Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)PL. ÚS 28/2014
PDF · 549.11 KB
No categories available
PL. ÚS 28/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
PL. ÚS 28/2014 113
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana
Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť
, , a , , obidvoch zastúpených
advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, za účasti
, , zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20,
Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Roztoky
konaných 15. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014 v y h l a s u j e za
n e p l a t n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka
v 1. rade“), a , (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej
len „sťažovatelia“) podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Roztoky konaných
15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“). V napadnutých voľbách získali
67 hlasov, 44 hlasov a úspešný kandidát
(ďalej len „odporca“) 85 hlasov.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že odporca v čase moratória „pokračoval
vo vedení volebnej kampane v časti obce, v ktorej je dominantný výskyt občanov rómskej
sociálno etnickej skupiny a tejto znevýhodnenej sociálno etnickej skupine mal odporca
prostredníctvom dvoch obyvateľov obce Roztoky prisľúbiť sumu 15 eur za hlasovanie v jeho
prospech“. V tejto súvislosti tvrdia, že deň pred napadnutými voľbami mal odporca
prostredníctvom dvoch obyvateľov obce ponúkať alkoholické nápoje s výzvou, aby sa
zapísali do zoznamu voličov všetci, ktorí prídu na druhý deň medzi 8.00 h a 9.00 h voliť
odporcu do funkcie starostu obce. Ďalšia v sťažnosti označená osoba sa na tomto mieste
mala rómskym voličom preukazovať značnou finančnou sumou a tvrdiť, že táto suma je
pripravená na vyplatenie sľubovanej odmeny za hlasovanie. Ako ďalšie porušenie
volebného moratória a dôkaz volebnej korupcie sťažovatelia uvádzajú „počínanie odporcu,
ktorý vo štvrtok, tzn. dňa 14. 11. 2014, osobne zvážal palivové drevo vyslovene
a len pre rómskych voličov, ako súčasť svojej volebnej kampane“. Sťažovatelia zároveň
uvádzajú, že voličom zo znevýhodnenej rómskej sociálno etnickej skupiny hrozil odporca
vysťahovaním z nájomných bytov vo vlastníctve obce z dôvodu skončenia nájomného
vzťahu s nimi a tiež ich nezaradením do aktivačnej činnosti, ktorú obec realizuje.
Ďalším dôvodom neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb má byť podľa
sťažovateľov skutočnosť, že odporca ako súčasný starosta obce „svojvoľne zmenil volebnú
miestnosť v Základnej škole Roztoky, , ktorá ním bola určená v zmysle § 10
ods. 2 zákona o voľbách na Obecný úrad Roztoky, “, pričom budovy majú byť
od seba vzdialené až 400 m. Uvedenú zmenu mal starosta vykonať až v deň volieb, a nie
v lehote ustanovenej zákonom Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“
alebo aj ,,volebný zákon“). Sťažovatelia tvrdia, že vzhľadom «na svojvoľnú zmenu volebnej
miestnosti starostom odporcom v deň konania volieb nemožno vylúčiť, že v konečnom
dôsledku sa určitá časť z 51 voličov volieb nezúčastnila alebo z dôvodu, že o zmene
nevedela alebo ju vzhľadom na vek odradila nutnosť ďalšieho pešieho presunu po obci...
V sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách, a teda aj označených článkov
Ústavy Slovenskej republiky, v tomto prípade vzhľadom na tesný volebný výsledok
vo voľbách na post starostu dosiahli celkom zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé
ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta odporcu, a mali tak priamy
a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb starostu obce...
Hrubosť porušenia zákona spočívala v zjavnom a vedomom ignorovaní zákazu
volebnej kampane v určitej dobe podľa § 30 ods. 2 volebného zákona a zákazu niektorých
aktivít v tej istej dobe podľa § 30 ods. 11 volebného zákona. K porušeniu volebného zákona
došlo viacerými činmi, a nie jedným aktom, čiže išlo aj o jeho opakované porušenie.
Ustanovenie čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy bolo porušené preto, lebo boli porušené
zákonné pravidlá volebnej kampane ako významnej súčasti volieb, ktoré sú jednou
zo základných foriem slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Naviac,
„podplácanie“ voličov je samo o sebe pokrivením slobodnej súťaže politických síl v rámci
volieb.».
Sťažovatelia napokon namietajú aj porušenie volebných pravidiel v súvislosti
s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky, keď opisujú hlasovanie konkrétne uvedenej
obyvateľky obce za svoje štyri deti, z ktorých dve nemali byť reálne na voľbách ani
prítomné.
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať nález, ktorým
budú „Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014“ vyhlásené za neplatné.
Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 28/2014 15 z 10. decembra 2014 prijal
predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.
K prijatej sťažnosti podal odporca podaním z 5. januára 2015 stanovisko, v ktorom
predovšetkým uvádza, že v napadnutých voľbách „rešpektoval tak volebné moratórium, ako
aj všetky pravidlá pre vedenie regulárnej volebnej kampane. Posledné aktivity súvisiace
s... volebnou kampaňou som realizoval v stredu, teda 12. novembra 2014, pričom išlo
napr. o rozdávanie propagačných volebných letákov a o diskusiu s občanmi...“. Sťažovateľ
popiera ponúkanie alkoholických nápojov aj prísľub vyplatenia sumy 15 € voličom
rómskeho etnika, rovnako tak popiera aj dodávky palivového dreva v čase volebného
moratória pre účely získania podpory jeho kandidatúry a uvádza, že porušenia volebného
moratória sa mala dopustiť naopak sťažovateľka . Podľa odporcu bolo palivové
drevo dodávané prostredníctvom obchodnej spoločnosti ,
ktorej je jedným z konateľov, avšak nielen v čase pred voľbami, ale aj v predchádzajúcom
období, a zásadne len za úhradu.
Odporca ďalej popiera, že by vykonával akýkoľvek nedovolený nátlak s cieľom
získania hlasov voličov patriacich k rómskemu etniku. K tejto námietke uvádza, že aj keď
„rómski obyvatelia obce Roztoky sa snažia svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť
formou zapájania sa do vykonávania menších obecných služieb v rámci aktivačnej
činnosti ... je však pravdou, že ich pracovná disciplína a prístup k plneniu povinnosti
vyplývajúcich z účasti na aktivačnej činnosti a z nájomného pomeru nie sú, zľahčene
povedané, ideálne. Je preto nevyhnutné s nimi neustále komunikovať, čo zahŕňa aj sústavné
napomínanie k plneniu povinností a upozorňovanie na následky ich neplnenia (napr.
poučenie o povinnosti dodržiavania pracovnej doby, tiež poučenie o povinnosti úhrady
nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu spolu s poučením o možnosti odstúpenia
od nájomnej zmluvy v prípade nezaplatenia nájomného a súvisiacich úhrad za dva mesiace
v zmysle čl. 10 bod 1 nájomnej zmluvy). V žiadnom prípade však nejde a ani v čase pred
dotknutými voľbami nešlo o nejaké nedovolené praktiky nátlaku na ich slobodné volebné
rozhodovanie, čo môže potvrdiť terénny sociálny pracovník obce...“.
Vo vzťahu k sťažovateľmi predloženým čestným vyhláseniam obyvateľov obce
Roztoky vyjadruje odporca podozrenie z manipulácie osôb, ktoré mali tieto vyhlásenia
napísať, a z využívania ich dôverčivosti a sociálnej núdze, k čomu mal dospieť na základe
poznatkov určitých osôb navádzaných na spísanie takéhoto čestného vyhlásenia po skončení
volieb. Dôvodom podania volebnej sťažnosti má byť podľa odporcu nepriaznivá finančná
situácia sťažovateľky v 1. rade, ktorej všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci patriace
jej alebo príslušníkom jej rodiny sú zaťažené záložným právom. V tejto súvislosti poukazuje
na stav kolaudačného konania k domu syna sťažovateľky, na ktorého rekonštrukciu bol
poskytnutý úver z Fondu rozvoja bývania. Odporca odmieta aj tvrdenia o svojvoľnej zmene
volebnej miestnosti poukazujúc na kópiu oznámenia o čase a mieste konania volieb
do orgánov územnej samosprávy z 1. októbra 2014 a kópiu určenia volebných miestností
pre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014 podľa § 10 zákona o voľbách obcí
z 9. septembra 2014, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu. V závere sťažnosti odporca
navrhuje k priebehu hlasovania vypočuť predsedu miestnej volebnej komisie (ďalej len
„volebná komisia“), ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie (§ 15 ods. 5 zákona
o voľbách).
V doplnení svojho vyjadrenia k sťažnosti odporca spochybňuje rukopisy čestného
vyhlásenia , , , ,
, a predložené k sťažnosti tvrdiac, že
nekorešpondujú s rukopisom tých osôb, ktoré sú zachytené na iných administratívnych
dokumentoch v dispozícii obce Roztoky, a predložil viaceré dokumenty osvedčujúce jeho
tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade (napríklad rozhodnutie
o nevydaní kolaudačného rozhodnutia zo 14. januára 2015) uvádzané už v jeho vyjadrení
k sťažnosti.
V replike na vyjadrenie odporcu sťažovatelia uvádzajú, že pravdivosť všetkých
čestných vyhlásení navrhujú overiť výsluchom týchto osôb ústavným súdom. Poukazujú tiež
na to, že tieto osoby už boli vypočúvané aj v trestnom konaní NKA a po ich vykonaní sa
mali prihlásiť vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou,
národnou protikorupčnou jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NKA“) aj ďalšie
osoby, ktoré chceli byť v súvislosti s napadnutými voľbami vypočuté a ktoré tiež
sťažovateľom poskytli ďalšie čestné vyhlásenia. Aj z nich má vyplývať, že im
prostredníctvom , a mal byť daný
prísľub zaplatenia sumy 15 € na osobu za hlas pre odporcu, ak sa volič zapísal do ich
zoznamu a bol voliť medzi 8.00 a 9.00 hodinou. K spochybňovaniu podpisov
na predložených čestných vyhláseniach odporcom sťažovatelia uvádzajú, že odporcom
predložené predtlačené administratívne listy boli vypisované jednou a tou istou osobou ̶
zrejme pracovníkom obecného úradu. Namietajú, že osoby, ktoré samy (alebo ich blízke
osoby) prevzali sumu 15 € za hlasovanie, v napadnutých voľbách mohli v rámci trestného
konania odmietnuť vypovedať z toho dôvodu, aby seba alebo svoju blízku osobu nevystavili
riziku trestného stíhania. Poukazujú na to, že vyhrážky, ktoré smerovali alebo smerujú proti
osobám, ktoré podpísali čestné vyhlásenia, sú vyšetrované v samostatnom konaní vedenom
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Svidník (ďalej len „OR PZ Svidník“) ako
podozrenie z trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Nadväzne na to
uvádzajú, že „13. 02. 2015 bol realizovaný vyšetrovací úkon konfrontácia vo veci...
pod ČVS: PPZ 992/NKA PK VY 2014 v priebehu ktorej mal , bytom
, , priznať, že mu odporca mal dať alkohol, aby ho odniesol
voličom. Osoba (ktorý je zaťom ) je uvádzaná aj
v predložených čestných vyhláseniach“.
K námietkam odporcu, že aj sťažovateľka v 1. rade mala v noci zo 14. novembra
2014 do 15. novembra 2014 v lokalite obecných nájomných bytov pokračovať vo volebnej
kampani, predložili sťažovatelia čestné vyhlásenia ,
a , ktoré majú tieto tvrdenia odporcu vyvracať. Pritom má ísť o tie isté
osoby, ktoré mal ako zdroj namietaných informácií označiť samotný odporca. Argumentáciu
odporcu o zlej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade považujú sťažovatelia za nesúvisiacu
s predmetom konania vedeného ústavným súdom. Zároveň poukazujú na zamestnávanie
viacerých rodinných príslušníkov odporcu v obci Roztoky počas minulého volebného
obdobia.
II.
Skutkové zistenia ústavného súdu
Ústavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa
priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s odpisom zápisnice miestnej
volebnej komisie o výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania
vrátane predložených čestných vyhlásení, druhopisom vyšetrovacieho spisu vedeného NKA
ČVS: PPZ 992/NKA PK VY 2014 v stave do 15. januára 2014 a svedeckými výpoveďami
ústavným súdom predvolaných svedkov.
Z ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že
v zoznamoch voličov bolo zapísaných 251 voličov, z toho volebné obálky boli vydané 200
voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 200 volebných obálok, pričom
pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 196 platných hlasovacích lístkov. Za starostu
obce bol počtom hlasov 85 zvolený kandidát s poradovým číslom 2
, Kandidátku s poradovým č. 1 volilo 67 voličov a kandidáta
s poradovým č. 3 volilo 44 voličov. Výsledky volieb (dosiahnuté
počty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnici sťažovatelia ani
odporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavný súd tieto
skutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.
Zo sťažovateľmi predloženého čestného vyhlásenia a
vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť „zavolaný piť vodku
do altánku na našom sídlisku, ktorú tam priniesol , ,
, . nám povedal, že alkohol posiela
. spolu s bratom povedali, že starosta
nám dá po 15, €, keď ho budeme voliť a stane sa starostom“. pri svojom
výsluchu ústavným súdom uviedol, že toto čestné vyhlásenie písala jeho žena, priamo ho
nepodpisoval, ale bol pri jeho spisovaní, a svojej žene prikázal, aby ho namiesto neho
podpísala. K podstate tvrdení uvádzaných v čestnom vyhlásení uviedol, že deň
pred voľbami mali , a jeho svokor prísť k bytovke, v ktorej
v obci Roztoky bývajú Rómovia, doniesť tam pálenku a vyhlasovať, že tí, ktorí chcú voliť
za starostu odporcu, nech idú voliť ráno do deviatej hodiny. Okrem toho sa malo pri pálenke
hovoriť aj o vyplácaní 15 € za hlas v prospech starostu, ak pôjdu voliť do deviatej hodiny
ráno. Svedok nepotvrdil, že by bol prítomný pri tom, keď by boli niekomu vyplácané
finančné prostriedky v sume 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu, uviedol len, že
o tejto skutočnosti vie „z počutia“. Zároveň nepotvrdil, že by sa mu odporca v súvislosti
s napadnutými voľbami vyhrážal, vyhrážať sa mal len mame svedka.
Z čestného vyhlásenia vyplýva, že ráno počas volebného dňa mala
cestou na nákup vidieť skupinu 30 až 40 ľudí, ktorí išli voliť, a súčasne sa mala od svojej
sestry dozvedieť, že za odovzdanie hlasu odporcovi má byť vyplácaných 15 €. V čestnom
vyhlásení sa ďalej uvádza, že sa jej mal v súvislosti s napadnutými voľbami odporca
vyhrážať, že „aj mňa aj manžela vyhodí z VPP“. Pri svojom výsluchu potvrdila, že sa
od svojej sestry dozvedela informáciu o tom, že ak voliči pôjdu voliť do 9 hodiny ráno,
odporca bude vedieť, že ide o jeho voličov a že za hlasovanie v jeho prospech bude vyplácať
po 15 € z dôvodu, „že nestihol robiť míting“. Svedkyňa pri výsluchu nevedela uviesť, kto
mal uvedené peniaze voličom sľubovať, prípadne vyplácať.
Z čestných vyhlásení , , ,
a vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť v rómskej osade
v súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce podávaný alebo rozdávaný alkohol
odporcu , , a
s motívom jeho propagácie v napadnutých voľbách. Uvedené opätovne potvrdili
, , , , a
pri výsluchoch vykonaných NKA potom, ako boli poučení podľa § 131 ods. 1
Trestného poriadku, že sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Len
pred vyšetrovateľom NKA upravila svoju výpoveď v tom zmysle, že informáciu o podávaní
alkoholu niektorými z menovaných osôb má len z počutia.
Z čestných vyhlásení podpísaných , ,
, , , a
vyplýva, že deň pred voľbami im malo byť sľubované vyplatenie
sumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu, pokiaľ prídu voliť
v ranných hodinách medzi 8. a 9. hodinou a budú zapísaní na zozname ním vyhotovovanom
na ten účel. , , a tieto skutočnosti
potvrdili aj pri výsluchu vyšetrovateľom NKA, pričom výpoveď sa
od obsahu čestného vyhlásenia líšila iba v okolnosti, že sľub vyplatenia 15 € za voľbu
odporcu jej mala dávať pre ňu neznáma osoba.
Naproti tomu z čestných vyhlásení , a
vyplýva len ich vedomosť o sľube vyplatenia 15 € za voľbu odporcu do funkcie,
túto informáciu však mali mať len z počutia a žiadna konkrétna osoba im priamo takýto sľub
nedávala a ani za voľbu odporcu nič neponúkala. Pravdivosť šírenia tejto informácie mali pri
svojich výsluchoch pred NKA potvrdiť nielen menovaní, ale aj ,
a .
Z čestných vyhlásení , , ,
, , , , ,
, a vyplýva aj to, že v súvislosti s uplatnením
ich volebného práva sa im mal odporca vyhrážať, že ak ho v napadnutých voľbách nebudú
voliť za starostu obce, vysťahuje ich z nájomných bytov, rozhodne o odňatí peňažných
dávok, na ktorých vyplácanie má obec dosah, alebo ich v budúcnosti nezamestná
na vykonávanie aktivačných prác pre obec. Uvedené vyhrážky, ktorých sa mal odporca
dopúšťať v rôznom čase pred napadnutými voľbami, označené osoby potvrdili aj
pred vyšetrovateľom NKA v už označenom trestnom konaní.
Následne predložené čestné vyhlásenia a tiež
osvedčujú rozdávanie alkoholu deň pred napadnutými voľbami rómskym rodinám
a , spisovanie zoznamu osôb, ktoré sa mali
zúčastniť volieb ráno medzi 8. a 9. hodinou a sľubovanie vyplácania sumy 15 eur na osobu v
prípade zvolenia odporcu za starostu obce. Z obsahu čestných vyhlásení
, a zase vyplýva, že menovaní v noci
zo 14. novembra 2014 na 15. novembra 2014 pri obecnej bytovke obývanej Rómami
sťažovateľku v 1. rade nevideli a nie je im známy dôvod, pre ktorý ich odporca vo svojom
vyjadrení k sťažnosti v tejto súvislosti uviedol ako svedkov ním prednesených tvrdení.
pri svojom výsluchu realizovanom pred odstúpením trestného
oznámenia sťažovateľky v 1. rade NKA 16. novembra 2014 OR PZ Svidník, odborom
kriminálnej polície sp. zn. ORPZ SK OKP1 18 185/2014 uviedol, že vo štvrtok
pred napadnutými voľbami mal osobne a sám chodiť po 10 bytoch v bytovom dome
. Okrem roznášania letákov v prospech odporcu priznal, že pri tejto príležitosti
hotovosť, ktorú mal u seba, „ukazoval jednotlivým Rómom s tým, že ak budú voliť
menovaného, tak po úspešných voľbách dostanú z týchto peňazí po 15, € na hlavu“.
ďalej uviedol, že z týchto sľúbených peňazí nikomu nič nedal a že uvedený sľub ani
nemyslel vážne. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že vyplatenie uvedenej sumy 15 € mal
prisľúbiť asi 20 tim až 30 tim osobám.
Z ústavným súdom vykonaného výsluchu svedka , syna sťažovateľky
v 1. rade, ktorý bol v rámci napadnutých volieb členom volebnej komisie, vyplynulo,
že najväčšia volebná účasť bola v ranných hodinách. Počas napadnutých volieb boli
s prenosnou volebnou schránkou vyslaní dvaja členovia volebnej komisie̶
a , ktorí mu mali svedčiť o problémoch a konfliktoch pri hlasovaní
do prenosnej volebnej schránky. Svedok uviedol, že po sčítaní hlasov na funkciu starostu
obce najskôr odmietal podpísať volebnú zápisnicu z dôvodu, že po prvom sčítaní bolo
zistených len 199 hlasovacích lístkov, hoci odovzdaných bolo 200 obálok,
a až po následnom opätovnom sčítaní bolo volebnou komisiou zistené, že pre voľby starostu
obce bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov. Uviedol, že všetci členovia volebnej
komisie pred podpísaním zápisníc o napadnutých voľbách na istý čas z dôvodu technických
problémov pri ich vyhotovovaní opustili volebnú miestnosť, po ich vyriešení sa však do nej
vrátili a napadnuté voľby ukončili podpísaním týchto zápisníc všetkými členmi volebnej
komisie.
Svedok , predseda volebnej komisie, pri svojom výsluchu
pred ústavným súdom uviedol, že vzhľadom na počet rómskych voličov v obci, ktorý
presahuje polovicu oprávnených voličov, možnosť vzniku problémov a komplikácií
v priebehu volieb očakával. K skutočnostiam týkajúcim sa napadnutých volieb uviedol, že
v čase medzi 8.15 až 9.15 h prišla naraz voliť väčšia skupina rómskych voličov, ktorej počet
odhadol na 30 až 40 ľudí, pričom z tohto dôvodu bolo potrebné koordinovať priebeh
napadnutých volieb a dbať na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti, ako aj
v priľahlých miestnostiach. V súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky
svedok uviedol, že o takýto spôsob hlasovania požiadalo 15 občanov, čo je viac ako
obvyklý počet, avšak po konzultácii s obvodnou volebnou komisiou bolo umožnené
všetkým týmto občanom voliť týmto spôsobom. K spôsobu hlasovaniu do prenosnej
volebnej schránky svedok uviedol, že v napadnutých voľbách sa podľa jeho informácií
dodržala zásada, podľa ktorej mohol voličovi pomôcť upraviť hlasovací lístok iný volič,
nie však člen volebnej komisie. Zápisnice volebnej komisie boli napokon podpísané
všetkými členmi volebnej komisie bez výhrad, pred ich podpísaním sa mal vyskytnúť
problém len pri sčítavaní hlasovacích lístkov na starostu, pretože najskôr bolo zistených
len 199 hlasovacích lístkov na starostu obce a až po ich sčítaní pre jednotlivých kandidátov
bolo zistené, že spolu bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov, čo napokon súhlasilo
s počtom prevzatých aj odovzdaných volebných obálok.
Svedok , zamestnanec obecného úradu obce Roztoky, pôsobiaci ako
terénny sociálny pracovník, pri svojom výsluchu potvrdil, že situácia v rómskej komunite
v obci bola pred napadnutými voľbami napätá, keďže sa viedol ostrý boj medzi kandidátmi
na starostu obce. Nepotvrdil však, že by bolo niekomu z tejto komunity vyhrážané
vysťahovaním z nájomného bytu alebo ukončením aktivačnej činnosti.
Svedkyňa pri svojom výsluchu nepotvrdila žiadne dokazovaním
zisťované skutočnosti vzťahujúce sa na napadnuté voľby. Uviedla len, že voľby prebehli
v poriadku, a potvrdila, že sťažovateľka v 1. rade ju o spísanie čestného vyhlásenia
požiadala, avšak ona takéto čestné vyhlásenie nenapísala a žiadne iné ani nikomu nedala.
Svedkyňa svedčila, že v deň volieb sa ľudia mali rozprávať, že kto
pôjde voliť ráno do 9:00 h, budú mu za to vyplatené peniaze. Neuviedla však, od koho túto
informáciu získala, a nevie ani o tom, že by bola niekomu nejaká suma za hlasovanie
v napadnutých voľbách vyplatená. Zároveň uviedla, že odporca jej dodal pred napadnutými
voľbami drevo, za ktoré však riadne zaplatila, a v súvislosti s napadnutými voľbami odporca
za jeho dodávku nič nechcel.
Svedok odmietol ovplyvňovanie voličov, ktoré je uvádzané
vo volebnej sťažnosti. Podľa jeho názoru voľby prebehli v poriadku, nikto ho o zabezpečenie
hlasov rómskych voličov pre odporcu v napadnutých voľbách nepožiadal. Na otázku
právnej zástupkyne sťažovateľky uviedol, že od 18. novembra 2014 pracuje pre obec ako
člen obecnej hliadky. V ten istý deň sa mal stať členom obecnej hliadky aj
Uvedené zamestnanie mali získať vo výberovom konaní zverejnenom na nástenke
obecného úradu, avšak deň, kedy sa toto výberové konanie malo uskutočniť, ani iné
podrobnosti uviesť nevedel.
Svedok uviedol, že podplácanie voličov považuje za výmysel.
Napadnuté voľby mali prebehnúť bez problémov a počas volebnej kampane odporca nerobil
žiaden míting.
Z odporcom predloženej listiny „Určenie volebných miestností pre voľby do orgánov
samosprávy obcí 2014“ z 9. septembra 2014 vyplýva, že starosta obce
utvoril podľa § 10 zákona o voľbách na odovzdávanie hlasovacích lístkov a sčítanie hlasov
na území obce Roztoky jeden volebný okrsok pre voľby do orgánov samosprávy obcí
a za volebnú miestnosť na území obce Roztoky určil kultúrny dom na adrese .
Oznámenie o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy obcí z 1. októbra 2014,
ktoré malo byť distribuované do domácností voličov, uvádza ako miesto konania volieb
kultúrny dom Roztoky.
Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladom
pre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.
III.
Právne východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad
a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej
spoločnosti.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,
nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca
na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie
alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,
hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa
48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislý
kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom
a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej
kampane.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas
volieb zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných
prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom
okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých
kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo
obrazom.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je
prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.
Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili
do volebnej miestnosti.
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä
zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej
miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná
komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch
svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.
Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok
pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou
do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací
lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
Podľa § 33 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej
bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny
na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné
pre všetkých prítomných.
Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo
zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.
Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže vyhlásiť voľby
za neplatné.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak sa uchádzať o zvolenie za člena niektorého
zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená
zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú
prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo
viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc
ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože
namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh
volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených
na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu
ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“
volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok
automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na
túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za
relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do
zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb
je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením
zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp
potenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).
Ku tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážne
porušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas
volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva
zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo
pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu
vyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03).
Podľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie
vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti
na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06,
Ústavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konaní
pred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje len
na základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu,
ktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovanie
v prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdení
účastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciach
nie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav
metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.
Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov v
kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe
rozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne
závery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne PL. ÚS 66/2011).
V súvislosti s prednesenými námietkami sťažovateľov týkajúcimi sa kupovania hlasov
ústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb
nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by mal iba na základe špekulatívne
formulovaných, resp. nedostatočne podložených námietok a vo svojej podstate
nepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehu
volebnej kampane (m. m. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011).
Ústavný súd vyhodnotením vykonaných dôkazov zistil, že deň pred napadnutými
voľbami, t. j. 14. novembra 2014, bolo porušené volebné moratórium, keď voličom
rómskeho pôvodu bývajúcim v nájomnom bytovom dome vo vlastníctve obce bol ponúkaný
alkohol s cieľom ovplyvniť v prospech odporcu hlasovanie týchto osôb v nadchádzajúcich
voľbách. Vyplýva to nielen so svedeckej výpovede , ale aj z výpovedí
, , , a
vykonaných vyšetrovateľom NKA vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:PPZ 992/NKA PK
VY 2014. Z výpovede , , ako aj čestného vyhlásenia
vyplýva, že fľaše alkoholu boli okrem toho s tým istým účelom poskytnuté
aj viacerým rodinám. Na tomto konaní porušujúcom volebné moratórium sa mali podieľať
, , a .
Ústavný súd vyhodnotil rovnako za preukázané, že na skupinu rómskych voličov
bolo deň pred voľbami pôsobené aj prísľubom o vyplácaní sumy 15 € za 1 hlas v prípade
voľby odporcu za starostu obce v ranných hodinách, a na ten účel bol spisovaný zoznam
voličov, ktorí sa takéhoto postupu mali zúčastniť. Tieto skutkové okolnosti ústavný súd
ustálil z výpovedí , , ,
a , ktorí potvrdili, že im a malo byť
sľubované vyplatenie uvedenej sumy a určité peniaze im aj boli fyzicky ukázané. Aj ďalší
svedkovia ( , , , , ,
a ) potvrdili, že o týchto aktivitách (sľub vyplatenia
sumy 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu) v rómskej komunite počuli, aj keď
im priamo uvedená peňažná suma ponúknutá nebola.
Podstatným dôkazom v tomto smere je aj obsah výpovede . Z jeho
výpovede vyplýva, že na približne 20 až 30 osôb rómskeho pôvodu mal pôsobiť sľubom
vyplatenia sumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu.
Bez ohľadu na skutočnosť, či išlo len o jeho iniciatívu alebo či sa tohto konania dopustil
na príkaz, prípadne na podnet odporcu, pre posúdenie ústavnosti a zákonnosti napadnutých
volieb je podstatné, že k takémuto konaniu dochádzalo bezprostredne (niekoľko hodín)
pred uplatnením aktívneho volebného práva voličov.
Hodnovernosť uvedených zistení a ich vplyv na priebeh napadnutých volieb
podporujú aj vyjadrenia svedkov navrhnutých odporcom – predsedu volebnej komisie
a . Výsluchom bolo potvrdené,
že v ranných hodinách skutočne prišla hromadne hlasovať skupina 30 až 40 voličov
rómskeho pôvodu, a preto bolo nevyhnutné priebeh volieb vo volebnej miestnosti
koordinovať. Aj pri svojom výsluchu potvrdila, že v deň konania volieb
mala od iných osôb počuť informáciu, že za hlasovanie vo voľbách bude vyplácaná
suma 15 € tým voličom, ktorí sa zúčastnia volebného aktu do 9.00 h a budú voliť zvoleného
starostu.
Podľa názoru ústavného súdu dôveryhodnosť svedectva
popierajúceho účasť na akomkoľvek protiústavnom ovplyvňovaní voličov v čase tesne
pred napadnutými voľbami oslabuje jeho prijatie za člena obecnej hliadky odporcom, a to
hneď tretí deň po napadnutých voľbách, t. j. 18. novembra 2014. V tejto súvislosti sa totiž
nemožno vyhnúť takej interpretácii uvedenej skutočnosti, že zo strany odporcu mohlo ísť
o istý spôsob ocenenia konania alebo jeho postojov počas prípravy
a priebehu napadnutých volieb, keďže ani on sám pri svojom výsluchu nevedel objasniť
okolnosti svojho prijatia za člena obecnej hliadky, ani popísať podobu výberového konania
predchádzajúceho jeho prijatiu.
Uvedené skutočnosti teda osvedčujú, že v čase bezprostredne predchádzajúcom
napadnutým voľbám počas volebného moratória dochádzalo ku konaniu nesúcemu znaky
kupovania hlasov a ovplyvňovania voličov protiústavným spôsobom, ktoré vyvolávali tlak
smerujúci proti prejaveniu slobodného rozhodnutia voličov. Vzhľadom na rozdiel hlasov
dosiahnutý medzi odporcom a sťažovateľkou v 1. rade (18 hlasov) dospel ústavný súd
k záveru, že opísané okolnosti mohli priamo ovplyvniť výsledok napadnutých volieb
starostu obce Roztoky, a to tak, že do tejto funkcie mohla byť zvolená aj iná osoba, ako
je odporca. Tieto dôvody tak zakladajú dostatočný dôvod na vyhlásenie napadnutých volieb
starostu obce Roztoky za neplatné.
Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že pri uplatnení aktívneho volebného
práva skupiny najmenej 20 až 30 voličov pôsobil aj prísľub vyplatenia finančnej čiastky,
ktorej výška s prihliadnutím na sociálne pomery adresátov „prísľubu“ mohla neprípustne
ovplyvniť ich slobodné rozhodovanie, ako aj s prihliadnutím na ďalšie porušenie zákazu
volebnej kampane ustanoveného v § 30 ods. 2 zákona o voľbách (rozdávanie alkoholu
voličom s úmyslom ovplyvniť ich bezprostredne pred hlasovaním), došlo podľa názoru
ústavného súdu k hrubému a závažnému porušeniu demokratických princípov volieb v čase
volebného moratória nesúcemu so sebou veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž
politických síl. Toto porušenie pravidiel vzťahujúcich sa na realizáciu aktívneho volebného
práva zaručeného čl. 30 a 31 ústavy, ako aj § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa podľa zistení
ústavného súdu udialo v takom rozsahu, ktorý z hľadiska rozdielu platných hlasov medzi
jednotlivými kandidátmi mohol ovplyvniť samotný výsledok volieb.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté voľby starostu obce Roztoky
konané 15. novembra 2014 je potrebné vyhlásiť za neplatné, tak ako to vyplýva z výroku
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015