Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 66/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Križanom, Koceľova 2,

Nitra, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2

Slovenskej republiky príkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-283-1/17-

z 27. septembra 2017 na vykonanie domovej prehliadky, návrhom

Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. -3 z 19. septembra 2017

na vykonanie domovej prehliadky a postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Nitre pri vykonávaní domovej prehliadky 12. októbra 2017 v konaní vedenom

pod ČVS: KRP-76/2-VYS-NR-2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. novembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Križanom, Koceľova 2, Nitra, ktorou

namieta porušenie svojich základných práva podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) príkazom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. OS-NR-V-283-1/17-1Tp/387/17 z 27. septembra 2017 na vykonanie domovej

prehliadky (ďalej aj „napadnutý príkaz“), návrhom Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len

„okresná prokuratúra“) sp. zn. -3 z 19. septembra 2017 na vykonanie

domovej prehliadky (ďalej aj „návrh na vykonanie domovej prehliadky“) a postupom

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len „krajské riaditeľstvo“)

pri vykonávaní domovej prehliadky 12. októbra 2017 (ďalej len „domová prehliadka“)

v konaní vedenom pod ČVS: KRP-76/2-VYS-NR-2017. Sťažovateľ prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu svoju sťažnosť doplnil podaniami doručenými

ústavnému súdu 5. januára 2018 a 3. apríla 2018.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v obydlí sťažovateľa bola 10. októbra 2017

príslušníkmi Policajného zboru vykonaná domová prehliadka, a to na základe

(napadnutého) príkazu okresného súdu vydaného na návrh okresnej prokuratúry v rámci

trestného stíhania, vedeného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1

a ods. 4 písm. a) v znení neskorších predpisov,

zo spáchania ktorého bol podozrivý sťažovateľ.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2 napadnutým príkazom okresného súdu

na vykonanie domovej prehliadky, návrhom okresnej prokuratúry na vykonanie domovej

prehliadky a postupom krajského riaditeľstva pri vykonávaní domovej prehliadky, pričom

svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:

„Dňa 12. 10. 2017 boli vykonané domové prehliadky v nasledovných

nehnuteľnostiach:

... 3. v čase od 7:50 do 8:11 hod. v byte nachádzajúcom sa v katastrálnom území

mesta vchod číslo na číslo bytu (z príloh sťažnosti je zrejmé, že ide o byt

č. pozn.), zapísaný na , parcelné číslo súpisné

číslo ktorého vlastníkom je

a v priestoroch k nemu

patriacich, vykonanej na základe príkazu na domovú prehliadku opatrením Okresného súdu

Nitra sp. zn. OS-NR-V-283-1/17-1 zo dňa 27. 09. 2017;

... Uvedené opatrenia Okresného súdu Nitra sú nepreskúmateľné a nedôvodné, tým

pádom nezákonné, ako aj samotný úradný postup orgánu vykonávajúceho predmetné

domové prehliadky bol nesprávny a teda nezákonný.

... Sťažovateľ je advokát zastupujúci údajných poškodených v dedičských konaniach

a/alebo v konaní voči Slovenskému pozemkovému fondu, pričom je výlučným vlastníkom

prehľadávanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v meste

... opatrenia Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2017, ktorými súd nariadil

vykonanie domovej prehliadky sú nepreskúmateľné. Uvedené odôvodnenie predmetných

opatrení Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2017 neobsahuje žiadnu relevantnú

konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu akými skutočnosťami boli naplnené zákonom

ustanovené podmienky pre zásah do garantovaného práva na nedotknuteľnosť

obydlia.

... Strohý odkaz na vyšetrovací spis a konštatovanie súdu, že jednotlivé návrhy OP

NR na vydanie príkazu na vykonanie domových prehliadok v rodinnom dome/byte

považoval súd za dôvodný, nakoľko jej vykonanie môže prispieť k objasneniu skutočností

dôležitých pre trestné konanie a k odhaleniu páchateľov tohto zločinu, nie je v žiadnom

prípade možné považovať za náležité odôvodnenie v zmysle ustanovení ,

právnej teórie ani ustálenej aplikačnej praxe, pretože v takomto odôvodnení absentuje

akékoľvek konkrétne označenie dôkazu alebo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah

do chráneného práva na nedotknuteľnosť obydlia.

Ďalej v predmetných troch opatreniach Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2017

absentuje akékoľvek vvsporiadanie sa s ustanovením a nasl. , teda

vôbec neobsahuje zdôvodnenie prečo by predchádzajúca výzva na vydanie listinných

materiálov a písomností, pre ktorých zaistenie boli domové prehliadky nariadené, bola

bezúspešná.

... opatrenia Okresného súdu Nitra sú zároveň aj zjavne neprimerané, najmä

vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všetkých štyroch Špecifikovaných opatreniach Okresného

súdu Nitra zhodne označené listinné materiály a písomnosti, pre ktorých zaistenie boli

domové prehliadky nariadené, sa nachádzajú v ich origináloch alebo úradne overenej kópii

u orgánov verejnej a štátnej moci, a to jednotlivo na Slovenskom pozemkovom fonde,

Okresnom súde Nitra, Okresnom súde Banská Bystrica, notárskych úradoch

, a , Okresnom riaditeľstve

policajného zboru v Nitre a Okresnej prokuratúre Nitra.

Teda prostým vyžiadaním od týchto orgánov verejnej a štátnej moci bolo možné

zo strany OČTK zaistiť všetky tieto listinné materiály a písomnosti, bez toho, aby bolo

zbytočne zasahované do garantovaných práv sťažovateľa.

... Navyše, aby sa predchádzalo neprimeraným zásahom do garantovaných

práv, má v zmysle výkonu domovej prehliadky predchádzať

výzva.

... Aj samotný charakter a povaha vyšetrovacieho úkonu domovej prehliadky

v spojení s časovým odstupom vylučuje dôvodnosť a primeranosť predmetných štyroch

špecifikovaných opatrení Okresného súdu Nitra, nakoľko vyšetrovací úkon domovej

prehliadky je svojím charakterom neodkladný a bez zmeny skutkových okolností aj

neopakovateľný vyšetrovací úkon a vzhľadom na to, že trestné stíhanie bolo začaté ešte dňa

08. 12. 2016, je vykonanie všetkých štyroch domových prehliadok viac ako 10 mesiacov po

začatí trestného stíhania v rozpore s povahou (neodkladnosťou) tohto vyšetrovacieho

úkonu, z čoho taktiež plynie bezdôvodnosť a neprimeranosť tohto vyšetrovacieho úkonu.

... K nezákonnosti samotného výkonu domovej prehliadky:

... OČTK už pri vykonávaní v poradí prvej domovej prehliadky, pri ktorej bol

sťažovateľ prítomný, t. j. v čase od 6:20 do 7:10 hod. v rodinnom dome nachádzajúcom sa

v obci , súpisné číslo boli opakovane sťažovateľom informovaní o tom, že

všetky predmetné listiny, ktoré z označených má on k dispozícii, sa nachádzajú výlučne

v byte na v priestoroch jeho advokátskej kancelárie, tieto sú súčasťou

spisov advokáta, boli získané pri činnosti advokáta a teda sa na tieto listiny vzťahuje

povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 zákona o advokácii, teda tieto nemôže vydať ani mu

nemôžu OČTK byť odňaté.

Napriek tomu OČTK bola nezákonne vykonaná domová prehliadka rodinného domu

a domácnosti sťažovateľa a to tak, ako je uvedené v zápisnici - bez predchádzajúcej výzvy

podľa .“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Opatrením Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-283-1/17-1Tp/387/17 zo dňa

27. 09. 2017, návrhom Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 PO-V-57/2017-NR-3 podaného

na súd dňa 19. 09. 2017 na vydanie tohto opatrenia a tiež vykonaním tohto opatrenia

Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Nitre dňa 12. 10. 2017 boli porušené základné

práva sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia podľa článku 21 ods. 1 a ods. 2

Slovenskej republiky.

Opatrenie Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-283-1/17-1Tp/387/17 zo dňa

27. 09. 2017 sa zrušuje ako nezákonné.

Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Nitre sa nariaďuje odstrániť

z vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: KRP-76/2-VYS-NR-2017 všetky dôkazy získané

vykonaním nezákonnej domovej prehliadky dňa 12. 10. 2017 a tieto zlikvidovať.

Sťažovateľovi sa priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 Eur.

Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 312.34 Eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

postupom krajského riaditeľstva pri vykonávaní domovej prehliadky

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť

(a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených

základných práv došlo (aj) postupom krajského riaditeľstva pri vykonávaní domovej

prehliadky na základe napadnutého príkazu okresného súdu.

Z prílohy sťažnosti doručenej sťažovateľom ústavnému súdu 3. apríla 2018 vyplýva,

že sťažovateľ proti postupu príslušníkov krajského riaditeľstva pri výkone domovej

prehliadky podal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcii kontroly a inšpekčnej

služby, Bratislava (ďalej len „ministerstvo“) „Sťažnosť podľa

o sťažnostiach“, ktorá sa argumentačne v podstatnej miere prekrývala s dôvodmi

uvedenými v sťažnosti sťažovateľa podanej podľa a ktorá v konečnom

dôsledku viedla k prijatiu opatrení príslušným oprávneným orgánom verejnej moci,

a to krajským riaditeľstvom v konaní vedenom pod sp. zn. KRPZ-NR-OKS-Sť-11/2018

s tým výsledkom, že časť podania sťažovateľa bola postúpená na vybavenie „úradu

inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR“ a časť

„odboru kriminálnej polície KR PZ v Nitre“.

Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľ postup krajského riaditeľstva

pri vykonávaní domovej prehliadky účinne namietal podaním adresovaným príslušnému

orgánu verejnej moci (ministerstvu), ktorého uplatnenie právomoci vzhľadom na princíp

subsidiarity predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu a ktorý na základe prípadne

zistených nedostatkov je oprávnený a povinný prijať opatrenia na ich nápravu. Právomoc

ministerstva, resp. právomoc orgánov, ktorým ministerstvo postúpilo sťažnosť sťažovateľa

na vybavenie, vylučuje uplatnenie právomoci ústavného súdu vo vzťahu k tejto časti

sťažnosti. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

návrhom okresnej prokuratúry na vykonanie domovej prehliadky

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa

podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd vo vzťahu k splneniu zákonom ustanovených náležitostí sťažnosti

v súlade so svojou stabilnou judikatúrou pripomína, že nie je povinný nedostatky sťažnosti

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a jej príloh ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ (sám advokát), zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nedoručil

ústavnému súdu kópiu sťažnosťou napadnutého návrhu okresnej prokuratúry na vykonanie

domovej prehliadky, na základe ktorého (taktiež) malo podľa jeho tvrdenia dôjsť

k porušeniu jeho v sťažnosti označených základných práv. Uvedený nedostatok tak zakladá

dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Napriek už konštatovanému dôvodu na odmietnutie tejto časti sťažnosti ústavný súd

v kontexte sťažnostnej argumentácie sťažovateľa tiež poukazuje na skutočnosť,

že samotným podaním návrhu na vykonanie domovej prehliadky okresnou prokuratúrou

ešte nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do garantovaných práv sťažovateľa,

keďže reálne by k takémuto zásahu mohlo dôjsť až na základe príkazu okresného súdu,

ktorý návrhu okresnej prokuratúry vyhovel a domovú prehliadku nariadil, resp.

až samotným vykonaním domovej prehliadky (m. m. ). Medzi sťažovateľom

namietaným porušením jeho základných práv podľa a 2 a (napadnutým)

návrhom okresnej prokuratúry preto neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by

ústavný súd mohol po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne

dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa, čo zakladá dôvod na odmietnutie

tejto časti sťažnosti podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Návrh okresnej prokuratúry na vykonanie domovej prehliadky navyše podliehal

prieskumnej právomoci okresného súdu (ktorý na jeho základe napadnutým príkazom

nariadil vykonanie domovej prehliadky), čo vylučuje právomoc ústavného súdu na jeho

preskúmanie. Sťažnosť sťažovateľa v tejto časti je preto spôsobilá aj na odmietnutie podľa

aj z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

Sumarizujúc už uvedené čiastkové závery, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,

ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.3 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

napadnutým príkazom okresného súdu

Sťažovateľ v posudzovanej veci tiež namieta, že k porušeniu jeho základných práv

na nedotknuteľnosť obydlia garantovaných prostredníctvom a 2 došlo aj

napadnutým príkazom okresného súdu, ktorým bola nariadená domová prehliadka

v nehnuteľnosti (byte) vo vlastníctve sťažovateľa.

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným

konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej

prehliadky ustanoví zákon.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti sťažovateľa v prvom rade poukazuje

na skutočnosť, že jeho úlohou pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podanej podľa čl. 127

ods. 1 je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým

postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Ochranu obydlia nepochybne možno považovať za integrálnu súčasť širšie

koncipovaného práva na ochranu súkromia. Aj keď sťažovateľ nenamieta porušenie práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), v ktorom je ochrana práva na súkromie

sústredená, napriek tomu ústavný súd považuje za vhodné pripomenúť svoj v minulosti

už viackrát prezentovaný prístup, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá

v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“). Tak je to aj v súvislosti s problematikou preskúmavanou

vo veci sťažovateľa.

Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného porušenia

čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného článku, ESĽP

presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu z pohľadu

limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. V rámci prvého kroku sa posudzuje rešpektovanie

kritéria legality (či k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (či k zásahu došlo

pre účely ochrany niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon sa

posudzuje proporcionalita zásahu, teda či zásah bol v demokratickej spoločnosti

na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutný, resp. či sa mohol sledovaný cieľ dosiahnuť

aj použitím iných (menej invazívnych) prostriedkov. Vychádzajúc z uvedených kritérií,

ústavný súd preskúmal aj sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

zaručených v a 2 napadnutým príkazom.

V danom prípade k zásahu do nedotknuteľnosti obydlia došlo na zákonnom

podklade, ktorý predstavujú ustanovenia a nasledujúce

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom tento

zásah sledoval legitímny cieľ – verejný záujem na odhalení trestnej činnosti.

Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia vyžaduje

adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v danom prípade garancie

domovej slobody (nedotknuteľnosť obydlia) sťažovateľa na jednej strane a verejného

záujmu na odhalení trestnej činnosti a zistení (potrestaní) páchateľa na druhej strane.

Sťažovateľ argumentuje, že v jeho prípade bolo nariadenie a vykonanie domovej prehliadky

neprimeraným zásahom do jeho práva na rešpektovanie súkromia a obydlia.

Z hľadiska posúdenia ústavnej akceptovateľnosti napadnutého príkazu, ktorým bola

nariadená domová prehliadka, a jej ústavnej konformity bolo úlohou ústavného súdu

posúdiť, či bol zásah do domovej slobody sťažovateľa primeraný, teda či zodpovedal

zmienenej požiadavke proporcionality. Inými slovami, či súd, ktorý vykonanie domových

prehliadok nariadil, náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu,

a či bol v celom svojom rozsahu konflikt spoločenského záujmu na náležitom vyšetrení

trestnej činnosti s domovou slobodou (nedotknuteľnosťou obydlia) sťažovateľa vyriešený

v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

Okresný súd napadnutý príkaz na nariadenie domovej prehliadky odôvodnil najmä

takto:

„Súd preskúmal návrh a celý predložený vyšetrovací spis a zistil, že uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície v Nitre

ČVS: ORP-1783/1-VYS-NR-2016 bolo dňa 8. 12. 2016 začaté trestne stíhanie vo veci

pokračovacieho zločinu podvodu podľa ,

s poukazom na na tom skutkovom základe, že:

doposiaľ neznámy páchateľ na neznámych miestach v okrese v doposiaľ

nezistenej dobe v priebehu roka 2016 využil omyl poškodených tak, že s nimi uzatvoril

zmluvu o postúpení pohľadávky súvisiacu s predajom ich pozemkov... pričom už v tej dobe

mal vedomosť, že predajná cena uvedených pozemkov je vyššia od sumy, ktorú ponúkol

za odstúpenie pohľadávky, teda využil nevedomosť poškodených a svoju dôveryhodnosť

vyplývajúcu z povolania advokáta, čím neznámy páchateľ seba obohatil a spôsobil celkovú

škodu poškodeným vo výške 104.823,87 eura a nie je vylúčené, že takýmto konaním bolo

uvedených do omylu aj viacero osôb.

Dňa 20. 6. 2017 riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre odstúpil

túto vec z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru,

Odboru kriminálnej polície v Nitre.

Dňa 17. 7. 2017 oznámil vyšetrovateľ PZ Krajského riaditeľstva Policajného zboru,

Odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania v Nitre, Okresnej prokuratúre Nitra,

že vzhľadom k tomu, že počas vyšetrovania boli zistené nové skutočnosti, došlo k zmene

právnej kvalifikácie skutku a bude kvalifikovaný ako pokračovací obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa , s poukazom na

.

Z predloženého vyšetrovacieho spisu vyplýva, že je dôvodné podozrenie, že mohol

byť spáchaný obzvlášť závažný zločin podvodu a že v tomto byte a v priestoroch k nemu

patriacich sa môžu nachádzať dôkazy, ktoré súvisia s trestnou činnosťou, pre ktorú bolo

začaté trestne stíhanie najmä zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupníkom

a postupcami, dodatky číslo 1 k zmluvám o postúpení, splnomocnenia

pre advokáta , žiadosti o vyplatenie

finančnej čiastky z depozitu Slovenského pozemkového fondu, Búdková ulica číslo 36,

Bratislava, adresované AK

a ostatné už vyššie citované listiny.

Sud návrh na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky v tomto byte

považoval za dôvodný, nakoľko jej vykonanie môže prispieť k objasneniu skutočností

dôležitých pre trestné konanie a k odhaleniu páchateľov tohto zločinu. Z týchto dôvodov súd

vydal príkaz na vykonanie domovej prehliadky

Domovú prehliadku vykonajú vyšetrovatelia Krajského riaditeľstva Policajného

zboru, Odboru kriminálnej polície v Nitre, jedenkrát v období od 27. 9. 2017 do 13. 10.

2017, spolu s inými zložkami policajného zboru a za jej zákonný priebeh zodpovedá riaditeľ

Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Odboru kriminálnej polície v Nitre.“

Veci dôležité pre trestné konanie, ktorých potreba zaistenia bola dôvodom

na nariadenie domovej prehliadky, okresný súd v napadnutom príkaze vymedzil takto:

„... zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupníkom

a postupcami:

- ...

- ...

- ...

- ...

- ...

- ...

- ...

- ...

- ...

- ...

- ...

dodatky č. 1 k Zmluvám o postúpení pohľadávky vyššie uvedených osôb

na postupníka ...,

splnomocnenia vyššie uvedených osôb na advokáta ...,

oznámenia o postúpení pohľadávky vyššie uvedených osôb adresovaných

Slovenskému pozemkovému fondu...,

oznámenia o postúpení pohľadávky ...,

adresovaných Slovenskému pozemkovému fondu...,

žiadosti o vyplatenie finančnej čiastky z depozitu Slovenského pozemkového fondu...,

adresovaných vyššie uvedenými osobami,

žiadosti o vyplatenie finančnej čiastky z depozitu Slovenského pozemkového fondu...,

adresovaných ...,

kúpna zmluva č. 05087/2015-PKZP-K40167/15.00 zo dňa 11. 12. 2015 a 14. 12.

2015..., medzi predávajúcim Slovenským pozemkovým fondom... a kupujúcim

..,

kúpna zmluva č. 05077/2015-PKZP-K40166/15.00, medzi predávajúcim Slovenským

pozemkovým fondom... a kupujúcim ..,

písomnosti týkajúce sa vyššie uvedených postupcov,

osvedčenia o dedičstvách vyššie uvedených postupcov,

ďalšie písomnosti súvisiace so žiadosťami o vyplácanie finančných náhrad

od žiadateľa ... adresovaných Slovenskému

pozemkovému fondu... z titulu zmlúv o prevode pohľadávky na oprávnené osoby, ako aj

ďalšie písomnosti, na základe ktorých , mohlo

zistiť vlastníkov predmetných pozemkov a výšku ich finančných náhrad za vyvlastnenie

pozemkov nezistených vlastníkov, vyplácaných zo Slovenského pozemkového fondu, ešte

pred podpisom zmlúv o postúpení pohľadávok a plnomocenstiev oprávnených osôb

s , a ďalšie veci súvisiace s touto a inou

trestnou činnosťou, ktoré by odôvodnili predpoklad, že sa získajú dôležité informácie

vedúce k usvedčeniu podozrivých osôb a k získaniu iných dôležitých informácií vedúcich

k objasneniu veci.“

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie

konštatuje, že napadnutý príkaz okresného súdu nevykazuje znaky zjavnej

neodôvodnenosti, svojvôle, resp. arbitrárnosti. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu

v napadnutom príkaze náležitým (danému štádiu trestného konania zodpovedajúcim)

spôsobom odôvodnil potrebu vykonania domovej prehliadky v obydlí sťažovateľa

ako podozrivého zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, pričom obsah príkazu

zodpovedá zákonom ustanoveným požiadavkám ( ).

Vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej možnosti zabezpečenia predmetných

dokumentov a písomností zo strany orgánov činných v trestnom konaní od iných subjektov,

a teda zbytočnosti zásahu do jeho garantovaných základných práv ústavný súd

poznamenáva, že nie je jeho úlohou (ani oprávnením) dokazovať (resp. objasňovať)

skutkový stav a nahrádzať tak činnosť v konkrétnej veci konajúcich orgánov verejnej moci.

Právomoc ústavného súdu sa obmedzuje na preskúmavanie zlučiteľnosti účinkov výkonu

právomoci orgánov verejnej moci s právami garantovanými a kvalifikovanými

medzinárodnými zmluvami (m. m. , , ). Bez ohľadu

na uvedené však ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci konštatuje, že podstata

vykonania domovej prehliadky nespočíva len v zabezpečení písomnosti kvôli preukázaniu

jej objektívnej existencie ako takej, prípadne na účel oboznámenia sa s jej obsahom,

ale najmä v tom, že sa u dotknutej osoby (v jej obydlí) vôbec nachádza, a to práve

za účelom spáchania trestného činu, resp. v súvislosti s ním (). Uvedenému

názoru pritom vo veci sťažovateľa nasvedčuje aj časť odôvodnenia napadnutého príkazu,

podľa ktorej cieľom okresným súdom nariadenej domovej prehliadky bolo zabezpečiť aj

„ďalšie písomnosti, na základe ktorých , mohlo

zistiť vlastníkov predmetných pozemkov a výšku ich finančných náhrad za vyvlastnenie

pozemkov nezistených vlastníkov, vyplácaných zo Slovenského pozemkového fondu, ešte

pred podpisom zmlúv o postúpení pohľadávok a plnomocenstiev oprávnených osôb

s “. Účelom domovej prehliadky vykonanej

v nehnuteľnosti sťažovateľa teda nebolo zabezpečiť len písomnosti (dokumenty) presne

konkretizované v napadnutom príkaze, ale aj prípadné ďalšie dokumenty, ktoré by súviseli

s objasňovanou trestnou činnosťou.

Za neopodstatnenú ústavný súd považuje aj výhradu sťažovateľa týkajúcu sa

(údajnej) absencie výzvy na vydanie veci pred samotným výkonom domovej prehliadky.

Z napadnutého príkazu totiž nevyplýva, že by okresný súd nariadil postup podľa § 104

ods. 2 , podľa ktorého predchádzajúca výzva sa nevyžaduje, ak tomu

bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola

zjavne neúspešná. Zo zápisnice z vykonania domovej prehliadky navyše vyplýva, že

sťažovateľ bol v súlade s vyzvaný na dobrovoľné vydanie

veci, k čomu uviedol, že „veci uvedené v príkaze sa tu nenachádzajú“.

Sťažovateľ v rámci argumentácie smerujúcej proti napadnutému príkazu okresného

súdu napokon namieta aj také skutočnosti, ktoré okresný súd nemohol ovplyvniť, keďže

samotný výkon domovej prehliadky neuskutočňoval, a preto prípadné pochybenia

pri realizácii napadnutého príkazu nemožno pričítať na jeho vrub (napr. pokračovanie

v prehliadke príslušníkmi Policajného zboru napriek upozorneniu zo strany sťažovateľa, že

všetky požadované dokumenty sa nachádzajú v iných priestoroch a vzťahuje sa na nich jeho

povinnosť mlčanlivosti ako advokáta). Medzi týmito námietkami sťažovateľa a napadnutým

príkazom okresného súdu tak neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by ústavnému súdu

umožňovala vysloviť porušenie jeho v sťažnosti označených práv označeným opatrením

orgánu verejnej moci.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutý príkaz

okresného súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, na základe ktorých by

po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti reálne mohol dospieť k záveru o porušení

sťažovateľom označených základných práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

aj v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2019