Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 291/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosti , , zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Križanom, advokátska kancelária, Koceľova 2, Nitra, vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v a 2 Slovenskej

republiky opatreniami Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17

z 27. septembra 2017 a sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017 zo 7. októbra 2017,

návrhmi Okresnej prokuratúry Nitra č. I PO-V-55/2017-NR-3 a č. I PO-V-61-1/2017-NR-3

a postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre 12. októbra 2017 pri vykonaní

opatrení sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17 z 27. septembra 2017 a sp. zn. OS-NR-V-

294-1/2017-2Tp/389/2017 zo 7. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. novembra

2017 doručené sťažnosti , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 21 ods. 1 a 2

(ďalej len „“):

A. opatrením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. OS-NR-V-281-

1/17-1Tp/385/17 z 27. septembra 2017, návrhom Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len

„okresná prokuratúra“) na vydanie tohto opatrenia okresného súdu a postupom Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“)

12. októbra 2017 pri vykonaní označeného opatrenia okresného súdu (sťažnosť vedená

ústavným súdom pod sp. zn. ), a

B. opatrením okresného súdu sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017

zo 7. októbra 2017, návrhom okresnej prokuratúry na vydanie tohto opatrenia okresného

súdu a postupom krajského riaditeľstva Policajného zboru 12. októbra 2017 pri vykonaní

uvedeného opatrenia okresného súdu (sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn.

).

2. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -7 z 15. novembra 2017 boli

sťažnosti sťažovateľa (vedené pod sp. zn. a sp. zn. ) spojené

na spoločné konanie.

3. Z obsahu oboch sťažností a ich príloh vyplýva, že na základe príkazov na domovú

prehliadku vydaných okresným súdom pod sp. zn. OS NR-V-281-1/17-1Tp/385/17

z 27. septembra 2017 a sp. zn. OS NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017 zo 7. októbra 2017 boli

12. októbra 2017 príslušníkmi odboru kriminálnej polície krajského riaditeľstva Policajného

zboru v trestnom konaní ním vedenom pod ČVS: KRP-76/2-VYS-NR-2017 vykonané

domové prehliadky v priestoroch dvoch nehnuteľností vo vlastníctve obchodnej spoločnosti

, , ktorej konateľom je sťažovateľ, ktorý sa v jednej

z týchto nehnuteľností „zdržuje a má tam vytvorené svoje obydlie a domácnosť“ a v druhej

„má... trvalé bydlisko a sídlo jeho advokátskej kancelárie“.

4. Sťažovateľ je presvedčený, že príkazy na domové prehliadky okresného súdu „sú

nepreskúmateľné a nedôvodné, tým pádom nezákonné, ako aj samotný úradný postup

orgánu vykonávajúceho predmetné domové prehliadky bol nesprávny a teda nezákonný“.

5. Nepreskúmateľnosť príkazu okresného súdu sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-

z 27. septembra 2017 sťažovateľ vidí v tom, že jeho odôvodnenie „neobsahuje

žiadnu relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu akými skutočnosťami boli naplnené

zákonom ustanovené podmienky pre zásah do garantovaného práva na

nedotknuteľnosť obydlia“. Odôvodneniu príkazu tiež vyčíta, že v ňom chýba „akékoľvek

vysporiadanie sa s ustanovením a nasl. , teda vôbec neobsahuje

zdôvodnenie, prečo by predchádzajúca výzva na vydanie listinných materiálov a písomností,

pre ktorých zaistenie boli domové prehliadky nariadené, bola bezúspešná“.

6. Podľa slov sťažovateľa „opatrenie... sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017

zo... 07. 10. 2017, síce obsahuje označenie konkrétnych skutočností, na základe ktorých by

bolo možné dovodiť odôvodnenosť vykonania domovej prehliadky rodinného domu, avšak

v odôvodnení absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s dôvodnosťou tohto vyšetrovacieho

úkonu ako aj zásadou primeranosti“. A aj keď uvedené „opatrenie... obsahuje aspoň strohé

konštatovanie, že domová prehliadka bude vykonaná bez predchádzajúcej výzvy v zmysle

, nakoľko je tu dôvodná obava, že sa výzvou nedosiahne

dobrovoľné vydanie veci, ale nie je vôbec zrejmé, z čoho táto dôvodná obava súdu plynie,

nakoľko táto nie je absolútne ničím odôvodnená a ide výlučne o ničím nepodložené

konštatovanie“.

7. Príkazy okresného súdu podľa názoru sťažovateľa obsahujú „nekonkrétne

označenie vecí, ktoré mali byť pri domových prehliadkach zaistené, teda z toho dôvodu by

ani nemohli byť zaistené bez vydania nového príkazu“ a „v prípade, že by na základe

takéhoto nekonkrétneho označenia veci došlo k jej zaisteniu, by toto zaistenie veci bolo

nezákonné“.

8. Sťažovateľ považoval za dôležité tiež uviesť, že „listinné materiály a písomnosti,

na ktorých zaistenie boli domové prehliadky nariadené, sa

a) úplne všetky nachádzajú alebo boli predložené v origináli, prípadne v ich úradne

overenej kópii, , teda štátnemu orgánu, ktorého

splnomocnený zástupca bol v konaní vypočutý;

b) v jednotlivých vyhotoveniach boli poskytnuté v origináli a nachádzajú sa

u jednotlivých údajných poškodených, teda u osôb, ktoré boli v konaní vypočuté ako

svedkovia;

c) z povahy niektorých listinných materiálov a písomností, pre ktorých zaistenie boli

domové prehliadky nariadené, je logicky vylúčené, aby sa tieto vôbec mohli nachádzať

v prehľadávaných nehnuteľnostiach...“.

9. Sťažovateľ dodal, že „sa väčšina... listinných materiálov a písomností, pre ktorých

zaistenie boli domové prehliadky nariadené, tiež nachádza aj v spisoch príslušných súdov,

notárov a dokonca už aj na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Nitre... a Okresnej

prokuratúre Nitra...“ a že „OČTK zaistili vyše tri mesiace pred vykonaním domových

prehliadok tie z listinných materiálov a písomností,... na ktorých zaistenie boli domové

prehliadky nariadené... Táto skutočnosť bezpochyby preukazuje už i tak zrejmú

bezdôvodnosť a neprimeranosť predmetných domových prehliadok a všetkých... opatrení

Okresného súdu Nitra.“.

10. Slovami sťažovateľa „je zrejmé, že OČTK mali vedomosť, respektíve museli mať

vedomosť o tom, kde sa v... opatreniach Okresného súdu Nitra... označené listinné materiály

a písomnosti, na zaistenie ktorých boli domové prehliadky nariadené, nachádzajú.

Navyše tieto listinné materiály a písomnosti OČTK aj mali k dispozícii,

minimálne v rozsahu v akom už boli predtým predložené OR PZ v NR v trestných konaniach

vedených pod ČVS: ORP-1471/4-VYS-NR-2016, ČVS: ORP-1538/4-VYS-NR-2016

a ČVS: ORP-1359/4-VYS-NR-2016, ak tieto už predtým neboli zo strany OČTK všetky

zaistené od a/alebo údajných poškodených, avšak pokiaľ

neboli, tak rozhodne mohli byť a tiež najmä mali byť zaistené.“.

11. Skutočnosť, že sa listinné materiály a písomnosti, pre ktoré boli podľa

sťažovateľa nariadené domové prehliadky, nachádzali „u orgánov verejnej a štátnej moci“,

od ktorých si ich orgány činné v trestnom konaní mohli vyžiadať, svedčí o neprimeranosti

vydaných príkazov.

12. Za postup v rozpore s , a teda aj za zásah do jeho

garantovaných základných práv sťažovateľ považoval absenciu zdôvodnenia

tvrdenej zjavnej bezúspešnosti predchádzajúcej výzvy na dobrovoľné vydanie hľadaných

vecí.

13. Vykonanie domových prehliadok po viac ako 10 mesiacoch od začatia trestného

stíhania sťažovateľ hodnotí ako v rozpore s ich povahou, ktorou je neodkladnosť tohto

vyšetrovacieho úkonu, a z tejto okolnosti „taktiež plynie bezdôvodnosť a neprimeranosť

tohto vyšetrovacieho úkonu“.

14. Nezákonnosť vykonaných domových prehliadok sťažovateľ vidí aj v tom, že

„OČTK už pri vykonávaní v poradí prvej domovej prehliadky, pri ktorej bol sťažovateľ

prítomný... v rodinnom dome nachádzajúcom sa v obci ... boli opakovane

sťažovateľom informovaní o tom, že všetky predmetné listiny, ktoré z označených má on

k dispozícii, sa nachádzajú výlučne v byte v priestoroch jeho

advokátskej kancelárie, tieto sú súčasťou spisov advokáta, boli získané pri činnosti

advokáta a teda sa na tieto listiny vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 zákona

o advokácii, teda tieto nemôže vydať ani mu nemôžu OČTK byť odňaté.

Napriek tomu OČTK bola nezákonne vykonaná domová prehliadka rodinného domu

a domácnosti sťažovateľa a to... - bez predchádzajúcej výzvy podľa § 104 ods. 2 Trestného

poriadku.

Rovnako tak... v čase ešte pred vykonaním domových prehliadok bytov na

a vrátane advokátskej kancelárie o tomto informoval OČTK aj prítomný zástupca

, a podľa jeho tvrdení

aj samotná v jej písomnom stanovisku, podľa ktorého

advokátske spisy sťažovateľa OČTK nemôžu prehľadávať ani zaistiť z dôvodu povinnosti

zachovávania mlčanlivosti podľa § 23 zákona o advokácii a rovnako ho informoval

aj o tom, že on sám osobne od skorých ranných hodín opakovane o tomto informoval

OČTK.“.

15. Sťažovateľ je presvedčený, že pri domových prehliadkach došlo aj k množstvu

ďalších pochybení, ktoré svedčia o ich nezákonnosti, a to:

„- v zápisnici o vykonaní domovej prehliadky v rodinnom dome... v obci

je uvedené, že táto bola vykonaná bez predchádzajúcej výzvy podľa § 104

ods. 2 , avšak nie je uvedený dôvod prečo, teda v rozpore s

...;

- pri domových prehliadkach... bola vyhotovená fotodokumentácia, pričom však

v príslušných zápisniciach o ich vykonaní absentuje akákoľvek zmienka o jej vyhotovení;...“

16. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí oboch

sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že opatreniami (príkazmi na domovú

prehliadku) okresného súdu sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17 z 27. septembra 2017

a sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017 zo 7. októbra 2017, návrhmi okresnej

prokuratúry na vydanie týchto opatrení a tiež vykonaním týchto opatrení príslušníkmi

krajským riaditeľstvom Policajného zboru boli porušené jeho základné práva

na nedotknuteľnosť obydlia podľa a 2 . Zároveň navrhol napadnuté

príkazy okresného súdu zrušiť ako nezákonné a krajskému riaditeľstvu Policajného zboru

zariadiť odstrániť z vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: KRP-76/2-VYS-NR-2017

všetky dôkazy získané vykonaním nezákonných domových prehliadok 12. októbra 2017

a tieto zlikvidovať. Sťažovateľ napokon požadoval priznať mu primerané finančné

zadosťučinenie a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

17. Podaním doručeným ústavnému súdu 5. januára 2018 označeným ako

„Doplnenie petitu sťažností zo dňa 24. 10. 2017“ sťažovateľ doplnil ním požadovaný návrh

rozhodnutia takto:

„Opatrením Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17 zo dňa

27. 09. 2017, návrhom Okresnej prokuratúry Nitra č. I PO-V-55/2017-NR-3 podaného

na Okresný súd Nitra dňa 19. 09. 2017 na vydanie tohto opatrenia a tiež vykonaním tohto

opatrenia Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Nitre dňa 12. 10. 2017 boli porušené

základné práva sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia podľa článku 21 ods. 1 a ods. 2

.

Opatrenie Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17 zo dňa

27. 09. 2017 sa zrušuje ako nezákonné.

Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Nitre sa nariaďuje odstrániť

z vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: KRP-76/2-VYS-NR-2017 všetky dôkazy získané

vykonaním nezákonnej domovej prehliadky dňa 12. 10. 2017 a tieto zlikvidovať.

Sťažovateľovi sa priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 Eur.

Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 312,34 Eur.“,

a vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu okresného súdu a orgánov činných v trestnom

konaní v súvislosti s ďalšou domovou prehliadkou sťažovateľ navrhol rozhodnúť takto:

„Opatrením Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017

zo dňa 07. 10. 2017, návrhom Okresnej prokuratúry Nitra č. I PO-V-61-1/2017-NR-3

podaného na Okresný súd Nitra dňa 06. 10. 2017 na vydanie tohto opatrenia a tiež

vykonaním tohto opatrenia Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Nitre dňa

12. 10. 2017 boli porušené základné práva sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia podľa

článku 21 ods. 1 a ods. 2 .

Opatrenie Okresného súdu Nitra sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017 zo dňa

07. 10. 2017 sa zrušuje ako nezákonné.

Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Nitre sa nariaďuje odstrániť

z vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: KRP-76/2-VYS-NR-2017 všetky dôkazy získané

vykonaním nezákonnej domovej prehliadky dňa 12. 10. 2017 a tieto zlikvidovať.

Sťažovateľovi priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 Eur.

Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 312,34 Eur.“

18. Podaním doručeným ústavnému súdu 3. apríla 2018 sťažovateľ predložil

ústavnému súdu listinné doklady, ktoré mu boli krajským riaditeľstvom Policajného zboru

zaslané ako odpoveď na jeho podanie označené ako „Oznámenie o protiprávnom konaní

príslušníkov OKP KR PZ v NR. Sťažnosť podľa o sťažnostiach“.

Sťažovateľ pritom poukázal «najmä na tú skutočnosť, že z listiny KR PZ v NR označenej

ako „Sťažnosť - Oznámenie prijatých opatrení – zaslanie“ č. KR PZ -NR-OKS-33-003/2018

zo dňa 21. 03. 2018 o. i. vyplýva, že postup príslušníkov KR PZ v NR pri vykonávaní

domových prehliadok dňa 12. 10. 2017 bol v rozpore so zákonom».

II.

19. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,

kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

22. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

23. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

24. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa

zaručených v a 2 opatreniami – príkazmi na domové prehliadky -

okresného súdu sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17 z 27. septembra 2017 a sp. zn. OS-

NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017 zo 7. októbra 2017, návrhmi okresnej prokuratúry č. I PO-

V-55/2017-NR-3 a č. I PO-V-61-1/2017-NR-3 a postupom príslušníkov krajského

riaditeľstva Policajného zboru 12. októbra 2017 pri vykonaní nariadených domových

prehliadok, ku ktorému malo dôjsť nedôvodnosťou, nezmyselnosťou, neprimeranosťou

a z toho prameniacou nezákonnosťou vykonania uvedených domových prehliadok, navyše,

bez predchádzajúcej výzvy na dobrovoľné vydanie hľadaných vecí, ako aj nedostatočným

odôvodnením napadnutých príkazov okresného súdu na vykonanie týchto domových

prehliadok.

25. Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

26. Podľa domová prehliadka je prípustná len v súvislosti

s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania

domovej prehliadky ustanoví zákon.

K namietanému porušeniu označených základných práv postupom krajského

riaditeľstva Policajného zboru

27. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

28. Ako z príloh sťažností podaných ústavnému súdu vyplýva, sťažovateľ proti

postupu príslušníkov krajského riaditeľstva Policajného zboru podal Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, Bratislava „Sťažnosť podľa

o sťažnostiach“, ktorá sa argumentačne v podstatnej miere prekrývala

s dôvodmi uvedenými v sťažnostiach podľa a ktorá v konečnom

dôsledku viedla k prijatiu opatrení príslušným oprávneným orgánom verejnej moci, a to

krajským riaditeľstvom Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. KRPZ-NR-OKS-

Sť-11/2018 s tým výsledkom, že časť podania bola postúpená na vybavenie „úradu

inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR“ a časť

„odboru kriminálnej polície KR PZ v Nitre“.

29. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

30. Pokiaľ sa teda sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv onačeným právnym

prostriedkom nápravy, na základe ktorého príslušné orgány verejnej moci

preskúmali/preskúmajú namietaný postup príslušníkov krajského riaditeľstva Policajného

zboru, táto okolnosť predstavuje prekážku uplatnenia právomoci ústavného súdu, a teda aj

neprípustnosť podanej sťažnosti ( zákona o súde), preto ústavný súd

sťažnosti v týchto častiach odmietol podľa ako

neprípustné.

K namietanému porušeniu označených základných práv návrhmi okresnej

prokuratúry č. I PO-V-55/2017-NR-3 a č. I PO-V-61-1/2017-NR-3

31. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

32. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo

slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu

sťažnosť smeruje.

33. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

34. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, nedoručil aj kópie návrhov

okresnej prokuratúry, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv; ich predloženie

je pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného .

35. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada vigilantibus iura scripta sunt, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

36. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti v tejto časti

vykazujú taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať

splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich

z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

37. Navyše, ústavný súd poznamenáva, že napadnutými návrhmi okresnej

prokuratúry k zásahu do označených základných práv sťažovateľa ústavnoprávne

relevantným spôsobom dôjsť nemohlo. Tieto návrhy totiž nijako priamo do základných práv

sťažovateľa reálne nezasahovali ani neovplyvnili jeho postavenie. Ich existencia sama osebe

nijako negatívne v materiálnom zmysle na osobu sťažovateľa nedopadala. Takými boli až

rozhodnutia (príkazy) okresného súdu, ktorý o týchto návrhoch rozhodoval a ktoré boli

zákonným predpokladom a podkladom reálneho vykonania týchto domových prehliadok.

Uvedené návrhy totiž iba iniciovali konanie o nariadení domových prehliadok, ale neboli

právnym titulom ich vykonania s následkom zásahu do základných práv sťažovateľa. Inak

povedané, bez rozhodnutia okresného súdu by návrhy okresnej prokuratúry nemali žiaden

praktický účinok. Je síce pravdou, že bez týchto návrhov by okresný súd o nariadení

domových prehliadok nekonal a nevydal príkazy na ich vykonanie (pozri § 100 ods. 1

), avšak nič to nemení na tom, že zodpovednosť za nariadenie domovej

prehliadky a teda aj za prípadný zásah do základných práv a slobôd konkrétnych osôb spadá

na príslušný konajúci všeobecný súd, ktorý aj z tohto dôvodu návrhu môže ale nemusí

vyhovieť.

38. Z tohto pohľadu sú sťažnosti sťažovateľa v týchto častiach zjavne

neopodstatnené, čo predstavuje dôvod ich odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

39. Preskúmaniu návrhov okresnej prokuratúry na nariadenie domových prehliadok

ústavným súdom bránia aj právomoci ústavného súdu predchádzajúce oprávnenie okresného

súdu tieto návrhy posúdiť či už z hľadiska ich zákonnosti, ale aj z hľadiska ich ústavnosti.

Z čl. 127 ods. 1 vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený

medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je

založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Uvedené robí túto časť oboch sťažností

sťažovateľa takou, o ktorej nemá právomoc rozhodovať, čo by bolo dôvodom na jej

odmietnutie podľa .

K namietanému porušeniu označených základných práv opatreniami – príkazmi

na domovú prehliadku – okresného súdu sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17

z 27. septembra 2017 a sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017 zo 7. októbra 2017

40. Predmetom sťažnosti je teda namietaná nezákonnosť, ako aj namietané porušenie

práv garantovaných v súvislosti s nariadenými a vykonanými domovými

prehliadkami v priestoroch užívaných sťažovateľom spôsobom spadajúcim pod ochranu

základného práva na nedotknuteľnosť obydlia.

41. Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Aj keď

sťažovateľ nenamieta porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

v ktorom je ochrana práva na súkromie sústredená, napriek tomu ústavný súd považuje

za vhodné pripomenúť svoj už viackrát v minulosti prezentovaný prístup, že základné práva

obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“). Tak je to aj v súvislosti

s danou problematikou.

42. Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného

porušenia čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného

článku, ESĽP presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu

z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria

legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo

pre účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon

proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie

sledovaného cieľa nevyhnutný.

43. Obdobne ústavný súd pristúpil k posúdeniu aktuálne namietaného porušenia

základných práv zaručených v a 2 .

44. V danom prípade došlo k zásahu do nedotknuteľnosti obydlia na zákonnom

podklade, ktorý predstavujú ustanovenia a nasledujúce , pričom

toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný záujem na odhalení trestnej činnosti.

45. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia

vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom

prípade sťažovateľa na jednej strane garancie domovej slobody (nedotknuteľnosť obydlia)

a na druhej strane verejného záujmu na odhalení trestnej činnosti a potrestaní páchateľa.

46. Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade bolo nariadenie a vykonanie

domových prehliadok neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia

a obydlia.

47. Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutých príkazov, ktorými boli

nariadené domové prehliadky a ich konformnosti s , bolo úlohou ústavného súdu

posúdiť, či bol zásah do domovej slobody sťažovateľa primeraný, teda či zodpovedal

zmienenej požiadavke proporcionality. Inými slovami, či súd, ktorý k vykonaniu

domových prehliadok privolil, náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu

sťažovateľa, a či bol v celom svojom rozsahu konflikt spoločenského záujmu na náležitom

vyšetrení trestnej činnosti s domovou slobodou (nedotknuteľnosťou obydlia) sťažovateľa

vyriešený v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

48. Okresný súd príkaz na domovú prehliadku sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-

z 27. septembra 2017 odôvodnil takto:

„Z predloženého vyšetrovacieho spisu vyplýva, že je dôvodné podozrenie, že mohol

byť spáchaný obzvlášť závažný zločin podvodu a že v tomto byte a v priestoroch k nemu

patriacich sa môžu nachádzať dôkazy, ktoré súvisia s trestnou činnosťou, pre ktorú bolo

začaté trestné stíhanie najmä zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupníkom

... a postupcami, dodatky číslo 1 k zmluvám

o postúpení, splnomocnenia pre advokáta ... žiadosti o vyplatenie

finančnej čiastky z depozitu ... adresované

a ostatné už vyššie citované listiny.

Súd návrh na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky v tomto byte

považoval za dôvodný, nakoľko jej vykonanie môže prispieť k objasneniu skutočností

dôležitých pre trestné konanie a k odhaleniu páchateľov tohto zločinu. Z týchto dôvodov súd

vydal príkaz na vykonanie domovej prehliadky...“

49. V príkaze sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017 zo 7. októbra 2017

okresný súd uviedol:

„Na základe podaného návrhu a predloženého vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-76/2-

VYS-NR-2017 súd skúmal, či v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky pre postup

v zmysle vyššie citovaných ustanovení, pričom po preštudovaní podaného návrhu

a pripojeného vyšetrovacieho spisu zistil, že podaný návrh je opodstatnený. Vzhľadom na

hore uvedené zistenia existuje dôvodné podozrenie, že v predmetnej nehnuteľnosti sa môžu

nachádzať veci dôležité pre trestné konanie a vykonaním domovej prehliadky môžu byť

zaistené dôležité veci nevyhnutné pre náležité objasnenie skutkového stavu veci, ktoré by

následne mohli viesť k usvedčeniu osôb podozrivých z uvedenej trestnej činnosti.“

50. Tomuto záveru predchádzalo nasledujúce odôvodnenie:

„V priebehu vyšetrovania bol vypočutý aj splnomocnený zástupca

, z vyjadrenia ktorého vyplynuli skutočnosti odôvodňujúce podozrenie,

že zo strany boli finančné náhrady oprávnených osôb postúpené za

zlomok ich skutočnej hodnoty na právnickú osobu , , ktorá je

prepojená s osobou , a to uvedením do omylu oprávnených osôb.

Splnomocnený zástupca taktiež uviedol, že v depozite

sa vo vzťahu k všetkým oprávneným osobám jedná o sumu

vo výške 192.953,48 eur.

Operatívno-pátracou činnosťou bolo zistené, že vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti,

ktorej vlastníkom je spoločnosť , sa zdržiava

a užíva ju podozrivý . Dôvodom na vykonanie domovej prehliadky je

podozrenie, že vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné

konanie, ako aj ďalšie písomnosti, na základe ktorých podozrivý mohol

zistiť vlastníkov predmetných pozemkov a výšku ich finančných náhrad zo

, ešte pred podpisom predmetných plnomocenstiev a zmlúv postúpení

pohľadávok, ako aj ďalšie veci súvisiace s touto a inou trestnou činnosťou.

Domová prehliadka bude vykonaná bez predchádzajúcej výzvy v zmysle § 104 odsek

2 , nakoľko je tu dôvodná obava, že sa výzvou nedosiahne dobrovoľné

vydanie veci, z uvedeného dôvodu by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná

a zároveň by jej vykonaním mohlo dôjsť k zmareniu účelu domovej prehliadky, nakoľko

hrozí. že dôjde k zničeniu dôkazov.“

51. Za veci dôležité pre trestné konanie, ktorých potreba zaistenia bola dôvodom

na vydanie príkazov na domové prehliadky, okresný súd prakticky zhodne v oboch

prípadoch označil:

„zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupníkom

... a postupcami:

,

...,

...,

...,

...,

...,

...,

...,

...,

...,

...,

Dodatky č. 1 k Zmluvám o postúpení pohľadávky vyššie uvedených osôb

na postupníka ...,

Plnomocenstvá vyššie uvedených osôb na advokáta ...,

Oznámenia o postúpení pohľadávky vyššie uvedených osôb adresovaných

...,

Oznámenia o postúpení pohľadávky ...,

adresovaných ...,

Žiadosti o vyplatenie finančnej čiastky z depozitu ...,

adresovaných vyššie uvedenými osobami,

Žiadosti o vyplatenie finančnej čiastky z depozitu ...,

adresovaných ...,

kúpna zmluva č. 05087/2015-PKZP-K40167/15.00 zo dňa 11. 12. 2015

a 14. 12. 2015..., medzi predávajúcim ... a kupujúcim

..,

Kúpna zmluva č. 05077/2015-PKZP-K40166/15.00, medzi predávajúcim

... a kupujúcim ..,

Všetky písomnosti týkajúce sa vyššie uvedených osôb - postupcov,

Osvedčenia o dedičstvách vyššie uvedených osôb - postupcov,

ako aj ďalšie písomnosti súvisiace so žiadosťami o vyplatenie finančných náhrad

od žiadateľa - , adresovaných

..., z titulu zmlúv o prevode pohľadávky na oprávnené osoby, ako aj

ďalšie písomnosti, na základe ktorých , mohlo

zistiť vlastníkov predmetných pozemkov a výšku ich finančných náhrad za vyvlastnenie

pozemkov nezistených vlastníkov, vyplácaných zo , ešte

pred podpisom zmlúv o postúpení pohľadávok a plnomocenstiev oprávnených osôb

s , a ďalšie veci súvisiace s touto a inou

trestnou činnosťou, ktoré by odôvodnili predpoklad, že sa získajú dôležité informácie vedúce

k usvedčeniu podozrivých osôb a k získaniu iných dôležitých informácií vedúcich

k objasneniu veci.“

52. Judikatúra ESĽP v súvislosti so zásahmi do domovej slobody zvykne

pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli dotknutému subjektu

poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej prehliadky v podobe súdnej

kontroly vykonanej spravidla formou predchádzajúceho súhlasu sudcu s domovou

prehliadkou [pozri Buck proti Nemecku, rozsudok, 28. 4. 2005, č. 41604/98, § 46]. Ústavný

súd dôvody, ktoré okresný súd vo vydaných príkazoch prezentoval, hodnotí ako skôr

rámcové a bližšia špecifikácia sa týkala iba zamerania domovej prehliadky v podobe

podrobného výpočtu vecí, zaistenie ktorých bolo cieľom nariadených domových prehliadok,

avšak tieto dôvody nemožno hodnotiť ako úplne vágne. Samotná závažnosť,

povaha, charakter a spôsob páchania stíhanej trestnej činnosti [pokračovací obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa , ], ale najmä

skutočnosť, že išlo o pokračovací trestný čin, podľa názoru ústavného súdu samy osebe

prirodzene a opodstatnene umocnili u konajúcich sudcov okresného súdu presvedčenie

o dôvodnosti potreby nariadenia vykonania domových prehliadok na účel získania

dôležitých informácií o trestnej činnosti.

53. Ďalšou relevantnou okolnosťou, ktorú ústavný súd pri posúdení proporcionality

vykonaného zásahu do obydlia sťažovateľa zohľadnil, bolo, že sťažovateľ figuroval

vo vyšetrovanej trestnej veci ako podozrivá osoba, kde sa toto podozrenie opieralo

o presvedčivé dôvody.

54. Pokiaľ išlo o negatívny výsledok vykonaných prehliadok (vyplýva to z kópií

zápisníc o domových prehliadkach) nemožno túto skutočnosť považovať za takú, ktorá

sama osebe s absolútnou istotou vylučuje opodstatnenosť vykonaných prehliadok. Podstatné

pre posúdenie veci je, či v relevantnom čase nariadenia domových prehliadok predostreli

súdne príkazy na návrhy príslušného prokurátora dostatočné argumenty osvedčujúce

dôvodné podozrenie (nie absolútnu istotu) o prítomnosti vecí dôležitých pre trestné konanie

v dotknutých obydliach.

55. V súvislosti so sťažovateľom tvrdenou možnosťou zabezpečenia dokumentov

a písomností, pre ktoré boli domové prehliadky nariadené, orgánmi činnými v trestnom

konaní od iných subjektov, a teda bez zbytočného zásahu do garantovaných

základných práv sťažovateľa, ústavný súd poznamenáva, že nie je v jeho možnostiach

dodatočne overovať, či skutočne všetky v príkazoch uvedené písomnosti a dokumenty bolo

možné zabezpečiť do vyšetrovacieho spisu aj inak, avšak ak by tomu tak aj bolo,

neznamená to samo osebe neopodstatnenosť nariadenia domových prehliadok. Najmä

ak podstata vykonania domovej prehliadky nespočíva ani tak v zabezpečení písomnosti

alebo dokumentu kvôli preukázaniu jeho objektívnej existencie ako takej, prípadne na účel

oboznámenia sa s jeho obsahom, ale v tom, že sa u dotknutej osoby (jej obydlí) vôbec

nachádza, a to práve na účel a v súvislosti napr. spáchať trestný čin. A práve požiadavka

na domovými prehliadkami sledované zabezpečenie „písomnosti, na základe ktorých

podozrivý mohol zistiť vlastníkov predmetných pozemkov a výšku ich

finančných náhrad zo , ešte pred podpisom predmetných

plnomocenstiev a zmlúv postúpení pohľadávok“, mohla a predstavovala takúto situáciu,

preto tieto dokumenty, resp. ich „výskyt“ v prehľadávaných priestoroch spätých s osobou

sťažovateľa bolo možné jednoznačne považovať za potenciálne relevantné dôkazy, ktoré

nebolo možné zabezpečiť inak ako ich zaistením u podozrivej osoby – sťažovateľa.

56. Pokiaľ ide rozsah domovej prehliadky, príkazom súdu bol náležite limitovaný,

keďže obsahoval presnú identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť

a obmedziť. Ak sťažovateľ v tomto smere predsa len zastáva opačný názor, ústavný súd

poznamenáva, že je všeobecne ťažko predstaviteľné, aby orgány činné v trestnom konaní

alebo súdy mohli a museli v príkaze na domovú prehliadku presne identifikovať

a konkretizovať všetky pre dané trestné konanie relevantné veci, zvlášť ak ide o písomnosti

alebo listinné dokumenty, ktorých označenie (pomenovanie) je na ľubovôli napr. ich

vyhotoviteľa. V takýchto prípadoch je rozhodujúcim predovšetkým obsah týchto písomností

a dokumentov, ktorých špecifikácia (vymedzenie) bola podľa názoru ústavného súdu

v danej veci dostatočná.

57. Z obsahu zápisníc o vykonaných domových prehliadkach ďalej jasne vyplýva, že

tieto boli v súlade so zákonnými požiadavkami vykonané za účasti nezávislej osoby („osoba

nezúčastnená na veci“), ako aj v prítomnosti zástupcu .

58. Uvedený sumár faktorov podľa názoru ústavného súdu svedčí v prospech záveru

o primeranosti vykonaného zásahu.

59. Oproti nim na druhej strane stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný, negatívny

dopad vykonaného zásahu na povesť sťažovateľa v jeho okolí, čo je následok nevyhnutne

spojený s domovými prehliadkami vykonávanými v obydliach sťažovateľa.

60. Početná skupina na prvom mieste uvedených faktorov však skoro jednoznačne

posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného zásahu.

61. Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov

v okolnostiach prípadu sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej

slobody, resp. nedotknuteľnosti obydlia sťažovateľa bol primeraný sledovanému cieľu,

a teda ústavne akceptovateľný a konformný s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom

označených článkov , ktorých porušenie namieta.

62. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia od upustenia

od výzvy podľa , o ktorom okresný súd rozhodol

podľa v príkaze sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-

zo 7. októbra 2017, ústavný súd poznamenáva, že jeho odôvodnenie je síce

stručné („je tu dôvodná obava, že sa výzvou nedosiahne dobrovoľné vydanie veci.

Z uvedeného dôvodu by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná a zároveň by jej

vykonaním mohlo dôjsť k zmareniu účelu domovej prehliadky, nakoľko hrozí, že dôjde

k zničeniu dôkazov“), avšak jednoznačne pochopiteľné a racionálne založené na celkovom

kontexte vydaného príkazu, preto z hľadiska ústavnoprávnych princípov ho možno hodnotiť

ako udržateľné.

63. V príkaze sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-1Tp/385/17 z 27. septembra 2017 absentuje

argumentácii sťažovateľa zodpovedajúca okolnosť, t. j. že by okresný súd v tomto príkaze

nariadil vykonať domovú prehliadku podľa , teda

bez predchádzajúcej výzvy podľa .

64. Sťažovateľ príkazom na domovú prehliadku vytýka tiež skutočnosti, ktoré

okresný súd fakticky ovplyvniť nemohol, keďže samotný výkon domovej prehliadky

neuskutočňoval, a teda „pochybenia“ vyplývajúce zo samotnej realizácie domových

prehliadok nemožno okresnému súdu pripísať na jeho vrub (napr. pokračovanie vo výkone

prehliadky napriek upozorneniu, že môže dôjsť k porušeniu povinnosti zachovávať

mlčanlivosť, príslušnými orgánmi zvolený taktický postup a pod.). Za priebeh domovej

prehliadky v súlade so zákonom totiž zodpovedá orgán, ktorý ju realizuje. Tieto otázky

preto ústavný súd vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu a jeho príkazov

nemohol posudzovať.

65. Vzhľadom na všetky dosiaľ uvedené dôvody ústavný súd rozhodol o odmietnutí

sťažností sťažovateľa v týchto ich častiach (porušenie základných práv zaručených

v a 2 opatreniami okresného súdu sp. zn. OS-NR-V-281-1/17-

z 27. septembra 2017 a sp. zn. OS-NR-V-294-1/2017-2Tp/389/2017

zo 7. októbra 2017) pre ich zjavnú neopodstatnenosť ( ).

66. Pretože sťažnosti sťažovateľa boli ako celok odmietnuté, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v ich petite, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnostiam v časti požadovaného vyslovenia

porušenia základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto prípade

nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018