Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)PL. ÚS 6/2015
PDF · 747.62 KB
No categories available
PL. ÚS 6/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 6/2015 166
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny
Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konaní
o sťažnostiach , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou
ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Koceľova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom
konateľa a advokáta Mgr. Ľubomíra Ondrušeka, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť
volieb starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014, za účasti ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A,
Bratislava, a politickej strany Strana demokratického Slovenska, Havelkova 3, Bratislava
Lamač, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o.,
Koceľova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Ľubomíra
Ondrušeka, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov obecného
zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014, za účasti
, , , , ,
, , , , ,
, , , ,
, , , , ,
, a , , takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. novembra 2014 telefaxom a 27. novembra 2014 poštou doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) vedená pod sp. zn. Rvp 15540/2014, ktorou namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Dňa
26. novembra 2014 bola ústavnému súdu telefaxom, 27. novembra 2014 elektronickými
prostriedkami a následne 1. decembra 2014 poštou doručená aj sťažnosť politickej strany
Strana demokratického Slovenska (ďalej len „SDS“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vedená
pod sp. zn. Rvp 15574/2014, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov
obecného zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Ústavný súd
uznesením sp. zn. PL. ÚS 72/2014 zo 17. decembra 2014 spojil obe sťažnosti na spoločné
konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15540/2014.
Zo sťažností a zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb
v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 15. novembra 2014, ktorú si
ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na post starostu obce za SDS
pod poradovým č. 8, pričom z celkového počtu 2 059 platne odovzdaných hlasov získal
530 platných hlasov, čo predstavuje 25,74 % z celkového počtu platne odovzdaných hlasov,
a tým v súlade s § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nadobudol
aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“). Za starostu obce bol zvolený (ďalej aj „zvolený
starosta“ alebo „odporca“), ktorý získal v uvedených voľbách celkovo 634 platných hlasov,
teda zvíťazil s rozdielom 104 hlasov. Ústavný súd tiež zistil, že volieb do Obecného
zastupiteľstva obce Šoporňa sa zúčastnili kandidáti SDS, z ktorých boli dvaja zvolení
za poslancov ( s počtom hlasov 560 a s počtom hlasov 540).
Sťažnosť SDS v časti týkajúcej sa neústavnosti a nezákonnosti volieb obecného
zastupiteľstva smeruje proti zvoleným poslancom Obecného zastupiteľstva obce Šoporňa
, , , ,
, , , ,
, , , ,
, , , ,
, , , , a ,
(spolu ďalej len „zvolení poslanci“).
Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce a SDS namieta
tak neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, ako aj neústavnosť a nezákonnosť volieb
do obecného zastupiteľstva konaných 15. novembra 2014. Sťažnosti sťažovateľa a SDS sú
odôvodnené takmer identicky, pričom ich argumentácia je založená najmä na týchto
dôvodoch:
a) «Nielen po skončení volebnej kampane..., ale dokonca aj počas volebného dňa
a dokonca bezprostredne v budove, kde sídlili všetky tri okrskové volebné komisie
(v priestoroch školy, kde boli okrsky) a bezprostredne pred ňou dochádzalo k nepretržitej
agitácii... Otec jedného kandidáta na starostu, pán , spoločne
s pozorovateľom nespochybniteľne komunikovali s osobami, ktoré
chceli ísť voliť a ešte aj vo volebnej miestnosti ukazovala niektorým
voličom dva prsty na znak toho, že majú voliť kandidáta č. 2... Rovnako si pozorovateľ
v rámci volebnej miestnosti robila vlastný „zoznam voličov“
a komunikovala s veľkým množstvom voličov aj po vykonaní voľby. Volebnú kampaň robili
priamo v čase volieb aj člen miestnej volebnej komisie , a to v priebehu
takmer celého dňa pred budovou školy, kde sa rozprával s prichádzajúcimi voličmi
a ovplyvňoval ich v rámci preferovaných osôb, prípadne, ak niekto nechcel voliť všetkých
poslancov v rámci okrsku, hovoril im, koho ešte majú voliť... Podľa našich informácií boli
mnohí voliči privezení ku škole, aby sa zúčastnili volieb a boli im dávané inštrukcie, ako
majú voliť.»
b) „Je dôvodné podozrenie, že v obci Šoporňa dochádzalo aj k volebnej korupcii,
ktorá nesie znaky až trestného činu, kedy boli za odovzdané hlasy pre konkrétnych
kandidátov (na starostu a na poslancov) sľúbené i odovzdané peniaze, resp. potraviny.
V tomto prípade išlo predovšetkým o voličov rómskej národnosti (napr. z ).“
c) «Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci pred voľbami s úmyslom môcť
v danej obci voliť, no nie s úmyslom skutočne žiť v obci a mať skutočný záujem podieľať sa
na živote obce. Volieb sa mali zúčastniť aj takéto osoby. Vzhľadom na počet voličov
v Šoporni (počet osôb zapísaných v zozname voličov 3622) a počet zúčastnených voličov
(2101) nemohol zrejme tento fakt samotný významnejším spôsobom ovplyvniť celkové
výsledky na „horných priečkach“ poradia zvolených poslancov, no mohol ovplyvniť poradie
zvolených poslancov v dolnej časti zvolených poslancov, náhradníka, či nezvolených
poslancov. Najmä v súvislosti s inými okolnosťami volieb považujeme za potrebné spomenúť
aj tento fakt. Rovnako sa to týkalo aj cca 200 cudzincov.»
d) «Máme ďalej pochybnosť o tom, či každá okrsková a miestna volebná komisia
konala spôsobom ustanoveným zákonom a tak, aby bol správne zistený počet platných
a neplatných hlasov, postup pri tomto zisťovaní a aj ako bolo celkovo zabezpečené
zapečatenie volebnej agendy, keďže podľa našich informácií väčšina členov komisií odišla
„oslavovať víťazstvo“ bez záujmu dokončiť všetky procedurálne postupy. Za „celkom
samozrejmé“ sa považovalo, že na chodbe, kde boli okrskové volebné komisie bolo „živo“
aj pri prerátavaní hlasov, dvere na volebných miestnostiach bývali otvorené... aj členovia
okrskových komisii chodili von z volebnej miestnosti, šírili sa správy o priebehu
a priebežnom výsledku volieb... Z tohto dôvodu namietame aj celkový postup okrskových
volebných komisií a z opatrnosti žiadame aj prepočítať a preveriť neplatné volebné lístky,
resp. platné odovzdané volebné lístky. Rovnako žiadame preveriť, kedy a akým spôsobom
došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov a ostatných volebných
spisov, nakoľko máme informáciu, že sa tak malo definitívne udiať dokonca až v stredu
19. 11. 2014 a či zapečatenie dostatočným spôsobom zamedzilo možnosti dodatočnej
manipulácii... V tejto súvislosti si dovolíme uviesť, že v okrskových komisiách došlo
k nesprávnemu posudzovaniu odovzdaných hlasovacích lístkov za neplatné napr. z dôvodu,
že okrem zakrúžkovania kandidáta bolo jeho meno aj podčiarknuté.»
Sťažovateľ aj SDS doplnili svoje sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu
30. decembra 2014, ktorých súčasťou sú čestné vyhlásenia obyvateľov obce, ktoré majú
preukazovať ich tvrdenia o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sa sťažovatelia domáhajú, aby
ústavný súd nálezom vyhlásil „voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Šoporňa
a starostu obce Šoporňa konané 15. novembra 2014 za neplatné“.
Ešte pred predbežným prerokovaním sťažností vyzval ústavný súd
, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
12. decembra 2014, okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí o existencii určitých skutočností, ale žiadnym
spôsobom nespomína dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia sťažovateľa...
Sťažovateľ ako jedným z dôkazov porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb, uvádza
dôvod, že „nie všetci členovia okrskových volebných komisií podpísali zápisnicu o výsledku
volieb“. Podľa mne dostupných informácií, neboli všetkými členmi okrskových volebných
komisií podpísané zápisnice v dvoch z troch okrskových volebných komisií. Zápisnice vraj
nepodpísala manželka sťažovateľa, sestra
manželky sťažovateľa a sťažovateľova švagriná a , blízka
spolupracovníčka sťažovateľa na obecnom úrade... Dôvody, pre ktoré zápisnice tieto členky
okrskových volebných komisií nepoznám... Obvodná volebná komisia potvrdila závery
okrskových volebných komisií a na námietky v zápisniciach uvedených, neprihliadala...
Sťažovateľ ani neuviedol vo svojej sťažnosti, s kým alebo pred kým (okrem toho, že to
videl sťažovateľ) mal môj otec de facto viesť volebnú agitáciu. Rovnako sťažovateľ ani
neuviedol, koho mala pani vo volebnej miestnosti priamo
ovplyvňovať resp. pán ovplyvňovať pred volebnou miestnosťou... považujem
to len za pokračovanie jeho difamačnej kampane nepravdivými tvrdeniami voči mojej
osobe...
„Druhým vážnym porušením, ktorého bol sťažovateľ taktiež očitým svedkom bolo
zvážanie voličov na voľby viacerými vozidlami s následným pohovorom s týmito osobami
ohľadom toho, koho majú voliť.“ Uvedený výrok je iba obyčajným klamstvom sťažovateľa.
Nič podobné nebolo zaznamenané žiadnym z členov volebných komisií, pozorovateľov
okresnej volebnej komisie a ani zo strany OR PZ SR Galanta, ktoré voľby na základe mojej
iniciatívy v obci Šoporňa monitorovali...
Čo sa týka veľkého počtu osôb s cudzími menami prihlásených k trvalému pobytu, tak
toto tvrdenie nespochybňujem, keďže k podkladom som ja nemal a ani nemám prístup...
K ukončeniu a sčítaniu volieb sa nedokážem vyjadriť, keďže som nebol pri tom
prítomný. Sám sťažovateľ ale vo svojej sťažnosti uviedol, že bol sám svedkom toho ako
prebehlo hlasovanie a následné sčítavanie hlasov a tiež, že bol svedkom toho, ako volebné
miestnosti neboli uzatvorené počas celého procesu sčítavania hlasov. Neviem, či si
z nejakého právneho predpisu odvodil možnosť postupovať v súlade s platným právnym
poriadkom, aby mohol byť ako kandidát prítomný pri kontrole a sčítavaní hlasov
oprávnených voličov, ale ak by jeho prítomnosť mala byť tá vada postupu volebných
komisií, svedčiacej o ich nezákonnosti, vzhľadom na zásadu pomernosti, je táto námietka
irelevantná, keďže jeho prítomnosť nemala vplyv na výsledok jeho nezvolenia...
Práve sťažovateľ svojim konaním postupoval spôsobom, ktorý nie je možné považovať
za zákonný. Nie len, že sa snažil nezákonným spôsobom ovplyvňovať hlasovanie obyvateľov
obce Šoporňa, ale je tu aj podozrenie z marenia spravodlivosti, keďže hľadá dodatočne
osoby na podporu svojich tvrdení uvedených sťažnosti, ktorou na Ústavnom súde SR
napadol ústavnosť a zákonnosť volieb starostu v obci Šoporňa a ústavnému súdu v sťažnosti
neuviedol mená svedkov na podporu svojich tvrdení...»
Dňa 12. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená volebná dokumentácia
týkajúca sa volieb do orgánov samosprávy obce Šoporňa uskutočnených
15. novembra 2014, ako aj zoznam osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v období
od 1. januára 2014 do 15. novembra 2014.
Ústavný súd sťažnosti sťažovateľa a SDS predbežne prerokoval a uznesením
č. k. PL. ÚS 6/2015 51 zo 14. januára 2015 ich prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažností
na ďalšie konanie ústavný súd vyzval zvolených poslancov obecného zastupiteľstva, aby sa
vyjadrili k sťažnostiam.
Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení uvádza, že skutočnosti
uvedené v sťažnostiach mu nie sú známe, voči sťažovateľovi sa necíti zaujatý.
Vo vyjadrení k sťažnostiam sa okrem iného uvádza:
„... pred voľbami a v deň volieb na starostu a poslancov, ktoré sa konali 15. 11. 2014
som nepostrehol ani som sa od nikoho nedopočul, žeby niekto ponúkal financie a rôzne iné
dary a predmety, aby niekto volil hociktorého kandidáta na starostu. Naopak už pred
voľbami sa pán snažil meniť zloženie okrskových volebných komisií. Keď sa mu to
nepodarilo, pretože Ústredná volebná komisia nariadila nové voľby v okrskových volebných
komisiách. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie ÚVK mám informácie, že došlo k žiadosti
od miestnej volebnej komisie na monitorovanie bezproblémového priebehu volieb obvodnou
volebnou komisiou a políciou. Uvedené sa mi aj potvrdilo, keďže som videl policajné
hliadky, počas celého dňa som nepočul a ani nezaznamenal akúkoľvek činnosť, ktorá by
smerovala na ovplyvňovanie členov komisie. Podľa môjho názoru považujem tieto voľby
za jedny z najtransparentnejšie a najviac monitorované. Naopak po zverejnení výsledkov
volieb podporovatelia bývalého starostu sa snažili ovplyvniť občanov rôznym spôsobom,
aby potvrdili, že im boli ponúkané rôzne výrobky a financie proti novozvolenému starostovi.
Toto som sa dopočul od viacerých občanov, ktorí odmietli sa podieľať na takomto tvrdení
keď to nebola pravda.“
Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam uvádza:
„... v čase predvolebného moratória ako aj v priebehu dňa vykonávania volieb
do územnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 15. 11. 2014, boli z môjho pohľadu dodržané
všetky potrebné formality. Osobne som sa nestretol s ovplyvňovaním kandidátov na post
starostu obce, či názormi o kupovaní hlasov u žiadneho kandidáta, okrem jednej
skutočnosti, kde kandidát na starostu (z pozície starostu) chcel vykonať
zmeny v obsadení predsedov vo volebných okrskových komisiách dosadením osôb
z rodinného príbuzenstva. Na túto skutočnosť bola upovedomená ústredná volebná komisia,
ktorá na opakované voľby do komisií dohliadala.
V čase výkonu volieb som sa stretol s monitorovaním volieb a dohliadaním na ich
bezproblémový priebeh aj zo strany polície, ako aj obvodnou volebnou komisiou z Galanty.
K danej situácii som sa dozvedel, že nakoľko došlo k podozreniu ovplyvňovania predsedov
okrskových komisií, ktorú som spomínal vyššie, predseda volebnej komisie požiadal
o zvýšený dohľad nad priebehom volieb.
Ako kandidát na poslanca som sa pred ukončením volieb nahlásil u predsedu druhej
okrskovej volebnej komisie ako pozorovateľ z dôvodu overenia transparentnosti
a regulárnosti pri sčítavaní hlasov kandidátov na starostu a poslancov. Priebeh sčítavania
hlasov bol bez komplikácii, bez pripomienok a boli všetky hlasovacie lístky riadne
kontrolované a overované. Neboli podané žiadne námietky či sťažnosti zo žiadnej
monitorovanej skupiny. Vo volebnej miestnosti č. 2 bolo všetko v poriadku. Ako pozorovateľ
som si však všimol, že pred ukončením sčítavania hlasov na starostu obce, kedy bolo
zrejmé, že počet hlasovacích lístkov kandidáta č. 8 je vizuálne v počte menšom
ako je počet hlasov kandidáta č. 2 , niekoľko krát posielal
prostredníctvom mobilného telefónu sms správy. Po ukončení sčítavania hlasov na starostu
obce a rozdiel hlasov bol v počte 66 v prospech kandidáta č. 2 ,
opustil volebnú miestnosť č. 2 a viac sa nevrátil. Počas sčítavania hlasov na poslancov
obecného zastupiteľstva som asi po hodine z volebnej miestnosti odišiel na chodbu s
úmyslom opustiť budovu základnej školy. Nakoľko táto bola zamknutá, prešiel som chodbou
smerom k jedálni za účelom nájsť zodpovednú osobu, ktorá by ma z budovy pustila von,
pričom som na chodbe zbadal pani (manželku kandidáta na starostu obce), ktorá
vyšla z jedálne a vošla do zborovne školy. Osobne ma zarazila tá skutočnosť, že ako členka
komisie volebného okrsku č. 1 opustila volebnú miestnosť v dobe, keď sa sčítavali hlasy
a voľby neboli ukončené.
Na záver chcem uviesť a zdôrazniť, že voľby do samosprávy v roku 2014 boli snáď
najtransparentnejšie voľby v dejinách obce. Až v nasledujúcich dňoch po voľbách som sa
od občanov dozvedal o rečiach, že voľby boli kupované, manipulované, voliči ovplyvňovaní,
zvážaní k urnám a mnoho ďalších situácii, ktoré sa v skutočnosti nezakladajú na pravde.
Sťažnosť považujem od sťažovateľa za vymyslenú.“
Vo vyjadrení zvoleného poslanca sa okrem iného uvádza:
„... V skupine s niektorými ďalšími kandidátmi sme robili predvolebnú kampaň
do 8. 11. 2014, teda 7 dní pred voľbami. Ja som odvtedy žiadnu aktivitu nevyvíjal a takisto
nemám znalosť o tom, že by niekto z týchto, mne známych kandidátov, pokračoval
vo volebnej kampani formou verejného vystupovania.
Takisto nemám žiadnu vedomosť o údajnom konaní a pána
. Tvrdenie sťažovateľa považujem za veľmi vágne a nepreukázateľné.
Tvrdenie, že pán agitoval za konkrétnych kandidátov sa mi zdá značne
prehnané, pretože pán , sám ako bývalý poslanec do týchto volieb dobrovoľne
nekandidoval a preto mu chýbala motivácia takto konať. Nemám tiež žiadnu vedomosť
o údajnom zvážaní voličov... považujem sťažnosť bývalého starostu obce pána
a zároveň strany SDS, ktorá v našej obci s tým, že obec Šoporňa s viac ako
4 000 obyvateľmi, má možno menej ako 10 členov za neopodstatnenú a všetky tvrdenia
sťažovateľov za účelové...“
Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem
iného uvádza:
„Nestretol som sa so žiadnym kupovaním hlasov ani ovplyvňovania voličov zo strany
protikandidátov MV na starostu ani kandidátov na poslancov v Šoporni dňa 15. 11. 2014.
Pred príchodom do volebnej miestnosti som si podal ruku s niekoľkými známymi, ktorí už
odvolili. Toto priateľské gesto nepovažujem za ovplyvňovanie... Inak priebeh samotných
volieb považujem za transparentný.“
Vo vyjadrení zvoleného poslanca PaedDr. k sťažnostiam sa uvádza:
„Volieb starostu obce a poslancov miestneho zastupiteľstva som sa zúčastnil ako
každý radový občan, nebol som teda pozorovateľom, ani inak na voľbách zainteresovaný.
V priestore volebných miestností som za zdržal len čas, nevyhnutný na vykonanie volieb
a krátky rozhovor s rodinným príslušníkom, ktorého som na chodbe stretol. Celkom som
strávil vo volebnej budove 10 15 minút. V tomto čase som nezaregistroval žiadne konanie
účastníkov volieb, ktoré by som mohol označiť za činnosť narušujúcu priebeh volieb a ani za
činnosť vedúcu k porušovaniu zákona.“
Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem
iného uvádza:
„Sťažnosť sa nezakladá na pravde, je to iba názor neúspešného kandidáta. Volebnú
kampaň v obci Šoporňa každý kandidát na funkciu starostu obce robil so svojim tímom ľudí
a na rôznych miestach v obci. Nemám vedomosti o korupcii, podplácaní a rozdávaní klobás
pred voľbami, ako je uvádzané v sťažnosti. Voľby v obci Šoporňa boli vykonané
transparentne pod dozorom viacerých pozorovateľov /členov okresnej volebnej komisie,
členov PZ, bežných občanov obce, ktorí boli prítomní a registrovaní ako pozorovatelia
vo volebných miestnostiach/. Nezakladá sa na pravde, že agentúra , v ktorej som
konateľ zvážala voličov k voľbám. Autom Suzuki Swift bielej farby s EČ sa
k voľbám v poobedňajších hodinách dopravila majiteľka firmy, ktorá dovtedy bola v práci.“
Vo vyjadrení zvolenej poslankyne k sťažnostiam sa uvádza:
«... V prvom rade Vás chcem oboznámiť so skutočnosťou, že v komunálnych voľbách
2014 v obci Šoporňa kandidovala na post starostu obce Šoporňa pod číslom 7 moja sestra
, ktorú som ja a moja rodina podporovala nakoľko je to môj blízky
rodinný príslušník. 2 tohto dôvodu mne samej záležalo na tom, aby voľby prebehli hladko,
čestne a bez nezákonného zasahovania do priebehu volieb, ako aj samotného volebného
výsledku.
Faktom je, že pred voľbami politické strany nominovali svojich členov
do jednotlivých okrskových komisií na čo, ale p. členov okrskových komisií
poprehadzoval podľa svojho zváženia a tým porušil zákon. Na to sa politické strany
„vzbúrili" a podali sťažnosť Ústrednej volebnej komisii a tá nariadila druhú voľbu
predsedov a členov okrskových komisií, ktorá už prebehla v súlade so zákonom
a pod dozorom Obvodnej volebnej komisie z Galanty.
Taktiež ako aj ostatní kandidáti na post starostu sme sa snažili monitorovať situáciu
okolo priebehu volieb. Nevidela som a ani som nepočula o iných kandidátoch na post
starostu, že by dochádzalo z ich strany a strany ich voličov k nejakému nekalému spôsobu
napr. kupovaniu hlasov, zvážaniu alebo ovplyvňovaniu voličov.
Ale na druhej strane sa šírili reči o prihlasovaní sa ľudí k trvalému pobytu v obci
Šoporňa pred voľbami s cieľom podporiť vo voľbách. Ďalej sa šírili reči počas
volebnej noci, kde sa p. údajne snažila pri sčítaní presunúť časť
volebných lístkov z „kôpky“ do „kôpky“ v prospech svojho manžela
p. . Na toto, ale okrsková komisia včas prišla, keďže volebné lístky boli
niekoľkokrát prerátavané a kontrolované.
Záverom môžem čestne prehlásiť, že komunálne voľby 2014 v obci Šoporňa i napriek
neúspechu mojej sestry prebehli zákonne, a jediný podľa môjho názoru, kto sa snažil
o manipulovanie volieb a volebného výsledku bol práve a jeho rodina.»
Zvolená poslankyňa sa vyjadrila, že nemá vedomosť
o skutočnostiach, ktoré by spochybňovali „zákonnosť predmetných volieb“. Zvolená
poslankyňa vo svojom stručnom vyjadrení taktiež uviedla, že nemá
žiadnu informáciu o skutočnostiach uvádzaných v sťažnostiam.
Zvolená poslankyňa vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem iného
uvádza:
„Môžem potvrdiť to, že sa po obci skutočne šíria reči o kupovaní hlasov za peniaze,
Či skôr za potraviny (klobásy). Osobne som nebola svedkom takéhoto kupovania... Videla
som aj ja auto agentúry , ako v deň volieb jazdilo po obci aj parkovalo pred
školou, aj to, že jazdilo plné, ale či ľuďom z auta niekto dával lístočky, to som nevidela.
Nenapadlo ma to sledovať a verím, že ani v budúcich voľbách, ak sa rozhodnem kandidovať,
nebudem snáď musieť robiť nejakého volebného detektíva... Ohľadom osoby
môžem potvrdiť, že v čase keď som bola ja voliť, tak sa nachádzala v škole a
vyzeralo to tak, že sa tam zdržiava dlhodobo a myslím, že aj premyslene, mala v ruke nejaké
papiere. Ak bola oficiálnym pozorovateľom, tak mohla v škole i vo volebnej miestnosti byť
ako dlho chce. Mňa nekontaktovala, ale s inými ľuďmi sa rozprávala. O čom neviem, ale je
očakávateľné, že o voľbách a o kandidátoch, lebo ju obecná politika, obecné zastupiteľstvá
či hospodárenie obce všeobecne dlhodobo zaujímajú (kritizovala viackrát verejne
, bola aktívna v referende atď.) Počula som, že síce, že vo volebnej miestnosti mala
ukazovať dva prsty, t. j. voľte č. 2, ktoré mal , ale vo volebnej miestnosti už
nikoho neovplyvní. Keď už niekto na voľby príde, je rozhodnutý, koho bude voliť. Videla som
tam aj pánov a , ako sa zhovárajú s inými ľuďmi. Nemala
som však dôvod na to, aby som sa s nimi dala do reči, keďže išlo o nášho volebného
oponenta a tiež nezvyknem úmyselne isť načúvať cudzie reči.
To, či sa v obci prihlásili na pobyt ďalšie osoby alebo boli voliť nejakí cudzinci vôbec
neviem. Rovnako nemám žiadne informácie ani o manipulácii s volebnými schránkami
nemám ich odkiaľ mať.“
Dňa 3. februára 2015 bolo doručené ústavnému súdu vyjadrenie odporcu
k doplneniu sťažnosti, v ktorom okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ v úvode svojho doplnenia sťažnosti uvádza, že navrhuje vypočuť ako
ďalších svedkov pani , pani a pani , zamestnankyne resp.
bývalé zamestnankyne obce Šoporňa. Majú byť svedkami, v akom stave sa nachádzala
volebná dokumentácia pred tým, ako bola zaslaná na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nie
je zrejmé, čo majú tieto svedkyne potvrdiť, keďže sťažovateľ to neuviedol. Z uvedeného
absentuje účel vykonania dôkazu výsluchom týchto sťažovateľom navrhnutých svedkov. Nie
je ale tiež zrejmé, čo má stav volebnej dokumentácie, pred zaslaním ústavnému súdu,
spoločné so zisteným výsledkom hlasovania voličov. Predsa za stav volebnej dokumentácie
zodpovedá obec a ako sám sťažovateľ uviedol, v čase zasielania volebnej dokumentácie
ústavnému súdu, bol na čele obce a za jej činnosť aj niesol zodpovednosť, sťažovateľ ako
starosta obce... Navyše, pani a pani nie je možné považovať
za nestranných a nezaujatých svedkov, keďže na základe oznámenia novozvoleného starostu
sa vedie trestné konanie, kde je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti pani
a pani , keďže boli za svedkom, v snahe ovplyvňovať ho poskytnutím nenáležitej
výhody a ovplyvňovania za účelom poskytnutia krivej resp. nepravdivej svedeckej výpovede
pred ústavným súdom. Pani je zase manželkou kandidáta na poslanca obecného
zastupiteľstva, ktorý kandidoval za stranu, ktorá podala sťažnosť...
Sťažovateľ spomína v doplnení svojej sťažnosti folklór pri rozprávaní o „
klobásach“. Nevieme, čo tým má sťažovateľ na mysli a ani to, či tieto „ klobásy“
majú byť nejakým spôsobom spájané s osobou novozvoleného starostu alebo nejakými jeho
činmi. Nie je ani zrejmé, kto sú osoby sťažovateľom označované ako „mnoho Rómov“
a „ľudia počuli a videli“. Nevieme naozaj sa k uvedenému vyjadriť inak ako že je to len
tvrdenie pána sťažovateľa (a to aj v konaní o sťažnosti SDS) bez reálneho podkladu... Ak
sám sťažovateľ vo svojom doplnení sťažnosti uvádza „niektoré vyhlásenia nie sú priamo
svedkami volebnej korupcie a ovplyvňovania výsledku volieb či porušovania volebného
moratória, nie je zrejmé, ako môže tieto podklady uvádzať ako dôkazy a tieto osoby
navrhovať ako svedkov, ktorí majú potvrdiť jeho tvrdenia uvádzané v sťažnosti. Ak sám
vo svojom doplnení sťažnosti tvrdí, že nie sú priamo svedkami, nie je dôvod na to, aby ich
ako svedkov uvádzal. Nevieme ani, ktoré osoby by ako priamy svedkovia podľa sťažovateľ
mali byť a tak aj dosvedčiť sťažovateľove tvrdenia na preukázanie pravdivosti jeho
vyjadrení.
Tiež by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že doplnenie sťažnosti nad rozsah
pôvodne podanej sťažnosti, t. j. ktoré pôvodné znenie sťažnosti nedopĺňajú ale rozširujú
a aj osoby, v pôvodne podanej sťažnosti, je podľa nášho názoru podaním, ktoré v zmysle
§ 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov je podaním po lehote na podanie sťažnosti vo volebných veciach.»
V ďalšom období boli ústavnému súdu bez predchádzajúcej výzvy doručované
vyjadrenia viacerých obyvateľov obce Šoporňa, v ktorých sa vyjadrujú ku skutočnostiam
súvisiacim s priebehom volieb do orgánov samosprávy obce Šoporňa konaných
15. novembra 2014, ako aj viaceré anonymné oznámenia, ktoré buď potvrdzujú námietky
sťažovateľa, alebo naopak, ich vyvracajú, resp. ich pisatelia poukazujú v týchto
oznámeniach na nekalé praktiky sťažovateľa. Ústavnému súdu bolo doručené i „podporné
stanovisko“ zvolenému starostovi , ktoré podpísalo 167 občanov obce
Šoporňa.
II.
II.1 Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu
preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných
volieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv
zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.
Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami
kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,
resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom
garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie
tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým
prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov
územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30
ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie
poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo
(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m.
PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu
spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným
predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby
za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie
a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1
písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1
zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou
len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu
sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov
upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).
Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo
voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak
na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané
spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže
spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky
volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom
skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia
byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie
zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi
bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb
a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita
protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.
PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity
volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok
volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,
pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady
č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „volebný zákon“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy,
kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona
o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané
protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok
volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.
Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou
zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením
dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci
prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v
konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to
povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe
špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý
volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).
Uvedené všeobecné východiská ústavný súd aplikoval pri preskúmaní námietok
sťažovateľov formulovaných v ich volebných sťažnostiach.
II.2 Kľúčové námietky sťažovateľov
Na základe argumentácie sťažovateľov obsiahnutej v ich sťažnostiach možno ich
kľúčové námietky rozdeliť do štyroch skupín:
1. Námietka o účelovom prihlasovaní osôb na trvalý pobyt v obci (ďalej len „prvá
námietka“);
2. Námietky proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasov
a zapečaťovaní volebnej dokumentácie (ďalej len „druhá námietka“);
3. Námietky proti porušovaniu volebného moratória volebnou agitáciou v deň volieb
v budovách, v ktorých sídlili okrskové volebné komisie č. 1, 2 a 3, ako aj na priľahlých
verejných priestranstvách;
4. Námietky o podozrení z kupovania hlasov v prospech odporcu a niektorých
zvolených poslancov (osobitne vo vzťahu k obyvateľom ulice).
III.
Preskúmanie námietok sťažovateľov
III.1 K námietke o účelovom prihlasovaní osôb na trvalý pobyt v obci
Sťažovateľ i SDS v sťažnostiach namietajú, že v období pred voľbami došlo v obci
k prihlasovaniu „... obyvateľov na trvalý pobyt v obci pred voľbami s úmyslom môcť v danej
obci voliť, no nie s úmyslom skutočne žiť v obci a mať skutočný záujem podieľať sa na živote
obce“, pričom podľa ich tvrdenia malo ísť o „cca 200 cudzincov“.
Ústavný súd si na účely preskúmania prvej námietky sťažovateľov z obecného úradu
vyžiadal príslušnú dokumentáciu a zistil, že v období od 1. januára 2014 do dňa volieb sa
na trvalý pobyt v obci prihlásilo spolu 67 osôb (t. j. oveľa menej než uviedli sťažovatelia),
z ktorých sa však len minimálny počet prihlásil tesne pre voľbami, ostatné osoby sa
v uvedenom období hlásili na trvalý pobyt priebežne.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že námietka sťažovateľov týkajúca sa účelového
prihlasovania na trvalý pobyt bola sťažovateľmi formulovaná len všeobecne (nekonkrétne),
a predovšetkým z toho, že sťažovateľ vykonával v období pred voľbami funkciu starostu
obce, a teda mohol a mal urobiť opatrenia, aby boli na trvalý pobyt v obci prihlásené len
osoby, ktoré spĺňali zákonom ustanovené podmienky, ústavný súd vyhodnotil túto námietku
sťažovateľov ako nedôvodnú a účelovú.
III.2 K námietkam smerujúcim proti postupu okrskových volebných komisií
pri sčítavaní hlasov a zapečaťovaní volebnej dokumentácie
Sťažovatelia formulujú výhrady proti postupu všetkých okrskových komisií
pri sčítavaní hlasov, ako aj ich postupu pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a v tejto
súvislosti navrhujú ústavnému súdu „... prepočítať a preveriť neplatné volebné lístky, resp.
platné odovzdané volebné lístky. Rovnako žiadame preveriť, kedy a akým spôsobom došlo
k zapečateniu hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov a ostatných volebných spisov,
nakoľko máme informáciu, že sa tak malo definitívne udiať dokonca až v stredu 19. 11. 2014
a či zapečatenie dostatočným spôsobom zamedzilo možnosti dodatočnej manipulácii...“.
Podľa § 14 ods. 4 volebného zákona miestna volebná komisia
a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o registrácii alebo o neregistrácii
kandidátov,
b) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa
tohto zákona,
c) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb do obecného (mestského) zastupiteľstva
a volieb starostu obce (primátora), ktorú podpíšu členovia komisie; zápisnicu s originálnymi
podpismi členov komisie dostane každý člen komisie,
d) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenie o zvolení,
e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.
Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia
a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie
hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,
b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;
prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,
c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.
V súlade s § 11 ods. 6 volebného zákona volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je
prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných
členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania
vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.
V súlade s § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta
hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich
odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková
volebná komisia.
Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej
volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú
schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj
prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 37 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia vyberie obálky
s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok
so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok
okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)
zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných
hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže
nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť
sčítania hlasov.
Podľa § 40 ods. 1 volebného zákona po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice
o hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden
rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn
na ukončenie činnosti.
Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie
lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci
do úschovy.
Podľa § 41 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí
celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými
volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od okrskových
volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a iné
informácie.
Podľa § 41 ods. 2 volebného zákona v miestnosti, kde miestna volebná komisia
sčítava hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa
a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala
povolenie Ústredná volebná komisia.
Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo
zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie
a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
Podľa § 43 ods. 3 volebného zákona po podpísaní oboch rovnopisov zápisníc
o výsledku volieb v obci zašle predseda miestnej volebnej komisie jeden rovnopis zápisnice
bezodkladne okresnej volebnej komisii. Ostatné volebné spisy odovzdá do úschovy obci.
Ústavný súd si na účely preskúmania opodstatnenosti námietok sťažovateľov
smerujúcich proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasov
a zapečaťovaní volebnej dokumentácie vyžiadal v súlade s návrhom sťažovateľov
z Obecného úradu v Šoporni (ďalej len „obecný úrad“) kompletnú volebnú dokumentáciu
a následne ju preskúmal a prepočítal v nej obsiahnuté hlasovacie lístky.
Z volebnej dokumentácie o voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa zistil
ústavný súd tieto skutočnosti:
1. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného
zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa boli pre voľby do orgánov samosprávy obce
vytvorené 3 volebné okrsky, v zoznamoch voličov bolo zapísaných celkom 3 622 osôb,
obálky boli vydané celkom 2 101 voličom, voliči odovzdali celkom 2 101 obálok, pričom
pre voľby do obecného zastupiteľstva bolo odovzdaných 2 004 platných hlasovacích lístkov
a pre voľby starostu bolo odovzdaných 2 059 platných hlasovacích lístkov.
2. Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 vyplýva, že celkový počet
osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov bol 1 190, počet voličov, ktorým
boli vydané obálky, bol 743, počet odovzdaných obálok bol 743, počet platných hlasovacích
lístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva bol 697, počet platných
hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 734.
3. Ústavný súd prepočítal volebnú dokumentáciu okrskovej volebnej komisie č. 1
a zistil, že sa v nej nachádza 747 odovzdaných obálok, pričom tieto obálky boli riadne
zapečatené. V jednej z odovzdaných obálok, ktorá bola zjavne neotvorená, sa nachádzali
platné hlasovacie lístky pre voľbu starostu aj pre voľby do obecného zastupiteľstva.
3.1 Po prepočítaní platných hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 1 pre voľby
do obecného zastupiteľstva ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanej volebnej
dokumentácii v skutočnosti 669 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentácii chýba
28 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému v zápisnici), a po prepočítaní platných
hlasovacích lístkov pre voľby starostu ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanej
volebnej dokumentácii v skutočnosti len 613 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentácii
chýba 121 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému vo volebnej dokumentácii).
3.2 Porovnaním údajov o počte platne odovzdaných hlasov pre jednotlivých
kandidátov na starostu uvedených v zápisnici s počtom platných hlasovacích lístkov
zistených ústavným súdom pri prepočítavaní vyplýva, že chýbajú hlasovacie lístky, ktoré
mali byť podľa údajov v zápisnici odovzdané v prospech , zvoleného starostu
obce. Ústavný súd tiež zistil, že v prospech boli pripočítané dva neplatné
hlasovacie lístky. Počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov v prospech ostatných
kandidátov na starostu obce bol v súlade so zápisnicou okrskovej volebnej komisie okrsku
č. 1.
3.3 Zápisnicu okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 odmietli podpísať dvaja
členovia okrskovej volebnej komisie (podľa zistení ústavného súdu
manželka sťažovateľa) a (podľa zistení ústavného súdu príbuzná
sťažovateľa) z dôvodov, ktoré zodpovedajú námietkam sťažovateľa uvedeným v sťažnosti.
Súčasťou námietok ale nebola výhrada smerujúca proti celkovému počtu platne
odovzdaných hlasov, resp. spochybňovaniu ich celkového počtu.
4. Ústavný súd preskúmal aj volebnú dokumentáciu volebných okrskov č. 2 a č. 3
a zistil, že údaje o počtoch platne odovzdaných hlasov pre voľby starostu a voľby obecného
zastupiteľstva uvedené v zápisniciach týchto okrskových volebných komisií zodpovedajú
údajom, ktoré boli zistené pri prepočítavaní volebnej dokumentácie ústavným súdom.
Ústavný súd ale zistil, že vo volebnom okrsku č. 3 neboli riadne zapečatené odovzdané
otvorené obálky, nepoužité obálky a nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu
a poslancov obecného zastupiteľstva.
Sumarizujúc svoje zistenia z prepočítavania hlasov, ústavný súd konštatuje, že podľa
počtu platných hlasov nachádzajúcich sa v obcou predloženej volebnej dokumentácii by
sťažovateľ ako kandidát na starostu získal 530 hlasov a odporca ako kandidát na starostu len
511 hlasov, t. j. podľa zistení ústavného súdu by mal byť v skutočnosti za starostu zvolený
nie odporca, ale sťažovateľ. Vzhľadom na malé rozdiely v počte hlasov, ktoré získali
kandidáti na poslancov, by vzhľadom na 28 chýbajúcich platne odovzdaných hlasovacích
lístkov pri voľbách obecného zastupiteľstva bol podľa prepočítavania uskutočneného
ústavný súdom iný aj výsledok volieb obecného zastupiteľstva, než aký bol uvedený
v zápisnici miestnej volebnej komisie.
Vzhľadom na závažnosť svojich zistení získaných z prepočítavania hlasov ústavný
súd rozhodol, že vo vzťahu k objasneniu druhej námietky sťažovateľov uskutoční výsluch
svedkov. Ústavný súd vykonal výsluch svedkov prostredníctvom sudcu spravodajcu, ktorý
16. februára 2015 v sídle ústavného súdu vypočul svedkov ,
, , a .
Svedkyňa , jedna z dvoch členiek okrskovej volebnej komisie č. 1, ktorá
nepodpísala zápisnicu, sa na výsluch nedostavila.
, členka okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 (manželka
sťažovateľa), vo svojej výpovedi o priebehu volieb uviedla, že pozorovateľka pani
vo volebnej miestnosti i mimo nej komunikovala s voličmi, osobne však nepočula, o čom sa
s voličmi zhovára. Pani bola upozornená na nevhodné správanie predsedníčkou
okrskovej volebnej komisie, i ňou osobne ako členkou komisie. Podľa svedkyne aj ďalšia
členka okrskovej volebnej komisie pani bola upozornená, že nemá listovať
v zoznamoch voličov. Svedkyňa tiež uviedla, že aj pán , ktorý bol členom miestnej
volebnej komisie a otec pána , komunikovali v priebehu volieb s voličmi na chodbe
pred volebnou miestnosťou. Svedkyňa uviedla, že počas sčítania hlasovacích lístkov vládol
vo volebnej miestnosti čulý ruch „pozorovatelia tam chodili“. Ďalej uviedla, že
pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie nebola prítomná, nepamätá si, či bola volebná
dokumentácia zapečatená. Zápisnicu odmietla podpísať z dôvodov uvedených v jej prílohe.
Predsedníčka okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 vypovedala,
že proces sčítania prebiehal tak, že najskôr prepočítali hlasovacie lístky na starostu
a následne na poslancov. Sporných hlasovacích lístkov bol nepatrný počet. Trvá na tom, že
sčítanie i zapečatenie hlasovacích lístkov prebehlo v poriadku, nevie si vysvetliť chýbajúce
hlasovacie lístky, pripúšťa možnosť manipulácie zo strany sťažovateľa po skončení volieb.
Zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1 vo svojej
výpovedi uviedla, že pozorovateľka pani komunikovala v priebehu volieb
s voličmi, svedkyňa však nepočula, čo bolo predmetom ich rozhovoru, bola napomenutá
predsedom miestnej volebnej komisie i predsedníčkou okrskovej volebnej komisie okrsku
č. 1. Sčítavanie hlasov prebehlo podľa jej názoru bez problémov, hlasy na starostu sa
prepočítavali viackrát. Zápisnicu odniesla miestnej volebnej komisii pani ,
pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie boli prítomní členovia volebnej komisie
i svedkyňa. Zapečatená volebná dokumentácia bola ponechaná vo volebnej miestnosti
a najbližší pracovný deň bola zamestnancami obecného úradu prenesená na obecný úrad,
svedkyňa nebola prítomná pri jej preberaní, pričom uviedla, že obvykle to mala na starosti
pani . Po vyžiadaní volebnej dokumentácie ústavným súdom ju svedkyňa spolu
s kolegyňou vybrala z archívu (bola zapečatená) zabalila do baliaceho papiera a zaslala
ústavnému súdu.
Svedkyňa , zapisovateľka miestnej volebnej komisie a manželka
jedného zo zvolených poslancov, vo svojej výpovedi uviedla, že volebná dokumentácia
ostala zapečatená po voľbách v jednej triede v škole, osobne sa nezúčastnila jej prenesenia
do archívu obce, pretože po voľbách bola chorá, až následne videla dokumentáciu v archíve
obce, bez známok porušenia zapečatenia, keď bola zasielaná ústavnému súdu. Svedkyňa
vypovedala, že prístup k archívu mal každý zamestnanec obecného úradu.
, ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie, vypovedal, že
v priebehu volebného dňa boli na účely kontroly prítomní aj zástupcovia obvodnej volebnej
komisie z Galanty a nemali proti priebehu volieb žiadne výhrady. Počas volebného dňa
riešil sťažnosti na správanie pozorovateľov, členov volebných komisií, väčší spor riešený
nebol. Uviedol, že má vedomosť o výhradách, pre ktoré nepodpísali zápisnicu členky
volebnej komisie v 1. volebnom okrsku. Fyzicky prekontroloval zapečatenie volebnej
dokumentácie predtým, ako odniesol volebné výsledky do Galanty. Zápisnicu miestnej
volebnej komisie osobne s pani odniesol na obecný úrad do archívu obce.
Vo vzťahu k chýbajúcim hlasovacím lístkom pripúšťa možnosť manipulácie osobami
blízkymi sťažovateľovi.
Výsluchu svedkov sa zúčastnili obe procesné strany vrátane ich právnych zástupcov.
Predvolaná svedkyňa , ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohla
dostaviť na výsluch, zaslala ústavnému súdu svoju písomnú výpoveď, v ktorej okrem iného
uvádza:
„V priebehu dňa som spolu s ďalšími viackrát poukázala na to, že p. ,
ktorá bola pozorovateľkou v našej komisií aktívne komunikovala s voličmi predtým ako išli
voliť. Bola som priamo svedkom, ako ukazovala voličom rukou počtom prstov číslo 2
ukazovala 2 prsty. Pani chodila neustále po chodbe a napriek viacnásobným
upozorneniam stále s voličmi predtým ako vošli do volebnej miestnosti komunikovala
na tému koho voliť. Okrem tohto zrejmého ovplyvňovania voličov si aj niečo zapisovala.
V tretej volebnej miestností bol pozorovateľ pán , otec jedného
z kandidátov na starostu . Tiež bol niekoľkokrát upozornený na to, aby
nekomunikoval s voličmi. Stával aj pred budovou školy a tam sa rozprával
s prichádzajúcimi občanmi.
V našej volebnej komisii bola tiež upozornená členka komisie , ktorá
si sústavne listovala v zozname akoby si pozerala kto bol a kto ešte nebol voliť. Následne
viac ráz niekomu telefonovala.
V priebehu dňa som počula aj rozhovor voličov, ktorí sa pýtali členov komisií, či boli
voliť konkrétne osoby, a ak bola odpoveď, že nie, tak pár z nich hneď telefonovalo a pritom
povedali do telefónu, že aby prišli voliť toho nášho, na ktorom sa dohodli.
Viacerí členovia a pozorovatelia telefonovali veľakrát za deň, hlavne poobede
ohľadom toho, kto bol a kto nebol voliť. Dáva to možno aj logiku v tom, že sa obvolávali,
aby išli voliť svojich kandidátov na poslancov a starostu, na čo by inak pozerali
do zoznamov voličov.
Porušenie volebného zákona bolo aj v tom, že niektorí kandidáti boli informovaní
o čiastkových výsledkoch volieb predtým, než boli podpísané zápisnice (porušenie § 30
ods. 13 zákona o voľbách). Počas prerátavania volebných lístkov sa dvere na volebných
miestnostiach otvárali, po školskej chodbe chodili viaceré nezúčastnené osoby a ešte pred
podpisom zápisnice ľudia vychádzali z miestnosti.
Na uvedené skutočnosti sme sa sťažovali aj u predsedu volebnej komisie
p. , ale bez odozvy.“
Ústavný súd na základe poznatkov získaných počas výsluchov svedkov konštatuje,
že žiaden z vypočutých svedkov vo svojej výpovedi nespochybnil priebeh zapečaťovania
volebnej dokumentácie volebného okrsku č. 1 a nepripustil, že by došlo počas sčítavania
hlasov k takým nedostatkom, na základe ktorých by mohlo dôjsť k takej zásadnej chybe, aká
vyplynula z následného prepočítania hlasov ústavným súdom (121 chýbajúcich platne
odovzdaných hlasov pre voľby starostu a 28 chýbajúcich platných hlasovacích lístkov
pre voľby obecného zastupiteľstva.
Vzhľadom na skutočnosť, že ústavnému súdu sa vykonaným dokazovaní nepodarilo
preukázať, či po skončení hlasovania a zapečatení volebnej dokumentácie okrskovou
volebnou komisiou č. 1 došlo, resp. mohlo dôjsť k protiprávnemu zásahu volebnej
dokumentácie volebného okrsku č. 1, ústavný súd prostredníctvom sudcu spravodajcu
vyzval účastníkov konania, aby v lehote dvoch dní predložili návrhy na doplnenie
dokazovania zameraného na objasnenie druhej námietky.
V reakcii na výzvu ústavného súdu odporca doručil 18. februára 2015 podanie
v elektronickej forme, v ktorom sa vyjadruje k okolnostiam týkajúcim sa veľkého množstva
chýbajúcich hlasovacích lístkov vo volebnej dokumentácii volebného okrsku č. 1, a v tejto
súvislosti uvádza najmä toto:
„... Nepredpokladám, že by v počte odovzdaných hlasovacích lístkov mohla okrsková
volebná komisia spraviť tak výraznú chybu v prepočte, najmä keď jej členovia boli
zástupcami viacerých volebných záujmov (okrem iného aj manželka sťažovateľa),
pozorovateľov a aj zástupcov obvodnej volebnej komisie. Napriek skutočnosti, že dve členky
okrskovej volebnej komisie odmietli podpísať zápisnicu a uviedli aj dôvody svojho
nepodpísania, ani len nespochybnili zistený výsledok, či už cez počet zúčastnených voličov
a ani čo sa týka zisteného počtu odovzdaných platných hlasov jednotlivým kandidátom
na post starostu obce alebo poslanca obecného zastupiteľstva.
Dňa 04. 12. 2014 bola na Obecný úrad Šoporňa doručená žiadosť ústavného súdu
o predloženie dokumentácie. Zo záznamov o odoslanej pošty na obecnom úrade je zrejmé,
že táto dokumentácia bola na ústavný súd odoslaná dňa 09. 12. 2014. Nie je úplne známe,
kedy bola volebná dokumentácia na obecný úrad po hlasovaní obyvateľov obce a ukončení
volieb doručená, ale vieme, že najbližší pracovný deň 17. 11. 2014 sa v budove školy
uskutočnila riadne výuka a to vo všetkých triedach... Za obec mali volebnú dokumentáciu
prevziať od okrskových volebných komisií zapisovatelia a následne mala byť uzamknutá
v škole. Školu po voľbách uzamykala pani , ktorá bola o. i. aj pozorovateľkou
v Okrskovej volebnej komisii č. 1 a bola členkou miestnej volebnej komisie. Následne mala
pani spolu so svojím manželom, volebnú dokumentáciu preniesť na obecný
úrad. Kto mal možnosť manipulovať s volebnou dokumentáciou na obecnom úrade
nevieme... Je zrejmé, keď z obecného úradu bola ústavnému súdu zaslaná volebná
dokumentácia, že ju mala obec po voľbách k dispozícii. V tom čase na čele obce, ako jej
štatutár, stál sťažovateľ... Skutočnosť, ktorú povedali zamestnanci obce, že volebná
dokumentácia bola balená v kancelárii starostu sťažovateľa a za jeho prítomnosti, sa nám
javí ako možnosť ovplyvňovať obsah dôkazovej (volebnej) dokumentácie (jeho tvrdenie na
pojednávaní pred ústavným súdom o tom, že s volebnou dokumentáciou neprišiel
do kontaktu, vyznieva ako nepravdivé). Ústavný súd a aj my všetci ostatní sme
predpokladali, že obec zaslala komplexnú volebnú dokumentáciu. Po tom, čo ma pán sudca
spravodajca v danej veci vyzval, aby som ako súčasný starosta obce skúsil zistiť, či sa
na obecnom úrade nenachádzajú preberacie protokoly o prevzatí volebnej dokumentácie
obcou od okrskových volebných komisií, som zistil, že sa v archíve obce nachádza časť
volebnej dokumentácie, ktorú som následne zaslal ústavnému súdu. Z uvedeného je dôvodný
predpoklad, že ústavnému súdu nebola volebná dokumentácia zaslaná úplná úmyselne
a bolo do nej neoprávnene zasahované. Ten, kto to zasielal neúplnú volebnú dokumentáciu,
mohol mať zo zistení ústavného súdu, na základe takýchto podkladov, prospech a to aj
napriek tej skutočnosti, že tieto potenciálne vady volieb, neoznačil vo svojej sťažnosti...
Ak na základe doteraz vykonaného dokazovania by mal ústavný súd rozhodnúť, je
zrejmé, že sťažnosti sťažovateľa nie je možné vyhovieť. Porušenia volebných pravidiel,
o ktorých tvrdil sťažovateľ, sa mu preukázať nepodarilo a údajné nesprávne posudzovanie
hlasovacích lístkov ústavný súd zistil v dvoch prípadoch. Na základe zisteného výsledku
volieb nie je možné dvom nesprávne vyhodnoteným hlasovacím lístkom prikladať relevanciu
vzhľadom na zistenú vôľu voličov. Aj zistenia ústavného súdu sa v intenciách doteraz
vykonaného dokazovania javia ako spochybniteľné, keďže nie je nepochybné, či volebná
dokumentácia zaslaná ústavnému súdu, je autentická a že žiadnym spôsobom do nej nebolo
po zistení volebných výsledkov zasahované.“
V nadväznosti na citované odporca navrhol, aby ústavný súd doplnil dokazovanie
a ako svedkov vypočul všetkých členov okrskovej volebnej komisie č. 1, ktorí ešte neboli
vypočutí, všetkých pozorovateľov, prítomných pri sčítavaní hlasovacích lístkov v tomto
volebnom okrsku vrátane prítomných členov obvodnej volebnej komisie v Galante (spolu
18 osôb) a ešte nevypočutú zamestnankyňu obecného úradu .
Odporca zároveň ústavnému súdu oznámil, že na základe informácií, ktoré boli
zistené pri výsluchu svedkov uskutočnenom 16. februára 2015, podal oznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorého fotokópiu priložil k svojmu podaniu
doručenému ústavnému súdu 18. februára 2015.
Dňa 19. februára 2015 bol ústavnému súdu elektronicky doručený návrh sťažovateľa
a SDS na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania výsluchom svedkov. V uvedenom
písomnom podaní sa okrem iného uvádza:
„... v nadväznosti na uskutočnené výsluchy svedkov zo dňa 16. 02. 2015 v predmetnej
veci dávame na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky vykonať nasledovné
dokazovanie:
Výsluch svedka pani ( ), stále
ešte zamestnankyne Obce Šoporňa (ešte pracuje na Obecnom úrade), ktorá mala podľa
našich informácií pripravovať odoslanie volebnej dokumentácie na Ústavný súd Slovenskej
republiky...
Výsluch, príp. písomné stanovisko miestnej volebnej komisie za účelom výsluchu,
príp. získania informácií o tom, kde sa volebná dokumentácia nachádzala v časovom
období od skončenia sčítania hlasov bezprostredne po skončení volieb až do jej odoslania
na Ústavný súd Slovenskej republiky a zároveň aj o spôsobe a termínoch zapečaťovania
všetkých zápisníc z volieb ako súčasti tejto dokumentácie (zrejme však relevantné
informácie bude mať predseda miestnej volebnej komisie , príp.
zapisovateľka ; ťažko je momentálne hodnotiť, či ostatní členovia miestnej
volebnej komisie po skončení volieb boli v tejto záležitosti vôbec aktívni, resp. majú vôbec
nejaké informácie).
Výsluch ostatných členov 1. okrskovej volebnej komisie ohľadom spôsobu
spočítavania hlasov a zapečatenia volebnej dokumentácie.“
Nad rámec návrhov na ďalšie dokazovanie sťažovatelia vo svojom podaní ďalej
uvádzajú:
«Dovoľujeme si ešte dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky do pozornosti, že
novozvolený starosta obce Šoporňa, , na verejnom zasadnutí obecného
zastupiteľstva v kultúrnom dome v Šoporni dňa 28. 01. 2015 prečítal všetkým prítomným
Doplnenie príloh k podanej ústavnej sťažnosti (v tejto veci) a následne uviedol: „Vyžiadam
si zoznam týchto obyvateľov a na každého z nich, lebo ani jedno slovo v tomto nie je
pravda, podám trestné oznámenie, kto bol ochotný za pána sa podpísať pod takýto
pamflet.“ Považujeme takéto verejné vyjadrenie, obzvlášť z úst starostu obce, prednesené
na obecnom zastupiteľstve, za nezákonné zasahovanie do procesu vykonávania dôkazov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Zároveň to považujeme v rámci jeho postavenia
za absolútne nevhodné a nedovolené využívanie takéhoto postavenia starostu obce, aby
jednak toto svoje postavenie a zároveň aj inštitút obecného zastupiteľstva zneužíval
na znevažovanie akejkoľvek ústavnej sťažnosti, pričom ani táto sťažnosť nemá žiaden súvis
s rokovaním a úlohami obecného zastupiteľstva a smeruje v časti proti nemu ako osobe
(nie starostovi).
Považujeme za úmyselné a premyslene cielené zastrašovanie (a možné
ovplyvňovanie) všetkých obyvateľov, ktorý sú ochotní prejaviť vlastný názor na dianie
v obci, pričom vyhodnotenie jednotlivých dôkazov je podľa nás potrebné ponechať na súd,
resp. orgány činné v trestnom konaní. V tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, že
na obecnom úrade bol skončený pracovný pomer s viacerými „nepohodlnými“
zamestnancami, pričom napr. v prípade pani (oddelenie kultúry, obecná
knižnica, organizácia kult. spoloč. podujatí v obci) to bolo s komentárom, lebo ste za SDS
a s takou osobou nie je možné spolupracovať.»
Dňa 19. februára 2015 bol ústavnému súdu elektronicky doručený návrh sťažovateľa
a SDS na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania výsluchom svedkov. V uvedenom
písomnom podaní okrem iného uvádza:
«Dovoľujeme si ešte dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky do pozornosti, že
novozvolený starosta obce Šoporňa, , na verejnom zasadnutí obecného
zastupiteľstva v kultúrnom dome v Šoporni dňa 28. 01. 2015 prečítal všetkým prítomným
Doplnenie príloh k podanej ústavnej sťažnosti (v tejto veci) a následne uviedol: „Vyžiadam
si zoznam týchto obyvateľov a na každého z nich, lebo ani jedno slovo v tomto nie je pravda,
podám trestné oznámenie, kto bol ochotný za pána sa podpísať pod takýto pamflet.“
Považujeme takéto verejné vyjadrenie, obzvlášť z úst starostu obce, prednesené na obecnom
zastupiteľstve, za nezákonné zasahovanie do procesu vykonávania dôkazov na Ústavnom
súde Slovenskej republiky...
V tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, že na obecnom úrade bol skončený
pracovný pomer s viacerými „nepohodlnými" zamestnancami, pričom napr. v prípade pani
(oddelenie kultúry, obecná knižnica, organizácia kult. spoloč. podujatí
v obci) to bolo s komentárom, lebo ste za SDS a s takou osobou nie je možné
spolupracovať...
Na horeuvedené verejné vyhlásenie si dovoľujeme upozorniť, nakoľko nie je dosť
dobre možné vylúčiť, či a aký to môže mať vplyv na výpovede alebo vyhlásenia svedkov.»
Dňa 20. februára 2015 starosta obce Šoporňa (odporca) doručil ústavnému súdu
prípis označený ako „Zaslanie nájdenej volebnej dokumentácie“, ktorého prílohou je časť
nepoužitej volebnej dokumentácie identifikovaná v označenom prípise vrátane
fotodokumentácie. Po preskúmaní tejto časti volebnej dokumentácie ústavný súd konštatuje,
že nič nenasvedčuje tomu, že jej súčasťou sú chýbajúce hlasovacie lístky, ktoré mali byť
použité vo volebnom okrsku č. 1, a to vzhľadom na skutočnosť, že sú v nej obsiahnuté len
neoznačené hlasovacie lístky, teda s vysokou pravdepodobnosťou také, ktoré pri voľbách
neboli použité.
Dňa 24. februára 2015 doručil právny zástupca sťažovateľov elektronickou formou
ústavnému súdu ďalšie podanie, v ktorom argumentuje, že odporca kandidoval síce ako
nezávislý kandidát, ale v skutočnosti s podporou viacerých politických strán, čo dokladá
fotokópiami volebných letákov. V podaní sa tiež uvádza, že odporca jedného z členov
okrskovej volebnej komisie č. 1 medzičasom vymenoval do funkcie prednostu obecného
úradu. Prílohy podania právneho zástupcu sťažovateľa tvoria vybrané príspevky z portálu
www.seredonline.sk týkajúce sa volieb orgánov samosprávy obce Šoporňa, ktoré majú
dokresliť atmosféru v obci pred voľbami, počas volieb a po voľbách.
IV.
Závery
Na základe skutkových zistení, ku ktorým ústavný súd dospel v doterajšom priebehu
konania, možno formulovať tieto skutkové a právne východiská pre rozhodnutie
o sťažnostiach sťažovateľov:
1. Doterajšie zistenia ústavného súdu nasvedčujú, že mohlo dôjsť k mimoriadne
závažnej manipulácii s volebnou dokumentáciou okrskovej volebnej komisie č. 1, čo
vyvoláva dôvodné podozrenie, že mohlo v tejto súvislosti dôjsť k spáchaniu trestného činu.
Ústavný súd nie je orgánom činným v trestnom konaní, a preto mu neprislúcha prešetrovať
podozrenia zo spáchania trestných činov, ku ktorým malo (mohlo) dôjsť v súvislosti
s voľbami. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že odporca mu oznámil, že doručil
18. februára 2015 Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanie označené ako
„Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu“, ktorého predmetom je oznámenie
odporcu o podozrení zo spáchania trestných činov, ku ktorým malo dôjsť manipuláciou
s volebnou dokumentáciou (ďalej len „trestné oznámenie odporcu“).
2. Primárnym účelom konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov
samosprávy obcí podľa čl. 129 ods. 2 ústavy je zistiť, či v období prípravy a priebehu
sťažnosťou napadnutých volieb došlo k volebným vadám takej intenzity, ktoré už objektívne
spochybňujú volebnou komisiou vyhlásený výsledok volieb, a na tomto základe rozhodnúť
o vyhlásení volieb za neplatné, zrušení napadnutého výsledku volieb, príp. zrušení
rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásení za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, alebo
naopak, volebnú sťažnosť zamietnuť (§ 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Z doterajšej
judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy uplatňuje vo
vzťahu k napadnutým voľbám „sankčné“ mechanizmy [rozhodnutia podľa § 63 ods. 1 písm.
a) až c zákona o ústavnom súde] v zásade bez ohľadu na to, či zistené volebné vady priamo
zavinil účastník konania, proti ktorému sťažnosť smeruje.
3. Primárnym účelom trestného konania, v ktorom je predmetom preskúmavania
skutok nesúci znaky trestného činu, ku ktorému došlo (malo dôjsť) v súvislosti s prípravou
a priebehom volieb, je zistenie, či k takémuto činu skutočne došlo, ak k nemu došlo, kto ho
spáchal, a na tomto skutkovom základe vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti proti
páchateľovi trestného činu. Trestnú zodpovednosť voči konkrétnej osobe možno vyvodiť len
vtedy, ak sa v priebehu trestného konania preukáže aj to, že ku skutku, ktorý nesie znaky
trestného činu, došlo zavinením tejto osoby (subjektívna stránka trestného činu).
4. Z východísk uvedených v bodoch 2 a 3 možno vyvodiť, že medzi konaním
o volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a trestným konaním týkajúcim sa skutku, ku
ktorému došlo, resp. malo dôjsť v súvislosti s prípravou a priebehom sťažnosťou
napadnutých volieb, môže (aj keď nemusí) existovať priama príčinná súvislosť. V právno
aplikačnej praxi môže aj pri existencii priamej príčinnej súvislosti medzi konaním
o konkrétnej volebnej sťažnosti a konkrétnym trestným konaním nepochybne vzniknúť
situácia, keď ich výsledky nebudú komplementárne, t. j. situácia, keď ústavný súd sťažnosť
podľa čl. 129 ods. 2 ústavy zamietne, hoci následne príslušný všeobecný súd právoplatne
rozhodne o tom, že určitá osoba spáchala trestný čin v súvislosti s voľbami, ktoré ústavný
súd vyhodnotil ako regulárne, a naopak. Aj keď uvedené situácie môžu v praxi nastať,
ústavný súd a orgány činné v trestnom konaní (resp. v konečnom dôsledku príslušné trestné
súdy) by mali vyvinúť primerané úsilie na to, aby ich meritórne rozhodnutia boli
komplementárne, a to okrem iného aj v záujme posilňovania dôvery a rešpektu občanov
(obyvateľov) k orgánom verejnej moci.
5. Ak by ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy po zistení, že
došlo k volebným vadám značnej intenzity, vôbec neprihliadal na skutočnosť, kto tieto vady
mohol zaviniť (zavinil), tak by k ochrane ústavnosti pristupoval formalisticky a rezignoval
by tak na materiálne chápanie ochrany ústavnosti, ktorého imanentným znakom je
elementárna úcta k všeobecne chápanej spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd
môže za určitých konkrétnych okolností pri svojom rozhodovaní o sťažnostiach podľa
čl. 129 ods. 2 ústavy aj za cenu nerešpektovania lehoty podľa § 63 ods. 6 zákona
o ústavnom súde svoje konanie prerušiť a „vyčkať“ na účely objektívneho a spravodlivého
rozhodnutia o volebnej sťažnosti na výsledok, resp. priebežné výsledky súvisiaceho
trestného konania. Ústavný súd by mal takýto postup v konaní o sťažnosti podľa čl. 129
ods. 2 ústavy uplatniť len v celkom výnimočných prípadoch, a to predovšetkým s ohľadom
na skutočnosť, že až do rozhodnutia o volebnej sťažnosti sa príslušný priamo volený orgán
verejnej moci nachádza v stave právnej neistoty, keďže jeho legitimita bola spochybnená
sťažnosťou podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
6. Aplikujúc dosiaľ uvedené právne východiská na konanie o sťažnostiach
sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu dokazovania už vypočul
všetkých kľúčových svedkov, pričom vypočúvanie ďalších osôb navrhnutých účastníkmi
konania sa za týchto okolností javí kontraproduktívne a s vysokou pravdepodobnosťou by
neviedlo k zisteniu relevantných skutočností potrebných pre objektívne a spravodlivé
rozhodnutie o oboch sťažnostiach. Ide o úkony, ktoré by v konečnom dôsledku mali viesť
k zisteniu, či v predmetnej veci došlo k takej manipulácii s volebnou dokumentáciou, ktorá
nesie znaky trestného činu. Preto by o potrebe vykonania týchto úkonov a postupe
pri ďalšom dokazovaní mal primárne rozhodnúť orgán činný v trestnom konaní príslušný
na prešetrenie trestného oznámenia odporcu.
7. Lehota na rozhodnutie ústavného súdu o sťažnostiach namietajúcich neústavnosť
a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy ustanovená v § 63 ods. 6 zákona
o ústavnom súde má primárne poriadkový charakter. V okolnostiach, keď k objasneniu
skutočností potrebných pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie ústavného súdu
o sťažnostiach sťažovateľov môže výrazne napomôcť prešetrovanie trestného oznámenia
odporcu, môže ústavný súd na základe § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde rozhodnúť o prerušení tohto konania.
8. V nadväznosti na uvedené možno na základe dosiaľ zistených skutočností zároveň
konštatovať, že podľa výsledkov prepočítania obcou odovzdanej volebnej dokumentácie
ústavným súdom boli pri voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa dosiahnuté iné
výsledky, než aké uviedla vo svojej zápisnici miestna volebná komisia. Za týchto okolností
bez objasnenia toho, či došlo k protiprávnemu zásahu do volebnej dokumentácie (a koho
zavinením), nemožno vysloviť, že voľby orgánov samosprávy obce Šoporňa konané
15. novembra 2015 prebehli regulárne.
9. Bez náležitého objasnenia druhej námietky sťažovateľov smerujúcej proti
namietanému sčítavaniu hlasov a zapečaťovaniu volebnej dokumentácie (a teda
pravdepodobnej manipulácii s volebnou dokumentáciou) je bez právneho významu, aby
ústavný súd preskúmaval ostatné námietky sťažovateľov.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak... c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy plénum ústavného súdu sa uznáša
nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa
zamietne.
Vychádzajúc z uvedeného, sudca spravodajca predložil plénu ústavného súdu podľa
§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku návrh na prerušenie konania o sťažnostiach sťažovateľov až do prešetrenia
oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu podaného 18. februára 2015 Úradu
špeciálnej prokuratúry , .
Návrh sudcu spravodajcu na prerušenie konania o sťažnostiach sťažovateľov nezískal
podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov.
Vzhľadom na skutočnosť, že plénum ústavného súdu v zmysle čl. 131 ods. 1 tretej
vety ústavy zamietlo návrh sudcu spravodajcu, hlasovalo následne o návrhu sťažovateľov,
ktorí sa domáhali, aby ústavný súd vyhlásil voľby orgánov samosprávy obec Šoporňa
konané 15. novembra 2015 za neplatné. Ani návrh sťažovateľov nezískal podporu
nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov. Právnym dôsledkom uvedeného výsledku
hlasovania je v zmysle čl. 131 ods. 1 ústavy zamietnutie návrhu sťažovateľov; táto
skutočnosť je vyjadrená vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015