Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 2/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 27. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany O. k., B., zastúpenej Bc. P. K., B., a MUDr.

A. F., L., obaja zastúpení advokátom JUDr. D. R., B., za účasti Ing. V. M., L., pre

neústavnosť a nezákonnosť volieb do zastupiteľstva B. s. k. konaných 14. novembra 2009 a

proti výsledku týchto volieb a takto

rozhodol:

Sťažnosť politickej strany O. k. a MUDr. A. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

24. novembra 2009 a poštou 25. novembra 2009 doručená sťažnosť politickej strany O. k.,

B., zastúpenej Bc. P. K., B., a MUDr. A. F., L. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“ a spolu

len „sťažovatelia“), obaja zastúpení advokátom JUDr. D. R., B., za účasti Ing. V. M., L.

(ďalej len „odporca“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do zastupiteľstva B. s. k.

(ďalej aj „voľby do zastupiteľstva“) konaných 14. novembra 2009 a proti výsledku týchto

volieb.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Dňa 14. 11. 2009 sa konali komunálne voľby do orgánov samosprávnych krajov

Slovenskej republiky. Za poslancov zastupiteľstva B. s. k. bolo v priamych voľbách

zvolených celkovo 44 (slovom štyridsaťštyri poslancov) poslancov.

MUDr. A. F., ako osoba výsledkom volieb priamo dotknutá na svojich právach

kandidovala vo voľbách konaných dňa 14. 11. 2009 aj s podporou navrhovateľa – politickej

strany s názvom O. K. a to na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo volebnom obvode číslo

10, s poradovým číslom 1.

Na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo volebnom obvode číslo 10 kandidoval vo

voľbách konaných dňa 14. 11. 2009 aj odporca – Ing. V. M. a to s poradovým číslom 4.

Na základe oficiálnych výsledkov volieb zverejnených Volebnou komisiou B. s. k. bol

odporca s počtom platných hlasov 410 zvolený za poslanca zastupiteľstva B. s. k. a na

prvom zasadnutí zastupiteľstva má zložiť sľub, čím bude oficiálne menovaný do tejto

funkcie. MUDr. A. F. s počtom platných 374 hlasov zvolená nebola, pričom s uvedeným

počtom hlasov je prvým nezvoleným kandidátom na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo

volebnom obvode číslo 10.“

Podľa sťažovateľov odporca, ktorý bol zvolený za poslanca zastupiteľstva B. s. k.

(ďalej len „BSK“) vo voľbách konaných 14. novembra 2009, v čase podávania kandidátnej

listiny nemal trvalý pobyt v obci, ktorá patrila do územia volebného obvodu č. 10, v ktorom

kandidoval, t. j. v uvedenom čase u neho existovala prekážka voliteľnosti. K prihláseniu na

trvalý pobyt odporcu do obce L. došlo až následne po jeho zaregistrovaní ako kandidáta

príslušnou volebnou komisiou, a podľa vedomostí sťažovateľov sa tak stalo až 28. októbra

2009.

V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali na znenie § 3 a § 14 ods. 9 zákona

č. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov

územnej samosprávy“), ako aj o samospráve vyšších

územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov

a ustanovenie (ďalej len „“) a následne

uviedli: „V priamom dôsledku k vyššie uvedeným skutočnostiam, došlo k závažnému

a hrubému porušeniu ustanovenia § 3 ako aj ustanovenia § 14 ods. 9) zákona o voľbách do

orgánov samosprávnych krajov a tým aj k porušeniu ustanovenia článku 129 ods. 2)

Slovenskej republiky vo vzťahu k osobe dotknutej na svojich právach, čo malo za následok

nesprávny výsledok volieb v časti, v ktorej bol za poslanca zastupiteľstva B. s. k. zvolený

odporca.“

Podľa sťažovateľov zo zápisnice o výsledku volieb do orgánov BSK vyplýva, že

odporca bol zvolený za poslanca zastupiteľstva BSK v rozpore s platnými predpismi.

Sťažovateľka v 2. rade ako jeho „oprávnený kandidát za poslanca zastupiteľstva B. s. k.

nebola zvolená napriek tomu, že spĺňala všetky podmienky stanovené zákonom a podľa

počtu získaných platných hlasov sa nachádza na mieste nasledujúcom po odporcovi.

Uvedené znamená, že pokiaľ by konaním odporcu nedošlo k porušeniu zákona a tento by v

danom volebnom obvode nekandidoval, MUDr. A. F. by bola riadne zvolená za poslanca

zastupiteľstva B. s. k.“.

Porušenie zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy má v danom prípade

podľa sťažovateľov „priamy a závažný dopad na výsledok volieb konaných dňa 14. 11.

2009. V bezprostrednej súvislosti s postupom volebnej komisie B. s. k. v dôsledku

nepravdivých informácii poskytnutých odporcom bolo porušené právo kandidátky MUDr.

A. F., ktorá spĺňala všetky podmienky voliteľnosti vyžadované zákonom o voľbách do

orgánov samosprávnych krajov. Na miesto toho bol za poslanca zastupiteľstva zvolený

odporca ako kandidát, ktorý podmienky voliteľnosti vyžadované zákonom nespĺňal, čo je

jednoznačne v demokratickej spoločnosti nežiadúcim javom. Namietaná nezákonnosť volieb

do orgánov samosprávneho kraja, o ktorej sa navrhovateľ dozvedel z následných podnetov

voličov je v priamej príčinnej súvislosti s porušením ústavného práva MUDr. A. F.“.

V sťažnosti sťažovatelia požiadali aj o vydanie predbežného opatrenia, ktorým

ústavný súd volebnú komisiu BSK zaviaže zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení odporcu

za poslanca zastupiteľstva BSK do rozhodnutia vo veci samej, alebo prikáže odporcovi až

do rozhodnutia ústavného súdu v predmetnej veci zdržať sa výkonu všetkých práv

a povinností, ktoré mu vznikli v dôsledku výsledkov komunálnych volieb konaných

14. novembra 2009, najmä povinnosť zdržať sa výkonu funkcie poslanca zastupiteľstva

BSK.

Na základe uvedeného sťažovatelia podľa v spojení s

ods. 1 písm. c) o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) požiadali, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým rozhodne „o zrušení rozhodnutia Volebnej komisie B. s. k. zapísané v

zápisnici o výsledku volieb do zastupiteľstva B. s. k., konaných dňa 14. 11. 2009 v časti, v

ktorej bol za zvoleného vyhlásený vo volebnom obvode číslo 10 pod poradovým číslom 4

Ing. V. M., dátum narodenia..., trvalo bytom... L. a za zvolenú vyhlási kandidátku

s poradovým číslom 1 MUDr. A. F., dátum narodenia ..., trvalo bytom... L.“.

II.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou zákonnosti volieb do

orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými

volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. alebo

), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť

volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom

porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov

(mutatis mutandis napr. alebo ).

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je

základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.

alebo ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané neústavné alebo nezákonné konanie

musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ

nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov

(, a ).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje

výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov (, , , ,

).

2. Predmetom konania je návrh sťažovateľov na zrušenie rozhodnutia volebnej

komisie, pretože pri príprave volieb došlo k porušeniu a zákona o voľbách do

orgánov územnej samosprávy a vyhlásiť za zvolenú inú kandidátku.

Podstata porušenia zákonnosti a ústavnosti uvedených volieb spočíva podľa

sťažovateľov v nezákonnej registrácii jedného z kandidátov (odporcu), ktorý následne získal

vo voľbách najvyšší počet hlasov a bol zvolený za poslanca zastupiteľstva BSK vo

volebnom obvode č. 10, v ktorom on i sťažovateľka v 2. rade kandidovali (avšak ako

kandidáti rôznych politických strán).

Nezákonnosť registrácie odporcu namietali sťažovatelia z dôvodu nesplnenia

zákonom ustanoveného cenzusu trvalého pobytu odporcom v čase registrácie kandidátnych

listín. Rozhodnutie volebnej komisie BSK o zaregistrovaní kandidátnej listiny politickej

strany, za ktorú odporca kandidoval bez jeho vyčiarknutia, považujú sťažovatelia za

arbitrárne a nezodpovedajúce reálnemu skutkovému stavu, pretože odporca sa na trvalý

pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu, v ktorom kandidoval, prihlásil až

28. októbra 2009. Uvedená nezákonná účasť odporcu vo voľbách mala podľa sťažovateľov

následne vplyv na celkový výsledok volieb.

Pri rozhodovaní v tejto veci ústavný súd vychádzal z obsahu sťažnosti a jej príloh,

z ktorých vyplýva, že volebná komisia BSK riadne zaregistrovala kandidátnu listinu

politickej strany, ktorej kandidátom bol odporca bez toho, aby ho z nej vyčiarkla.

V sťažnosti, ani v rámci jej príloh sťažovateľka nepreukázala, že zástupca politickej strany,

na kandidátnej listine ktorej sa nachádzala, alebo niektorý z iných zástupcov politických

strán zastúpených vo volebnej komisii BSK na jej zasadnutí pri rozhodovaní o registrácii

kandidátnych listín jednotlivých politických strán, namietali skutočnosť, že odporca nemá

trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do volebného obvodu, v ktorom kandiduje.

Podľa zistenia ústavného súdu sa odporca v obci, ktorá sa nachádza na území

volebného obvodu č. 10, v ktorom kandidoval, prihlásil na trvalý pobyt 28. októbra 2009.

Podľa § 14 ods. 9 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy kandidát na

poslanca zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného

obvodu, v ktorom kandiduje.

Podľa zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy by cenzus trvalého pobytu

ako predpoklad voliteľnosti mali jednotliví kandidáti spĺňať v čase minimálne 40 dní pred

dňom konania volieb (§ 14 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 7 zákona o voľbách do orgánov

územnej samosprávy).

Sťažovatelia svojou argumentáciou spochybňujú skutočnosť, že odporca v čase

registrácie kandidátnych listín mohol svoj trvalý pobyt v obci nachádzajúcej sa v územnom

obvode, v ktorom kandidoval, aj reálne preukázať, vzhľadom na to, že svoj trvalý pobyt

v obci patriacej do volebného obvodu, v ktorom kandidoval, ohlásil až 28. októbra 2009.

Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy

volebná komisia samosprávneho kraja preskúma predložené kandidátne listiny a vyčiarkne

kandidáta, ktorý nemá trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu,

v ktorom kandiduje.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy volebná

komisia samosprávneho kraja odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade

s týmto zákonom a nemožno ju upraviť podľa odseku 1. Volebná komisia samosprávneho

kraja zaregistruje najneskôr 30 dní predo dňom konania volieb kandidátne listiny, ktoré sú

v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa odseku 1.

Registráciu vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou

vyhotovenia hlasovacích lístkov.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy volebná

komisia samosprávneho kraja vyzve splnomocnencov politických strán a nezávislých

kandidátov, aby si do 24 hodín osobne prevzali rozhodnutie o registrácii. Ak si

splnomocnenec politickej strany alebo nezávislý kandidát neprevezme v danej lehote

rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie za doručené. Dotknutá politická strana alebo dotknutý

kandidát sa môže do 24 hodín od doručenia rozhodnutia, ktorým bol vyčiarknutý kandidát

z kandidátnej listiny alebo ktorým bola odmietnutá kandidátna listina, obrátiť na príslušný

súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej komisie samosprávneho kraja

ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistrovať kandidátnu listinu.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy ak súd podľa

osobitného zákona rozhodne o povinnosti ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo

zaregistrovať kandidátnu listinu, volebná komisia samosprávneho kraja vykoná registráciu

do 24 hodín od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak volebná

komisia príslušná podľa osobitného zákona rozhodla o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej

listiny pre voľby do orgánov samosprávneho kraja alebo registráciu kandidátnej listiny

odmietla, môže sa dotknutá politická strana alebo dotknutý kandidát do 24 hodín od

doručenia rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho kraja obrátiť na okresný súd v sídle

volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti

volebnej komisie samosprávneho kraja ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo

zaregistrovať kandidátnu listinu.

Podľa účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý

kandidát a volebná komisia samosprávneho kraja.

Podľa súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.

Podľa proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný

prostriedok.

V danom prípade je preukázané, že odporca v čase registrácie kandidátnych listín

zákonom ustanovený cenzus trvalého pobytu v obci nachádzajúcej sa na území volebného

obvodu, v ktorom kandidoval, nemohol preukázať výpisom z príslušnej evidencie, resp.

občianskym preukazom. Situáciu, v ktorej si vo voľbách svoje pasívne volebné právo

uplatní kandidát nespĺňajúci cenzus trvalého pobytu, zákon o voľbách do orgánov územnej

samosprávy priamo predpokladá a zodpovedá jej povinnosť volebnej komisie zakotvená

v § 15 ods. 2 písm. e) tohto zákona vyčiarknuť takéhoto kandidáta z kandidátnej listiny.

Zákonodarca teda s výkonom pasívneho volebného práva podľa zákona o voľbách do

orgánov samosprávnych krajov spája určité podmienky alebo predpoklady, a zároveň v ňom

pre účely kontroly splnenia uvedených predpokladov stanovuje aj osobitný mechanizmus,

v ktorom v prípravnej fáze volieb v rámci súťaže politických síl právomoc preskúmania

splnenia uvedených podmienok voliteľnosti u jednotlivých kandidátov zveruje volebnej

komisii samosprávneho kraja, t. j. zástupcom jednotlivých politických strán zúčastnených

vo voľbách, ktoré kandidujú minimálne v jednej tretine volebných obvodov samosprávneho

kraja (§ 11 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávneho kraja).

Na regulárnosť tejto „súťaže“ vo fáze prípravy volieb pri registrácii kandidátnych

listín v prípade, že volebná komisia rozhodne o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej listiny,

dohliada všeobecný súd, ktorý má možnosť preskúmať takéto rozhodnutie, na základe

návrhu iniciovaného vyčiarknutým kandidátom alebo politickou stranou.

Kontrola dodržania jednotlivých podmienok voliteľnosti v priebehu prípravy volieb

je teda zákonom zverená priamo volebným komisiám a o opravnom prostriedku proti ich

rozhodnutiu rozhoduje všeobecný súd, ktorý dozerá na zákonnosť takéhoto postupu.

Možno teda konštatovať, že už samotný predvolebný zápas a súťaž jednotlivých

politických subjektov zúčastnených na voľbách si vyžaduje ich aktivitu s cieľom kontroly

dodržiavania zákonnosti volieb zo strany zostávajúcich politických subjektov. To je jeden

z dôvodov, prečo sú aj volebné komisie samosprávnych krajov zložené zo zástupcov každej

politickej strany, ktorá podáva kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej

tretine volebných obvodov príslušného samosprávneho kraja.

Ústavný súd nemôže svojou právomocou nahrádzať aktivitu jednotlivých politických

subjektov, resp. aktivitu a dôslednosť ich zástupcov pri kontrole zákonnosti priebehu

predvolebnej súťaže politických síl vrátane kontroly splnenia podmienok voliteľnosti ich

protikandidátov. Jeho úlohou je dbať na to, aby v dôsledku nedodržania zákonnosti v rámci

predvolebného zápasu nedošlo k diskriminácii niektorého z politických subjektov

zúčastnených na voľbách, jeho uprednostneniu pred inými, či nedodržaniu princípu rovnosti

šancí v politickej súťaži predovšetkým vo voľbách, t. j. aby vo voľbách nedošlo v dôsledku

nezákonnosti k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl v takej miere, ktorá by mala

dopad (vplyv) na samotný výsledok volieb (t. j. v miere, pri ktorej by výsledok volieb už

nezodpovedal odrazu skutočnej vôle obyvateľov daného volebného obvodu). Funkcia

ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná

tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne

doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov.

Za „regulárnosť“ súťaže jednotlivých politických subjektov zúčastnených na voľbách

v súlade s ustanoveniami zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy nesú svoj

podiel zodpovednosti aj samotné politické subjekty zúčastnené na voľbách. V prípade, že

ich nedôslednosť, resp. ich chyba pri plnení úloh v rámci prípravy volieb umožní

protikandidátovi zhojiť nedostatok jeho voliteľnosti, resp. poskytne mu čas splniť alebo

preukázať predpoklad voliteľnosti do času konania samotných volieb, znamená to, že v čase

samotného volebného zápasu, t. j. v čase priebehu volieb už voliči hlasujú za kandidáta

spĺňajúceho všetky podmienky voliteľnosti a niet dôvod prejavenú vôľu voličov meniť.

V danom prípade bolo sťažovateľmi namietané „zvýhodnenie“ jedného z politických

subjektov spôsobené práve nedôsledným plnením úloh zostávajúcich politických subjektov

zúčastnených na voľbách, ktoré mohlo mať vplyv na pluralitu subjektov zúčastnených na

voľbách, avšak nemalo možnosť zasiahnuť do slobodnej vôle voličov prejavenej vo

voľbách.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade možno konštatovať, že samotný

výsledok volieb je odrazom slobodného prejavu vôle voličov uvedeného volebného obvodu,

pričom záujem na stabilite výsledku volieb po ich uskutočnení je silnejší ako intenzita

možného porušenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy v prípravnej fáze volieb,

resp. ako požiadavka nápravy označeného porušenia zákonnosti predvolebnej súťaže

politických strán, obzvlášť v prípade, ak k zhojeniu nedostatku alebo k odstráneniu možnej

nezákonnosti dôjde preukázateľne ešte v čase pred konaním volieb.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Záverom ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom – advokátom, navrhla v petite svojej sťažnosti, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom zruší rozhodnutie volebnej komisie v časti, v ktorej bol za zvoleného vo

volebnom obvode č. 10 BSK vyhlásený odporca a za zvolenú vyhlási sťažovateľku.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na

začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú (napr. , a ďalšie).

V súvislosti s namietaným porušením pasívneho volebného práva a so sťažovateľmi

v sťažnosti navrhnutým petitom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej

už v náleze sp. zn. zo 7. marca 2000 vyslovil, že „Porušenie ústavnosti

a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba vyhlásenie volieb

za neplatné [ ]. Naproti tomu, vo fáze

samotných volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže mať za následok tak vyhlásenie

volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona

o ústavnom súde. V prípade, keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné

nedostatky, ktoré nie je možné kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do

úvahy záver o neplatnosti volieb. Naproti tomu základným predpokladom pre zrušenie

volieb je podľa názoru ústavného súdu preukázanie takých porušení zákona, ktoré

odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, ako bol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti

o ústavnosti a zákonnosti prípravnej fázy volieb (príp. sú zistené určité nedostatky, avšak

nie takej závažnosti, že by umožnili záver o neplatnosti volieb).Výsledok volieb sa tvorí

v čase od otvorenia volebných miestností do vyhlásenia ich výsledkov. Preukázaný

nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr. výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že

zvolený bol iný kandidát, než ktorý bol vyhlásený za zvoleného, kandidujúca strana

nedosiahla zákonom ustanovenú percentuálnu hranicu, ústavným súdom bol zistený iný

počet platných hlasov než volebnou komisiou a pod.).“

Argumentácia sťažovateľov uvedená v sťažnosti, v ktorej namietajú porušenie

zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy v súvislosti s nesplnením všetkých

podmienok voliteľnosti u víťazného kandidáta – odporcu, v čase registrácie kandidátnych

listín, zakladá prípadné porušenie pasívneho volebného práva, ktoré sa skúma v prípravnej

fáze volieb (schválením kandidátnej listiny príslušnou volebnou komisiou, resp.

vyčiarknutím kandidáta z kandidátnej listiny).

Námietky sťažovateľov bolo teda s ohľadom na už uvedenú judikatúru ústavného

súdu možné posúdiť iba vo väzbe na možné vyhlásenie neplatnosti volieb (ich časti) podľa

. Petit takéhoto znenia sťažovatelia vo svojej

sťažnosti neuviedli, napriek tomu, že boli zastúpení advokátom, t. j. kvalifikovaným

právnym zástupcom, ktorý je v rámci svojich povinností pri zastupovaní klienta povinný

vykonať právne úkony tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale

aj prijatie sťažnosti na ďalšie konania, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady (napr. ).

Vzhľadom na to, že sa sťažovatelia, v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane

zastúpení advokátom, v návrhu na rozhodnutie uvedenom v sťažnosti nedomáhali v rámci

svojich námietok vyslovenia neplatnosti volieb podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde, ústavný súd viazaný nimi v sťažnosti vymedzeným petitom mohol ich

sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú aj pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

navrhovaným petitom a odôvodnením ich sťažnosti.

Vzhľadom na dôvod odmietnutia tejto sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010