Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 17/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Matúšom Lemešom,

Kuzmányho 29, Košice, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce

Osturňa konaných 15. novembra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 59 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť

volieb starostu obce Osturňa (ďalej aj „obec“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj

„napadnuté voľby“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých voľbách

kandidovala na funkciu starostu obce. Počet platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu

bol 211. Sťažovateľka získala 65 hlasov (30,95 %) z odovzdaných platných hlasovacích

lístkov pre voľby starostu obce. Za starostu obce bola s počtom odovzdaných hlasov 130

zvolená K. G. (61,9 %).

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté voľby nemožno považovať za ústavné ani

za zákonné. Uvedenú skutočnosť sťažovateľka preukazuje predovšetkým čestným

vyhlásením Ž. R., podpredsedníčky miestnej volebnej komisie [ďalej len „volebná

komisia“, ktorá plnila úlohy okrskovej volebnej komisie podľa § 15 ods. 5 zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo „volebný zákon“)]. Podľa jej

vyjadrenia sa vo volebnej komisii vyskytovali dva druhy hlasovacích lístkov pre voľbu

starostu, z čoho vyplýva, že pravdepodobne došlo k manipulácii s týmito hlasovacími

lístkami, a to v období od ich doručenia Okresným úradom Kežmarok (ďalej len „okresný

úrad“) až do momentu ich doručenia volebnej komisii v ranných hodinách 15. novembra

2014.

Sťažovateľka k veci ďalej uviedla, že Ž. R., podpredsedníčka miestnej volebnej

komisie (ďalej len „podpredsedníčka volebnej komisie“), sa 15. novembra 2014 zúčastnila

volieb do orgánov samosprávy v obci. Po vstupe do miestnosti „si... všimla, že na stole boli

tri kôpky listín a to: opečiatkované obálky a dve kôpky hlasovacích lístkov, ktoré neboli

zabalené. Spolu s ostatnými členmi komisie zbežne prekontrolovali, či nedošlo k porušeniu

pečatí okien a usadili sa za stôl v nasledujúcom poradí: Prvý sedel predseda okrskovej

volebnej komisie M. B., ktorý počas volieb vydával voličom obálky a hlasovacie lístky,

vedľa neho členka okrskovej volebnej komisie K. Z., ktorá krúžkovala účasť v zozname

voličov. Vedľa nej sedela podpredsedníčka komisie Ž. R., ktorá mala tiež na starosti

vyznačovanie účasti v zozname voličov. Po pravici podpredsedníčky sedel člen okrskovej

volebnej komisie M. K. a vedľa neho ďalšia členka komisie pani A. Z. Štyroch členov

komisie vyberala starostka obce - kandidátka č. 2 na funkciu starostu obce K. G. Takmer po

celý čas volieb bol v miestnosti prítomný aj pozorovateľ pán M. K.

V popoludňajších hodinách prišiel do volebnej miestnosti J. G. (v obci známy pod

prezývkou S.) s ďalším občanom obce Osturňa a po obdržaní hlasovacích lístkov a obálky

od predsedu volebnej komisie všetkých prítomných členov komisie upozornil, že pri mene

kandidátky na starostku č. 2 K. G. je chybne uvedený vek 44 rokov. Povedal, že to je jeho

spolužiačka a že na hlasovacom lístku je uvedený chybný údaj. Po jeho upozornení,

zapisovateľka J. B., ktorá je zamestnancom Obecného úradu v Osturni pristúpila k stolu a

prejavila prekvapenie nad zistením dvojakých hlasovacích lístkov na funkciu starostu s

konštatovaním, že si vôbec nevšimla, že je tam chyba, keď preberala hlasovacie lístky od

Okresného úradu Kežmarok.

Po tomto zistení predseda okrskovej volebnej komisie prekontroloval všetky

zostávajúce hlasovacie lístky pre voľbu starostu a zistil, že približne na polovici hlasovacích

lístkov je vek kandidátky č. 2 uvedený správne 48 rokov a na druhej časti hlasovacích

lístkov je pri kandidátke č. 2 uvedený vek 44 rokov. Po nahliadnutí do hlasovacieho lístka

s chybným údajom pri kandidátke č. 2 bolo zistené, že aj pri kandidátke č. 4 M. T. je tiež

chybný údaj 46 rokov. Na správnom hlasovacom lístku bol pri tejto kandidátke uvedený vek

50 rokov. Zapisovateľka okrskovej volebnej komisie J. B. ostatných členov komisie

presviedčala, že k chybe muselo dôjsť pri tlači na Okresnom úrade v Kežmarku, preto

predseda komisie navrhol, aby sme ďalej pokračovali vo voľbách tak, že voličom budú

vydávané hlasovacie lístky so správnymi údajmi. Pred ukončením volieb však už bol

nedostatočný počet hlasovacích lístkov pre voľby starostu a preto predseda komisie voličom

vydával aj hlasovacie lístky s chybnými údajmi.

Taktiež uviedla, že obe kandidátky, pri ktorých bol zistený chybný údaj o veku

(v oboch prípadoch znížený o 4 roky) boli kandidátkami na starostu aj pred štyrmi rokmi.“.

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že pri spočítavaní hlasov z platných

hlasovacích lístkov si podpredsedníčka volebnej komisie všimla, „že sú tam obidva druhy

hlasovacích lístkov, správne aj nesprávne, ktoré boli voličom vydávané. Po ukončení

spočítavania hlasov boli aj tieto hlasovacie lístky prelepené krížom pripravenou páskou...“.

Sťažovateľka poukazuje na to, že podpredsedníčka volebnej komisie sa ako

zamestnankyňa Okresného úradu Poprad informovala u svojich kolegov, ktorí mali

na starosti volebné záležitosti, či reálne môže dôjsť chybou okresného úradu k vytlačeniu

dvoch druhov hlasovacích lístkov pre voľby starostu. Podľa vyjadrenia oslovených

zamestnancov Okresného úradu Poprad vo veci postupu pri tlači volebných lístkov je

absolútne vylúčené, aby pochybil okresný úrad, a že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo

k manipulácii s hlasovacími lístkami na úrovni obce.

Sťažovateľka (podporená názorom podpredsedníčky volebnej komisie) je toho

názoru, že jediné vysvetlenie, prečo by niekto v obci tlačil druhé hlasovacie lístky pre voľbu

starostu, je také, „že správne hlasovacie lístky boli ešte pred voľbami dané voličom už

s vopred zakrúžkovaným kandidátom a potom sa dotláčali nové, aby sedel počet

hlasovacích lístkov vo volebnej miestnosti pred začiatkom volieb s počtom volebných

lístkov, ktoré obec prevzala od Okresného úradu Kežmarok. Dôvodne sa domnieva, že

zhotoviteľ týchto lístkov ich zrejme vyhotovoval podľa vzoru hlasovacieho lístku spred

štyroch rokov tak, že dopísal nových kandidátov na starostu a u dvoch kandidátov, ktorí

opakovane po štyroch rokoch kandidovali na túto funkciu zabudol opraviť a teda znížiť vek

o 4 roky. Iné vysvetlenie existencie dvoch druhov hlasovacích lístkov neexistuje.“.

Na základe uvedeného podľa názoru sťažovateľky voľby starostu v obci sa evidentne

neuskutočnili zákonným ani ústavným spôsobom. Sťažovateľka je toho názoru, že „časť

voličov hlasovala na hlasovacích lístkoch, ktoré neboli na predpísanom tlačive a takéto

hlasovacie lístky mali byť preto vyhodnotené ako neplatné“. Volebná komisia však takéto

hlasovacie lístky podľa názoru sťažovateľky pri sčítavaní hlasov považovala za platné.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka predložila čestné vyhlásenie

podpredsedníčky volebnej komisie potvrdzujúce uvedené udalosti. Navrhla, aby sa k veci

vyjadrili všetci členovia volebnej komisie, ako aj volič, ktorý na túto skutočnosť poukázal

ešte vo volebnej miestnosti.

V závere sťažovateľka uviedla, že «existuje dôvodný predpoklad, že s hlasovacími

lístkami sa nezákonne manipulovalo. Ak teda v deň volieb bol vo volebnej miestnosti

dokonca až nedostatok správnych hlasovacích lístkov, čoho dôsledkom je skutočnosť, že aj

potom, čo boli členovia komisie upozornení, že hlasovací lístok ma chybu, predseda komisie

vydal pokyn, že sa voličom majú aj napriek upozorneniu naďalej vydávať hlasovacie lístky

chybné, keďže tie správne už jednoducho neboli, vyvstáva otázka, kde sa „stratila“ značná

časť hlasovacích lístkov, ktoré boli na predpísanom tlačive? Existuje preto dôvodné

podozrenie, ktoré načrtla aj R., že správne hlasovacie lístky boli už pred začiatkom volieb

rozdané niektorým voličom s už vopred označeným kandidátom.».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyhlásil voľby starostu obce konané 15. novembra 2014

za neplatné, eventuálne aby zrušil výsledok volieb starostu obce konaných

5. novembra 2014.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú

aj na sťažnosti podľa , pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný

súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2,

a a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené

v .

Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Osturňa

konaných 15. novembra 2014.

1. Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ) uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. ,

, ).

Podľa ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby

za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel

a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom

demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také

závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie

absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky

neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých

kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách

iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej

demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z

dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre

vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne , ).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou

protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby

kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,

pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí

prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách

napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle rozhodne

inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by

odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený

(m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

posudzoval, či tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené v sťažnosti v prípade ich

preukázania mohli vytvoriť reálne predpoklady právomoci ústavného súdu podľa § 63

ods. 1 písm. a) a b) , t. j. vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť

napadnutý výsledok volieb, a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.

2. K námietkam sťažovateľky

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je jej dôvodné podozrenie, že „časť voličov

hlasovala na hlasovacích lístkoch, ktoré neboli na predpísanom tlačive a takéto hlasovacie

lístky mali byť preto vyhodnotené ako neplatné. Okrsková volebná komisia však takéto

hlasovacie lístky pri sčítavaní hlasov považovala za platné“, čo je podľa jej názoru

v rozpore s § 38 ods. 1 zákona o voľbách.

Ústavný súd si vyžiadal z Obecného úradu obce Osturňa (ďalej len „obecný úrad“)

kompletnú volebnú dokumentáciu, ku ktorej bolo pripojená okrem iného aj notársky

overená fotokópia vyjadrenia okresného úradu adresovaná obci a označená ako „Žiadosť

o vyjadrenie sa k sťažnosti pre nezákonnosť a neústavnosti volieb starostu obce Osturňa –

odpoveď“ zo 17. decembra 2014.

V predmetnom vyjadrení sa okrem uvádza, že okresný úrad „v súlade s § 24 zák. č.

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v z. n. p., zabezpečoval tlač

hlasovacích lístkov vo vlastnej réžii na základe pokynov MV SR, kde pre obce do 600

voličov, tlačí OÚ HL (hlasovacie lístky, pozn.) sám, pre voľbu starostu obce Osturňa, kde

predseda MVK nám predložil HL (hlasovacie lístky, pozn.) vo veľkosti A4 , kde boli uvedení

v abecednom poradí nasledovní kandidáti:

1. J. B., 37 r., vedúci..., nezávislý kandidát

2. K. G., 48 r., starostka, SMER-sociálna demokracia

3 . M. K., 35 r., nezamestnaná, Kresťanskodemokratické hnutie

4. M. T., 50 r., laborantka...“.

Ďalej okresný úrad uviedol, že „pripravil hlasovací lístok a dňa 08.10.2014 prebehla

na OÚ Kežmarok korektúra hlasovacích lístkov, kde sa dostavil predseda MVK p. B., kde

mu bol predložený hlasovací lístok vo formáte A5 s tým, že v záujme úspory materiálu sme

vytlačili HL (hlasovací lístok, pozn.) na šírku na kancelárskom papieri A4, HL (hlasovacie

lístky, pozn.) na pravú a ľavú stranu, s tým, že lístky takto budú tlačené a následne sa

narežú a vznikne HL (hlasovací lístok, pozn.) vo formáte A5, na korektúre mal overiť

správnosť údajov tam uvedených, čo aj urobil a správnosť údajov overil a dal aj úradnú

pečiatku obce.

Po doručení Vašej žiadosti a po prekontrolovaní vyššie uvedených tlačív sme zistili,

že chybou v písaní došlo k situácii, že na pravej strane je pri kandidátke č. 2 K. G. uvedený

vek 44 r., a na ľavej strane je uvedený vek 48 r., t. j. podľa toho čo je uvedené pri zbere HL

(hlasovacieho lístka, pozn.) a u kandidátky č. 4 M. T. na pravej strane uvedený vek 46 r. a

na ľavej strane je uvedený vek 50 r.

Pretože OÚ Kežmarok po odsúhlasení HL (hlasovacích lístkov, pozn.) predsedom

MVK už tieto následne nekontroloval, vytlačilo sa 150 ks HL (hlasovacích lístkov, pozn.)

s uvedeným vekom 48 r. a 50 r. a 150 ks s uvedeným vekom 44 r., a 46 r. pretože celkom

bola požiadavka na dodanie 300 ks HL (hlasovacích lístkov, pozn.) . V prílohe Vám

zasielame kópiu HL (hlasovacieho lístka, pozn.) vytlačeného pri korektúre HL (hlasovacieho

lístka, pozn.) .

O vzniknutej situácii sme doposiaľ nevedeli a neupozornila nás na to ani okrsková

volebná komisia, pokiaľ by sme boli vedeli o tejto situácii okamžite by sme zariadili

nápravu, pričom je nutné podotknúť, že na hlasovacom lístku je uvedená iba jedna

kandidátka s menom K. G. a jedna kandidátka s menom M. T., čiže ku zámene osôb tu

nedošlo a ostatné údaje sú uvedené správne.“.

Ústavný súd si taktiež vyžiadal z Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Kežmarok, odboru kriminálnej polície, oddelenia vyšetrovania Kežmarok (ďalej len „OR

PZ Kežmarok“) správu o vyšetrovaní vo veci trestného oznámenia podpredsedníčky

volebnej komisie vo veci podozrenia z prečinu marenia prípravy a priebehu volieb

a referenda podľa a v obci (ďalej len

„trestné oznámenie podpredsedníčky volebnej komisie“).

Z neprávoplatného uznesenia OR PZ Kežmarok sp. zn. ČVS: ORP-393/VYS-KK-

2014 zo 14. januára 2015 vyplýva, že trestné oznámenie podpredsedníčky volebnej komisie

bolo odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa

. Po analýze v predmetnom uznesení uvedených skutočností

(sťažnosť podaná ústavnému súdu, čestné vyhlásenia troch obyvateľov obce, odpoveď

okresného úradu zo 17. decembra 2014...) vyšetrovateľka OR PZ Kežmarok dospela

k záveru, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu marenia

prípravy a priebehu volieb a referenda podľa

s poukazom na , ako ani iného trestného činu uvedeného

v osobitnej časti zákona.

Ústavný súd sa z predloženej riadne zapečatenej volebnej dokumentácie týkajúcej sa

volieb do orgánov samosprávy obce konaných 15. novembra 2014 oboznámil so zoznamom

oprávnených voličov, ako aj s obsahom zápisníc.

Zo zoznamu voličov ústavný súd zistil, že v tomto je zapísaná jedna osoba s menom

K. G. a tri osoby s menom M. T. (rok narodenia 1963, 1995 a 1950).

Z uvedeného možno vyvodiť, že k zámene osôb kandidátok na funkciu starostu

(tým, že na časti hlasovacích lístkoch bol uvedený nesprávny údaj o ich veku) nemohlo

dôjsť, keďže v obci existuje len jedna osoba s menom K. G.. Keďže ide o malú obec (s

celkovým počtom oprávnených voličov 261, pričom volieb sa zúčastnilo 220 voličov), je

taktiež osoba kandidátky M. T. narodenej v roku 1963 (vek 50 rokov) podľa názoru

ústavného súdu nezameniteľná s osobami ďalších voličiek s tým istým menom

a priezviskom, keďže tieto mali v čase konania volieb 19 rokov a 64 rokov. Voliči v takej

malej obci sú znalí miestnych pomerov a sú oboznámení s kandidátmi na starostu. Navyše,

na predmetnú skutočnosť (zle uvedený vek jednej z kandidátov na starostu) upozornil počas

volieb len jeden volič.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v okolnostiach danej veci nemohlo

dôjsť k pochybnostiam o osobe kandidátov na funkciu starostu obce, a preto ani nemohlo

dôjsť k ovplyvneniu poradia, resp. uvedená skutočnosť nemohla neovplyvnila dosiahnutý

výsledok volieb jednotlivých kandidátov kandidujúcich za starostu obce tak, ako bol

vyhlásený 15. novembra 2014.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovacích lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,

alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode

zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani

jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil

viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Z citovaných ustanovení zákona o voľbách vyplýva, že pre posúdenie hlasovacieho

lístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča zákon vyžaduje, aby volič

prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta na starostu

obce (primátora) alebo kandidáta, prípadne kandidátov na poslanca obecného (mestského)

zastupiteľstva, na predpísanom tlačive.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle voliča

musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka (ktorý je

na predpísanom tlačive) pri voľbách bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle

smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil.

Ústavný súd každý prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného

zákona, ako aj dodržiavanie princípov právneho štátu ().

Zákon o voľbách posudzovanie hlasovacích lístkov upravuje spôsobom negatívnej

enumerácie. Podľa § 38 ods. 1 „Neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je na predpísanom

tlačive, ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4, ak volič na hlasovacom lístku neoznačil

zakrúžkovaním ani jedného kandidáta alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než

má byť zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním

ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil

viac ako jedného kandidáta na túto funkciu“. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

že hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, nemožno považovať

za platný hlasovací lístok.

Ďalej zo zistení ústavného súdu vyplýva, že zápisnica volebnej komisie o hlasovaní

do orgánov samosprávy obce, ako aj zápisnica o výsledku volieb do orgánov samosprávy

obce, boli podpísané každým členom volebnej komisie (teda aj jej podpredsedníčkou), ako

aj jej zapisovateľom, a zároveň sa v ich obsahu nenachádzajú žiadne námietky jednotlivých

členov tejto komisie, t. j. že členovia volebnej komisie svojimi podpismi verifikovali obsah

zápisníc, a tým aj zverejnených volebných výsledkov.

Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti vyslovila dôvodné podozrenie (ktoré načrtla

podpredsedníčka volebnej komisie), že „správne hlasovacie lístky boli už pred začiatkom

volieb rozdané niektorým voličom s už vopred označeným kandidátom“, neoznačila žiadne

relevantné dôkazy, ktoré by toto podozrenie mohli preukazovať.

Takéto „podozrenie“ je potom založené iba na domnienke o nezákonnom vnesení

upravených hlasovacích lístkov do volebnej miestnosti. Ústavný súd zohľadniac svoju

predchádzajúcu judikatúru konštatuje, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti volieb

nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by bol zrušený ich výsledok.

Vo vzťahu k týmto podozreniam a domnienkam sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno,

keďže dôkazy navrhnuté v sťažnosti (zápisnica volebnej komisie a čestné vyhlásenie

podpredsedníčky volebnej komisie) už na prvý pohľad nemôžu viesť k preukázaniu

nezákonného vnesenia upravených hlasovacích lístkov do volebnej miestnosti pre účely

ovplyvnenia výsledkov napadnutých volieb.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka kvalifikovaným spôsobom neoznačila

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu osvedčujú, že jej tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať

porušenie zákona o voľbách, a tak v konečnom dôsledku odôvodňujúce záver o inom

legitímnom výsledku volieb.

Hlasovacie lístky boli okresným úradom vytlačené v takej forme, ako ich odsúhlasil

pracovník obce (teda aj s chybou v písaní). Ako už bolo uvedené, nemohlo z dôvodu

nesprávneho uvedenia veku dvoch kandidátok na funkciu starostu na časti hlasovacích

lístkov dôjsť k ich zámene s inými obyvateľmi obce. Taktiež zápisnica o výsledku volieb

do orgánov samosprávy obce bola podpísaná bez výhrad. Uvedené skutočnosti spolu

s konštatovaním, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nezakladajú žiaden dôvod

na to, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby jej následne prípadne

vyhovel a vyhlásil voľby starostu obce za neplatné, prípadne zrušil výsledok volieb starostu

obce, čoho sa svojou sťažnosťou domáhala.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia

v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne

opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Osturňa konaných

15. novembra 2014. Sťažovateľka nepreukázala porušenie volebného zákona, ktoré by bolo

v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto jej sťažnosť ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015