Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 1/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,

Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti

politickej strany , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Nechalom, PhD., advokátska kancelária Nechala

& Co. s. r. o., Panenská 23, Bratislava, za účasti , , a

, , vo veci namietanej neústavnosti

a nezákonnosti volieb a proti výsledku volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce

Lipovec, okres Rimavská Sobota, konaných 10. novembra 2018 takto

rozhodol:

Voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, okres Rimavská Sobota,

konané 10. novembra 2018 vyhlasuje za n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 9. januára 2019 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť politickej strany

, (ďalej len „sťažovateľka“), za účasti

, , , ktorou

podľa (ďalej len „“) v spojení s

a nasl. namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov

Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, okres Rimavská Sobota (ďalej aj ,,obecné

zastupiteľstvo“), konaných 10. novembra 2018.

2. Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť napádaných volieb, ako aj ich

výsledok v rozsahu voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, konkrétne

namieta zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva , (ďalej

len „odporca v 1. rade“), nominanta politickej strany (ďalej len „odporca v 2. rade“),

ktorý podľa sťažovateľky bol miestnou volebnou komisiou zaregistrovaný ako kandidát

na poslanca obecného zastupiteľstva aj napriek skutočnosti, že nespĺňa jeden zo základných

zákonných predpokladov pasívneho volebného práva, t. j. práva byť volený do orgánov

územnej samosprávy podľa o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého jednou z prekážok byť volený je, ak bol

kandidát právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a odsúdenie nebolo zahladené.

Podľa sťažovateľky sa táto nezákonnosť v postupe miestnej volebnej komisie, ktorá takto

iba na podklade čestného vyhlásenia kandidáta zaregistrovala ako kandidáta pre voľbu

do orgánu územnej samosprávy, nielen odporcu v 1. rade, ale aj ďalšieho nominanta

odporcu v 2. rade, a to , prejavila aj vo výsledku týchto

napádaných volieb, keďže odporca v 1. rade bol ako poslanec do Obecného zastupiteľstva

obce Lipovec aj zvolený.

3. V uvedených súvislostiach však sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť,

že v zmysle § 172 v spojení s § 171 ods. 5 písm. a) volebného zákona je kandidát

(či už nominant politickej strany alebo aj nezávislý kandidát, pozn.) na voľbu do orgánu

územnej samosprávy povinný ku kandidátnej listine predložiť iba vlastnoručne podpísané

vyhlásenie, že nemá prekážky práva byť volený v zmysle § 6 volebného zákona,

podľa ktorého sú takýmito prekážkami (a) výkon trestu odňatia slobody, (b) právoplatné

odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, a (c) pozbavenie

spôsobilosti na právne úkony. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka tiež konštatuje, že

účinná právna úprava volebného zákona neumožňuje miestnej volebnej komisii overiť

pravdivosť písomného vyhlásenia kandidáta, že nemá prekážky práva byť volený v zmysle

§ 6 písm. b) volebného zákona, pretože „Na jej overenie by bolo potrebné získať odpis

registra trestov, čo však o registri trestov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k miestnej volebnej komisii

neumožňuje.“.

4. Aby sťažovateľka preukázala, že jej sťažnosť nie je iba účelová z dôvodu, že

všetci jej kandidáti na poslancov obecného zastupiteľstva neboli zvolení, poukazuje aj

na písomnú komunikáciu realizovanú pred napádanými voľbami medzi v tom čase

pôsobiacou a aj opätovne zvolenou starostkou obce Lipovec a Štátnou komisiou pre voľby

a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“) a s Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). V zmysle tejto komunikácie štátna

komisia v tom čase úradujúcu starostku, ktorá mala podozrenie, že miestna volebná komisia

zaregistrovala ako kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva osobu, u ktorej bolo

podozrenie, že bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin a jej odsúdenie nebolo

zahladené, s jej otázkou týkajúcou sa oprávnenia miestnej volebnej komisie preverovať

pravdivosť vyhlásenia kandidáta o tom, že nemá prekážku práva byť volený v zmysle

§ 6 písm. b) volebného zákona preukázaním výpisu z registra trestov, ako aj s jej otázkou,

kde možno napádať rozhodnutie miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta

do obecného zastupiteľstva, odkázala na ministerstvo ako na gestora volebného zákona.

Následne ministerstvo konštatovalo, že „V prípade, ak miestna volebná komisia

zaregistrovala kandidáta, u ktorého existuje prekážka práva byť volený a tento kandidát

bude vo voľbách zvolený, je možné takýto výsledok volieb napadnúť na Ústavnom súde

sťažnosťou pre nezákonnosť volieb.“.

5. V súvislosti so zvolením odporcu v 1. rade, kandidáta odporcu v 2. rade

v napádaných voľbách za poslanca Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, sťažovateľka

uviedla, že existuje „... dôvodné podozrenie...“, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný

trestný čin a že jeho odsúdenie nebolo zahladené, a teda že bol zvolený aj napriek tomu, že

nespĺňa zákonné predpoklady pasívneho volebného práva.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie miestnej volebnej komisie

v Lipovci o výsledku volieb poslancov obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce,

uskutočnených 10. novembra 2018, v časti o zvolení (

) do obecného zastupiteľstva v obci Lipovec a vyhlasuje (

) za riadne zvoleného poslanca obecného zastupiteľstva obce

Lipovec.“

alebo aby alternatívnym petitom takto rozhodol:

„Ústavný súd vyhlasuje voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce Lipovec,

okres Rimavská Sobota, uskutočnené 10. novembra 2018 za neplatné.“

7. V rámci dokazovania ústavný súd vykonal dôkaz oboznámením sa s výpisom

z registra trestov odporcu v 1. rade zaslaným mu na výzvu ústavného súdu Generálnou

prokuratúrou Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že odporca v 1. rade bol odsúdený

trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. z 8. septembra

2017, a to za úmyselný trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) , a to na trest zákazu činnosti v trvaní 5 rokov

a podmienečne na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní

1 roka a 6 mesiacov, s jej trvaním do 8. marca 2019.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb... do orgánov územnej samosprávy...

9. Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

10. Podľa v prípadoch uvedených v odseku

1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

11. Podľa § 176 ods. 4 písm. a) volebného zákona ku kandidátnej listine politickej

strany alebo koalície musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta

uvedeného na kandidátnej listine, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej

kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený.

12. Podľa § 6 písm. b) volebného zákona prekážkou práva byť volený je právoplatné

odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.

13. Podľa § 177 ods. 1 písm. a) a c) volebného zákona miestna volebná komisia

predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ktorý má prekážku

práva byť volený podľa § 6..., ktorý ku kandidátnej listine nepripojil vyhlásenie podľa § 176

ods. 4 písm. a) alebo ods. 7...

14. Podľa § 177 ods. 4 a 5 volebného zákona proti rozhodnutiu miestnej volebnej

komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo

koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní

kandidáta na správny súd. Návrh možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia

miestnej volebnej komisie.

Ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, miestna volebná komisia

vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie

na kandidátnej listine.

15. Podľa pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou

treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie

z nedbanlivosti.

16. Podľa kto marí alebo podstatne sťažuje

výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť,

na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

17. Právomoc zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa uplatní ústavný súd v súlade so svojou

stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie

tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne

opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. ,

, ).

18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach rozlišoval prípravnú

fázu volieb (schvaľovanie kandidátnej listiny príslušnou volebnou komisiou, registrácia

kandidáta) a fázu samotného priebehu volieb, keď sa tvorí výsledok volieb (v čase

od otvorenia volebných miestností do vyhlásenia výsledkov volieb, kam patrí hlasovanie

voličov a spočítavanie hlasov). Konkrétne v rozhodnutí sp. zn. ústavný súd

uviedol, že „Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať

za následok iba vyhlásenie volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom

súde]. Naproti tomu vo fáze samotného priebehu volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti

môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb

podľa . V prípade, keď boli zistené také

závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať z hľadiska

správnosti výsledku, prichádza do úvahy záver o neplatnosti volieb. Naproti tomu

základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je podľa názoru ústavného súdu

preukázanie takých porušení zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, ako

bol vyhlásený. Preukázaný nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr. výsledky

dokazovania nasvedčujú tomu, že zvolený bol iný kandidát, než ktorý bol vyhlásený

za zvoleného; bol zistený iný počet platných hlasov než volebnou komisiou a pod.).“

19. V danom prípade malo dôjsť k neústavnosti a nezákonnosti už v rámci prípravnej

fázy volebného procesu, a to pri registrovaní kandidáta do orgánu samosprávy obce,

konkrétne do Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, vykonávanom volebným zákonom

splnomocneným nezávislým volebným orgánom miestnou volebnou komisiou, ktorá mala

kandidáta na poslanca (odporcu v 1. rade) zaregistrovať aj napriek danosti (existencii)

prekážky jeho zvoliteľnosti podľa § 6 písm. b) volebného zákona (prekážka pasívneho

volebného práva, pozn.).

20. Prekážky volebného práva možno definovať ako či volebnými zákonmi

ustanovené podmienky výkonu volebného práva, ktorých nenaplnenie neumožňuje

fyzickým osobám, ktorým inak volebné právo patrí, jeho reálny výkon, a to až dovtedy,

kým táto prekážka trvá (Orosz, L. a kol. Volebné právo. Košice : UPJŠ, 2015. s. 45).

21. Cieľom právnej úpravy, ktorá pre všetky druhy volieb zaviedla prekážku výkonu

pasívneho volebného práva z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin,

ktoré ešte nebolo zahladené [§ 6 písm. b) volebného zákona], bolo zabezpečiť verejný

záujem na tom, aby sa o volené funkcie uchádzali iba osoby, ktorých bezúhonnosť je

nespochybniteľná. Vylučujúcou podmienkou v danom prípade je iba zahladenie odsúdenia,

ktorého právnym dôsledkom je zákonná fikcia neodsúdenia.

22. Vykonaným dokazovaním ústavný súd zistil, že odporca v 1. rade v čase konania

napádaných volieb konaných 10. novembra 2018, resp. v štádiu ich prípravného procesu

registrácie kandidátnych listín, nespĺňal volebným zákonom ustanovené podmienky

pasívneho volebného práva, pretože bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin

a jeho odsúdenie v tom čase ešte nebolo zahladené [§ 6 písm. b) volebného zákona]. Pričom

podľa ústavného súdu táto skutočnosť, t. j. zaregistrovanie kandidáta (odporcu v 1. rade)

na poslanca vo voľbách do obecného zastupiteľstva vo voľbách konaných 10. novembra

2018 napriek tomu, že nespĺňal zákonné podmienky pasívneho volebného práva, mala

jednoznačný vplyv na výsledok týchto volieb, keďže odporca v 1. rade sa aj stal jedným

z troch poslancov obecného zastupiteľstva, pričom rozloženie hlasov voličov odovzdaných

tomuto kandidátovi mohlo v konečnom dôsledku ovplyvniť iný ako vyhlásený výsledok

napádaných volieb.

23. Rozhodnutie voličov ako suveréna môže teda ústavný súd zmeniť len

vo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili alebo mohli

preukázateľne spôsobiť, že (by) voliči rozhodli inak a bol (by) zvolený iný kandidát.

Ústavný súd judikoval (, , ), že existuje verejný

záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu, lebo len tak sa možno

priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, ktorý zahŕňa

aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má právo, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas

podľa zákonných pravidiel.

24. Uvedené porušenie volebného zákona, ku ktorému došlo v prípravnej fáze

napádaných volieb, s ohľadom na intenzitu jeho dopadu na samotný výsledok volieb

poslancov Obecného zastupiteľstva obce Lipovec konaných 10. novembra 2018 je v zmysle

judikatúry ústavného súdu (pozri bod 19) samo osebe dostatočné na to, aby ústavný súd

vyhlásil tieto voľby za neplatné, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, tobôž,

ak v súčasnosti účinná volebná legislatíva a ani správna legislatíva nepozná postup, kedy

by bolo možné napadnúť rozhodnutie miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta.

25. Podľa § 177 ods. 4 volebného zákona proti rozhodnutiu miestnej volebnej

komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo

koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní

kandidáta na správny súd. Návrh možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia

miestnej volebnej komisie.

26. Podľa v znení

neskorších predpisov žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia

o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia

rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest

a mestských častí podľa osobitného predpisu.

27. Vzhľadom na citovanú legislatívu je zrejmé, že sťažovateľka mohla svoju

námietku spočívajúcu v nesplnení podmienok pasívneho volebného práva kandidáta

(odporcu v 1. rade) uplatniť až v konaní pred ústavným súdom vo veci neústavnosti

a nezákonnosti volieb podľa .

28. Podľa ústavného súdu uvedená skutočnosť odhaľuje systémový problém (pozri

tiež , , kde sťažovatelia taktiež namietajú nesplnenie

podmienky pasívneho volebného práva protikandidátom) spočívajúci v tom, že príslušná

volebná komisia môže iba formálne preskúmať podanú kandidátnu listinu a jej prílohy,

avšak nemá možnosť overiť si pravdivosť čestného vyhlásenia kandidáta o tom, že nemá

prekážky práva byť volený, a to ani v prípade pochybností o pravdivosti tohto vyhlásenia už

pri jeho predložení, pretože zákon kandidátovi neukladá povinnosť na preukázanie svojich

tvrdení predložiť napr. výpis z registra trestov. Okrem toho následne po zaregistrovaní

kandidáta, ktorý nespĺňa podmienky pasívneho volebného práva, nie je možné takéto

rozhodnutie volebnej komisie o zaregistrovaní tohto kandidáta v zmysle účinnej právnej

úpravy napadnúť na súde, prípadne na inom orgáne. Protikandidátom sa tak otvára priestor

na spochybnenie procesu registrácie takéhoto kandidáta, resp. splnenia podmienok

pasívneho volebného práva takýmto kandidátom, až v konaní pred ústavným súdom podľa

, teda až po samotnom konaní volieb.

29. Ústavný súd konštatuje, že riešenie opísaného systémového problému je

v kompetencii zákonodarcu, nie ústavného súdu. Na tomto mieste je však potrebné

zdôrazniť, že súčasný stav nie je s ohľadom na štandardy demokratického a právneho štátu

žiaduci a ani akceptovateľný. Keďže do úvahy prichádza viacero možností riešenia tohto

problému (či už na úrovni volebnej komisie, alebo v rámci možného súdneho prieskumu

zaregistrovania kandidáta), ústavný súd nepovažuje za potrebné upriamovať pozornosť

zákonodarcu na jedno konkrétne riešenie.

30. Ústavný súd vzhľadom na uvedené uplatnil svoju právomoc vyplývajúcu

z a vyhlásil voľby poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Lipovec konané 10. novembra 2018 za neplatné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019