Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 26/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti L. Š., K., a Ž. S., K., zastúpených advokátom JUDr. V. K., K.,

ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice – Luník

IX konaných 27. novembra 2010, za účasti D. S., K., takto

rozhodol:

Sťažnosť L. Š. a Ž. S. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2011 doručená sťažnosť L. Š., K., a Ž. S., K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice – Luník IX konaných 27.

novembra 2010 (ďalej len „voľby“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia kandidovali na funkciu starostu mestskej

časti Košice – Luník IX vo voľbách 27. novembra 2010, pričom L. Š. získal 203 hlasov

voličov, Ž. S. získala 120 hlasov voličov a zvolený starosta D. S. získal 533 hlasov voličov.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali predovšetkým tieto skutočnosti:

„1. Podľa nás ako sťažovateľov bola porušená tajnosť a priamosť hlasovania pri

voľbách, lebo J. K., ako členka okrskovej volebnej komisie pre okrsok č. 1 pre mestskú časť

Košice - Luník IX, radila pri vyplňovaní, vyplňovala, pomáhala vyplňovať vo viacerých

prípadoch voličom volebný lístok k voľbám na starostu, chodila s voličmi pri ich hlasovaní

za plentu, teda pomáhala v priestore vyhradenom na úpravu hlasovacích lístkov iným

osobám upraviť hlasovací lístok. Zákonný zákaz takéhoto postupu vyplývajúci z ustanovenia

o voľbách do orgánov samosprávy

obcí v znení neskorších predpisov sa nerešpektoval a uvedené ustanovenie bolo často

porušované. Hoci členovia okrskovej volebnej komisie upozorňovali členku volebnej

komisie, ako aj voličov na porušovanie volebného zákona, členka komisie J. K. a aj niektorí

voliči upozornenia ignorovali. Jej konanie podľa nášho názoru napĺňa znaky skutkovej

podstaty trestného činu a počas volebného dňa došlo aj k ústnemu podaniu podnetu tzv.

trestného oznámenia na príslušný policajný orgán...

2. V čase konania volieb nám niektorí obyvatelia našej obce - voliči oznámili, že sa

im priaznivci kandidáta D. S. ako aj osobne sám kandidát (protikandidát) vyhrážali pred

volebnou miestnosťou, že ak jej nedajú vo voľbách hlas D. S., že sa budú mať zle, nech sa

neukazujú na verejnosti a ak budú potrebovať pomoc ich alebo z úradu, tak ju nedostanú.

Kandidát na starostu D. S. núkal voličom osobne za hlas peniaze a vyvolával v nich pocit

strachu. Vedomie občanov, že za kandidátom D. S. stoja tzv. osoby zaoberajúce sa úžerou,

vyvolávala vo vedomí voličov dôvodné obavy, že pokiaľ nebudú voliť D. S., budú proti nim

realizované sankčné opatrenia nešpecifikovaného druhu. O pravdivosti tohto tvrdenia

a opodstatnenosti obáv občanov svedčia čestné vyhlásenia voličov M. S. a V. H. Aj pre tieto

udalosti, ako aj pre zasahovanie J. K. do priebehu volieb došlo počas volebného dňa k

prerušeniu činnosti okrskových volebných komisií na zjednanie a zabezpečenie poriadku a

dodržanie zákona a bola privolaná na pomoc hliadka polície.

3. Ďalšie porušenie volebného zákona vidíme v tom, že do volebnej miestnosti

prichádzali voliči s kalendárikom, na ktorom mali napísané meno a číslo kandidáta č. 2 D.

S., ktorého mali pri voľbách krúžkovať. Teda išlo o jednoznačný pokyn voličom pred

vstupom do volebnej miestnosti ako majú hlasovať. Podľa nás ako sťažovateľov bolo

porušené aj volebné moratórium vyplývajúce z volebného zákona. Odovzdávanie

kalendárikov voličom s menom a poradovým číslom kandidáta priamo pred volebnou

miestnosťou je podľa nášho názoru závažným porušením ustanoveného volebného

moratória. O dodržiavaní volebného moratória sa nedá ani uvažovať, pretože voliči boli do

poslednej chvíle presviedčaní jeho prívržencami voliť zvoleného kandidáta č. 2 D. S., a to

dokonca priamo pred volebnou miestnosťou.“

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že

„Ústavný súd vyhlasuje voľby starostu mestskej časti Košice - Luník IX konané dňa

27. 11. 2010 za neplatné.“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril zvolený starosta D. S., ktorý

uviedol:

«1/ k čl. I predmetnej Sťažnosti:

a) cit.: „Ako sťažovatelia považujeme voľby starostu mestskej časti Košice - Luník IX

za neplatné, lebo podľa nás bol ich priebeh neústavný a nezákonný“. Rád by som dal

váženému súdu do pozornosti veľmi dôležitý fakt, že obaja sťažovatelia mali v priebehu

celých komunálnych volieb r. 2010 svojich rodinných príslušníkov vo všetkých volebných

komisiách, a to v nasledovnom zastúpení:

- miestna volebná komisia (ďalej iba MVK):

- M. M. - brat sťažovateľky v 2. rade

- L. P. - prednosta MÚ vymenovaný sťažovateľom v 1 .rade

- okrsková volebná komisia č. 1 (ďalej iba OVK č. 1):

- J. G. - sťažovateľkin švagor a zároveň dlhoročný podriadený zamestnanec

sťažovateľa v 1. rade

- J. M. - nevesta sťažovateľa v 1 .rade

- M. D. - sesternica sťažovateľa v 1. rade

- okrsková volebná komisia č. 2 (ďalej iba OVK č. 2):

- Š. S. - manžel sťažovateľky v 2. rade

- H. Š. - manželka sťažovateľa v 1. rade

- L. Ž. - dlhoročný podriadený zamestnanec sťažovateľa v 1 .rade

Ani jeden z menovaných členov MVK a OVK č. 1 a č. 2, a zároveň rodinných

príslušníkov sťažovateľov, nepodal žiadne námietky, ani neprejavil svoje výhrady voči

priebehu, ústavnosti a zákonnosti volieb.

Taktiež chcem podotknúť, že ak bol priebeh volieb kýmkoľvek a akokoľvek

zmanipulovaný, resp. že nebola dodržaná ich ústavnosť a zákonnosť, bolo povinnosťou

ktoréhokoľvek člena oboch OVK, ako aj MVK o tom informovať predsedu ktorejkoľvek

z volebných komisií, ktorý na základe svojich právomocí má právo zastaviť voľby

a informovať o tom Ústrednú volebnú komisiu. Taktiež člen komisie, ktorý nebol spokojný

s priebehom volieb, mal o tom spísať svoje podanie a taktiež to zaevidovať do zápisníc

z daných volieb.

A práve preto, že žiadny člen zo žiadnej z volebných komisií, nemal vôbec žiadne

výhrady voči priebehu, ústavnosti a zákonnosti volieb v MČ Luník - IX, zápisnice volebných

komisií boli všetkými ich členmi odsúhlasené a podpísané a to bez najmenších výhrad.

2/ k čl. I ods. I predmetnej Sťažnosti:

... pretože pani J. A. K., ako členka 1. okrskovej volebnej komisie (ďalej iba OVK č.

1), nechodila vyplňovať a upravovať volebné lístky voličom, ako sa to navrhovatelia snažia

skresliť, ale na základe hlasovania oboch OVK počas 15-minútového prerušenia volieb z

dôvodu nájdenia kalendárika s mojim menom a číslami poslancov Až u jedného voliča, ako

aj na základe súhlasu väčšiny členov oboch OVK a členov Miestnej volebnej komisie (ďalej

iba MVK), hlasovacie lístky voličovi predčítavala a usmernila ho, koľko lístkov a kam treba

vložiť, ako aj čo má volič urobiť so zvyšnými hlasovacími lístkami a to všetko za tým

účelom, aby sa predišlo pokusom ovplyvniť voľby tak, ako to opísal predseda MVK P. v

rozhovore pre H. dňa 27. 11. 2010 o 15.28 hod.:...

Tomu, aby voľby v MC Luník - IX neboli opätovne zmanipulované a ovplyvňované

tak, ako za posledné dve volebné obdobia, sa poniektorí členovia OVK, vrátane J. A. K.,

snažili predísť už v prípravnej fáze volieb, t. j. tesne pred otvorením volebnej miestnosti a to

tým spôsobom, že do priestorov určených na hlasovanie na pevno upevnili päť kusov

modrých gélových pier, s ktorými voliči mali označiť svoje hlasovacie lístky. Vzhľadom k

tomu, že dňa 27. 11. 2010 sa v oboch OVK, ako aj v MVK, nachádzali členovia úzko spätí s

dovtedy úradujúcim starostom, teda navrhovateľom v 1. rade, títo o tomto bezpečnostnom

opatrení vôbec nevedeli. Všetci členovia oboch OVK o danom opatrení dňa 27. 11. 2010

spísali Čestné prehlásenie a zároveň ho aj vlastnoručne podpísali perami určenými na

označovanie hlasovacích lístkov pre voličov...

Všetci podpísaní členovia OVK sa po ukončení hlasovania a počas triedenia

a sčítavania hlasovacích lístkov, zamerali aj na farbu označenia toho ktorého hlasovacieho

lístka, pričom po skončení sčítavania hlasov všetci skonštatovali, že našli iba 13 kusov iným

perom označené hlasovacie lístky, než ktoré boli pre voličov pripravené. Avšak k pomeru

všetkých právoplatných hlasov, t. j. 968 Je toto číslo úplne zanedbateľné a predstavuje

podiel 1,34 %.

Tento počet však môže byť spôsobený tým, že trinásti voliči označili hlasovacie lístky

vlastným perom, ktoré si so sebou na hlasovanie doniesli, ale nesvedčí to o žiadnom

skupovaní hlasov z mojej strany!

Ak by som aj pripustil, že pani J. A. K. ovplyvnila pri hlasovaní svedkyňu A. M.,

uvedenú oboma navrhovateľ mi, v prípade predmetných volieb, „jeden zmanipulovaný“

hlas nemá vôbec žiaden vplyv na celkový výsledok, nakoľko priepastný rozdiel medzi

zvolenými kandidátmi 330 voči sťažovateľovi v 1. rade a 413 voči sťažovateľke v 2. rade, by

to nijako neovplyvnilo.

Po zoznámení sa s pani J. A. K. a po rozhovore, ako vlastne prebiehali predmetné

voľby, som nadobudol názor, že menovaná je zodpovedná, nestranná a čestná natoľko, aby

dodržala všetky náležitosti vyplývajúce jej z funkcie členky OVK a taktiež som si istý, že

tajnosť hlasovania, slobodný výber kandidátov a anonymita volieb bola dodržaná podľa

najlepšieho vedomia a svedomia všetkých členov volebných komisií - zvlášť po objavení

konšpiračných materiálov.

Len tak na margo - svedkyňa A. M. je svokrou brata sťažovateľky v 2. rade, teda

matkou jej švagriny.

Je to hlboká morálna kríza, ak niekto kupuje hlasy voličov a robí podvody vo

voľbách, a keď sa mu to nepodarí a nedosiahne svojho vysnívaného postu, tak špekulatívne

zháňa po celej svojej rodine fiktívne a vykonštruované Čestné prehlásenia, ktoré použije

ako podklady ku svojej Sťažnosti na Ústavný súd.

3/ k čl. I. ods. 2 predmetnej Sťažnosti:

K úžere, zastrašovaniu a ovplyvňovaniu voličov sa v tomto konaní vyjadrovať

nebudem, len tak na okraj by som rád podotkol, že:

- svedkyňa M. S. je tetou manžela sťažovateľky v 2.rade

- V. H. - spolukandidát sťažovateľa v 1. rade na post poslanca

3/ k čl. I. ods. 3.3 predmetnej Sťažnosti:

K ďalšiemu tvrdeniu navrhovateľov ich Sťažnosti, týkaceho sa konania pani J. A. K.

a pána T. H., ktorý ako kandidujúci volič vraj upozornil pani J. A. K., aby „nepomáhala“

jednému z voličov za „plentou“ by som rád podotkol, že menovaná stála tesne vedľa

priestoru určeného na hlasovanie, v ktorom sa nachádzal spomínaný volič a odpovedala mu

na jeho otázky, čo ktorý lístok znamená, čo s ním má robiť a či mu môže prečítať mená na

ňom uvedené...

Ešte by som rád podotkol, že pani J. A. K. bola členkou OVK č. 1 a daný stret

záujmov s p. T. H. sa stal vo volebnej miestnosti č. 2, ktorú menovaná chodila kontrolovať

po tom, ako dňa 27. 11. 2010 o 12.10 hod. našla v priestore určenom na hlasovanie 65

kusov kartičiek smenom navrhovateľa v 1. rade, ako aj 22 ks rukou dopísanými kandidátmi

na poslancov, ktorí sú stúpencami navrhovateľa v 1. rade...

Na základe tohoto „objavu“ a zistenia, že niektorý zo „skupovačov volebných hlasov

pre navrhovateľa v 1 .rade“ si po odvolení zabudol odložiť a zobrať so sebou materiály

rozdávané voličom v prospech navrhovateľa v 1. rade, pani J. A. K. zavolala k priestoru

vyhradenému pre hlasovanie členov oboch OVK a spomínaný nález zdokumentovala

vyfotografovaním do svojho mobilu...

Členovia, ktorí boli pobúrení objavom a správaním sa kandidáta - navrhovateľa

v 1. rade, spísali o tom záznam, ktorý aj vlastnoručne podpísali.

Nakoľko MČ Luník - IX je dosť pretriasaná v médiách, politických kruhoch, ako aj

medzi ostatnými obyvateľmi mesta Košice, členovia oboch OVK sa dohodli, že túto

skutočnosť, ktorú spôsobil môj protikandidát a prednosta úradu - predseda MVK, nebudú

medializovať, ale že každý člen oboch OVK a MVK, má možnosť a právo chodiť kontrolovať

priestory vyhradené na hlasovanie.

Z vyššie uvedeného mi jasne vyplýva, že neexistujú žiadne flagrantné dôvody na

vyhlásenie volieb za neplatné, ale že dôvody uvedené navrhovateľmi v 1. a 2. rade sú iba

fiktívne a umelo vykonštruované pod zámienkou zdiskriminovať moju osobu, o čo sa snažili

už v prípravnej fáze komunálnych volieb r. 2010, a to konkrétne neústavným a nezákonným

spôsobom sa snažila MVK zrušiť moju kandidatúru na post starostu MČ Luník – IX..., čím

chceli porušiť moje ústavného právo byť volený.

Uvedené sa im však nepodarilo dosiahnuť, nakoľko rozhodnutím OS KE-II sp. zn.:

13 bola MVK povinná moju kandidatúru akceptovať...

Zohľadňujúc konkrétne okolností daného prípadu, ako aj vyššie citovanú judikatúru,

konštatujem, že navrhovatelia by vzhľadom na veľký rozdiel v počte získaných hlasov

nemohli byť zvolení za starostu MČ Luník - IX ani za predpokladu, že by v ich prospech bol

odovzdaný hlas voliča - svedka a dosiahnuť tak vyšší počet hlasov ako ja - voličmi zvolený

kandidát. A to všetko ani za predpokladu, že by obaja navrhovatelia spojili svoje

kandidatúry...

Z obsahu volebnej sťažnosti a ani z príloh, ktoré sú k nej pripojené, podľa môjho

názoru navrhovatelia dostatočne nepreukázali a ničím relevantným nepodložili svoje

fiktívne tvrdenia smerujúce proti mojej osobe, a ich Sťažnosť sama o sebe nepostačuje bez

preukázania ďalších skutočností (ktoré však neexistujú) na to, aby ústavný súd vyhovel ich

volebnej sťažnosti a vyhlásil voľby za neplatné, pretože neexistujú a ani nie sú zistené také

závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré možno kvantifikovať z hľadiska správnosti

výsledku.

Taktiež by som sa rád vyjadril k tvrdeniam oboch navrhovateľov o mojich pokútnych

praktikách, ako aj o predvolebnej kampani a zastrašovaniu voličov už v prípravnej fáze

volieb. Keby to bola naozaj pravda, tak navrhovatelia už v období pred voľbami mali využiť

všetky dostupné prostriedky na potvrdenie svojich tvrdení, na čo mali plné právo, pokiaľ by

mali dôkazy a svedkov...

Po mojej uvedenej skromnej analýze mám zato, že možno konštatovať, že pre voľby

starostu pre MČ Luník - IX zo dňa 27. 11. 2010 boli vytvorené všetky základné zákonné

predpoklady na ich legitímny priebeh, a že výsledok týchto volieb nemohlo nič z toho, čo

navrhovatelia tvrdia, ovplyvniť.»

II.

Ústavný súd sa oboznámil so sťažnosťou a jej prílohami, ako aj s vyjadrením

zvoleného starostu a jeho prílohami. Vyžiadal podklady z volebnej dokumentácie, ktorá je

v úschove mestskej časti Luník IX, a tiež aj správy a uznesenie z Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru

v K. (ďalej len „obvodné oddelenie“).

Z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie mestskej časti Luník IX (ďalej len

„MVK“) z 27. novembra 2010 vyplýva, že mestská časť tvorila jeden volebný obvod, ktorý

sa delil na dva volebné okrsky.

Počet voličov zapísaných v zápisnici MVK bolo 3379, pričom bolo voličom

vydaných 1011 obálok. Pre voľby starostu mestskej časti bolo odovzdaných 918 platných

hlasov, z toho pre kandidáta č. 2 D. S. 533 hlasov, pre kandidáta č. 5 L. Š. 203 hlasov a pre

kandidátku č. 3 Ž. S. 120 hlasov voličov.

Zápisnicu 28. novembra 2010 o 3:45 h podpísali štyria členovia a predseda volebnej

komisie bez toho, aby využili svoje právo odmietnuť ju podpísať a uviesť dôvod tohto

odmietnutia.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 1 (ďalej len „OVK č. 1“) vyplýva, že

v tomto obvode bolo zapísaných 1584 voličov a voličom bolo vydaných 489 obálok. Podľa

zápisnice OVK č. 1 bolo odovzdaných 440 hlasovacích lístkov na starostu mestskej časti.

Kandidát č. 2 dostal 255 hlasov voličov, kandidát č. 5 dostal 100 hlasov voličov

a kandidátka č. 3 dostala 48 hlasov voličov.

Zápisnicu o výsledku hlasovania podpísalo 28. novembra 2010 o 1:00 h päť členov

a predsedníčka komisie bez odmietnutia jej podpisu alebo vznesenia námietky spojenej

s odmietnutím podpisu, čo im umožňuje

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný

zákon“ alebo „zákon o voľbách“).

Podľa zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 2 (ďalej len „OVK č. 2“) bolo v tomto

okrsku zapísaných 1795 voličov, vydaných bolo 522 obálok a odovzdaných bolo 478

platných hlasov na starostu mestskej časti.

Zo zápisnice vyplýva, že kandidát č. 2 dosiahol 278 hlasov voličov, kandidát č. 5

dosiahol 103 hlasov voličov a kandidátka č. 3 dosiahla 72 hlasov voličov.

V zápisnici je uvedené uznesenie komisie, že „z technicko-organizačných príčin bolo

nutné prerušiť činnosť okrskových volebných komisií č. 1 a 2 v čase od 11.45 hod. do 11.55

hod. na zjednanie a zabezpečenie poriadku a dodržanie zákona o voľbách do orgánov

samosprávy 2010“.

Takéto uznesenie je uvedené aj v zápisnici OVK č. 1. Zápisnicu OVK č. 2 podpísali

piati členovia a jej predseda bez využitia svojho práva odmietnuť ju podpísať a uviesť

dôvod.

Podľa osvedčenia MVK – Luník IX za starostu mestskej časti bol zvolený D. S.

Osvedčenie podpísal predseda miestnej volebnej komisie 27. novembra 2010.

Sťažovatelia predložili čestné vyhlásenia M. D., J. M., A. B. a H. Š., z ktorých

vyplýva, že mali upozorňovať členku volebnej komisie pani K., aby nechodila s voličmi za

plentu.

V čestnom vyhlásení A. M. uviedla, že za plentou stála pani, ktorá sa jej mala pýtať,

či chce voliť č. 2. Odpovedala, že chce voliť č. 3 pani S. Pani zakrúžkovala volebný lístok

tak, že svedkyňa nevidela, ktoré číslo zakrúžkovala a zalepila obálku, ktorú jej podala.

Svedkyňa je negramotná, preto jej výpoveď napísal A. B., ktorý sa označil aj ako svedok

čestného vyhlásenia.

Svedkyňa M. S., v čestnom vyhlásení uviedla, že sa jej pred miestnym úradom

vyhrážali aj vyhrážajú, že ak nebude voliť pána D. S., „tak sa nemá ani von ukazovať na

verejnosti...“

Svedok V. H., v čestnom vyhlásení uviedol, že „dňa 27. 11. 2010 ma na ulici

zastavil D. S. a spýtal sa ma, koho idem voliť. Ja som povedal, že L. Š. Nato mi povedal, že

ak budem voliť jeho a jeho ľudí, tak mi dá za to peniaze. Ja som túto ponuku odmietol

a povedal som, že sú to slobodné voľby...“.

Sťažovatelia predložili kópiu článku internetových novín h. pod nadpisom «Voľby na

Luníku: „podvod“ hádky, úžerníci», ktorý opisuje priebeh volieb orgánov samosprávy tejto

mestskej časti, pričom tvrdí, že „pokusy rôznymi spôsobmi ovplyvniť voľby majú na Luníku

tradíciu, dokázať cielenú manipuláciu je však ťažko... problematický Luník, kde sa o post

starostu bijú štyria kandidáti, ovládajú rodinné klany“. V článku sa pojednáva o tom, prečo

došlo k pozastaveniu volieb predsedom MVK L. P. (prednosta miestneho úradu). Podľa

tohto článku starý pán dostal návod k voľbám mimo hlasovacej miestnosti, vyzerá

negramotný a pochybuje, že by vedel pomocou návodu vôbec hlasovať. Nezasahovali ani

policajti, ktorí sa prišli na incident pozrieť, z dôvodu, že na zásah nie je dôvod.

Zvolený starosta predložil čestné vyhlásenie J. K., J. P., A. S. a E. S., podľa ktorého

„zabezpečili potrebný počet rovnakých písacích pier, rovnakej značky, výrobcu a náplne,

ktoré budú k dispozícii voličom na vyplnenie hlasovacích lístkov“. Predložil tiež

„pomôcku“ na hlasovanie s označením mena L. Š., ako aj fotografie obsahujúce pomôcky

a návod, ako voliť tohto kandidáta.

Podľa uznesenia Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 14. októbra 2010 tento rozhodol o registrácii kandidáta D. S. v konaní

o návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.

Na základe listu ústavného súdu sa k sťažnosti L. Š. a Ž. S. vyjadril riaditeľ

obvodného oddelenia listom sp. zn. ORPZ-KE-OPP9-127/2011 z 2. marca 2011, a uviedol,

že:

„Dňa 27. 11. 2010 operatívna hliadka Odboru kriminálnej polície OR PZ K. získala

informáciu..., že na sídlisku L-IX malo dôjsť k ovplyvňovaniu volieb starostu, teda že malo

dôjsť k spáchaniu trestného činu podľa marenia prípravy a priebehu volieb

a referenda. V uvedený deň poverený príslušník PZ začal trestné stíhanie vo veci podľa

. Vo veci boli vykonané potrebné úkony a to výsluchy a bola vyžiadaná

správa od predsedu miestnej volebnej komisie k porušeniu zákona v danej veci. Následne

dňa 13. 12. 2010 poverený príslušník PZ podľa zastavil trestné

stíhanie, nakoľko tento skutok nebol trestným činom. Spisový materiál spolu s uznesením

o zastavení trestného stíhania boli zaslané na Okresnú prokuratúru Košice II dozorujúcemu

prokurátorovi, ktorý spisový materiál preštudoval a uznesenie nezrušil. Uznesenie bolo

zaslané aj oznamovateľovi, ktorý v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti uzneseniu

nepodal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 1. 2011. Spis bol vedený na tunajšom

OO PZ pod ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010.“

Podľa citovaného uznesenia 27. novembra 2010 v čase okolo 11.20 h podal do ruky

L. G., K., papierik s nejakou fotografiou, na ktorej boli napísané nejaké čísla, s tým, že mu

povedal, aby volil č. 19, a šiel ďalej, následne L. G. šiel do volebnej miestnosti, kde na

chodbe pred volebnou miestnosťou odovzdal uvedený lístok predsedovi volebnej komisie,

ktorý uzavrel volebnú miestnosť a prerušil voľby v čase od 11.25 h do 12.10 h.

Poverený príslušník Policajného zboru podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku s poukazom na trestné stíhanie zastavil, lebo tento

skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poverený príslušník Policajného zboru vypočul členov volebných komisií, pričom

zistil, že napriek prerušeniu volebného aktu (v čase od 11.45 h do 11.55 h bola prerušená

činnosť oboch komisií) k narušeniu volieb nedošlo a doba volieb bola predĺžená o dobu

prerušenia.

III.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa osobitnej

právnej normy.

Takúto právnu úpravu predstavuje volebný zákon. Podstatou ochrany ústavnosti vo

volebných veciach je ochrana základných práv zaručených , t. j. predovšetkým

aktívneho a pasívneho volebného práva. garantuje všetkým oprávneným voličom

voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné

právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov

verejnej moci ( ), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť

volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním ( ). Zároveň

garantuje predovšetkým prostredníctvom možnosť občanov (a vo

vzťahu k voľbám do orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky druhá veta ) uchádzať sa o zvolenie do

funkcie starostu obce za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo), napr.

. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (, ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu zistené nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy musia byť v príčinnej

súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom

dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (, ).

Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti.

Článok 31 má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými

v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl

v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj význam

predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu

(, ).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže ústavný

súd

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného

sudu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú

súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného

súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákona

upravujúceho prípravu a priebeh volieb (, , ).

Každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutnú neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel

a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného

zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenie vyvoláva pochybnosť

o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov ().

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady:

a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu

a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich,

b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom

namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta,

c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, že voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov ().

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu tento dlhodobo chápe voľby zo širšieho

hľadiska. Ústavný súd posudzuje ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu

a sčítania hlasov, ale celého volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha

všeobecným súdom. Existuje verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého

volebného procesu, lebo len tak sa možno priblížiť k ideálu slobodnej súťaže politických síl

v demokratickej spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má

právo, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel ().

K námietke porušenia tajnosti a priamosti hlasovania pri voľbách členkou OVK

č. 1 J. A. K.

Sťažovatelia uviedli (bližšia citácia v časti I), že členka OVK č. 1 J. A. K. chodila

s voličmi pri hlasovaní za plentu, kde im pomáhala v priestore, ktorý slúžil na úpravu hlasov

voličov. Tieto tvrdenia sťažovateľov boli doplnené čestnými vyhláseniami predsedníčky

komisie M. D. a členov komisie J. M., A. B. a H. Š.

Zvolený starosta ako reakciu na tvrdenia sťažovateľov uviedol, že čestné vyhlásenia

nie sú hodnoverné vzhľadom na blízke rodinné a iné vzťahy osôb, ktoré čestné vyhlásenia

predložili.

Podľa § 15 ods. 2 prvej vety zákona o voľbách okrsková komisia musí mať najmenej

päť členov.

Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia:

a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie

hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;

prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Ústavný súd podľa svojej stabilnej judikatúry považuje volebnú komisiu za orgán

verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom záujme. Inak povedané, volebná komisia je

inštitúcia verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom

záujme.

Okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta

ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto

zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov,

ktoré sú prejavom voličov ().

Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre

telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať a písať, má právo vziať so sebou do priestoru

určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa

jeho pokynov upravil a vložil do obálky. Z doslovného znenia citovaného ustanovenia

možno vyvodiť záver, že iná fyzická osoba môže negramotným občanom – voličom

poskytnúť pomoc pri volebnom akte ().

Námietku, že členka volebnej komisie zasahovala do diania vo volebnej miestnosti

pri úprave hlasovacích lístkov, vzniesla len jedna volička – A. M., ktorej mal byť členkou

volebnej komisie upravovaný volebný lístok. Iné porušenia neboli konkretizované do

podoby, z ktorej by bolo možné ich kvalifikovať, a tak spochybniť tajnosť, prípadne

priamosť voľby. Je potrebné pripomenúť špecifikum volieb v mestskej časti Luník IX

zloženej z rómskych voličov a vziať do úvahy ich zvyky, ktoré sa dotýkajú aj volieb.

Výskyt viacerých negramotných voličov a potreba poskytnúť týmto voličom radu zvyšuje

pohyb a ruch vo volebnej miestnosti. Tu však dominuje volebná komisia vybavená

rozsiahlymi právomocami až po prerušenie volebného aktu, aby bol zachovaný zákonný

priebeh volieb. Členovia volebnej komisie sú v prípade svojich pochýb oprávnení

odmietnuť podpísať zápisnicu volebnej komisie, ak nesúhlasia so zákonným priebehom

volieb, a sú oprávnení svoju námietku aj konkretizovať v zápisnici volebnej komisie.

Všetky tri komisie, ktoré pôsobili vo voľbách do samosprávy obce v mestskej časti Luník

IX konaných 27. novembra 2010, teda dve okrskové komisie a jedna miestna volebná

komisia, spísali o svojej činnosti a dosiahnutých výsledkoch zápisnicu volebnej komisie.

Všetky tri zápisnice podpísali všetci členovia týchto komisií bez vznesenia námietky.

Neskôr v súvislosti s podaním návrhu na ústavnom súde jedna predsedníčka komisie

a niekoľko jej členov podali čestné vyhlásenia, v ktorých vzniesli svoje námietky k priebehu

volieb starostu mestskej časti. Ako zásadnú možno chápať námietku zvoleného starostu

poukazujúcu na rodinné a pracovné vzťahy týchto členov volebnej komisie s oboma

sťažovateľmi. V čase, keď bezprostredne po skončení volebného aktu mohli svoju slobodnú

voľbu prejaviť vznesením námietky do úradnej zápisnice, takúto námietku nevzniesli. Po

príchode domov a kontakte s rodinnými príslušníkmi takéto pochybnosti prejavili, čo však

možno hodnotiť ako účelové a nehodnoverné. Ani samotní sťažovatelia nevedeli

v súvislosti so vznesením tejto námietky kvantifikovať počet hlasov, ktoré mali byť tak

získané v rozpore so zákonom. Takéto hlasy nezistila ani volebná komisia a ústavný súd

môže vziať do úvahy len jeden dôkaz o pochybnosti zákonnej úpravy hlasovacieho lístka,

a to A. M.

K námietke nátlaku na voličov, aby volili určitých, vybratých kandidátov

Sťažovatelia uviedli, že sa im vyhrážali priaznivci D. S. a nahovárali ich, aby volili

tohto kandidáta. Ako tvrdenie týchto praktík uviedli čestné vyhlásenia M. S., V. H. a Ing. L.

P., ktorý zároveň privolal hliadku polície. Zvolený starosta vo svojom vyjadrení uviedol, že

svedkyňa M. S. je tetou manžela sťažovateľky v 2. rade, V. H. je spolukandidátom

sťažovateľa v 1. rade na poslanca a Ing. P. pracoval ako prednosta miestneho úradu v čase,

keď sťažovateľ v 1. rade bol starostom mestskej časti.

Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa volieb, aby v rámci svojho priestoru,

ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol voličovi adekvátnu odpoveď na

argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu

(). Podobne ústavný súd hodnotí aj kupovanie hlasov, keď uvádza, že

poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom

aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný

materiálny prospech (). Ústavný súd uvedené činnosti hodnotí ako neetickú

formu prístupu k volebnej agitácii, ktorú nemožno v žiadnom prípade považovať za

zákonnú. Ústavný súd sa tiež vyjadril k pojmu „slobody volieb“, keď uviedol, že tento

pojem treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, ak je

právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie

je vytvorený žiaden nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov, a nie je ani

odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným

informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné

rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez

použitia násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek

druhu ().

Keďže svedkovia uvedení sťažovateľmi boli pre svoje rodinné a pracovné spojenie

so sťažovateľmi závažným spôsobom spochybnení, ústavný súd požiadal o vyjadrenie

obvodné oddelenie, ktorému smerovalo tiež oznámenie o trestnom čine.

V správe obvodného oddelenia sa uvádza, že sa nestal skutok, ktorý by bol

kvalifikovaný ako trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. Trestné

stíhanie bolo zastavené (uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010 z 13. decembra

2010), s čím sa stotožnil aj prokurátor; ani oznamovateľ proti uzneseniu nepodal sťažnosť.

Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2011.

Keďže sťažovatelia nepredložili iné hodnoverné dôkazy, ktoré by bolo možné

preskúmať, a orgán verejnej moci (územne príslušné obvodné oddelenie) nezistil skutok,

ktorý by bolo možné definovať ako trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb

a referenda, ústavný súd považuje vznesenú námietku za nepreukázanú.

K námietke narušenia volieb tým, že voliči mali kalendáriky s menom kandidáta

D. S.

Ako dôkaz prípravy a ovplyvňovania voličov v prospech zvoleného kandidáta malo

slúžiť vyjadrenie predsedu MVK Ing. L. P. a článok v internetovom serveri od autora A. B.

Pokiaľ ide o svedka Ing. P., jeho čestné vyhlásenie namietol zvolený starosta

z dôvodu jeho pracovného prepojenia na sťažovateľa v 2. rade.

Vo veci bolo podané aj trestné oznámenie a došlo aj ku krátkemu prerušeniu činnosti

volebných komisií pri nájdení jedného kalendára s označením kandidáta. Aj v tomto prípade

ústavný súd svoje závery odvodil z nezávislého operatívneho šetrenia, ktoré vykonalo na

mieste samom obvodné oddelenie, o čom podalo ústavnému súdu správu a predložilo aj

rozhodnutie sp. zn. ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010 z 13. decembra 2010 o zastavení

trestného stíhania pre tento skutok, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2011.

Vychádzajúc s uvedeného ústavný súd konštatuje, že dôkazy predložené

sťažovateľmi ani vo svojom súhrne neznamenajú závažné a intenzívne porušenie volebného

zákona, ktoré by malo za následok porušenie ich zaručeného práva.

Na tomto základe ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľov zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011