Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 277/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a Listiny základných práv a slobôd v spojení

s , a uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I č. k. ORP-623/OEK-B1-2007 zo

14. apríla 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2009

doručená sťažnosť JUDr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr.

M. L., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152

ods. 4 uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) č. k. ORP-623/OEK-B1-2007 zo 14. apríla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

ORP-623/OEK-B1-2007 KV podal 12. decembra 2008 sťažnosť proti nezákonnému

postupu vyšetrovateľky Policajného zboru npor. Mgr. V. K. (ďalej len „vyšetrovateľka“)

a námietku zaujatosti s poukazom na závažné a opakované porušenie zákona, ako aj na

skutočnosti, ktoré majú zakladať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti

vyšetrovateľky voči jeho osobe.

Uznesením z 12. decembra 2009 vyšetrovateľka rozhodla o svojom nevylúčení

z vykonávania úkonov v označenom trestnom konaní. Sťažovateľ podal proti tomuto

uzneseniu 6. februára sťažnosť. O sťažnosti rozhodla uznesením č. k. ORP-623/OEK-B1-

2007 zo 14. apríla 2009 (ďalej len „namietané uznesenie“) riaditeľka odboru justičnej

polície, úradu justičnej a kriminálnej polície okresného riaditeľstva mjr. PhDr. T. G. tak, že

ho zamietla. Namietané uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 15. mája 2009.

Podľa názoru sťažovateľa je namietané uznesenie „v zjavnom rozpore so skutkovým

a právnym stavom veci, a je zjavne neodôvodnené a arbitrárne...“, pričom v ďalšom texte

sťažnosti konkretizuje svoje námietky voči nemu a po analýze príslušnej judikatúry

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa rozhodovania

o námietkach zaujatosti konštatuje, že namietané uznesenie okresného riaditeľstva „nie je

riadne odôvodnené a napĺňa znaky svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia“.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti

nálezom, v ktorom vysloví, že namietaným uznesením okresného riaditeľstva bolo porušené

jeho základné právo podľa č. 46 ods. 1 a listiny v spojení s ,

a , zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd uložil okresnému riaditeľstvu uhradiť mu trovy

konania v konaní pred ústavným súdom.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa, aby podľa § 26 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti prednostne.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou najmä domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a listiny v spojení s porušením

, a , ku ktorému malo dôjsť namietaným

uznesením okresného riaditeľstva.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z v spojení s vyplýva, že

právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že

ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť

ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia

predchádza právomoci ústavného súdu (podobne , , ,

).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že podnet možno podať aj

proti zákonnosti postupu a rozhodnutiam vyšetrovateľov a policajných orgánov, pričom

prokurátor môže v súvislosti s výsledkami prešetrenia podnetu vykonať potrebné opatrenia

na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

podľa zákona o prokuratúre alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok ochrany základných práv, vrátane tých základných práv, ktorých

ochrany sa sťažovateľ svojou sťažnosťou domáha (m. m. , ).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil opakovane právny názor, že

vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov

prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo

vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného

porušenia základných práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť pri postupe,

alebo pri rozhodovaní orgánu činného v (prípravnom) trestnom konaní, resp. aj pred začatím

trestného stíhania (m. m. napr. , ).

Zo sťažnosti nevplýva, či sťažovateľ podal podnet podľa príslušných ustanovení

zákona o prokuratúre proti namietanému uzneseniu okresného riaditeľstva, hoci tak mohol

a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa

názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný

právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa

zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o prokuratúre z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009