Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 594/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom, advokátska kancelária,

Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného v a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – východ v konaní

vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014, ako aj postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v súvislosti s označeným konaním Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej

služby – východ a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2014 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného v (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej

služby, odboru inšpekčnej služby – východ (ďalej len „inšpekcia“) v konaní vedenom

pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s označeným konaním inšpekcie.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ,

(ďalej len „splnomocnenec“), ako splnomocnený zástupca sťažovateľky – svedkyne

poškodenej v konaní vedenom Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov – sever

pod ČVS: ORP-380/SE-PO-2014 ̶podal v jej prítomnosti 5. augusta 2014 na Okresnej

prokuratúre Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“) do zápisnice trestné oznámenie

„vo veci... predvádzania“ sťažovateľky „príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Poprade

na výsluch“, ktoré (predvedenie) považovala za nezákonné z dôvodu „neoznačenia konania

v písomnom predvolaní zo dňa 25. 07. 2014, pod ktorým sa vedie trestné konanie; riadneho

neoznačenia jej procesného postavenia v konaní ako svedok poškodený; pričom navyše

o úkone nebol upovedomený splnomocnený zástupca poškodenej“. Predvedenie však nebolo

zrealizované, pretože „sťažovateľka odmietla sa nechať predviesť, čo príslušníci polície

rešpektovali“. Sťažovateľka „Predvolanie, pokyn na realizáciu predvedenia a následný

pokus o predvádzanie považuje... za nezákonné a odporujúce ustanoveniam Trestného

poriadku a .“.

Okresná prokuratúra trestné oznámenie splnomocnenca sťažovateľky odovzdala

inšpekcii, ktorá ho uznesením pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 z 10. septembra 2014

podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odmietla, pretože nebol dôvod na začatie trestného

stíhania alebo na postup podľa .

Proti rozhodnutiu inšpekcie o odmietnutí trestného oznámenia podala už samotná

sťažovateľka 19. septembra 2014 sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra uznesením

č. k. -8 zo 7. októbra 2014 rozhodla tak, že ju podľa § 198 ods. 1 písm. c)

zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na to, že „v konaní nad vecou pod ČVS: SKIS-

195/OISV-V-2014 vykonávala dozor Okresná prokuratúra v Poprade, ktorá je nepríslušná

2

na vykonávanie dozoru nad zákonnosťou konania povereného príslušníka Obvodného

oddelenia PZ v Poprade, voči ktorému smerovalo trestné oznámenie... Okresná prokuratúra

v Poprade vykonávala... dozor aj nad zákonnosťou procesného úkonu predvolania

a nad vykonávaním predvedenia príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Poprade,

na dožiadanie povereného príslušníka PZ Prešov – Sever, v trestnej veci ČVS: ORP-

380/SE-PO-2014. Podľa sťažovateľky pri vykonávaní dozoru Okresná prokuratúra

v Poprade nebola nestrannou a nezaujatou vo veci pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014

a podľa sťažovateľky v tejto veci Okresná prokuratúra v Poprade vykonávala dozor

nad zákonnosťou trestného konania ako nepríslušná.“. Je presvedčená, že „prokuratúra

vo veci ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 nepostupovala tak, aby trestné činy boli náležite

zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní“. Poukazuje tiež na „nezákonnosť postupu

pri vybavovaní trestného oznámenia zo dňa 05. 08. 2014, pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-

2014, a nezákonnosť rozhodnutia prokurátora o sťažnosti, sp. zn. -8,

vzhľadom na ustanovenia ... Podľa sťažovateľky prokuratúra mala

za povinnosť zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta, a mohla ho

nahradiť vlastným rozhodnutím, pretože nebol zistený skutkový stav veci v takom rozsahu,

aby nevznikli pochybnosti o spáchaní trestného činu, priestupku alebo iného správneho

deliktu, disciplinárneho deliktu.“.

Sťažovateľka tvrdí, že jej nebolo vo veci „pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014

umožnené uplatniť si morálnu náhradu škody a náhradu škody, ktorá bola spôsobená

neúmerne procesnému postaveniu psychickou záťažou, ktorú pociťuje ako ujmu. Zároveň

nezákonným rozhodnutím prokuratúry sú ohrozované jej zákonom chránené práva

a slobody.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky

..., na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR

a právo bolo v konaní ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 porušené.

2. Generálnej prokuratúre SR prikazuje zrušenie rozhodnutia o odmietnutí veci

ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014.

3. Sťažovateľke ..., priznáva finančné zadosťučinenie 500,- EUR,

ktoré je Generálna prokuratúra povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Generálna prokuratúra je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

284,08 EUR k rukám právneho zástupcu sťažovateľky, JUDr. Borisa Bednára – advokáta,

Štefánikova 873/9... Poprad.“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

4

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

návrhu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ/ka

(v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) špecifikuje,

akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha ( ),

čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky

na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ/ka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorý označil/a za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, , ). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. iným

subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu, ústavný súd považuje iba

za súčasť argumentácie.

V úvode sťažnosti sťažovateľka za „porušovateľa“ svojich práv označila generálnu

prokuratúru. To korešponduje aj s jej požiadavkami uvedenými v bodoch 2, 3 a 4 jej návrhu

na rozhodnutie, z ktorých jasne vyplýva úmysel sťažovateľky smerovať sťažnosť

proti generálnej prokuratúre. V bode 1 petitu, v ktorom navrhuje vysloviť porušenie ňou

označených práv (čo je elementárna požiadavka sťažnosti podľa ), však

už priamo nekonkretizovala orgán verejnej moci, ktorý mal do týchto práv zasiahnuť,

ale označila v ňom iba konanie inšpekcie (ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014), v rámci ktorého

k tomu malo dôjsť. Vzhľadom na takto formulovaný 1. bod návrhu potom možno

za „porušovateľa“ považovať aj inšpekciu, ktorá ako jediná bola v označenom konaní

činnou (iné orgány verejnej moci ani ich konania ̶napr. okresnú prokuratúru ̶v tomto

podstatnom bode petitu sťažovateľka neuviedla).

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd za predmet sťažnosti považuje

sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru postupom inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014

a postupom generálnej prokuratúry v súvislosti s označeným predprípravným konaním

inšpekcie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu práv postupom inšpekcie v konaní vedenom

pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014

6

Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-

195/OISV-V-2014, prípadne aj jej uznesením z 10. septembra 2014, ústavný súd

poznamenáva, že jeho úlohou bolo v prvom rade zistiť, či sa sťažovateľka ochrany

označených práv nemohla domáhať pred iným na to povolaným orgánom verejnej moci,

a to vzhľadom na znenie , podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Inšpekcia trestné oznámenie uznesením ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014

z 10. septembra 2014 odložila podľa .

Podľa uznesenie podľa odseku 1... sa doručí

oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať

sťažnosť...

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne

vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

Podľa ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť,

zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu

konal a rozhodol...

Podľa prokurátor preskúma postup policajta

podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a

výsledok preskúmania im oznámi bez meškania.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

Ako z citovaných ustanovení upravujúcich tzv. predprípravné

konanie vyplýva, vo vzťahu k inšpekcii mala sťažovateľka možnosť využiť jej dostupný

účinný právny prostriedok nápravy, a to buď podať sťažnosť podľa § 197 ods. 3 Trestného

poriadku proti uzneseniu inšpekcie z 10. septembra 2014, na základe ktorej bol nadriadený

orgán, t. j. okresná prokuratúra povinná preskúmať nielen správnosť výrokov napadnutého

rozhodnutia [ ], ale aj postup inšpekcie

predchádzajúci jeho vydaniu [ ], alebo mohla

sťažovateľka požiadať o preskúmanie postupu policajta (vyšetrovateľa inšpekcie) podľa

. Pri využití ktoréhokoľvek z uvedených právnych

prostriedkov nápravy by bol príslušný prokurátor okresnej prokuratúry v prípade jeho

zistenia, že zo strany inšpekcie došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd

sťažovateľky, oprávnený a zároveň povinný poskytnúť týmto základným právam alebo

slobodám ochranu. Tieto okolnosti predstavujú prekážku uplatnenia právomoci ústavného

súdu, a teda aj neprípustnosť podanej sťažnosti ( zákona o súde), preto

8

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako

neprípustnú.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že sťažovateľka napokon možnosť podania sťažnosti

proti rozhodnutiu inšpekcie aj využila, na základe čoho okresná prokuratúra postup

inšpekcie a jej uznesenie preskúmala, avšak opravný prostriedok sťažovateľky uznesením

č. k. -8 zo 7. októbra 2014 podľa

zamietla ako nedôvodný.

Postup a uznesenie okresnej prokuratúry č. k. -8 zo 7. októbra 2014

sťažovateľka (zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) sťažnosťou podanou

ústavnému súdu relevantným spôsobom nenapáda (v návrhu na rozhodnutie nežiada

vysloviť porušenie základných práv alebo slobôd v súvislosti s postupom alebo

rozhodnutím okresnej prokuratúry), preto ústavný súd súc viazaný návrhom na rozhodnutie

( ) tieto nemohol z hľadiska ich ústavnoprávnej

konformity preskúmať.

Sťažovateľka síce v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že okresná prokuratúra nebola v tejto

veci príslušnou a navyše „nepostupovala tak, aby trestné činy boli náležite zistené

a ich páchatelia spravodlivo potrestaní“, avšak opomenula uviesť, či túto skutočnosť

(nepríslušnosť) pred príslušným orgánom verejnej moci aj namietala. Ak by tak aj urobila

a jej námietkam by nebolo vyhovené, aj v takom prípade by bola sťažnosť sťažovateľky

ústavnému súdu v tejto časti neprípustná, keďže znovu existuje účinný právny prostriedok

nápravy, a to v zmysle príslušných ustanovení o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ,

, ) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto

prostriedku nápravy (podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky

nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli

10

odstráneniu namietaného porušenia práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľky

dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry (m. m.

napr. ).

Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh však nevyplýva, že by

sťažovateľka podala podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohla

a mala urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno

podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať

za iný právny prostriedok ochrany podľa , ktorý zákon

sťažovateľke na ochranu jej práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnená podľa zákona

o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ak by teda sťažovateľka aj relevantne namietala postup,

prípadne rozhodnutie okresnej prokuratúry, ústavný súd by bol nútený konštatovať, že jeho

právomoci predchádzala právomoc iného orgánu verejnej moci oprávneného a povinného

poskytnúť základným právam sťažovateľky primeranú ochranu, preto by v tejto časti

sťažnosť nebola prípustná, čo by bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu práv generálnou prokuratúrou

Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v úvode sťažnosti za porušovateľa jej práv

označila generálnu prokuratúru. Rovnako z bodov 2, 3 a 4 jej návrhu na rozhodnutie (petitu)

vyplýva, že sťažnosť smeruje proti generálnej prokuratúre.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide

vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ/ka, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr.

, ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra v označenom

konaní inšpekcie a ani v iných konaniach s tým súvisiacich na sťažnosťou napadnutom

postupe inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 neparticipovala,

čím absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi namietaným porušením základného

práva na inú právnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a generálnou prokuratúrou ako takou. Z uvedeného

dôvodu je sťažnosť sťažovateľky v tejto časti zjavene neopodstatnenou, a z tohto dôvodu ju

bolo potrebné odmietnuť podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky bolo bez právneho významu

zaoberať sa jej ďalšími procesnými požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015

12