Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 312/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Hrčka – Sabó s. r. o., Obchodná 6, Sečovce, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a 2, a 2 a a práv

podľa čl. 3 a 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Košice „v kontexte

osobných prehliadok a prehliadok osobných vecí“, postupom Okresnej prokuratúry Košice

I a jej rozhodnutím č. k. -5 zo 14. marca 2019, postupom

Krajskej prokuratúry v Košiciach a jej rozhodnutím č. k. -15

z 13. júna 2019 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej rozhodnutím

č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2 a (ďalej len „“) a práv podľa

a 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

Košice (ďalej len „ústav na výkon trestu odňatia slobody“) „v kontexte osobných prehliadok

a prehliadok osobných vecí“, postupom Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná

prokuratúra“) a jej rozhodnutím č. k. -5 zo 14. marca 2019,

postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“)

a jej rozhodnutím č. k. -15 z 13. júna 2019 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej rozhodnutím

č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 11. februára 2019

podal na okresnej prokuratúre sťažnosť (podnet) proti postupu príslušníkov Zboru väzenskej

a justičnej stráže (ďalej aj „ZVJS“) v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre porušenie

čl. 8 dohovoru „v kontexte dôkladných osobných prehliadok a prehliadky osobných vecí

pri každom predvádzaní k obhajcovi a aj po ukončení tohto úkonu“, o ktorej prokurátor

okresnej prokuratúry rozhodol napadnutým rozhodnutím č. k. -5

zo 14. marca 2019, v rámci ktorého okrem iného konštatoval, že v postupe príslušníkov

ZVJS, ktorí sťažovateľovi vykonávali dôkladnú osobnú prehliadku, nezistil žiadne

nedostatky alebo porušenie príslušných predpisov, a preto sťažovateľovu sťažnosť

bez vykonania prokurátorských oprávnení ako nedôvodnú odložil.

Sťažovateľ následne podal na okresnej prokuratúre opakovaný podnet podľa § 36

ods. 1 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o prokuratúre“) a žiadal, aby nadriadený prokurátor preskúmal zákonnosť

vybavenia jeho sťažnosti rozhodnutím okresnej prokuratúry č. k. -5

zo 14. marca 2019. O tomto opakovanom podnete sťažovateľa rozhodol prokurátor krajskej

prokuratúry napadnutým rozhodnutím č. k. -15 z 13. júna 2019, v rámci

ktorého okrem iného konštatoval, že s predmetným rozhodnutím okresnej prokuratúry

sa stotožnil a vzhľadom na absenciu zistenia skutočnosti zakladajúcej dôvod

na iné rozhodnutie alebo opatrenie v tomto konaní podanie sťažovateľa ako nedôvodné

odložil.

Sťažovateľ následne 10. júla 2019 podal na generálnej prokuratúre ďalší opakovaný

podnet podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre a žiadal ďalšie preskúmanie zákonnosti

vybavenia jeho predchádzajúcich podaní predmetnými rozhodnutiami okresnej prokuratúry

a krajskej prokuratúry, o ktorom rozhodol prokurátor generálnej prokuratúry napadnutým

rozhodnutím č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019 tak, že ďalší opakovaný

podnet sťažovateľa ako nedôvodný odložil.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom v zásade opakuje argumentáciu

uvedenú v podnete, opakovanom podnete a ďalšom opakovanom podnete.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv na nedotknuteľnosť

osoby a súkromia podľa a a 2 , resp. práva podľa

dohovoru v súvislosti s osobnými prehliadkami, možno zhrnúť, že podľa názoru

sťažovateľa dôkladné osobné prehliadky pred predvádzaním k advokátovi aj po ňom

a príkaz robiť drep nemali zákonný základ v rozsahu a intenzite, ako boli uplatnené, a neboli

nevyhnutné vo svojom celku na dosiahnutie legitímneho cieľa, a to zaistenia bezpečnosti.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv na nedotknuteľnosť

osoby a súkromia podľa a a 2 , resp. práva podľa

dohovoru v súvislosti s prehliadkami osobných vecí, možno zhrnúť, že podľa názoru

sťažovateľa k porušeniu týchto práv došlo tým, že pred predvádzaním k advokátovi

a aj po úkone mu príslušníci ZVJS kontrolovali obsah listín, ktoré mal so sebou,

a to tak, že sa oboznamovali s obsahom úradných listín, súdu, orgánov činných v trestnom

konaní, ale aj so sťažovateľovými osobnými poznámkami a pokynmi od advokátov,

ktoré vo svojom súhrne tvoria stratégiu obhajoby.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva nebyť vystavený

ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa , resp. práva podľa dohovoru,

možno zhrnúť, že podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na početnosť osobných prehliadok

(napr. keď bol sťažovateľ predvádzaný v jeden deň k dvom advokátom v rôznom čase,

bol podrobený štyrom osobným prehliadkam v priebehu troch hodín) v jeho prípade došlo

k neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, lebo osobným prehliadkam je vystavený

dlhodobo a často, čo u neho vyvoláva pocity menejcennosti a stavy úzkosti.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na inú právnu

ochranu podľa , možno zhrnúť, že podľa názoru sťažovateľa

sú napadnuté rozhodnutia okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, ako aj generálnej

prokuratúry arbitrárne a nepreskúmateľné.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné práva nebyť vystavený ponižujúcemu

zaobchádzaniu podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia

podľa a , ods. 2 a ,

ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Košiciach v kontexte osobných prehliadok

a prehliadok osobných vecí boli porušené.

2. Základné práva nebyť vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa čl. 16

ods. 1 a , ods. 2 a , ods. 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 postupom Okresnej prokuratúry Košice I

a jej rozhodnutím zo dňa 14. marca 2019 pod č. k. -5 boli porušené.

3. Základné práva nebyť vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa čl. 16 ods. 1 a čl.

19 ods. I, ods. 2 a ods. I, ods. 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. I postupom Krajskej prokuratúry Košice a jej rozhodnutím

zo dňa 13. júna 2019 pod č. k. -15 boli porušené.

4. Základné práva nebyť vystavený ponižujúcemu

zaobchádzaniu podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia

podľa a , ods. 2 a

ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na inú právnu ochranu podľa ods. I postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej rozhodnutím zo dňa 10. septembra 2019

pod č. k. IV/2Gn89/I9/1000-5 boli porušené.

5. Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Košiciach

zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv v kontexte osobných

prehliadok a prehliadky osobných vecí garantovaných čl. 16 ods. 1, ods. 2 a čl. 19

ods. 1, ods. 2 a a Dohovoru o ochrane základných

ľudských práv a základných slobôd.

6. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

10. septembra 2019 pod č. k IV/2Gn89/19/1000-5 zrušuje a vec vracia Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

7. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Eur,

ktoré je Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Košiciach povinný

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 Eur,

ktoré Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

9. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť mu na účet advokáta

JUDr. Jozefa Sabóa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby

alebo právnickej osoby podľa .

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

11. Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému

či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

12. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému

alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

15. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

17. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv

podľa a 2, a 2 a a práv podľa a 8

ods. 1 a 2 dohovoru postupom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, postupom okresnej

prokuratúry a jej rozhodnutím č. k. -5 zo 14. marca 2019, postupom

krajskej prokuratúry a jej rozhodnutím č. k. -15 z 13. júna 2019

a postupom generálnej prokuratúry a jej rozhodnutím č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5

z 10. septembra 2019.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť napadnutým

postupom ústavu na výkon trestu odňatia slobody „v kontexte dôkladných osobných

prehliadok a prehliadky osobných vecí pri každom predvádzaní k obhajcovi

a aj po ukončení tohto úkonu“, ako aj tým, že okresná prokuratúra, krajská prokuratúra

a generálna prokuratúra napadnutými rozhodnutiami arbitrárne ako nedôvodné odložili

jehopodnet, opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet, ktoré podal v súvislosti

s napadnutým postupom ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

19. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

20. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to v časti z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a v časti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým

postupom ústavu na výkon trestu odňatia slobody a napadnutými postupmi

a rozhodnutiami okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry

21. Vo vzťahu k napadnutému postupu ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

ako aj vo vzťahu k napadnutému postupu a rozhodnutiu okresnej prokuratúry

č. k. -5 zo 14. marca 2019 a napadnutému postupu a rozhodnutiu

krajskej prokuratúry č. k. -15 z 13. júna 2019 ústavný súd konštatuje,

že z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o ústavných

sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva

alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o ústavnej sťažnosti

podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným

porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto

právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd

sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická

osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie

ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho

základného práva alebo slobody.

Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci

v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené

ďalšie procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej

procesnej podmienky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.

22. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd k tejto časti ústavnej sťažnosti uvádza,

že podľa jeho stabilizovanej judikatúry sú účinným prostriedkom na poskytnutie ochrany

práv a právom chránených záujmov sťažovateľa v súvislosti s výkonom trestu odňatia

slobody podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, resp. opakovaný podnet podľa § 36

ods. 1 zákona o prokuratúre, resp. ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona

o prokuratúre (m. m. , , , ,

, , , ). Podnet (opakovaný podnet,

ďalší opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním

zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi. Vynechanie tohto

prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu, ďalšieho opakovaného podnetu)

v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním ústavnej

sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť

orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí

sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli

odstráneniu namietaného porušenia jeho základného práva (, ,

, ).

23. Sťažovateľ proti napadnutému postupu ústavu na výkon trestu odňatia slobody

podal sťažnosť (podnet), o ktorej rozhodla okresná prokuratúra napadnutým rozhodnutím

č. k. -5 zo 14. marca 2019.

Sťažovateľ proti tomuto napadnutému rozhodnutiu okresnej prokuratúry

č. k. -5 zo 14. marca 2019 podal opakovaný podnet, o ktorom rozhodla

krajská prokuratúra napadnutým rozhodnutím č. k. -15 z 13. júna 2019.

Sťažovateľ proti tomuto napadnutému rozhodnutiu krajskej prokuratúry

č. k. -15 z 13. júna 2019 podal ďalší opakovaný podnet,

o ktorom rozhodla generálna prokuratúra napadnutým rozhodnutím

č k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019.

24. Sťažovateľ teda využil inštitút podnetu, opakovaného podnetu

a aj ďalšieho opakovaného podnetu, o ktorých bolo aj rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva,

že sťažovateľ mal k dispozícii právne prostriedky na ochranu svojich základných práv

(ktoré aj využil), o ktorých bola oprávnená postupne rozhodnúť okresná prokuratúra,

krajská prokuratúra a napokon generálna prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného

súdu.

25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti napadnutému postupu ústavu na výkon trestu

odňatia slobody, ako aj proti napadnutému postupu a rozhodnutiu okresnej prokuratúry

č. k. -5 zo 14. marca 2019 a napadnutému postupu a rozhodnutiu

krajskej prokuratúry č. k. -15 z 13. júna 2019 odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry

26. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto

nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. ).

27. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou predovšetkým

zdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. , ,

, ).

Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu

nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci

ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,

prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také,

kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného

rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci

môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

28. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. aby orgány verejnej moci preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

29. Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby

požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom

podnetu, alebo opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre,

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom

sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť,

avšak súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami

(porov. , , , , ,

, ).

30. Ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva podľa napadnutým postupom

a rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019.

31. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra napadnutým

rozhodnutím č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019 vybavila ďalší opakovaný

podnet sťažovateľa namietajúci nezákonnosť postupov prokurátora okresnej prokuratúry

vo veci vedenej pod sp. zn. a prokurátora krajskej prokuratúry

konajúceho vo veci vedenej pod sp. zn. tak, že ho ako nedôvodný

odložila. Prokurátor generálnej prokuratúry v napadnutom rozhodnutí uviedol,

že pre potreby vybavenia veci mu bol predložený a následne bol preskúmaný príslušný

spisový materiál spočívajúci v spise vedenom na okresnej prokuratúre

pod sp. zn. a v spise registrovanom na krajskej prokuratúre

pod sp. zn. . Následne po priblížení chronológie vybavenia

predchádzajúcich podaní sťažovateľa prokurátor generálnej prokuratúry uviedol,

že preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, spôsoby vybavenia sťažnosti (podnetu)

z 11. februára 2019, resp. opakovaného podnetu z 29. apríla 2019 a dospel k záveru,

že ich vybavenia boli vecne správne, nezistil žiadne porušenie zákona alebo iného

všeobecne záväzného predpisu, na ktoré by bolo potrebné reagovať prokurátorským

opatrením, a preto ďalší opakovaný podnet z 10. júla 2019 odložil ako nedôvodný.

Prokurátor generálnej prokuratúry zároveň poukázal, že v zmysle § 36 ods. 2 zákona

o prokuratúre sa ďalším opakovaným podnetom rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci, pričom ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor.

32. Pretože prokurátor generálnej prokuratúry, ako aj predtým prokurátor krajskej

prokuratúry sa stotožnili s rozhodnutím okresnej prokuratúry č. k. -5

zo 14. marca 2019, ústavný súd považoval za náležité sa s ním oboznámiť. Z rozhodnutia

okresnej prokuratúry č. k. -5 zo 14. marca 2019 vyplýva, že oprávnenie

vykonať osobnú prehliadku obvinených a odsúdených a prehliadku ich osobných vecí

upravuje o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“), kde podľa odseku 1 príslušník zboru

je oprávnený vykonať osobnú prehliadku obvinených a odsúdených a prehliadku

ich osobných vecí a nariadiť, aby sa obvinený alebo odsúdený podrobil zdravotnej

prehliadke. Podľa odseku 2 osobná prehliadka obvinených a odsúdených a prehliadka

ich osobných vecí je preventívno-bezpečnostné opatrenie, ktorého účelom je a) zabrániť,

aby obvinení alebo odsúdení vyrábali a prechovávali predmety, ktorými by sa mohla

ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo ktorými by sa mohol narúšať ústavný

poriadok, alebo ktoré by mohli slúžiť na vykonanie úteku obvinených alebo odsúdených, b)

zabrániť, aby obvinení alebo odsúdení vyrábali, prechovávali a požívali alkoholické nápoje,

omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory alebo nepredpísané lieky, c) zistiť

stopy po fyzickom násilí na telách obvinených alebo odsúdených. Spôsob vykonávania

osobnej prehliadky formou dôkladnej osobnej prehliadky upravuje § 13b ods. 6 zákona

o ZVJS takto: pri vykonávaní osobnej prehliadky formou dôkladnej osobnej prehliadky

sa obvinený alebo odsúdený vyzlečie do spodnej bielizne. Príslušník zboru pri tom vykoná

prehliadku tela vrátane ústnej dutiny, podpazušia, dlaní a chodidiel. Po tom,

ako sa obvinený alebo odsúdený na nevyhnutne potrebný čas vyzlečie donaha, vykoná

príslušník zboru tiež vizuálnu prehliadku jeho tela. Prehliadku odevných zvrškov vykoná

príslušník zboru dôsledným prehmataním s využitím detekčných prostriedkov. Prehliadku

odevných zvrškov môže príslušník zboru vykonať za pomoci služobného psa vycvičeného

na vyhľadávanie látok so špecifickým pachom. Pri dôkladnej osobnej prehliadke používa

príslušník zboru hygienické rukavice. Dôkladné osobné prehliadky sa vykonávajú taktiež

v zmysle § 41 ods. 1 rozkazu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2014

o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov

(ďalej len „rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2014“), pričom podľa § 41 ods. 1 písm. j)

rozkazu ministra spravodlivosti č. 2/2014 sa dôkladná osobná prehliadka vykonáva

pred a po vykonaní návštevy, ak takáto návšteva bola vykonaná priamym kontaktom.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa dôkladná osobná prehliadka obvinených

alebo odsúdených vykonáva v určenom priestore. Obvinený alebo odsúdený

sa pri dôkladnej osobnej prehliadke vyzlečie donaha. Dôkladná osobná prehliadka

obvinených alebo odsúdených sa vykonáva individuálne okrem mimoriadnych situácií

(napríklad hromadné protiprávne konanie obvinených alebo odsúdených). Vizuálnou

kontrolou tela sa zisťuje, či prehliadaná osoba nie je zranená a nemá ukryté nedovolené

veci. Prehliadka odložených odevných zvrškov a osobných vecí sa vykoná fyzickou

prehliadkou a prehmataním; pri prehliadke odevných zvrškov a osobných vecí sa spravidla

použije detektor kovov alebo služobný pes. S poukazom na už uvedené vykonávajú

príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže dôkladné osobné prehliadky a prehliadky

osobných vecí obvinených a odsúdených podľa §13b zákona o ZVJS a § 41 ods. 1 rozkazu

ministra spravodlivosti č. 2/2014. Vzhľadom na uvedené prokurátor okresnej prokuratúry

v napadnutom postupe príslušníkov ZVJS, ktorí sťažovateľovi vykonávali dôkladnú osobnú

prehliadku, nezistil žiadne nedostatky, nezákonnosti, resp. porušenia príslušných predpisov,

a preto sťažnosť sťažovateľa z 11. februára 2019 bez vykonania prokurátorských opatrení

ako nedôvodnú odložil.

33. Generálna prokuratúra reagovala na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa

zákonným spôsobom, a teda si riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona

o prokuratúre, pričom vybavila ďalší opakovaný podnet sťažovateľa napadnutým

rozhodnutím v zmysle zákona o prokuratúre, v ktorom generálna prokuratúra vyjadrila

právny názor na zistený skutkový a právny stav. Skutočnosť, že právne závery generálnej

prokuratúry sú odlišné od záverov sťažovateľa, nie je dôvodom na spochybňovanie

zákonnosti a ústavnosti vybavenia jeho ďalšieho opakovaného podnetu. Ústavný súd

konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry v súlade so zákonom o prokuratúre

nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv podaním

ďalšieho opakovaného podnetu orgánom prokuratúry a právne závery vyslovené

v napadnutom rozhodnutí generálnej prokuratúry nie sú arbitrárne, extrémne nelogické

ani sa neodchýlili od veci samej a je nutné považovať ich za výraz autonómneho

prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade

zasahovať.

34. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažovateľom

napadnutý postup a rozhodnutie generálnej prokuratúry nesignalizujú možnosť porušenia

základného práva podľa , dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. ústavný súd dospel k záveru, že medzi

sťažovateľom napadnutým postupom a rozhodnutím generálnej prokuratúry a obsahom

tohto práva, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení,

a preto ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa

podľa napadnutým postupom a rozhodnutím generálnej prokuratúry

č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

III.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19

ods. 1 a 2 a práv podľa a 8 ods. 1 a 2 dohovoru napadnutým rozhodnutím

generálnej prokuratúry

35. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 16

ods. 1 a 2 a a 2 , ako aj práv podľa a 8 ods. 1 a 2 dohovoru

napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry, z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva,

že sťažovateľ svoju argumentáciu o porušení týchto práv napadnutým rozhodnutím

generálnej prokuratúry odvodzuje od namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , t. j. od porušenia týmto ustanovením zakotvených ústavnoprávnych

princípov. Keďže však ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva podľa , nemohlo v takomto prípade dôjsť

ani k porušeniu základných práv podľa a 2 a a 2 a práv

podľa čl. 3 a 8 ods. 1 a 2 dohovoru (m. m. ).

36. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci

predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 16

ods. 1 a 2 a a 2 a práv podľa a 8 ods. 1 a 2 dohovoru napadnutým

rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. IV/2 Gn 89/19/1000-5 z 10. septembra 2019

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

37. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu