Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 3/95
PDF · 166.91 KB
No categories available
PL. ÚS 3/95
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí dňa 2. februára
1995 vo veci návrhu , obyvateľa , zastúpeného JUDr. Jánom
Husárom, advokátom, Humenné, Štefánikova 17, o neplatnosť volieb v obci Vechec, ktoré
sa konali dňa 18. a 19. novembra 1994 takto
r o z h o d o l :
Volebnú sťažnosť z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola dňa 24. 11. 1994 doručená volebná
sťažnosť podpísaná piatimi kandidátmi na funkciu starostu obce Vechec, ,
, , a ,
ktorí sa domáhali zrušenia výsledkov komunálnych volieb konaných v dňoch 18. a 19. 11.
1994 v obci Vechec, z dôvodov porušenia volebného zákona zo strany zvoleného starostu
a to ako vo volebnej kampani, tak aj pri príprave volieb a v samotnom
priebehu volebného aktu.
V dôvodoch volebnej sťažnosti sa uvádza:
„a/ Dňa 17. 11. 1994 starosta obce Vechec v čase od 15,15 hod. do
15,30 hod. v miestnom rozhlase, po oficiálnej volebnej kampani, hrubo osočoval bývalých
funkcionárov Miestneho národného výboru v obci Vechec , ,
predsedu a tajomníka MNV, ako aj predsedu dedinského výboru Jednoty, spotrebného
družstva, , kandidátov na funkciu starostu obce Vechec.
b/ Toho istého dňa v čase od 20,00 hod. do 21,00 hod. navštívil hornú
cigánsku osadu, kde rodine sľuboval odmenu 1 000 Sk a materiálnu výpomoc pri
oprave ich „chatrče“, ak ho budú voliť.
c/ , ako starosta obce zodpovedný za zvolanie prvého zasadnutia
okrskovej volebnej komisie, porušil časový harmonogram prípravy volieb, keďže komisiu
nezvolal do 5. 11. 1994, ale 7. 11. 1994, pričom komisia nebola úplná. Medzi členov
komisie pozval aj , ktorý nebol členom komisie. Tento v čase konania
volieb sa zdržiaval vo volebnej miestnosti za stolom s ostatnými členmi komisie a za
plentou robil úpravy volebných lístkov občanom - rómom. Túto činnosť vykonával až do
11,00 hod. dňa 19. 11. 1994, kedy volič podal proti tomu sťažnosť na Okresnú
volebnú komisiu vo Vranove nad Topľou. Dvaja členovia tejto komisie vykázali potom
z volebnej miestnosti. Zápis z toho nebol urobený. Podľa sťažovateľov
si úmyselne nasadil človeka do volebnej komisie na presadzovanie
vlastných záujmov.
d/ Hoci nebol dôvod prenášať volebnú urnu po prvom dni volieb do inej miestnosti, z
nepochopiteľných dôvodov bola urna prenesená do kancelárie vedúceho obecného podniku,
z prízemia na poschodie.
e/ dodatočne rozšíril volebnú sťažnosť voči okrskovej volebnej komisii
za nesprávne zaregistrovanie troch kandidátov do obecného zastupiteľstva, ktorí údajne
nedali súhlas k registrácii. Vo voľbách však neboli zvolení.“
Sťažovateľ ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti, v doplňujúcom
písomnom podaní z 8. 12. 1994, uviedol výroky , ktoré mal predniesť v
miestnom rozhlase v obci Vechec dňa 17. 11. 1994 na adresu bývalých funkcionárov
Miestneho národného výboru vo Vechci, na kandidátov na starostu obce a uviedol aj § 63
ods. 1 písm. a/ zákona č. 38/1993 Z. z., na základe ktorého žiada vyhlásiť neplatnosť volieb
v obci Vechec konaných dňa 18. a 19. 11. 1994. K tomuto podaniu pripojil písomné
prehlásenie občanov – voličov zo 7. 12. 1994.
Ústavný súd Slovenskej republiky na predbežnom prerokovaní veci dňa 11. 1. 1995
zistil, že návrh sťažovateľa na začatie konania o volebnej sťažnosti obsahuje všetky
zákonom ustanovené náležitosti podľa 20 a 60 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov.
Zo sťažovateľov bol oprávnený na podanie návrhu len , ktorý jediný zo
všetkých sťažovateľov získal vo voľbách viac ako 10 % voličov (§ 63 ods. 1 zákona č.
K volebnej sťažnosti sa písomne vyjadril dňa 5. 12.
1994 a k vyjadreniu pripojil písomné prehlásenie z 5. 12. 1994. Poprel
všetky tvrdenia, že v súvislosti s voľbami porušil volebný zákon. V miestnom rozhlase dňa
17. 11. 1994 neosočoval bývalých funcionárov MNV vo Vechci. Za osočovanie sťažovateľ
zrejme považuje vyhodnotenie činnosti obecného zastupiteľstva a vlastnej osoby za
uplynulé volebné obdobie, ktoré zverejnil v miestnom rozhlase nie 17. 11. 1994, ale 11. a
14. 11. 1994. Dňa 17. 11. 1994 len informoval občanov o čase, mieste a spôsobe volieb. Je
pravda, že 17. 11. 1994 bol v hornej rómskej osade. Zabezpečoval tam deratizáciu, ktorú
nariadila hygienická stanica vo Vranove nad Topľou. V osade sa rozmnožili potkany.
Priniesol im otravu na ničenie potkanov. Miestni občania pri tejto príležitosti mu povedali,
že im , za podporu vo voľbách, sľuboval dať potraviny, alkohol, šatstvo. Ďalší
sťažovateľ, , dal týmto občanom alkohol a slaninu a sťažovateľ
im opravoval bezplatne autá.
Keďže v tvrdeniach účastníkov konania boli diametrálne rozdiely a rovnako aj dve
písomné prehlásenia tej istej osoby si odporovali, ústavný súd vykonal
dokazovanie na zistenie skutočného stavu, výsluchom účastníkov konania, svedkov,
zápisnicami okrskovej volebnej komisie vo Vechci, písomnými prehláseniami
z 5. 12. 1994 a zo 7. 11. 1994. Svedkov navrhol sťažovateľ.
Účastníci konania pri svojom výsluchu zotrvávali na svojich tvrdeniach uvedených v
písomných podaniach.
K bodu a/, c/ volebnej sťažnosti vypovedal svedok . Uviedol, že bol
v dňoch 18. a 19. 11. 1994 vo volebnej miestnosti obce Vechec, kde so súhlasom predsedu
okrskovej volebnej komisie pomáhal pri volebnom akte občanom - rómom, (sám je tak isto
róm), ktorí nevedia čítať a písať, a to na základe ich požiadania. ho nepožiadal,
aby v jeho záujme niečo pri voľbách vykonal. Počul prejav dňa 17. 11. 1994,
ktorý odznel v miestnom rozhlase vo Vechci. Prejav bol krátky. hovoril, že sa
budú konať voľby. Potvrdil aj to, že im v stredu alebo vo štvrtok priniesol do
osady otravu na potkany.
Svedok , z podnetu ktorého bol vykázaný z volebnej
miestnosti dňa 19. 11. 1994 dvoma členmi Okresnej volebnej komisie, uviedol, že videl,
krúžkovať na volebnom lístku občianke . Preto podal sťažnosť. Asi tri
alebo štyri dni pred voľbami počul v miestnom rozhlase v obci Vechec hovoriť .
o nejakom manku, ktoré mal mať a . Na obsah prejavu sa však
nepamätá.
Ďalší svedkovia, predseda okrskovej volebnej komisie , členka
a , mali objasniť okolnosti okolo prípravy a samotného aktu
volieb, konaných dňa 18. a 19. 11. 1994 v obci Vechec. Všetci zhodne uviedli, že voľby
prebehli normálne. Bola riešená len jedna volebná sťažnosť od pána na
, pre úpravu volebného lístku inej občianke. mal súhlas od
predsedu okrskovej volebnej komisie, aby pomáhal občanom - rómom, ktorí nevedia čítať a
písať, na ich požiadanie, pri úprave volebného lístku. Inak sa menovaný nezúčastňoval
zasadnutí okrskovej volebnej komisie. Počas volieb sa nikto nesťažoval, že bol navrhnutý za
kandidáta na poslanca do obecného zastupiteľstva, pretože nedal k tomu súhlas. Svedok
okrem toho uviedol, že chodil s rómskymi občanmi aj za plentu.
Komisia proti tomu nemala námietky. K prejavu uviedol, že tento počul asi týždeň
pred voľbami a potom aj 17. 11. 1994. Pamätal si, že v prejave ohováral pána
Spomínal, že pri predchádzajúcich voľbách nechcel odovzdať úrad. O
premiestnení volebnej urny po prvom dni volieb rozhodol predseda okrskovej volebnej
komisie. Bola premiestnená do miestnosti, ktorá je zamrežovaná.
K prítomnosti vo volebnej miestnosti počas volieb a k preneseniu
urny, sa písomne vyjadrila okrsková volebná komisia dňa 1. 12. 1994, ktoré súd cituje v
plnom znení:
„Prvé zasadnutie komisie sa konalo 7. 11. 1994. nebol členom
komisie, ani nebol poverený nikým, ale na požiadanie starších rómskych občanov, ktorí
nevedia čítať a písať, im vysvetlil spôsob hlasovania. Tak isto aj v predchádzajúcich
voľbách bola urna zapečatená a prenesená za prítomnosti všetkých členov komisie na
bezpečné miesto v tej istej budove. Miestnosť, v ktorej sa urna nachádzala, bola
zapečatená.“
K bodu b/ volebnej sťažnosti boli vypočutí svedkovia ,
a , občania - rómovia. Svedkyňa potvrdila, že
bol vo štvrtok pred voľbami asi medzi 20,00 hod. a 21,00 hod. u nej v
„chyžke“, kde v prítomnosti švagra a jej sľúbil dať okná a
vápno na opravu domu. Pri tomto stretnutí jej povedal, aké číslo má voliť vo voľbách.
Konkrétne označil číslo 2. Je pravda, že podpísala dve čestné prehlásenia,
dňa 5. 12. 1994 a dňa 7. 12. 1994. pred podpisom, hoci
nevie čítať a písať (vie sa podpísať), jej prehlásenie neprečítal. Tvrdila, že obsah prehlásenia
nepoznala. Prehlásenie, ktoré podpísala , jej prečítal syn . K
peniazom, ktoré jej dal , a to raz 100 Sk a raz 50 Sk po voľbách, uviedla, že
išlo o pôžičku.
Keďže prehlásenia si odporovali, kvôli porovnaniu ústavný súd
ich uvádza v plnom znení.
Prehlásenie z 5. 12. 1994 dané :
„Ja dole podpísaná týmto prehlasujem, že nie je pravda, žeby som
dostala prísľub od , že ak ho budem voliť ja a aj moja rodina, že mi dá
1 000 Sk a nejaké dvere. Toto tvrdenie pokladám za podvod a prehlasujem, že také návrhy
som dostala od pána .“
Prehlásenie zo 7. 12. 1994 dané :
„Ja , , prehlasujem, že som po
voľbách navštívila p. na obecnom úrade a žiadala som od neho sľúbených 1 000
Sk. Ten ma z kancelárie vykázal a dal mi iba 100 Sk, neskoršie 50 Sk. Taktiež som
požiadala p. , aby mi dal také dvere, aké dal ,
Obdobné prehlásenie na tom istom papieri dali , syn ,
a .
Svedok , ktorý spolu s podpísal prehlásenie dňa
7. 12. 1994 uviedol, že mu v októbri 1994 sľúbil prihlásiť ho na trvalý pobyt v
obci, ak ho bude voliť. Pri sľube, ktorý dal svedkyni , bol prítomný aj
svedok . Nepočul však od spomínať voľby. Potvrdil, že im
priniesol otravu na potkany.
k výpovedi svedka uviedol, že svedok tak svedčí preto, lebo
jeho manželka je zamestnaná u pána ako predavačka a k výpovedi svedka
mal zasa takú pripomienku, že , ako obchodník, zásobuje rôznym tovarom
občanov hornej rómskej osady a svedok mu pritom pomáha. túto skutočnosť
nepoprel.
Z pripojeného písomného prejavu , ktorý mal odznieť pred voľbami v
miestnom rozhlase v obci Vechec, ústavný súd zistil, že v ňom starosta hodnotil
činnosť obecného zastupiteľstva v uplynulom volebnom období, a to, čo sám vykonal.
Hovoril tiež o problémoch, s ktorými sa stretával. Poukázal na rôzne akcie, ktoré sa podarilo
za jeho pôsobenia ukončiť.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného
zastupiteľstva a voľbách starostu obce Vechec dňa 18. a 19. 11. 1994 ústavný súd zistil, že
získal 476 platných hlasov voličov z počtu 871 platných hlasov.
Protikandidát získal 128 platných hlasov voličov. Ostatní protikandidáti nezískali
potrebných 10 % platných hlasov voličov (§ 59 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.).
Ústavný súd vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku). V petite volebnej
sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby výsledky komunálnych volieb v obci Vechec ústavný súd
zrušil a boli vypísané nové voľby. To nasvedčuje na požiadavku vyhlásiť voľby za neplatné
v zmysle § 63 ods. 1 písm. a/ zákona č. 38/1993 Z. z.. Naproti tomu z dôvodov volebnej
sťažnosti sa skôr zdá, že sťažovateľ napáda iba tú časť volieb, ktorá sa týka voľby starostu.
Z námietky smerujúcej na účinkovanie pri hlasovaní negramotných
rómskych občanov by sa dal vyvodiť záver, že sťažovateľ namieta neplatnosť celých volieb.
Preto súd žiadal sťažovateľa túto nepresnosť doplniť novým vyjadrením. Vyzval ho, aby
presne uviedol, ktorý z dôvodov § 63 zákona č. 38/1993 Z. z. uplatňuje. Novým podaním z
8. 12. 1994 uviedol, že žiada vyhlásiť voľby v obci Vechec za neplatné podľa § 63 ods. 1
písm. a/ zákona č. 38/1993 Z. z..
Ústavný súd sa zaoberal meritórnymi argumentami sťažnosti, so zreteľom na
výpovede jednotlivých svedkov, účastníkov konania, i so zreteľom na listinné dôkazy.
Pokiaľ ide o zvolanie okrskovej volebnej komisie miesto 5. 11. 1994 až 7. 11. 1994,
podľa názoru ústavného súdu nemalo to za následok spochybnenie zákonnosti volieb.
Lehoty, ktoré ustanovuje § 15 zákona č. 346/1990 Zb. slúžia k tomu, aby bol dostatok času
na prípravu volieb zo strany volebnej komisie a starostu obce. To zrejme bolo vykonané,
pretože sťažovateľ spochybňujúce argumenty ústavnému súdu neponúkol.
Určité pochybnosti sťažovateľ vniesol ohľadne troch kandidátov do obecného
zastupiteľstva, ktorí údajne nedali súhlas ku kandidovaniu a napriek tomu sa dostali na
volebnú listinu. Vo voľbách však neuspeli. Podľa názoru ústavného súdu tvrdenie o
porušení volebného zákona javí sa účelové. Keď kandidáti nechceli kandidovať, zákon im
umožňoval, podľa § 19 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb., vzdať sa kandidatúry. Čakať na
výsledok volieb a až po prípadnom neúspechu vzniesť námietku nezákonnosti volieb,možno
považovať aj za akúsi vypočítavosť. Naviac, aj keď by ústavný súd zistil takéto pochybenie,
samo osebe by nemohlo ovplyvniť výsledok volieb starostu obce. Z obsahu podania je
zrejmé, že sťažovateľovi ide o miesto starostu. Snaha sťažovateľa je dokázať, že voľby sú
neplatné, na základe argumentov, ktoré uviedol vo svojich podaniach. Dodatočne navrhol
ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov. Ústavný súd je však toho názoru, že výsluch
ďalších svedkov, vzhľadom na rozloženie voličskej základne, v ktorej má starosta
podporu viac ako polovice oprávnených voličov, kým sťažovateľ len niečo vyše 10 %
oprávnených voličov, by nepriniesol zmenu v doteraz zistenom skutkovom stave.
Svedkovia, ktorých by navrhol , by pravdepodobne, vzhľadom na sympatie,
ktoré mu prejavili odovzdaním svojho hlasu vo voľbách, nesvedčili proti nemu. Nakoniec
ani vypočutí svedkovia navrhnutí nevyvrátili obranu .
Ústavný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 32 zákona č. 346/1990
Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že
nemôže čítať a písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích
lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do
obálky. Z doslovného znenia tohto zákonného ustanovenia ústavný súd vyvodil záver, že
mohol negramotným občanom - voličom - rómom poskytovať pomoc pri
volebnom akte.
K premiestneniu volebnej urny po prvom dni volieb ústavný súd poukazuje na
ustanovenie § 28 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb.. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak sa
konajú voľby v dvoch dňoch, zabezpečí predseda okrskovej volebnej komisie, aby po
skončení prvého dňa bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak,
aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie lístky a spolu s ostatnými volebnými spismi
ich uloží na bezpečné miesto. Svedkovia a , členovia volebnej komisie,
potvrdili, že premiestnenie urny po prvom dni volieb do inej miestnosti bolo vykonané z
bezpečnostných dôvodov, do zamrežovanej miestnosti. Svedčí o tom aj zápisnica okrskovej
volebnej komisie z 1. 12. 1994. Teda argument sťažovateľa o porušení volebného zákona
premiestnením volebnej urny nemá právne opodstatnenie. Sama táto skutočnosť sotva
mohla ovplyvniť výsledky volieb, najmä keď ničím sťažovateľ nepreukázal, že došlo k
zásahu do volebnej urny.
Určité pochybnosti o zákonnosti postupu v rámci volebnej
agitácie vnáša jeho prejav, ktorý predniesol v miestnom rozhlase v obci Vechec; podľa jeho
tvrdenia v dňoch 11. a 14. 11. 1994 a podľa sťažovateľa dňa 17. 11. 1994, teda v čase, keď
ustanovenie § 30 zákona č. 346/1990 Zb. už zakazuje volebnú agitáciu. Podľa tohto
ustanovenia 48 hodín pred začatím volieb a v deň volieb je neprípustná volebná agitácia pre
kandidujúce politické strany a pre nezávislých kandidátov slovom, písmom, zvukom i
obrazom v štátnych a miestnych oznamovacích prostriedkoch, v budovách, kde sídlia
okrskové volebné komisie a v ich bezprostrednom okolí. Niektorí svedkovia tvrdili, že
prejav odznel 17. 11. 1994 . Iný svedok udáva, že prejav odznel 3 - 4
dni pred voľbami . Väčšina svedkov ho nepočula. Tí, čo ho počuli, ho rôzne
reprodukovali. Svedok uviedol, že hovoril dňa 17. 11. 1994 len o konaní
volieb. Zaujímavá je v tomto ohľade výpoveď svedka , ktorý inak vypovedal v
prospech . Tento tvrdil, že počul prejav 3 - 4 dni pred voľbami, pričom
citoval výroky , ktoré sa v jeho prejave nenachádzajú. Z výpovedí svedkov sa nedá
preto jednoznačne určiť, kedy vlastne hovoril v miestnom rozhlase. Zrejme aj
ďalšie svedecké výpovede, pokiaľ by ústavný súd pripustil ďalšie dokazovanie, vzhľadom
na rozloženie voličskej základne, by neprinieslo významnejšiu zmenu v zistenom
skutkovom stave.
Prítomnosť deň pred voľbami v hornej rómskej osade nemožno
podľa názoru ústavného súdu považovať za volebnú agitáciu, s poukazom na ustanovenie
§ 30 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb.. Naviac sú tu isté pochybnosti o vierohodnosti
svedeckých výpovedí svedkov z rodiny , najmä . Výpovede
svedkov, ktorých si navrhol , mohli byť ovplyvnené určitou odkázanosťou sociálne
slabých a nezamestnaných občanov na obchodníkovi Aj keď sa to doteraz
nepreukázalo (dokazovanie v tomto smere ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať),
sú tu určité náznaky vzťahovej previazanosti svedkov so sťažovateľom. Napríklad manželka
svedka je predavačkou u , svedok poskytuje pomoc pri
zásobovaní občanov z hornej rómskej osady.
Na tomto základe ústavný súd nadobudol presvedčenie, že zo strany
nedošlo k porušeniu volebného zákona v spojitosti s prípravou volieb, s volebnou
kampaňou, i v spojitosti s volebným aktom. V rámci vykonaného dokazovania ústavný súd
nezistil, žeby bol nasadil do volebnej komisie , aby konal v jeho
záujme, najmä pri volebnom akte rómskych občanov. Rovnako návštevu hornej rómskej
osady v predvečer volieb starostu nie je možné hodnotiť ako volebnú agitáciu
podľa 30 zákona č. 346/1990 Zb.. Prejav v miestnom rozhlase je rôzne
reprodukovaný svedkami a sporné bolo i to, kedy vlastne odznel. Skôr by sa dalo veriť
svedkovi , ktorý udával, že prejav odznel 3 - 4 dni pred voľbami.
Ani ďalšie námietky proti postupu volebnej komisie, či už pri príprave volieb alebo
aj pri samotných voľbách, nemali právne opodstatnenie. Preto ústavný súd návrh
sťažovateľa vyhlásiť voľby v obci Vechec dňa 18. a 19. 11. 1994 za neplatné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 2. februára 1995