Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)PL. ÚS 2/2010
PDF · 215.12 KB
No categories available
PL. ÚS 2/2010
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 27. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany O. k., B., zastúpenej Bc. P. K., B., a MUDr.
A. F., L., obaja zastúpení advokátom JUDr. D. R., B., za účasti Ing. V. M., L., pre
neústavnosť a nezákonnosť volieb do zastupiteľstva B. s. k. konaných 14. novembra 2009 a
proti výsledku týchto volieb a takto
rozhodol:
Sťažnosť politickej strany O. k. a MUDr. A. F. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom
24. novembra 2009 a poštou 25. novembra 2009 doručená sťažnosť politickej strany O. k.,
B., zastúpenej Bc. P. K., B., a MUDr. A. F., L. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“ a spolu
len „sťažovatelia“), obaja zastúpení advokátom JUDr. D. R., B., za účasti Ing. V. M., L.
(ďalej len „odporca“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do zastupiteľstva B. s. k.
(ďalej aj „voľby do zastupiteľstva“) konaných 14. novembra 2009 a proti výsledku týchto
volieb.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:
„Dňa 14. 11. 2009 sa konali komunálne voľby do orgánov samosprávnych krajov
Slovenskej republiky. Za poslancov zastupiteľstva B. s. k. bolo v priamych voľbách
zvolených celkovo 44 (slovom štyridsaťštyri poslancov) poslancov.
MUDr. A. F., ako osoba výsledkom volieb priamo dotknutá na svojich právach
kandidovala vo voľbách konaných dňa 14. 11. 2009 aj s podporou navrhovateľa – politickej
strany s názvom O. K. a to na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo volebnom obvode číslo
10, s poradovým číslom 1.
Na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo volebnom obvode číslo 10 kandidoval vo
voľbách konaných dňa 14. 11. 2009 aj odporca – Ing. V. M. a to s poradovým číslom 4.
Na základe oficiálnych výsledkov volieb zverejnených Volebnou komisiou B. s. k. bol
odporca s počtom platných hlasov 410 zvolený za poslanca zastupiteľstva B. s. k. a na
prvom zasadnutí zastupiteľstva má zložiť sľub, čím bude oficiálne menovaný do tejto
funkcie. MUDr. A. F. s počtom platných 374 hlasov zvolená nebola, pričom s uvedeným
počtom hlasov je prvým nezvoleným kandidátom na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo
volebnom obvode číslo 10.“
Podľa sťažovateľov odporca, ktorý bol zvolený za poslanca zastupiteľstva B. s. k.
(ďalej len „BSK“) vo voľbách konaných 14. novembra 2009, v čase podávania kandidátnej
listiny nemal trvalý pobyt v obci, ktorá patrila do územia volebného obvodu č. 10, v ktorom
kandidoval, t. j. v uvedenom čase u neho existovala prekážka voliteľnosti. K prihláseniu na
trvalý pobyt odporcu do obce L. došlo až následne po jeho zaregistrovaní ako kandidáta
príslušnou volebnou komisiou, a podľa vedomostí sťažovateľov sa tak stalo až 28. októbra
2009.
V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali na znenie § 3 a § 14 ods. 9 zákona
č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov
územnej samosprávy“), ako aj § 11 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších
územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov
a ustanovenie čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a následne
uviedli: „V priamom dôsledku k vyššie uvedeným skutočnostiam, došlo k závažnému
a hrubému porušeniu ustanovenia § 3 ako aj ustanovenia § 14 ods. 9) zákona o voľbách do
orgánov samosprávnych krajov a tým aj k porušeniu ustanovenia článku 129 ods. 2) Ústavy
Slovenskej republiky vo vzťahu k osobe dotknutej na svojich právach, čo malo za následok
nesprávny výsledok volieb v časti, v ktorej bol za poslanca zastupiteľstva B. s. k. zvolený
odporca.“
Podľa sťažovateľov zo zápisnice o výsledku volieb do orgánov BSK vyplýva, že
odporca bol zvolený za poslanca zastupiteľstva BSK v rozpore s platnými predpismi.
Sťažovateľka v 2. rade ako jeho „oprávnený kandidát za poslanca zastupiteľstva B. s. k.
nebola zvolená napriek tomu, že spĺňala všetky podmienky stanovené zákonom a podľa
počtu získaných platných hlasov sa nachádza na mieste nasledujúcom po odporcovi.
Uvedené znamená, že pokiaľ by konaním odporcu nedošlo k porušeniu zákona a tento by v
danom volebnom obvode nekandidoval, MUDr. A. F. by bola riadne zvolená za poslanca
zastupiteľstva B. s. k.“.
Porušenie zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy má v danom prípade
podľa sťažovateľov „priamy a závažný dopad na výsledok volieb konaných dňa 14. 11.
2009. V bezprostrednej súvislosti s postupom volebnej komisie B. s. k. v dôsledku
nepravdivých informácii poskytnutých odporcom bolo porušené právo kandidátky MUDr.
A. F., ktorá spĺňala všetky podmienky voliteľnosti vyžadované zákonom o voľbách do
orgánov samosprávnych krajov. Na miesto toho bol za poslanca zastupiteľstva zvolený
odporca ako kandidát, ktorý podmienky voliteľnosti vyžadované zákonom nespĺňal, čo je
jednoznačne v demokratickej spoločnosti nežiadúcim javom. Namietaná nezákonnosť volieb
do orgánov samosprávneho kraja, o ktorej sa navrhovateľ dozvedel z následných podnetov
voličov je v priamej príčinnej súvislosti s porušením ústavného práva MUDr. A. F.“.
V sťažnosti sťažovatelia požiadali aj o vydanie predbežného opatrenia, ktorým
ústavný súd volebnú komisiu BSK zaviaže zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení odporcu
za poslanca zastupiteľstva BSK do rozhodnutia vo veci samej, alebo prikáže odporcovi až
do rozhodnutia ústavného súdu v predmetnej veci zdržať sa výkonu všetkých práv
a povinností, ktoré mu vznikli v dôsledku výsledkov komunálnych volieb konaných
14. novembra 2009, najmä povinnosť zdržať sa výkonu funkcie poslanca zastupiteľstva
BSK.
Na základe uvedeného sťažovatelia podľa čl. 129 ods. 2 ústavy v spojení s § 63
ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) požiadali, aby ústavný súd vydal
nález, ktorým rozhodne „o zrušení rozhodnutia Volebnej komisie B. s. k. zapísané v
zápisnici o výsledku volieb do zastupiteľstva B. s. k., konaných dňa 14. 11. 2009 v časti, v
ktorej bol za zvoleného vyhlásený vo volebnom obvode číslo 10 pod poradovým číslom 4
Ing. V. M., dátum narodenia..., trvalo bytom... L. a za zvolenú vyhlási kandidátku
s poradovým číslom 1 MUDr. A. F., dátum narodenia ..., trvalo bytom... L.“.
II.
1. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do
orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou zákonnosti volieb do
orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými
volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo
PL. ÚS 82/07), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť
volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom
porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov
(mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).
Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je
základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.
PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné
porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané neústavné alebo nezákonné konanie
musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ
nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov
(PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03).
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje
výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú
prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03,
2. Predmetom konania je návrh sťažovateľov na zrušenie rozhodnutia volebnej
komisie, pretože pri príprave volieb došlo k porušeniu ústavy a zákona o voľbách do
orgánov územnej samosprávy a vyhlásiť za zvolenú inú kandidátku.
Podstata porušenia zákonnosti a ústavnosti uvedených volieb spočíva podľa
sťažovateľov v nezákonnej registrácii jedného z kandidátov (odporcu), ktorý následne získal
vo voľbách najvyšší počet hlasov a bol zvolený za poslanca zastupiteľstva BSK vo
volebnom obvode č. 10, v ktorom on i sťažovateľka v 2. rade kandidovali (avšak ako
kandidáti rôznych politických strán).
Nezákonnosť registrácie odporcu namietali sťažovatelia z dôvodu nesplnenia
zákonom ustanoveného cenzusu trvalého pobytu odporcom v čase registrácie kandidátnych
listín. Rozhodnutie volebnej komisie BSK o zaregistrovaní kandidátnej listiny politickej
strany, za ktorú odporca kandidoval bez jeho vyčiarknutia, považujú sťažovatelia za
arbitrárne a nezodpovedajúce reálnemu skutkovému stavu, pretože odporca sa na trvalý
pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu, v ktorom kandidoval, prihlásil až
28. októbra 2009. Uvedená nezákonná účasť odporcu vo voľbách mala podľa sťažovateľov
následne vplyv na celkový výsledok volieb.
Pri rozhodovaní v tejto veci ústavný súd vychádzal z obsahu sťažnosti a jej príloh,
z ktorých vyplýva, že volebná komisia BSK riadne zaregistrovala kandidátnu listinu
politickej strany, ktorej kandidátom bol odporca bez toho, aby ho z nej vyčiarkla.
V sťažnosti, ani v rámci jej príloh sťažovateľka nepreukázala, že zástupca politickej strany,
na kandidátnej listine ktorej sa nachádzala, alebo niektorý z iných zástupcov politických
strán zastúpených vo volebnej komisii BSK na jej zasadnutí pri rozhodovaní o registrácii
kandidátnych listín jednotlivých politických strán, namietali skutočnosť, že odporca nemá
trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do volebného obvodu, v ktorom kandiduje.
Podľa zistenia ústavného súdu sa odporca v obci, ktorá sa nachádza na území
volebného obvodu č. 10, v ktorom kandidoval, prihlásil na trvalý pobyt 28. októbra 2009.
Podľa § 14 ods. 9 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy kandidát na
poslanca zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného
obvodu, v ktorom kandiduje.
Podľa zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy by cenzus trvalého pobytu
ako predpoklad voliteľnosti mali jednotliví kandidáti spĺňať v čase minimálne 40 dní pred
dňom konania volieb (§ 14 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 7 zákona o voľbách do orgánov
územnej samosprávy).
Sťažovatelia svojou argumentáciou spochybňujú skutočnosť, že odporca v čase
registrácie kandidátnych listín mohol svoj trvalý pobyt v obci nachádzajúcej sa v územnom
obvode, v ktorom kandidoval, aj reálne preukázať, vzhľadom na to, že svoj trvalý pobyt
v obci patriacej do volebného obvodu, v ktorom kandidoval, ohlásil až 28. októbra 2009.
Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy
volebná komisia samosprávneho kraja preskúma predložené kandidátne listiny a vyčiarkne
kandidáta, ktorý nemá trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu,
v ktorom kandiduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy volebná
komisia samosprávneho kraja odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade
s týmto zákonom a nemožno ju upraviť podľa odseku 1. Volebná komisia samosprávneho
kraja zaregistruje najneskôr 30 dní predo dňom konania volieb kandidátne listiny, ktoré sú
v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa odseku 1.
Registráciu vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou
vyhotovenia hlasovacích lístkov.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy volebná
komisia samosprávneho kraja vyzve splnomocnencov politických strán a nezávislých
kandidátov, aby si do 24 hodín osobne prevzali rozhodnutie o registrácii. Ak si
splnomocnenec politickej strany alebo nezávislý kandidát neprevezme v danej lehote
rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie za doručené. Dotknutá politická strana alebo dotknutý
kandidát sa môže do 24 hodín od doručenia rozhodnutia, ktorým bol vyčiarknutý kandidát
z kandidátnej listiny alebo ktorým bola odmietnutá kandidátna listina, obrátiť na príslušný
súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej komisie samosprávneho kraja
ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistrovať kandidátnu listinu.
Podľa § 15 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy ak súd podľa
osobitného zákona rozhodne o povinnosti ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo
zaregistrovať kandidátnu listinu, volebná komisia samosprávneho kraja vykoná registráciu
do 24 hodín od doručenia rozhodnutia súdu.
Podľa § 250zd ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak volebná
komisia príslušná podľa osobitného zákona rozhodla o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej
listiny pre voľby do orgánov samosprávneho kraja alebo registráciu kandidátnej listiny
odmietla, môže sa dotknutá politická strana alebo dotknutý kandidát do 24 hodín od
doručenia rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho kraja obrátiť na okresný súd v sídle
volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti
volebnej komisie samosprávneho kraja ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo
zaregistrovať kandidátnu listinu.
Podľa § 250zd ods. 2 OSP účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý
kandidát a volebná komisia samosprávneho kraja.
Podľa § 250zd ods. 3 OSP súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.
Podľa § 250zd ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný
prostriedok.
V danom prípade je preukázané, že odporca v čase registrácie kandidátnych listín
zákonom ustanovený cenzus trvalého pobytu v obci nachádzajúcej sa na území volebného
obvodu, v ktorom kandidoval, nemohol preukázať výpisom z príslušnej evidencie, resp.
občianskym preukazom. Situáciu, v ktorej si vo voľbách svoje pasívne volebné právo
uplatní kandidát nespĺňajúci cenzus trvalého pobytu, zákon o voľbách do orgánov územnej
samosprávy priamo predpokladá a zodpovedá jej povinnosť volebnej komisie zakotvená
v § 15 ods. 2 písm. e) tohto zákona vyčiarknuť takéhoto kandidáta z kandidátnej listiny.
Zákonodarca teda s výkonom pasívneho volebného práva podľa zákona o voľbách do
orgánov samosprávnych krajov spája určité podmienky alebo predpoklady, a zároveň v ňom
pre účely kontroly splnenia uvedených predpokladov stanovuje aj osobitný mechanizmus,
v ktorom v prípravnej fáze volieb v rámci súťaže politických síl právomoc preskúmania
splnenia uvedených podmienok voliteľnosti u jednotlivých kandidátov zveruje volebnej
komisii samosprávneho kraja, t. j. zástupcom jednotlivých politických strán zúčastnených
vo voľbách, ktoré kandidujú minimálne v jednej tretine volebných obvodov samosprávneho
kraja (§ 11 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávneho kraja).
Na regulárnosť tejto „súťaže“ vo fáze prípravy volieb pri registrácii kandidátnych
listín v prípade, že volebná komisia rozhodne o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej listiny,
dohliada všeobecný súd, ktorý má možnosť preskúmať takéto rozhodnutie, na základe
návrhu iniciovaného vyčiarknutým kandidátom alebo politickou stranou.
Kontrola dodržania jednotlivých podmienok voliteľnosti v priebehu prípravy volieb
je teda zákonom zverená priamo volebným komisiám a o opravnom prostriedku proti ich
rozhodnutiu rozhoduje všeobecný súd, ktorý dozerá na zákonnosť takéhoto postupu.
Možno teda konštatovať, že už samotný predvolebný zápas a súťaž jednotlivých
politických subjektov zúčastnených na voľbách si vyžaduje ich aktivitu s cieľom kontroly
dodržiavania zákonnosti volieb zo strany zostávajúcich politických subjektov. To je jeden
z dôvodov, prečo sú aj volebné komisie samosprávnych krajov zložené zo zástupcov každej
politickej strany, ktorá podáva kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej
tretine volebných obvodov príslušného samosprávneho kraja.
Ústavný súd nemôže svojou právomocou nahrádzať aktivitu jednotlivých politických
subjektov, resp. aktivitu a dôslednosť ich zástupcov pri kontrole zákonnosti priebehu
predvolebnej súťaže politických síl vrátane kontroly splnenia podmienok voliteľnosti ich
protikandidátov. Jeho úlohou je dbať na to, aby v dôsledku nedodržania zákonnosti v rámci
predvolebného zápasu nedošlo k diskriminácii niektorého z politických subjektov
zúčastnených na voľbách, jeho uprednostneniu pred inými, či nedodržaniu princípu rovnosti
šancí v politickej súťaži predovšetkým vo voľbách, t. j. aby vo voľbách nedošlo v dôsledku
nezákonnosti k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl v takej miere, ktorá by mala
dopad (vplyv) na samotný výsledok volieb (t. j. v miere, pri ktorej by výsledok volieb už
nezodpovedal odrazu skutočnej vôle obyvateľov daného volebného obvodu). Funkcia
ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná
tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne
doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov.
Za „regulárnosť“ súťaže jednotlivých politických subjektov zúčastnených na voľbách
v súlade s ustanoveniami zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy nesú svoj
podiel zodpovednosti aj samotné politické subjekty zúčastnené na voľbách. V prípade, že
ich nedôslednosť, resp. ich chyba pri plnení úloh v rámci prípravy volieb umožní
protikandidátovi zhojiť nedostatok jeho voliteľnosti, resp. poskytne mu čas splniť alebo
preukázať predpoklad voliteľnosti do času konania samotných volieb, znamená to, že v čase
samotného volebného zápasu, t. j. v čase priebehu volieb už voliči hlasujú za kandidáta
spĺňajúceho všetky podmienky voliteľnosti a niet dôvod prejavenú vôľu voličov meniť.
V danom prípade bolo sťažovateľmi namietané „zvýhodnenie“ jedného z politických
subjektov spôsobené práve nedôsledným plnením úloh zostávajúcich politických subjektov
zúčastnených na voľbách, ktoré mohlo mať vplyv na pluralitu subjektov zúčastnených na
voľbách, avšak nemalo možnosť zasiahnuť do slobodnej vôle voličov prejavenej vo
voľbách.
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade možno konštatovať, že samotný
výsledok volieb je odrazom slobodného prejavu vôle voličov uvedeného volebného obvodu,
pričom záujem na stabilite výsledku volieb po ich uskutočnení je silnejší ako intenzita
možného porušenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy v prípravnej fáze volieb,
resp. ako požiadavka nápravy označeného porušenia zákonnosti predvolebnej súťaže
politických strán, obzvlášť v prípade, ak k zhojeniu nedostatku alebo k odstráneniu možnej
nezákonnosti dôjde preukázateľne ešte v čase pred konaním volieb.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Záverom ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným
právnym zástupcom – advokátom, navrhla v petite svojej sťažnosti, aby ústavný súd vydal
nález, v ktorom zruší rozhodnutie volebnej komisie v časti, v ktorej bol za zvoleného vo
volebnom obvode č. 10 BSK vyhlásený odporca a za zvolenú vyhlási sťažovateľku.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na
začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú (napr. II. ÚS 17/05, III. ÚS 2/05 a ďalšie).
V súvislosti s namietaným porušením pasívneho volebného práva a so sťažovateľmi
v sťažnosti navrhnutým petitom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej
už v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/99 zo 7. marca 2000 vyslovil, že „Porušenie ústavnosti
a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba vyhlásenie volieb
za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Naproti tomu, vo fáze
samotných volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže mať za následok tak vyhlásenie
volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona
o ústavnom súde. V prípade, keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné
nedostatky, ktoré nie je možné kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do
úvahy záver o neplatnosti volieb. Naproti tomu základným predpokladom pre zrušenie
volieb je podľa názoru ústavného súdu preukázanie takých porušení zákona, ktoré
odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, ako bol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti
o ústavnosti a zákonnosti prípravnej fázy volieb (príp. sú zistené určité nedostatky, avšak
nie takej závažnosti, že by umožnili záver o neplatnosti volieb).Výsledok volieb sa tvorí
v čase od otvorenia volebných miestností do vyhlásenia ich výsledkov. Preukázaný
nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr. výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že
zvolený bol iný kandidát, než ktorý bol vyhlásený za zvoleného, kandidujúca strana
nedosiahla zákonom ustanovenú percentuálnu hranicu, ústavným súdom bol zistený iný
počet platných hlasov než volebnou komisiou a pod.).“
Argumentácia sťažovateľov uvedená v sťažnosti, v ktorej namietajú porušenie
zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy v súvislosti s nesplnením všetkých
podmienok voliteľnosti u víťazného kandidáta – odporcu, v čase registrácie kandidátnych
listín, zakladá prípadné porušenie pasívneho volebného práva, ktoré sa skúma v prípravnej
fáze volieb (schválením kandidátnej listiny príslušnou volebnou komisiou, resp.
vyčiarknutím kandidáta z kandidátnej listiny).
Námietky sťažovateľov bolo teda s ohľadom na už uvedenú judikatúru ústavného
súdu možné posúdiť iba vo väzbe na možné vyhlásenie neplatnosti volieb (ich časti) podľa
§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde. Petit takéhoto znenia sťažovatelia vo svojej
sťažnosti neuviedli, napriek tomu, že boli zastúpení advokátom, t. j. kvalifikovaným
právnym zástupcom, ktorý je v rámci svojich povinností pri zastupovaní klienta povinný
vykonať právne úkony tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale
aj prijatie sťažnosti na ďalšie konania, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady (napr. II. ÚS 117/05).
Vzhľadom na to, že sa sťažovatelia, v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane
zastúpení advokátom, v návrhu na rozhodnutie uvedenom v sťažnosti nedomáhali v rámci
svojich námietok vyslovenia neplatnosti volieb podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona
o ústavnom súde, ústavný súd viazaný nimi v sťažnosti vymedzeným petitom mohol ich
sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú aj pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
navrhovaným petitom a odôvodnením ich sťažnosti.
Vzhľadom na dôvod odmietnutia tejto sťažnosti bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2010