Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 342/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť

a , , zastúpených advokátkou Mgr. Ivanou

Hodálovou, Dunajská 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. k o n a l bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktorú j e

Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Romana Juríka, PhD.,

Jazerná 19, Nové Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. a p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktorú j e

Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Ivany Hodálovej,

Dunajská 48, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -22 zo 4. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo, že žalobou doručenou 12. novembra

2001 Okresnému súdu Trnava sa žalobca domáha zaplatenia sumy 14 810,82 € (pôvodná

suma 446 190,90 Sk) s príslušenstvom. Vec bola Okresným súdom Trnava vedená

pod sp. zn. a od 1. januára 2008, keď došlo k prechodu výkonu súdnictva

z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany, bola veci pridelená sp. zn. .

Sťažovatelia sú v napadnutom konaní v postavení žalovaných.

Sťažovatelia poukázali na tú skutočnosť, že okresný súd „ako prvostupňový súd

vydal rozsudok až po uplynutí viac ako 14 rokov od podania žaloby...“, a vo svojej sťažnosti

tvrdia, že „porušenie základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá...“.

Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré podľa

názoru sťažovateľov svojím postupom a nečinnosťou spôsobil okresný súd, sťažovatelia

navrhujú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň tiež v petite sťažnosti požadovali

prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov

a priznať im finančné zadosťučinenie každému v sume 18 000 € a úhradu trov konania.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 520/18 z 21. augusta 2018

a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 15. novembra

2018.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 21. augusta 2018 podrobne

opísala chronológiu procesných úkonov vykonaných v konaní vedenom pod sp. zn.

a uzavrela, že „... súd vo veci konal bez neprimerane dlhých období nečinnosti.

Vo veci boli pravidelne nariaďované termíny pojednávaní, z ktorých väčšia časť musela byť

zrušená, resp. odročená pre ospravedlnenie sa právneho zástupcu žalobcu. Taktiež bolo

problematické vypočutie navrhovaných svedkov, nakoľko niektorí sa zdržiavali v zahraničí

a len občas boli na Slovensku, teda tomu boli aj prispôsobované niektoré termíny

pojednávaní.

Vo vzťahu k správaniu sa sťažovateľov si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že

znalec súdu oznámil nespoluprácu sťažovateľov, teda žalovaných so znalcom, nakoľko sa

odmietli zúčastniť obhliadky, na ktorú sa žalobca dostavil a taktiež nepreberali zásielky

od znalca, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu znaleckého dokazovania. Obdobne treba

hodnotiť aj podanie sťažovateľov vo vzťahu k znalcovi, kde namietli jeho zaujatosť, ktoré

však sudkyňa vyhodnotila ako vyjadrenie k postupu súdu a nie k osobe znalca.“.

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila podaním doručeným ústavnému súdu

8. októbra 2018, že došlo k zmene právneho zastúpenia, a predložila aktuálne

splnomocnenie. V reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu

z 21. augusta 2018 následne zaslala ústavnému súdu stanovisko, v ktorom v podstatnom

uvádza:

„... S konštatovaním okresného súdu, že z obsahu opísaných úkonov je zrejmé, že

okresný súd vo veci konal bez neprimerane dlhých období nečinnosti nemožno súhlasiť

z viacerých dôvodov, ale predovšetkým z dôvodu, že v konaní na okresnom súde sa

vyskytujú viaceré obdobia, kedy bol okresný súd dlhšie nečinný, resp. keď vykonal

jednoduchý úkon za neprimerane dlhú dobu... 14 vytýčených pojednávaní bolo zrušených,

avšak ani jedno nebolo zrušené z dôvodov vzniknutých na strane sťažovateľov. Z hľadiska

hospodárnosti konania si dovoľujeme poukázať aj na opakované vykonávanie dokazovania

výsluchom sťažovateľov/žalovaných, ktoré, ako vyplýva aj zo zápisníc z pojednávaní, bolo

vykonané na 13 pojednávaniach... K častému odročovaniu pojednávaní doplňujeme, že súd

odročoval pojednávania z dôvodu, že právny zástupca žalobcu sa potreboval poradiť so

žalobcom, ktorý sa nezúčastnil ani jedného pojednávania.

K stanovisku okresného súdu, že sťažovatelia prispeli k prieťahom v konaní

pre nespoluprácu so znalcom, si dovoľujeme uviesť, že sťažovatelia už v ústavnej sťažnosti

poukázali na to, že o ustanovení znalca rozhodol okresný súd bez návrhu účastníkov

konania, keďže títo mali za to, že znalecké dokazovanie nemôže prispieť k objasneniu veci.

Predmetná skutočnosť vyplýva aj zo samotného znaleckého posudku, v ktorom znalec

uviedol, že sa nemôže vyjadriť k otázkam položeným súdom, pretože ide o viac právny ako

technický problém, čiže nie je v kompetencii znalca sa k danému problému vyjadrovať,

prípadne poukázal na to, že otázka je formulovaná nejasne. Pokiaľ ide o okresným súdom

uvádzané odmietnutie sťažovateľov zúčastniť sa obhliadky, tak treba uviesť, že predmetná

obhliadka sa týkala bytu sťažovateľov, v ktorom bývali a aj v súčasnosti bývajú, takže bolo

potrebné, aby sa znalec so sťažovateľmi dohodol, kedy sa obhliadka ich bytu vykoná.

K dohode o obhliadke bytu sťažovateľov nedošlo, najmä z dôvodu, že znalec striktne

stanovoval sťažovateľom termíny na vykonanie obhliadky ich bytu, bez akceptovania, či ním

určený termín sťažovateľom vyhovuje alebo nie. Ešte raz treba podotknúť, že aj v prípade,

ak by znalec vykonal obhliadku bytu sťažovateľov, aj tak nevie uviesť, ktoré práce boli

vykonané žalobcom a ktoré boli vykonané sťažovateľmi/žalovanými, čo je predmetom sporu

medzi účastníkmi konania...“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

8. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

10. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

a .

11. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa

bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.

12. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný

princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení .

13. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

15. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá

tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ju nemožno

hodnotiť po stránke právnej ako zložitú, čo sa vzťahuje aj na napadnuté konanie. Ústavný

súd v súvislosti s nutnosťou nariadeného znaleckého dokazovania pripúšťa určitý stupeň

skutkovej zložitosti, ktorou však nie je možné ospravedlniť aktuálny stav napadnutého

konania.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázala ani

na právnu, ani na skutkovú zložitosť veci. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že

prípadná právna a skutková zložitosť veci nemôže žiadnym spôsobom ospravedlniť

doterajšiu extrémnu dĺžku rozhodovania všeobecného súdu vo veci samej, ktorá nie je

právoplatne skončená ani po viac ako 17 rokoch od podania žaloby.

16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, pozornosti ústavného súdu neušlo, že žiadne z nariadených

pojednávaní nebolo zrušené z dôvodov vzniknutých na strane sťažovateľov. Zo správania

sťažovateľov, naopak, možno usudzovať, že prejavili dostatočný záujem na rýchlom

prejednaní žaloby, pojednávaní sa zúčastňovali a súdu predkladali listinné dôkazy

a vyjadrenia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by

mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka

napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľov.

17. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria – samotného

postupu okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že

konanie sa začalo ešte v roku 2001 a doteraz nie je právoplatne skončené, pričom rozsudok

okresného súdu vo veci samej z 26. marca 2015 bol odvolacím súdom zrušený a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Je zrejmé, že okresný súd nezvolil v súdnom

konaní taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovatelia nachádzali.

Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe

dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2

a dohovoru. Vzhľadom na uvedené nemalo podstatný význam, aby

ústavný súd vyhodnocoval jednotlivé čiastkové úkony alebo vymedzoval prípadné

konkrétne úseky nečinnosti súdu, resp. jeho neefektívnej/nesústredenej činnosti. Ústavný

súd hodnotí celé konanie ako neefektívne a okresným súdom nesprávne vedené.

Ústavný súd preto uzatvára, že vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania

(toho času v trvaní viac ako sedemnástich rokov) a zjavne neefektívnu činnosť okresného

súdu je namieste konštatovanie, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

18. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť

všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ,

, ).

19. Ústavný súd konštatuje, že ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať

v právnom štáte takú dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania dostáva

konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou kritérií celkovej spravodlivosti

podľa . Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú

kontúry spravodlivosti ako v očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom

vnímaní verejnosti a verejnej mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci

a špecificky moci súdnej. Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere

občana v štát, v jeho inštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou pre fungovanie

legitímneho demokratického a právneho štátu (m. m. ). Ignorovanie týchto

princípov konajúcim sudcom malo za následok porušenie práva na fair proces (čl. 46 ods. 1

) v jeho časovej dimenzii.

20. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

21. Ústavný súd rozhodol v zmysle

a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov, aj keď mal vedomosť o tom,

že na 18. február 2019 je nariadený ďalší termín pojednávania.

III.

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume 18 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu

právnu neistotu.

25. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

26. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

27. Ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € každému zo sťažovateľov

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na predmet sporu

(výšku žalovanej sumy), celkovú dobu posudzovaného súdneho konania, jeho priebeh

a mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní.

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. Romanom Juríkom, PhD., resp. advokátkou Mgr. Ivanou Hodálovou.

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci

úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola

v sume 921 €.

31. Sťažovateľom priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané JUDr. Romanom Juríkom, PhD., a za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné stanovisko z 15. novembra 2018

k vyjadreniu okresného súdu) vykonané advokátkou Mgr. Ivanou Hodálovou v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2018 je šestina z výpočtového základu, čo v zmysle citovaných

ustanovení vyhlášky predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál sumu 9,21 €. Úhrada

za štyri úkony právnej služby vykonané v roku 2018 predstavuje spolu s režijným paušálom

sumu 650,84 €. Prihliadnuc na zmenu právneho zástupcu, rozhodol ústavný súd tak, ako to

je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto nálezu.

32. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnych

zástupcov sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2019