Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)IV. ÚS 277/09
PDF · 144.55 KB
No categories available
IV. ÚS 277/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v spojení
s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I č. k. ORP-623/OEK-B1-2007 zo
14. apríla 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2009
doručená sťažnosť JUDr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr.
M. L., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152
ods. 4 ústavy uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len
„okresné riaditeľstvo“) č. k. ORP-623/OEK-B1-2007 zo 14. apríla 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.
ORP-623/OEK-B1-2007 KV podal 12. decembra 2008 sťažnosť proti nezákonnému
postupu vyšetrovateľky Policajného zboru npor. Mgr. V. K. (ďalej len „vyšetrovateľka“)
a námietku zaujatosti s poukazom na závažné a opakované porušenie zákona, ako aj na
skutočnosti, ktoré majú zakladať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti
vyšetrovateľky voči jeho osobe.
Uznesením z 12. decembra 2009 vyšetrovateľka rozhodla o svojom nevylúčení
z vykonávania úkonov v označenom trestnom konaní. Sťažovateľ podal proti tomuto
uzneseniu 6. februára sťažnosť. O sťažnosti rozhodla uznesením č. k. ORP-623/OEK-B1-
2007 zo 14. apríla 2009 (ďalej len „namietané uznesenie“) riaditeľka odboru justičnej
polície, úradu justičnej a kriminálnej polície okresného riaditeľstva mjr. PhDr. T. G. tak, že
ho zamietla. Namietané uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 15. mája 2009.
Podľa názoru sťažovateľa je namietané uznesenie „v zjavnom rozpore so skutkovým
a právnym stavom veci, a je zjavne neodôvodnené a arbitrárne...“, pričom v ďalšom texte
sťažnosti konkretizuje svoje námietky voči nemu a po analýze príslušnej judikatúry
ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa rozhodovania
o námietkach zaujatosti konštatuje, že namietané uznesenie okresného riaditeľstva „nie je
riadne odôvodnené a napĺňa znaky svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia“.
Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti
nálezom, v ktorom vysloví, že namietaným uznesením okresného riaditeľstva bolo porušené
jeho základné právo podľa č. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1,
čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd uložil okresnému riaditeľstvu uhradiť mu trovy
konania v konaní pred ústavným súdom.
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa, aby podľa § 26 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti prednostne.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou najmä domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s porušením
čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, ku ktorému malo dôjsť namietaným
uznesením okresného riaditeľstva.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že
právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že
ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho
základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť
ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia
predchádza právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04,
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že podnet možno podať aj
proti zákonnosti postupu a rozhodnutiam vyšetrovateľov a policajných orgánov, pričom
prokurátor môže v súvislosti s výsledkami prešetrenia podnetu vykonať potrebné opatrenia
na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
podľa zákona o prokuratúre alebo podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre
za účinný prostriedok ochrany základných práv, vrátane tých základných práv, ktorých
ochrany sa sťažovateľ svojou sťažnosťou domáha (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil opakovane právny názor, že
vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov
prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred
ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo
vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať
opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného
porušenia základných práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť pri postupe,
alebo pri rozhodovaní orgánu činného v (prípravnom) trestnom konaní, resp. aj pred začatím
trestného stíhania (m. m. napr. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).
Zo sťažnosti nevplýva, či sťažovateľ podal podnet podľa príslušných ustanovení
zákona o prokuratúre proti namietanému uzneseniu okresného riaditeľstva, hoci tak mohol
a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa
názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný
právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa
zákona o prokuratúre.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o prokuratúre z dôvodu jej neprípustnosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2009