Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)PL. ÚS 25/2015
PDF · 329.07 KB
No categories available
PL. ÚS 25/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť L. V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Valko Marián &
partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava, substitučne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Pluhová 78, Bratislava, konajúcou prostredníctvom
konateľa a advokáta Mgr. Tomáša Zahradníka, vo veci namietanej neústavnosti
a nezákonnosti volieb starostu mestskej časti Bratislava-Rača konaných 15. novembra 2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra
2014 doručená faxom a 28. novembra 2014 doplnená predložením originálu sťažnosť L. V.
(ďalej len „sťažovateľka“), podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti
Bratislava-Rača (ďalej len „mestská časť“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj
„napadnuté voľby“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka vo voľbách do orgánov
samosprávy mestskej časti konaných 15. novembra 2014 kandidovala na funkciu starostky
spolu s ďalšími 3 kandidátmi – P. P. (ďalej len „odporca“), M. D. a M. N. Za starostu
mestskej časti bol zvolený odporca (SIEŤ, KDH, MOST-HÍD, NOVA, SZ), ktorý získal
4 271 hlasov z celkového počtu 7 761 platných hlasov odovzdaných pre voľby starostu
mestskej časti. V ďalšom poradí sa umiestnili M. D. (OKS, SDKÚ–DS) so ziskom 2 306
hlasov, sťažovateľka (NEKA) so ziskom 1 014 hlasov a M. N. (NEKA) so ziskom 170
hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou a odporcom ako zvoleným starostom
mestskej časti predstavuje 3 257 hlasov.
Namietanú neústavnosť a nezákonnosť napadnutých volieb sťažovateľka odôvodňuje
viacerými porušeniami zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“),
ku ktorým podľa nej došlo v období prípravnej fázy volieb. V tejto súvislosti sťažovateľka v
odôvodnení sťažnosti bližšie uviedla:
«... v dňoch od 8. novembra 2014 do 11. novembra 2014 vrátane, bolo preukázateľne
v rôznych časoch medzi obyvateľov mestskej časti Bratislava - Rača do ich poštových
schránok distribuované periodikum s názvom „Račan“, ročník 2014, vydanie č. 7,
s uvádzaným dátumom vydania 15. novembra 2014, ktoré vychádza v náklade cca 10.000
ks, registrované v zozname periodickej tlače vedenom Ministerstvom kultúry Slovenskej
republiky pod evidenčným č.: EV 4185/10 (ďalej aj „Račan“). ...
V uvedenom periodiku Račan bol:
• na strane 03 zverejnený predvolebný prieskum ohľadom predpokladanej podpory
jednotlivých kandidátov na starostov mestskej časti Bratislava - Rača (aj so subjektívnymi
komentármi vo vzťahu k jednotlivým kandidátom, ktoré boli, vo vzťahu k Sťažovateľke,
nepravdivé a osočujúce)
• na strane 16 výsledky prieskumu verejnej mienky medzi významnými osobnosťami
verejnej mienky so zverejnením ich názorov na voľbu starostu mestskej časti Bratislava -
Rača, všetky jednostranne zamerané na vykreslenie pozitívneho obrazu o jedinom
z kandidátov – Porušovateľovi. ...
Zverejnením týchto prieskumov v čase kratšom ako 7 dní pred dňom konania volieb
došlo k flagrantnému porušeniu ZVOSO, ktoré malo za následok nezákonné ovplyvňovanie
voličov mestskej časti Bratislava - Rača vo vzťahu k voľbám starostu mestskej časti
Bratislava - Rača a má za následok neústavnosť a nezákonnosť volieb...
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že periodikum Račan podľa svojho spracovania
na občanov pôsobí ako oficiálne periodikum mestskej časti Bratislava - Rača, pričom je
vydávané súkromnou osobou – obchodnou spoločnosťou PELITAS, s.r.o., ktorej jediným
spoločníkom a konateľom je pán M. J., ktorý je zároveň asistent organizačných služieb
a internej komunikácie kancelárie Porušiteľa - v tom čase starostu mestskej časti Bratislava
- Rača.
Podľa dostupných informácií je pán M. J. zároveň aj členom predsedníctva
a ústredným tajomníkom Strany zelených, v ktorej je Porušovateľ členom a bývalým
predsedom. Uvedené skutočnosti dokazujú prepojenie Porušovateľa s vydávaním periodika
Račan, ktorým došlo k porušeniu zákonného priebehu volieb v mestskej časti Bratislava -
Rača. ...
Vo vzťahu k uvedenému konaniu bol tiež členkou miestnej volebnej komisie
v mestskej časti Bratislava - Rača pani D. K... dňa 14. novembra 2014 podaný podnet na
Ústrednú volebnú komisiu pre voľby do orgánov samosprávy obcí pre rok 2014 pre
podozrenie z porušenia volebného zákona.
Ústredná volebná komisia tento podnet po jeho prerokovaní a prijatí uznesenia
č. 101 následne dňa 15. novembra 2014 listom č. ÚVK-OSO-2014/083 odstúpila Okresnej
prokuratúre Bratislava III a pani D. K. svoje podanie následne Okresnej prokuratúre
Bratislava III doplnila svojim podaním zo dňa 20. novembra 2014. ...
Vyššie uvedené periodikum publikovalo rad negatívnych informácií priamo
osočujúcich Sťažovateľku, ku ktorým nebol Sťažovateľke poskytnutý priestor na vyjadrenie
sa, nakoľko k publikácii periodika Račan došlo v krátkom čase pred začiatkom volebného
moratória. Periodikum Račan obsahovalo obvinenie Sťažovateľky zo zmanipulovania
verejného obstarávania v štátnom podniku LESY SR, spochybňovanie financovania volebnej
kampane Sťažovateľky a negatívne hodnotenie rodinného stavu Sťažovateľky. Uvedenie
týchto informácií v periodiku a následné znemožnenie výkonu práva na odpoveď
Sťažovateľky pred uskutočnením volieb pre krátkosť času spôsobilo porušenie § 30 ods. 9
ZVOSO.
Na základe vyššie uvedeného považujeme za preukázateľné, že nezákonným
spôsobom publikovania periodika Račan podľa príslušných ustanovení ZVOSO došlo
k manipulácii voličov, ktorá zapríčinila stratu hlasov Sťažovateľky. ...
K ďalšiemu porušeniu volebného moratória došlo prostredníctvom sociálnej siete
facebook.com užívateľom tejto siete pani L. D. a na facebook stránke investigatívnej
spravodajskej siete GINN.
Facebook stránka investigatívnej spravodajskej siete GINN má ku dňu podania
návrhu 24.329 užívateľov sledujúcich jej obsah tým, že na tejto stránke označili možnosť
„páči sa mi to“. Medzi predmetnou sieťou GINN a Porušovateľom pritom existuje
prepojenie prostredníctvom finančnej dotácie tejto siete zo strany Porušovateľa, čo má za
dôsledok neobjektivitu tejto investigatívnej spravodajskej siete pri informovaní o voľbách
konaných v mestskej časti Bratislava - Rača dňa 15. novembra 2014.
Spravodajská investigatívna sieť GINN v čase volebného moratória podľa § 30
ods. (11) ZVOSO od 13. novembra 2014 o 22:14 hod zverejňovala informácie obviňujúce
Sťažovateľku z pochybení počas verejného obstarávania Trnavskej univerzity
a z následného spôsobenia povinnosti Trnavskej univerzity zaplatiť pokutu vo výške
15.000,00 EUR v nadväznosti na údajné pochybenia Sťažovateľky. Zároveň boli zverejnené
aj informácie ohľadom údajného zmanipulovania verejného obstarávania v štátnom
podniku LESY SR a obvinenia o skrývaní sa pred týmito inštitúciami. Zverejnením týchto
nepravdivých a osočujúcich informácií v predmetnom čase došlo k porušeniu vyššie
uvedeného § 30 ods. (11) ZVOSO o volebnom moratóriu a malo za následok neústavné
a nezákonné ovplyvnenie mienky voličov mestskej časti Bratislava - Rača a stratu voličov
Sťažovateľky. ...
Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že v noci z 14. novembra na 15. novembra 2014
dosiaľ neznáma osoba protizákonným spôsobom v čase volebného moratória upravila jej
bilboard, na ktorom výraznou farbou prečiarkla jej priezvisko a nahradila ho priezviskom
„K.“.
Sťažovateľka pritom už počas kampane bola nepravdivo a nedôvodne spájaná
s podnikateľom I. K., a to napríklad aj v uvádzanom periodiku Račan. Podnikateľ I. K. je
pritom verejne známou osobou, s ktorou sú spájané na verejnosti zväčša negatívne emócie,
keď táto osoba je na verejnosti vykresľovaná ako osoba so zlou povesťou, ako bezohľadný
a korumpujúci podnikateľ, ktorý sa na úkor verejnosti nespravodlivo obohacuje.
Uvedeným spojením tak došlo k ďalšiemu nezákonnému zásahu do volebnej kampane
na starostu mestskej časti Bratislava - Rača a k pokusu o nezákonné ovplyvňovanie voličov
v čase volebného moratória, pričom predmetný bilboard sa nachádza v tesnej blízkosti
Základnej školy Tbiliská, v ktorej sa nachádzali volebné miestnosti pre celkovo tri volebné
okrsky mestskej časti Bratislava - Rača. Samotné sídlisko, kde sa nachádza Základná škola
Tbiliská, je najväčším sídliskom v rámci mestskej časti Bratislava - Rača.»
Na základe uvedeného sťažovateľka v závere svojej sťažnosti konštatuje, že
„prípravná fáza volieb starostu mestskej časti Bratislava - Rača bola ovplyvnená takými
vážnymi porušeniami pravidiel volebnej súťaže, že samotné voľby starostu mestskej časti
Bratislava - Rača sa stali neústavnými a nezákonnými“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje Voľby starostu mestskej časti
Bratislava – Rača konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné.“
Sťažovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila výtlačok periodika RAČAN,
vydanie č. 7, ročník 2014, čestné vyhlásenia obyvateľov mestskej časti Ľ. K., S. R., G. E., J.
Ž. a H. K. k časovým okolnostiam distribúcie periodika RAČAN, výpis z obchodného
registra Slovenskej republiky spoločnosti PELITAS, s. r. o., printscreen stránky mestskej
časti, podnet K. a jeho doplnenie, list „Ústrednej volebnej komisie“, printscreeny
z Facebook stránky užívateľky L. D. a spravodajskej siete „GINN“, printscreeny
z internetových stránok spravodajského portálu Biztweet.eu a fotografiu upraveneného
volebného bilbordu sťažovateľky. Sťažovateľka zároveň navrhla vypočuť ako svedkov
obyvateľov mestskej časti, ktorí podpísali predložené čestné vyhlásenia, a svedka Ľ. K.,
ktorý videl označeným spôsobom upravený bilboard sťažovateľky.
Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné
prerokovanie vyjadril odporca podaním doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014,
ktorý k veci uviedol:
«Nemám vedomosť o žiadnom porušení zákona a neústavnosti volieb. Voľby prebehli
v súlade so zákonom č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ako aj Ústavou SR. Ustanovenia zákona vrátane
volebného moratória som dodržiaval.
V súvislosti s periodikom Račan, na ktoré bolo poukázané ako na dôkaz porušenia
zákona, uvádzam, že predmetné periodikum je súkromného charakteru a nemá žiadne
prepojenie s mojou osobou, ani s úradom starostu Mestskej časti Bratislava - Rača.
Nemám vedomosť o tom, či bol vykonaný prieskum volebných odhadov v súvislosti
s volebnými preferenciami jednotlivých kandidátov, či inými údajmi v uverejnenom
periodiku Račan opisované sťažovateľkou, v akom čase, ani kto tento vykonal a publikoval.
Keďže mi prílohy sťažnosti neboli doručené, neviem sa ani bližšie vyjadriť k ich obsahu.
Uvedené ako dôkaz porušenia zákona zo strany mojej osoby v nijakom smere neobstojí.
V tomto prípade je potrebné sa obrátiť ako na prípadného porušovateľa na vydavateľa
periodika Račan s relevantnými dôkazmi.
Rovnako nemám vedomosť o obsahu stránky na sociálnej sieti „facebook“ ako ani
o osobe, ktorá uverejňovala informácie. Z toho dôvodu sa neviem vyjadriť k pravdivosti
informácií.
Žiadnym spôsobom neviem prispieť ani k objasneniu úpravy bilboardu, ktoré mala
vykonať podľa sťažovateľky neznáma osoba či k informáciách o prepojeniach medzi
sťažovateľkou a p. K.
Uvedené skutočnosti nijako nepreukazujú porušenie zákona z mojej strany na
základe čoho považujem sťažnosť za nedôvodnú, účelovú a ničím nepodloženú.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadam, aby Ústavný súd SR podanú sťažnosť zo dňa
15.12.2014 v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR
uznesením zamietol ako nedôvodnú.»
Zo zoznamu periodickej tlače vedeného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) ústavný súd zistil, že periodikum RAČAN je vedené
ministerstvom pod evidenčným č. EV 4185/10. Ide o regionálne periodikum s inou
periodicitou určené pre širokú verejnosť, ktorého obsahovým zameraním je regionálne
spravodajstvo. Jeho vydavateľom je obchodná spoločnosť PELITAS, s. r. o., Gelnická 18,
Bratislava, ktorej vlastníkom (spoločníkom) je M. J.
Z listu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Rača doručeného ústavnému súdu
22. decembra 2014 vyplýva, že M. J., trvale bytom..., je s mestskou časťou v trvalom
pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitú (podľa
webstránky mestskej časti je menovaný asistentom organizačných služieb a internej
komunikácie).
Z internetovej stránky mestskej časti, ako aj zo zoznamu periodickej tlače vedeného
ministerstvom ústavný súd zistil, že oficiálnymi novinami mestskej časti sú noviny
„Račiansky výber“ (evidované pod č. EV 2979/09), ktorých vydavateľom je mestská časť.
Ide o regionálny mesačník, ktorého obsahovým zameraním je regionálne spravodajstvo,
publicistika a samospráva. Podľa webstránky mestskej časti je vydávaný v náklade
10 000 ks a doručovaný zdarma do všetkých domácností v mestskej časti.
Pokiaľ ide o podnet členky miestnej volebnej komisie v napadnutých voľbách D. K.,
na ktorý sa sťažovateľka odvoláva, na výzvu ústavného súdu sa vo veci podaného podnetu
vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) listom
doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014, v ktorom uviedla, že uvedený podnet bol
dozorujúcim prokurátorom 28. novembra 2014 odložený pod č. k. Pd 262/14/1103-3
z dôvodu, že «prokurátor nepreskúmava postup a konanie obchodnej spoločnosti, ktorá je
súkromnoprávnym subjektom a jediným vydavateľom periodika „Račan“, nakoľko takýto
subjekt nemožno v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o prokuratúre považovať za
orgán verejnej správy, prípadne iný orgán taxatívne uvádzaný v § 31 odsek 1 citovaného
zákona a ako takého nepodlieha jeho konanie, resp. konateľa tejto spoločnosti,
preskúmaniu prokurátora v zmysle príslušných zákonných ustanovení zákona
o prokuratúre». Zároveň bola podávateľka podnetu upovedomená, že „podnet nebol
vyťažený do trestného úseku tunajšej prokuratúry, nakoľko takýmto konaním vydavateľa
nemohlo dôjsť ani k naplneniu skutkovej podstaty žiadneho z trestných činov upravených
v osobitnej časti Trestného zákona“.
Podávateľka podnetu 8. decembra 2014 doručila okresnej prokuratúre „sťažnosť“
proti vybaveniu jej podnetu, ktorá bola vzhľadom na jej obsah posúdená ako opakovaný
podnet. Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila opakovaný podnet „vo veci namietaného
porušenia volebného moratória v Mestskej časti Bratislava – Rača v komunálnych voľbách
2014“ 5. februára 2015 pod č. k. Kd 859/14/1100-8 „pokynom podľa § 6 ods. 1 písm. a)
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení, v ktorom Okresnej prokuratúre
Bratislava III uložila zabezpečiť vybavenie podaní D. K. v tejto veci ako trestného
oznámenia podľa § 196 Trestného poriadku“. Vo zvyšnej časti bol opakovaný podnet
odložený ako nedôvodný.
V podaní označenom ako „Doplnenie dôkazov k sťažnosti...“ doručenom ústavnému
súdu 5. januára 2015 sťažovateľka predložila ako dôkaz o distribúcii periodika RAČAN
v čase volebného moratória printscreen príspevku zakladateľa občianskeho združenia
Račiansky spolok vydávajúceho označené periodikum J. B. zverejneného na sociálnej sieti,
v ktorom potvrdil, že „vydanie č. 7 periodika Račan bolo dňa 07.11.2014, t.j. 8 dní pred
dňom konania volieb, len doručené na distribúciu slovenskej pošte. Medzi občanov mestskej
časti... bolo toto vydanie následne prvýkrát distribuované až nasledovný deň 08.11.2014“.
Sťažovateľka zároveň poukázala na článok autorky B. K. uverejnený spravodajským
portálom SME.sk dňa 15. novembra 2014 o 20.00 h pod názvom „V Rači zostáva starostom
P.“, ktorý informoval o výsledku volieb v mestskej časti. Podľa sťažovateľky „obsahuje
tento článok veľmi presné informácie o výsledkoch volieb, pričom v čase vydania tohto
článku ešte nemohli byť prístupné, keďže v tom čase len došlo k zatvoreniu volebných
miestností“, z tohto dôvodu preto „existuje dôvodná pochybnosť o zákonnom priebehu
volieb v mestskej časti“.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej
samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého
zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená
zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu
spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným
predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,
O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný
princíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak, nútiaci ich na
hlasovanie pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré
subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné
predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri
vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia,
navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 90/07).
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1
zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou
len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu
sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov
upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).
Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo
voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na
účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané
spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta alebo ich
zrušenie môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje
výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú
prejavom skutočnej vôle voličov.
Volebné nedostatky sa posudzujú podľa zásad volebného súdnictva. Volebný
výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebný nedostatok mohol mať vplyv na celkové
rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie
intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť napadnutých volieb v dôsledku
porušenia volebného moratória, ku ktorému malo dôjsť tým, že
- v dňoch od 8. do 11. novembra 2014 (teda v čase kratšom ako 7 dní pred dňom
konania volieb) bolo medzi obyvateľov mestskej časti distribuované periodikum
RAČAN, ročník 2014, vydanie č. 7, s uvádzaným dátumom vydania 15.
november 2014, v ktorom bol na strane č. 3 zverejnený „predvolebný prieskum“
o podpore jednotlivým kandidátom na starostu mestskej časti so subjektívnymi
komentármi, ktoré boli vo vzťahu k sťažovateľke „nepravdivé a osočujúce“, a na
strane č. 16 bol zverejnený prieskum (anketa) názorov známych osobností
mestskej časti o ich podpore pre kandidátov na starostu podľa sťažovateľky
jednostranne zameraných na vykreslenie pozitívneho obrazu o jedinom
kandidátovi – odporcovi,
- zverejnením „nepravdivých a osočujúcich informácií“ o sťažovateľke
prostredníctvom sociálnej siete facebook.com užívateľkou tejto siete L. D.
a Spravodajskou investigatívnou sieťou GINN,
- protizákonnou úpravou volebného bilboardu sťažovateľky, ku ktorej došlo v noci
zo 14. novembra na 15. november 2014, na ktorom dosiaľ neznáma osoba
výraznou farbou prečiarkla priezvisko sťažovateľky a nahradila ho priezviskom
„K.“.
V dôsledku uvedených konaní došlo podľa sťažovateľky k nezákonnému
ovplyvňovaniu voličov mestskej časti v napadnutých voľbách a zároveň k porušeniu
ustanovení § 30 ods. 9, § 30 ods. 11 a § 30 ods. 12 zákona o voľbách.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť
politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu
alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta
vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania
5aa)
podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov,plagátov alebo iných nosičov
informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín
pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 9 zákona o voľbách kandidujúca politická strana a nezávislý
kandidát, ktorí sú počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich
informácií a vyjadrení v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných
informačných prostriedkoch, majú právo na odpoveď počas kampane. Toto právo uplatnia
5be)
u vysielateľaalebo u šéfredaktora hromadného informačného prostriedku, ktorý
odvysielal alebo uverejnil takúto informáciu alebo vyjadrenie. Vysielateľ alebo šéfredaktor
hromadného informačného prostriedku je povinný počas trvania kampane poskytnúť
politickej strane alebo nezávislému kandidátovi rovnako hodnotný vysielací čas alebo
rovnaký priestor v hromadnom informačnom prostriedku, v akom bola odvysielaná alebo
publikovaná predmetná informácia alebo vyjadrenie.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas
volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných
prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom
okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých
kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo
obrazom.
Podľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách zverejňovať výsledky predvolebných
prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa predo dňom volieb.
Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne upokojenie
vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií
o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj zákaz
šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už je volič
bezprostredne pred samotnou voľbou a uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie
Vzhľadom na preukázané prepojenie odporcu s vydavateľom periodika RAČAN, ako
aj na obsahové zameranie spomínaného vydania tohto periodika, na titulnej strane
označeného ako „Volebný manuál pre Raču, Krasňany a Východné“, v ktorom nepochybne
dominuje téma komunálnych volieb a v rámci nej snaha o vykreslenie pozitívneho obrazu
odporcu, ústavný súd považoval predmetné vydanie periodika RAČAN za prostriedok
vedenia volebnej kampane odporcu. Zároveň sa však nestotožnil s tvrdením sťažovateľky,
že periodikum RAČAN pôsobí na občanov ako oficiálne periodikum mestskej časti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že oficiálnymi novinami mestskej časti je mesačník
Račiansky výber, pričom informácia, že ide o oficiálne periodikum mestskej časti, je
uvedená priamo na jeho titulnej strane a je zrejmá aj z oficiálnej webovej stránky mestskej
časti.
Podľa tvrdenia sťažovateľky, ktoré preukázala čestnými vyhláseniami 5 obyvateľov
mestskej časti a vyjadrením J. B. na sociálnej sieti, malo byť periodikum RAČAN
distribuované do poštových schránok obyvateľov mestskej časti v dňoch od 8. do 11.
novembra 2014, teda v čase zákonom dovolenej volebnej kampane (§ 30 ods. 2 zákona
o voľbách).
Z predloženého výtlačku periodika RAČAN ústavný súd zistil, že na strane 3 sa
nachádza „Odhad voľby starostu podľa spravodaja Račan“ s uvedením percentuálneho
odhadu počtu hlasov pre jednotlivých kandidátov na starostu spolu so stručným hodnotením
kladných a záporných stránok kandidátov. Ústavný súd konštatuje, že zverejnený „Odhad“
prima facie nemá povahu predvolebného prieskumu verejnej mienky. Predvolebný prieskum
ako špecifický druh sociologického výskumu musí spĺňať štandardy a metodologické
požiadavky kladené na výskumy verejnej mienky, pričom výsledky získané na základe takto
realizovaného prieskumu v prípade ich zverejnenia musia minimálne obsahovať údaj
o organizácii, ktorá prieskum uskutočnila (spravidla ide o renomovanú výskumnú agentúru),
kedy bol prieskum vykonaný, na akej výberovej vzorke respondentov, otázky položené
účastníkom prieskumu, príp. použitá metóda. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietaný
„predvolebný prieskum“, už z jeho samotného označenia vyplýva, že ide
o subjektívny „odhad“ periodika RAČAN, teda nie o prieskum názorov verejnosti
(obyvateľov mestskej časti) na voľbu starostu. O „vierohodnosti“ uverejneného odhadu
svedčí aj tá skutočnosť, že súčet percentuálnych hodnôt uvedený pri menách jednotlivých
kandidátov nie je 100 %, ale 110 %. Ústavný súd sa preto nestotožnil s tvrdením
sťažovateľky, že distribúciou uvedeného vydania periodika RAČAN v čase kratšom ako
7 dní pred konaním volieb a zverejnením subjektívneho „odhadu“ volebných preferencií
došlo k porušeniu § 30 ods. 12 zákona o voľbách.
Vo vzťahu k namietanému zverejneniu prieskumu, resp. ankety názorov 6 známych
osobností mestskej časti o ich podpore kandidátom na starostu (na strane 16 označeného
periodika) v čase kratšom ako 7 dní predo dňom volieb, ústavný súd na základe už
uvedeného konštatuje, že len pri veľmi mechanickom výklade § 30 ods. 12 zákona
o voľbách by bolo možné v danom prípade hovoriť o porušení volebného moratória.
Uvedenú skutočnosť vzhľadom na intenzitu zistenej protizákonnosti považuje ústavný súd
za málo významnú na to, aby mohla spochybniť výsledky napadnutých volieb.
Ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomína, že pri posudzovaní
volebných nedostatkov je potrebné nepodceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny
tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebným nedostatkom,
ktorého dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb. Princíp demokracie a sloboda
prejavu vyvažujú iluzórnu dokonalosť volebného moratória. S ohľadom na jedinečnosť
volieb je ústavný súd veľmi opatrný pri využívaní možnosti jeho mocenského zásahu
do výsledku volieb, a preto porušenie volebného moratória je nutné vykladať reštriktívne
V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že v označenom vydaní periodika RAČAN
boli vo vzťahu k nej uverejnené difamujúce informácie, ústavný súd uvádza, že
uverejňovanie akýchkoľvek informácií o kandidátoch v čase, ktorý zákon o voľbách
vyhradzuje pre volebnú kampaň, to znamená v čase viac ako 48 hodín pred oficiálnym
začiatkom volieb, nemožno hodnotiť ako porušenie ustanovenia § 30 ods. 11 zákona
o voľbách, t. j. ako porušenie volebného moratória (m. m. PL. ÚS 73/07). Takýto spôsob
vedenia volebnej kampane predpokladá aj § 30 ods. 9 zákona o voľbách, ktorý vo vzťahu
ku kandidátom, ktorí sú počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu
skresľujúcich informácií a vyjadrení, upravuje právo na odpoveď počas kampane a zároveň
povinnosti vysielateľa alebo šéfredaktora hromadného informačného prostriedku
v súvislosti s uplatnením tohto práva.
Voľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva povinnosť
ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebného práva, pričom
prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3
a 4 ústavy). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej
praxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb za neplatné, resp. na ich
zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a primusa volieb – občanov, aby sami a slobodne
vyvodzovali dôsledky, hoci aj z unfair vedenej volebnej kampane. Aj podľa názoru
ústavného súdu je potrebné princíp slobodných volieb radiť na rovnakú úroveň s princípmi
všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveň ale platí, že bez
uplatnenia tohto princípu aj to najdokonalejšie uplatnenie ostatných princípov stráca svoj
zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každého voliča. Táto sloboda je
zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou, klamlivou, resp. ostro
vedenou volebnou kampaňou. Len celkom výnimočne, a aj to pri dodržaní ďalších
predpokladov, ústavný súd zasiahol do výsledku volieb kvôli unfair vedenej volebnej
kampani, resp. dozvukom kampane v rámci volebného moratória, keďže účelom volieb je
nepochybne aj objektívne zistenie vôle voličov týkajúcej sa správy verejných vecí.
Rozhodovanie v každej volebnej veci je preto celkom individuálne a vždy záleží
na posúdení okolností konkrétneho prípadu (PL. ÚS 3/2013).
Porušenie § 30 ods. 9 zákona o voľbách sťažovateľka odôvodňovala znemožnením
výkonu jej práva na odpoveď v dôsledku toho, že k zverejneniu vo vzťahu k nej
„nepravdivých a osočujúcich“ informácií v periodiku RAČAN došlo v krátkom čase pred
začiatkom volebného moratória.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predpokladom toho, aby bolo vôbec možné
uvažovať o porušení § 30 ods. 9 zákona o voľbách, je, že kandidát, ktorý je počas kampane
predmetom difamujúcich informácií a vyjadrení, svoje právo na odpoveď aj uplatnil.
Sťažovateľka však v sťažnosti ani netvrdila, tým menej preukazovala, že by z jej strany
došlo k uplatneniu práva na odpoveď počas kampane. Naopak, uviedla, že toto právo
nevyužila vzhľadom na blížiace sa volebné moratórium. Ústavný súd preto dospel k záveru,
že vzhľadom na to, že sťažovateľka svoje právo na odpoveď počas kampane nevyužila,
nemohlo v okolnostiach jej prípadu dôjsť ani k porušeniu § 30 ods. 9 zákona o voľbách.
Podľa sťažovateľky k porušeniu zákona o voľbách došlo aj zverejnením
„nepravdivých a osočujúcich“ informácií o sťažovateľke v čase volebného moratória
prostredníctvom „sociálnej siete facebook.com užívateľom tejto siete pani L. D.
a na facebook stránke investigatívnej spravodajskej siete GINN“.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka svoje tvrdenie o prepojení
odporcu s označenou spravodajskou sieťou prostredníctvom finančnej dotácie nepreukázala
žiadnym relevantným dôkazom.
V súvislosti s námietkou zverejnenia informácií na sociálnej sieti Facebook v čase
volebného moratória už ústavný súd skôr uviedol (PL. ÚS 42/2011), že vzhľadom na to, že
prístup verejnosti na túto sieť je viazaný na registráciu prostredníctvom emailu a uvedením
mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, nemožno informácie uverejnené na
sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky
prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu
porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.
Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého z ustanovenia § 30 ods. 11
zákona o voľbách nemožno vyvodiť absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane počas
volebného moratória (m. m. PL. ÚS 73/07). V tejto súvislosti sa ústavný súd zaoberal aj
otázkou, či možno Facebook považovať za hromadný informačný prostriedok, aký mal
na mysli zákonodarca pri formulovaní zákazu volebnej kampane v čase volebného
moratória. V súčasnosti slovenský právny poriadok pojem „hromadný informačný
prostriedok“ nijako nedefinuje. V minulosti bol tento pojem definovaný v zákone č. 81/1966
Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 81/1966 Zb.“), ktorý však bol zrušený prijatím
zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. V tomto zákone už
pojem hromadný informačný prostriedok vymedzený nie je.
V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 81/1966 Zb. hromadnými informačnými prostriedkami
sú popri periodickej tlači agentúrne zpravodajstvo, zpravodajské a ostatné publicistické časti
rozhlasového a televízneho vysielania a zpravodajský film, ako aj zvukové a obrazové
záznamy používané na pravidelné informovanie verejnosti o udalostiach, javoch, faktoch
a názoroch v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí.
Vychádzajúc z uvedenej definície, ako aj z povahy sociálnej siete Facebook ako
rozsiahleho komunitného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej
komunikácie, nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, ústavný súd
konštatuje, že nejde o hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz
ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách.
Sťažovateľka napokon namietala, že «v noci z 14. novembra na 15. novembra 2014
dosiaľ neznáma osoba protizákonným spôsobom v čase volebného moratória upravila jej
bilboard, na ktorom výraznou farbou prečiarkla jej priezvisko a nahradila ho priezviskom
„K.“... Uvedeným spojením tak došlo k ďalšiemu nezákonnému zásahu do volebnej
kampane... a k pokusu o nezákonné ovplyvňovanie voličov v čase volebného moratória,
pričom predmetný bilboard sa nachádza v tesnej blízkosti Základnej školy Tbiliská, v ktorej
sa nachádzali volebné miestnosti pre celkovo tri volebné okrsky mestskej časti...».
Ústavný súd už v minulosti formuloval názor (PL. ÚS 15/2013), že „za porušenie
volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď je verejnosti prvýkrát aktívne
sprístupnená (nová) informácia o kandidátovi alebo kandidujúcej politickej strane v čase
volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič možnosť prvýkrát sa objektívne s touto
informáciou oboznámiť až v čase volebného moratória“.
Podľa tvrdenia samotnej sťažovateľky v sťažnosti „už počas kampane bola
nepravdivo a nedôvodne spájaná s podnikateľom I. K.“, napríklad aj v označenom vydaní
periodika RAČAN. Z uvedeného vyplýva, že spomínanou úpravou volebného bilbordu
sťažovateľky nedošlo k zverejneniu novej informácie o osobe sťažovateľky, o čom napokon
svedčí aj to, že sťažovateľka sa už počas volebnej kampane jednoznačne dištancovala od
spojenectva s menovaným podnikateľom (napr. v článku „Klamstvá, zavádzanie a kšefty P.
P.“ uverejnenom v tlačovine „Naša Rača“, október 2014, s. 2 – 3).
Ústavný súd po posúdení dôvodov tvrdenej neústavnosti a nezákonnosti napadnutých
volieb dospel k záveru, že sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nesignalizujú také porušenie
zákonnosti a ústavnosti napadnutých volieb, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť ich
výsledok, a tak odôvodniť vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné v zmysle § 63 ods. 1
písm. a) zákona o ústavnom súde po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný
súd na základe svojich skutkových zistení a formulovaných právnych názorov konštatuje, že
sťažovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o porušení pravidiel volebnej súťaže nezákonným
ovplyvnením slobodnej vôle voličov v takom rozsahu a intenzite, ktoré by mohlo
spochybniť výsledky napadnutých volieb. Navyše ústavný súd prihliadol aj na výrazný
rozdiel v počte získaných hlasov medzi sťažovateľkou a odporcom, ktorý predstavuje až
3 257 hlasov.
Z týchto dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní volebnú sťažnosť
sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Námietka zverejnenia volebných výsledkov spravodajským portálom SME.sk v čase
bezprostredne po uzatvorení volebných miestností, ktorú sťažovateľka uplatnila v doplnení
sťažnosti doručenom ústavnému súdu 5. januára 2015, nijako neovplyvnila stanovisko
a záver pléna ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015