Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 25/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť L. V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Valko Marián &

partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava, substitučne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Pluhová 78, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta Mgr. Tomáša Zahradníka, vo veci namietanej neústavnosti

a nezákonnosti volieb starostu mestskej časti Bratislava-Rača konaných 15. novembra 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2014 doručená faxom a 28. novembra 2014 doplnená predložením originálu sťažnosť L. V.

(ďalej len „sťažovateľka“), podľa (ďalej len

„ústava“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti

Bratislava-Rača (ďalej len „mestská časť“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj

„napadnuté voľby“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka vo voľbách do orgánov

samosprávy mestskej časti konaných 15. novembra 2014 kandidovala na funkciu starostky

spolu s ďalšími 3 kandidátmi – P. P. (ďalej len „odporca“), M. D. a M. N. Za starostu

mestskej časti bol zvolený odporca (SIEŤ, KDH, MOST-HÍD, NOVA, SZ), ktorý získal

4 271 hlasov z celkového počtu 7 761 platných hlasov odovzdaných pre voľby starostu

mestskej časti. V ďalšom poradí sa umiestnili M. D. (OKS, SDKÚ–DS) so ziskom 2 306

hlasov, sťažovateľka (NEKA) so ziskom 1 014 hlasov a M. N. (NEKA) so ziskom 170

hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou a odporcom ako zvoleným starostom

mestskej časti predstavuje 3 257 hlasov.

Namietanú neústavnosť a nezákonnosť napadnutých volieb sťažovateľka odôvodňuje

viacerými porušeniami o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“),

ku ktorým podľa nej došlo v období prípravnej fázy volieb. V tejto súvislosti sťažovateľka v

odôvodnení sťažnosti bližšie uviedla:

«... v dňoch od 8. novembra 2014 do 11. novembra 2014 vrátane, bolo preukázateľne

v rôznych časoch medzi obyvateľov mestskej časti Bratislava - Rača do ich poštových

schránok distribuované periodikum s názvom „Račan“, ročník 2014, vydanie č. 7,

s uvádzaným dátumom vydania 15. novembra 2014, ktoré vychádza v náklade cca 10.000

ks, registrované v zozname periodickej tlače vedenom Ministerstvom kultúry Slovenskej

republiky pod evidenčným č.: EV 4185/10 (ďalej aj „Račan“). ...

V uvedenom periodiku Račan bol:

• na strane 03 zverejnený predvolebný prieskum ohľadom predpokladanej podpory

jednotlivých kandidátov na starostov mestskej časti Bratislava - Rača (aj so subjektívnymi

komentármi vo vzťahu k jednotlivým kandidátom, ktoré boli, vo vzťahu k Sťažovateľke,

nepravdivé a osočujúce)

• na strane 16 výsledky prieskumu verejnej mienky medzi významnými osobnosťami

verejnej mienky so zverejnením ich názorov na voľbu starostu mestskej časti Bratislava -

Rača, všetky jednostranne zamerané na vykreslenie pozitívneho obrazu o jedinom

z kandidátov – Porušovateľovi. ...

Zverejnením týchto prieskumov v čase kratšom ako 7 dní pred dňom konania volieb

došlo k flagrantnému porušeniu ZVOSO, ktoré malo za následok nezákonné ovplyvňovanie

voličov mestskej časti Bratislava - Rača vo vzťahu k voľbám starostu mestskej časti

Bratislava - Rača a má za následok neústavnosť a nezákonnosť volieb...

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že periodikum Račan podľa svojho spracovania

na občanov pôsobí ako oficiálne periodikum mestskej časti Bratislava - Rača, pričom je

vydávané súkromnou osobou – obchodnou spoločnosťou PELITAS, s.r.o., ktorej jediným

spoločníkom a konateľom je pán M. J., ktorý je zároveň asistent organizačných služieb

a internej komunikácie kancelárie Porušiteľa - v tom čase starostu mestskej časti Bratislava

- Rača.

Podľa dostupných informácií je pán M. J. zároveň aj členom predsedníctva

a ústredným tajomníkom Strany zelených, v ktorej je Porušovateľ členom a bývalým

predsedom. Uvedené skutočnosti dokazujú prepojenie Porušovateľa s vydávaním periodika

Račan, ktorým došlo k porušeniu zákonného priebehu volieb v mestskej časti Bratislava -

Rača. ...

Vo vzťahu k uvedenému konaniu bol tiež členkou miestnej volebnej komisie

v mestskej časti Bratislava - Rača pani D. K... dňa 14. novembra 2014 podaný podnet na

Ústrednú volebnú komisiu pre voľby do orgánov samosprávy obcí pre rok 2014 pre

podozrenie z porušenia volebného zákona.

Ústredná volebná komisia tento podnet po jeho prerokovaní a prijatí uznesenia

č. 101 následne dňa 15. novembra 2014 listom č. ÚVK-OSO-2014/083 odstúpila Okresnej

prokuratúre Bratislava III a pani D. K. svoje podanie následne Okresnej prokuratúre

Bratislava III doplnila svojim podaním zo dňa 20. novembra 2014. ...

Vyššie uvedené periodikum publikovalo rad negatívnych informácií priamo

osočujúcich Sťažovateľku, ku ktorým nebol Sťažovateľke poskytnutý priestor na vyjadrenie

sa, nakoľko k publikácii periodika Račan došlo v krátkom čase pred začiatkom volebného

moratória. Periodikum Račan obsahovalo obvinenie Sťažovateľky zo zmanipulovania

verejného obstarávania v štátnom podniku LESY SR, spochybňovanie financovania volebnej

kampane Sťažovateľky a negatívne hodnotenie rodinného stavu Sťažovateľky. Uvedenie

týchto informácií v periodiku a následné znemožnenie výkonu práva na odpoveď

Sťažovateľky pred uskutočnením volieb pre krátkosť času spôsobilo porušenie § 30 ods. 9

ZVOSO.

Na základe vyššie uvedeného považujeme za preukázateľné, že nezákonným

spôsobom publikovania periodika Račan podľa príslušných ustanovení ZVOSO došlo

k manipulácii voličov, ktorá zapríčinila stratu hlasov Sťažovateľky. ...

K ďalšiemu porušeniu volebného moratória došlo prostredníctvom sociálnej siete

facebook.com užívateľom tejto siete pani L. D. a na facebook stránke investigatívnej

spravodajskej siete GINN.

Facebook stránka investigatívnej spravodajskej siete GINN má ku dňu podania

návrhu 24.329 užívateľov sledujúcich jej obsah tým, že na tejto stránke označili možnosť

„páči sa mi to“. Medzi predmetnou sieťou GINN a Porušovateľom pritom existuje

prepojenie prostredníctvom finančnej dotácie tejto siete zo strany Porušovateľa, čo má za

dôsledok neobjektivitu tejto investigatívnej spravodajskej siete pri informovaní o voľbách

konaných v mestskej časti Bratislava - Rača dňa 15. novembra 2014.

Spravodajská investigatívna sieť GINN v čase volebného moratória podľa § 30

ods. (11) ZVOSO od 13. novembra 2014 o 22:14 hod zverejňovala informácie obviňujúce

Sťažovateľku z pochybení počas verejného obstarávania Trnavskej univerzity

a z následného spôsobenia povinnosti Trnavskej univerzity zaplatiť pokutu vo výške

15.000,00 EUR v nadväznosti na údajné pochybenia Sťažovateľky. Zároveň boli zverejnené

aj informácie ohľadom údajného zmanipulovania verejného obstarávania v štátnom

podniku LESY SR a obvinenia o skrývaní sa pred týmito inštitúciami. Zverejnením týchto

nepravdivých a osočujúcich informácií v predmetnom čase došlo k porušeniu vyššie

uvedeného § 30 ods. (11) ZVOSO o volebnom moratóriu a malo za následok neústavné

a nezákonné ovplyvnenie mienky voličov mestskej časti Bratislava - Rača a stratu voličov

Sťažovateľky. ...

Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že v noci z 14. novembra na 15. novembra 2014

dosiaľ neznáma osoba protizákonným spôsobom v čase volebného moratória upravila jej

bilboard, na ktorom výraznou farbou prečiarkla jej priezvisko a nahradila ho priezviskom

„K.“.

Sťažovateľka pritom už počas kampane bola nepravdivo a nedôvodne spájaná

s podnikateľom I. K., a to napríklad aj v uvádzanom periodiku Račan. Podnikateľ I. K. je

pritom verejne známou osobou, s ktorou sú spájané na verejnosti zväčša negatívne emócie,

keď táto osoba je na verejnosti vykresľovaná ako osoba so zlou povesťou, ako bezohľadný

a korumpujúci podnikateľ, ktorý sa na úkor verejnosti nespravodlivo obohacuje.

Uvedeným spojením tak došlo k ďalšiemu nezákonnému zásahu do volebnej kampane

na starostu mestskej časti Bratislava - Rača a k pokusu o nezákonné ovplyvňovanie voličov

v čase volebného moratória, pričom predmetný bilboard sa nachádza v tesnej blízkosti

Základnej školy Tbiliská, v ktorej sa nachádzali volebné miestnosti pre celkovo tri volebné

okrsky mestskej časti Bratislava - Rača. Samotné sídlisko, kde sa nachádza Základná škola

Tbiliská, je najväčším sídliskom v rámci mestskej časti Bratislava - Rača.»

Na základe uvedeného sťažovateľka v závere svojej sťažnosti konštatuje, že

„prípravná fáza volieb starostu mestskej časti Bratislava - Rača bola ovplyvnená takými

vážnymi porušeniami pravidiel volebnej súťaže, že samotné voľby starostu mestskej časti

Bratislava - Rača sa stali neústavnými a nezákonnými“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje Voľby starostu mestskej časti

Bratislava – Rača konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné.“

Sťažovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila výtlačok periodika RAČAN,

vydanie č. 7, ročník 2014, čestné vyhlásenia obyvateľov mestskej časti Ľ. K., S. R., G. E., J.

Ž. a H. K. k časovým okolnostiam distribúcie periodika RAČAN, výpis z obchodného

registra Slovenskej republiky spoločnosti PELITAS, s. r. o., printscreen stránky mestskej

časti, podnet K. a jeho doplnenie, list „Ústrednej volebnej komisie“, printscreeny

z Facebook stránky užívateľky L. D. a spravodajskej siete „GINN“, printscreeny

z internetových stránok spravodajského portálu Biztweet.eu a fotografiu upraveneného

volebného bilbordu sťažovateľky. Sťažovateľka zároveň navrhla vypočuť ako svedkov

obyvateľov mestskej časti, ktorí podpísali predložené čestné vyhlásenia, a svedka Ľ. K.,

ktorý videl označeným spôsobom upravený bilboard sťažovateľky.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné

prerokovanie vyjadril odporca podaním doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014,

ktorý k veci uviedol:

«Nemám vedomosť o žiadnom porušení zákona a neústavnosti volieb. Voľby prebehli

v súlade so o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ako aj SR. Ustanovenia zákona vrátane

volebného moratória som dodržiaval.

V súvislosti s periodikom Račan, na ktoré bolo poukázané ako na dôkaz porušenia

zákona, uvádzam, že predmetné periodikum je súkromného charakteru a nemá žiadne

prepojenie s mojou osobou, ani s úradom starostu Mestskej časti Bratislava - Rača.

Nemám vedomosť o tom, či bol vykonaný prieskum volebných odhadov v súvislosti

s volebnými preferenciami jednotlivých kandidátov, či inými údajmi v uverejnenom

periodiku Račan opisované sťažovateľkou, v akom čase, ani kto tento vykonal a publikoval.

Keďže mi prílohy sťažnosti neboli doručené, neviem sa ani bližšie vyjadriť k ich obsahu.

Uvedené ako dôkaz porušenia zákona zo strany mojej osoby v nijakom smere neobstojí.

V tomto prípade je potrebné sa obrátiť ako na prípadného porušovateľa na vydavateľa

periodika Račan s relevantnými dôkazmi.

Rovnako nemám vedomosť o obsahu stránky na sociálnej sieti „facebook“ ako ani

o osobe, ktorá uverejňovala informácie. Z toho dôvodu sa neviem vyjadriť k pravdivosti

informácií.

Žiadnym spôsobom neviem prispieť ani k objasneniu úpravy bilboardu, ktoré mala

vykonať podľa sťažovateľky neznáma osoba či k informáciách o prepojeniach medzi

sťažovateľkou a p. K.

Uvedené skutočnosti nijako nepreukazujú porušenie zákona z mojej strany na

základe čoho považujem sťažnosť za nedôvodnú, účelovú a ničím nepodloženú.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadam, aby Ústavný súd SR podanú sťažnosť zo dňa

15.12.2014 v zmysle o organizácii Ústavného súdu SR

uznesením zamietol ako nedôvodnú.»

Zo zoznamu periodickej tlače vedeného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo“) ústavný súd zistil, že periodikum RAČAN je vedené

ministerstvom pod evidenčným č. EV 4185/10. Ide o regionálne periodikum s inou

periodicitou určené pre širokú verejnosť, ktorého obsahovým zameraním je regionálne

spravodajstvo. Jeho vydavateľom je obchodná spoločnosť PELITAS, s. r. o., Gelnická 18,

Bratislava, ktorej vlastníkom (spoločníkom) je M. J.

Z listu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Rača doručeného ústavnému súdu

22. decembra 2014 vyplýva, že M. J., trvale bytom..., je s mestskou časťou v trvalom

pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitú (podľa

webstránky mestskej časti je menovaný asistentom organizačných služieb a internej

komunikácie).

Z internetovej stránky mestskej časti, ako aj zo zoznamu periodickej tlače vedeného

ministerstvom ústavný súd zistil, že oficiálnymi novinami mestskej časti sú noviny

„Račiansky výber“ (evidované pod č. EV 2979/09), ktorých vydavateľom je mestská časť.

Ide o regionálny mesačník, ktorého obsahovým zameraním je regionálne spravodajstvo,

publicistika a samospráva. Podľa webstránky mestskej časti je vydávaný v náklade

10 000 ks a doručovaný zdarma do všetkých domácností v mestskej časti.

Pokiaľ ide o podnet členky miestnej volebnej komisie v napadnutých voľbách D. K.,

na ktorý sa sťažovateľka odvoláva, na výzvu ústavného súdu sa vo veci podaného podnetu

vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) listom

doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014, v ktorom uviedla, že uvedený podnet bol

dozorujúcim prokurátorom 28. novembra 2014 odložený pod č. k. Pd 262/14/1103-3

z dôvodu, že «prokurátor nepreskúmava postup a konanie obchodnej spoločnosti, ktorá je

súkromnoprávnym subjektom a jediným vydavateľom periodika „Račan“, nakoľko takýto

subjekt nemožno v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o prokuratúre považovať za

orgán verejnej správy, prípadne iný orgán taxatívne uvádzaný v § 31 odsek 1 citovaného

zákona a ako takého nepodlieha jeho konanie, resp. konateľa tejto spoločnosti,

preskúmaniu prokurátora v zmysle príslušných zákonných ustanovení zákona

o prokuratúre». Zároveň bola podávateľka podnetu upovedomená, že „podnet nebol

vyťažený do trestného úseku tunajšej prokuratúry, nakoľko takýmto konaním vydavateľa

nemohlo dôjsť ani k naplneniu skutkovej podstaty žiadneho z trestných činov upravených

v osobitnej časti “.

Podávateľka podnetu 8. decembra 2014 doručila okresnej prokuratúre „sťažnosť“

proti vybaveniu jej podnetu, ktorá bola vzhľadom na jej obsah posúdená ako opakovaný

podnet. Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila opakovaný podnet „vo veci namietaného

porušenia volebného moratória v Mestskej časti Bratislava – Rača v komunálnych voľbách

2014“ 5. februára 2015 pod č. k. Kd 859/14/1100-8 „pokynom podľa § 6 ods. 1 písm. a)

o prokuratúre v platnom znení, v ktorom Okresnej prokuratúre

Bratislava III uložila zabezpečiť vybavenie podaní D. K. v tejto veci ako trestného

oznámenia podľa “. Vo zvyšnej časti bol opakovaný podnet

odložený ako nedôvodný.

V podaní označenom ako „Doplnenie dôkazov k sťažnosti...“ doručenom ústavnému

súdu 5. januára 2015 sťažovateľka predložila ako dôkaz o distribúcii periodika RAČAN

v čase volebného moratória printscreen príspevku zakladateľa občianskeho združenia

Račiansky spolok vydávajúceho označené periodikum J. B. zverejneného na sociálnej sieti,

v ktorom potvrdil, že „vydanie č. 7 periodika Račan bolo dňa 07.11.2014, t.j. 8 dní pred

dňom konania volieb, len doručené na distribúciu slovenskej pošte. Medzi občanov mestskej

časti... bolo toto vydanie následne prvýkrát distribuované až nasledovný deň 08.11.2014“.

Sťažovateľka zároveň poukázala na článok autorky B. K. uverejnený spravodajským

portálom SME.sk dňa 15. novembra 2014 o 20.00 h pod názvom „V Rači zostáva starostom

P.“, ktorý informoval o výsledku volieb v mestskej časti. Podľa sťažovateľky „obsahuje

tento článok veľmi presné informácie o výsledkoch volieb, pričom v čase vydania tohto

článku ešte nemohli byť prístupné, keďže v tom čase len došlo k zatvoreniu volebných

miestností“, z tohto dôvodu preto „existuje dôvodná pochybnosť o zákonnom priebehu

volieb v mestskej časti“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej

samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého

zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená

zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný

princíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak, nútiaci ich na

hlasovanie pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré

subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné

predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri

vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia,

navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu ().

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na

účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané

spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta alebo ich

zrušenie môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje

výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné nedostatky sa posudzujú podľa zásad volebného súdnictva. Volebný

výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebný nedostatok mohol mať vplyv na celkové

rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie

intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť napadnutých volieb v dôsledku

porušenia volebného moratória, ku ktorému malo dôjsť tým, že

- v dňoch od 8. do 11. novembra 2014 (teda v čase kratšom ako 7 dní pred dňom

konania volieb) bolo medzi obyvateľov mestskej časti distribuované periodikum

RAČAN, ročník 2014, vydanie č. 7, s uvádzaným dátumom vydania 15.

november 2014, v ktorom bol na strane č. 3 zverejnený „predvolebný prieskum“

o podpore jednotlivým kandidátom na starostu mestskej časti so subjektívnymi

komentármi, ktoré boli vo vzťahu k sťažovateľke „nepravdivé a osočujúce“, a na

strane č. 16 bol zverejnený prieskum (anketa) názorov známych osobností

mestskej časti o ich podpore pre kandidátov na starostu podľa sťažovateľky

jednostranne zameraných na vykreslenie pozitívneho obrazu o jedinom

kandidátovi – odporcovi,

- zverejnením „nepravdivých a osočujúcich informácií“ o sťažovateľke

prostredníctvom sociálnej siete facebook.com užívateľkou tejto siete L. D.

a Spravodajskou investigatívnou sieťou GINN,

- protizákonnou úpravou volebného bilboardu sťažovateľky, ku ktorej došlo v noci

zo 14. novembra na 15. november 2014, na ktorom dosiaľ neznáma osoba

výraznou farbou prečiarkla priezvisko sťažovateľky a nahradila ho priezviskom

„K.“.

V dôsledku uvedených konaní došlo podľa sťažovateľky k nezákonnému

ovplyvňovaniu voličov mestskej časti v napadnutých voľbách a zároveň k porušeniu

ustanovení § 30 ods. 9, § 30 ods. 11 a § 30 ods. 12 zákona o voľbách.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť

politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu

alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta

vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania

5aa)

podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov,plagátov alebo iných nosičov

informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín

pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 9 zákona o voľbách kandidujúca politická strana a nezávislý

kandidát, ktorí sú počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich

informácií a vyjadrení v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných

informačných prostriedkoch, majú právo na odpoveď počas kampane. Toto právo uplatnia

5be)

u vysielateľaalebo u šéfredaktora hromadného informačného prostriedku, ktorý

odvysielal alebo uverejnil takúto informáciu alebo vyjadrenie. Vysielateľ alebo šéfredaktor

hromadného informačného prostriedku je povinný počas trvania kampane poskytnúť

politickej strane alebo nezávislému kandidátovi rovnako hodnotný vysielací čas alebo

rovnaký priestor v hromadnom informačnom prostriedku, v akom bola odvysielaná alebo

publikovaná predmetná informácia alebo vyjadrenie.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas

volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných

prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom

okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých

kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo

obrazom.

Podľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách zverejňovať výsledky predvolebných

prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa predo dňom volieb.

Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne upokojenie

vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií

o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj zákaz

šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už je volič

bezprostredne pred samotnou voľbou a uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie

().

Vzhľadom na preukázané prepojenie odporcu s vydavateľom periodika RAČAN, ako

aj na obsahové zameranie spomínaného vydania tohto periodika, na titulnej strane

označeného ako „Volebný manuál pre Raču, Krasňany a Východné“, v ktorom nepochybne

dominuje téma komunálnych volieb a v rámci nej snaha o vykreslenie pozitívneho obrazu

odporcu, ústavný súd považoval predmetné vydanie periodika RAČAN za prostriedok

vedenia volebnej kampane odporcu. Zároveň sa však nestotožnil s tvrdením sťažovateľky,

že periodikum RAČAN pôsobí na občanov ako oficiálne periodikum mestskej časti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že oficiálnymi novinami mestskej časti je mesačník

Račiansky výber, pričom informácia, že ide o oficiálne periodikum mestskej časti, je

uvedená priamo na jeho titulnej strane a je zrejmá aj z oficiálnej webovej stránky mestskej

časti.

Podľa tvrdenia sťažovateľky, ktoré preukázala čestnými vyhláseniami 5 obyvateľov

mestskej časti a vyjadrením J. B. na sociálnej sieti, malo byť periodikum RAČAN

distribuované do poštových schránok obyvateľov mestskej časti v dňoch od 8. do 11.

novembra 2014, teda v čase zákonom dovolenej volebnej kampane (§ 30 ods. 2 zákona

o voľbách).

Z predloženého výtlačku periodika RAČAN ústavný súd zistil, že na strane 3 sa

nachádza „Odhad voľby starostu podľa spravodaja Račan“ s uvedením percentuálneho

odhadu počtu hlasov pre jednotlivých kandidátov na starostu spolu so stručným hodnotením

kladných a záporných stránok kandidátov. Ústavný súd konštatuje, že zverejnený „Odhad“

prima facie nemá povahu predvolebného prieskumu verejnej mienky. Predvolebný prieskum

ako špecifický druh sociologického výskumu musí spĺňať štandardy a metodologické

požiadavky kladené na výskumy verejnej mienky, pričom výsledky získané na základe takto

realizovaného prieskumu v prípade ich zverejnenia musia minimálne obsahovať údaj

o organizácii, ktorá prieskum uskutočnila (spravidla ide o renomovanú výskumnú agentúru),

kedy bol prieskum vykonaný, na akej výberovej vzorke respondentov, otázky položené

účastníkom prieskumu, príp. použitá metóda. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietaný

„predvolebný prieskum“, už z jeho samotného označenia vyplýva, že ide

o subjektívny „odhad“ periodika RAČAN, teda nie o prieskum názorov verejnosti

(obyvateľov mestskej časti) na voľbu starostu. O „vierohodnosti“ uverejneného odhadu

svedčí aj tá skutočnosť, že súčet percentuálnych hodnôt uvedený pri menách jednotlivých

kandidátov nie je 100 %, ale 110 %. Ústavný súd sa preto nestotožnil s tvrdením

sťažovateľky, že distribúciou uvedeného vydania periodika RAČAN v čase kratšom ako

7 dní pred konaním volieb a zverejnením subjektívneho „odhadu“ volebných preferencií

došlo k porušeniu § 30 ods. 12 zákona o voľbách.

Vo vzťahu k namietanému zverejneniu prieskumu, resp. ankety názorov 6 známych

osobností mestskej časti o ich podpore kandidátom na starostu (na strane 16 označeného

periodika) v čase kratšom ako 7 dní predo dňom volieb, ústavný súd na základe už

uvedeného konštatuje, že len pri veľmi mechanickom výklade § 30 ods. 12 zákona

o voľbách by bolo možné v danom prípade hovoriť o porušení volebného moratória.

Uvedenú skutočnosť vzhľadom na intenzitu zistenej protizákonnosti považuje ústavný súd

za málo významnú na to, aby mohla spochybniť výsledky napadnutých volieb.

Ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomína, že pri posudzovaní

volebných nedostatkov je potrebné nepodceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny

tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebným nedostatkom,

ktorého dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb. Princíp demokracie a sloboda

prejavu vyvažujú iluzórnu dokonalosť volebného moratória. S ohľadom na jedinečnosť

volieb je ústavný súd veľmi opatrný pri využívaní možnosti jeho mocenského zásahu

do výsledku volieb, a preto porušenie volebného moratória je nutné vykladať reštriktívne

().

V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že v označenom vydaní periodika RAČAN

boli vo vzťahu k nej uverejnené difamujúce informácie, ústavný súd uvádza, že

uverejňovanie akýchkoľvek informácií o kandidátoch v čase, ktorý zákon o voľbách

vyhradzuje pre volebnú kampaň, to znamená v čase viac ako 48 hodín pred oficiálnym

začiatkom volieb, nemožno hodnotiť ako porušenie ustanovenia § 30 ods. 11 zákona

o voľbách, t. j. ako porušenie volebného moratória (m. m. ). Takýto spôsob

vedenia volebnej kampane predpokladá aj § 30 ods. 9 zákona o voľbách, ktorý vo vzťahu

ku kandidátom, ktorí sú počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu

skresľujúcich informácií a vyjadrení, upravuje právo na odpoveď počas kampane a zároveň

povinnosti vysielateľa alebo šéfredaktora hromadného informačného prostriedku

v súvislosti s uplatnením tohto práva.

Voľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva povinnosť

ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebného práva, pričom

prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3

a 4 ). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej

praxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb za neplatné, resp. na ich

zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a primusa volieb – občanov, aby sami a slobodne

vyvodzovali dôsledky, hoci aj z unfair vedenej volebnej kampane. Aj podľa názoru

ústavného súdu je potrebné princíp slobodných volieb radiť na rovnakú úroveň s princípmi

všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveň ale platí, že bez

uplatnenia tohto princípu aj to najdokonalejšie uplatnenie ostatných princípov stráca svoj

zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každého voliča. Táto sloboda je

zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou, klamlivou, resp. ostro

vedenou volebnou kampaňou. Len celkom výnimočne, a aj to pri dodržaní ďalších

predpokladov, ústavný súd zasiahol do výsledku volieb kvôli unfair vedenej volebnej

kampani, resp. dozvukom kampane v rámci volebného moratória, keďže účelom volieb je

nepochybne aj objektívne zistenie vôle voličov týkajúcej sa správy verejných vecí.

Rozhodovanie v každej volebnej veci je preto celkom individuálne a vždy záleží

na posúdení okolností konkrétneho prípadu ().

Porušenie § 30 ods. 9 zákona o voľbách sťažovateľka odôvodňovala znemožnením

výkonu jej práva na odpoveď v dôsledku toho, že k zverejneniu vo vzťahu k nej

„nepravdivých a osočujúcich“ informácií v periodiku RAČAN došlo v krátkom čase pred

začiatkom volebného moratória.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predpokladom toho, aby bolo vôbec možné

uvažovať o porušení § 30 ods. 9 zákona o voľbách, je, že kandidát, ktorý je počas kampane

predmetom difamujúcich informácií a vyjadrení, svoje právo na odpoveď aj uplatnil.

Sťažovateľka však v sťažnosti ani netvrdila, tým menej preukazovala, že by z jej strany

došlo k uplatneniu práva na odpoveď počas kampane. Naopak, uviedla, že toto právo

nevyužila vzhľadom na blížiace sa volebné moratórium. Ústavný súd preto dospel k záveru,

že vzhľadom na to, že sťažovateľka svoje právo na odpoveď počas kampane nevyužila,

nemohlo v okolnostiach jej prípadu dôjsť ani k porušeniu § 30 ods. 9 zákona o voľbách.

Podľa sťažovateľky k porušeniu zákona o voľbách došlo aj zverejnením

„nepravdivých a osočujúcich“ informácií o sťažovateľke v čase volebného moratória

prostredníctvom „sociálnej siete facebook.com užívateľom tejto siete pani L. D.

a na facebook stránke investigatívnej spravodajskej siete GINN“.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka svoje tvrdenie o prepojení

odporcu s označenou spravodajskou sieťou prostredníctvom finančnej dotácie nepreukázala

žiadnym relevantným dôkazom.

V súvislosti s námietkou zverejnenia informácií na sociálnej sieti Facebook v čase

volebného moratória už ústavný súd skôr uviedol (), že vzhľadom na to, že

prístup verejnosti na túto sieť je viazaný na registráciu prostredníctvom emailu a uvedením

mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, nemožno informácie uverejnené na

sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky

prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu

porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého z ustanovenia § 30 ods. 11

zákona o voľbách nemožno vyvodiť absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane počas

volebného moratória (m. m. ). V tejto súvislosti sa ústavný súd zaoberal aj

otázkou, či možno Facebook považovať za hromadný informačný prostriedok, aký mal

na mysli zákonodarca pri formulovaní zákazu volebnej kampane v čase volebného

moratória. V súčasnosti slovenský právny poriadok pojem „hromadný informačný

prostriedok“ nijako nedefinuje. V minulosti bol tento pojem definovaný v

Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý však bol zrušený prijatím

o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. V tomto zákone už

pojem hromadný informačný prostriedok vymedzený nie je.

V zmysle hromadnými informačnými prostriedkami

sú popri periodickej tlači agentúrne zpravodajstvo, zpravodajské a ostatné publicistické časti

rozhlasového a televízneho vysielania a zpravodajský film, ako aj zvukové a obrazové

záznamy používané na pravidelné informovanie verejnosti o udalostiach, javoch, faktoch

a názoroch v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí.

Vychádzajúc z uvedenej definície, ako aj z povahy sociálnej siete Facebook ako

rozsiahleho komunitného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej

komunikácie, nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, ústavný súd

konštatuje, že nejde o hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz

ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

Sťažovateľka napokon namietala, že «v noci z 14. novembra na 15. novembra 2014

dosiaľ neznáma osoba protizákonným spôsobom v čase volebného moratória upravila jej

bilboard, na ktorom výraznou farbou prečiarkla jej priezvisko a nahradila ho priezviskom

„K.“... Uvedeným spojením tak došlo k ďalšiemu nezákonnému zásahu do volebnej

kampane... a k pokusu o nezákonné ovplyvňovanie voličov v čase volebného moratória,

pričom predmetný bilboard sa nachádza v tesnej blízkosti Základnej školy Tbiliská, v ktorej

sa nachádzali volebné miestnosti pre celkovo tri volebné okrsky mestskej časti...».

Ústavný súd už v minulosti formuloval názor (), že „za porušenie

volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď je verejnosti prvýkrát aktívne

sprístupnená (nová) informácia o kandidátovi alebo kandidujúcej politickej strane v čase

volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič možnosť prvýkrát sa objektívne s touto

informáciou oboznámiť až v čase volebného moratória“.

Podľa tvrdenia samotnej sťažovateľky v sťažnosti „už počas kampane bola

nepravdivo a nedôvodne spájaná s podnikateľom I. K.“, napríklad aj v označenom vydaní

periodika RAČAN. Z uvedeného vyplýva, že spomínanou úpravou volebného bilbordu

sťažovateľky nedošlo k zverejneniu novej informácie o osobe sťažovateľky, o čom napokon

svedčí aj to, že sťažovateľka sa už počas volebnej kampane jednoznačne dištancovala od

spojenectva s menovaným podnikateľom (napr. v článku „Klamstvá, zavádzanie a kšefty P.

P.“ uverejnenom v tlačovine „Naša Rača“, október 2014, s. 2 – 3).

Ústavný súd po posúdení dôvodov tvrdenej neústavnosti a nezákonnosti napadnutých

volieb dospel k záveru, že sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nesignalizujú také porušenie

zákonnosti a ústavnosti napadnutých volieb, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť ich

výsledok, a tak odôvodniť vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné v zmysle § 63 ods. 1

písm. a) po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný

súd na základe svojich skutkových zistení a formulovaných právnych názorov konštatuje, že

sťažovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o porušení pravidiel volebnej súťaže nezákonným

ovplyvnením slobodnej vôle voličov v takom rozsahu a intenzite, ktoré by mohlo

spochybniť výsledky napadnutých volieb. Navyše ústavný súd prihliadol aj na výrazný

rozdiel v počte získaných hlasov medzi sťažovateľkou a odporcom, ktorý predstavuje až

3 257 hlasov.

Z týchto dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní volebnú sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Námietka zverejnenia volebných výsledkov spravodajským portálom SME.sk v čase

bezprostredne po uzatvorení volebných miestností, ktorú sťažovateľka uplatnila v doplnení

sťažnosti doručenom ústavnému súdu 5. januára 2015, nijako neovplyvnila stanovisko

a záver pléna ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015