Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 28/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

113

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana

Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť

, , a , , obidvoch zastúpených

advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, za účasti

, , zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20,

Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Roztoky

konaných 15. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014 v y h l a s u j e za

n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka

v 1. rade“), a , (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej

len „sťažovatelia“) podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Roztoky konaných

15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“). V napadnutých voľbách získali

67 hlasov, 44 hlasov a úspešný kandidát

(ďalej len „odporca“) 85 hlasov.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že odporca v čase moratória „pokračoval

vo vedení volebnej kampane v časti obce, v ktorej je dominantný výskyt občanov rómskej

sociálno etnickej skupiny a tejto znevýhodnenej sociálno etnickej skupine mal odporca

prostredníctvom dvoch obyvateľov obce Roztoky prisľúbiť sumu 15 eur za hlasovanie v jeho

prospech“. V tejto súvislosti tvrdia, že deň pred napadnutými voľbami mal odporca

prostredníctvom dvoch obyvateľov obce ponúkať alkoholické nápoje s výzvou, aby sa

zapísali do zoznamu voličov všetci, ktorí prídu na druhý deň medzi 8.00 h a 9.00 h voliť

odporcu do funkcie starostu obce. Ďalšia v sťažnosti označená osoba sa na tomto mieste

mala rómskym voličom preukazovať značnou finančnou sumou a tvrdiť, že táto suma je

pripravená na vyplatenie sľubovanej odmeny za hlasovanie. Ako ďalšie porušenie

volebného moratória a dôkaz volebnej korupcie sťažovatelia uvádzajú „počínanie odporcu,

ktorý vo štvrtok, tzn. dňa 14. 11. 2014, osobne zvážal palivové drevo vyslovene

a len pre rómskych voličov, ako súčasť svojej volebnej kampane“. Sťažovatelia zároveň

uvádzajú, že voličom zo znevýhodnenej rómskej sociálno etnickej skupiny hrozil odporca

vysťahovaním z nájomných bytov vo vlastníctve obce z dôvodu skončenia nájomného

vzťahu s nimi a tiež ich nezaradením do aktivačnej činnosti, ktorú obec realizuje.

Ďalším dôvodom neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb má byť podľa

sťažovateľov skutočnosť, že odporca ako súčasný starosta obce „svojvoľne zmenil volebnú

miestnosť v Základnej škole Roztoky, , ktorá ním bola určená v zmysle § 10

ods. 2 zákona o voľbách na Obecný úrad Roztoky, “, pričom budovy majú byť

od seba vzdialené až 400 m. Uvedenú zmenu mal starosta vykonať až v deň volieb, a nie

v lehote ustanovenej o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“

alebo aj ,,volebný zákon“). Sťažovatelia tvrdia, že vzhľadom «na svojvoľnú zmenu volebnej

miestnosti starostom odporcom v deň konania volieb nemožno vylúčiť, že v konečnom

dôsledku sa určitá časť z 51 voličov volieb nezúčastnila alebo z dôvodu, že o zmene

nevedela alebo ju vzhľadom na vek odradila nutnosť ďalšieho pešieho presunu po obci...

V sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách, a teda aj označených článkov

, v tomto prípade vzhľadom na tesný volebný výsledok

vo voľbách na post starostu dosiahli celkom zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé

ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta odporcu, a mali tak priamy

a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb starostu obce...

Hrubosť porušenia zákona spočívala v zjavnom a vedomom ignorovaní zákazu

volebnej kampane v určitej dobe podľa § 30 ods. 2 volebného zákona a zákazu niektorých

aktivít v tej istej dobe podľa § 30 ods. 11 volebného zákona. K porušeniu volebného zákona

došlo viacerými činmi, a nie jedným aktom, čiže išlo aj o jeho opakované porušenie.

Ustanovenie v spojení s bolo porušené preto, lebo boli porušené

zákonné pravidlá volebnej kampane ako významnej súčasti volieb, ktoré sú jednou

zo základných foriem slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Naviac,

„podplácanie“ voličov je samo o sebe pokrivením slobodnej súťaže politických síl v rámci

volieb.».

Sťažovatelia napokon namietajú aj porušenie volebných pravidiel v súvislosti

s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky, keď opisujú hlasovanie konkrétne uvedenej

obyvateľky obce za svoje štyri deti, z ktorých dve nemali byť reálne na voľbách ani

prítomné.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať nález, ktorým

budú „Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014“ vyhlásené za neplatné.

Ústavný súd uznesením č. k. 15 z 10. decembra 2014 prijal

predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.

K prijatej sťažnosti podal odporca podaním z 5. januára 2015 stanovisko, v ktorom

predovšetkým uvádza, že v napadnutých voľbách „rešpektoval tak volebné moratórium, ako

aj všetky pravidlá pre vedenie regulárnej volebnej kampane. Posledné aktivity súvisiace

s... volebnou kampaňou som realizoval v stredu, teda 12. novembra 2014, pričom išlo

napr. o rozdávanie propagačných volebných letákov a o diskusiu s občanmi...“. Sťažovateľ

popiera ponúkanie alkoholických nápojov aj prísľub vyplatenia sumy 15 € voličom

rómskeho etnika, rovnako tak popiera aj dodávky palivového dreva v čase volebného

moratória pre účely získania podpory jeho kandidatúry a uvádza, že porušenia volebného

moratória sa mala dopustiť naopak sťažovateľka . Podľa odporcu bolo palivové

drevo dodávané prostredníctvom obchodnej spoločnosti ,

ktorej je jedným z konateľov, avšak nielen v čase pred voľbami, ale aj v predchádzajúcom

období, a zásadne len za úhradu.

Odporca ďalej popiera, že by vykonával akýkoľvek nedovolený nátlak s cieľom

získania hlasov voličov patriacich k rómskemu etniku. K tejto námietke uvádza, že aj keď

„rómski obyvatelia obce Roztoky sa snažia svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť

formou zapájania sa do vykonávania menších obecných služieb v rámci aktivačnej

činnosti ... je však pravdou, že ich pracovná disciplína a prístup k plneniu povinnosti

vyplývajúcich z účasti na aktivačnej činnosti a z nájomného pomeru nie sú, zľahčene

povedané, ideálne. Je preto nevyhnutné s nimi neustále komunikovať, čo zahŕňa aj sústavné

napomínanie k plneniu povinností a upozorňovanie na následky ich neplnenia (napr.

poučenie o povinnosti dodržiavania pracovnej doby, tiež poučenie o povinnosti úhrady

nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu spolu s poučením o možnosti odstúpenia

od nájomnej zmluvy v prípade nezaplatenia nájomného a súvisiacich úhrad za dva mesiace

v zmysle čl. 10 bod 1 nájomnej zmluvy). V žiadnom prípade však nejde a ani v čase pred

dotknutými voľbami nešlo o nejaké nedovolené praktiky nátlaku na ich slobodné volebné

rozhodovanie, čo môže potvrdiť terénny sociálny pracovník obce...“.

Vo vzťahu k sťažovateľmi predloženým čestným vyhláseniam obyvateľov obce

Roztoky vyjadruje odporca podozrenie z manipulácie osôb, ktoré mali tieto vyhlásenia

napísať, a z využívania ich dôverčivosti a sociálnej núdze, k čomu mal dospieť na základe

poznatkov určitých osôb navádzaných na spísanie takéhoto čestného vyhlásenia po skončení

volieb. Dôvodom podania volebnej sťažnosti má byť podľa odporcu nepriaznivá finančná

situácia sťažovateľky v 1. rade, ktorej všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci patriace

jej alebo príslušníkom jej rodiny sú zaťažené záložným právom. V tejto súvislosti poukazuje

na stav kolaudačného konania k domu syna sťažovateľky, na ktorého rekonštrukciu bol

poskytnutý úver z Fondu rozvoja bývania. Odporca odmieta aj tvrdenia o svojvoľnej zmene

volebnej miestnosti poukazujúc na kópiu oznámenia o čase a mieste konania volieb

do orgánov územnej samosprávy z 1. októbra 2014 a kópiu určenia volebných miestností

pre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014 podľa § 10 zákona o voľbách obcí

z 9. septembra 2014, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu. V závere sťažnosti odporca

navrhuje k priebehu hlasovania vypočuť predsedu miestnej volebnej komisie (ďalej len

„volebná komisia“), ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie (§ 15 ods. 5 zákona

o voľbách).

V doplnení svojho vyjadrenia k sťažnosti odporca spochybňuje rukopisy čestného

vyhlásenia , , , ,

, a predložené k sťažnosti tvrdiac, že

nekorešpondujú s rukopisom tých osôb, ktoré sú zachytené na iných administratívnych

dokumentoch v dispozícii obce Roztoky, a predložil viaceré dokumenty osvedčujúce jeho

tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade (napríklad rozhodnutie

o nevydaní kolaudačného rozhodnutia zo 14. januára 2015) uvádzané už v jeho vyjadrení

k sťažnosti.

V replike na vyjadrenie odporcu sťažovatelia uvádzajú, že pravdivosť všetkých

čestných vyhlásení navrhujú overiť výsluchom týchto osôb ústavným súdom. Poukazujú tiež

na to, že tieto osoby už boli vypočúvané aj v trestnom konaní NKA a po ich vykonaní sa

mali prihlásiť vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou,

národnou protikorupčnou jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NKA“) aj ďalšie

osoby, ktoré chceli byť v súvislosti s napadnutými voľbami vypočuté a ktoré tiež

sťažovateľom poskytli ďalšie čestné vyhlásenia. Aj z nich má vyplývať, že im

prostredníctvom , a mal byť daný

prísľub zaplatenia sumy 15 € na osobu za hlas pre odporcu, ak sa volič zapísal do ich

zoznamu a bol voliť medzi 8.00 a 9.00 hodinou. K spochybňovaniu podpisov

na predložených čestných vyhláseniach odporcom sťažovatelia uvádzajú, že odporcom

predložené predtlačené administratívne listy boli vypisované jednou a tou istou osobou ̶

zrejme pracovníkom obecného úradu. Namietajú, že osoby, ktoré samy (alebo ich blízke

osoby) prevzali sumu 15 € za hlasovanie, v napadnutých voľbách mohli v rámci trestného

konania odmietnuť vypovedať z toho dôvodu, aby seba alebo svoju blízku osobu nevystavili

riziku trestného stíhania. Poukazujú na to, že vyhrážky, ktoré smerovali alebo smerujú proti

osobám, ktoré podpísali čestné vyhlásenia, sú vyšetrované v samostatnom konaní vedenom

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Svidník (ďalej len „OR PZ Svidník“) ako

podozrenie z trestného činu vydierania podľa . Nadväzne na to

uvádzajú, že „13. 02. 2015 bol realizovaný vyšetrovací úkon konfrontácia vo veci...

pod ČVS: PPZ 992/NKA PK VY 2014 v priebehu ktorej mal , bytom

, , priznať, že mu odporca mal dať alkohol, aby ho odniesol

voličom. Osoba (ktorý je zaťom ) je uvádzaná aj

v predložených čestných vyhláseniach“.

K námietkam odporcu, že aj sťažovateľka v 1. rade mala v noci zo 14. novembra

2014 do 15. novembra 2014 v lokalite obecných nájomných bytov pokračovať vo volebnej

kampani, predložili sťažovatelia čestné vyhlásenia ,

a , ktoré majú tieto tvrdenia odporcu vyvracať. Pritom má ísť o tie isté

osoby, ktoré mal ako zdroj namietaných informácií označiť samotný odporca. Argumentáciu

odporcu o zlej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade považujú sťažovatelia za nesúvisiacu

s predmetom konania vedeného ústavným súdom. Zároveň poukazujú na zamestnávanie

viacerých rodinných príslušníkov odporcu v obci Roztoky počas minulého volebného

obdobia.

II.

Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa

priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s odpisom zápisnice miestnej

volebnej komisie o výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania

vrátane predložených čestných vyhlásení, druhopisom vyšetrovacieho spisu vedeného NKA

ČVS: PPZ 992/NKA PK VY 2014 v stave do 15. januára 2014 a svedeckými výpoveďami

ústavným súdom predvolaných svedkov.

Z ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že

v zoznamoch voličov bolo zapísaných 251 voličov, z toho volebné obálky boli vydané 200

voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 200 volebných obálok, pričom

pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 196 platných hlasovacích lístkov. Za starostu

obce bol počtom hlasov 85 zvolený kandidát s poradovým číslom 2

, Kandidátku s poradovým č. 1 volilo 67 voličov a kandidáta

s poradovým č. 3 volilo 44 voličov. Výsledky volieb (dosiahnuté

počty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnici sťažovatelia ani

odporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavný súd tieto

skutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.

Zo sťažovateľmi predloženého čestného vyhlásenia a

vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť „zavolaný piť vodku

do altánku na našom sídlisku, ktorú tam priniesol , ,

, . nám povedal, že alkohol posiela

. spolu s bratom povedali, že starosta

nám dá po 15, €, keď ho budeme voliť a stane sa starostom“. pri svojom

výsluchu ústavným súdom uviedol, že toto čestné vyhlásenie písala jeho žena, priamo ho

nepodpisoval, ale bol pri jeho spisovaní, a svojej žene prikázal, aby ho namiesto neho

podpísala. K podstate tvrdení uvádzaných v čestnom vyhlásení uviedol, že deň

pred voľbami mali , a jeho svokor prísť k bytovke, v ktorej

v obci Roztoky bývajú Rómovia, doniesť tam pálenku a vyhlasovať, že tí, ktorí chcú voliť

za starostu odporcu, nech idú voliť ráno do deviatej hodiny. Okrem toho sa malo pri pálenke

hovoriť aj o vyplácaní 15 € za hlas v prospech starostu, ak pôjdu voliť do deviatej hodiny

ráno. Svedok nepotvrdil, že by bol prítomný pri tom, keď by boli niekomu vyplácané

finančné prostriedky v sume 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu, uviedol len, že

o tejto skutočnosti vie „z počutia“. Zároveň nepotvrdil, že by sa mu odporca v súvislosti

s napadnutými voľbami vyhrážal, vyhrážať sa mal len mame svedka.

Z čestného vyhlásenia vyplýva, že ráno počas volebného dňa mala

cestou na nákup vidieť skupinu 30 až 40 ľudí, ktorí išli voliť, a súčasne sa mala od svojej

sestry dozvedieť, že za odovzdanie hlasu odporcovi má byť vyplácaných 15 €. V čestnom

vyhlásení sa ďalej uvádza, že sa jej mal v súvislosti s napadnutými voľbami odporca

vyhrážať, že „aj mňa aj manžela vyhodí z VPP“. Pri svojom výsluchu potvrdila, že sa

od svojej sestry dozvedela informáciu o tom, že ak voliči pôjdu voliť do 9 hodiny ráno,

odporca bude vedieť, že ide o jeho voličov a že za hlasovanie v jeho prospech bude vyplácať

po 15 € z dôvodu, „že nestihol robiť míting“. Svedkyňa pri výsluchu nevedela uviesť, kto

mal uvedené peniaze voličom sľubovať, prípadne vyplácať.

Z čestných vyhlásení , , ,

a vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť v rómskej osade

v súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce podávaný alebo rozdávaný alkohol

odporcu , , a

s motívom jeho propagácie v napadnutých voľbách. Uvedené opätovne potvrdili

, , , , a

pri výsluchoch vykonaných NKA potom, ako boli poučení podľa § 131 ods. 1

, že sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Len

pred vyšetrovateľom NKA upravila svoju výpoveď v tom zmysle, že informáciu o podávaní

alkoholu niektorými z menovaných osôb má len z počutia.

Z čestných vyhlásení podpísaných , ,

, , , a

vyplýva, že deň pred voľbami im malo byť sľubované vyplatenie

sumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu, pokiaľ prídu voliť

v ranných hodinách medzi 8. a 9. hodinou a budú zapísaní na zozname ním vyhotovovanom

na ten účel. , , a tieto skutočnosti

potvrdili aj pri výsluchu vyšetrovateľom NKA, pričom výpoveď sa

od obsahu čestného vyhlásenia líšila iba v okolnosti, že sľub vyplatenia 15 € za voľbu

odporcu jej mala dávať pre ňu neznáma osoba.

Naproti tomu z čestných vyhlásení , a

vyplýva len ich vedomosť o sľube vyplatenia 15 € za voľbu odporcu do funkcie,

túto informáciu však mali mať len z počutia a žiadna konkrétna osoba im priamo takýto sľub

nedávala a ani za voľbu odporcu nič neponúkala. Pravdivosť šírenia tejto informácie mali pri

svojich výsluchoch pred NKA potvrdiť nielen menovaní, ale aj ,

a .

Z čestných vyhlásení , , ,

, , , , ,

, a vyplýva aj to, že v súvislosti s uplatnením

ich volebného práva sa im mal odporca vyhrážať, že ak ho v napadnutých voľbách nebudú

voliť za starostu obce, vysťahuje ich z nájomných bytov, rozhodne o odňatí peňažných

dávok, na ktorých vyplácanie má obec dosah, alebo ich v budúcnosti nezamestná

na vykonávanie aktivačných prác pre obec. Uvedené vyhrážky, ktorých sa mal odporca

dopúšťať v rôznom čase pred napadnutými voľbami, označené osoby potvrdili aj

pred vyšetrovateľom NKA v už označenom trestnom konaní.

Následne predložené čestné vyhlásenia a tiež

osvedčujú rozdávanie alkoholu deň pred napadnutými voľbami rómskym rodinám

a , spisovanie zoznamu osôb, ktoré sa mali

zúčastniť volieb ráno medzi 8. a 9. hodinou a sľubovanie vyplácania sumy 15 eur na osobu v

prípade zvolenia odporcu za starostu obce. Z obsahu čestných vyhlásení

, a zase vyplýva, že menovaní v noci

zo 14. novembra 2014 na 15. novembra 2014 pri obecnej bytovke obývanej Rómami

sťažovateľku v 1. rade nevideli a nie je im známy dôvod, pre ktorý ich odporca vo svojom

vyjadrení k sťažnosti v tejto súvislosti uviedol ako svedkov ním prednesených tvrdení.

pri svojom výsluchu realizovanom pred odstúpením trestného

oznámenia sťažovateľky v 1. rade NKA 16. novembra 2014 OR PZ Svidník, odborom

kriminálnej polície sp. zn. ORPZ SK OKP1 18 185/2014 uviedol, že vo štvrtok

pred napadnutými voľbami mal osobne a sám chodiť po 10 bytoch v bytovom dome

. Okrem roznášania letákov v prospech odporcu priznal, že pri tejto príležitosti

hotovosť, ktorú mal u seba, „ukazoval jednotlivým Rómom s tým, že ak budú voliť

menovaného, tak po úspešných voľbách dostanú z týchto peňazí po 15, € na hlavu“.

ďalej uviedol, že z týchto sľúbených peňazí nikomu nič nedal a že uvedený sľub ani

nemyslel vážne. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že vyplatenie uvedenej sumy 15 € mal

prisľúbiť asi 20 tim až 30 tim osobám.

Z ústavným súdom vykonaného výsluchu svedka , syna sťažovateľky

v 1. rade, ktorý bol v rámci napadnutých volieb členom volebnej komisie, vyplynulo,

že najväčšia volebná účasť bola v ranných hodinách. Počas napadnutých volieb boli

s prenosnou volebnou schránkou vyslaní dvaja členovia volebnej komisie̶

a , ktorí mu mali svedčiť o problémoch a konfliktoch pri hlasovaní

do prenosnej volebnej schránky. Svedok uviedol, že po sčítaní hlasov na funkciu starostu

obce najskôr odmietal podpísať volebnú zápisnicu z dôvodu, že po prvom sčítaní bolo

zistených len 199 hlasovacích lístkov, hoci odovzdaných bolo 200 obálok,

a až po následnom opätovnom sčítaní bolo volebnou komisiou zistené, že pre voľby starostu

obce bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov. Uviedol, že všetci členovia volebnej

komisie pred podpísaním zápisníc o napadnutých voľbách na istý čas z dôvodu technických

problémov pri ich vyhotovovaní opustili volebnú miestnosť, po ich vyriešení sa však do nej

vrátili a napadnuté voľby ukončili podpísaním týchto zápisníc všetkými členmi volebnej

komisie.

Svedok , predseda volebnej komisie, pri svojom výsluchu

pred ústavným súdom uviedol, že vzhľadom na počet rómskych voličov v obci, ktorý

presahuje polovicu oprávnených voličov, možnosť vzniku problémov a komplikácií

v priebehu volieb očakával. K skutočnostiam týkajúcim sa napadnutých volieb uviedol, že

v čase medzi 8.15 až 9.15 h prišla naraz voliť väčšia skupina rómskych voličov, ktorej počet

odhadol na 30 až 40 ľudí, pričom z tohto dôvodu bolo potrebné koordinovať priebeh

napadnutých volieb a dbať na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti, ako aj

v priľahlých miestnostiach. V súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky

svedok uviedol, že o takýto spôsob hlasovania požiadalo 15 občanov, čo je viac ako

obvyklý počet, avšak po konzultácii s obvodnou volebnou komisiou bolo umožnené

všetkým týmto občanom voliť týmto spôsobom. K spôsobu hlasovaniu do prenosnej

volebnej schránky svedok uviedol, že v napadnutých voľbách sa podľa jeho informácií

dodržala zásada, podľa ktorej mohol voličovi pomôcť upraviť hlasovací lístok iný volič,

nie však člen volebnej komisie. Zápisnice volebnej komisie boli napokon podpísané

všetkými členmi volebnej komisie bez výhrad, pred ich podpísaním sa mal vyskytnúť

problém len pri sčítavaní hlasovacích lístkov na starostu, pretože najskôr bolo zistených

len 199 hlasovacích lístkov na starostu obce a až po ich sčítaní pre jednotlivých kandidátov

bolo zistené, že spolu bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov, čo napokon súhlasilo

s počtom prevzatých aj odovzdaných volebných obálok.

Svedok , zamestnanec obecného úradu obce Roztoky, pôsobiaci ako

terénny sociálny pracovník, pri svojom výsluchu potvrdil, že situácia v rómskej komunite

v obci bola pred napadnutými voľbami napätá, keďže sa viedol ostrý boj medzi kandidátmi

na starostu obce. Nepotvrdil však, že by bolo niekomu z tejto komunity vyhrážané

vysťahovaním z nájomného bytu alebo ukončením aktivačnej činnosti.

Svedkyňa pri svojom výsluchu nepotvrdila žiadne dokazovaním

zisťované skutočnosti vzťahujúce sa na napadnuté voľby. Uviedla len, že voľby prebehli

v poriadku, a potvrdila, že sťažovateľka v 1. rade ju o spísanie čestného vyhlásenia

požiadala, avšak ona takéto čestné vyhlásenie nenapísala a žiadne iné ani nikomu nedala.

Svedkyňa svedčila, že v deň volieb sa ľudia mali rozprávať, že kto

pôjde voliť ráno do 9:00 h, budú mu za to vyplatené peniaze. Neuviedla však, od koho túto

informáciu získala, a nevie ani o tom, že by bola niekomu nejaká suma za hlasovanie

v napadnutých voľbách vyplatená. Zároveň uviedla, že odporca jej dodal pred napadnutými

voľbami drevo, za ktoré však riadne zaplatila, a v súvislosti s napadnutými voľbami odporca

za jeho dodávku nič nechcel.

Svedok odmietol ovplyvňovanie voličov, ktoré je uvádzané

vo volebnej sťažnosti. Podľa jeho názoru voľby prebehli v poriadku, nikto ho o zabezpečenie

hlasov rómskych voličov pre odporcu v napadnutých voľbách nepožiadal. Na otázku

právnej zástupkyne sťažovateľky uviedol, že od 18. novembra 2014 pracuje pre obec ako

člen obecnej hliadky. V ten istý deň sa mal stať členom obecnej hliadky aj

Uvedené zamestnanie mali získať vo výberovom konaní zverejnenom na nástenke

obecného úradu, avšak deň, kedy sa toto výberové konanie malo uskutočniť, ani iné

podrobnosti uviesť nevedel.

Svedok uviedol, že podplácanie voličov považuje za výmysel.

Napadnuté voľby mali prebehnúť bez problémov a počas volebnej kampane odporca nerobil

žiaden míting.

Z odporcom predloženej listiny „Určenie volebných miestností pre voľby do orgánov

samosprávy obcí 2014“ z 9. septembra 2014 vyplýva, že starosta obce

utvoril podľa § 10 zákona o voľbách na odovzdávanie hlasovacích lístkov a sčítanie hlasov

na území obce Roztoky jeden volebný okrsok pre voľby do orgánov samosprávy obcí

a za volebnú miestnosť na území obce Roztoky určil kultúrny dom na adrese .

Oznámenie o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy obcí z 1. októbra 2014,

ktoré malo byť distribuované do domácností voličov, uvádza ako miesto konania volieb

kultúrny dom Roztoky.

Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladom

pre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.

III.

Právne východiská a závery ústavného súdu

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad

a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,

nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca

na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie

alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,

hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa

48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislý

kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom

a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej

kampane.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas

volieb zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných

prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom

okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých

kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo

obrazom.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je

prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.

Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili

do volebnej miestnosti.

Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä

zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej

miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná

komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch

svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.

Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok

pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou

do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací

lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Podľa § 33 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej

bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny

na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné

pre všetkých prítomných.

Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo

zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.

Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa ústavný súd môže vyhlásiť voľby

za neplatné.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak sa uchádzať o zvolenie za člena niektorého

zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená

zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú

prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo

viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo zakladá právomoc

ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože

namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh

volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených

na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami ().

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu

ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“

volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok

automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na

túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za

relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do

zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb

je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením

zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp

potenciálnej kauzality) (m. m. ).

Ku tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážne

porušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas

volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva

zaručeného v . Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo

pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu

vyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. ).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie

vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti

na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (,

).

Ústavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konaní

pred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje len

na základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu,

ktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovanie

v prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdení

účastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciach

nie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav

metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.

Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov v

kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe

rozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne

závery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne ).

V súvislosti s prednesenými námietkami sťažovateľov týkajúcimi sa kupovania hlasov

ústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb

nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by mal iba na základe špekulatívne

formulovaných, resp. nedostatočne podložených námietok a vo svojej podstate

nepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehu

volebnej kampane (m. m. , ).

Ústavný súd vyhodnotením vykonaných dôkazov zistil, že deň pred napadnutými

voľbami, t. j. 14. novembra 2014, bolo porušené volebné moratórium, keď voličom

rómskeho pôvodu bývajúcim v nájomnom bytovom dome vo vlastníctve obce bol ponúkaný

alkohol s cieľom ovplyvniť v prospech odporcu hlasovanie týchto osôb v nadchádzajúcich

voľbách. Vyplýva to nielen so svedeckej výpovede , ale aj z výpovedí

, , , a

vykonaných vyšetrovateľom NKA vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:PPZ 992/NKA PK

VY 2014. Z výpovede , , ako aj čestného vyhlásenia

vyplýva, že fľaše alkoholu boli okrem toho s tým istým účelom poskytnuté

aj viacerým rodinám. Na tomto konaní porušujúcom volebné moratórium sa mali podieľať

, , a .

Ústavný súd vyhodnotil rovnako za preukázané, že na skupinu rómskych voličov

bolo deň pred voľbami pôsobené aj prísľubom o vyplácaní sumy 15 € za 1 hlas v prípade

voľby odporcu za starostu obce v ranných hodinách, a na ten účel bol spisovaný zoznam

voličov, ktorí sa takéhoto postupu mali zúčastniť. Tieto skutkové okolnosti ústavný súd

ustálil z výpovedí , , ,

a , ktorí potvrdili, že im a malo byť

sľubované vyplatenie uvedenej sumy a určité peniaze im aj boli fyzicky ukázané. Aj ďalší

svedkovia ( , , , , ,

a ) potvrdili, že o týchto aktivitách (sľub vyplatenia

sumy 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu) v rómskej komunite počuli, aj keď

im priamo uvedená peňažná suma ponúknutá nebola.

Podstatným dôkazom v tomto smere je aj obsah výpovede . Z jeho

výpovede vyplýva, že na približne 20 až 30 osôb rómskeho pôvodu mal pôsobiť sľubom

vyplatenia sumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu.

Bez ohľadu na skutočnosť, či išlo len o jeho iniciatívu alebo či sa tohto konania dopustil

na príkaz, prípadne na podnet odporcu, pre posúdenie ústavnosti a zákonnosti napadnutých

volieb je podstatné, že k takémuto konaniu dochádzalo bezprostredne (niekoľko hodín)

pred uplatnením aktívneho volebného práva voličov.

Hodnovernosť uvedených zistení a ich vplyv na priebeh napadnutých volieb

podporujú aj vyjadrenia svedkov navrhnutých odporcom – predsedu volebnej komisie

a . Výsluchom bolo potvrdené,

že v ranných hodinách skutočne prišla hromadne hlasovať skupina 30 až 40 voličov

rómskeho pôvodu, a preto bolo nevyhnutné priebeh volieb vo volebnej miestnosti

koordinovať. Aj pri svojom výsluchu potvrdila, že v deň konania volieb

mala od iných osôb počuť informáciu, že za hlasovanie vo voľbách bude vyplácaná

suma 15 € tým voličom, ktorí sa zúčastnia volebného aktu do 9.00 h a budú voliť zvoleného

starostu.

Podľa názoru ústavného súdu dôveryhodnosť svedectva

popierajúceho účasť na akomkoľvek protiústavnom ovplyvňovaní voličov v čase tesne

pred napadnutými voľbami oslabuje jeho prijatie za člena obecnej hliadky odporcom, a to

hneď tretí deň po napadnutých voľbách, t. j. 18. novembra 2014. V tejto súvislosti sa totiž

nemožno vyhnúť takej interpretácii uvedenej skutočnosti, že zo strany odporcu mohlo ísť

o istý spôsob ocenenia konania alebo jeho postojov počas prípravy

a priebehu napadnutých volieb, keďže ani on sám pri svojom výsluchu nevedel objasniť

okolnosti svojho prijatia za člena obecnej hliadky, ani popísať podobu výberového konania

predchádzajúceho jeho prijatiu.

Uvedené skutočnosti teda osvedčujú, že v čase bezprostredne predchádzajúcom

napadnutým voľbám počas volebného moratória dochádzalo ku konaniu nesúcemu znaky

kupovania hlasov a ovplyvňovania voličov protiústavným spôsobom, ktoré vyvolávali tlak

smerujúci proti prejaveniu slobodného rozhodnutia voličov. Vzhľadom na rozdiel hlasov

dosiahnutý medzi odporcom a sťažovateľkou v 1. rade (18 hlasov) dospel ústavný súd

k záveru, že opísané okolnosti mohli priamo ovplyvniť výsledok napadnutých volieb

starostu obce Roztoky, a to tak, že do tejto funkcie mohla byť zvolená aj iná osoba, ako

je odporca. Tieto dôvody tak zakladajú dostatočný dôvod na vyhlásenie napadnutých volieb

starostu obce Roztoky za neplatné.

Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že pri uplatnení aktívneho volebného

práva skupiny najmenej 20 až 30 voličov pôsobil aj prísľub vyplatenia finančnej čiastky,

ktorej výška s prihliadnutím na sociálne pomery adresátov „prísľubu“ mohla neprípustne

ovplyvniť ich slobodné rozhodovanie, ako aj s prihliadnutím na ďalšie porušenie zákazu

volebnej kampane ustanoveného v § 30 ods. 2 zákona o voľbách (rozdávanie alkoholu

voličom s úmyslom ovplyvniť ich bezprostredne pred hlasovaním), došlo podľa názoru

ústavného súdu k hrubému a závažnému porušeniu demokratických princípov volieb v čase

volebného moratória nesúcemu so sebou veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž

politických síl. Toto porušenie pravidiel vzťahujúcich sa na realizáciu aktívneho volebného

práva zaručeného a 31 , ako aj zákona o voľbách sa podľa zistení

ústavného súdu udialo v takom rozsahu, ktorý z hľadiska rozdielu platných hlasov medzi

jednotlivými kandidátmi mohol ovplyvniť samotný výsledok volieb.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté voľby starostu obce Roztoky

konané 15. novembra 2014 je potrebné vyhlásiť za neplatné, tak ako to vyplýva z výroku

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015