Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 6/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

166

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnostiach , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou

ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Koceľova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta Mgr. Ľubomíra Ondrušeka, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť

volieb starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014, za účasti ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A,

Bratislava, a politickej strany Strana demokratického Slovenska, Havelkova 3, Bratislava

Lamač, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o.,

Koceľova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Ľubomíra

Ondrušeka, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov obecného

zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014, za účasti

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, a , , takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2014 telefaxom a 27. novembra 2014 poštou doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) vedená pod sp. zn. , ktorou namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Dňa

26. novembra 2014 bola ústavnému súdu telefaxom, 27. novembra 2014 elektronickými

prostriedkami a následne 1. decembra 2014 poštou doručená aj sťažnosť politickej strany

Strana demokratického Slovenska (ďalej len „SDS“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vedená

pod sp. zn. , ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov

obecného zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Ústavný súd

uznesením sp. zn. zo 17. decembra 2014 spojil obe sťažnosti na spoločné

konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. .

Zo sťažností a zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb

v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 15. novembra 2014, ktorú si

ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na post starostu obce za SDS

pod poradovým č. 8, pričom z celkového počtu 2 059 platne odovzdaných hlasov získal

530 platných hlasov, čo predstavuje 25,74 % z celkového počtu platne odovzdaných hlasov,

a tým v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nadobudol

aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti podľa

(ďalej len „ústava“). Za starostu obce bol zvolený (ďalej aj „zvolený

starosta“ alebo „odporca“), ktorý získal v uvedených voľbách celkovo 634 platných hlasov,

teda zvíťazil s rozdielom 104 hlasov. Ústavný súd tiež zistil, že volieb do Obecného

zastupiteľstva obce Šoporňa sa zúčastnili kandidáti SDS, z ktorých boli dvaja zvolení

za poslancov ( s počtom hlasov 560 a s počtom hlasov 540).

Sťažnosť SDS v časti týkajúcej sa neústavnosti a nezákonnosti volieb obecného

zastupiteľstva smeruje proti zvoleným poslancom Obecného zastupiteľstva obce Šoporňa

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , a ,

(spolu ďalej len „zvolení poslanci“).

Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce a SDS namieta

tak neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, ako aj neústavnosť a nezákonnosť volieb

do obecného zastupiteľstva konaných 15. novembra 2014. Sťažnosti sťažovateľa a SDS sú

odôvodnené takmer identicky, pričom ich argumentácia je založená najmä na týchto

dôvodoch:

a) «Nielen po skončení volebnej kampane..., ale dokonca aj počas volebného dňa

a dokonca bezprostredne v budove, kde sídlili všetky tri okrskové volebné komisie

(v priestoroch školy, kde boli okrsky) a bezprostredne pred ňou dochádzalo k nepretržitej

agitácii... Otec jedného kandidáta na starostu, pán , spoločne

s pozorovateľom nespochybniteľne komunikovali s osobami, ktoré

chceli ísť voliť a ešte aj vo volebnej miestnosti ukazovala niektorým

voličom dva prsty na znak toho, že majú voliť kandidáta č. 2... Rovnako si pozorovateľ

v rámci volebnej miestnosti robila vlastný „zoznam voličov“

a komunikovala s veľkým množstvom voličov aj po vykonaní voľby. Volebnú kampaň robili

priamo v čase volieb aj člen miestnej volebnej komisie , a to v priebehu

takmer celého dňa pred budovou školy, kde sa rozprával s prichádzajúcimi voličmi

a ovplyvňoval ich v rámci preferovaných osôb, prípadne, ak niekto nechcel voliť všetkých

poslancov v rámci okrsku, hovoril im, koho ešte majú voliť... Podľa našich informácií boli

mnohí voliči privezení ku škole, aby sa zúčastnili volieb a boli im dávané inštrukcie, ako

majú voliť.»

b) „Je dôvodné podozrenie, že v obci Šoporňa dochádzalo aj k volebnej korupcii,

ktorá nesie znaky až trestného činu, kedy boli za odovzdané hlasy pre konkrétnych

kandidátov (na starostu a na poslancov) sľúbené i odovzdané peniaze, resp. potraviny.

V tomto prípade išlo predovšetkým o voličov rómskej národnosti (napr. z ).“

c) «Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci pred voľbami s úmyslom môcť

v danej obci voliť, no nie s úmyslom skutočne žiť v obci a mať skutočný záujem podieľať sa

na živote obce. Volieb sa mali zúčastniť aj takéto osoby. Vzhľadom na počet voličov

v Šoporni (počet osôb zapísaných v zozname voličov 3622) a počet zúčastnených voličov

(2101) nemohol zrejme tento fakt samotný významnejším spôsobom ovplyvniť celkové

výsledky na „horných priečkach“ poradia zvolených poslancov, no mohol ovplyvniť poradie

zvolených poslancov v dolnej časti zvolených poslancov, náhradníka, či nezvolených

poslancov. Najmä v súvislosti s inými okolnosťami volieb považujeme za potrebné spomenúť

aj tento fakt. Rovnako sa to týkalo aj cca 200 cudzincov.»

d) «Máme ďalej pochybnosť o tom, či každá okrsková a miestna volebná komisia

konala spôsobom ustanoveným zákonom a tak, aby bol správne zistený počet platných

a neplatných hlasov, postup pri tomto zisťovaní a aj ako bolo celkovo zabezpečené

zapečatenie volebnej agendy, keďže podľa našich informácií väčšina členov komisií odišla

„oslavovať víťazstvo“ bez záujmu dokončiť všetky procedurálne postupy. Za „celkom

samozrejmé“ sa považovalo, že na chodbe, kde boli okrskové volebné komisie bolo „živo“

aj pri prerátavaní hlasov, dvere na volebných miestnostiach bývali otvorené... aj členovia

okrskových komisii chodili von z volebnej miestnosti, šírili sa správy o priebehu

a priebežnom výsledku volieb... Z tohto dôvodu namietame aj celkový postup okrskových

volebných komisií a z opatrnosti žiadame aj prepočítať a preveriť neplatné volebné lístky,

resp. platné odovzdané volebné lístky. Rovnako žiadame preveriť, kedy a akým spôsobom

došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov a ostatných volebných

spisov, nakoľko máme informáciu, že sa tak malo definitívne udiať dokonca až v stredu

19. 11. 2014 a či zapečatenie dostatočným spôsobom zamedzilo možnosti dodatočnej

manipulácii... V tejto súvislosti si dovolíme uviesť, že v okrskových komisiách došlo

k nesprávnemu posudzovaniu odovzdaných hlasovacích lístkov za neplatné napr. z dôvodu,

že okrem zakrúžkovania kandidáta bolo jeho meno aj podčiarknuté.»

Sťažovateľ aj SDS doplnili svoje sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu

30. decembra 2014, ktorých súčasťou sú čestné vyhlásenia obyvateľov obce, ktoré majú

preukazovať ich tvrdenia o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sa sťažovatelia domáhajú, aby

ústavný súd nálezom vyhlásil „voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Šoporňa

a starostu obce Šoporňa konané 15. novembra 2014 za neplatné“.

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažností vyzval ústavný súd

, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

12. decembra 2014, okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí o existencii určitých skutočností, ale žiadnym

spôsobom nespomína dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia sťažovateľa...

Sťažovateľ ako jedným z dôkazov porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb, uvádza

dôvod, že „nie všetci členovia okrskových volebných komisií podpísali zápisnicu o výsledku

volieb“. Podľa mne dostupných informácií, neboli všetkými členmi okrskových volebných

komisií podpísané zápisnice v dvoch z troch okrskových volebných komisií. Zápisnice vraj

nepodpísala manželka sťažovateľa, sestra

manželky sťažovateľa a sťažovateľova švagriná a , blízka

spolupracovníčka sťažovateľa na obecnom úrade... Dôvody, pre ktoré zápisnice tieto členky

okrskových volebných komisií nepoznám... Obvodná volebná komisia potvrdila závery

okrskových volebných komisií a na námietky v zápisniciach uvedených, neprihliadala...

Sťažovateľ ani neuviedol vo svojej sťažnosti, s kým alebo pred kým (okrem toho, že to

videl sťažovateľ) mal môj otec de facto viesť volebnú agitáciu. Rovnako sťažovateľ ani

neuviedol, koho mala pani vo volebnej miestnosti priamo

ovplyvňovať resp. pán ovplyvňovať pred volebnou miestnosťou... považujem

to len za pokračovanie jeho difamačnej kampane nepravdivými tvrdeniami voči mojej

osobe...

„Druhým vážnym porušením, ktorého bol sťažovateľ taktiež očitým svedkom bolo

zvážanie voličov na voľby viacerými vozidlami s následným pohovorom s týmito osobami

ohľadom toho, koho majú voliť.“ Uvedený výrok je iba obyčajným klamstvom sťažovateľa.

Nič podobné nebolo zaznamenané žiadnym z členov volebných komisií, pozorovateľov

okresnej volebnej komisie a ani zo strany OR PZ SR Galanta, ktoré voľby na základe mojej

iniciatívy v obci Šoporňa monitorovali...

Čo sa týka veľkého počtu osôb s cudzími menami prihlásených k trvalému pobytu, tak

toto tvrdenie nespochybňujem, keďže k podkladom som ja nemal a ani nemám prístup...

K ukončeniu a sčítaniu volieb sa nedokážem vyjadriť, keďže som nebol pri tom

prítomný. Sám sťažovateľ ale vo svojej sťažnosti uviedol, že bol sám svedkom toho ako

prebehlo hlasovanie a následné sčítavanie hlasov a tiež, že bol svedkom toho, ako volebné

miestnosti neboli uzatvorené počas celého procesu sčítavania hlasov. Neviem, či si

z nejakého právneho predpisu odvodil možnosť postupovať v súlade s platným právnym

poriadkom, aby mohol byť ako kandidát prítomný pri kontrole a sčítavaní hlasov

oprávnených voličov, ale ak by jeho prítomnosť mala byť tá vada postupu volebných

komisií, svedčiacej o ich nezákonnosti, vzhľadom na zásadu pomernosti, je táto námietka

irelevantná, keďže jeho prítomnosť nemala vplyv na výsledok jeho nezvolenia...

Práve sťažovateľ svojim konaním postupoval spôsobom, ktorý nie je možné považovať

za zákonný. Nie len, že sa snažil nezákonným spôsobom ovplyvňovať hlasovanie obyvateľov

obce Šoporňa, ale je tu aj podozrenie z marenia spravodlivosti, keďže hľadá dodatočne

osoby na podporu svojich tvrdení uvedených sťažnosti, ktorou na Ústavnom súde SR

napadol ústavnosť a zákonnosť volieb starostu v obci Šoporňa a ústavnému súdu v sťažnosti

neuviedol mená svedkov na podporu svojich tvrdení...»

Dňa 12. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená volebná dokumentácia

týkajúca sa volieb do orgánov samosprávy obce Šoporňa uskutočnených

15. novembra 2014, ako aj zoznam osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v období

od 1. januára 2014 do 15. novembra 2014.

Ústavný súd sťažnosti sťažovateľa a SDS predbežne prerokoval a uznesením

č. k. zo 14. januára 2015 ich prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažností

na ďalšie konanie ústavný súd vyzval zvolených poslancov obecného zastupiteľstva, aby sa

vyjadrili k sťažnostiam.

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení uvádza, že skutočnosti

uvedené v sťažnostiach mu nie sú známe, voči sťažovateľovi sa necíti zaujatý.

Vo vyjadrení k sťažnostiam sa okrem iného uvádza:

„... pred voľbami a v deň volieb na starostu a poslancov, ktoré sa konali 15. 11. 2014

som nepostrehol ani som sa od nikoho nedopočul, žeby niekto ponúkal financie a rôzne iné

dary a predmety, aby niekto volil hociktorého kandidáta na starostu. Naopak už pred

voľbami sa pán snažil meniť zloženie okrskových volebných komisií. Keď sa mu to

nepodarilo, pretože Ústredná volebná komisia nariadila nové voľby v okrskových volebných

komisiách. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie ÚVK mám informácie, že došlo k žiadosti

od miestnej volebnej komisie na monitorovanie bezproblémového priebehu volieb obvodnou

volebnou komisiou a políciou. Uvedené sa mi aj potvrdilo, keďže som videl policajné

hliadky, počas celého dňa som nepočul a ani nezaznamenal akúkoľvek činnosť, ktorá by

smerovala na ovplyvňovanie členov komisie. Podľa môjho názoru považujem tieto voľby

za jedny z najtransparentnejšie a najviac monitorované. Naopak po zverejnení výsledkov

volieb podporovatelia bývalého starostu sa snažili ovplyvniť občanov rôznym spôsobom,

aby potvrdili, že im boli ponúkané rôzne výrobky a financie proti novozvolenému starostovi.

Toto som sa dopočul od viacerých občanov, ktorí odmietli sa podieľať na takomto tvrdení

keď to nebola pravda.“

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam uvádza:

„... v čase predvolebného moratória ako aj v priebehu dňa vykonávania volieb

do územnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 15. 11. 2014, boli z môjho pohľadu dodržané

všetky potrebné formality. Osobne som sa nestretol s ovplyvňovaním kandidátov na post

starostu obce, či názormi o kupovaní hlasov u žiadneho kandidáta, okrem jednej

skutočnosti, kde kandidát na starostu (z pozície starostu) chcel vykonať

zmeny v obsadení predsedov vo volebných okrskových komisiách dosadením osôb

z rodinného príbuzenstva. Na túto skutočnosť bola upovedomená ústredná volebná komisia,

ktorá na opakované voľby do komisií dohliadala.

V čase výkonu volieb som sa stretol s monitorovaním volieb a dohliadaním na ich

bezproblémový priebeh aj zo strany polície, ako aj obvodnou volebnou komisiou z Galanty.

K danej situácii som sa dozvedel, že nakoľko došlo k podozreniu ovplyvňovania predsedov

okrskových komisií, ktorú som spomínal vyššie, predseda volebnej komisie požiadal

o zvýšený dohľad nad priebehom volieb.

Ako kandidát na poslanca som sa pred ukončením volieb nahlásil u predsedu druhej

okrskovej volebnej komisie ako pozorovateľ z dôvodu overenia transparentnosti

a regulárnosti pri sčítavaní hlasov kandidátov na starostu a poslancov. Priebeh sčítavania

hlasov bol bez komplikácii, bez pripomienok a boli všetky hlasovacie lístky riadne

kontrolované a overované. Neboli podané žiadne námietky či sťažnosti zo žiadnej

monitorovanej skupiny. Vo volebnej miestnosti č. 2 bolo všetko v poriadku. Ako pozorovateľ

som si však všimol, že pred ukončením sčítavania hlasov na starostu obce, kedy bolo

zrejmé, že počet hlasovacích lístkov kandidáta č. 8 je vizuálne v počte menšom

ako je počet hlasov kandidáta č. 2 , niekoľko krát posielal

prostredníctvom mobilného telefónu sms správy. Po ukončení sčítavania hlasov na starostu

obce a rozdiel hlasov bol v počte 66 v prospech kandidáta č. 2 ,

opustil volebnú miestnosť č. 2 a viac sa nevrátil. Počas sčítavania hlasov na poslancov

obecného zastupiteľstva som asi po hodine z volebnej miestnosti odišiel na chodbu s

úmyslom opustiť budovu základnej školy. Nakoľko táto bola zamknutá, prešiel som chodbou

smerom k jedálni za účelom nájsť zodpovednú osobu, ktorá by ma z budovy pustila von,

pričom som na chodbe zbadal pani (manželku kandidáta na starostu obce), ktorá

vyšla z jedálne a vošla do zborovne školy. Osobne ma zarazila tá skutočnosť, že ako členka

komisie volebného okrsku č. 1 opustila volebnú miestnosť v dobe, keď sa sčítavali hlasy

a voľby neboli ukončené.

Na záver chcem uviesť a zdôrazniť, že voľby do samosprávy v roku 2014 boli snáď

najtransparentnejšie voľby v dejinách obce. Až v nasledujúcich dňoch po voľbách som sa

od občanov dozvedal o rečiach, že voľby boli kupované, manipulované, voliči ovplyvňovaní,

zvážaní k urnám a mnoho ďalších situácii, ktoré sa v skutočnosti nezakladajú na pravde.

Sťažnosť považujem od sťažovateľa za vymyslenú.“

Vo vyjadrení zvoleného poslanca sa okrem iného uvádza:

„... V skupine s niektorými ďalšími kandidátmi sme robili predvolebnú kampaň

do 8. 11. 2014, teda 7 dní pred voľbami. Ja som odvtedy žiadnu aktivitu nevyvíjal a takisto

nemám znalosť o tom, že by niekto z týchto, mne známych kandidátov, pokračoval

vo volebnej kampani formou verejného vystupovania.

Takisto nemám žiadnu vedomosť o údajnom konaní a pána

. Tvrdenie sťažovateľa považujem za veľmi vágne a nepreukázateľné.

Tvrdenie, že pán agitoval za konkrétnych kandidátov sa mi zdá značne

prehnané, pretože pán , sám ako bývalý poslanec do týchto volieb dobrovoľne

nekandidoval a preto mu chýbala motivácia takto konať. Nemám tiež žiadnu vedomosť

o údajnom zvážaní voličov... považujem sťažnosť bývalého starostu obce pána

a zároveň strany SDS, ktorá v našej obci s tým, že obec Šoporňa s viac ako

4 000 obyvateľmi, má možno menej ako 10 členov za neopodstatnenú a všetky tvrdenia

sťažovateľov za účelové...“

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem

iného uvádza:

„Nestretol som sa so žiadnym kupovaním hlasov ani ovplyvňovania voličov zo strany

protikandidátov MV na starostu ani kandidátov na poslancov v Šoporni dňa 15. 11. 2014.

Pred príchodom do volebnej miestnosti som si podal ruku s niekoľkými známymi, ktorí už

odvolili. Toto priateľské gesto nepovažujem za ovplyvňovanie... Inak priebeh samotných

volieb považujem za transparentný.“

Vo vyjadrení zvoleného poslanca PaedDr. k sťažnostiam sa uvádza:

„Volieb starostu obce a poslancov miestneho zastupiteľstva som sa zúčastnil ako

každý radový občan, nebol som teda pozorovateľom, ani inak na voľbách zainteresovaný.

V priestore volebných miestností som za zdržal len čas, nevyhnutný na vykonanie volieb

a krátky rozhovor s rodinným príslušníkom, ktorého som na chodbe stretol. Celkom som

strávil vo volebnej budove 10 15 minút. V tomto čase som nezaregistroval žiadne konanie

účastníkov volieb, ktoré by som mohol označiť za činnosť narušujúcu priebeh volieb a ani za

činnosť vedúcu k porušovaniu zákona.“

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem

iného uvádza:

„Sťažnosť sa nezakladá na pravde, je to iba názor neúspešného kandidáta. Volebnú

kampaň v obci Šoporňa každý kandidát na funkciu starostu obce robil so svojim tímom ľudí

a na rôznych miestach v obci. Nemám vedomosti o korupcii, podplácaní a rozdávaní klobás

pred voľbami, ako je uvádzané v sťažnosti. Voľby v obci Šoporňa boli vykonané

transparentne pod dozorom viacerých pozorovateľov /členov okresnej volebnej komisie,

členov PZ, bežných občanov obce, ktorí boli prítomní a registrovaní ako pozorovatelia

vo volebných miestnostiach/. Nezakladá sa na pravde, že agentúra , v ktorej som

konateľ zvážala voličov k voľbám. Autom Suzuki Swift bielej farby s EČ sa

k voľbám v poobedňajších hodinách dopravila majiteľka firmy, ktorá dovtedy bola v práci.“

Vo vyjadrení zvolenej poslankyne k sťažnostiam sa uvádza:

«... V prvom rade Vás chcem oboznámiť so skutočnosťou, že v komunálnych voľbách

2014 v obci Šoporňa kandidovala na post starostu obce Šoporňa pod číslom 7 moja sestra

, ktorú som ja a moja rodina podporovala nakoľko je to môj blízky

rodinný príslušník. 2 tohto dôvodu mne samej záležalo na tom, aby voľby prebehli hladko,

čestne a bez nezákonného zasahovania do priebehu volieb, ako aj samotného volebného

výsledku.

Faktom je, že pred voľbami politické strany nominovali svojich členov

do jednotlivých okrskových komisií na čo, ale p. členov okrskových komisií

poprehadzoval podľa svojho zváženia a tým porušil zákon. Na to sa politické strany

„vzbúrili" a podali sťažnosť Ústrednej volebnej komisii a tá nariadila druhú voľbu

predsedov a členov okrskových komisií, ktorá už prebehla v súlade so zákonom

a pod dozorom Obvodnej volebnej komisie z Galanty.

Taktiež ako aj ostatní kandidáti na post starostu sme sa snažili monitorovať situáciu

okolo priebehu volieb. Nevidela som a ani som nepočula o iných kandidátoch na post

starostu, že by dochádzalo z ich strany a strany ich voličov k nejakému nekalému spôsobu

napr. kupovaniu hlasov, zvážaniu alebo ovplyvňovaniu voličov.

Ale na druhej strane sa šírili reči o prihlasovaní sa ľudí k trvalému pobytu v obci

Šoporňa pred voľbami s cieľom podporiť vo voľbách. Ďalej sa šírili reči počas

volebnej noci, kde sa p. údajne snažila pri sčítaní presunúť časť

volebných lístkov z „kôpky“ do „kôpky“ v prospech svojho manžela

p. . Na toto, ale okrsková komisia včas prišla, keďže volebné lístky boli

niekoľkokrát prerátavané a kontrolované.

Záverom môžem čestne prehlásiť, že komunálne voľby 2014 v obci Šoporňa i napriek

neúspechu mojej sestry prebehli zákonne, a jediný podľa môjho názoru, kto sa snažil

o manipulovanie volieb a volebného výsledku bol práve a jeho rodina.»

Zvolená poslankyňa sa vyjadrila, že nemá vedomosť

o skutočnostiach, ktoré by spochybňovali „zákonnosť predmetných volieb“. Zvolená

poslankyňa vo svojom stručnom vyjadrení taktiež uviedla, že nemá

žiadnu informáciu o skutočnostiach uvádzaných v sťažnostiam.

Zvolená poslankyňa vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem iného

uvádza:

„Môžem potvrdiť to, že sa po obci skutočne šíria reči o kupovaní hlasov za peniaze,

Či skôr za potraviny (klobásy). Osobne som nebola svedkom takéhoto kupovania... Videla

som aj ja auto agentúry , ako v deň volieb jazdilo po obci aj parkovalo pred

školou, aj to, že jazdilo plné, ale či ľuďom z auta niekto dával lístočky, to som nevidela.

Nenapadlo ma to sledovať a verím, že ani v budúcich voľbách, ak sa rozhodnem kandidovať,

nebudem snáď musieť robiť nejakého volebného detektíva... Ohľadom osoby

môžem potvrdiť, že v čase keď som bola ja voliť, tak sa nachádzala v škole a

vyzeralo to tak, že sa tam zdržiava dlhodobo a myslím, že aj premyslene, mala v ruke nejaké

papiere. Ak bola oficiálnym pozorovateľom, tak mohla v škole i vo volebnej miestnosti byť

ako dlho chce. Mňa nekontaktovala, ale s inými ľuďmi sa rozprávala. O čom neviem, ale je

očakávateľné, že o voľbách a o kandidátoch, lebo ju obecná politika, obecné zastupiteľstvá

či hospodárenie obce všeobecne dlhodobo zaujímajú (kritizovala viackrát verejne

, bola aktívna v referende atď.) Počula som, že síce, že vo volebnej miestnosti mala

ukazovať dva prsty, t. j. voľte č. 2, ktoré mal , ale vo volebnej miestnosti už

nikoho neovplyvní. Keď už niekto na voľby príde, je rozhodnutý, koho bude voliť. Videla som

tam aj pánov a , ako sa zhovárajú s inými ľuďmi. Nemala

som však dôvod na to, aby som sa s nimi dala do reči, keďže išlo o nášho volebného

oponenta a tiež nezvyknem úmyselne isť načúvať cudzie reči.

To, či sa v obci prihlásili na pobyt ďalšie osoby alebo boli voliť nejakí cudzinci vôbec

neviem. Rovnako nemám žiadne informácie ani o manipulácii s volebnými schránkami

nemám ich odkiaľ mať.“

Dňa 3. februára 2015 bolo doručené ústavnému súdu vyjadrenie odporcu

k doplneniu sťažnosti, v ktorom okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ v úvode svojho doplnenia sťažnosti uvádza, že navrhuje vypočuť ako

ďalších svedkov pani , pani a pani , zamestnankyne resp.

bývalé zamestnankyne obce Šoporňa. Majú byť svedkami, v akom stave sa nachádzala

volebná dokumentácia pred tým, ako bola zaslaná na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nie

je zrejmé, čo majú tieto svedkyne potvrdiť, keďže sťažovateľ to neuviedol. Z uvedeného

absentuje účel vykonania dôkazu výsluchom týchto sťažovateľom navrhnutých svedkov. Nie

je ale tiež zrejmé, čo má stav volebnej dokumentácie, pred zaslaním ústavnému súdu,

spoločné so zisteným výsledkom hlasovania voličov. Predsa za stav volebnej dokumentácie

zodpovedá obec a ako sám sťažovateľ uviedol, v čase zasielania volebnej dokumentácie

ústavnému súdu, bol na čele obce a za jej činnosť aj niesol zodpovednosť, sťažovateľ ako

starosta obce... Navyše, pani a pani nie je možné považovať

za nestranných a nezaujatých svedkov, keďže na základe oznámenia novozvoleného starostu

sa vedie trestné konanie, kde je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti pani

a pani , keďže boli za svedkom, v snahe ovplyvňovať ho poskytnutím nenáležitej

výhody a ovplyvňovania za účelom poskytnutia krivej resp. nepravdivej svedeckej výpovede

pred ústavným súdom. Pani je zase manželkou kandidáta na poslanca obecného

zastupiteľstva, ktorý kandidoval za stranu, ktorá podala sťažnosť...

Sťažovateľ spomína v doplnení svojej sťažnosti folklór pri rozprávaní o „

klobásach“. Nevieme, čo tým má sťažovateľ na mysli a ani to, či tieto „ klobásy“

majú byť nejakým spôsobom spájané s osobou novozvoleného starostu alebo nejakými jeho

činmi. Nie je ani zrejmé, kto sú osoby sťažovateľom označované ako „mnoho Rómov“

a „ľudia počuli a videli“. Nevieme naozaj sa k uvedenému vyjadriť inak ako že je to len

tvrdenie pána sťažovateľa (a to aj v konaní o sťažnosti SDS) bez reálneho podkladu... Ak

sám sťažovateľ vo svojom doplnení sťažnosti uvádza „niektoré vyhlásenia nie sú priamo

svedkami volebnej korupcie a ovplyvňovania výsledku volieb či porušovania volebného

moratória, nie je zrejmé, ako môže tieto podklady uvádzať ako dôkazy a tieto osoby

navrhovať ako svedkov, ktorí majú potvrdiť jeho tvrdenia uvádzané v sťažnosti. Ak sám

vo svojom doplnení sťažnosti tvrdí, že nie sú priamo svedkami, nie je dôvod na to, aby ich

ako svedkov uvádzal. Nevieme ani, ktoré osoby by ako priamy svedkovia podľa sťažovateľ

mali byť a tak aj dosvedčiť sťažovateľove tvrdenia na preukázanie pravdivosti jeho

vyjadrení.

Tiež by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že doplnenie sťažnosti nad rozsah

pôvodne podanej sťažnosti, t. j. ktoré pôvodné znenie sťažnosti nedopĺňajú ale rozširujú

a aj osoby, v pôvodne podanej sťažnosti, je podľa nášho názoru podaním, ktoré v zmysle

o ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov je podaním po lehote na podanie sťažnosti vo volebných veciach.»

V ďalšom období boli ústavnému súdu bez predchádzajúcej výzvy doručované

vyjadrenia viacerých obyvateľov obce Šoporňa, v ktorých sa vyjadrujú ku skutočnostiam

súvisiacim s priebehom volieb do orgánov samosprávy obce Šoporňa konaných

15. novembra 2014, ako aj viaceré anonymné oznámenia, ktoré buď potvrdzujú námietky

sťažovateľa, alebo naopak, ich vyvracajú, resp. ich pisatelia poukazujú v týchto

oznámeniach na nekalé praktiky sťažovateľa. Ústavnému súdu bolo doručené i „podporné

stanovisko“ zvolenému starostovi , ktoré podpísalo 167 občanov obce

Šoporňa.

II.

II.1 Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (, m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Podľa ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby

za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak

na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané

spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže

spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky

volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom

skutočnej vôle voličov ().

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi

bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb

a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita

protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.

). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity

volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok

volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,

pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „volebný zákon“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy,

kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona

o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané

protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok

volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.

Nestačí samotné označenie dôkazov (, a ). Súčasťou

zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením

dôkazov [ ]. Funkcia ústavného súdu v rámci

prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v

konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to

povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe

špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý

volebný proces (m. m. ).

Uvedené všeobecné východiská ústavný súd aplikoval pri preskúmaní námietok

sťažovateľov formulovaných v ich volebných sťažnostiach.

II.2 Kľúčové námietky sťažovateľov

Na základe argumentácie sťažovateľov obsiahnutej v ich sťažnostiach možno ich

kľúčové námietky rozdeliť do štyroch skupín:

1. Námietka o účelovom prihlasovaní osôb na trvalý pobyt v obci (ďalej len „prvá

námietka“);

2. Námietky proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasov

a zapečaťovaní volebnej dokumentácie (ďalej len „druhá námietka“);

3. Námietky proti porušovaniu volebného moratória volebnou agitáciou v deň volieb

v budovách, v ktorých sídlili okrskové volebné komisie č. 1, 2 a 3, ako aj na priľahlých

verejných priestranstvách;

4. Námietky o podozrení z kupovania hlasov v prospech odporcu a niektorých

zvolených poslancov (osobitne vo vzťahu k obyvateľom ulice).

III.

Preskúmanie námietok sťažovateľov

III.1 K námietke o účelovom prihlasovaní osôb na trvalý pobyt v obci

Sťažovateľ i SDS v sťažnostiach namietajú, že v období pred voľbami došlo v obci

k prihlasovaniu „... obyvateľov na trvalý pobyt v obci pred voľbami s úmyslom môcť v danej

obci voliť, no nie s úmyslom skutočne žiť v obci a mať skutočný záujem podieľať sa na živote

obce“, pričom podľa ich tvrdenia malo ísť o „cca 200 cudzincov“.

Ústavný súd si na účely preskúmania prvej námietky sťažovateľov z obecného úradu

vyžiadal príslušnú dokumentáciu a zistil, že v období od 1. januára 2014 do dňa volieb sa

na trvalý pobyt v obci prihlásilo spolu 67 osôb (t. j. oveľa menej než uviedli sťažovatelia),

z ktorých sa však len minimálny počet prihlásil tesne pre voľbami, ostatné osoby sa

v uvedenom období hlásili na trvalý pobyt priebežne.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že námietka sťažovateľov týkajúca sa účelového

prihlasovania na trvalý pobyt bola sťažovateľmi formulovaná len všeobecne (nekonkrétne),

a predovšetkým z toho, že sťažovateľ vykonával v období pred voľbami funkciu starostu

obce, a teda mohol a mal urobiť opatrenia, aby boli na trvalý pobyt v obci prihlásené len

osoby, ktoré spĺňali zákonom ustanovené podmienky, ústavný súd vyhodnotil túto námietku

sťažovateľov ako nedôvodnú a účelovú.

III.2 K námietkam smerujúcim proti postupu okrskových volebných komisií

pri sčítavaní hlasov a zapečaťovaní volebnej dokumentácie

Sťažovatelia formulujú výhrady proti postupu všetkých okrskových komisií

pri sčítavaní hlasov, ako aj ich postupu pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a v tejto

súvislosti navrhujú ústavnému súdu „... prepočítať a preveriť neplatné volebné lístky, resp.

platné odovzdané volebné lístky. Rovnako žiadame preveriť, kedy a akým spôsobom došlo

k zapečateniu hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov a ostatných volebných spisov,

nakoľko máme informáciu, že sa tak malo definitívne udiať dokonca až v stredu 19. 11. 2014

a či zapečatenie dostatočným spôsobom zamedzilo možnosti dodatočnej manipulácii...“.

Podľa § 14 ods. 4 volebného zákona miestna volebná komisia

a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o registrácii alebo o neregistrácii

kandidátov,

b) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa

tohto zákona,

c) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb do obecného (mestského) zastupiteľstva

a volieb starostu obce (primátora), ktorú podpíšu členovia komisie; zápisnicu s originálnymi

podpismi členov komisie dostane každý člen komisie,

d) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenie o zvolení,

e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia

a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie

hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;

prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

V súlade s § 11 ods. 6 volebného zákona volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je

prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných

členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania

vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

V súlade s § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta

hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich

odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková

volebná komisia.

Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej

volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú

schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj

prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 37 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia vyberie obálky

s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok

so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok

okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)

zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných

hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže

nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť

sčítania hlasov.

Podľa § 40 ods. 1 volebného zákona po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice

o hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden

rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn

na ukončenie činnosti.

Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie

lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci

do úschovy.

Podľa § 41 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí

celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými

volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od okrskových

volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a iné

informácie.

Podľa § 41 ods. 2 volebného zákona v miestnosti, kde miestna volebná komisia

sčítava hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa

a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala

povolenie Ústredná volebná komisia.

Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo

zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie

a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 43 ods. 3 volebného zákona po podpísaní oboch rovnopisov zápisníc

o výsledku volieb v obci zašle predseda miestnej volebnej komisie jeden rovnopis zápisnice

bezodkladne okresnej volebnej komisii. Ostatné volebné spisy odovzdá do úschovy obci.

Ústavný súd si na účely preskúmania opodstatnenosti námietok sťažovateľov

smerujúcich proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasov

a zapečaťovaní volebnej dokumentácie vyžiadal v súlade s návrhom sťažovateľov

z Obecného úradu v Šoporni (ďalej len „obecný úrad“) kompletnú volebnú dokumentáciu

a následne ju preskúmal a prepočítal v nej obsiahnuté hlasovacie lístky.

Z volebnej dokumentácie o voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa zistil

ústavný súd tieto skutočnosti:

1. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného

zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa boli pre voľby do orgánov samosprávy obce

vytvorené 3 volebné okrsky, v zoznamoch voličov bolo zapísaných celkom 3 622 osôb,

obálky boli vydané celkom 2 101 voličom, voliči odovzdali celkom 2 101 obálok, pričom

pre voľby do obecného zastupiteľstva bolo odovzdaných 2 004 platných hlasovacích lístkov

a pre voľby starostu bolo odovzdaných 2 059 platných hlasovacích lístkov.

2. Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 vyplýva, že celkový počet

osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov bol 1 190, počet voličov, ktorým

boli vydané obálky, bol 743, počet odovzdaných obálok bol 743, počet platných hlasovacích

lístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva bol 697, počet platných

hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 734.

3. Ústavný súd prepočítal volebnú dokumentáciu okrskovej volebnej komisie č. 1

a zistil, že sa v nej nachádza 747 odovzdaných obálok, pričom tieto obálky boli riadne

zapečatené. V jednej z odovzdaných obálok, ktorá bola zjavne neotvorená, sa nachádzali

platné hlasovacie lístky pre voľbu starostu aj pre voľby do obecného zastupiteľstva.

3.1 Po prepočítaní platných hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 1 pre voľby

do obecného zastupiteľstva ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanej volebnej

dokumentácii v skutočnosti 669 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentácii chýba

28 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému v zápisnici), a po prepočítaní platných

hlasovacích lístkov pre voľby starostu ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanej

volebnej dokumentácii v skutočnosti len 613 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentácii

chýba 121 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému vo volebnej dokumentácii).

3.2 Porovnaním údajov o počte platne odovzdaných hlasov pre jednotlivých

kandidátov na starostu uvedených v zápisnici s počtom platných hlasovacích lístkov

zistených ústavným súdom pri prepočítavaní vyplýva, že chýbajú hlasovacie lístky, ktoré

mali byť podľa údajov v zápisnici odovzdané v prospech , zvoleného starostu

obce. Ústavný súd tiež zistil, že v prospech boli pripočítané dva neplatné

hlasovacie lístky. Počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov v prospech ostatných

kandidátov na starostu obce bol v súlade so zápisnicou okrskovej volebnej komisie okrsku

č. 1.

3.3 Zápisnicu okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 odmietli podpísať dvaja

členovia okrskovej volebnej komisie (podľa zistení ústavného súdu

manželka sťažovateľa) a (podľa zistení ústavného súdu príbuzná

sťažovateľa) z dôvodov, ktoré zodpovedajú námietkam sťažovateľa uvedeným v sťažnosti.

Súčasťou námietok ale nebola výhrada smerujúca proti celkovému počtu platne

odovzdaných hlasov, resp. spochybňovaniu ich celkového počtu.

4. Ústavný súd preskúmal aj volebnú dokumentáciu volebných okrskov č. 2 a č. 3

a zistil, že údaje o počtoch platne odovzdaných hlasov pre voľby starostu a voľby obecného

zastupiteľstva uvedené v zápisniciach týchto okrskových volebných komisií zodpovedajú

údajom, ktoré boli zistené pri prepočítavaní volebnej dokumentácie ústavným súdom.

Ústavný súd ale zistil, že vo volebnom okrsku č. 3 neboli riadne zapečatené odovzdané

otvorené obálky, nepoužité obálky a nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu

a poslancov obecného zastupiteľstva.

Sumarizujúc svoje zistenia z prepočítavania hlasov, ústavný súd konštatuje, že podľa

počtu platných hlasov nachádzajúcich sa v obcou predloženej volebnej dokumentácii by

sťažovateľ ako kandidát na starostu získal 530 hlasov a odporca ako kandidát na starostu len

511 hlasov, t. j. podľa zistení ústavného súdu by mal byť v skutočnosti za starostu zvolený

nie odporca, ale sťažovateľ. Vzhľadom na malé rozdiely v počte hlasov, ktoré získali

kandidáti na poslancov, by vzhľadom na 28 chýbajúcich platne odovzdaných hlasovacích

lístkov pri voľbách obecného zastupiteľstva bol podľa prepočítavania uskutočneného

ústavný súdom iný aj výsledok volieb obecného zastupiteľstva, než aký bol uvedený

v zápisnici miestnej volebnej komisie.

Vzhľadom na závažnosť svojich zistení získaných z prepočítavania hlasov ústavný

súd rozhodol, že vo vzťahu k objasneniu druhej námietky sťažovateľov uskutoční výsluch

svedkov. Ústavný súd vykonal výsluch svedkov prostredníctvom sudcu spravodajcu, ktorý

16. februára 2015 v sídle ústavného súdu vypočul svedkov ,

, , a .

Svedkyňa , jedna z dvoch členiek okrskovej volebnej komisie č. 1, ktorá

nepodpísala zápisnicu, sa na výsluch nedostavila.

, členka okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 (manželka

sťažovateľa), vo svojej výpovedi o priebehu volieb uviedla, že pozorovateľka pani

vo volebnej miestnosti i mimo nej komunikovala s voličmi, osobne však nepočula, o čom sa

s voličmi zhovára. Pani bola upozornená na nevhodné správanie predsedníčkou

okrskovej volebnej komisie, i ňou osobne ako členkou komisie. Podľa svedkyne aj ďalšia

členka okrskovej volebnej komisie pani bola upozornená, že nemá listovať

v zoznamoch voličov. Svedkyňa tiež uviedla, že aj pán , ktorý bol členom miestnej

volebnej komisie a otec pána , komunikovali v priebehu volieb s voličmi na chodbe

pred volebnou miestnosťou. Svedkyňa uviedla, že počas sčítania hlasovacích lístkov vládol

vo volebnej miestnosti čulý ruch „pozorovatelia tam chodili“. Ďalej uviedla, že

pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie nebola prítomná, nepamätá si, či bola volebná

dokumentácia zapečatená. Zápisnicu odmietla podpísať z dôvodov uvedených v jej prílohe.

Predsedníčka okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 vypovedala,

že proces sčítania prebiehal tak, že najskôr prepočítali hlasovacie lístky na starostu

a následne na poslancov. Sporných hlasovacích lístkov bol nepatrný počet. Trvá na tom, že

sčítanie i zapečatenie hlasovacích lístkov prebehlo v poriadku, nevie si vysvetliť chýbajúce

hlasovacie lístky, pripúšťa možnosť manipulácie zo strany sťažovateľa po skončení volieb.

Zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1 vo svojej

výpovedi uviedla, že pozorovateľka pani komunikovala v priebehu volieb

s voličmi, svedkyňa však nepočula, čo bolo predmetom ich rozhovoru, bola napomenutá

predsedom miestnej volebnej komisie i predsedníčkou okrskovej volebnej komisie okrsku

č. 1. Sčítavanie hlasov prebehlo podľa jej názoru bez problémov, hlasy na starostu sa

prepočítavali viackrát. Zápisnicu odniesla miestnej volebnej komisii pani ,

pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie boli prítomní členovia volebnej komisie

i svedkyňa. Zapečatená volebná dokumentácia bola ponechaná vo volebnej miestnosti

a najbližší pracovný deň bola zamestnancami obecného úradu prenesená na obecný úrad,

svedkyňa nebola prítomná pri jej preberaní, pričom uviedla, že obvykle to mala na starosti

pani . Po vyžiadaní volebnej dokumentácie ústavným súdom ju svedkyňa spolu

s kolegyňou vybrala z archívu (bola zapečatená) zabalila do baliaceho papiera a zaslala

ústavnému súdu.

Svedkyňa , zapisovateľka miestnej volebnej komisie a manželka

jedného zo zvolených poslancov, vo svojej výpovedi uviedla, že volebná dokumentácia

ostala zapečatená po voľbách v jednej triede v škole, osobne sa nezúčastnila jej prenesenia

do archívu obce, pretože po voľbách bola chorá, až následne videla dokumentáciu v archíve

obce, bez známok porušenia zapečatenia, keď bola zasielaná ústavnému súdu. Svedkyňa

vypovedala, že prístup k archívu mal každý zamestnanec obecného úradu.

, ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie, vypovedal, že

v priebehu volebného dňa boli na účely kontroly prítomní aj zástupcovia obvodnej volebnej

komisie z Galanty a nemali proti priebehu volieb žiadne výhrady. Počas volebného dňa

riešil sťažnosti na správanie pozorovateľov, členov volebných komisií, väčší spor riešený

nebol. Uviedol, že má vedomosť o výhradách, pre ktoré nepodpísali zápisnicu členky

volebnej komisie v 1. volebnom okrsku. Fyzicky prekontroloval zapečatenie volebnej

dokumentácie predtým, ako odniesol volebné výsledky do Galanty. Zápisnicu miestnej

volebnej komisie osobne s pani odniesol na obecný úrad do archívu obce.

Vo vzťahu k chýbajúcim hlasovacím lístkom pripúšťa možnosť manipulácie osobami

blízkymi sťažovateľovi.

Výsluchu svedkov sa zúčastnili obe procesné strany vrátane ich právnych zástupcov.

Predvolaná svedkyňa , ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohla

dostaviť na výsluch, zaslala ústavnému súdu svoju písomnú výpoveď, v ktorej okrem iného

uvádza:

„V priebehu dňa som spolu s ďalšími viackrát poukázala na to, že p. ,

ktorá bola pozorovateľkou v našej komisií aktívne komunikovala s voličmi predtým ako išli

voliť. Bola som priamo svedkom, ako ukazovala voličom rukou počtom prstov číslo 2

ukazovala 2 prsty. Pani chodila neustále po chodbe a napriek viacnásobným

upozorneniam stále s voličmi predtým ako vošli do volebnej miestnosti komunikovala

na tému koho voliť. Okrem tohto zrejmého ovplyvňovania voličov si aj niečo zapisovala.

V tretej volebnej miestností bol pozorovateľ pán , otec jedného

z kandidátov na starostu . Tiež bol niekoľkokrát upozornený na to, aby

nekomunikoval s voličmi. Stával aj pred budovou školy a tam sa rozprával

s prichádzajúcimi občanmi.

V našej volebnej komisii bola tiež upozornená členka komisie , ktorá

si sústavne listovala v zozname akoby si pozerala kto bol a kto ešte nebol voliť. Následne

viac ráz niekomu telefonovala.

V priebehu dňa som počula aj rozhovor voličov, ktorí sa pýtali členov komisií, či boli

voliť konkrétne osoby, a ak bola odpoveď, že nie, tak pár z nich hneď telefonovalo a pritom

povedali do telefónu, že aby prišli voliť toho nášho, na ktorom sa dohodli.

Viacerí členovia a pozorovatelia telefonovali veľakrát za deň, hlavne poobede

ohľadom toho, kto bol a kto nebol voliť. Dáva to možno aj logiku v tom, že sa obvolávali,

aby išli voliť svojich kandidátov na poslancov a starostu, na čo by inak pozerali

do zoznamov voličov.

Porušenie volebného zákona bolo aj v tom, že niektorí kandidáti boli informovaní

o čiastkových výsledkoch volieb predtým, než boli podpísané zápisnice (porušenie § 30

ods. 13 zákona o voľbách). Počas prerátavania volebných lístkov sa dvere na volebných

miestnostiach otvárali, po školskej chodbe chodili viaceré nezúčastnené osoby a ešte pred

podpisom zápisnice ľudia vychádzali z miestnosti.

Na uvedené skutočnosti sme sa sťažovali aj u predsedu volebnej komisie

p. , ale bez odozvy.“

Ústavný súd na základe poznatkov získaných počas výsluchov svedkov konštatuje,

že žiaden z vypočutých svedkov vo svojej výpovedi nespochybnil priebeh zapečaťovania

volebnej dokumentácie volebného okrsku č. 1 a nepripustil, že by došlo počas sčítavania

hlasov k takým nedostatkom, na základe ktorých by mohlo dôjsť k takej zásadnej chybe, aká

vyplynula z následného prepočítania hlasov ústavným súdom (121 chýbajúcich platne

odovzdaných hlasov pre voľby starostu a 28 chýbajúcich platných hlasovacích lístkov

pre voľby obecného zastupiteľstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavnému súdu sa vykonaným dokazovaní nepodarilo

preukázať, či po skončení hlasovania a zapečatení volebnej dokumentácie okrskovou

volebnou komisiou č. 1 došlo, resp. mohlo dôjsť k protiprávnemu zásahu volebnej

dokumentácie volebného okrsku č. 1, ústavný súd prostredníctvom sudcu spravodajcu

vyzval účastníkov konania, aby v lehote dvoch dní predložili návrhy na doplnenie

dokazovania zameraného na objasnenie druhej námietky.

V reakcii na výzvu ústavného súdu odporca doručil 18. februára 2015 podanie

v elektronickej forme, v ktorom sa vyjadruje k okolnostiam týkajúcim sa veľkého množstva

chýbajúcich hlasovacích lístkov vo volebnej dokumentácii volebného okrsku č. 1, a v tejto

súvislosti uvádza najmä toto:

„... Nepredpokladám, že by v počte odovzdaných hlasovacích lístkov mohla okrsková

volebná komisia spraviť tak výraznú chybu v prepočte, najmä keď jej členovia boli

zástupcami viacerých volebných záujmov (okrem iného aj manželka sťažovateľa),

pozorovateľov a aj zástupcov obvodnej volebnej komisie. Napriek skutočnosti, že dve členky

okrskovej volebnej komisie odmietli podpísať zápisnicu a uviedli aj dôvody svojho

nepodpísania, ani len nespochybnili zistený výsledok, či už cez počet zúčastnených voličov

a ani čo sa týka zisteného počtu odovzdaných platných hlasov jednotlivým kandidátom

na post starostu obce alebo poslanca obecného zastupiteľstva.

Dňa 04. 12. 2014 bola na Obecný úrad Šoporňa doručená žiadosť ústavného súdu

o predloženie dokumentácie. Zo záznamov o odoslanej pošty na obecnom úrade je zrejmé,

že táto dokumentácia bola na ústavný súd odoslaná dňa 09. 12. 2014. Nie je úplne známe,

kedy bola volebná dokumentácia na obecný úrad po hlasovaní obyvateľov obce a ukončení

volieb doručená, ale vieme, že najbližší pracovný deň 17. 11. 2014 sa v budove školy

uskutočnila riadne výuka a to vo všetkých triedach... Za obec mali volebnú dokumentáciu

prevziať od okrskových volebných komisií zapisovatelia a následne mala byť uzamknutá

v škole. Školu po voľbách uzamykala pani , ktorá bola o. i. aj pozorovateľkou

v Okrskovej volebnej komisii č. 1 a bola členkou miestnej volebnej komisie. Následne mala

pani spolu so svojím manželom, volebnú dokumentáciu preniesť na obecný

úrad. Kto mal možnosť manipulovať s volebnou dokumentáciou na obecnom úrade

nevieme... Je zrejmé, keď z obecného úradu bola ústavnému súdu zaslaná volebná

dokumentácia, že ju mala obec po voľbách k dispozícii. V tom čase na čele obce, ako jej

štatutár, stál sťažovateľ... Skutočnosť, ktorú povedali zamestnanci obce, že volebná

dokumentácia bola balená v kancelárii starostu sťažovateľa a za jeho prítomnosti, sa nám

javí ako možnosť ovplyvňovať obsah dôkazovej (volebnej) dokumentácie (jeho tvrdenie na

pojednávaní pred ústavným súdom o tom, že s volebnou dokumentáciou neprišiel

do kontaktu, vyznieva ako nepravdivé). Ústavný súd a aj my všetci ostatní sme

predpokladali, že obec zaslala komplexnú volebnú dokumentáciu. Po tom, čo ma pán sudca

spravodajca v danej veci vyzval, aby som ako súčasný starosta obce skúsil zistiť, či sa

na obecnom úrade nenachádzajú preberacie protokoly o prevzatí volebnej dokumentácie

obcou od okrskových volebných komisií, som zistil, že sa v archíve obce nachádza časť

volebnej dokumentácie, ktorú som následne zaslal ústavnému súdu. Z uvedeného je dôvodný

predpoklad, že ústavnému súdu nebola volebná dokumentácia zaslaná úplná úmyselne

a bolo do nej neoprávnene zasahované. Ten, kto to zasielal neúplnú volebnú dokumentáciu,

mohol mať zo zistení ústavného súdu, na základe takýchto podkladov, prospech a to aj

napriek tej skutočnosti, že tieto potenciálne vady volieb, neoznačil vo svojej sťažnosti...

Ak na základe doteraz vykonaného dokazovania by mal ústavný súd rozhodnúť, je

zrejmé, že sťažnosti sťažovateľa nie je možné vyhovieť. Porušenia volebných pravidiel,

o ktorých tvrdil sťažovateľ, sa mu preukázať nepodarilo a údajné nesprávne posudzovanie

hlasovacích lístkov ústavný súd zistil v dvoch prípadoch. Na základe zisteného výsledku

volieb nie je možné dvom nesprávne vyhodnoteným hlasovacím lístkom prikladať relevanciu

vzhľadom na zistenú vôľu voličov. Aj zistenia ústavného súdu sa v intenciách doteraz

vykonaného dokazovania javia ako spochybniteľné, keďže nie je nepochybné, či volebná

dokumentácia zaslaná ústavnému súdu, je autentická a že žiadnym spôsobom do nej nebolo

po zistení volebných výsledkov zasahované.“

V nadväznosti na citované odporca navrhol, aby ústavný súd doplnil dokazovanie

a ako svedkov vypočul všetkých členov okrskovej volebnej komisie č. 1, ktorí ešte neboli

vypočutí, všetkých pozorovateľov, prítomných pri sčítavaní hlasovacích lístkov v tomto

volebnom okrsku vrátane prítomných členov obvodnej volebnej komisie v Galante (spolu

18 osôb) a ešte nevypočutú zamestnankyňu obecného úradu .

Odporca zároveň ústavnému súdu oznámil, že na základe informácií, ktoré boli

zistené pri výsluchu svedkov uskutočnenom 16. februára 2015, podal oznámenie

o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorého fotokópiu priložil k svojmu podaniu

doručenému ústavnému súdu 18. februára 2015.

Dňa 19. februára 2015 bol ústavnému súdu elektronicky doručený návrh sťažovateľa

a SDS na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania výsluchom svedkov. V uvedenom

písomnom podaní sa okrem iného uvádza:

„... v nadväznosti na uskutočnené výsluchy svedkov zo dňa 16. 02. 2015 v predmetnej

veci dávame na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky vykonať nasledovné

dokazovanie:

Výsluch svedka pani ( ), stále

ešte zamestnankyne Obce Šoporňa (ešte pracuje na Obecnom úrade), ktorá mala podľa

našich informácií pripravovať odoslanie volebnej dokumentácie na Ústavný súd Slovenskej

republiky...

Výsluch, príp. písomné stanovisko miestnej volebnej komisie za účelom výsluchu,

príp. získania informácií o tom, kde sa volebná dokumentácia nachádzala v časovom

období od skončenia sčítania hlasov bezprostredne po skončení volieb až do jej odoslania

na Ústavný súd Slovenskej republiky a zároveň aj o spôsobe a termínoch zapečaťovania

všetkých zápisníc z volieb ako súčasti tejto dokumentácie (zrejme však relevantné

informácie bude mať predseda miestnej volebnej komisie , príp.

zapisovateľka ; ťažko je momentálne hodnotiť, či ostatní členovia miestnej

volebnej komisie po skončení volieb boli v tejto záležitosti vôbec aktívni, resp. majú vôbec

nejaké informácie).

Výsluch ostatných členov 1. okrskovej volebnej komisie ohľadom spôsobu

spočítavania hlasov a zapečatenia volebnej dokumentácie.“

Nad rámec návrhov na ďalšie dokazovanie sťažovatelia vo svojom podaní ďalej

uvádzajú:

«Dovoľujeme si ešte dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky do pozornosti, že

novozvolený starosta obce Šoporňa, , na verejnom zasadnutí obecného

zastupiteľstva v kultúrnom dome v Šoporni dňa 28. 01. 2015 prečítal všetkým prítomným

Doplnenie príloh k podanej ústavnej sťažnosti (v tejto veci) a následne uviedol: „Vyžiadam

si zoznam týchto obyvateľov a na každého z nich, lebo ani jedno slovo v tomto nie je

pravda, podám trestné oznámenie, kto bol ochotný za pána sa podpísať pod takýto

pamflet.“ Považujeme takéto verejné vyjadrenie, obzvlášť z úst starostu obce, prednesené

na obecnom zastupiteľstve, za nezákonné zasahovanie do procesu vykonávania dôkazov

na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Zároveň to považujeme v rámci jeho postavenia

za absolútne nevhodné a nedovolené využívanie takéhoto postavenia starostu obce, aby

jednak toto svoje postavenie a zároveň aj inštitút obecného zastupiteľstva zneužíval

na znevažovanie akejkoľvek ústavnej sťažnosti, pričom ani táto sťažnosť nemá žiaden súvis

s rokovaním a úlohami obecného zastupiteľstva a smeruje v časti proti nemu ako osobe

(nie starostovi).

Považujeme za úmyselné a premyslene cielené zastrašovanie (a možné

ovplyvňovanie) všetkých obyvateľov, ktorý sú ochotní prejaviť vlastný názor na dianie

v obci, pričom vyhodnotenie jednotlivých dôkazov je podľa nás potrebné ponechať na súd,

resp. orgány činné v trestnom konaní. V tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, že

na obecnom úrade bol skončený pracovný pomer s viacerými „nepohodlnými“

zamestnancami, pričom napr. v prípade pani (oddelenie kultúry, obecná

knižnica, organizácia kult. spoloč. podujatí v obci) to bolo s komentárom, lebo ste za SDS

a s takou osobou nie je možné spolupracovať.»

Dňa 19. februára 2015 bol ústavnému súdu elektronicky doručený návrh sťažovateľa

a SDS na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania výsluchom svedkov. V uvedenom

písomnom podaní okrem iného uvádza:

«Dovoľujeme si ešte dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky do pozornosti, že

novozvolený starosta obce Šoporňa, , na verejnom zasadnutí obecného

zastupiteľstva v kultúrnom dome v Šoporni dňa 28. 01. 2015 prečítal všetkým prítomným

Doplnenie príloh k podanej ústavnej sťažnosti (v tejto veci) a následne uviedol: „Vyžiadam

si zoznam týchto obyvateľov a na každého z nich, lebo ani jedno slovo v tomto nie je pravda,

podám trestné oznámenie, kto bol ochotný za pána sa podpísať pod takýto pamflet.“

Považujeme takéto verejné vyjadrenie, obzvlášť z úst starostu obce, prednesené na obecnom

zastupiteľstve, za nezákonné zasahovanie do procesu vykonávania dôkazov na Ústavnom

súde Slovenskej republiky...

V tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, že na obecnom úrade bol skončený

pracovný pomer s viacerými „nepohodlnými" zamestnancami, pričom napr. v prípade pani

(oddelenie kultúry, obecná knižnica, organizácia kult. spoloč. podujatí

v obci) to bolo s komentárom, lebo ste za SDS a s takou osobou nie je možné

spolupracovať...

Na horeuvedené verejné vyhlásenie si dovoľujeme upozorniť, nakoľko nie je dosť

dobre možné vylúčiť, či a aký to môže mať vplyv na výpovede alebo vyhlásenia svedkov.»

Dňa 20. februára 2015 starosta obce Šoporňa (odporca) doručil ústavnému súdu

prípis označený ako „Zaslanie nájdenej volebnej dokumentácie“, ktorého prílohou je časť

nepoužitej volebnej dokumentácie identifikovaná v označenom prípise vrátane

fotodokumentácie. Po preskúmaní tejto časti volebnej dokumentácie ústavný súd konštatuje,

že nič nenasvedčuje tomu, že jej súčasťou sú chýbajúce hlasovacie lístky, ktoré mali byť

použité vo volebnom okrsku č. 1, a to vzhľadom na skutočnosť, že sú v nej obsiahnuté len

neoznačené hlasovacie lístky, teda s vysokou pravdepodobnosťou také, ktoré pri voľbách

neboli použité.

Dňa 24. februára 2015 doručil právny zástupca sťažovateľov elektronickou formou

ústavnému súdu ďalšie podanie, v ktorom argumentuje, že odporca kandidoval síce ako

nezávislý kandidát, ale v skutočnosti s podporou viacerých politických strán, čo dokladá

fotokópiami volebných letákov. V podaní sa tiež uvádza, že odporca jedného z členov

okrskovej volebnej komisie č. 1 medzičasom vymenoval do funkcie prednostu obecného

úradu. Prílohy podania právneho zástupcu sťažovateľa tvoria vybrané príspevky z portálu

www.seredonline.sk týkajúce sa volieb orgánov samosprávy obce Šoporňa, ktoré majú

dokresliť atmosféru v obci pred voľbami, počas volieb a po voľbách.

IV.

Závery

Na základe skutkových zistení, ku ktorým ústavný súd dospel v doterajšom priebehu

konania, možno formulovať tieto skutkové a právne východiská pre rozhodnutie

o sťažnostiach sťažovateľov:

1. Doterajšie zistenia ústavného súdu nasvedčujú, že mohlo dôjsť k mimoriadne

závažnej manipulácii s volebnou dokumentáciou okrskovej volebnej komisie č. 1, čo

vyvoláva dôvodné podozrenie, že mohlo v tejto súvislosti dôjsť k spáchaniu trestného činu.

Ústavný súd nie je orgánom činným v trestnom konaní, a preto mu neprislúcha prešetrovať

podozrenia zo spáchania trestných činov, ku ktorým malo (mohlo) dôjsť v súvislosti

s voľbami. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že odporca mu oznámil, že doručil

18. februára 2015 Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanie označené ako

„Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu“, ktorého predmetom je oznámenie

odporcu o podozrení zo spáchania trestných činov, ku ktorým malo dôjsť manipuláciou

s volebnou dokumentáciou (ďalej len „trestné oznámenie odporcu“).

2. Primárnym účelom konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov

samosprávy obcí podľa je zistiť, či v období prípravy a priebehu

sťažnosťou napadnutých volieb došlo k volebným vadám takej intenzity, ktoré už objektívne

spochybňujú volebnou komisiou vyhlásený výsledok volieb, a na tomto základe rozhodnúť

o vyhlásení volieb za neplatné, zrušení napadnutého výsledku volieb, príp. zrušení

rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásení za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, alebo

naopak, volebnú sťažnosť zamietnuť ( ). Z doterajšej

judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v konaní podľa uplatňuje vo

vzťahu k napadnutým voľbám „sankčné“ mechanizmy [rozhodnutia podľa § 63 ods. 1 písm.

a) až c ] v zásade bez ohľadu na to, či zistené volebné vady priamo

zavinil účastník konania, proti ktorému sťažnosť smeruje.

3. Primárnym účelom trestného konania, v ktorom je predmetom preskúmavania

skutok nesúci znaky trestného činu, ku ktorému došlo (malo dôjsť) v súvislosti s prípravou

a priebehom volieb, je zistenie, či k takémuto činu skutočne došlo, ak k nemu došlo, kto ho

spáchal, a na tomto skutkovom základe vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti proti

páchateľovi trestného činu. Trestnú zodpovednosť voči konkrétnej osobe možno vyvodiť len

vtedy, ak sa v priebehu trestného konania preukáže aj to, že ku skutku, ktorý nesie znaky

trestného činu, došlo zavinením tejto osoby (subjektívna stránka trestného činu).

4. Z východísk uvedených v bodoch 2 a 3 možno vyvodiť, že medzi konaním

o volebnej sťažnosti podľa a trestným konaním týkajúcim sa skutku, ku

ktorému došlo, resp. malo dôjsť v súvislosti s prípravou a priebehom sťažnosťou

napadnutých volieb, môže (aj keď nemusí) existovať priama príčinná súvislosť. V právno

aplikačnej praxi môže aj pri existencii priamej príčinnej súvislosti medzi konaním

o konkrétnej volebnej sťažnosti a konkrétnym trestným konaním nepochybne vzniknúť

situácia, keď ich výsledky nebudú komplementárne, t. j. situácia, keď ústavný súd sťažnosť

podľa zamietne, hoci následne príslušný všeobecný súd právoplatne

rozhodne o tom, že určitá osoba spáchala trestný čin v súvislosti s voľbami, ktoré ústavný

súd vyhodnotil ako regulárne, a naopak. Aj keď uvedené situácie môžu v praxi nastať,

ústavný súd a orgány činné v trestnom konaní (resp. v konečnom dôsledku príslušné trestné

súdy) by mali vyvinúť primerané úsilie na to, aby ich meritórne rozhodnutia boli

komplementárne, a to okrem iného aj v záujme posilňovania dôvery a rešpektu občanov

(obyvateľov) k orgánom verejnej moci.

5. Ak by ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa po zistení, že

došlo k volebným vadám značnej intenzity, vôbec neprihliadal na skutočnosť, kto tieto vady

mohol zaviniť (zavinil), tak by k ochrane ústavnosti pristupoval formalisticky a rezignoval

by tak na materiálne chápanie ochrany ústavnosti, ktorého imanentným znakom je

elementárna úcta k všeobecne chápanej spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

môže za určitých konkrétnych okolností pri svojom rozhodovaní o sťažnostiach podľa

aj za cenu nerešpektovania lehoty podľa zákona

o ústavnom súde svoje konanie prerušiť a „vyčkať“ na účely objektívneho a spravodlivého

rozhodnutia o volebnej sťažnosti na výsledok, resp. priebežné výsledky súvisiaceho

trestného konania. Ústavný súd by mal takýto postup v konaní o sťažnosti podľa čl. 129

ods. 2 uplatniť len v celkom výnimočných prípadoch, a to predovšetkým s ohľadom

na skutočnosť, že až do rozhodnutia o volebnej sťažnosti sa príslušný priamo volený orgán

verejnej moci nachádza v stave právnej neistoty, keďže jeho legitimita bola spochybnená

sťažnosťou podľa .

6. Aplikujúc dosiaľ uvedené právne východiská na konanie o sťažnostiach

sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu dokazovania už vypočul

všetkých kľúčových svedkov, pričom vypočúvanie ďalších osôb navrhnutých účastníkmi

konania sa za týchto okolností javí kontraproduktívne a s vysokou pravdepodobnosťou by

neviedlo k zisteniu relevantných skutočností potrebných pre objektívne a spravodlivé

rozhodnutie o oboch sťažnostiach. Ide o úkony, ktoré by v konečnom dôsledku mali viesť

k zisteniu, či v predmetnej veci došlo k takej manipulácii s volebnou dokumentáciou, ktorá

nesie znaky trestného činu. Preto by o potrebe vykonania týchto úkonov a postupe

pri ďalšom dokazovaní mal primárne rozhodnúť orgán činný v trestnom konaní príslušný

na prešetrenie trestného oznámenia odporcu.

7. Lehota na rozhodnutie ústavného súdu o sťažnostiach namietajúcich neústavnosť

a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy ustanovená v § 63 ods. 6 zákona

o ústavnom súde má primárne poriadkový charakter. V okolnostiach, keď k objasneniu

skutočností potrebných pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie ústavného súdu

o sťažnostiach sťažovateľov môže výrazne napomôcť prešetrovanie trestného oznámenia

odporcu, môže ústavný súd na základe

v spojení s rozhodnúť o prerušení tohto konania.

8. V nadväznosti na uvedené možno na základe dosiaľ zistených skutočností zároveň

konštatovať, že podľa výsledkov prepočítania obcou odovzdanej volebnej dokumentácie

ústavným súdom boli pri voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa dosiahnuté iné

výsledky, než aké uviedla vo svojej zápisnici miestna volebná komisia. Za týchto okolností

bez objasnenia toho, či došlo k protiprávnemu zásahu do volebnej dokumentácie (a koho

zavinením), nemožno vysloviť, že voľby orgánov samosprávy obce Šoporňa konané

15. novembra 2015 prebehli regulárne.

9. Bez náležitého objasnenia druhej námietky sťažovateľov smerujúcej proti

namietanému sčítavaniu hlasov a zapečaťovaniu volebnej dokumentácie (a teda

pravdepodobnej manipulácii s volebnou dokumentáciou) je bez právneho významu, aby

ústavný súd preskúmaval ostatné námietky sťažovateľov.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

Podľa pokiaľ súd neurobí iné

vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak... c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa druhej a tretej vety plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

Vychádzajúc z uvedeného, sudca spravodajca predložil plénu ústavného súdu podľa

v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku návrh na prerušenie konania o sťažnostiach sťažovateľov až do prešetrenia

oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu podaného 18. februára 2015 Úradu

špeciálnej prokuratúry , .

Návrh sudcu spravodajcu na prerušenie konania o sťažnostiach sťažovateľov nezískal

podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov.

Vzhľadom na skutočnosť, že plénum ústavného súdu v zmysle čl. 131 ods. 1 tretej

vety zamietlo návrh sudcu spravodajcu, hlasovalo následne o návrhu sťažovateľov,

ktorí sa domáhali, aby ústavný súd vyhlásil voľby orgánov samosprávy obec Šoporňa

konané 15. novembra 2015 za neplatné. Ani návrh sťažovateľov nezískal podporu

nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov. Právnym dôsledkom uvedeného výsledku

hlasovania je v zmysle zamietnutie návrhu sťažovateľov; táto

skutočnosť je vyjadrená vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015