzali

o jeho hlas podľa zákonných pravidiel.

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd skúmal, či skutočnosti namietané

sťažovateľom mohli vyvolať také porušenie a zákona o voľbách, ktoré bolo

spôsobilé v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok volieb starostu obce Žehňa

konaných 10. novembra 2018.

Ústavný súd po oboznámení sa s odporcom predloženým výpisom z registra trestov

zo 6. decembra 2018 konštatuje, že odporca skutočne v čase konania volieb starostu obce

Žehňa konaných 10. novembra 2018, resp. v čase uplynutia lehoty na podanie a doručenie

kandidátnej listiny do týchto volieb (§ 176 zákona o voľbách), nespĺňal týmto zákonom

ustanovenú podmienku pasívneho volebného práva [§ 6 písm. b) zákona o voľbách], pretože

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a jeho odsúdenie nebolo zahladené.

Ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť, teda zaregistrovanie odporcu

ako kandidáta vo voľbách starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018 napriek tomu,

že nespĺňal podmienku pasívneho volebného práva podľa zákona o voľbách, mala

jednoznačne vplyv na výsledok týchto volieb, keďže odporca sa v týchto voľbách stal

zvoleným kandidátom na starostu obce.

Uvedené porušenie zákona o voľbách s ohľadom na intenzitu jeho dopadu

na samotný výsledok volieb starostu obce Žehňa konaných 10. novembra 2018 je podľa

názoru ústavného súdu samo osebe dostatočné na to, aby ústavný súd vyhlásil tieto voľby

za neplatné.

Pokiaľ odporca tvrdí, že sťažovateľ mohol a mal namietať ním tvrdené skutočnosti

už pri podaní (doručení) jeho (odporcovej) kandidátnej listiny, resp. pri jeho zaregistrovaní

ako kandidáta, ústavný súd konštatuje, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy

podľa , keď takáto možnosť prichádzala do úvahy ( a

ods. 2 označeného zákona; k tomuto pozri napr. , PL. ÚS 8/2012), súčasná

právna úprava podľa zákona o voľbách takýto postup, teda napadnutie zaregistrovania iného

kandidáta, neumožňuje.

Podľa § 177 ods. 4 zákona o voľbách proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie

o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia

a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní

kandidáta na správny súd. Návrh možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia

miestnej volebnej komisie.

Podľa v znení neskorších

predpisov žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní

kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla

o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských

častí podľa osobitného predpisu.

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené mohol svoju námietku spočívajúcu v nesplnení

podmienok pasívneho volebného práva iného kandidáta (odporcu) uplatniť až v konaní pred

ústavným súdom, v rámci ktorého napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb podľa čl. 129

ods. 2 , a to po ich konaní.

Podľa názoru ústavného súdu uvedená skutočnosť odhaľuje systémový problém

(pozri tiež , , kde sťažovatelia taktiež namietajú nesplnenie

podmienky pasívneho volebného práva protikandidátom) spočívajúci v tom, že príslušná

volebná komisia môže iba formálne preskúmať podanú kandidátnu listinu a jej prílohy,

avšak nemá možnosť overiť si pravdivosť vyhlásenia kandidáta o tom, že nemá prekážky

práva byť volený [v okolnostiach tejto veci pozri § 176 ods. 4 písm. a) zákona o voľbách],

a to ani v prípade pochybností o pravdivosti tohto vyhlásenia už pri jeho predložení.

Po následnom zaregistrovaní kandidáta, ktorý nespĺňa podmienky pasívneho volebného

práva, nie je možné takéto rozhodnutie volebnej komisie o zaregistrovaní tohto kandidáta

v zmysle novej právnej úpravy (zákon o voľbách) napadnúť na súde, prípadne na inom

orgáne. Protikandidátom sa tak otvára priestor na spochybnenie procesu registrácie takéhoto

kandidáta, resp. splnenia podmienok pasívneho volebného práva takýmto kandidátom,

až v konaní pred ústavným súdom podľa , teda až po samotnom konaní

volieb.

Ústavný súd konštatuje, že riešenie opísaného systémového problému

je v kompetencii zákonodarcu, nie ústavného súdu. Na tomto mieste je však potrebné

zdôrazniť, že súčasný stav nie je s ohľadom na štandardy demokratického a právneho štátu

žiaduci a ani akceptovateľný. Keďže do úvahy prichádza viacero možností riešenia tohto

problému (či už na úrovni volebnej komisie, alebo v rámci možného súdneho prieskumu

zaregistrovania kandidáta), ústavný súd nepovažuje za potrebné upriamovať pozornosť

zákonodarcu na jedno konkrétne riešenie.

Pokiaľ odporca tvrdí, že „ak ide o odsúdeného, súdy sa prikláňajú k miernejšiemu

zákonu“, ústavný súd iba v stručnosti konštatuje, že odporca nie je účastníkom trestného

konania, ktorého predmetom by bolo rozhodovanie o jeho vine, resp. treste (k tomuto pozri

, ), ale konania vedeného pred ústavným

súdom podľa , ktorého predmetom je preskúmanie ústavnosti

a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Na právnych záveroch ústavného súdu v tejto veci nemôže nič zmeniť

ani argumentácia odporcu spočívajúca v tom, že na zahladenie odsúdenia nie je právny

nárok a že po nadobudnutí účinnosti zákona o voľbách odporca nemá nový záznam

v registri trestov.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené uplatnil svoju právomoc vyplývajúcu z § 63

ods. 1 písm. a) a vyhlásil voľby starostu obce Žehňa konané

10. novembra 2018 za neplatné.

Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci zaniká neodkladné opatrenie

nariadené uznesením č. k. -12 z 5. decembra 2018, pretože uplynul čas,

na ktorý bolo nariadené ( v spojení s zákona

č. v znení neskorších predpisov).

K rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019