Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 57/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

obchodnou spoločnosťou

, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000 a jeho upovedomením zo 4. februára

2016 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. XVI Gn 45/15/1000 a jej upovedomením z 8. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“) a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„úrad špeciálnej prokuratúry“, v citáciách aj „porušovateľ v 1. rade“) v konaní vedenom

pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000 a jeho upovedomením zo 4. februára 2016 a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“, v citáciách

aj „porušovateľ v 2. rade“) v konaní vedenom pod sp. zn. XVI Gn 45/15/1000 a jej

upovedomením z 8. januára 2016.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že vyšetrovateľ policajného orgánu uznesením sp. zn.

ČVS: PPZ-28/BPK-B-2009 z 8. marca 2011 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vzniesol

sťažovateľke obvinenie pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe

podľa , a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spáchaný v spolupáchateľstve.

3. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podala sťažovateľka 15. marca 2011

sťažnosť, ktorá bola uznesením špeciálneho prokurátora č. k. VII/1 Gv 196/09-75 z 12. mája

2011 spolu so sťažnosťami ostatných spoluobvinených podľa §193 ods. 1 písm. c)

ako nedôvodná zamietnutá.

4. Sťažovateľka sa následne 9. novembra 2015 podnetom podľa štvrtej časti zákona

č. o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015 (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) doručeným osobne do podateľne generálnej prokuratúry domáhala

„preskúmania zákonnosti postupov a rozhodnutí prokurátorov špeciálnej prokuratúry

v konaniach vedených pod č. VII/1 Gv 196/09 a č. VII/1 Gv 28/15/1000, ako aj zákonnosti

postupov a rozhodnutí vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru slovenskej republiky

v trestných konaniach vedených pod ČVS: PPZ-28/BPK-B-2009 a ČVS: PPZ-242/NKA-FP-

BA-2012“.

5. Sťažovateľka v podnete okrem iného v podstatnom namietala:

«1. závažné procesné a iné nedostatky a pochybenia zo strany policajného orgánu

a porušovateľa v l. rade, najmä podstatné porušenie jej práva na obhajobu ako celku podľa

ustanovenia čl. 6 ods. 3 dohovoru, ako aj jej práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva

na spravodlivý proces podľa ustanovenia , spočívajúce v nedostatočnom

a nezákonnom vyrozumievaní jej osoby a jej obhajcov o procesných úkonoch v trestnom

konaní, ako aj spočívajúce v krátení času na prípravu obhajoby na konkrétne procesné

úkony,

2. celkový nezákonný a svojvoľný spôsob vykonávania procesných úkonov vyšetrovateľom

policajného orgánu a porušovateľom v l. rade, kedy pri drvivej väčšine procesných úkonov

v trestnom konaní sa mal nachádzať obhajca sťažovateľky — advokát,

vo výkone väzby (od 31.10.2012 do 22.01.2013), pričom mal mať pozastavený výkon

advokácie (od 31.10.2012 do 10.04.2013) a úkonov v trestnom konaní sa tak objektívne

nemohol nezúčastňovať v zmysle pokynov sťažovateľky, o čom nemala sťažovateľka

vedomosť, avšak za súčasnej vedomosti vyšetrovateľa policajného orgánu

a za nedôsledného dozoru prokurátorky porušovateľa v 1. rade,

3. aby bol preskúmaný celkový postup vyšetrovateľa policajného orgánu, ktorý aj napriek

tomu, že vedel o väzobnom stíhaní obhajcu obvinenej vo vyššie vymedzenom období, tomuto

doručoval upovedomenia o procesných úkonoch faxom, a tieto nedoručoval priamo

sťažovateľke, ako obvinenej. Súčasne bolo tiež namietané faxové a e-mailové doručovanie

upovedomení obhajcovi, v krátkych časových odstupoch pred samotnými procesnými

úkonmi a s tým súvisiace porušenie práva na obhajobu. Dokonca faxové číslo pôvodného

obhajcu nemala Slovenská advokátska komora ani len evidovať,

4. vykonávanie znaleckého dokazovania v trestnom konaní a s tým súvisiace porušenie

práva na obhajobu ako celku, práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý

proces,

5. zmarenie podstatných dôkazov pre obvinenú v počiatočných štádiách trestného konania

a nedôsledné vyšetrovanie skutočností v prospech obvinenej,

6. zbytočné prieťahy v konaní zo strany policajného orgánu a porušovateľa v 1. rade,

7. „de facto“ sústavné porušenie práva na prezumpciu neviny počas 5 rokov, a to článkami

v dennej tlači o sťažovateľke, ako obvinenej a zverejňovanie nepravdivých informácií

o vyšetrovaní „nástenkového tendra,, v dennej tlači, napr. o preštudovaní vyšetrovacieho

spisu v mesiaci august 2015, aj napriek tomu, že vyšetrovanie bolo skončené dňa 14. marca

2016.»

6. Napriek tomu, že podnet sťažovateľky bol adresovaný generálnej prokuratúre,

8. decembra 2015 bolo zo strany prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá osobne

vykonávala dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, právnemu

zástupcovi sťažovateľky doručené písomné potvrdenie o prijatí podnetu č. k. VII/1 Gv

28/15/1000-23 z 27. novembra 2015.

7. Sťažovateľka svoj podnet doplnila podaním z 9. decembra 2015. Následne

4. januára 2016 bolo jej právnemu zástupcovi zo strany generálnej prokuratúry doručené

písomné potvrdenie o prijatí doplnenia podnetu a de facto aj podnetu č. k. XVI Gn

45/15/1000-5 z 23. decembra 2015.

8. Právnemu zástupcovi sťažovateľky bol 20. januára 2016 zo strany generálnej

prokuratúry doručený prípis č. k. XVI Gn 45/15/1000-10 z 8. januára 2016, ktorým ho

generálny prokurátor upovedomil o tom, že podnet „úplne svojvoľne, arbitrárne a

nezákonne čiastočne vyhodnotil, ako návrh obvineného podľa ustanovenia § 364 ods. 1

písm. a) TrP a čiastočne, ako podnet voči postupu policajného orgánu, kde mala konať, ako

dozorujúca prokurátorka pani prokurátorka porušovateľa v 1. rade“.

9. Následne 15. februára 2016 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky zo strany

úradu špeciálnej prokuratúry doručené „Upovedomenie o spôsobe vybavenia jej podnetu

č. VII/1 Gv - 32 zo dňa 4. februára 2016“.

10. Sťažovateľka tvrdí, že „porušovateľ v 1. rade nebol oprávnený a kompetentný sa

zaoberať podnetom priamo adresovaným nadriadenej prokuratúre, a to z toho podstatného

dôvodu, že podnet smeroval aj voči postupu porušovateľa v 1. rade kedy samotné namietané

úkony a postup v trestnom konaní vykonával aj špeciálny prokurátor ,

a síce napríklad pri postupe rozhodnutia a vydania uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti

uzneseniu o vznesení obvinenia, ale aj pri zamietnutí sťažnosti podanej proti uzneseniu

o pribratí znalca, ako to vyplýva z vyšetrovacieho spisu a priložených príloh. Porušovateľ

v 1. rade nebol oprávnený preskúmať zákonným spôsobom v zmysle uvedeného námietky

sťažovateľky uvedené v podnete a v rozsahu, ako ich nezákonne preskúmal sa nimi

nevysporiadal zákonným spôsobom bez porušenia práv sťažovateľky... Navyše

z upovedomenia o vybavení podnetu porušovateľa v 1. rade zo dňa 4. apríla 2016 vyplýva,

že sa efektívnym spôsobom porušovateľ v 1. rade odmietol zaoberať s podnetom

a vysporiadať sa so všetkými tam uvedenými námietkami, o ktorých rozhodol len okrajovo

a bez relevantného zdôvodnenia všetkých podstatných argumentov.“.

11. Súčasne postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XVI Gn

45/15/1000 a jeho prípisom z 8. januára 2016 došlo podľa názoru sťažovateľky

„k porušeniu namietaných práv sťažovateľky, a to tým, že porušovateľ v 2. rade bol priamo

oprávnený a kompetentný sa zaoberať podnetom priamo adresovaným jemu, ako

nadriadenej prokuratúre, a to z toho podstatného dôvodu, že podnet smeroval aj voči

postupu porušovateľa v 1. rade kedy samotné úkony v trestnom konaní vykonával aj

špeciálny prokurátor , a síce pri postupe o zamietnutí uznesenia

o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a pri zamietnutí sťažnosti

podanej proti uzneseniu o pribratí znalca, ako to vyplýva z vyšetrovacieho spisu

a priložených príloh. Porušovateľ v 2. rade bol oprávnený preskúmať zákonným spôsobom

v zmysle uvedeného všetky námietky sťažovateľky uvedené v podnete a nie arbitrárne

postupovať a rozhodnúť.“.

12. Sťažovateľka tvrdí, že povinnosťou generálnej prokuratúry „v konaní pred ním

vedenom pod č. XVI Gn 45/15/1000 bolo v rozsahu svojej pôsobnosti a vo verejnom záujme

v prospech sťažovateľky vykonať opatrenia na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti,

na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie podľa ustanovenia

§3 ods. 2 zákona a nie nezákonne, svojvoľne a arbitrárne rozhodnúť upovedomením č. XVI

Gn 45/15/1000-10 zo dňa 8. januára 2016 o podnete sťažovateľky. Následne bol aj postup

porušovateľa v 1. rade v konaní pred ním vedenom pod č. VII/1 Gv 28/15/1000 a aj

upovedomenie č. VII/1 Gv 28/15/1000-32 zo dňa 4. februára 2016 vadné, nezákonné,

svojvoľné a arbitrárne v rozpore s namietanými právami.“.

13. Namietaným postupom generálnej prokuratúry a úradu špeciálnej prokuratúry

„a ich upovedomeniami došlo k porušeniu práva sťažovateľky na inú právnu ochranu

a na obhajobu tým, že v rozsahu svojej pôsobnosti (a povinnosti) neprešetrili podnet a

námietky v ňom uvedené a nevykonali následne opatrenia na obnovu porušených práv

sťažovateľky najmä v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona. Bolo totiž povinnosťou

porušovateľa v 2. rade vybaviť podnet sťažovateľky zákonným spôsobom a toto pochybenie

porušovateľa v 2. rade nemohol napraviť porušovateľ v 1. rade, ako jemu podriadený orgán

verejnej moci v systéme prokuratúry, a preto akékoľvek jeho rozhodnutie bolo vadné,

nezákonné, svojvoľné a arbitrárne.“.

14. V závere svojej sťažnosti navrhla sťažovateľka nálezom rozhodnúť takto:

„1. Základné právo podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. VII/1 Gv 28/15/1000

a jeho upovedomením č. VII/1 Gv 28/15/1000-32 zo dňa 4. februára 2016 porušené boli.

2. Základné právo podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod č. XVI Gn 45/15/1000 a jej upovedomením č. XVI Gn

45/15/1000-10 zo dňa 8. januára 2016 porušené boh.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní

označených základných práv a slobôd .

4. Ústavný súd Slovenskej republiky Upovedomenie Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 28/15/1000-32 zo dňa 4. februára

2016 zrušuje.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. XVI Gn 45/15/1000-10 zo dňa 8. januára 2016 zrušuje a Generálnej

prokuratúre prikazuje o podnete konať a rozhodnúť.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 6.000,-EUR (slovom šesťtisíc eur), z ktorej sumy je Úrad špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR povinný zaplatiť jej 3.000,-EUR (slovom tritisíc

eur) a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť jej 3.000,-EUR

(slovom tritisíc eur), a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť ,

trovy právneho zastúpenia v sume 367,79 EUR (slovom tristošesťdesiatsedem eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

16. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa „... každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva... na inom orgáne Slovenskej republiky “.

Podľa „... obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a mocnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „... každý,

kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva... c) obhajovať sa osobne alebo

pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie

obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú...

18. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí

(obdobne ako aj pri namietanom porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, pozn.) aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že

k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije

ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného

práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana

v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. ,

). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu

poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

19. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal

iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa

nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora,

prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,

krajského prokurátora, vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry

alebo prokurátora vyššej vojenskej prokuratúry.

K namietanému porušeniu sťažovateľkou základných práv a práv postupom

generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XVI Gn 45/15/1000 a jej

upovedomením z 8. januára 2016.

20. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu...

21. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

22. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu listín predložených

sťažovateľkou zistil, že napadnuté oznámenie generálnej prokuratúry č. k. XVI Gn

45/15/1000-10 z 8. januára 2016 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené

20. januára 2016. Zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu teda

uplynula 20. marca 2016. Sťažovateľka podala svoju sťažnosť osobne do podateľne

ústavného súdu 15. apríla 2016, s podaním sťažnosti sa teda zjavne dostala do omeškania,

ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno odpustiť.

23. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako oneskorene podanú.

K porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000 a jeho upovedomením zo 4. februára 2016.

24. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

, , , , ,

).

25. Vo vzťahu k postupu a upovedomeniu úradu špeciálnej prokuratúry sťažovateľka

namieta skutočnosť, že špeciálny prokurátor nebol oprávnený preskúmavať jej predmetný

podnet, keďže súčasťou jeho obsahu boli aj námietky smerujúce priamo proti postupu

špeciálneho prokurátora. Ďalšia zásadná námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že úrad

špeciálnej prokuratúry sa obsahom podnetu zaoberal „len okrajovo a bez relevantného

zdôvodnenia všetkých podstatných argumentov“.

26. Z obsahu namietaného upovedomenia úradu špeciálnej prokuratúry vyplýva, že

podnetom sťažovateľky sa zaoberal iba v rozsahu, v akom mu bol odstúpený na vybavenie

generálnou prokuratúrou. Z upovedomenia generálnej prokuratúry č. k. XVI Gn

45/15/1000-10 z 8. januára 2016 vyplýva, že generálna prokuratúra výhrady sťažovateľky

„voči postupom policajného orgánu a prokurátora“ vyhodnotila ako podnet podľa § 31

ods. 2 zákona o prokuratúre. Zároveň konštatovala, že vo veci sťažovateľky „konala ako

dozorová prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky , preto na vybavenie podnetu je podľa § 54 ods. 2 písm. b)

zákona o prokuratúre príslušný špeciálny prokurátor“. Z tohto dôvodu bol podnet

generálnou prokuratúrou odstúpený na vybavenie špeciálnym prokurátorom.

27. Špeciálny prokurátor informoval o výsledku vybavenia podnetu sťažovateľky

napadnutým upovedomením zo 4. februára 2016, v ktorom k jej námietkam uviedol:

„V uvedenej časti podnetu je namietané predovšetkým porušenie práva na obhajobu

počas pôsobenia predchádzajúceho obhajcu obvinenej .

Obvinená uvádza, že v predmetnom trestnom konaní bola najprv zastúpená

obhajcom od 08.04.2011 do 20.05.2013, kedy mu vypovedala

plnomocenstvo, následne je od 17.05.2013 zastúpená obhajcom

. Po preštudovaní spisu obvinená zastáva názor, že jej predchádzajúci obhajca bol

vyrozumievaný o procesných úkonoch v danej veci neprípustným, nezákonným, arbitrárnym

spôsobom, porušujúcim jej právo na obhajobu, právo na inú právnu ochranu a právo

na spravodlivý proces.Ďalej poukazuje na konkrétne procesné úkony a vyrozumenie jej

bývalého obhajcu, ktoré podľa jej názoru nedávajú možnosť na prípravu obhajoby

na konkrétne procesné úkony. V spise sa podľa vyjadrenia obvinenej nenachádzajú

preukázateľné dôkazy o spôsobe vyrozumievania bývalého obhajcu o procesných úkonoch.

Navyše, následne obvinená zistila, že počas vyšetrovania danej veci sa jej obhajca

nachádzal vo väzbe od 31.10.2012 do 21.01.2013, napriek tomu

vyšetrovateľ vykonával počas tejto doby procesné úkony, aj keď podľa názoru obvinenej

musel mať minimálne zo spôsobu výkonu obhajoby dôvodnú pochybnosť a obhajcu

vyrozumieval faxom. Tento na procesné úkony nechodil a ani reálne počas výkonu väzby

nemohol, s ktorou otázkou sa vyšetrovateľ reálne nevysporiadal. V čase výkonu väzby

obhajcu obvinená nebola vyrozumená o vykonávaných procesných úkonoch, čo je podľa jej

názoru hrubá nezákonnosť policajného orgánu, ktorý ak nemal vedomosť o väzobnom

stíhaní obvinenej, mohol mať pochybnosť. Charakter postupu policajného orgánu a jeho

rozhodnutí, ako aj bývalého obhajcu, je podľa názoru obvinenej nezákonný a svojvoľný.

Bolo porušené jej právo na obhajobu, lebo bývalý obhajca nemal možnosť vypočúvať

svedkov, ktorých výpovede považuje za kľúčové pre dôvodnosť svojho trestného stíhania,

a uvedené úkony podľa jej názoru je obtiažné zopakovať za účelom získania takej kvality

dôkazov ako v počiatočnom štádiu konania. Čas na prípravu obhajoby obvinenej a

bývalého obhajcu bol krátený zásadným spôsobom, podľa jej názoru nebolo možné reálne

vykonávať práva obhajoby.

Rovnako namieta spôsob vyrozumievania obhajcu

elektronickým spôsobom, ktorý žiadal aj o poštové doručovanie. Napriek tomu bol

upovedomovaný elektronicky o výsluchu svedkyne , o ktorom sa poštou

dozvedel deň pred procesným úkonom, čo dôrazne namietal a žiadal o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa.

V podnete je ďalej namietaná absencia analýzy súborov zaistených v jej počítači

s dokumentáciou z verejného obstarávania, nezávislým apolitickým orgánom nebolo

posúdené predmetné verejné obstarávanie.

Podľa názoru obvinenej nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní

v počiatočnej fáze trestného konania došlo k tomu, že nebude možné zabezpečiť dôkazy v jej

prospech, najmä dôkazy o e-mailovej komunikácii s .

Konanie podľa názoru obvinenej bezdôvodne prebieha dlhú dobu, v dôsledku

neefektívnosti a nečinnosti konania orgánov činných v trestnom konaní. Veľká väčšina

svedkov mohla byť podľa jej názoru ovplyvnená médiami, ktoré opakovane uverejňujú

postup OČTK mimo realitu.

Uvádzané námietky sú v podnete konkrétnejšie vyjadrené. V rámci doplnenia tohto

podnetu podaného v mene obvinenej , boli predložené informácia

Špecializovaného trestného súdu, ako aj Slovenskej advokátskej komory.

Na základe tohto podnetu som preskúmal postup prokurátorky, vychádzajúc

z relevantného spisového materiálu, so zistením nasledujúcich skutočností.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v predmetnej veci vo vzťahu

k obvinenej neboli dôvody povinnej obhajoby vymedzené

v ustanovení .

Obvinená si zvolila ako svojho obhajcu , ktorý plnomocenstvo

zaslal poštou a bolo doručené vyšetrovateľovi dňa 12.04.2011. Počas vyšetrovania

predložil obhajca plnomocenstvo pre na preberanie písomností

v predmetnej trestnej veci dňa 25.10.2012. Doklady o spôsobe vyrozumievania obhajcov

o procesných úkonoch sú žurnalizované v spisovom materiáli a z nich vyplýva, že obhajca

, ako aj obhajcovia ďalších obvinených, boli upovedomovaní

o termínoch procesných úkonov faxom, poštou, podľa vyjadrenia vyšetrovateľa aj

telefonicky, pričom spôsob vyrozumievania bol dohodnutý s obhajcami. Konkrétne obhajcu

upovedomoval vyšetrovateľ v zmysle dohody telefonicky

v dostatočnom predstihu, a následne aj poštou alebo faxom. Predmetný postup

vyšetrovateľa je zákonný, v súlade s , umožňujúci efektívnejšiu

komunikáciu s obhajobou, a tým aj stanovovanie termínov procesných úkonov.

Z predloženého spisu nakoniec nevyplývajú námietky obhajcu alebo

aj obhajcov ostatných obvinených k spôsobu upovedomovania o procesných úkonoch

v priebehu vyšetrovania veci.

V súvislosti s väzbou obhajcu uvádzam, že podľa vyjadrenia

vyšetrovateľa zo dňa 10.11.2015, tento nemal onej žiadne vedomosti. Na preberanie

písomností bola splnomocnená aj , a aj v priebehu väzby

, o ktorej vyšetrovateľ nemal vedomosti, boli zásielky prevzaté.

Podotýkam, že spôsob výkonu obhajoby, či už účasťou na procesných úkonoch,

vyhotovovaním fotokópií z nich, alebo iným spôsobom, je plne v kompetencii zvoleného

obhajcu a nie je povinnosťou, ani právom orgánu činného v trestnom konaní, do spôsobu

výkonu práva na obhajobu zasahovať. Rovnako je vo výlučnej kompetencii obhajcu

a obvineného, akým konkrétnym spôsobom obhajca zabezpečuje právo obvineného

v trestnom konaní.

Zo spisu vyplýva, že vyšetrovateľ zákonným spôsobom upovedomoval obhajcov

o procesných úkonoch, doručenia týchto upovedomení mal vykázané. Je len rozhodnutím

obhajcu, či sa konkrétneho procesného úkonu zúčastní.

Vo vzťahu k ďalšej námietke som zistil, že obhajca telefonicky

aj e-mailom zo dňa 20.05.2013 oznámil vyšetrovateľovi, že prevzal dňa 17.05.2013

obhajobu v danej veci a zaslal plnomocenstvo a ďalšie listiny, ktoré

následne zaslal aj poštou. Z tohto e-mailu je zrejmé, že obhajca žiadal fotokópiu spisu

a včasné oznámenie termínov úkonov, nevyplýva však z neho, aby výslovne žiadal

oznamovať termíny procesných úkonov poštou.

Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa, upovedomoval o termínoch

procesných úkonov telefonicky v dostatočnom predstihu aj za účelom akceptácie

plánovaného termínu obhajobou vzhľadom k možným kolíziám, ako aj elektronicky

a poštou. Rovnako zo spisu vyplýva, že komunikoval s vyšetrovateľom

aj elektronicky.

K námietke týkajúcej sa konkrétneho procesného úkonu, výsluchu svedkyne

, som zistil, že o žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa

10.04.2015 rozhodla prokurátorka, ktorá listom zo dňa 28.05.2015 sp. zn. VII/1 Gv

28/15/1000-9 upovedomila obvinenú aj obhajcu o výsledku preskúmania daného postupu.

Daný postup prokurátorky je v súlade s .

Zároveň vo vzťahu k ďalším námietkam uvádzam, že neboli zistené subjektívne

prieťahy vyšetrovateľa počas vyšetrovania veci, plynulosť vyšetrovania bola ovplyvnená

dlhodobým zabezpečovaním listín z bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja

SR, v dôsledku zániku ktorého došlo k prerozdeleniu jeho agendy medzi viaceré štátne

orgány, čo spôsobilo prieťahy pri zabezpečovaní dokladov.

Námietka obvinenej týkajúca sa zabezpečenia ďalších dôkazov, ako analýzy súborov

zaistených v jej počítači s dokumentáciou z verejného obstarávania, je vecou hodnotenia

dôkazného stavu v zmysle vyšetrovateľom a prokurátorom

v celom priebehu prípravného konania, ktoré doposiaľ nie je ukončené.“

Na základe prezentovaných záverov špeciálny prokurátor podnet sťažovateľky

odložil.

28. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

29. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom tejto ochrany (, , ,

, a iné).

30. Na základe oboznámenia sa s obsahom napadnutého upovedomenia úradu

špeciálnej prokuratúry ústavný súd vo vzťahu k námietke, podľa ktorej špeciálny prokurátor

nebol oprávnený preskúmavať jej podnet, keďže súčasťou jeho obsahu boli aj námietky

smerujúce priamo proti postupu špeciálneho prokurátora, konštatuje, že špeciálny

prokurátor sa podnetom sťažovateľky zaoberal iba v rozsahu, v akom mu bol odstúpený

na vybavenie generálnou prokuratúrou. Z obsahu upovedomenia z 4. februára 2016 nijak

nevyplýva, že by špeciálny prokurátor preskúmaval alebo hodnotil vlastný postup či ním

vydané rozhodnutia v namietanom trestnom konaní sťažovateľky. V tomto rozsahu sa

podnetom sťažovateľky zaoberala generálna prokuratúra, ktorej postup však s ohľadom

na oneskorene podanú sťažnosť ústavný súd už nemá právomoc skúmať a hodnotiť.

31. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedostatočného vysporiadania sa špeciálneho

prokurátora s námietkami sťažovateľky, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, že právu dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, zodpovedá povinnosť

príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom

(podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou

tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej

podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (porov. , ,

).

32. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že špeciálny prokurátor

reagoval na podnet sťažovateľky zákonným spôsobom, pričom upovedomenie o vybavení

podnetu spĺňa náležitosti predpokladané zákonom o prokuratúre. Špeciálny prokurátor sa

osobitne venoval každej z okruhu zásadných námietok sťažovateľky, v rozsahu postúpenia

jej podnetu zo strany generálnej prokuratúry. Skutočnosť, že právne závery špeciálnej

prokuratúry nie sú totožné s právnymi závermi sťažovateľky, nie je dôvodom

na spochybňovanie zákonnosti a ústavnosti vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľov.

Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry v súlade so zákonom

o prokuratúre nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky domáhať sa ochrany svojich

práv, pričom právne závery vyslovené v napadnutom upovedomení nie sú arbitrárne,

extrémne nelogické a ani sa neodchýlili od veci samej a je nutné ich považovať za výraz

autonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený

v tomto prípade zasahovať.

33. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti posúdil ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

K porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 3 dohovoru postupom úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. VII/1 Gv 28/15/1000 a jeho upovedomením zo 4. februára 2016.

34. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky na obhajobu

podľa a dohovoru postupom úradu špeciálnej prokuratúry,

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka túto námietku spája v odôvodnení svojej sťažnosti

výlučne s požiadavkou adekvátnej reakcie a prijatia primeraných nápravných opatrení

zo strany konajúcich prokuratúr. S ohľadom na už uvedený záver (bod 33) týkajúci sa

nezistenia skutočností nasvedčujúcich porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a dohovoru ústavný súd musel aj v tejto časti konštatovať

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a sťažnosť podľa

odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2018