Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 112/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 1,

čl. 14, čl. 17 a práv podľa čl. 5 ods. 5, čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej

služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. ČVS: SKIS-259/IS-3-V-2011

zo 14. novembra 2011 a uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok č. k. -10

z 23. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a z dôvodu jej neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2012 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia čl. 1, čl. 14, čl. 17 a práv podľa čl. 5 ods. 5, čl. 6 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Úradu

inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) sp. zn. ČVS: SKIS-259/IS-3-V-2011

zo 14. novembra 2011 a uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -10 z 23. januára 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 5. decembra 2010 podal na Obvodnom oddelení

Policajného zboru v R. trestné oznámenie na rektora K. v R. (ďalej len „k.“) z dôvodu

podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľa týmto trestným

oznámením sa zaoberal npor. M. M., ktorý ho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-895/OO-RK-

2010 z 22. decembra 2010 odmietol.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa cítil byť postupom a niektorými výrokmi policajta

npor. M. M. „zastrašovaný“, 2. septembra 2011 podal naňho trestné oznámenie pre

podozrenie z trestnej činnosti. Toto trestné oznámenie vybavil úrad inšpekčnej služby

uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-259/IS-3-V-2011 zo 14. novembra 2011 tak, že ho odmietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením okresnej

prokuratúry č. k. -10 z 23. januára 2012 (na uznesení je zjavne nesprávne

uvedený dátum 23. januára 2011, pozn.) zamietnutá ako nedôvodná.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ doplnil, že na rektora k. podal trestné oznámenie

pre podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania podľa a prečinu

poškodzovania cudzích práv podľa , pretože podľa jeho názoru sa

tento dopustil protiprávneho konania, v rámci ktorého ho mal ohovoriť. Sťažovateľ vyslovil

názor, že npor. M. M. v danej trestnej veci postupoval svojvoľne a svojím konaním mal

naplniť obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa . Z tohto dôvodu podal naňho trestné

oznámenie, ktoré bolo vybavené vyšetrovateľom úradu inšpekčnej služby.

Vo vzťahu k uzneseniu úradu inšpekčnej služby sťažovateľ vyslovil názor, že

vyšetrovateľ v ňom podcenil a bagatelizoval jeho trestné oznámenie, a to tým, že uviedol, že

v ňom vyslovil len nespokojnosť s postupom npor. M. M. Naproti tomu sťažovateľ zastával

názor, že konanie npor. M. M. vykazovalo znaky trestného činu, a preto proti uzneseniu

úradu inšpekčnej služby podal sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej

prokuratúry tak, že ju zamietla.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal jednak uznesenie úradu inšpekčnej služby, ako aj

uznesenie okresnej prokuratúry, a potom, ako citoval a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), konštatoval: „Už len tieto dva články Slovenskej

republiky samotné vylučujú, aby bol štát postavený nad občana, ako to schvaľovaním

pochybenia npor. M. M. mali robiť orgány činné v trestnom konaní zo Sekcie kontroly

a inšpekčnej služby MV SR... a z Okresnej prokuratúry v Ružomberku.“

Sťažovateľ súčasne uviedol, že úrad inšpekčnej služby a okresná prokuratúra

v danom prípade odmietli zasiahnuť proti poškodzovateľovi a porušiteľovi jeho práv – npor.

M. M. aj napriek tomu, že „skutkový stav, dôkazy a platný “ trestné stíhanie

odôvodňovali. Tým sa podľa jeho názoru dopustili namietaného porušenia ním označených

práv a článkov dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. A preto žiadam týmto Ústavný súd Slovenskej republiky o vynesenie Nálezu,

v ktorom sa skonštatuje, že práva garantované čl. 5 ods. 5, čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené boli, a že označené orgány činné

v trestnom konaní (Inšpekčná služba MV SR, Okresná prokuratúra v Ružomberku) ich

porušili aj porušením čl. 1 a čl. 17 Dohovoru.

2. Na základe vyslovenia porušenia označených práv žiadam Ústavný súd Slovenskej

republiky podľa o zrušenie uznesenia Inšpekčnej

služby ČVS: SKIS-259/IS-3-V-2011 zo dňa 14. 11. 2011 a uznesenie Okresnej prokuratúry

v Ružomberku -10 zo dňa 23. januára 2012, a žiadam o prikázanie trestného

konania na základe môjho trestného oznámenia voči policajtovi M. M. zo dňa 02. 09. 2011

na základe dokázaného skutkového stavu a platných právnych noriem publikovaných

v zbierke zákonov.

3. Na základe vyslovenia porušenia označených práv žiadam Ústavný súd Slovenskej

republiky podľa o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia nemajetkovej morálnej a psychickej ujmy vo výške 150.000,-

EUR (slovom: jednostopäťdesiattisíc EUR). Túto sumu odvodzujem z požiadavky

finančného zadosťučinenia nemajetkovej morálnej a psychickej ujmy vo výške 50.000,- EUR

(slovom: päťdesiattisíc EUR), ktorú som dôvodne požadoval podľa

v platnom znení v trestnom oznámení zo dňa 02. 09. 2011. Moja nemajetková morálna

a psychická ujma sa označenými konaniami a rozhodnutiami Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby MV SR - Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby (ČVS: SKIS-259/IS-3-V-

2011 zo dňa 14. 11. 2011) a Okresnej prokuratúry v Ružomberku (-10 zo dňa

23. januára 2012 so zlým dátumom 23. január 2011) vždy pomerne znásobovala, čiže každé

znásobenie tejto ujmy si cením rovnako ako ujmu, ktorú mal trestnou činnosťou spôsobiť

policajt npor. M. M., čiže každé znásobenie tejto nemajetkovej morálnej a psychickej ujmy

si cením sumou 50.000,- EUR (slovom: päťdesiattisíc EUR). Aj ujmu spôsobenú Sekciou

kontroly a inšpekčnej služby MV SR, aj ujmu spôsobenú Okresnou prokuratúrou v

Ružomberku. K pôvodnej dôvodnej požiadavke zadosťučinenia 50.000,- EUR (slovom

päťdesiattisíc EUR) teda pribudli dôvodné požiadavky dvakrát päťdesiattisíc EUR

((slovom: dvakrát päťdesiattisíc EUR), čo dovedna dáva výsledok zmienenej požiadavky

150.000,- EUR (slovom: jednostopäťdesiattisíc EUR).

4. Zodpovednosť dozorného prokurátora nad činnosťou M. M. ako orgánu dozoru

a orgánu činného v trestnom konaní nemá byť podľa článku 127 ods. 4 Slovenskej

republiky rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky dotknutá. Takisto nemá byť

týmto rozhodnutím dotknutá ďalšia zodpovednosť tej dozornej okresnej prokurátorky

v Ružomberku, ktorá mala dohliadať na zákonnosť a správnosť konania ohľadom trestného

oznámenia na M. M...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že uznesením úradu inšpekčnej služby

sp. zn. ČVS: SKIS-259/IS-3-V-2011 zo 14. novembra 2011 a uznesením okresnej

prokuratúry č. k. -10 z 23. januára 2012 došlo k porušeniu čl. 1, čl. 14, čl. 17

a jeho práv podľa čl. 5 ods. 5, čl. 6 a čl. 13 dohovoru, pretože podľa jeho názoru aj napriek

tomu, že v danom prípade skutkový stav a dôkazná situácia jednoznačne nasvedčovali tomu,

že npor. M. M. sa dopustil trestného činu, jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté, čo

potvrdila svojím rozhodnutím aj okresná prokuratúra.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. , )

vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu,

opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv, ku ktorému malo podľa

tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutiami orgánov činných

v trestnom konaní (m. m. napr. ).

Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal podnet podľa príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre proti namietaným rozhodnutiam úradu inšpekčnej služby

a okresnej prokuratúry, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne

aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1

zákona o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na

ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012