Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 26/2011
PDF · 330.24 KB
No categories available
PL. ÚS 26/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,
Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti L. Š., K., a Ž. S., K., zastúpených advokátom JUDr. V. K., K.,
ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice – Luník
IX konaných 27. novembra 2010, za účasti D. S., K., takto
rozhodol:
Sťažnosť L. Š. a Ž. S. z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra
2011 doručená sťažnosť L. Š., K., a Ž. S., K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali
neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice – Luník IX konaných 27.
novembra 2010 (ďalej len „voľby“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia kandidovali na funkciu starostu mestskej
časti Košice – Luník IX vo voľbách 27. novembra 2010, pričom L. Š. získal 203 hlasov
voličov, Ž. S. získala 120 hlasov voličov a zvolený starosta D. S. získal 533 hlasov voličov.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali predovšetkým tieto skutočnosti:
„1. Podľa nás ako sťažovateľov bola porušená tajnosť a priamosť hlasovania pri
voľbách, lebo J. K., ako členka okrskovej volebnej komisie pre okrsok č. 1 pre mestskú časť
Košice - Luník IX, radila pri vyplňovaní, vyplňovala, pomáhala vyplňovať vo viacerých
prípadoch voličom volebný lístok k voľbám na starostu, chodila s voličmi pri ich hlasovaní
za plentu, teda pomáhala v priestore vyhradenom na úpravu hlasovacích lístkov iným
osobám upraviť hlasovací lístok. Zákonný zákaz takéhoto postupu vyplývajúci z ustanovenia
§ 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy
obcí v znení neskorších predpisov sa nerešpektoval a uvedené ustanovenie bolo často
porušované. Hoci členovia okrskovej volebnej komisie upozorňovali členku volebnej
komisie, ako aj voličov na porušovanie volebného zákona, členka komisie J. K. a aj niektorí
voliči upozornenia ignorovali. Jej konanie podľa nášho názoru napĺňa znaky skutkovej
podstaty trestného činu a počas volebného dňa došlo aj k ústnemu podaniu podnetu tzv.
trestného oznámenia na príslušný policajný orgán...
2. V čase konania volieb nám niektorí obyvatelia našej obce - voliči oznámili, že sa
im priaznivci kandidáta D. S. ako aj osobne sám kandidát (protikandidát) vyhrážali pred
volebnou miestnosťou, že ak jej nedajú vo voľbách hlas D. S., že sa budú mať zle, nech sa
neukazujú na verejnosti a ak budú potrebovať pomoc ich alebo z úradu, tak ju nedostanú.
Kandidát na starostu D. S. núkal voličom osobne za hlas peniaze a vyvolával v nich pocit
strachu. Vedomie občanov, že za kandidátom D. S. stoja tzv. osoby zaoberajúce sa úžerou,
vyvolávala vo vedomí voličov dôvodné obavy, že pokiaľ nebudú voliť D. S., budú proti nim
realizované sankčné opatrenia nešpecifikovaného druhu. O pravdivosti tohto tvrdenia
a opodstatnenosti obáv občanov svedčia čestné vyhlásenia voličov M. S. a V. H. Aj pre tieto
udalosti, ako aj pre zasahovanie J. K. do priebehu volieb došlo počas volebného dňa k
prerušeniu činnosti okrskových volebných komisií na zjednanie a zabezpečenie poriadku a
dodržanie zákona a bola privolaná na pomoc hliadka polície.
3. Ďalšie porušenie volebného zákona vidíme v tom, že do volebnej miestnosti
prichádzali voliči s kalendárikom, na ktorom mali napísané meno a číslo kandidáta č. 2 D.
S., ktorého mali pri voľbách krúžkovať. Teda išlo o jednoznačný pokyn voličom pred
vstupom do volebnej miestnosti ako majú hlasovať. Podľa nás ako sťažovateľov bolo
porušené aj volebné moratórium vyplývajúce z volebného zákona. Odovzdávanie
kalendárikov voličom s menom a poradovým číslom kandidáta priamo pred volebnou
miestnosťou je podľa nášho názoru závažným porušením ustanoveného volebného
moratória. O dodržiavaní volebného moratória sa nedá ani uvažovať, pretože voliči boli do
poslednej chvíle presviedčaní jeho prívržencami voliť zvoleného kandidáta č. 2 D. S., a to
dokonca priamo pred volebnou miestnosťou.“
Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že
„Ústavný súd vyhlasuje voľby starostu mestskej časti Košice - Luník IX konané dňa
27. 11. 2010 za neplatné.“.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril zvolený starosta D. S., ktorý
uviedol:
«1/ k čl. I predmetnej Sťažnosti:
a) cit.: „Ako sťažovatelia považujeme voľby starostu mestskej časti Košice - Luník IX
za neplatné, lebo podľa nás bol ich priebeh neústavný a nezákonný“. Rád by som dal
váženému súdu do pozornosti veľmi dôležitý fakt, že obaja sťažovatelia mali v priebehu
celých komunálnych volieb r. 2010 svojich rodinných príslušníkov vo všetkých volebných
komisiách, a to v nasledovnom zastúpení:
- miestna volebná komisia (ďalej iba MVK):
- M. M. - brat sťažovateľky v 2. rade
- L. P. - prednosta MÚ vymenovaný sťažovateľom v 1 .rade
- okrsková volebná komisia č. 1 (ďalej iba OVK č. 1):
- J. G. - sťažovateľkin švagor a zároveň dlhoročný podriadený zamestnanec
sťažovateľa v 1. rade
- J. M. - nevesta sťažovateľa v 1 .rade
- M. D. - sesternica sťažovateľa v 1. rade
- okrsková volebná komisia č. 2 (ďalej iba OVK č. 2):
- Š. S. - manžel sťažovateľky v 2. rade
- H. Š. - manželka sťažovateľa v 1. rade
- L. Ž. - dlhoročný podriadený zamestnanec sťažovateľa v 1 .rade
Ani jeden z menovaných členov MVK a OVK č. 1 a č. 2, a zároveň rodinných
príslušníkov sťažovateľov, nepodal žiadne námietky, ani neprejavil svoje výhrady voči
priebehu, ústavnosti a zákonnosti volieb.
Taktiež chcem podotknúť, že ak bol priebeh volieb kýmkoľvek a akokoľvek
zmanipulovaný, resp. že nebola dodržaná ich ústavnosť a zákonnosť, bolo povinnosťou
ktoréhokoľvek člena oboch OVK, ako aj MVK o tom informovať predsedu ktorejkoľvek
z volebných komisií, ktorý na základe svojich právomocí má právo zastaviť voľby
a informovať o tom Ústrednú volebnú komisiu. Taktiež člen komisie, ktorý nebol spokojný
s priebehom volieb, mal o tom spísať svoje podanie a taktiež to zaevidovať do zápisníc
z daných volieb.
A práve preto, že žiadny člen zo žiadnej z volebných komisií, nemal vôbec žiadne
výhrady voči priebehu, ústavnosti a zákonnosti volieb v MČ Luník - IX, zápisnice volebných
komisií boli všetkými ich členmi odsúhlasené a podpísané a to bez najmenších výhrad.
2/ k čl. I ods. I predmetnej Sťažnosti:
... pretože pani J. A. K., ako členka 1. okrskovej volebnej komisie (ďalej iba OVK č.
1), nechodila vyplňovať a upravovať volebné lístky voličom, ako sa to navrhovatelia snažia
skresliť, ale na základe hlasovania oboch OVK počas 15-minútového prerušenia volieb z
dôvodu nájdenia kalendárika s mojim menom a číslami poslancov Až u jedného voliča, ako
aj na základe súhlasu väčšiny členov oboch OVK a členov Miestnej volebnej komisie (ďalej
iba MVK), hlasovacie lístky voličovi predčítavala a usmernila ho, koľko lístkov a kam treba
vložiť, ako aj čo má volič urobiť so zvyšnými hlasovacími lístkami a to všetko za tým
účelom, aby sa predišlo pokusom ovplyvniť voľby tak, ako to opísal predseda MVK P. v
rozhovore pre H. dňa 27. 11. 2010 o 15.28 hod.:...
Tomu, aby voľby v MC Luník - IX neboli opätovne zmanipulované a ovplyvňované
tak, ako za posledné dve volebné obdobia, sa poniektorí členovia OVK, vrátane J. A. K.,
snažili predísť už v prípravnej fáze volieb, t. j. tesne pred otvorením volebnej miestnosti a to
tým spôsobom, že do priestorov určených na hlasovanie na pevno upevnili päť kusov
modrých gélových pier, s ktorými voliči mali označiť svoje hlasovacie lístky. Vzhľadom k
tomu, že dňa 27. 11. 2010 sa v oboch OVK, ako aj v MVK, nachádzali členovia úzko spätí s
dovtedy úradujúcim starostom, teda navrhovateľom v 1. rade, títo o tomto bezpečnostnom
opatrení vôbec nevedeli. Všetci členovia oboch OVK o danom opatrení dňa 27. 11. 2010
spísali Čestné prehlásenie a zároveň ho aj vlastnoručne podpísali perami určenými na
označovanie hlasovacích lístkov pre voličov...
Všetci podpísaní členovia OVK sa po ukončení hlasovania a počas triedenia
a sčítavania hlasovacích lístkov, zamerali aj na farbu označenia toho ktorého hlasovacieho
lístka, pričom po skončení sčítavania hlasov všetci skonštatovali, že našli iba 13 kusov iným
perom označené hlasovacie lístky, než ktoré boli pre voličov pripravené. Avšak k pomeru
všetkých právoplatných hlasov, t. j. 968 Je toto číslo úplne zanedbateľné a predstavuje
podiel 1,34 %.
Tento počet však môže byť spôsobený tým, že trinásti voliči označili hlasovacie lístky
vlastným perom, ktoré si so sebou na hlasovanie doniesli, ale nesvedčí to o žiadnom
skupovaní hlasov z mojej strany!
Ak by som aj pripustil, že pani J. A. K. ovplyvnila pri hlasovaní svedkyňu A. M.,
uvedenú oboma navrhovateľ mi, v prípade predmetných volieb, „jeden zmanipulovaný“
hlas nemá vôbec žiaden vplyv na celkový výsledok, nakoľko priepastný rozdiel medzi
zvolenými kandidátmi 330 voči sťažovateľovi v 1. rade a 413 voči sťažovateľke v 2. rade, by
to nijako neovplyvnilo.
Po zoznámení sa s pani J. A. K. a po rozhovore, ako vlastne prebiehali predmetné
voľby, som nadobudol názor, že menovaná je zodpovedná, nestranná a čestná natoľko, aby
dodržala všetky náležitosti vyplývajúce jej z funkcie členky OVK a taktiež som si istý, že
tajnosť hlasovania, slobodný výber kandidátov a anonymita volieb bola dodržaná podľa
najlepšieho vedomia a svedomia všetkých členov volebných komisií - zvlášť po objavení
konšpiračných materiálov.
Len tak na margo - svedkyňa A. M. je svokrou brata sťažovateľky v 2. rade, teda
matkou jej švagriny.
Je to hlboká morálna kríza, ak niekto kupuje hlasy voličov a robí podvody vo
voľbách, a keď sa mu to nepodarí a nedosiahne svojho vysnívaného postu, tak špekulatívne
zháňa po celej svojej rodine fiktívne a vykonštruované Čestné prehlásenia, ktoré použije
ako podklady ku svojej Sťažnosti na Ústavný súd.
3/ k čl. I. ods. 2 predmetnej Sťažnosti:
K úžere, zastrašovaniu a ovplyvňovaniu voličov sa v tomto konaní vyjadrovať
nebudem, len tak na okraj by som rád podotkol, že:
- svedkyňa M. S. je tetou manžela sťažovateľky v 2.rade
- V. H. - spolukandidát sťažovateľa v 1. rade na post poslanca
3/ k čl. I. ods. 3.3 predmetnej Sťažnosti:
K ďalšiemu tvrdeniu navrhovateľov ich Sťažnosti, týkaceho sa konania pani J. A. K.
a pána T. H., ktorý ako kandidujúci volič vraj upozornil pani J. A. K., aby „nepomáhala“
jednému z voličov za „plentou“ by som rád podotkol, že menovaná stála tesne vedľa
priestoru určeného na hlasovanie, v ktorom sa nachádzal spomínaný volič a odpovedala mu
na jeho otázky, čo ktorý lístok znamená, čo s ním má robiť a či mu môže prečítať mená na
ňom uvedené...
Ešte by som rád podotkol, že pani J. A. K. bola členkou OVK č. 1 a daný stret
záujmov s p. T. H. sa stal vo volebnej miestnosti č. 2, ktorú menovaná chodila kontrolovať
po tom, ako dňa 27. 11. 2010 o 12.10 hod. našla v priestore určenom na hlasovanie 65
kusov kartičiek smenom navrhovateľa v 1. rade, ako aj 22 ks rukou dopísanými kandidátmi
na poslancov, ktorí sú stúpencami navrhovateľa v 1. rade...
Na základe tohoto „objavu“ a zistenia, že niektorý zo „skupovačov volebných hlasov
pre navrhovateľa v 1 .rade“ si po odvolení zabudol odložiť a zobrať so sebou materiály
rozdávané voličom v prospech navrhovateľa v 1. rade, pani J. A. K. zavolala k priestoru
vyhradenému pre hlasovanie členov oboch OVK a spomínaný nález zdokumentovala
vyfotografovaním do svojho mobilu...
Členovia, ktorí boli pobúrení objavom a správaním sa kandidáta - navrhovateľa
v 1. rade, spísali o tom záznam, ktorý aj vlastnoručne podpísali.
Nakoľko MČ Luník - IX je dosť pretriasaná v médiách, politických kruhoch, ako aj
medzi ostatnými obyvateľmi mesta Košice, členovia oboch OVK sa dohodli, že túto
skutočnosť, ktorú spôsobil môj protikandidát a prednosta úradu - predseda MVK, nebudú
medializovať, ale že každý člen oboch OVK a MVK, má možnosť a právo chodiť kontrolovať
priestory vyhradené na hlasovanie.
Z vyššie uvedeného mi jasne vyplýva, že neexistujú žiadne flagrantné dôvody na
vyhlásenie volieb za neplatné, ale že dôvody uvedené navrhovateľmi v 1. a 2. rade sú iba
fiktívne a umelo vykonštruované pod zámienkou zdiskriminovať moju osobu, o čo sa snažili
už v prípravnej fáze komunálnych volieb r. 2010, a to konkrétne neústavným a nezákonným
spôsobom sa snažila MVK zrušiť moju kandidatúru na post starostu MČ Luník – IX..., čím
chceli porušiť moje ústavného právo byť volený.
Uvedené sa im však nepodarilo dosiahnuť, nakoľko rozhodnutím OS KE-II sp. zn.:
13 S/4/2010 bola MVK povinná moju kandidatúru akceptovať...
Zohľadňujúc konkrétne okolností daného prípadu, ako aj vyššie citovanú judikatúru,
konštatujem, že navrhovatelia by vzhľadom na veľký rozdiel v počte získaných hlasov
nemohli byť zvolení za starostu MČ Luník - IX ani za predpokladu, že by v ich prospech bol
odovzdaný hlas voliča - svedka a dosiahnuť tak vyšší počet hlasov ako ja - voličmi zvolený
kandidát. A to všetko ani za predpokladu, že by obaja navrhovatelia spojili svoje
kandidatúry...
Z obsahu volebnej sťažnosti a ani z príloh, ktoré sú k nej pripojené, podľa môjho
názoru navrhovatelia dostatočne nepreukázali a ničím relevantným nepodložili svoje
fiktívne tvrdenia smerujúce proti mojej osobe, a ich Sťažnosť sama o sebe nepostačuje bez
preukázania ďalších skutočností (ktoré však neexistujú) na to, aby ústavný súd vyhovel ich
volebnej sťažnosti a vyhlásil voľby za neplatné, pretože neexistujú a ani nie sú zistené také
závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré možno kvantifikovať z hľadiska správnosti
výsledku.
Taktiež by som sa rád vyjadril k tvrdeniam oboch navrhovateľov o mojich pokútnych
praktikách, ako aj o predvolebnej kampani a zastrašovaniu voličov už v prípravnej fáze
volieb. Keby to bola naozaj pravda, tak navrhovatelia už v období pred voľbami mali využiť
všetky dostupné prostriedky na potvrdenie svojich tvrdení, na čo mali plné právo, pokiaľ by
mali dôkazy a svedkov...
Po mojej uvedenej skromnej analýze mám zato, že možno konštatovať, že pre voľby
starostu pre MČ Luník - IX zo dňa 27. 11. 2010 boli vytvorené všetky základné zákonné
predpoklady na ich legitímny priebeh, a že výsledok týchto volieb nemohlo nič z toho, čo
navrhovatelia tvrdia, ovplyvniť.»
II.
Ústavný súd sa oboznámil so sťažnosťou a jej prílohami, ako aj s vyjadrením
zvoleného starostu a jeho prílohami. Vyžiadal podklady z volebnej dokumentácie, ktorá je
v úschove mestskej časti Luník IX, a tiež aj správy a uznesenie z Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru
v K. (ďalej len „obvodné oddelenie“).
Z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie mestskej časti Luník IX (ďalej len
„MVK“) z 27. novembra 2010 vyplýva, že mestská časť tvorila jeden volebný obvod, ktorý
sa delil na dva volebné okrsky.
Počet voličov zapísaných v zápisnici MVK bolo 3379, pričom bolo voličom
vydaných 1011 obálok. Pre voľby starostu mestskej časti bolo odovzdaných 918 platných
hlasov, z toho pre kandidáta č. 2 D. S. 533 hlasov, pre kandidáta č. 5 L. Š. 203 hlasov a pre
kandidátku č. 3 Ž. S. 120 hlasov voličov.
Zápisnicu 28. novembra 2010 o 3:45 h podpísali štyria členovia a predseda volebnej
komisie bez toho, aby využili svoje právo odmietnuť ju podpísať a uviesť dôvod tohto
odmietnutia.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 1 (ďalej len „OVK č. 1“) vyplýva, že
v tomto obvode bolo zapísaných 1584 voličov a voličom bolo vydaných 489 obálok. Podľa
zápisnice OVK č. 1 bolo odovzdaných 440 hlasovacích lístkov na starostu mestskej časti.
Kandidát č. 2 dostal 255 hlasov voličov, kandidát č. 5 dostal 100 hlasov voličov
a kandidátka č. 3 dostala 48 hlasov voličov.
Zápisnicu o výsledku hlasovania podpísalo 28. novembra 2010 o 1:00 h päť členov
a predsedníčka komisie bez odmietnutia jej podpisu alebo vznesenia námietky spojenej
s odmietnutím podpisu, čo im umožňuje zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.
o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný
zákon“ alebo „zákon o voľbách“).
Podľa zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 2 (ďalej len „OVK č. 2“) bolo v tomto
okrsku zapísaných 1795 voličov, vydaných bolo 522 obálok a odovzdaných bolo 478
platných hlasov na starostu mestskej časti.
Zo zápisnice vyplýva, že kandidát č. 2 dosiahol 278 hlasov voličov, kandidát č. 5
dosiahol 103 hlasov voličov a kandidátka č. 3 dosiahla 72 hlasov voličov.
V zápisnici je uvedené uznesenie komisie, že „z technicko-organizačných príčin bolo
nutné prerušiť činnosť okrskových volebných komisií č. 1 a 2 v čase od 11.45 hod. do 11.55
hod. na zjednanie a zabezpečenie poriadku a dodržanie zákona o voľbách do orgánov
samosprávy 2010“.
Takéto uznesenie je uvedené aj v zápisnici OVK č. 1. Zápisnicu OVK č. 2 podpísali
piati členovia a jej predseda bez využitia svojho práva odmietnuť ju podpísať a uviesť
dôvod.
Podľa osvedčenia MVK – Luník IX za starostu mestskej časti bol zvolený D. S.
Osvedčenie podpísal predseda miestnej volebnej komisie 27. novembra 2010.
Sťažovatelia predložili čestné vyhlásenia M. D., J. M., A. B. a H. Š., z ktorých
vyplýva, že mali upozorňovať členku volebnej komisie pani K., aby nechodila s voličmi za
plentu.
V čestnom vyhlásení A. M. uviedla, že za plentou stála pani, ktorá sa jej mala pýtať,
či chce voliť č. 2. Odpovedala, že chce voliť č. 3 pani S. Pani zakrúžkovala volebný lístok
tak, že svedkyňa nevidela, ktoré číslo zakrúžkovala a zalepila obálku, ktorú jej podala.
Svedkyňa je negramotná, preto jej výpoveď napísal A. B., ktorý sa označil aj ako svedok
čestného vyhlásenia.
Svedkyňa M. S., v čestnom vyhlásení uviedla, že sa jej pred miestnym úradom
vyhrážali aj vyhrážajú, že ak nebude voliť pána D. S., „tak sa nemá ani von ukazovať na
verejnosti...“
Svedok V. H., v čestnom vyhlásení uviedol, že „dňa 27. 11. 2010 ma na ulici
zastavil D. S. a spýtal sa ma, koho idem voliť. Ja som povedal, že L. Š. Nato mi povedal, že
ak budem voliť jeho a jeho ľudí, tak mi dá za to peniaze. Ja som túto ponuku odmietol
a povedal som, že sú to slobodné voľby...“.
Sťažovatelia predložili kópiu článku internetových novín h. pod nadpisom «Voľby na
Luníku: „podvod“ hádky, úžerníci», ktorý opisuje priebeh volieb orgánov samosprávy tejto
mestskej časti, pričom tvrdí, že „pokusy rôznymi spôsobmi ovplyvniť voľby majú na Luníku
tradíciu, dokázať cielenú manipuláciu je však ťažko... problematický Luník, kde sa o post
starostu bijú štyria kandidáti, ovládajú rodinné klany“. V článku sa pojednáva o tom, prečo
došlo k pozastaveniu volieb predsedom MVK L. P. (prednosta miestneho úradu). Podľa
tohto článku starý pán dostal návod k voľbám mimo hlasovacej miestnosti, vyzerá
negramotný a pochybuje, že by vedel pomocou návodu vôbec hlasovať. Nezasahovali ani
policajti, ktorí sa prišli na incident pozrieť, z dôvodu, že na zásah nie je dôvod.
Zvolený starosta predložil čestné vyhlásenie J. K., J. P., A. S. a E. S., podľa ktorého
„zabezpečili potrebný počet rovnakých písacích pier, rovnakej značky, výrobcu a náplne,
ktoré budú k dispozícii voličom na vyplnenie hlasovacích lístkov“. Predložil tiež
„pomôcku“ na hlasovanie s označením mena L. Š., ako aj fotografie obsahujúce pomôcky
a návod, ako voliť tohto kandidáta.
Podľa uznesenia Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
13 S 4/2010 zo 14. októbra 2010 tento rozhodol o registrácii kandidáta D. S. v konaní
o návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.
Na základe listu ústavného súdu sa k sťažnosti L. Š. a Ž. S. vyjadril riaditeľ
obvodného oddelenia listom sp. zn. ORPZ-KE-OPP9-127/2011 z 2. marca 2011, a uviedol,
že:
„Dňa 27. 11. 2010 operatívna hliadka Odboru kriminálnej polície OR PZ K. získala
informáciu..., že na sídlisku L-IX malo dôjsť k ovplyvňovaniu volieb starostu, teda že malo
dôjsť k spáchaniu trestného činu podľa § 351 TZ marenia prípravy a priebehu volieb
a referenda. V uvedený deň poverený príslušník PZ začal trestné stíhanie vo veci podľa
§ 199 ods. 1 TP. Vo veci boli vykonané potrebné úkony a to výsluchy a bola vyžiadaná
správa od predsedu miestnej volebnej komisie k porušeniu zákona v danej veci. Následne
dňa 13. 12. 2010 poverený príslušník PZ podľa § 215 ods. 1 písm. b) TP zastavil trestné
stíhanie, nakoľko tento skutok nebol trestným činom. Spisový materiál spolu s uznesením
o zastavení trestného stíhania boli zaslané na Okresnú prokuratúru Košice II dozorujúcemu
prokurátorovi, ktorý spisový materiál preštudoval a uznesenie nezrušil. Uznesenie bolo
zaslané aj oznamovateľovi, ktorý v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti uzneseniu
nepodal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 1. 2011. Spis bol vedený na tunajšom
OO PZ pod ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010.“
Podľa citovaného uznesenia 27. novembra 2010 v čase okolo 11.20 h podal do ruky
L. G., K., papierik s nejakou fotografiou, na ktorej boli napísané nejaké čísla, s tým, že mu
povedal, aby volil č. 19, a šiel ďalej, následne L. G. šiel do volebnej miestnosti, kde na
chodbe pred volebnou miestnosťou odovzdal uvedený lístok predsedovi volebnej komisie,
ktorý uzavrel volebnú miestnosť a prerušil voľby v čase od 11.25 h do 12.10 h.
Poverený príslušník Policajného zboru podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie zastavil, lebo tento
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Poverený príslušník Policajného zboru vypočul členov volebných komisií, pričom
zistil, že napriek prerušeniu volebného aktu (v čase od 11.45 h do 11.55 h bola prerušená
činnosť oboch komisií) k narušeniu volieb nedošlo a doba volieb bola predĺžená o dobu
prerušenia.
III.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do
orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa
tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa osobitnej
právnej normy.
Takúto právnu úpravu predstavuje volebný zákon. Podstatou ochrany ústavnosti vo
volebných veciach je ochrana základných práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým
aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom
voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné
právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov
verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť
volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň
ústava garantuje predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 ústavy možnosť občanov (a vo
vzťahu k voľbám do orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie do
funkcie starostu obce za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo), napr.
PL. ÚS 18/07. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného
súdu zistené nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy musia byť v príčinnej
súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom
dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti.
Článok 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými
v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl
v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj význam
predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu
Podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný
súd
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného
sudu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú
súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného
súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákona
upravujúceho prípravu a priebeh volieb (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 82/07).
Každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutnú neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel
a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.
Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného
zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenie vyvoláva pochybnosť
o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia
byť splnené tri základné predpoklady:
a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu
a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich,
b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom
namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta,
c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá
odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, že voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom
skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 73/07).
Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu tento dlhodobo chápe voľby zo širšieho
hľadiska. Ústavný súd posudzuje ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu
a sčítania hlasov, ale celého volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha
všeobecným súdom. Existuje verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého
volebného procesu, lebo len tak sa možno priblížiť k ideálu slobodnej súťaže politických síl
v demokratickej spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má
právo, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel (PL. ÚS 6/06).
K námietke porušenia tajnosti a priamosti hlasovania pri voľbách členkou OVK
č. 1 J. A. K.
Sťažovatelia uviedli (bližšia citácia v časti I), že členka OVK č. 1 J. A. K. chodila
s voličmi pri hlasovaní za plentu, kde im pomáhala v priestore, ktorý slúžil na úpravu hlasov
voličov. Tieto tvrdenia sťažovateľov boli doplnené čestnými vyhláseniami predsedníčky
komisie M. D. a členov komisie J. M., A. B. a H. Š.
Zvolený starosta ako reakciu na tvrdenia sťažovateľov uviedol, že čestné vyhlásenia
nie sú hodnoverné vzhľadom na blízke rodinné a iné vzťahy osôb, ktoré čestné vyhlásenia
predložili.
Podľa § 15 ods. 2 prvej vety zákona o voľbách okrsková komisia musí mať najmenej
päť členov.
Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia:
a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie
hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,
b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;
prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,
c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.
Ústavný súd podľa svojej stabilnej judikatúry považuje volebnú komisiu za orgán
verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom záujme. Inak povedané, volebná komisia je
inštitúcia verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom
záujme.
Okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta
ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto
zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov,
ktoré sú prejavom voličov (PL. ÚS 1/07).
Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre
telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať a písať, má právo vziať so sebou do priestoru
určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa
jeho pokynov upravil a vložil do obálky. Z doslovného znenia citovaného ustanovenia
možno vyvodiť záver, že iná fyzická osoba môže negramotným občanom – voličom
poskytnúť pomoc pri volebnom akte (PL. ÚS 3/95).
Námietku, že členka volebnej komisie zasahovala do diania vo volebnej miestnosti
pri úprave hlasovacích lístkov, vzniesla len jedna volička – A. M., ktorej mal byť členkou
volebnej komisie upravovaný volebný lístok. Iné porušenia neboli konkretizované do
podoby, z ktorej by bolo možné ich kvalifikovať, a tak spochybniť tajnosť, prípadne
priamosť voľby. Je potrebné pripomenúť špecifikum volieb v mestskej časti Luník IX
zloženej z rómskych voličov a vziať do úvahy ich zvyky, ktoré sa dotýkajú aj volieb.
Výskyt viacerých negramotných voličov a potreba poskytnúť týmto voličom radu zvyšuje
pohyb a ruch vo volebnej miestnosti. Tu však dominuje volebná komisia vybavená
rozsiahlymi právomocami až po prerušenie volebného aktu, aby bol zachovaný zákonný
priebeh volieb. Členovia volebnej komisie sú v prípade svojich pochýb oprávnení
odmietnuť podpísať zápisnicu volebnej komisie, ak nesúhlasia so zákonným priebehom
volieb, a sú oprávnení svoju námietku aj konkretizovať v zápisnici volebnej komisie.
Všetky tri komisie, ktoré pôsobili vo voľbách do samosprávy obce v mestskej časti Luník
IX konaných 27. novembra 2010, teda dve okrskové komisie a jedna miestna volebná
komisia, spísali o svojej činnosti a dosiahnutých výsledkoch zápisnicu volebnej komisie.
Všetky tri zápisnice podpísali všetci členovia týchto komisií bez vznesenia námietky.
Neskôr v súvislosti s podaním návrhu na ústavnom súde jedna predsedníčka komisie
a niekoľko jej členov podali čestné vyhlásenia, v ktorých vzniesli svoje námietky k priebehu
volieb starostu mestskej časti. Ako zásadnú možno chápať námietku zvoleného starostu
poukazujúcu na rodinné a pracovné vzťahy týchto členov volebnej komisie s oboma
sťažovateľmi. V čase, keď bezprostredne po skončení volebného aktu mohli svoju slobodnú
voľbu prejaviť vznesením námietky do úradnej zápisnice, takúto námietku nevzniesli. Po
príchode domov a kontakte s rodinnými príslušníkmi takéto pochybnosti prejavili, čo však
možno hodnotiť ako účelové a nehodnoverné. Ani samotní sťažovatelia nevedeli
v súvislosti so vznesením tejto námietky kvantifikovať počet hlasov, ktoré mali byť tak
získané v rozpore so zákonom. Takéto hlasy nezistila ani volebná komisia a ústavný súd
môže vziať do úvahy len jeden dôkaz o pochybnosti zákonnej úpravy hlasovacieho lístka,
a to A. M.
K námietke nátlaku na voličov, aby volili určitých, vybratých kandidátov
Sťažovatelia uviedli, že sa im vyhrážali priaznivci D. S. a nahovárali ich, aby volili
tohto kandidáta. Ako tvrdenie týchto praktík uviedli čestné vyhlásenia M. S., V. H. a Ing. L.
P., ktorý zároveň privolal hliadku polície. Zvolený starosta vo svojom vyjadrení uviedol, že
svedkyňa M. S. je tetou manžela sťažovateľky v 2. rade, V. H. je spolukandidátom
sťažovateľa v 1. rade na poslanca a Ing. P. pracoval ako prednosta miestneho úradu v čase,
keď sťažovateľ v 1. rade bol starostom mestskej časti.
Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa volieb, aby v rámci svojho priestoru,
ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol voličovi adekvátnu odpoveď na
argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu
(PL. ÚS 105/07). Podobne ústavný súd hodnotí aj kupovanie hlasov, keď uvádza, že
poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom
aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný
materiálny prospech (PL. ÚS 45/07). Ústavný súd uvedené činnosti hodnotí ako neetickú
formu prístupu k volebnej agitácii, ktorú nemožno v žiadnom prípade považovať za
zákonnú. Ústavný súd sa tiež vyjadril k pojmu „slobody volieb“, keď uviedol, že tento
pojem treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, ak je
právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie
je vytvorený žiaden nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov, a nie je ani
odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným
informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné
rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez
použitia násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek
druhu (PL. ÚS 100/07).
Keďže svedkovia uvedení sťažovateľmi boli pre svoje rodinné a pracovné spojenie
so sťažovateľmi závažným spôsobom spochybnení, ústavný súd požiadal o vyjadrenie
obvodné oddelenie, ktorému smerovalo tiež oznámenie o trestnom čine.
V správe obvodného oddelenia sa uvádza, že sa nestal skutok, ktorý by bol
kvalifikovaný ako trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. Trestné
stíhanie bolo zastavené (uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010 z 13. decembra
2010), s čím sa stotožnil aj prokurátor; ani oznamovateľ proti uzneseniu nepodal sťažnosť.
Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2011.
Keďže sťažovatelia nepredložili iné hodnoverné dôkazy, ktoré by bolo možné
preskúmať, a orgán verejnej moci (územne príslušné obvodné oddelenie) nezistil skutok,
ktorý by bolo možné definovať ako trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb
a referenda, ústavný súd považuje vznesenú námietku za nepreukázanú.
K námietke narušenia volieb tým, že voliči mali kalendáriky s menom kandidáta
D. S.
Ako dôkaz prípravy a ovplyvňovania voličov v prospech zvoleného kandidáta malo
slúžiť vyjadrenie predsedu MVK Ing. L. P. a článok v internetovom serveri od autora A. B.
Pokiaľ ide o svedka Ing. P., jeho čestné vyhlásenie namietol zvolený starosta
z dôvodu jeho pracovného prepojenia na sťažovateľa v 2. rade.
Vo veci bolo podané aj trestné oznámenie a došlo aj ku krátkemu prerušeniu činnosti
volebných komisií pri nájdení jedného kalendára s označením kandidáta. Aj v tomto prípade
ústavný súd svoje závery odvodil z nezávislého operatívneho šetrenia, ktoré vykonalo na
mieste samom obvodné oddelenie, o čom podalo ústavnému súdu správu a predložilo aj
rozhodnutie sp. zn. ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010 z 13. decembra 2010 o zastavení
trestného stíhania pre tento skutok, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2011.
Vychádzajúc s uvedeného ústavný súd konštatuje, že dôkazy predložené
sťažovateľmi ani vo svojom súhrne neznamenajú závažné a intenzívne porušenie volebného
zákona, ktoré by malo za následok porušenie ich ústavou zaručeného práva.
Na tomto základe ústavný súd podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľov zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2011